Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Cb/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Máriou Sukovskou v spore žalobcu H Point, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Magnezitárska 11, IČO: 43 838 286, právne zastúpeného AZARIOVÁ&RUŽBAŠAN Law firm, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanému Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, v konaní o zaplatenie 372,01 € s príslušenstvom, takto rozhodol

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 372,01 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 372,01 € od 26.12.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 08.02.2021 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 372,01 € s príslušenstvom titulom náhrady škody.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 22.10.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle (ďalej len „MV“) Suzuki Vitara Off Road, EČV: E., ktoré v čase nehody patrilo poškodenému KARPATIA CAR s.r.o. so sídlom Obišovce 88, 044 81 Obišovce, IČO: 36 608 386 (ďalej len „poškodený“). Škodu spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktorý mal svoje vozidlo poistené povinným zmluvným poistením u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne nahlásená, ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Poškodený si dal MV opraviť u žalobcu, náklady na opravu MV boli vo výške 6.000,35 € bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXXX. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.12.2020 oznámené, že dňa 10.12.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal poškodenému uplatnenú sumu náhrady škody, ktorá je predmetom žaloby. Dôvodom krátenia nároku na náhradu škody bolo neprimerané účtovanie normohodín prác pre neautorizovaný servis a neprimerane účtované náklady na lakovanie. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola vo výške 4.628,28 €. Pohľadávka vo výške rozdielu medzi fakturovaným a poskytnutým plnením bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2020 vo výške 372,01 €. Skutočnosti uvádzané žalovaným v oznámení o poistnom plnení a vo vyjadrení nemajú zákonný ani zmluvný podklad a ich cieľom je iba účelovo vyhnúť sa vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Pri

určení rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Žalobca si účtoval pri MV normohodinu 27,- € bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto žalobca považoval za nedôvodné, že cena práce nebola uznaná v plnej výške. Takýto postup žalovaného je podľa názoru žalobcu v hrubom rozpore s platnou právnou úpravou, judikatúrou, ale napokon aj vlastnou praxou žalovaného. Žalobca tiež poukázal na judikatúru v obdobných prípadoch, a vo vzťahu ku kalkulačnému programu poisťovne AUDATEX. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z poistnej udalosti č. 8006682002, a to v celkovej výške 372,01 € s príslušenstvom.

3. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca predložil cenník servisných služieb, faktúru č. XXXXXXX, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 11.12.2020, Splnomocnenie, Záznam o dopravnej nehode, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2020, Cenník spoločnosti Moris Slovakia s.r.o., kalkuláciu.

4. Upomínací súd vydal vo veci dňa 19.02.2021 pod sp.zn. platobný rozkaz, ktorý bol zrušený podaním odporu žalovaným ( o upomínacom konaní). V dôsledku návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní bola vec dňa 15.04.2021 postúpená tunajšiemu súdu ako sporovému súdu príslušnému na prejednanie veci v zmysle (ďalej len „“).

5. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Poukázal na to, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku žalobcu nebola žalovanému doručená, preto nárok žalobcu žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný v podanom odpore namietal, že podaná žaloba nespĺňa zákonné kritériá požadované , keďže žalobca mal v žalobnom návrhu označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca nešpecifikoval základné údaje o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však nie je postačujúce. Podľa žalovaného žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože poškodený mal voči žalobcovi záväzok spočívajúci v neuhradenej faktúre. Poškodený predstavoval dlžníka žalobcu a nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil, a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s . Vzhľadom na neexistujúci predmet postúpenia žalovaný považuje právny úkon postúpenia pohľadávky za absolútne neplatný podľa ustanovenia . Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého absolútne neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O nedovolenosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu, súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia pohľadávky. V predloženej zmluve je zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa žalovaného neexistujúcej) pohľadávky, ktorá je následne premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak tu absentuje naplnenie cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku. Uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet zmluvy) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Predmet zmluvy je pritom potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a presne nešpecifikovaný Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný poukázal na Oznámenie o poistnom plnení, z ktorého sa žalobca preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie krátené. Žalovaný namietal aj žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania a poukázal na o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. . Z uvedených dôvodov mal za to, že nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

6. Žalobca reagoval na podaný odpor žalovaného tak, že žaloba obsahuje podstatné náležitosti a žalobca označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností v zmysle ustanovení . Škodové udalosti presne, jasne špecifikoval, zrozumiteľne tak, aby neboli zameniteľná s inými udalosťami (škodovými, poistnými) evidovanými u žalovaného. Okrem iného uviedol, že sám žalovaný uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporným je len rozsah náhrady škody. K aktívnej vecnej legitimácii zaujal stanovisko, že samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodená nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla plnil časť výšky škody. Žalovaný tak písomne uznal dlh, čo do dôvodu voči žalobcovi, sporná ostala len výška. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu, vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu. K namietanej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky. K poistnému plneniu žalobca uviedol, že žalovaný neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný tak v podanom odpore nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu. K nároku uplatnených úrokov z omeškania žalobca uviedol, že nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). V ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Ak žalovaný čo i len časť zo žalobcom uhradenej faktúry neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukáže nárok žalobcu na zaplatenie celej fakturovanej sumy, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže je zrejmé, že žalovaný neplnil peňažné plnenie riadne a včas.

7. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 14.03.2022 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa žalobcu uviedla, uviedla, že odkazuje na všetky doterajšie vyjadrenia a tiež na svoj prednes v úvode pojednávania. Žalovaný nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie nároku na krátenie poisteného plnenia, preto žalobca žiada súd, aby žalobe vyhovel a priznal žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na otázku súdu, či má nejaké návrhy na doplnenie dokazovania, právny zástupkyňa žalobcu uviedla, že nemá. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 11.03.2022 z dôvodu pretrvávania mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID

- 19. V predmetnom podaní oznámil súdu, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

8. Súd sa oboznámil so skutkovými okolnosťami uvádzanými stranami sporu a k nim doloženými listinnými dôkazmi za účelom vykonania dokazovania a zistenia skutkového stavu, pričom nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré strany sporu vzájomne nenamietali (žalovaný sa ku skutkovým okolnostiam vôbec nevyjadril). Na základe uvedeného považuje súd za nesporné, že dňa 22.10.2020 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla Suzuki Vitara Off Road, EČV: E., pričom škodová udalosť bola riadne ohlásená u žalovaného a zaevidovaná ako poistná udalosť č. XXXXXXXXXX a, že bola uskutočnená oprava poškodeného motorového vozidla osobou oprávnenou, čiže autoservisom - žalobcom. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 25.11.2020, splatnou dňa 09.12.2020 žalobca vyfakturoval poškodenému za opravu motorového vozidla 6.000,35 €. Pohľadávka vo výške rozdielu medzi fakturovaným a poskytnutým plnením bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2020, postupca (poškodený KARPATIA CAR s.r.o. so sídlom Obišovce 88, 044 81 Obišovce, IČO: 36 608 386) prehlásil, že má voči žalovanému pohľadávku vo výške 372,01 €. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, v dôsledku

ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla poškodeného. Pohľadávka poškodeného bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. XXXXXXX a do dnešného dňa nie je uhradená.

9. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

Podľa (ďalej len „“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa poistiť možno najmä: a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

V zmysle osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), podľa ktorého povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa zákona o poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa , zákona o poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa zákona o poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa zákona o poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa zákona o ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (viď R 55/1971).

Podľa zákona o náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

10. Úvodom súd poukazuje na skutočnosť, že hoci bola táto vec zapísaná do oddelenia „Cb“ súdneho registra t.j. do registra pre veci obchodnoprávne, nejedná sa o obchodnoprávny spor, keďže pohľadávka nevznikla z obchodného záväzkového vzťahu, a preto vec právne posúdil podľa tých zákonných ustanovení, ktoré sa na danú vec vzťahujú.

11. Žalovaný tvrdil, že podaná žaloba nie je dostatočne určitá a nespĺňa náležitosti riadnej žaloby v zmysle , pretože v rámci opisu skutočností, z ktorých vyplýva žalobný nárok, žalobca nešpecifikoval základné údaje o priebehu škodovej udalosti a ani ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. V žalobe podanej žalobcom sú uvedené všetky náležitosti žaloby ako to predpokladá , vrátane opisu rozhodujúcich skutočností, z ktorých žalobca vyvodzuje ním uplatnený nárok. Uvedenú námietku žalovaného súd považuje za nedôvodnú.

12. Žalovaný tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní tvrdiac, že poškodený ako dlžník žalobcu nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok. Predmet zmluvy považoval za rozporuplný, nejasný a presne nešpecifikovaný. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. ).

13. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2020 nepochybne vyplýva, že ňou poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému vo výške 372,01 € predstavujúcu škodu neuhradenú žalovaným. Zo zmluvy vyplýva jednoznačne vôľa poškodeného smerujúca k postúpeniu predmetnej

pohľadávky na žalobcu. Predmet postúpenia je v zmluve jasne, zrozumiteľne a nezameniteľne špecifikovaný.

14. Žalobcom predložená zmluva o postúpení pohľadávky má všetky zákonom stanovené náležitosti - je určito označený postupca, postupník, pohľadávka a jej právny dôvod. Zmluva je datovaná a podpísaná zmluvnými stranami. Nie je dôvodné tvrdenie žalovaného, že pôvodná pohľadávka neexistovala. Je nepochybné, že predmetom postúpenia je pohľadávka predstavujúca časť vyfakturovanej a žalovaným nezaplatenej škody (viď rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 27.6.2019).

15. V danej veci mal postupca voči žalovanému pohľadávku z titulu poistnej zmluvy, a to nárok na poistné plnenie vo výške faktúry vystavenej servisom, ktorý vykonal opravu. Predmetná pohľadávka bola následne nepochybne postúpená na žalobcu. Uvedenú zmluvu, ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd nepovažuje za neplatný právny úkon.

16. Súd zároveň dopĺňa, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov, čo konštatuje aj Ústavný súd SR v náleze zo dňa 1.4.2015, sp. zn. : “... jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy.... Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou.“

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje za nespornú aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, a preto aj túto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval žalobou uplatnený nárok za dôvodný. V konaní nebola sporná existencia poistného vzťahu, na základe ktorého bol žalovaný povinný v prípade vzniku poistnej udalosti nahradiť škodu spôsobenú poisteným poškodenému. Tiež nebol sporným vznik poistnej udalosti, ani výška škody, ktorá prevádzkou poistného motorového vozidla vznikla poškodenému. Existenciu týchto skutočností mal súd za preukázanú predloženým zápisom o poškodení motorového vozidla ako aj faktúrou servisu, z ktorej jednoznačne vyplýva výška vzniknutej škody 6.000,35 €. Ako vyplýva z predchádzajúcich odsekov odôvodnenia, žalobca je v dôsledku postúpenia predmetnej pohľadávky oprávneným subjektom na uplatnenie žalovanej sumy.

19. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia z dôvodu neprimerane účtovaných mechanických a lakovacích prác súd uvádza, že žalovaného v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať primeranosť ním uvedených nákladov na normohodinu práce a uviesť na základe čoho považuje žalobcom požadovanú sumu za normohodinu práce za neprimeranú. Žalovaný však nepreukázal, že by v danom regióne, prípadne kdekoľvek v Slovenskej republike, existoval autoservis, ktorý by realizoval opravu poškodení motorového vozidla rovnakej značky za sumu nižšiu, ako jednotkovú cenu práce vo výške 27,- € bez DPH za normohodinu. Žalovaný teda nepreukázal a ani netvrdil existenciu takého autoservisu, ktorý by bol v ním tvrdenej cenovej úrovni (20,- € s DPH) schopný relevantné servisné práce zrealizovať. Námietka žalovaného tak zostala len v rovine tvrdenia a žalovaný neuniesol o nej dôkazné bremeno, na rozdiel od žalobcu, ktorý preukázal náklady na opravu poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla predloženou faktúrou. Žalovaný, hoci bol povinný postupovať pri likvidácii poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou, netvrdil, že v procese likvidácie poistnej udalosti odporučil poškodenému - poistenému autoservis pre daný typ a značku v regióne, v ktorom by bolo možné realizovať opravu poškodení motorového vozidla poškodeného v jednotkovej cene práce nižšej ako 27,-€ bez DPH a na takýto servis (ak existuje) nepoukázal ani vo svojich vyjadreniach. Za takýchto súvislostí sa potom súdu žalovaným tvrdené skutkové okolnosti ceny servisných prác javia ako hypotetické a bez reálneho základu.

20. Pre úplnosť súd dodáva, že správanie poškodeného ako poisteného len viedlo k tomu, aby obnovil stav poškodeného vozidla, ktorý tu bol pred poistnou udalosťou, a pokiaľ v zmysle takého správania a konania mu vznikli relevantné náklady na vykonanú opravu, tak je dôvodné zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávneného záujmu žalobcu - ako strany konania, ktorému sa práve súdnym rozhodnutím zabezpečí náhrada plnenia, na ktoré sa poistenie vzťahovalo, k vynaloženiu ktorého bol žalobca donútený poistnou udalosťou.

21. Žalobca (resp. poškodený) teda riadne zdokladoval, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo opravené, ako aj výšku škody predloženou faktúrou autoservisu, teda si splnil svoje zákonné povinnosti, keď po vzniku poistnej udalosti si uplatnil poistné plnenie a predložil doklad v súvislosti s opravou motorového vozidla. Žalovaný zároveň nepreukázal kvalifikovaný právny dôvod krátenia poistného plnenia, t. j. bezdôvodne znížil požadované poistné plnenie, aj keď ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, pretože z týchto tvrdení vyvodzoval priaznivé dôsledky pre seba. Súd preto žalovaného zaviazal na doplatenie poistného plnenia v sume 372,01 €, teda na sumu, o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie.

22. Žalovaný bol teda povinný uhradiť poistné plnenie vo výške 372,01 €. Ak žalovaný odmietol nezákonným spôsobom plniť poistné plnenie, musí znášať sankcie s tým spojené v podobe zákonných úrokov z omeškania, a to počnúc uplynutím lehoty v zákona o .

23. Podľa , veta prvá a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania počnúc 26.12.2020, vychádzajúc z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.12.2020 v súlade s zákona o . Žalovaný bol povinný poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu (a následne aj žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka postúpená spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými) poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení vyšetrenia škodovej udalosti. Žalovaný ukončil vyšetrenie škodovej udalosti dňa 10.12.2020. Posledným dňom 15-dňovej lehoty bol 25.12.2020. Ak žalovaný neposkytol poistné plnenie do 25.12.2020, dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania. V prvý deň omeškania 26.12.2020 bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0%, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy od 26.12.2020 až do zaplatenia.

25. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle , podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný, bola mu voči žalovanému priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie v dvoch písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( a ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.