Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6CoE-12-2022.pdf
PDF · 95.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/12/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávneného: TONE, s.r.o., so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 26 IČO: 36 216 640, proti povinnému: D. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, o vymoženie 6 357,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. septembra 2019 č. k. 10Er/444/2015-28, v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 20. decembra 2021 č. k. 10Er/444/2015-50, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 2, 4, 5 a 6, § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“, „EP“) účinného do 31. 03. 2017, § 17 zák. č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového, § 121 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“), § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „OZ“).
2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 28. 04. 2015 poveril súdneho exekútora E.. K. V., Exekútorský úrad so sídlom v K., O. G. XX, (ďalej len „súdny exekútor“), vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 6 357,90 eura s príslušenstvom, odmeny a trovy exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 1Zm/202/2009-14 zo dňa 21. 05. 2009 vydaného Okresným súdom Bratislava V, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10. 01. 2014. Dňa 10. 02. 2016 mu oprávnený doručil v zákonnej lehote doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 438/2015 Z. z. a v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 04. 2014 uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom Prvá stavebná sporiteľňa a.s. Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004 a oprávneným, postúpil postupca na oprávneného pohľadávku voči povinnému. Postupca a povinný uzatvorili Zmluvu č. XXXXXXXXXX a povinný nesplnil povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy, postupca vyplnil zmenkovú sumu na základe Dohody o vyplnení zmenky. Zastal názor, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli rozhodujúce pre vyslovenie rozhodnutia o zastavení exekúcie. Podrobil skúmaniu predloženú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 11. 2006 a skonštatoval, že nesporne na strane dlžníka v danom zmluvnom vzťahu vystupoval spotrebiteľ, t. j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinný bol v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom a číslom občianskeho preukazu. Dlžník sa v zmluve zaviazal pohľadávku oprávneného zabezpečiť vlastnou zmenkou na rad bez protestu. Z výpisu z obchodného registra exekučný zistil, že právny predchodca oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy s povinným podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie úverov. V uvedený
deň oprávnený a povinný uzavreli aj Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky. Dňa 21. 11. 2006 povinný spísal s právnym predchodcom oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa a.s. Bajkalská 30, Bratislava) zmenku bez protestu na rad. Na základe uvedeného vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným označil za spotrebiteľský. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku preskúmal, či bol dôvod na zastavenie exekúcie s tým, že ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá vyvrátiteľnú právnu podmienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. V nadväznosti na uvedené preštudoval spis Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/202/2009, z ktorého mal preukázané, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy a túto neskúmal. Spotrebiteľskú zmluvu zmenkový súd nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženej zmenky. Neskúmal ani spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, a rovnako neskúmal ani samotnú zmenkovú sumu (aké nároky boli v nej zahrnuté) a teda mal za to, že v konaní, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, nebolo prihliadané na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi, alebo so zákonom. V predmetnej exekúcii dospel k záveru, že oprávnený nepreukázal, že nebol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243 ods. 4), preto vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§243 ods. 6 EP) a exekúciu zastavil.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodu podľa v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že zmenkový súd skutočne neskúmal vlastný vzťah oprávneného a povinného týkajúci sa zmenky, nakoľko v čase vydania zmenkového platobného rozkazu mu zákon túto povinnosť neukladal. Mal za to, že v danom prípade je ale dôležité zohľadniť aj úmysel zákonodarcu sledovaný prijatím zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým umožnil zastavovať exekúcie len z procesných dôvodov súvisiacich s nachádzacím konaním. Zdôraznil, že preskúmaná úverová zmluva neobsahuje žiadne také ustanovenia, ktoré by v prípade posudzovania súdom v nachádzacom konaní znamenali neúspech žalobcu (oprávneného) vo veci, t. j. nevydanie zmenkového platobného rozkazu, resp. rozsudku zaväzujúceho k povinnosti v súčasnosti vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Odvolanie odôvodnil aj odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. K uvedenému poznamenal, že v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie predložil spotrebiteľskú zmluvu a súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky alebo je v rozpore s dobrými mravmi, resp. zákonom. Exekučný súd tak nemal žiadnym spôsobom za preukázané, že by bola naplnená ktorákoľvek zo zákonných podmienok stanovených pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zastal názor, že exekučný súd je povinný sa zaoberať obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný zmenkový nárok a identifikovať, či táto spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, a na tieto skutočnosti nebolo v základnom konaní prihliadané. Len vtedy, ak exekučný súd identifikuje niektorú z uvedených skutočnosti, na ktorú nebolo prihliadané v základnom konaní, môže exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť. Uzavrel, že súd prvej inštancie sa riadne predloženým dôkazom (spotrebiteľskou zmluvou) nezaoberal, ani ho nevyhodnocoval, len skonštatoval, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, čo označil za nesprávny procesný postup, ktorým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
4. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor JUDr. K. požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd prvej inštancie dňa 13. 04. 2015. Spolu so žiadosťou predložil i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 6 357,90 eura s príslušenstvom, exekučný titul, ktorým je zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 1Zm/202/2009-14 zo dňa 21. 05. 2009 vydaný
Okresným súdom Bratislava V, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10. 01. 2014, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 233/2012 zo dňa 01. 10. 2012. Dňa 28. 04. 2015 súd prvej inštancie vydal poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie pod EX 181/2015. Dňa 10. 02. 2016 bolo súdu prvej inštancie doručené súdnym exekútorom doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku oprávneným, ktorého súčasťou bola i Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 11. 2006 a Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 14. 11. 2006, uzavreté medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.
9. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
14. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
15. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
16. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
17. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
18. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
19. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1, veta prvá, Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
22. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 11. 2006 a Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 14. 11. 2006, uzavreté medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 11. 2006 je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, uzatvorenou štandardným formulárovým systémom. Na zvýraznenie správnosti len dodáva, že spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vystupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Znenie zmluvy povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným v konaní ani nebol namietaný.
23. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnená tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23. 12. 2015 obsiahnutej v ustanoveniach § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku na základe zákona č. 438/2015 Z. z. je exekučný súd povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, či mu bola v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá taká primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi podľa predpisov spotrebiteľského práva patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23. 12. 2015 je oprávnený tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré sa začali pred týmto dňom, v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti zákona. S ohľadom na uvedené odvolací súd zastal názor, že súd prvej inštancie správne zastavil predmetnú exekúciu, avšak mal sa prioritne zaoberať dodržaním lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku. Podanie oprávneného nazvané „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku“ zo dňa 20. 01. 2016 bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 21. 01. 2016 a exekučnému súdu bolo doručené dňa 10. 02. 2016 prípisom súdneho exekútora zo dňa 04. 02. 2016. Z uvedeného je zrejmé, že toto podanie oprávneného nebolo doručené exekučnému súdu v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od účinnosti zákona, t. j. od 23. 12. 2015, ako doplnené včas. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15. 12. 2015 a vyhlásený dňa 23. 12. 2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23. 12. 2015. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní od 23. 12. 2015, teda najneskôr do 22. 01. 2016, pričom oprávnený svoje podanie doručil exekučnému súdu až 10. 02. 2016.
24. V tomto smere na podporu svojich tvrdení odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08. 11. 2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že „hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)]. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej oprávnenej, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnila a doručila v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu, nie len poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ / bod 20. a 21. citovaného uznesenia/.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k právnemu záveru, že v prejednávanej veci bol daný dôvod na zastavenie exekúcie bez preskúmavania danej veci v zmysle § 243f Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Preto zastavenie exekúcie napadnutým uznesením bolo vecne správne, pričom exekučný súd posudzoval predmetnú vec nad rámec svojich povinností s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
26. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia, a keď z iných právnych dôvodov, preto uznesenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako rozhodnutie vo výroku vecne správne.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).