Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/69/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci žalobcu: O. E. - R., F. P. H. L. XXX/ X, XXX XX Z., C.: XX XXX XXX, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101025796/2021 zo dňa 11. júna 2021, takto

rozhodol:

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101025796/2021 zo dňa 11.06.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100381030/2021 zo dňa 04.03.2021 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100381030/2021 zo dňa 04.03.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa Z.č. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015 v sume 4.443,34 Eur tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume 1.149,17 Eur zvýšil na sumu 5.592,51 Eur.

2. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ustanovení , a . Žalobca namietal nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly v zmysle daňového poriadku, v dôsledku čoho má protokol z daňovej kontroly povahu nezákonného dôkazu, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. , ÚS SR sp.zn. , ako aj rozhodnutia NS SR pod sp.zn. , sp.zn. či sp.zn. . V danom prípade bola daňová kontrola u žalobcu začatá dňom 11.09.2019 a následne došlo k jej prerušeniu od 08.11.2019 do 25.08.2020 z dôvodu získania informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“). Celková doba prerušenia daňovej kontroly bola 292 dní, teda takmer 10 mesiacov. Správca dane pritom cestou MVI žiadal preveriť subjekt, ktorý už predtým preverený bol a poskytol všetky informácie Kriminálnemu úradu finančnej správy (ďalej len „KÚFS“), a preto podľa názoru žalobcu, opätovné preverovanie bolo duplicitné a nadbytočné a správca dane sa de facto nedozvedel z MVI žiadne nové informácie. Za najzávažnejší dôvod nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly žalobca označil neprimeranú dĺžku prerušenia, ktorá je dôsledkom nečinnosti správcu dane. Poukázal pritom na

Nariadenie Rady (EÚ) 904/2010, ktoré v čl. 10 stanovuje lehotu 3 mesiace na vybavenie MVI a tiež na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej neprimerane dlhé prerušenie daňovej kontroly nemá za následok spočívanie lehoty na výkon daňovej kontroly (napr. rozsudky Krajského súdu Trnava sp.zn. , , , , rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. a a rozsudok NS SR sp.zn. a ďalšie). Žalobca ďalej namietal, že práve odpoveď na MVI, na ktorú správca dane čakal až do 25.08.2020 bola pre závery daňovej kontroly irelevantná, pričom z rozhodnutia správcu dane nemožno zistiť ani to, aký bol vlastne obsah konečnej odpovede na predmetnú žiadosť. Postup správcu dane tak žalobca považuje nielen za nesprávny, ale aj za nepreskúmateľný. Prekročením maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly došlo k porušeniu zásady primeranosti a účelnosti a zásady zákonnosti daňového konania, ktoré sú garantované v ust. § 3 ods. 1, 2 daňového poriadku.

3. Žalobca nesprávne právne posúdenie a nesprávne zistenie skutkového stavu vzhliadol v záveroch správcu dane a žalovaného, ktorí svoje závery o nesplnení podmienok pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 zák. o DPH založili na základe zistení, že nemecký dodávateľ vykázal pri dodaniach ojazdených motorových vozidiel žalobcovi vo vzťahu k nemeckému správcovi dane dodanie s oslobodením od DPH v bežnom zdaňovacom režime. Poukázal na znenie ust. § 66 ods. 1 písm. c), 2, 10 a 16 zák. o DPH ako i na ust. § 74 ods. 1 písm. n) zák. o DPH, z ktorých vyplývajú podmienky na to, aby platiteľ mohol uplatňovať osobitný režim zdaňovania prirážky a na skutočnosť, že tieto podmienky boli splnené, keďže žalobca predával ojazdené osobné automobily (čo nerozporuje ani správca dane a žalovaný), žalobca automobily nadobudol od nemeckého dodávateľa Autogalerie v osobitnom režime zdaňovania prirážky, žalobca na faktúrach, ktorými fakturoval dodanie predmetných ojazdených vozidiel neuvádzal samostatne sumu dane a zároveň riadne uvádzal informáciu podľa ust. § 66 ods. 16 zák. o DPH. Správca dane a žalovaný spochybnili, že žalobca ojazdené automobily zakúpil od nemeckého dodávateľa v osobitnom režime zdaňovania a tvrdia, že uvedený tovar nemecký dodávateľ žalobcovi dodal v režime oslobodenia od dane v bežnom zdaňovacom režime, so vznikom povinnosti „samozdanenia“ podľa § 20 ods. 1 zák. o DPH. S týmto záverom žalobca nemôže súhlasiť, nakoľko na faktúrach od uvedeného dodávateľa sa uvádzajú dve informácie: 1) poznámka v nemeckom jazyku v znení „steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung gem. 4 Nr. 1b UStG in Verbindung mit § 6.a UStG“, čo v doslovnom preklade znamená „dodanie v rámci spoločenstva bez dane podľa § 4 č. 1b UStG v súvislosti s § 6.a UStG“ a zároveň, 2) dvojjazyčná (nemecko-slovenská) poznámka v znení „regelung der Zushlagbesteuerung- Gebrauchtswagen § 66 Abs. 16 - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“. Z uvedeného vyplýva, že nemecký dodávateľ deklaroval dodanie tovaru v osobitnom režime zdaňovania prirážky. Pokiaľ ide o protirečiacu poznámku na faktúrach, týkajúcu sa dodania tovaru bez dane, žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-624/15 z 18.05.2017, ktorý sa zaoberal v zásade s totožnou skutkovou a právnou situáciou a SD EU dospel v predmetnom rozsudku k nasledujúcemu výroku: „Článok 314 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli zdaniteľnej osobe, ktorá dostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa tak úpravy zdaňovania prirážky, ako aj oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH), právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, aj keď z následnej kontroly vykonanej uvedenými orgánmi vyplýva, že zdaniteľný obchodník, ktorý dodal použitý tovar, v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto tovaru, pokiaľ príslušné orgány nezistia, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Z tohto rozsudku teda vyplýva, že dve protichodné poznámky (o osobitnom režime zdaňovania prirážky a o dodaní tovaru s oslobodením od DPH) a skutočnosť, že dodávateľ dodávku vykázal ako dodanie oslobodené od dane v bežnom zdaňovacom režime, nebránia odberateľovi v tom, aby následne pri použitom tovare uplatňoval osobitný režim zdaňovania prirážky, ak bol vzhľadom na okolnosti v dobrej viere o tom, že tovar nakúpil v tomto režime. Na to, aby správca dane mohol zdaniteľnej osobe odoprieť uplatnené právo použiť osobitný režim zdaňovania, musí správca dane preukázať, že existovali také závažné skutkové okolnosti, z ktorých muselo byť zdaniteľnej osobe, pri zachovaní bežnej obozretnosti, zrejmé, že dodanie tovaru od dodávateľa sa nemohlo uskutočniť v režime osobitného zdaňovania prirážky. V danom prípade žalobca nevedel a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť o tom, že jeho nemecký dodávateľ vykazoval predmetné dodávky ako dodávky oslobodené od dane (v bežnom zdaňovacom režime).

4. Žalobca v žalobe poukázal na to, že bol presvedčený o svojom správnom postupe, nakoľko dodávateľ ho neformálne (ústne) ubezpečil o tom, že vozidlá nakupuje tiež v osobitnom režime zdaňovania a na začiatku spolupráce uzatvorili aj Rámcovú dohodu o dodávke tovaru, v nemeckom jazyku (takže dohodám rozumeli a boli si vedomí ich obsahu), v ktorých sa výslovne konštatuje, že dodávateľ sa zaväzuje poskytnúť žalobcovi tovar (osobné automobily) v osobitnom režime. Osobitný režim bol označený slovom „Sonderregime“, ktoré podľa žalovaného a správcu dane nie je v nemeckom jazyku známe a nepoužíva ho nemecká daňová správa, nemeckí podnikatelia ani nemeckí poradcovia a toto slovo ako náhrada za pojem „Differenzbesteuerung“ používaný nemeckým zákonom o DPH nedáva žiadny zmysel. Uvedené tvrdenia žalovaného a správcu dane sú hrubo zavádzajúce, nakoľko nemecké slovo „Sonderregime“ znamená v doslovnom preklade do slovenského jazyka „špeciálny režim“ alebo „osobitný režim“, čo vyplýva z prekladových slovníkov a takýmto spôsobom preložil toto slovo aj prekladateľ pri úradnom preklade dohôd. Tvrdenie, že medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nebolo dojednané dodanie ojazdených automobilov v osobitnom režime len preto, že tento osobitný režim nebol označený konkrétnym právnickým termínom používaným v nemeckom zákone o DPH, ale iným slovom ktorý v doslovnom preklade znamená „osobitný režim“, je úplne nesprávne. Podstatné je to, že strany sa dohodli na osobitnom režime a to dostatočne určitým spôsobom. Dodávateľ nenamietal, že by obsahu dohody nerozumel alebo že by dohoda bola inak nezrozumiteľná, neurčitá. V súlade s Rámcovou dohodou nemecký dodávateľ uvádzal na faktúrach dvojjazyčnú poznámku, týkajúcu sa zdaňovania prirážky.

5. Žalobca súčasné tvrdenie nemeckého dodávateľa o tom, že nerozumel poznámke na faktúrach, resp. že si myslel, že ide o poznámku o intrakomunitárnom dodaní tovaru v bežnom zdaňovacom režime, považuje za nanajvýš nehodnoverné až absurdné, keďže poznámka bola aj v nemeckom jazyku a výpovede získané v daňovej kontrole je potrebné vnímať v kontexte situácie, v ktorej sa ocitol, keď je voči nemu zahájené trestné konanie pre podozrenie za neodvádzanie DPH. Je preto logické, že vypovedal spôsobom, ktorým obhajoval svoj (nesprávny) postup, pre ktorý mu hrozí trestný postih. Žalobca pripomenul, že všetky dôkazy je potrebné vždy vnímať a hodnotiť v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov a zistených skutkových okolností.

6. Žalobca poukázal aj na stanovisko daňovej poradkyne C.. P., ktoré si vyžiadal ešte v roku 2015 po začatí spolupráce s nemeckými dodávateľmi a ktoré ho utvrdilo o správnosti jeho postupu pri zdaňovaní prirážky. Správca dane tiež pri miestnom zisťovaní vo februári 2018, predmetom ktorého bolo preverenie nadobudnutia ojazdených vozidiel od nemeckého dodávateľa v období september 2017, nevytkol žalobcovi jeho postup a nevyslovil pochybnosti o správnosti postupu žalobcu. Fakt, že po celý čas bol žalobca v dobrej viere, že postupuje v súlade so zákonom, potvrdil aj výsluch svedkyne Z. P., účtovníčky žalobcu.

7. K argumentácii správcu dane a žalovaného, ktorí poukazovali na stanovisko nemeckého právnika Y.. B., v zmysle ktorého neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného zdaňovania, a to z dôvodu, že nemecký dodávateľ nadobudol ojazdené vozidlá v rámci bežných intrakomunitárnych dodávok s oslobodením od dane, žalobca uviedol, že toto stanovisko bolo vydané až po realizácii obchodov a ku žalobcovi sa dostalo až niekedy v roku 2018 a teda logicky nemôže vyvracať dobromyseľnosť žalobcu v čase realizácie obchodov. Naviac nemecký právnik vychádza z informácie, že nemecký dodávateľ mal nakúpiť ojazdené vozidlá v režime bežného zdaňovania, čo je informácia, ktorú žaloba v čase obchodov nemal. Zároveň uviedol, že predmetné stanovisko sa týkalo nemeckého dodávateľa Medak GmbH, s ktorým, s ktorým v zdaňovacom období január 2015 obchody nerealizoval.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že mu nie je možné odňať jeho právo na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania. Žalobca sa po celý čas správal zodpovedne a obozretne, neboli mu známe akékoľvek skutočnosti, ktoré by jeho presvedčenie mohli spochybňovať. Správca dane a žalovaný dovyrubili žalobcovi daňovú povinnosť len z dôvodu formálneho nedostatku faktúr (uvedenie protichodnej poznámky o oslobodení od dane), tento argument však nemožno akceptovať s poukazom na rozsudok SD EU - C 624/15. Žalobca sa žiadnym spôsobom neoprávnene neobohatil, a to aj v prípade, ak by závery žalovaného a správcu dane boli správne a teda na jeho strane nemohla vzniknúť žiadna neoprávnená daňová výhoda.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na ktorom v plnom rozsahu trvá. K námietke žalobcu o prekročení zákonnej

lehoty na daňovú kontrolu uviedol, že daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 11.09.2019 a bola ukončená doručením protokolu dňa 22.10.2020, pričom bola podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku prerušená a lehoty na výkon daňovej kontroly neplynuli od 28.10.2019 do 25.08.2000, čo znamená, že zákonná 1-ročná lehota bola dodržaná. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 30.09.2021 (pozn. súdu - tento bližšie nešpecifikoval), v zmysle ktorého čl. 10 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 sa má vykladať tak, že neustanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne požadované informácie. K skutkovej podstate veci žalovaný uviedol, že vyrubenie DPH žalobcovi je dôsledkom jeho nezákonného konania, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel použil osobitný režim zdaňovania a daň odviedol podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH, teda zdanil len rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou vozidiel, napriek tomu, že bol povinný použiť bežný spôsob zdanenia podľa § 22 ods. 1, 2 Zák. o DPH, t.j. daň priznať a zaplatiť z celkovej predajnej ceny vozidiel zníženej o daň. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého bolo preukázané, že žalobca nakupoval ojazdené motorové vozidlá od osôb registrovaných pre daň v inom členskom štáte EÚ (Nemecko), ktoré nadobudli predmetné vozidlá od iných dodávateľov, ktorí pri ich dodaní uplatnili oslobodenie od dane. Nemeckí dodávatelia žalobcu tiež uplatňovali oslobodenie od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu, teda žalobcovi ich predávali v režime oslobodeného dodania v rámci Spoločenstva v zmysle čl. 138 Smernice Rady 2006/112/ES (obdoba nášho § 43 Zák. o DPH), čo znamená, že žalobca ojazdené vozidlá nadobudol v tuzemsku z iného členského štátu v súlade s § 11 Zák. o DPH a vznikla mu povinnosť priznať a odviesť daň z nadobudnutého tovaru podľa § 11 v spojení s § 20 ods. 1, 2 a § 69 ods. 6 Zák. o DPH a za splnenia podmienok upravených v § 49 a § 51 Zák. o DPH mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane. Žalobca v predmetnom zdaňovacom období dodal použité motorové vozidlá rôznym tuzemským odberateľom na základe faktúr, z ktorých mal odviesť DPH podľa § 22 ods. 1, 2 v spojení s § 69 ods. 1 Zák. o DPH a nie iba z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou.

10. K námietke žalobcu, že na daný prípad mal byť aplikovaný rozsudok SD EÚ vo veci C-624/15 Litdana žalovaný uviedol, že každý prípad je špecifický a s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, podľa ktorých si spoločnosť Litdana u daňových orgánov overovala význam označenia „Section 69-71“ uvedeného na faktúrach a dostala od nich potvrdenie, že faktúry s týmto označením sú dostatočným dôkazom, ktorý jej umožňuje uplatňovať úpravu zdaňovania prirážky a aj litovská vláda uznala, že uvedené označenie samo o sebe nepredstavuje okolnosť, ktorá by mala v spoločnosti vzbudiť podozrenie na existenciu nezrovnalostí alebo podvodu, dospel Súdny dvor k záveru, že uvedené dvojaké označenie na faktúrach nie je takej povahy, aby u obozretného hospodárskeho subjektu, vzbudzovalo podozrenie. Skutkové okolnosti u žalobcu sú odlišné, nakoľko žalobca nevykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností, že sa vedome na podvodnej činnosti nepodieľa. Na faktúrach predložených žalobcom sú dve protichodné poznámky, týkajúce sa zdanenia, vzájomne sa vylučujúce, čo u obozretného podnikateľa malo vzbudiť podozrenie. Žalobca sa neuistil, že operácie, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňového podvodu, neoveroval si význam poznámky v nemeckom jazyku, nepreukázal ani to, že na začiatku spolupráce s nemeckými dodávateľmi správnosť zdaňovania v osobitnom režime konzultoval s príslušným daňovým orgánom. Pochybnosť o konaní žalobcu v dobrej viere vzbudzuje aj zistenie, že nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach poznámku s odkazom na § 66 Zák. o DPH na žiadosť žalobcu, čo žalobca sám potvrdil. Žalobca nepredložil v konaní žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatňovať ním jednostranne zvolený režim zdanenia prirážky, nepreukázal, že o použití takéhoto zdanenia mu informáciu poskytli nemeckí dodávatelia ústne, naopak dokazovaním bolo zistené, že nemeckí dodávatelia uplatňovali bežný režim zdanenia, čo deklarovali aj na faktúrach uvedením informácie o uplatnení oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na nemecký zákon o DPH. Naopak žalobca podpisoval a disponoval potvrdeniami o dodaní tovaru, vystavenými nemeckými dodávateľmi, ktoré obsahovali informácie, že tovar je dodávaný s oslobodením od dane a prostredníctvom ktorých sa žalobca zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku. Žalobca teda nekonal už v čase realizácie sporných transakcií v súlade so zásadou opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku a neprijal všetky rozumné opatrenia na zabezpečenie toho, aby plnenia neboli súčasťou daňového podvodu, práve naopak, sám od nemeckých dodávateľov žiadal, aby uvádzali na faktúrach aj odkaz na osobitnú úpravu zdanenia, čo vyvoláva pochybnosti o konaní žalobcu v dobrej viere.

11. Žalovaný k námietke žalobcu, že osobitný režim zdanenia bol dohodnutý v rámcových zmluvách uzatvorených s nemeckými dodávateľmi uviedol, že z odpovede nemeckej finančnej správy vyplýva,

že slovo „Sonderregime“ nie je v nemeckom jazyku známe, nepoužíva sa v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy dane.

12. Žalovaný na záver uviedol, že správca dane všetky dôkazy vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku a v konaní bolo preukázané, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania podľa § 66 Zák. o DPH, žalovaný sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na žalobných námietkach a ich zdôvodnení v žalobe, keď prerušenie daňovej kontroly na 10 mesiacov nespĺňa atribút primeranosti, pričom opätovne poukázal na judikatúru NS SR, zároveň keďže žalovaný ani správca dane nezdôvodnili z akého dôvodu považovali odpoveď na MVI, ktorá trvala 10 mesiacov za dôležitú, je postup správnych orgánov nepreskúmateľný. Nesúhlasil tiež s názorom žalovaného, že na prípad žalobcu nemožno aplikovať závery z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-624/15, keď i v tomto prípade faktúry obsahovali protichodné poznámky o dodaní tovaru bez dane a dodanie tovaru v osobitnom režime zdaňovania prirážky. Žalobca má za to, že sa správal ešte obozretnejšie ako spoločnosť Litdana, keďže so svojimi dodávateľmi uzatvoril aj písomné zmluvy, kde si výslovne dohodli „osobitný režim“ zdaňovania. Zároveň sa žalobca obrátil ešte v roku 2015 na audítorku za účelom potvrdenia správnosti jeho postupu o zdaňovaní tovaru v osobitnom režime.

14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správne žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní ( ). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe je potrebné priznať úspech.

15. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 101025796/2021 zo dňa 11.06.2021, ktorým žalovaný podľa potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100381030/2021 zo dňa 04.03.2021, ktorým bol v zmysle z.č. vyrubený žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015 v sume 4.443,34 eur.

16. Zo žalobných námietok žalobcu je zrejmé, že v danom prípade je spornou otázka dodržania zákonnej 1-ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly s ohľadom na dĺžku, primeranosť a efektívnosť prerušenia daňovej kontroly (dôvod prerušenia daňovej kontroly pre MVI), a ďalej vecná správnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane pri zdaňovaní tovaru - ojazdených motorových vozidiel dodaných žalobcovi z členského štátu EÚ, keď správne orgány neprihliadli na závery rozhodnutia SD EÚ vo veci C-624/15 Litdana.

17. V zdaňovacom období júl 2015 žalobca podal riadne daňové priznanie, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.149,17 eur. Žalobca nadobudol na základe dodávateľských faktúr od osoby identifikovanej v inom členskom štáte EÚ ojazdené motorové vozidlá a to od: Autogalerie Frankfurt GbR, Kelkheim, IČ DPH: DE 2456 533558, na základe dodávateľských faktúr špecifikovaných na str. 4

- 2. odsek napadnutého rozhodnutia žalovaného a tieto následne odpredal tuzemským odberateľom v zmysle faktúr špecifikovaných na str. 4 - 4. odsek napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom všetky odberateľské faktúry obsahujú informáciu o úprave zdaňovania prirážky podľa § 66 ods. 16 Zák. o DPH.

18. Podľa vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

19. Senátu správneho súdu je z úradnej činnosti známe, že medzi totožnými účastníkmi konania na tunajšom súde bolo vedených niekoľko konaní v obdobných veciach (sp.zn. až 68/2021, sp.zn. ), v ktorých konaniach už tunajší súd rozhodol rozsudkami zo dňa 22.02.2021 tak, že napadnuté rozhodnutia žalovaného a I. stupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm.

d) a . S poukazom na vyššie citované ustanovenie senát správneho súdu vo svojom odôvodnení odkazuje na odôvodnenie rozsudku tunajšieho súdu vo veci sp.zn. zo dňa 22.02.2021 a stručne opakuje:

20. V prejednávanej veci sa daňová kontrola u žalobcu začala dňom 11.09.2019 a bola ukončená doručením protokolu žalobcovi dňa 28.10.2020, pričom došlo k jej prerušeniu od 08.11.2019 (na základe rozhodnutia správcu dane podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, pre podanie 3 žiadostí o MVI) do 25.08.2020, kedy žalovaný listom oznámil správcovi dane, že odpoveď na MVI zo dňa 27.02.2020 má považovať za konečnú. V administratívnom spise predloženého žalovaným správnemu súdu sa nenachádza žiadna odpoveď od nemeckých orgánov na MVI správcu dane, ktorá bola doručená či už dňa 25.08.2020 alebo v krátkom časovom intervale pred týmto dňom. V administratívnom spise sa nachádzajú tri odpovede na tri žiadosti o MVI, a to dve odpovede zo dňa 15.11.2019 (doručené 22.11.2019) týkajúce sa spoločnosti Autogalerie Frankfurt GbR a Josko Medak a odpoveď zo dňa 25.02.2020 (doručená 27.02.2020) týkajúca sa spoločnosti Medak GmbH. Na tejto odpovedi správca dane vyznačil, že ide o čiastočnú odpoveď, ale z obsahu administratívneho spisu nevyplýva žiadna doplňujúca žiadosť k uvedenej odpovedi. Z uvedeného nie je možné zistiť správnosť postupu správcu dane, ktorý oznámil pokračovanie v daňovej kontrole žalobcovi listom z 26.08.2020 s tým, že dňa 25.08.2020 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

21. S poukazom na obsah administratívneho spisu správnych orgánov, ktoré predložil žalovaný súdu, správny súd dospel k záveru, že námietka žalobcu týkajúca sa prerušenia daňovej kontroly je čiastočne dôvodná. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že správca dane nadbytočne prerušoval daňovú kontrolu pre získanie informácií o nemeckých dodávateľoch žalobcu, keďže tieto informácie už získal z dôkazov, ktoré prevzal od KÚFS. Správny súd je toho názoru, že správca dane predmetnými žiadosťami o MVI mal snahu získať viac informácií o spolupráci žalobcu s jeho dodávateľmi v Nemecku, čo bolo aj v záujme žalobcu, ktorý sa odvoláva na Rámcové dohody uzatvorené s jeho nemeckými dodávateľmi a na ich ústne ubezpečenie, že tovar bude dodávaný v osobitnom režime zdaňovania. Prerušenie daňovej kontroly preto správny súd v danej veci považuje za zákonné, keďže správca dane zisťoval skutkový stav v danej veci. Správny súd pripomína, že správca dane vykonáva dokazovanie tak, aby skutkový stav nevyhnutný pre správne určenie dane bol zistený čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný len návrhmi daňových subjektov. Jeho postup i z tohto pohľadu nemožno hodnotiť ako neefektívny. Správny súd nevidí nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly ani v dĺžke prerušenia daňovej kontroly

- necelých 10 mesiacov, keď rozhodnutia súdov, týkajúce sa dĺžky prerušenia daňovej kontroly, na ktoré žaloba poukazoval, sa týkali podstatne dlhšieho času prerušenia daňovej kontroly ako je tomu v prejednávanej veci, prípadne išlo o opätovné prerušenie daňovej kontroly. Dôvodná je námietka žalobcu len v časti, v ktorej namieta nepreskúmateľnosť postupu správcu dane, keď nie je známy obsah odpovede, ktorá má byť konečnou odpoveďou na žiadosti správcu dane nemeckým daňovým orgánom. Správny súd z obsahu administratívneho spisu nevie zistiť správnu dĺžku prerušenia daňovej kontroly, t.j. zákonnosť postupu správcu dane, ktorý oznámil žalobcovi, že dôvody prerušenia daňovej kontroly pominuli dňa 25.08.2020. Žalobca tiež dôvodne namieta, že obsah uvedenej konečnej odpovede na MVI, na ktorú správca dane čakal 10 mesiacov, nie je z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov známy. Z uvedených dôvodov je postup správcu dane nepreskúmateľný, nemá oporu v predloženom administratívnom spise.

22. Správny súd sa ďalej zaoberal i námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi z dôvodov, že na danú vec neaplikovali závery rozsudku ESD C 624/15 - Litdana a dospeli k záveru, že nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdanenia prirážky v zmysle § 66 Zák. o DPH. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach s uvedenou námietkou zaoberali veľmi stručne, keď v podstate zhodne uviedli, že predmetný rozsudok ESD je v danej veci neaplikovateľný, keďže skutkový stav je odlišný. Podrobnejšie sa k tejto námietke žalovaný vyjadril až vo svojom vyjadrení k žalobe, čo je pre preskúmanie napadnutých rozhodnutí nedostatočné, keďže súd preskúmava vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia na základe dôvodov, ktorými je rozhodnutie odôvodnené. Rozhodnutie žalovaného i správcu dane je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

23. Žalobca v daňovom konaní poukazoval na svoju dobrú vieru o správnosti jeho postupu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania, keď ho ústne ubezpečili o tomto postupe jeho nemeckí dodávatelia, s ktorými uzatvoril aj rámcové dohody o osobitnom režime zdaňovania ojazdených

motorových vozidiel. Tieto rámcové dohody, podpísané nemeckými dodávateľmi žalobca správcovi dane i predložil. Rámcové dohody boli uzatvorené v nemeckom jazyku a slovo „Sonderregime“ skutočne podľa prekladových slovníkov znamená „osobitný režim“. Skutočnosť, že uvedené slovo nepoužíva nemecká daňová správa či nemeckí podnikatelia pri osobitnom režime zdaňovania prirážky podľa názoru správneho súdu nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, ktorý nie je nemeckým podnikateľom a preto nemusel mať vedomosť o správnom právnom označení tohto režimu v nemeckom jazyku. Nemeckí dodávatelia uvedené rámcové dohody podpísali a keď im nebolo jasné, čo uvedené označenie znamená, mali žiadať spresniť tieto dohody. Správny súd pripomína, že dôkazné bremeno preukázať, že žalobca nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil o správnosti jeho postupu, leží na správcovi dane, ktorý musí hodnotiť všetky získané dôkazy vo vzájomných súvislostiach, a teda prihliadať i na to, že nemeckí dodávatelia, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie v ich krajine, vo svojich výpovediach obhajujú správnosť svojho postupu, nevypovedajú k uzatvoreným rámcovým dohodám, tvrdia, že nimi nedisponujú.

24. V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného správcom dane je nesporné, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi ojazdené motorové vozidlá a na jednotlivých faktúrach sú uvedené dve protichodné poznámky, týkajúce sa jednak dodania tovaru v bežnom režime zdanenia, t.j. oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu a druhá poznámka, týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania prirážky. Tiež bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia neuplatňovali osobitný režim zdaňovania prirážky, ale uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu EÚ. V zmysle rozsudku ESD C-624/15, na ktorý poukazoval žalobca, je preto podstatné v danej veci na to, aby žalobca mohol pri predaji uvedeného tovaru - ojazdených motorových vozidiel tuzemským odberateľom uplatniť úpravu zdaňovania prirážky to, či konal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil v tom, že jeho postup je správny a operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca predložil dôkazy, ktorými odôvodňuje svoju dobrú vieru a obozretnosť pri obchodovaní s nemeckými dodávateľmi a správnosť svojho postupu pri uplatňovaní režimu zdaňovania prirážky. Správca dane všetky tieto dôkazy musí vyhodnotiť v intenciách rozsudku ESD C-624/15 tak, aby súdom bolo preskúmateľné z akých dôvodov je uvedený rozsudok podľa názoru správnych orgánov neaplikovateľný v danej veci.

25. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

26. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

27. Správny súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane doplniť do administratívneho spisu odpoveď nemeckých orgánov na MVI týkajúcu sa spoločnosti Medak GmbH, po obdržaní ktorej pokračoval v daňovom konaní po prerušení daňovej kontroly, aby správnosť jeho postupu bola súdom preskúmateľná a následne sa riadne vyporiadať s dobrou vierou žalobcu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 Zák. o DPH s tým, či žalobca ako obozretný obchodník prijal potrebné opatrenia, aby sa uistil, že svojím postupom sa nezúčastňuje na daňovom podvode.

28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté podľa .

29. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.