Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-38-2020.pdf
PDF · 116.42 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu: C. B., O.. B., L.. XX.XX.XXXX, P. J. D. XXX, XXX XX Y., právne zastúpeného advokátkou: JUDr. Bronislava Garajová, IČO: 37 958 623, advokátska kancelária so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, proti žalovaným: W. S. C. B., O.. L., L. J. D. - Y. C. XXX, L. E. S. W. C. C. B., O.. B., L. J. D. - Y. C. XXX, L. E., žalovaní I/ a II/ zastúpení: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných I/ a II/ k nehnuteľnosti - k pozemku parcele registra “E“ evidovanej na mape určeného operátu parcelné číslo XXXX, o výmere 3.310 m2, orná pôda, v katastrálnom území Detva, v Obci K., E. M. K., ktorá nehnuteľnosť je zapísaná v katastri nehnuteľností u Okresného úradu Detva, odbor katastrálny na B. Č.. XXXXX.
II. Nehnuteľnosť - pozemok sa p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu v 1/1-ine.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej I/ na vyrovnanie za spoluvlastnícky podiel náhradu v sume 695,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Slovenského pozemkového fondu vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: IBAN: SK 348180 000000 7000 194492, variabilný symbol 14382020.
IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému II/ na vyrovnanie za spoluvlastnícky podiel náhradu v sume 232,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Slovenského pozemkového fondu vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: IBAN: SK 348180 000000 7000 194492, variabilný symbol 14382020.
V. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.09.2020, ktorá bola doručená súdu dňa 22.09.2020 domáhal voči žalovaným I/ a II/, neznámym vlastníkom zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava (ďalej len „zástupca“) zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - k pozemku parcele registra “E“ evidovanej na mape určeného operátu parcelné číslo XXXX, o výmere 3.310 m2, orná pôda, v katastrálnom území K., E. M. K., E. M. K., ktorá nehnuteľnosť je zapísaná v katastri nehnuteľností u Okresného úradu Detva, odbor katastrálny, na LV č. XXXXX (ďalej len „nehnuteľnosť“). Nehnuteľnosť - pozemok žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva v 1/1-ine s tým, aby mu bola uložená povinnosť vyplatiť žalovaným I/ a II/ na vyrovnanie zo zaniknutého podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti žalovanej I/ sumu 332,- Eur a žalovanému II/ sumu 110,- Eur, obidvom v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v 2/6-tinách. Ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľnosti sú žalovaná I/ v 3/6-
tinách a žalovaný II/ v 1/6-tine. V skutočnosti v prírode ide o pozemok, ktorý z obidvoch strán susedí s jeho pozemkami a pozemkami jeho manželky (LV č. XXXX - EKN parcela číslo XXXX, XXXX, XXXX S. XXXX). Nehnuteľnosť je užívaná ako orná pôda, ktorá je ohradená oplotením. Nachádza sa v užívaní jeho a jeho manželky ako poľnohospodársky pozemok za účelom pestovania zemiakov a obilovín. Nakoľko má záujem nadobudnúť celú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva v celosti, podal predmetnú žalobu. Nehnuteľnosť - pozemok sa nachádza v strede medzi pozemkami patriacimi jeho rodine a v blízkosti jeho rodinného domu. Pozemok užíva viac ako 40 rokov. Z charakteru podielového spoluvlastníctva vyplýva, že v prípade, ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Ak súd rozhoduje o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania. Musí dodržať poradie a podmienky jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva. Prvý spôsob vyporiadania reálnym rozdelením nie je v tomto prípade pravdepodobne možný vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v znení neskorších predpisov a ani účelný vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov a najmä na skutočnosť, že časti pozemkov, ktoré by po rozdelení získali žalovaní I/ a II/ sú uprostred pozemkov iných vlastníkov a najmä jeho. Takže nie sú reálne obrábateľné. Z týchto dôvodov žiadal pozemok prikázať do svojho výlučného vlastníctva v celosti. Pri vyporiadaní žiadal vychádzať na vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva pri výplate pre žalovaných I/ a II/ z hodnoty 0,1995 Eur za 1 m2, čo potom v prípade žalovanej I/ činí pri veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu čiastku 332,- Eur a v prípade žalovaného II/ čiastku 110,- Eur.
2. Zástupca žalovaných I/ a II/ vo vyjadrení zo dňa 23.11.2020, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.11.2020 k žalobe uviedol, že zo žaloby nevyplýva, akým spôsobom žalobca zisťoval právne nástupníctvo po žalovaných I/ a II/. Žalobca ďalej navrhuje vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti prikázaním veci za náhradu vo výške 0,1995 Eur/m2, ktorú odvíja od hodnoty ornej pôdy podľa prílohy k zákonu č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnych poplatkoch za komunálne odpady. S takouto náhradou za žalovaných I/ a II/ nesúhlasil. Navrhovanú náhradu považoval za neprimerane nízku. Je na žalobcovi, aby preukázal primeranosť tejto náhrady. Z dôkazov predložených žalobcom k žalobe túto náhradu pokladal za nepreukázanú. Za žalovaných sa môže stotožniť len s takým spôsobom určenia primeranej náhrady, ktorý bude zohľadňovať skutočnú t.j. trhovú cenu spornej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že je potrebné pri stanovení primeranej náhrady vychádzať z ponuky a dopytu, polohy spornej nehnuteľnosti (miesto, prístup, vzdialenosť od obce, a z kvality pôdy/ z produkčnej kategórie pôdy, kvality výsadzby a podobne). V tomto smere poukázal na Stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR, Sp.zn.: Cpj 30/97 zo dňa 20.10.1997.
3. Súd (prvoinštančný súd) žalobu žalobcu odmietol uznesením Sp.zn.: 14C/38/2020-47 zo dňa 21.04.2021 podľa § 129 ods. 1, 2, 3, 4, § 133 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď dospel k záveru, že v prejednávanom prípade sa nejedná o tzv. neznámych vlastníkov „v pravom zmysle slova“, o čom svedčí skutočnosť, že žalobca uviedol do žaloby adresu žalovaných I/ a II/, pričom z predloženého LV vyplýva, že dané osoby museli s určitosťou žiť. Pri titule nadobudnutia vlastníctva na LV u žalovaných je uvedené „Č.K.. XXXX/XX“, z ktorého titulu možno usúdiť, že nadobudli vlastníctvo k pozemku, ktorý je predmetom sporu, zápisom do pozemkovej knihy v roku 1937 na základe zistiteľného titulu a pri vyvinutí dostatočnej snahy žalobcu o obstaranie daného titulu, následného zisťovania v mieste bydliska daných vlastníkov podľa názoru súdu by bolo možné spoľahlivým spôsobom zistiť, kto sú tieto osoby, kde žili, či ešte žijú, ak nežijú, kedy zomreli, kto sú ich prípadní právni nástupcovia a či došlo k prededeniu pozemku.
4. Na odvolanie žalobcu proti predmetnému uzneseniu Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením Sp.zn.: 12Co/56/2021-74 zo dňa 30.08.2021 odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštačného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch uznesenia odvolací súd poukázal na to, že v žalobe boli žalovaní označení identifikačným údajom fyzickej osoby podľa § 133 CSP a to menom, priezviskom, adresou pobytu a zároveň bolo uvedené ich zastúpenie Slovenským pozemkovým fondom, pretože ide o nezistených vlastníkov. Aj na LV č. XXXXX nie sú žalovaní identifikovaní dátum narodenia ani adresou ich pobytu, pričom na LV je uvedená správa k pozemku žalovaných zo strany SPF. Skutočnosť, že žalobca uviedol do žaloby pobyt žalovaných, hoci tento na liste vlastníctva nie je uvedený, nespôsobuje, že SPF nenakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z.z., teda s pozemkom nezisteného vlastníka, pričom žalovaní podľa danej právnej úpravy spadajú pod režim nezistených vlastníkov, nakoľko ich pobyt nie je známy,
čoho dôkazom je aj zápis na liste vlastníctva. Uvedenú skutočnosť nespochybňuje ani údaj uvedený žalobcom v žalobe ohľadne pobytu žalovaných, hoci nebol hodnoverným spôsobom preukázaný ako správny. Vychádzajúc z uvedeného preto prvoinštačný súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď v napadnutom uznesení konštatoval, že žalobca nedoplnil požadované identifikačné údaje ohľadne žalovaným na základe výzvy súdu a teda jeho podanie trpí vadou, ktorá bráni jej vecnému prejednaniu. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zrušil. V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie povinnosť vecne prejednať spor, náležite sa vysporiadať s nárokom žalobcu a posúdiť dôvodnosť žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
5. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
6. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
7. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
8. Následne prvoinštančný súd (ďalej len „súd“) byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v tejto veci podľa § 391 ods. 2 CSP spor vecne prejednal.
9. Vo vyjadrení zo dňa 01.12.2021, ktoré bolo doručené súdu dňa 01.12.2021 žalobca uviedol, že ak zástupca žalovaných v konaní vo vyjadrení namietal nedostatočnú jeho aktivitu pri zisťovaní splnenia podmienok na zastúpenie žalovaných ako neznámych vlastníkov, tento argument vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tejto veci považoval za nepodstatný. Napriek tomu poukázal na to, že sa pokúšal zistiť bližšie údaje o žalovaných na matrike, tiež medzi miestnymi obyvateľmi. V tomto ohľade bol neúspešný. Zdôraznil však, že údaje katastra uvedené na liste vlastníctva sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam. Správny orgán, ktorý svojim rozhodnutím schválil ROEP, na základe ktorého boli žalovaní zapísaní ako podieloví spoluvlastníci do katastra nehnuteľností, schválil ho ako verejnú listinu, ktorá bola podkladom na zápis údajov do katastra nehnuteľností, ktoré sú hodnoverné a záväzné. Preto nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby nahrádzal činnosť orgánu štátu. Nie je totiž jeho úlohou vyvrátiť údaje vedené na liste vlastníctva, ani spochybňovať ich hodnovernosť. Čo sa týka námietky voči náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaných, z vyjadrenia zástupcu žalovaných nevyplýva, akým spôsobom by mala byť primeranosť náhrady preukázaná. Ak zástupca žalovaných považuje náhradu za nízku, mal svoje tvrdenie preukázať. Napriek tomu však sa zaviazal, že zabezpečí vyhotovenie znaleckého posudku na preukázanie primeranej náhrady.
10. Zástupca žalovaných vo vyjadrení zo dňa 02.02.2022, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.02.2022 uviedol, že v intenciách súdu druhej inštancie je pasívna vecná legitimácia žalovaných v konaní daná. V prípade, že žalobca zabezpečí dôkaz k hodnote pozemku (znalecký posudok, prípadne odborné vyjadrenie realitnej kancelárie) k výške náhrady zaujme stanovisko.
11. Žalobca podaním zo dňa 14.02.2022, ktoré bolo doručené súdu dňa 14.02.2022 predložil na preukázanie primeranosti náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných znalecký posudok č. 1/2022 zo dňa 21.01.2022 vypracovaný Ing. Júliusom Štrbom, Rúbanisko I. 2192/22, 984 03 Lučenec, znalcom z odboru: poľnohospodárstvo, z odvetvia: odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy (evidenčné číslo znalca: 915744). Znalecký posudok bol zástupcovi žalovaných riadne doručený dňa 25.02.2022.
12. Zástupca žalovaných v rámci prejednania sporu k znaleckému posudku uviedol, že za žalovaných akceptuje primeranú náhradu zistenú podľa znaleckého posudku, ktorý v konaní predložil žalobca.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, ktoré v konaní predložil žalobca, znaleckým posudkom, ktorý v konaní predložil žalobca, keď zistil tento skutkový a právny stav:
14. Z listu vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXXX zo dňa 13.09.2020 vyhotoveného cez katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra SR pre okres Detva, pre Obec Detva a pre katastrálne územie Detva súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parcely registra “E“ evidovanej na mape určeného operátu parcelné číslo XXXX, o výmere 3.310 m2, orná pôda (ďalej len „sporný pozemok“) sú žalobca v 2/6-tinách (BLV 3), žalovaná I/ v 3/6-tinách (BLV 1) a žalovaný II/ v 1/6-tine (BLV 2). K vlastníkom pod BLV 1 a pod BLV 2, teda k vlastníkom resp. spoluvlastníkom, ktorými sú žalovaní je pod por.č. 5 zapísaná správa k spornému pozemku pre Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava. Sporný pozemok bol prenesený po ROEP z PKV 4727. Titul nadobudnutia pre žalovaných I/ a II/ je uvedený „Č. XXXX/XX“ a rozhodnutie Správy katastra Detva č. OP 00015/2010-000984 zo dňa 19.11.2010-1361/2010, u žalobcu darovacia zmluva č. V127/2019 zo dňa 11.02.2019-274/2019.
15. Podľa výpisu z LV č. 5166 zo dňa 13.09.2020 vyhotoveného cez katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra SR pre okres K., G. M. K. a pre katastrálne územie Detva výlučným vlastníkom v 1/1-ine pozemkov - parciel registra “E“ evidovaných na mape určeného operátu, parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX S. XXXX I. S. B., O.. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XXX, Y., keď žalobca k tomuto údaju doplnil, že ide o jeho manželku.
16. Žalobca v konaní predložil i snímok z katastrálnej mapy (č.l. 3 spisu) vytvorený dňa 13.09.2020 cez Úrad geodézie, kartografie a katastra SR pre danú lokalitu, ktorým preukazoval, že sporný pozemok sa nachádza v susedstve pozemkov parc.č. XXXX, 5057 ako bezprostredne susediacimi pozemkami.
17. Sporný pozemok bol pôvodne zapísaný v pozemkovej knihe v pozemnoknižnej vložke č. 4727 katastrálneho územia Detva ako pozemnoknižná parcela č. 5056 (č.l. 93 spisu), pod B1 na žalovanú I/ v 3/6-tinách a pod B4 na žalovaného II/ v 1/6-tine.
18. Dňa 19.11.2020 Správa katastra Detva vydala rozhodnutie číslo: OP 00015/2010-000984, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2010 a ktorým Správa katastra Detva schválila podľa § 7 ods. 3 zákona NR SR č. 180/1995 Z.z., o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v znení neskorších predpisov, register obnovenej evidencie pozemkov („ROEP“) v k.ú. K., M. K., M. K., spracovaný zhotoviteľom - firmou: GEOPRIS spol. s r.o., Rudlovská 61, Banská Bystrica.
19. Znaleckým posudkom č. 1/2022 zo dňa 21.01.2022 vypracovaným Ing. Júliusom Štrbom, znalcom z odboru: poľnohospodárstvo, z odvetvia: odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy bola stanovená všeobecná hodnota poľnohospodárskej pôdy na EKN parcele č. XXXX (orná pôda), vedenej na LV č. XXXXX, T..Ú.. K., M. K., na 1.390,- Eur.
20. Žalobca žiadal vychádzať po predložení znaleckého posudku pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej I/ z čiastky 695,- Eur a u žalovaného II/ z čiastky 232,- Eur.
21. Zástupca žalovaných I/ a II/ po predložení znaleckého posudku žalobcom, túto náhradu ako primeranú pre žalovaných I/ a II/ za ich spoluvlastnícke podiely akceptoval.
22. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom Register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
23. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, Fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným vlastníkom"), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.
24. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami b) s nezisteným vlastníkom (§ 13).
25. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.
26. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
27. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
28. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti je dôvodná.
30. Žalobca sa žalobou v predmetnej veci domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku, pričom navrhol spôsob vyporiadania tohto spoluvlastníctva. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom (so žalobou) na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu (nemo in communione potest invitus detineri - nikoho nemožno držať v spoluvlastníctve proti jeho vôli). V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd musí spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Návrhmi účastníkov konania na spôsob vyporiadania nie je viazaný. Občiansky zákonník upravuje v ustanovení § 142 jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov a prichádza do úvahy tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva je deliteľnosť veci z technického hľadiska, pričom jej rozdelenie musí byť aj funkčne opodstatnené, t.j., že rozdelením veci musia vzniknúť samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a záujmu.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku - parcely registra “E“ evidovanej na mape určeného operátu (ďalej len „sporný pozemok“), orná pôda o výmere 3.310 m2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Detva, tak ako to vyplýva z LV č. XXXXX G. M. K., G. M. K. a pre katastrálne územie Detva. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom sporného pozemku v 2/6-tinách, žalovaná I/ v 3/6-tinách a žalovaný II/ v 1/6-tine, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva zo žalobcom predloženého LV. Spoluvlastníci pred podaním žaloby žalobcom na súd sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spornému pozemku už
aj s ohľadom na tú skutočnosť, že žalovaní I/ a II/ sú tzv. neznámymi vlastníkmi, ktorých v konaní zastupuje Slovenský pozemkový fond. Žalobca v konaní deklaroval svoju vôľu zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku s tým, že nechcel zotrvať v spoluvlastníctve k tomuto pozemku spolu s ostatnými spoluvlastníkmi. Zástupca žalovaných v konaní nevzniesol žiadne námietky proti zrušeniu podielového spoluvlastníctva spoluvlastníkov k pozemku. Žalobca navrhol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že pozemok žiadal prikázať v celosti do svojho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu poskytnutú z jeho strany ostatným spoluvlastníkom t.j. žalovaným. V súdenom prípade spôsob vyporiadania reálnym rozdelením pozemku pre jednotlivých spoluvlastníkov rešpektujúc výšku ich spoluvlastníckych podielov neprichádzal do úvahy. Ide o ornú pôdu, t.j. poľnohospodársky pozemok, ktorého reálnym rozdelením pre jednotlivých spoluvlastníkov rešpektujúc výšku ich spoluvlastníckych podielov by vznikli pozemky s menšou výmerou ako je 2.000 m2, čo by bolo v rozpore s ustanovením § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2.000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, ale pozemok menší ako 5.000 m2, ak ide o lesný pozemok. S ohľadom na výmeru sporného pozemku 3.310 m2 pri reálnom rozdelení by pre žalovanú I/ vznikol pozemok o výmere 1.655 m2, pre žalovaného II/ o výmere 551,67 m2 a pre žalobcu o výmere 1.103,33 m2. Preto do úvahy prichádzal druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý súd vyhodnotil za najvhodnejšie riešenie spôsobu vyporiadania, ktorým je prikázanie sporného pozemku do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov. Za takéhoto súd vyhodnotil žalobcu, ktorý je síce menšinovým spoluvlastníkom vo vzťahu resp. v porovnaní so žalovanou I/, avšak pri prikázaní pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu súd prihliadol na to, aby sporný pozemok v budúcnosti sa mohol účelne využiť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento pozemok sa nachádza v strede medzi pozemkami patriacimi manželke žalobcu, tak ako to vyplýva z LV č. XXXX pre katastrálne územie Detva a zo snímku z katastrálnej mapy, keď sporný pozemok bezprostredne súvisí s pozemkami parc.č. XXXX S. XXXX, ktorých výlučnou vlastníčkou v celosti je manželka žalobcu. Žalobca so svojou rodinou tento pozemok užíva viac ako 40 rokov, využíva ho za účelom pestovania zemiakov a obilovín, pozemok je oplotený a patrí do usadlosti, v ktorej býva a žije žalobca so svojou rodinou. Žalobca dlhé obdobie sa o pozemok stará, udržiava ho, žalovaní sa o pozemok desaťročia nezaujímajú, nevyužívajú ho. Reálna deľba neprichádzala do úvahy i z toho dôvodu, že reálnou deľbou by vznikli 3 pozemky uprostred pozemkov, ktoré patria do vlastníctva rodiny žalobcu, čím by pre žalovaných dva pozemky boli ťažko obrábateľné. Navyše ako súd už dôvodí, žalovaní sa o využitie pozemkov, o ich obhospodarovanie nezaujímajú celé desaťročia. Za týchto zistených skutočností, ktoré v konaní neboli sporné, súd prikázal sporný pozemok po zrušení podielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti prihliadnuc na tú skutočnosť, že žalobca ako výlučný vlastník v celosti predmetného pozemku bude aj naďalej tento účelne využívať, využívať ho na ten účel, ktorý je určený charakterom pozemku. Zástupca žalovaných spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý napokon navrhol i samotný žalobca nerozporoval.
32. Pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaných súd vychádzal zo žalobcom predloženého znaleckého posudku, znaleckého posudku č. 1/2022 zo dňa 21.01.2022 vyhotoveného Ing. Júliusom Štrbom, znalcom z príslušného odboru a odvetvia, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota poľnohospodárskej pôdy, sporného pozemku na 1.390,- Eur. Po preukázaní všeobecnej hodnoty pozemku týmto znaleckým posudkom zástupca žalovaných mal za to, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal všeobecnú hodnotu sporného pozemku pre účel určenia primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd akceptoval závery tohto znaleckého posudku ohľadne všeobecnej ceny sporného pozemku, keď z tejto potom súd vychádzal pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných. V prípade žalovanej I/ vzhľadom na výšku jej spoluvlastníckeho podielu potom primeraná náhrada činí 695,- Eur a pre žalovaného II/ 232,- Eur, ktorú primeranú náhradu je žalobca povinný zaplatiť žalovaným I/ a II/ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet zástupcu žalovaných.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. V súdenom prípade je nepochybné, že zástupca žalovaných má na základe zákona špecifické postavenie, keď zastupuje neznámych vlastníkov. Žalovaní sú neznámymi vlastníkmi, s vysokou pravdepodobnosťou už nežijú, teda nemožno ich zaviazať na plnenie vo vzťahu k trovám konania, pretože takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné, žalobca by nedosiahol úspešne náhradu trov konania. Preto súd mal za to, že v danom prípade je potrebné aplikovať na rozhodnutie o trovách konania ustanovenie § 257 CSP a preto o nároku strán sporu na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
36. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania neprichádza do úvahy vydanie súdneho rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).