Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/62/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov 1/ E. U., nar. XX.XX.XXXX a 2/ Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcich v P. U. č. XX, právne zastúpených G.. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, právne zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 01.03.2018 č.k. 6Csp 124/2017 - 40 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcom sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zrušil platobný rozkaz zo dňa 12.09.2017 č.k. 6Csp 124/2017-20. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 Eur. Žalobcom priznal nárok proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v sume 16,50 Eur.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 15.03.2016 sp. zn. 4C 354/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.01.2017 vydaným vo veci 7Co 115/2016 bola žaloba žalovaného o zaplatenie sumy 5.391,90 Eur s prísl. zamietnutá. Z odôvodnenia rozsudkov je zrejmé, že žalovaný nedisponoval dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v spore, nakoľko neboli naplnené zákonné predpoklady vyplývajúce z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na postupníka.

3. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu. Pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie nie je právne významné, či bol spotrebiteľ v konaní, od úspechu ktorého odvodzuje svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie, v postavení žalobcu alebo v postavení žalovaného. Podstatou základného konania bola žaloba, ktorej základ spočíval bez akýchkoľvek pochybností v spotrebiteľskom právnom vzťahu založenom spotrebiteľskou zmluvou. Ak v pôvodnom konaní terajší žalovaný podal proti žalobcom ako spotrebiteľom z tohto právneho vzťahu žalobu a táto žaloba bola zamietnutá pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie, žalobcovia mali v uvedenom konaní plný úspech. Pre naplnenie podmienok podľa ustanovenia § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je podstatné akékoľvek porušenie spotrebiteľského práva vyplývajúce z akejkoľvek právnej normy. Ak takáto norma bola aplikovaná na posúdenie a rozhodnutie o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu majúceho svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a spotrebiteľ bol na súde úspešný, patrí mu v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5

veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia bol súd prvej inštancie toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcov je suma 100 Eur poskytujúca žalobcom ako spotrebiteľom satisfakciu a odrádzajúca dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Z tohto dôvodu bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 100 Eur.

4. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcov bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že žalobcovia nie sú v súdenom prípade osobami, ktoré úspešne uplatnili porušenie spotrebiteľského práva na súde. Vo veci 4C 354/2013 Okresného súdu Svidník boli síce žalobcovia úspešnou stranou sporu, avšak ich podania, resp. tvrdenia v tomto konaní boli len obranou v konaní, nie úspešným uplatnením práva na súde. Žaloba bola navyše zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a nie pre porušenie spotrebiteľských práv, ako to žalobcovia interpretujú v podanej žalobe. Aktívna legitimácia bola skúmaná v rámci podmienok konania, teda ex offo, resp. na základe námietky vznesenej vedľajším účastníkom na strane žalobcov. Na základe uvedeného je nutné prijať záver, že žalobcovia nepreukázali úspešné uplatnenie porušenia spotrebiteľského práva na súde. Okrem toho rozhodovacia prax súdov ohľadom posúdenia právnej otázky aktívnej legitimácie s prihliadnutím na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, nie je zjednotená, čo bolo v konečnom dôsledku aj dôvodom na podanie odvolania proti rozsudku prvoinštančného súdu zo strany žalovaného, a teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť o cielenom porušovaní spotrebiteľských práv.

6. Zákonnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie je, že v predchádzajúcom súdnom spore bolo konštatované porušenie práva žalobcov ako spotrebiteľov alebo povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľom, pričom musí ísť o porušenie práva alebo povinnosti upravených v zákone o ochrane spotrebiteľa a v osobitných predpisoch. Spomínané porušenie práva, či povinnosti musí logicky súvisieť s normami na ochranu práv spotrebiteľov, veď preto je nárok zakomponovaný do zákona o ochrane spotrebiteľa. Ak by zákonodarca mienil porušenie akéhokoľvek predpisu ako zákonnú podmienku pre úspešné uplatnenie daného nároku, uviedol by to v texte zákonného ustanovenia a použil by inú formuláciu. Navyše je potrebné vychádzať aj zo systematického výkladu a v tejto súvislosti posúdiť a vyhodnotiť formuláciu celého ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa a vychádzať najmä z jeho prvej vety, v ktorej je jasne uvedené, že spotrebiteľ sa môže proti porušiteľovi jeho práva alebo povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa na súde domáhať ochrany svojho práva. Vetu tretiu citovaného zákonného ustanovenia je teda potrebné vykladať aj s ohľadom na znenie tejto prvej vety ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na Uznesenie Najvyššieho súd SR zo dňa 14.09.2016 vydané vo veci 6Cdo 389/2015, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že v súvislosti s ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škodu, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Svoje odborné stanovisko k problematike primeraného finančného zadosťučinenia zaujal predseda senátu JUDr. Rudolf Čirč vo vyjadrení zo dňa 22.11.2017, v zmysle ktorého samotné právo na primerané zadosťučinenie vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom. Týmito podmienkami sú, že spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní na súde porušenie práv a povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a že je úspešný, pričom o úspechu sa dá uvažovať až keď je o tom právoplatne rozhodnuté. V tomto vyjadrení je obsiahnutý aj výklad k zákonnej podmienke úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti v predchádzajúcom konaní, a to tým spôsobom, že spotrebiteľ musí byť v postavení žalobcu a v prípade, ak je v pozícii žalovaného, len vtedy, ak v konaní vzniesol vzájomný návrh a bol so svojim vzájomným návrhom úspešný.

7. Okrem toho žalovanému chýba vecná pasívna legitimácia vzhľadom na to, že v zmysle ust. § 3 ods. 5 veta tretia Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Ako to ustálili súdy v predchádzajúcom spore, postupca, t.j. Slovenská sporiteľňa a.s. porušil zákon pri postupovaní pohľadávky na žalovaného. Toto porušenie teda nespôsobil žalovaný, ale

Slovenská sporiteľňa a.s., a preto žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za to, čo porušil iný subjekt, teda v tomto prípade postupca.

8. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností je i povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z tohto ustanovenia proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

11. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. 12. Vo veci 4C 354/2013 Okresného súdu Svidník bola v dôsledku procesnej obrany žalobcov zamietnutá žaloba žalovaného o zaplatenie sumy 5.391,90 Eur s prísl. V tomto konaní sa posudzovala platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným. Tento právny úkon sa považoval za absolútne neplatný z dôvodu, že neboli splnené všetky podmienky vyžadované pre postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001Z.z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 sa tak posúdila ako neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Napriek neplatnej zmluve o postúpení pohľadávok sa žalovaný vo veci 4C 354/2013 Okresného súdu Svidník domáhal zaplatenia nie malej finančnej čiastky z neplatného právneho úkonu, teda na úkor žalobcov sa snažil bezdôvodne obohatiť, čo nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

13. V prejednávanej veci bol to samotný žalovaný, ktorý napriek neexistencii platnej zmluvy o postúpení pohľadávok požadoval v inom konaní od žalobcov zaplatenie sumy 5.391,90 Eur s prísl., pričom táto jeho žaloba bola zamietnutá v dôsledku úspešnej obrany žalobcov.

14. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším porušovateľom spotrebiteľských práv a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že porušovateľ spotrebiteľských práv sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na

strane žalobcov bez akýchkoľvek pochybností hrozil. Podanou žalobou vo veci 4C 354/2013 Okresného súdu Svidník sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 5.391,90 Eur s prísl. od žalobcov. Žalobcovia taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C 354/2013, v ktorom zotrvával na dôvodnosti ním podanej žaloby, boli dlhodobo nedôvodne vystavení psychickému vypätiu a stavom právnej neistoty, a to až do doby právoplatného ukončenia konania vo veci samej.

15. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, túto samotní žalobcovia určili čiastkou 100 Eur. V tomto smere preto nebolo možné žalobcom priznať viac než čo sami žiadali. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobcom v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).