Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Co-56-2021.pdf
PDF · 97.01 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/56/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Petra Kvietka a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu C. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XXX, Y., právne zastúpeného JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, so sídlom Železničná 291, Poltár, proti žalovaným 1/ S. C. B., rodenej L., bytom D. - Y. C. XXX, 2/ C. C. B., bytom D. - Y. C. XXX, obaja zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/38/2020- 47 zo dňa 21. 04. 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu zo dňa 14. 09. 2020 v spojení s podaním zo dňa 22. 02. 2021 (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca doručil okresnému súdu dňa 22. 09. 2020 podanie bez označenia, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré bolo neúplné, pretože žalobca neuviedol identifikačné údaje žalovaných (dátum narodenia) a označil ich za neznámych vlastníkov.
3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 129 ods. 1, 2, 3, 4, § 133 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že v prejednávanom prípade sa nejedná o tzv. neznámych vlastníkov v pravom zmysle slova, o čom svedčí skutočnosť, že žalobca uviedol do žaloby adresu ich pobytu a z predloženého listu vlastníctva vyplýva, že dané osoby museli s určitosťou žiť. Pri titule nadobudnutia vlastníctva je na liste vlastníctva u žalovaných uvedené „Čd. XXXX/XX“, z ktorého titulu možno usúdiť, že nadobudli vlastníctvo k pozemku, ktorý je predmetom sporu, zápisom do pozemkovej knihy v roku 1937 na základe zistiteľného titulu a pri vyvinutí dostatočnej snahy žalobcu o obstaranie daného titulu, následného zisťovania v mieste bydliska daných vlastníkov bolo možné spoľahlivým spôsobom zistiť, kto sú tieto osoby, kde žili, či ešte žijú, ak nežijú, kedy zomreli, kto sú ich právni nástupcovia a či došlo k prededeniu pozemku. Teda jednoznačným spôsobom žalobca mohol zadefinovať to, či žalovaní majú právnu subjektivitu, pretože zastupovanie nežijúcich osôb v spore, je v rozpore so zákonom. Poukázal tiež na § 8 ods. 1 písm. c) zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“), podľa ktorého ide síce o tzv. „neznámych vlastníkov“ podľa citovaného ustanovenia, avšak títo sú známi, miesto ich trvalého pobytu nie je známe, preto nejde o tzv. „neznámych vlastníkoch“ v pravom slova zmysle, o ktorých nie je známy žiaden identifikačný údaj, a ktoré osoby sú na liste vlastníctva zadefinované ako „nezistení vlastníci“. Ďalej poukázal na procesnú subjektivitu strán sporu, t. j. spôsobilosť strany sporu byť účastníkom konania. Pokiaľ je strana sporu označená len menom a priezviskom, príp. aj
bydliskom, bez ďalšieho nezameniteľného znaku, napr. dátumu narodenia, by daný nedostatok mohol viesť k nevykonateľnosti rozsudku vydaným v prejednávanej veci, pričom nie je povinnosťou súdu zisťovať takéto údaje, daná povinnosť zaťažuje žalobcu, ktorý na základe výzvy súdu požadované identifikačné údaje nedoplnil a nepredložil žiadne dôkazy o vyvinutí snahy o ich zistenie, pre ktorý nedostatok nemožno ďalej pokračovať v konaní.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 2 CSP s tým, že žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, preto rozhodol o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Podstatou jeho odvolacích dôvodov bolo nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov a iná vada konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na výzvu na opravu a doplnenie žaloby zo strany okresného súdu uznesením č. k. 14C/38/2020-32, v zmysle ktorého rozhodnutia mal doplniť dátum narodenia alebo iný identifikačný údaj žalovaných, zaslať vlastnoručne podpísané podanie, datované v potrebnom počte rovnopisov. Uviedol, že u oboch žalovaných ako vlastníkov, ktorí sú zapísaní na LV č. O.k nehnuteľnostiam vedených Okresným úradom Detva, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v kat. území Detva, je vedená správa Slovenského pozemkového fondu, pričom vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo na list vlastníctva zapísané titulom Rozhodnutia Správy katastra Detva č. OT XXXXX/XXXX-XXXXXX. Z daného vyplýva, že žalovaní boli na LV zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na základe schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z. z., ktorý je považovaný za verejnú listinu, pričom schválený register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj ,,ROEP“) považoval žalovaných na neznámych vlastníkov, nakoľko sú ako osoby známe, avšak ich pobyt nie je známy. Konštatovanie prvoinštančného súdu, že u žalovaných nejde o tzv. „neznámych vlastníkov“ v pravom slova zmysle nie je v súlade s právnou úpravou, ktorá pojem „neznámy vlastník“ v pravom slova zmysle nepozná, rozoznáva len jednotlivé typy vlastníkov, ktorých nehnuteľnosti zveruje do správy Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“). Údaj o vlastníkovi, ako aj o správe SPF, ktorý týchto vlastníkov zastupuje, je záväzným údajom katastra, ak sa nepreukáže opak. Ďalej poukázal na čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, § 7 písm. c), § 70, § 71 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, ako aj § 1 ods. 1, § 7 ods. 5, § 8 ods. 1, § 13 až § 17 zákona č. 180/1995 Z. z.. Údaje vedené na LV sú záväzné a neboli žiadnym dôkazom vyvrátené a právna úprava počíta s nutnosťou zastúpenia neznámych vlastníkov, pričom zastúpenie zveruje SPF, ktorý má právo aj prijať priznanú náhradu neznámemu vlastníkovi rozhodnutím súdu. Poukázal na zákon č. 180/1995 Z. z., ktorý pri definovaní neznámeho vlastníka pojem dátumu narodenia nepozná, a pokiaľ zhotoviteľ registra a správny orgán svojím rozhodnutím register schválil ako verejnú listinu, ktorá bola podkladom na zápis údajov do katastra nehnuteľností, ktoré sú hodnoverné a záväzné, a to bez uvedenia dátumu narodenia vlastníka, nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby daný údaj zistil a oznámil súdu. Podľa neho, nie je úlohou nahrádzať úlohu zhotoviteľa ROEP a následne správneho orgánu, pričom požiadavka označenia neznámeho vlastníka údajom, ktorý pre stranu sporu požaduje CSP, avšak osobitný právny predpis - zákon č. 180/1995 Z. z., daným spôsobom neznámeho vlastníka nedefinuje, a ani štátny orgán schvaľujúci register tento údaj nedokázal zistiť, je postupom, ktorým sa žalobcovi odňalo právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a teda právo na spravodlivý proces. Podľa súdu mal teda zabezpečiť to, čo nedokázal zhotoviteľ registra, pričom dané orgány mali neobmedzený prístup do zbierky listín katastrálneho operátu, do matrík a archívnych dokumentov. Vzhľadom na ochranu osobných údajov nemá možnosť nahliadať do matriky a zisťovať údaje ohľadne osôb, ktoré nie sú jeho príbuznými, a to ani za účelom súdneho sporu, preto okresný súd formalistickým prístupom a prenášaním povinností zo strany verejnej moci na neho mu bráni domôcť sa práva zrušenia spoluvlastníctva a porušuje jeho ústavné právo vlastniť majetok. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/31/2018, kedy zákonodarca priznal právnu subjektivitu, tzv. „neznámemu“, resp. „nezistenému“ vlastníkovi vytvorením osobitného subjektu vybavenému procesnoprávnou subjektivitou, a to s poukazom na evidenciu vlastníctva nehnuteľností, v ktorých je zapísaných množstvo fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s danými nehnuteľnosťami.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď podanie žalobcu odmietol.
9. Právnym posúdením veci je totiž činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.
10. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
11. Podľa § 129 ods. 1, 2, 3 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
12. Predpokladom odmietnutia podania podľa § 129 ods.3 CSP je, že a/ bezvýsledne uplynie lehota (prípadne ďalšie lehoty) na odstránenie nedostatkov vytknutých v uznesení, b/ strana je o tomto následku poučená a c/ ide o podstatné nedostatky, t. j. také nedostatky, ktoré sú prekážkou ďalšieho postupu súdu.
13. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
14. Podľa § 133 ods. 1 CSP, fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyzval žalobcu uznesením č. k. 14C/38/2020-32 zo dňa 01. 02. 2021, na odstránenie vád podania a to uvedenie identifikačných údajov žalovaných - dátum narodenia alebo iný identifikačný údaj, ďalej že podanie musí byť vlastnoručne podpísané a datované, pričom je ho potrebné predložiť súdu s potrebným počtom rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
16. Žalobca na výzvu súdu zaslal vyjadrenie, v ktorom v konštatoval u oboch žalovaných správu zo strany SPF, pričom vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo na LV č. XXXXX zapísané titulom rozhodnutia správy katastra Detva č. OT XXXXX/XXXX-XXXXXX, teda žalovaní boli zapísaní na list vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci na základe schváleného ROEP, ktorý sa považuje za verejnú listinu, pričom schválený register považoval žalovaných za neznámych vlastníkov, keďže išlo o osoby známe, avšak nebol známy ich pobyt. Údaje o vlastníkovi ako aj správa SPF, ktorý týchto vlastníkov zastupuje je
záväzným údajom katastra, ak sa nepreukáže opak. Pokiaľ zhotoviteľ registra a správny orgán svojím rozhodnutím register schválil ako verejnú listinu, ktorá bola podkladom na zápis údajov do katastra nehnuteľností, ktoré sú záväzné a to bez uvedenia dátumu narodenia vlastníka, nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby tento údaj zistil a súdu oznámil.
17. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 14C/38/2020-47 zo dňa 21. 04. 2021 odmietol podanie žalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.
18. Odvolací súd konštatuje, že civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby, ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 a § 132 ods.1 CSP. Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Definičné vymedzenie žaloby ako procesného úkonu, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva upravuje § 131 CSP. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Žaloba tak predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie, v ktorej okrem všeobecných náležitostí je nevyhnutné uviesť označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). Od náležitosti žaloby je potrebné rozlišovať zložky žaloby, za ktoré sa považuje žalobný nárok a žalobný dôvod. V prípade žalobného nároku ide o individualizáciu predmetu konania, pričom žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať, pretože predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis, čo vyplýva z dispozičného princípu sporového konania. So žalobným nárokom je spätá povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce okolnosti skutkového žalobného deja a uviesť tzv. žalobný návrh označovaný aj ako petit žaloby. Petit žaloby je obligatórnou náležitosťou žaloby, v ktorom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. čo má súd uviesť vo výroku meritórneho rozhodnutia.
19. V žalobe boli žalovaní označení identifikačným údajom fyzickej osoby podľa ustanovenia § 133 CSP a to menom, priezviskom, adresou pobytu a zároveň bolo uvedené ich zastúpenie SPF, pretože ide o nezistených vlastníkov. Aj na LV č. XXXXX nie sú žalovaní identifikovaní dátumom narodenia ani adresou ich pobytu, pričom na liste vlastníctva je uvedená správa k pozemkom žalovaných zo strany SPF. Skutočnosť, že žalobca uviedol do žaloby pobyt žalovaných, hoci tento na liste vlastníctva nie je uvedený, nespôsobuje, že SPF nenakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z. z., teda s pozemkom nezisteného vlastníka, pričom žalovaní podľa danej právnej úpravy spadajú pod režim nezistených vlastníkov, nakoľko ich pobyt nie je známy, čoho dôkazom je aj zápis na liste vlastníctva. Uvedenú skutočnosť nespochybňuje ani údaj uvedený žalobcom v žalobe ohľadne pobytu žalovaných, ktorý nebol hodnoverným spôsobom ani preukázaný ako správny.
20. Vychádzajúc z uvedeného, prvoinštančný súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru keď konštatoval, že žalobca nedoplnil požadované identifikačné údaje ohľadne žalovaných na základe výzvy súdu a teda jeho podanie trpí vadou, ktorá bráni jej vecnému prejednaniu.
21. Z uvedených dôvodov preto neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť ako odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vecne prejednať, náležite sa vysporiadať s nárokom žalobcu a posúdiť dôvodnosť žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.
23. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
24. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).