Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_27Sa-6-2021.pdf
PDF · 249.86 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: J. Y., nar. XX. decembra XXXX, bytom D. J. XX, XXX XX J., občan Slovenskej republiky, zastúpeného: MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, IČO: 52 488 047, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 61909-8/2020-BA zo dňa 5. januára 2021, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. 61909-8/2020-BA zo dňa 05.01.2021 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 30126-2/2020-BA zo dňa 11.05.2020 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca žiadosťou zo dňa 1. marca 2019 podanou osobne Sociálnej poisťovni, pobočke Banská Bystrica dňa 22. marca 2019 požiadal o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z. z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“). Žalobca si nárok uplatnil z dôvodu pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 5. júla 2016 u zamestnávateľa DK-EXTERIÉR s.r.o., Banská Bystrica. Zamestnávateľ úraz žalobcu zo dňa 5. júla 2016 neuznal ako pracovný úraz. S vyjadrením zamestnávateľa žalobca nesúhlasil, a preto podal dňa 25.04.2019 na Okresný súd Zvolen žalobu o určenie, že úraz zo dňa 5. júla 2016 je pracovným úrazom a o určenie miery zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava následne Rozhodnutím č. 47640-1/02019-BA zo dňa 02.05.2019 prerušila konanie o uplatnenom nároku žalobcu na úrazovú dávku z dôvodu, že začalo konanie o predbežnej otázke a to do dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu vo veci určovacej žaloby. Okresný súd Zvolen Rozsudkom sp. zn. 19Cpr/3/2019-166 zo dňa 27. septembra 2019, ktorý v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. NCoPr/3/2019-317, nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2019 určil, že predmetný úraz žalobcu je pracovným úrazom, za ktorý v plnom rozsahu zodpovedná zamestnávateľ žalobcu. Na základe žiadosti žalobcu o priznanie úrazovej renty bol posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, požiadaný o posúdenie poklesu pracovnej schopnosti žalobcu na účely úrazovej renty z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 5. júla 2016.Vo výroku Posudku lekárskej správy zo dňa 27. apríla 2020 bolo uvedené, že žalobca nie je poškodený na účely § 88 Zákona o sociálnom poistení, lebo v dôsledku
pracovného úrazu nemá viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti (ďalej aj „MPPS“) žalobcu bola určená v rozsahu 10 %.
Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy
2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) Rozhodnutím č. k. 30126-2/2020-BA zo dňa 11. mája 2020 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“) o žiadosti žalobcu o priznanie úrazovej renty rozhodla tak, žalobca nemá nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že pri posudzovaní nárokov žalobcu vychádzal z nasledovných podkladov: žiadosť o priznanie úrazovej renty doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica dňa 22. marca 2019, Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 19Cpr/3/2019-166 zo dňa 27. septembra 2019, právoplatný dňa 26. októbra 2019, hlásenie úrazu zo dňa 20. novembra 2016, pracovná zmluva zo dňa 1. apríla 2009, zápis bezpečnosti práce zo dňa 1. apríla 2009, doplnenie dokladov zo dňa 13. marca 2020, dodatok č. 13 zo dňa 31. mája 2018, zrušenie dodatku č. 13 zo dňa 29. júna 2018, dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 3. decembra 2019, lekárska správa zo dňa 27. apríla 2020. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 27. apríla 2020 má žalobca v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 10 %, v dôsledku čoho podľa § 88 Zákona o sociálnom poistení nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu. Žalobca pracoval u zodpovedného zamestnávateľa DK - EXTERIÉR s.r.o. Banská Bystrica ako stavebný robotník. Vykonával všetky činnosti súvisiace s pokládkou zámkovej dlažby, palisád, obrubníkov, betonárske, búracie a zemné práce, vedenie motorového vozidla a jeho údržbu a iné práce podľa pokynov zamestnávateľa. Dňa 5. júla 2016 žalobca utrpel pracovný úraz pri páde zo stromu z výške cca 5 - 10 metrov, pričom následkom pádu si zlomil oblúk 5. krčného stavca s poškodením medzistavcovej platničky a porušením väzov. Žalobcovi bola indikovaná operačná liečba s náhradou medzistavcovej platničky a stabilizáciou segmentu. Operačný priebeh bol primeraný, bez neurologického deficitu. Podľa prepúšťacej správy z rehabilitačného pobytu v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej je pohyblivosť bez obmedzenia, jemná motorika rúk je tiež bez obmedzenia, svalová sila v norme. Pretrvávali len bolesti v oblasti krčnej chrbtice. Pre tŕpnutie rúk bolo indikované aj vyšetrenie magnetickou rezonanciou, ktoré bolo vykonané len vo svalovej zložke s potvrdením neurogénnej lézie. Ide o postihnutie citlivosti bez motorického postihnutia. Prácu stavebného pracovníka môže vykonávať bez nadmernej fyzickej záťaže. Nakoľko zamestnávateľ neuznal úraz za pracovný, žalobca podal na Okresný súd Zvolen žalobu o určenie, že úraz je pracovným úrazom a o určenie miery zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz. Okresný súd Zvolen Rozsudkom sp. zn. 19Cpr/3/2019-166 zo dňa 27. septembra 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. októbra 2019, rozhodol, že zamestnávateľ žalobcu je zodpovedný za jeho pracovný úraz v plnom rozsahu. Žalobca ukončil pracovný pomer u zodpovedného zamestnávateľa dňom 3. decembra 2019. Z dôvodu, že okrem ľahkého obmedzenia pohyblivosti chrbtice, nie je potvrdený žiadny neurologický deficit, určil posudkový lekár mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu na účely úrazovej renty v rozsahu 10 %.
Rozhodnutie žalovaného
3. Žalobca podal proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 11. mája 2020 odvolanie, v ktorom namietal, že závery posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica o ľahkom obmedzení pohyblivosti chrbtice žalobcu sú svojvoľné a nijako nevyplývajú z predloženej zdravotnej dokumentácie, resp. sú s ňou v priamom rozpore. Mal za to, že posudková lekárka skutočnosti vyplývajúce zo zdravotnej dokumentácie žalobcu vôbec nezohľadnila, pričom žalobca je dlhodobo nespôsobilý na výkon pôvodnej pracovnej činnosti. Žalobcovi taktiež nebola umožnená osobná účasť na lekárskej posudkovej činnosti, čím bolo žalobcovi znemožnené aktívne brániť svoje práva a navrhovať dôkazy vo svoj prospech.
4. O predmetnom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 61909-8/2020-BA zo dňa 5. januára 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nahradil nasledovným znením: „Pán J. Y., rodné číslo XXXXXXXXXX, bytom D. J. XX, XXX XX D. J., právne zastúpený spoločnosťou MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 5. júla 2016, má podľa 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a po zvýšení priznanej úrazovej renty o 2,6 % v súlade s § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z. z. nárok na úrazovú rentu odo dňa 1. marca
2019 v sume 478,70 EUR mesačne. V zmysle § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z. z. sa suma úrazovej renty zvyšuje odo dňa 1. januára 2020 o 2,5 % na celkovú sumu 490,70 EUR mesačne. V zmysle § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z. z. sa suma úrazovej renty zvyšuje odo dňa 1. januára 2021 o 2,3 % na celkovú sumu 502,00 EUR mesačne. Na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku.“
5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a priloženej spisovej dokumentácie žalobcu v celom rozsahu dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy je potrebné zmeniť. Žalovaný následne stručne zhrnul priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy. Po podaní odvolania žalobcu bola posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica listom č. 30126-5/2020-BA zo dňa 15. júna 2020 požiadaná o opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorá v liste č. 8339-5/2020-BB zo dňa 19. júna 2020 oznámila, že nie je možné posúdiť zdravotný stav žalobcu z dôvodu absencie nálezu z EMG vyšetrenia s vyšetrením periférnych nervov horných končatín. Po doplnení lekárskeho nálezu z neurologického vyšetrenia zo dňa 6. októbra 2020 posudková lekárka pobočky prostredníctvom e-mailovej správy zo dňa 15. októbra 2020 uviedla, že naďalej trvá na svojom pôvodnom stanovisku. Nakoľko nevyhovela odvolaniu žalobcu v plnom rozsahu, odstúpila celú spisovú dokumentáciu na ďalšie konanie posudkovej lekárke SP, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Posudková lekárka ústredia následne posúdila zdravotný stav žalobcu na účely úrazovej renty a vypracovala Lekársku správu zo dňa 26. novembra 2020, v ktorej uviedla, že EMG vyšetrením periférnych nervov horných končatín v roku 2020 sa vylúčilo poškodenie dolnej časti stredového nervu. Neurológ pri vyšetrení zo dňa 21. júna 2019 hodnotil stav po stabilizačnej operácii chrbtice ako recidivujúci vertebrogénny algický syndróm cervikálny, aj cervikobrachiálny s parestéziami a výrazným obmedzením rotačných pohybov. Dňa 10. augusta 2020 bol žalobca vyšetrený iným neurológom so záverom cervikobrachiálny algický syndróm recidivujúci s chronickými bolesťami hlavy, pričom neurológ neodporučil väčšiu fyzickú záťaž. Praktický lekár žalobcu na základe nálezu neurológa konštatoval, že pri predmetnom zdravotnom postihnutí poškodený nie je schopný vykonávať prácu stavebného robotníka. V lekárskom náleze z neurologického vyšetrenia zo dňa 30. augusta 2020 je popisované obmedzenie dynamiky krčnej chrbtice so spazmami trapézov obojstranne, viac vľavo, rotácie viaznu oboma smermi o polovicu, prítomná je porucha dynamiky krčnej a hrudnej chrbtice. Posudková lekárka ústredia na základe uvedeného konštatovala, že žalobca pri stave po zlomenine 5. krčného stavca, ktorá bola riešená stabilizačnou operáciou krčnej chrbtice, nie je schopný vykonávať práce spojené s nosením ťažkých bremien, práce vo vynútenej polohe, práce v chladnom a vlhkom prostredí. Vzhľadom k tomu, že práce s ťažkou fyzickou námahou vykonával 5 hodín denne (stavebné práce v trvaní 3 hodiny, zásobovanie stavby stavebným materiálom v trvaní 2 hodiny), určila mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 60 % s dátumom vzniku dňa 1. marca 2019, t. j. kedy bolo traumatologickým vyšetrením potvrdené, že výraznejšie zlepšenie zdravotného stavu už nie je možné očakávať. S týmto záverom posudkovej lekárky ústredia súhlasil aj odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia, a to vyjadrení č. BA-1433179/2020 zo dňa 9. decembra 2020. Spôsob určenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu neurčuje žiadny zákon, ani iná právna norma. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa o úrazovú rentu vychádza z náplne práce (profesiogramu) žiadateľa, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia pracovným úrazom na výkon doterajšej činnosti žiadateľa ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia sa u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Vychádza pritom aj zo zdravotnej dokumentácie žiadateľa o úrazovú rentu, obsahujúcej predložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu žiadateľa priamo posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Spôsob určenia miery poklesu pracovnej schopnosti vyplýva zo samotného účelu úrazovej renty, ktorým je kompenzovať osobe poškodenej pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania finančnú ujmu spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, v akom ju vykonávala pred ich vznikom. Určený pokles pracovnej schopnosti má odrážať percento tých pôvodne vykonávaných pracovných úkonov, ktoré poškodený následkom utrpenej poistnej udalosti vykonávať nemôže. Posudkovou lekárkou ústredia stanovený pokles pracovnej schopnosti žalobcu bol určený so zmienenými zásadami jeho určenia, výšku určeného
poklesu dostatočne a zrozumiteľne odôvodnila a táto zodpovedá percentuálnemu podielu činností, ktoré poškodený po utrpenom pracovnom úraze nemôže vykonávať, na celkovom pracovnom čase, pričom závery posudkovej lekárky ústredia sú v súlade so zdravotnou dokumentáciou žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalovaný nezistil pochybnosti o správnosti takto určeného poklesu pracovnej schopnosti žalobcu a stotožnil sa s ním v celom rozsahu. Nakoľko po doplnení dokazovania v odvolacom konaní došlo k zvýšeniu poklesu pracovnej schopnosti žalobcu z 10 % na 60 % odo dňa 1. marca 2019, týmto dňom žalobca splnil predpoklady vyžadované zákonom na vznik nároku na úrazovú rentu stanovené v § 88 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, a týmto dňom mu nárok na úrazovú rentu vznikol. Žalovaný postupom podľa § 89 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení určil sumu úrazovej renty ako súčin 30,4167 -násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu žalobcu, ktorý je 31,9495 Eur a koeficientu 0,60 určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho jeho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Suma úrazovej renty sa zvyšuje odo dňa priznania o 2,6 % na celkovú sumu 478,70 Eur mesačne, od 1. januára 2020 sa zvyšuje o 2,5 % a od 1. januára 2021 sa zvyšuje o 2,3 %. Priznaná suma úrazovej renty sa bude naďalej zvyšovať v súlade s platnými právnymi predpismi. Nárok na úrazovú rentu bude trvať, pokiaľ budú splnené podmienky nároku na túto dávku, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku. Námietkam žalobcu týkajúcim sa výšky miery poklesu pracovnej schopnosti žalovaný vyhovel, nakoľko zdravotný stav žalobcu bol po podaní odvolania posúdený posudkovou lekárkou ústredia ako inštančne nadriadeným a nestranným orgánom, ktorá po zohľadnení kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu zistila, že MPPS žalobcu je v rozsahu 60 % s dátumom vzniku od 1. marca 2019. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom posúdenia zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti žalovaný uviedol, že tento postup je v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Počas krízovej situácie sa totiž neuplatňujú ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou Zákona o sociálnom poistení, a teda osobná účasť žalobcu pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nie je povinná, a to ani za takých okolností, ak o to žalobca požiada. Túto námietku teda považoval žalovaný za irelevantnú a neakceptovateľnú. Vzhľadom na uvedené žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.
Žaloba
6. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy. V žalobe namietal správnosť záveru žalovaného o počiatku priznania nároku na úrazovú rentu odo dňa 1. marca 2019. Počiatok vzniku nároku žalobcu na úrazovú rentu žalovaný odôvodnil strohým konštatovaním, že traumatologickým vyšetrením zo dňa 1. marca 2019 malo byť potvrdené, že výraznejšie zlepšenie zdravotného stavu už nie je možné u žalobcu očakávať, keď miera poklesu schopnosti žalobcu má byť v rozsahu 60 % s dátumom vzniku dňa 1. marca 2019. Žalovaný bližšie nešpecifikuje, o ktoré traumatologické vyšetrenie sa má jednať. Žalobca sa môže len domnievať, že žalovaný zrejme vychádzal pri stanovení počiatku vzniku nároku na úrazovú rentu z Ambulantnej správy MUDr. J. F., úrazového chirurga z Ambulancie úrazovej chirurgie I. z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica zo dňa 1. marca 2019. Z obsahu predmetnej lekárskej správy vyplýva, že žalobca sa sťažoval na bolesti šije a trapézov, pričom pravidelne užíval analgetiká „Novalgin“ 1 x 1 tabletku bezo zmeny na úrovni jeho bolestí. Šija je palpačne mierne citilivá, pohyblivosť operovaného úseku nemožná v oblasti krčnej chrbtice ako celku s obmedzenou pohyblivosťou horných končatín dopredu i dozazu bez NCP. Zároveň konštatoval, že nedošlo na základe výsledkov röntgenu k posunu prítomného voperovaného osteosyntetického materiálu a stabilizačných skrutiek v krčnej chrbtici, pričom žalobcovi bola indikovaná opätovná rehabilitačná liečba a následná kontrola. Žalobca tvrdil, že pokiaľ žalovaný vzal za základ svojho rozhodnutia výlučne skutkový stav v zmysle lekárskej správy MUDr. F. zo dňa 1. marca 2019, tak pochybil, keďže z administratívneho spisu obsahujúceho zdravotnú dokumentáciu žalobcu je zrejmé, že k poklesu schopnosti žalobcu došlo už pred 1. marcom 2019, a to momentom utrpenia samotného pracovného úrazu dňa 5. júla 2016. Z administratívneho spisu, a to konkrétne z lekárskej správy MUDr. R., CSc. z elektromyografického vyšetrenia zo dňa 24. októbra 2017 vyplýva, že v rámci akútnej pooperačnej bolesti sa u žalobcu v rámci EMG vyšetrenia manifestoval obraz chronickej periférnej neurologickej lézie stredného a miestami až ťažkého stupňa. Uvedený diagnostický záver MUDr. R., CSc. z EMG vyšetrenia poňala vo svojej lekárskej správe zo dňa 10. novembra 2017 aj neurologička MUDr. U. X., BOMIK, s.r.o., Cesta k nemocnici 23, 974 01 Banská Bystrica, keď zároveň žiadala o zapojenie žalobcu do rehabilitačnej
liečby pre algický vertebrogénny syndróm cervikálny vyznačujúci sa bolestivými pohybovými obtiažami. MUDr. U. X. už uvedené zdravotné problémy žalobcu spôsobené v dôsledku utrpeného pracovného úrazu konštatovala aj skôr, a to v lekárskej správe zo dňa 5. septembra 2017, keď uviedla, že u žalobcu v danom čase recidivuje algický vertebrogénny syndróm cervikálny s poruchami dynamiky s parestézami na horné končatiny v oblasti časti krčnej chrbtice okolo stavca s označením C7, čo má vplyv najmä na schopnosť hýbať hlavou, krkom, či na pohyblivosť prstov na horných končatinách. Pokiaľ žalovaný založil vznik nároku na úrazovú rentu na obsahu lekárskej správy MUDr. F. zo dňa 1. marca 2019, je nutné konštatovať, že sa nijako nevysporiadal s predchádzajúcimi ambulantnými správami od daného úrazového chirurga z Ambulancie úrazovej chirurgie I. z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica a s ich obsahom. Už z ambulantnej správy menovaného úrazového chirurga zo dňa 18. novembra 2016 vyplynulo, že žalobca má bolestivú šiju a pohyblivosť je redukovaná s odporúčaním rehabilitačnej liečby na rozsah hybnosti. Obsah lekárskej správy MUDr. F. zo dňa 18. novembra 2016 sa vo svojich diagnostických záveroch nijako neodlišuje od obsahu lekárskej správy MUDr. F. zo dňa 1. marca 2019, a preto pokiaľ žalovaný nijako v obsahu svojho rozhodnutia nevysvetlil, prečo je vo vzťahu k počiatku určenia vzniku nároku na úrazovú rentu smerodajná práve lekárska správa zo dňa 1. marca 2019, založil tým vadu napadnutého rozhodnutia v podobe jeho nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov.
7. Žalobca ďalej namietal, že obsah Ambulantnej lekárskej správy MUDr. F. zo dňa 2. februára 2018 je úplne totožný s lekárskou správou zo dňa 1. marca 2019. V lekárskej správe zo dňa 2. februára 2018 sa uvádza: „Vyšetrenie dňa: 02. 02. 18 08:48 5. 7. 16 spadol zo stromu asi 5 - 10 m, 8. 7. 16 DiscectomiaC56, cervios chronos 5mm curved, CSLP dlaha 26mm, 4x duálne skrutky, Redon, spongostan, Philadephia 5. 12. 16 - 1. 2. 2016 NRC RHB ukončená S: bolesti šije a trapezov, analgetiká novalgin 1x1 tbl pravidelne, bolesti bez zmeny O: šija palp. mierne citlivá pohyblivosť op úseku nemožná c chrbtice ako celku lahko obmedzená ventr a dorz flexia HKK bez NCP RTG z minula postavenie bez zmeny C5-6 bez dislokácie, správne, materiál in situ prehojenie implantátu CT z minula postavenie bez zmeny, materiál in situ bez stenozy spin kanala a foraminostenozy, spondylodeza s azdá prehojená Neurol. známky VAS cervikálny s hypesteziou C7 bilat Dg: Ruptura disci intervertebralis C5-6 instabilitas col. vert.cervic. Fr.arci vert C5bilat odp: stav hodnotím a ko trvalé následky úrazu Diagnózy: S13.15 - Vkĺbenie krčného stavca v úrovni C5/C6 S12.23- Zlomenia 5. krčného stavca.“ Z obsahu lekárskej správy MUDr. F. zo dňa 2. februára 2018 je zjavné, že pokiaľ malo byť smerodajným pre určenie počiatku vzniku nároku na úrazovú rentu práve traumatologické vyšetrenie, hoci uvedené nebolo dostatočne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlené, tak nemožnosť očakávať zlepšenie zdravotného stavu u žalobcu bola traumatológom konštatovaná oveľa skôr, než ako zadefinoval žalovaný dňom 1. februára 2019. Obsah lekárskej správy MUDr. F. zo dňa 2. februára 2018 je totožný s obsahom lekárskej správy MUDr. F. zo dňa 1. marca 2019, keď dokonca v lekárskej správe zo dňa 2. februára 2018 sa jednoznačne konštatuje, že zdravotný stav žalobcu predstavuje trvalý následok pracovného úrazu utrpeného dňa 5. júla 2016. Žalobca má za to, že aj vzhľadom na predmetnú lekársku správu zo dňa 2. februára 2018 je záver žalovaného o počiatku vzniku poklesu jeho pracovnej schopnosti až odo dňa 1. marca 2019 očividne nesprávny a dokonca aj v priamom rozpore s obsahom administratívneho spisu a zdravotnej dokumentácie žalobcu. Záver žalovaného o počiatku vzniku nároku na úrazovú rentu nemá oporu v obsahu administratívneho spisu, keďže súčasťou administratívneho spisu je nielen lekárska správa MUDr. F. zo dňa 18. novembra 2016 a zo dňa 2. februára 2018, ale aj mnohé iné lekárske správy, z ktorých obsahu jednoznačne vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti u žalobcu, ktorý zakladá vznik nároku na úrazovú rentu, vznikol preukázateľne oveľa skôr, než 1. marca 2019.
8. Vzhľadom na uvedené žalobca vzhliadal pochybenie žalovaného v nesprávnom určení počiatku vzniku nároku na úrazovú rentu a v nevysvetlení myšlienkových pochodov žalovaného pri stanovení vzniku nároku práve až odo dňa 1. marca 2019. Žalobca má za to, že počiatok vzniku nároku na úrazovú rentu by mal byť stanovený dňom utrpenia pracovného úrazu, keďže nebyť daného pracovného úrazu dňa 5. júla 2016, nevznikol by dôvod na jeho operáciu s nutnosťou nahradiť medzistavcovú platničku osteosyntetickým materiálom, v dôsledku čoho už žalobca nikdy nebude schopný na prácu tak, ako keby daný pracovný úraz neutrpel.
9. Pochybenie žalovaného namietal žalobca aj v hodnotení poklesu jeho schopnosti vykonávať pôvodnú prácu stavebného robotníka na účely úrazovej renty na 60 %, aj keď je žalobca v zmysle príslušných lekárskych nálezov trvalo vyradený z práce v stavebníctve, čo znamená, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v pôvodnom zamestnaní mal byť hodnotený na 100 %. Keďže akákoľvek
destabilizácia, či posun umelej náhrady medzistavcovej platničky by znamenala zhoršenie zdravotného stavu, ba až ochrnutie, žalobca je tak úplne vyradený z výkonu práce v stavebníctve, ako aj z pomocných prác v stavebníctve. Podľa. § 88 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení sa posudzuje pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť žalobcu ako zamestnanca v dôsledku pracovného úrazu dňa 5. júla 2016. Pri každej kontrole zdravotného stavu sa u žalobcu realizujú kontrolné röntgenologické alebo CT snímky za účelom zistenia stabilizácie implantovaného segmentu, pričom akýkoľvek posun implantovanej medzistavcovej platničky a stabilizačných skrutiek je pre žalobcu nežiadúci, nakoľko bude viesť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Podľa žalobcu je potom vylúčené, aby žalobca vykonával akékoľvek práce v stavebníctve, ktorým sa venoval pred utrpeným pracovným úrazom, a teda pokles pracovnej schopnosti vo väzbe na doposiaľ vykonávanú prácu stavebného pracovníka je 100 %. Z úloh v rámci profesiogramu by mohol žalobca vykonať len „nestavebné“ rozdelenie úloh od 7:00 do 7:15 hod., či vypísanie stazky od 15:15 do 15:30 hod.. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k určeniu rozsahu poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu, nakoľko pokiaľ by sa žalovaný zaoberal zdravotnou dokumentáciou obsiahnutou v administratívnom spise, tak k záveru o 60% rozsahu poklesu pracovnej schopnosti vo väzbe na doposiaľ vykonávanú prácu na strane žalobcu nemožno nijako logicky dospieť. V záujme žalobcu vyhnúť sa ochrnutiu, či reoperácii je potrebná stabilizácia implantovaného segmentu v krčnej chrbtici, a preto je na strane žalobcu nevyhnutné sa vyhýbať akýmkoľvek otrasom, vibráciám či prudkým rotačným pohybom v úseku krčnej chrbtice, čo žalobcovi obmedzuje normálne fungovanie, nie to ešte výkon práce stavebného pracovníka. V zdravotnom stave, v akom sa žalobca po utrpenom pracovnom úraze nachádza, je neakceptovateľné, aby vykonával čo i len prípravu staveniska, alebo akékoľvek pomocné stavebné práce, keď žalobca v záujme mierniť trvalé neurologické bolesti užíva pravidelne lieky, bez ktorých si normálny život už ani nevie predstaviť a medikamentózna liečba sa stala pravidelnou súčasťou jeho života.
10. Žalobca ďalej namietal, že mu nebola umožnená osobná účasť na lekárskej posudkovej činnosti, a preto zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce pre správne a riadne posúdenie veci. Uvedené žalobca namietal už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Žalobca má za to, že je daný žalobný dôvod podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca taktiež podal dňa 1. júla 2020 Sociálnej poisťovni sťažnosť zo dňa 30. júna 2020 podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, keď namietal, že na doplnenie konania vykonaním nových dôkazov je oprávnená výlučne Sociálna poisťovňa, ústredie a nie posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica. Žalobca v sťažnosti namietal, že posudkový lekár spôsobil svojím postupom, keď žiadosť o doplnenie vyšetrenia doručoval výlučne len žalobcovi napriek právnemu zastúpeniu žalobcu, zmätočnosť. Prešetrením postupu posudkovej lekárky Sociálna poisťovňa, ústredie konštatovala v liste č. 60450-5/2020-BA zo dňa 5. októbra 2020 opodstatnenosť sťažnosti. Uvedenú skutočnosť Sociálna poisťovňa, ústredie skonštatovala aj v Oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti č. ES20200202/Spú zo dňa 11. septembra 2020. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že je daný aj žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Keďže „nedostatky Sociálnej poisťovne, ústredie“, ktoré žalobca namietal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, žalovaný odstránil v napadnutom rozhodnutí len čiastočne, žalobca bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov na správnom súde. Zo strany žalovaného nedošlo k zodpovedaniu v odvolaní žalobcom namietaných kľúčových otázok dôležitých pre spravodlivé rozhodnutie veci, a teda tak rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobca preto vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy zrušil a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe stručne popísal priebeh administratívneho konania. K námietke žalobcu ohľadom správnosti určenia vzniku nároku žalobcu na úrazovú rentu dňa 1. marca 2019 žalovaný uviedol, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posudzujú pokles pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty až vtedy, keď je zrejmé, že následky pracovného úrazu alebo choroby z povolania už nie sú ovplyvniteľné liečbou, resp. sú len čiastočne ovplyvniteľné liečbou, teda keď je nespochybniteľné, že pracovný úraz alebo choroba z povolania zanechali také trvalé následky na zdraví, ktoré znižujú jeho pracovnú schopnosť v pôvodnom zamestnaní čiastočne alebo úplne. V danom
prípade bol odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia, ktorý bol požiadaný o nezávislé posúdenie správnosti záverov posudkovej lekárky ústredia o 60 % miere poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, zhodnotil kompletnú pracovnú dokumentáciu žalobcu a rovnako ako posudková lekárka konštatoval, že až z lekárskeho nálezu z traumatologického vyšetrenia zo dňa 1. marca 2019 dokumentujúceho nemožnosť pohyblivosti operovaného úseku chrbtice je zrejmé, že už výraznejšie zlepšenie zdravotného stavu nie je možné očakávať, a preto z posudkového hľadiska je možné považovať stav za taký, ktorý u žalobcu znižuje jeho pracovnú schopnosť v pôvodnom zamestnaní. Uvedené potvrdzujú aj závery následných odborných lekárskych vyšetrení (nález z neurologického vyšetrenia zo dňa 21. júna 2019 popisujúci chronický recidivujúci algický vertebrogénny syndróm cervikálny a cervikobrachiálny, neurologický nález zo dňa 10. augusta 2020 so záverom recidivujúci cervikotorakálny algický syndróm a chronická cefalea, či neurologický nález zo dňa 6. októbra 2020 popisujúci neurologický stav bez zmeny). Najneskorší termín dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu preto aj podľa odboru lekárskej posudkovej činnosti ústredia mohol byť dňa 1. marca 2019. Posudzovanie, kedy je možné považovať zdravotný stav žalobcu za taký, ktorý znižuje jeho pracovnú schopnosť v pôvodnom zamestnaní, vzhľadom na absenciu medicínskeho vzdelania nepatrí do kompetencie žalobcu ani jeho právneho zástupcu, ale je na odbornom zhodnotení posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorým to zveruje zákon. Na to, aby bolo možné konštatovať, že už nie je možné očakávať výraznejšie zlepšenie zdravotného stavu, je potrebné, aby z viacerých lekárskych správ vyplývalo, že dlhodobejšie k zmene zdravotného stavu napriek liečbe nedošlo, a preto žalovaný, aj napriek žalobcom namietanému totožnému obsahu lekárskych nálezov z traumatologického vyšetrenia zo dňa 2. februára 2018 a dňa 1. marca 2019, resp. údajnému konštatovania chronicity následkov predmetného pracovného úrazu už v lekárskej správe zo dňa 24. októbra 2017 považuje závery posudkovej lekárky ústredia a odboru lekárskej posudkovej činnosti ústredia za správne a v súlade so zdravotnou dokumentáciou žalobcu. Posudková lekárka ústredia a odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia v rámci posudzovania nároku žalobcu využili všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, pričom zohľadňujúc všetky posudkovo závažné skutočnosti a vychádzajúc z kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu zhodne určili mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v dôsledku predmetného pracovného úrazu v rozsahu 60 % odo dňa 1. marca 2019, pričom svoj záveru dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili.
12. K námietke žalobcu, že v zmysle daných lekárskych nálezov je žalobca trvalo vyradený z práce v stavebníctve, čo znamená, že pokles jeho pracovnej schopnosti mal byť určený v rozsahu 100 % žalovaný uviedol, že preradenie na iné miesto alebo skončenie pracovného pomeru nemá automaticky za následok stanovenie 100 % miery poklesu pracovnej schopnosti. Určený pokles pracovnej schopnosti má odrážať percento tých pôvodne vykonávaných pracovných úkonov, ktoré žalobca následkom utrpenej poistnej udalosti nemôže vykonávať. Vzhľadom k tomu, že práce s ťažkou fyzickou námahou vykonával žalobca 5 hodín denne (stavebné práce v trvaní 3 hodiny, zásobovanie stavby stavebným materiálom v trvaní 2 hodiny), posudková lekárka ústredia určila mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 60 % s dátumom vzniku dňa 1. marca 2019. 60 %-ná MPPS žalobcu zodpovedá percentuálnemu podielu činností, ktoré žalobca po utrpenom pracovnom úraze nemôže vykonávať, na celkovom pracovnom čase. Žalovaný nezistil pochybnosti o správnosti takto určeného poklesu pracovnej schopnosti žalobcu podloženého zdravotnou dokumentáciou a pracovnou anamnézou. Závery posudkových lekárov sociálneho poistenia sa v zmysle § 196 Zákona o sociálnom poistení považujú za dôkaz v konaní. Lekárska posudková činnosť je dôležitou súčasťou pôsobnosti výkonných orgánov Sociálnej poisťovne. Dôsledná činnosť v tejto oblasti má významný vplyv na účelné vynakladanie verejných prostriedkov v oblasti vyplácania dávok úrazového poistenia. Nie je preto dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia v konaní. Naopak, ich medicínske závery a určený pokles pracovnej schopnosti sú podložené dôkazmi, na ktoré poukázali vo svojich lekárskych správach a v nadväznosti na aplikáciu ustanovení zákona sú správne a v súlade so zákonom.
13. Ohľadom námietky žalobcu, že mu nebola umožnená osobná účasť na lekárskej posudkovej činnosti, žalovaný opätovne uviedol, že daný postup je v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z.. Počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c) a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou Zákona o sociálnom poistení neuplatňujú, a teda osobná účasť žalobcu pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nie je povinná, a to ani za takých okolností, ak o to žalobca požiada. Námietku preto žalobca považuje za irelevantnú a neakceptovateľnú.
14. K námietke žalobcu ohľadom sťažnosti č. 2020-0202 zo dňa 30. júna 2020 žalovaný uviedol, že ako vyplýva z listu č. 60450-5/2020-BA zo dňa 5. októbra 2020, doručeného právnemu zástupcovi žalobcu
dňa 6. októbra 2020, posudková lekárka pobočky bola na dodržiavanie postupov v zmysle § 212 ods. 12 Zákona o sociálnom poistení upozornená, pričom ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného bola predmetná žiadosť o doplnenie lekárskeho nálezu z EMG vyšetrenia dňa 17. júla 2020 a opakovane dňa 6. augusta 2020 zaslaná právnemu zástupcovi v súlade s § 212 ods. 12 Zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, už netrpí vadou, na ktorú upozornil právny zástupca v sťažnosti, nakoľko k náprave došlo ešte pred jeho vydaním. Žalobou na padnuté rozhodnutie považuje žalovaný za správne a v súlade so zákonom. Žalovaný pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal z objektívnych skutočností vyplývajúcich z dostupnej spisovej dokumentácie. Záverom žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť záverov posudkových lekárov Sociálnej poisťovne o 60 % poklese pracovnej schopnosti žalobcu v dôsledku pracovného úrazu s dátumom vzniku dňa 1. marca 2019, a teda žalobné námietky považuje za nedôvodné. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal správny súd, aby žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.
Replika žalobcu
15. Žalobca v replike zo dňa 14. júna 2021 uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe obmedzil len na konštatovanie, že považuje závery posudkovej lekárky za správne a v súlade so zdravotnou dokumentáciou, a to napriek žalobnej námietke žalobcu, ktorý poukázal na obsah lekárskych správ MUDr. F. zo dňa 2. februára 2018 a zo dňa 1. marca 2019, že zníženie pracovnej schopnosti žalobcu nastalo skôr, než dňa 1. marca 2019. Zdravotný stav žalobcu bol na základe jeho žiadosti o priznanie úrazovej renty posudzovaný opakovane, pričom jednotlivé posudky sú rozdielne. Lekársky posudok zo dňa 27. apríla 2020 konštatuje u žalobcu na účely podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu pracovnej schopnosti na 10%. K zmene daného posudku došlo lekárskym posudkom zo dňa 26. novembra 2020, ktorým bola u žalobcu konštatovaná MPPS v rozsahu 60 % s tým, že dátum vzniku úrazovej renty posudková lekárka MUDr. U. F. stanovila na deň 22. marca 2019, a to z dôvodu, že v daný deň mala byť žalobcom podaná žiadosť o úrazovú rentu. V danom prípade podľa názoru žalobcu nemožno prehliadnuť rozdielne závery posudkových lekárov, keď k zmene posudku zo dňa 27. apríla 2020 došlo až na základe odvolacích námietok žalobcu. Vznik nároku na úrazovú rentu nie je možné stotožňovať s dátumom podania žiadosti o úrazovú rentu, keďže smerodajný je dátum vzniku poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, ktorý preukázateľne nastal u žalobcu pred podaním žiadosti o úrazovú rentu. Stanovisko posudkovej lekárky obsiahnuté v posudku zo dňa 26. novembra 2020, ktoré zobral žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, by ad absurdum znamenalo, že poškodený má vždy nárok na úrazovú rentu výlučne od momentu podania žiadosti o úrazovú rentu bez ohľadu na to, kedy došlo k poškodeniu jeho zdravia. Takýto výklad je v rozpore s účelom úrazovej renty ako dávky sociálneho zabezpečenia, ktorým je kompenzácia finančných dôsledkov spojených s poškodením zdravia v nadväznosti na pracovný úraz, či chorobu z povolania, ktoré logicky môže vzniknúť oveľa skôr, než si poškodený uplatní žiadosťou v administratívnom konaní akúkoľvek kompenzáciu jeho poškodeného zdravotného stavu. Z obsahu posudku zo dňa 26. novembra 2020 vyplýva, že posudková lekárka nijako nehodnotila lekársku správu MUDr. F. zo dňa 2. februára 2018, nakoľko by nemala dôvod na to, aby danú lekársku správu v obsahu posudku nevymenovala. V obsahu posudku je uvedené, že posudková lekárka nerealizovala objektívne osobné vyšetrenie žalobcu, čo považuje žalobca za nesprávne, nakoľko po uvoľnení opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19 neexistovala žiadna prekážka, pre ktorú by sa objektívne vyšetrenie žalobcu nemohlo zrealizovať. V posudku zo dňa 26. novembra 2020 je uvedené, že posudková lekárka vychádzala z prepúšťacej správy z hospitalizácie, z prepúšťacej správy z hospitalizácie v NRC Kováčová, kontrolného MR vyšetrenia krčnej chrbtice, traumatologického vyšetrenia MUDr. F. z 1. marca 2019, EMG vyšetrenia MUDr. R. z 24. októbra 2017, neurologického vyšetrenia MUDr. X. z 5. septembra 2017, z neurologického vyšetrenia MUDr. X. z 21. júna 2019, z neurologického vyšetrenia MUDr. F. z 10. augusta 2020 a z 6.októbra 2020. Je zrejmé, že v posudkovej činnosti posudkovej lekárky absentuje posúdenie a vyhodnotenie predchádzajúcich vyšetrení žalobcu u MUDr. F., keďže tieto posudková lekárka v posudku ani len nespomína a už vonkoncom nevysvetľuje, prečo predchádzajúce vyšetrenia u MUDr. F. nemajú mať takú relevanciu, aby neboli vyhodnotené vo väzbe na percentuálnu mieru poklesu žalobcovej pracovnej schopnosti a moment jej vzniku. V predmetom posudku sa tiež na str. 4 v časti „Celkový posudok“ uvádza, že konateľ zamestnávateľa žalobcu uviedol, že pracovný deň v pozícii stavebného robotníka, ktorú zastával žalobca, je každý iný, a že niektorý deň pracoval viac na stavbe a inokedy viac ako zásobovač stavebným materiálom. Vzhľadom na uvedené konštatovanie je otázne ako mohla posudková lekárka pristúpiť k určovaniu poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, ak nemala jasne ustálený ani profesiogram žalobcu.
Podľa profesiogramu, ktorý posudková lekárka v posudku uviedla, mal žalobca vykonávať v čase od 7:45 hod. do 8:00 hod. prípravu pracoviska a od 15:00 do 15: 15 hod. starostlivosť o stroje. Žalobca však vzhľadom na odporúčania lekárov nevykonávať väčšiu fyzickú záťaž, či prácu v chladnom a vlhkom prostredí nie je schopný vykonávať ani tieto úkony. Z úloh zahrnutých do profesiogramu by sa mohol len zúčastniť ráno na rozdelení úloh, odísť na stavbu, aj to nie na stavebnom stroji, či po nerovnom povrchu, čo by mohlo spôsobiť otrasy nevhodné pre jeho chrbticu. Pri navrhovanom striedaní polôh tela pri vedení vozidla by na stavbe však nič vykonať nemohol a v závere pracovného dňa by mohol vykonať len administratívny úkon - vypísanie stazky, teda žalobca by mohol pracovať len 30 minút. Posudková lekárka pochybila aj v tom, že sa v danom posudku nijako nezohľadňuje aj kvalita pracovného prostredia, keďže prevažná časť pracovnej zmeny sa odohráva vonka za každého počasia a rovnako sa nezohľadňujú ani nástroje, ktoré sa pri práci stavebného robotníka používajú, a ktorými sú rôzne stroje prenášajúce vibrácie nevhodné pre žalobcu vzhľadom na nutnosť zabezpečiť nepohnutie stabilizačných skrutiek implantovaných v krčnej chrbtici.
16. Žalovaný sám bez medicínskych znalostí atrahoval kompetenciu určiť vznik poklesu pracovnej schopnosti, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dátum vzniku nároku na úrazovú rentu datuje od 1. marca 2019, kedy malo byť traumatologickým vyšetrením u žalobcu potvrdené, že výraznejšie zlepšenie jeho zdravotného stavu nemožno očakávať, čo je ale v rozpore s obsahom posudku zo dňa 26. novembra 2020, ktorý sa mal stať základom napadnutého rozhodnutia, kde posudková lekárka nijako dátum vzniku nároku na úrazovú rentu nevztiahla na daný dátum, ale dokonca až na dátum 22. marca 2019 s odôvodnením, že vtedy bola podaná žiadosť žalobcu o úrazovú rentu. Z uvedených skutočností je podľa žalobcu zrejmé, že dátum vzniku nároku na úrazovú rentu, ako aj MPPS žalobcu vo väzbe na jeho doterajšie pracovné zaradenie je viac než sporná a ani samotné orgány verejnej správy ju nemajú ustálenú.
17. Spornou otázkou v danom prípade je podľa žalobcu posúdenie jeho zdravotného stavu vo väzbe na nárok na úrazovú rentu, ako aj posúdenie momentu vzniku nároku na úrazovú rentu. Vzhľadom na to, že ide o posúdenie otázok medicínskeho charakteru, vychádza sa z lekárskych posudkov, u ktorých sa posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť. Len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, môže byť podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy o žiadosti žalobcu o úrazovú rentu. Podľa žalobcu posudok zo dňa 27. apríla 2020 a ani posudok zo dňa 26. novembra 2020 požiadavku hodnovernosti, nepochybnosti, logickosti, či presvedčivosti nespĺňajú. Žalobca za účelom preukázania nesprávnosti odborného zhodnotenia konajúcich posudkových lekárov oslovil aj znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: pracovné lekárstvo, a to MUDr. J. X., J. XX, XXX XX X. s požiadavkou na vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa jedná o jedinú aktívnu znalkyňu na Slovensku v odvetví pracovné lekárstvo, je jej pracovná vyťaženosť taká, že k vypracovaniu súkromného znaleckého posudku môže dôjsť až v horizonte niekoľkých mesiacov, cca v novembri až decembri roku 2021. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol vykonanie dokazovania pribratím jedinej aktívnej znalkyne na Slovensku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: pracovné lekárstvo - MUDr. J. X., J. XX, XXX XX X., evidenčné číslo: XXXXXX za účelom podania znaleckého posudku k percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti žalobcu vo vzťahu k doterajšiemu pracovnému zaradeniu žalobcu a dátumu jej vzniku, resp. v prípade ak správny súd na návrh žalobcu nenariadi vo veci znalecké dokazovanie, žalobca navrhol, aby správny súd prerušil uznesením konanie na čas, kým znalkyňa vypracuje súkromný znalecký posudok, ktorý bude môcť byť predložený správnemu súdu.
18. K replike žalobcu sa žalovaný nevyjadril a nevyužil svoje právo predloženia dupliky.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP) a po prejednaní veci na nariadenom pojenávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade
neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.
20. Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávaní pridržiavala v celom rozsahu dôvodov nezákonnosti napadnutých rozhodnutí uvedených v žalobe a následne v replike. Vo vzťahu k určeniu percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti (MPPS) žalobcu poukázala na skutočnosť, že profesiogram predložený zamestnávateľom žalobcu, ktorý tvoril podklad lekárskeho posudku, nezodpovedá skutočnosti a realite práce tak, ako ju vykonával žalobca. Napríklad vo vzťahu k časovému vymedzeniu činnosti príprava staveniska, uviedla, že tento časový interval a tento druh žalobcom vykonávanej činnosti, nebol vôbec zohľadnený vo vzťahu k jeho zdravotnému stavu vzniknutému v dôsledku pracovného úrazu, pretože príprava staveniska v tomto prípade spočíva vo výkopových prácach, ktoré mali byť zohľadnené do časového intervalu, ku ktorému posudková lekárka prihliadala pri určení percenta MPPS žalobcu. Ďalej poukázala na to, že aj ostatné v profesiograme zamestnávateľom uvedené činnosti nemajú samostatne hospodársky význam bez predchádzajúceho vykonania hlavných činností - stavebné práce a zabezpečenie staveniska, pretože bez reálneho výkonu uvedených prác sú ostatné činnosti irelevantné, pretože tieto buď predchádzajú alebo nasledujú bezprostredne až po vykonaní hlavných činností, ktoré boli zohľadnené pri určení percenta MPPS žalobcu. To znamená, že ak nie je vykonávaná hlavná činnosť, tieto sú bezvýznamné a k ich vykonaniu ani nedochádza. Zástupkyňa žalobcu navrhla, aby správny súd vypočul samotného žalobcu k jeho skutočnej činnosti, resp. k obsahu činnosti žalobcu, ktorú vykonával u zamestnávateľa v priebehu konkrétneho pracovného dňa. Vo vzťahu k dátumu vzniku MPPS žalobcu právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že predpokladom určenia tohto momentu je potrebné presvedčivé zistenie zdravotného stavu žalobcu, tzn. že z lekárskej posudkovej činnosti a z jej výsledku, teda z lekárskych posudkov, musia byť presne zrejmé také skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť, o aký zdravotný stav žalobcu sa jedná a kedy došlo k vzniku MPPS žalobcu. Predložené lekárske posudky podľa zástupkyne žalobcu takéto náležitosti nemajú, neobsahujú tieto skutočnosti tak, aby bolo možné lekárske posudky považovať za presvedčivé vo vzťahu k určeniu vzniku MPPS žalobcu. Z lekárskych posudkov napríklad nie je zrejmé, z akého dôvodu nebola zohľadnená lekárska správa MUDr. F. z 02.02.2018 vo vzťahu k určeniu dátumu vzniku MPPS žalobcu, keďže uvedená lekárska správa obsahovala v podstate zhodné zistenia a zhodný text, ako lekárska správa MUDr. F. z 01.03.2019, z ktorej posudkový lekár žalovaného i žalovaný vychádzali pri určení začiatku vzniku MPPS žalobcu a vo vzťahu k určeniu začiatku vzniku momentu nároku na úrazovú rentu. S poukazom na tvrdenia v žalobe i v replike uviedla, že pokles pracovnej schopnosti u žalobcu vznikol skôr, ako tomu bolo 01.03.2019, mala za to, že k tomuto momentu poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu vzniklo už dňom, kedy utrpel pracovný úraz (05.07.2016). Ďalej uviedla, že žalovaný po podaní odvolania len čiastočne odstránil nedostatky, ktoré žalobca vytýkal v odvolaní prvostupňovému orgánu verejnej správy a nezodpovedal na kľúčové otázky potrebné pre vydanie rozhodnutia, v dôsledku čoho namietala, že napadnuté rozhodnutie nemá potrebné náležitosti, a teda nie je dostatočne odôvodnené. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že netrvá na návrhu na prerušenie konania, ani na nariadení znaleckého dokazovania, a to z dôvodu, že už samotný žalobca požiadal znalkyňu o vyhotovenie znaleckého posudku (tento do dňa pojednávania nebol vypracovaný). Právna zástupkyňa žalobcu k vyjadreniu zástupkyne žalovaného i k vyjadreniu žalobcu poukázala na skutočnosť, že žalobca vykonával pracovnú činnosť aj po ukončení PN po úraze, neznamená to však, že nedošlo u neho k poklesu pracovnej schopnosti, pretože túto činnosť vykonával s obmedzeniami, nebol to výkon plnohodnotný, mali k nemu výhrady tak zamestnávateľ, ako aj jeho spolupracovníci, uvedenú činnosť vykonával napriek bolestiam, musel požiť utlmujúce lieky. Jeho trvanie v tom istom zamestnaní s tou istou pracovnou zmluvou i pracovnou činnosťou významne ovplyvnila aj skutočnosť, že viedol so zamestnávateľom spor o charakter úrazu, t.j. či sa jednalo o pracovný úraz a skutočnosť, že by mohol byť jeho pracovný pomer ukončený v dôsledku toho, že nemôže vykonávať svoju prácu, prispela k tomu, že túto prácu sa snažil vykonávať, inak by to predstavovalo pre neho riziko, že pri skončení pracovného pomeru by zostal bez príjmu. Pokiaľ nebol objasnený mechanizmus jeho úrazu ako úrazu pracovného, vykonával uvedenú pracovnú činnosť aj napriek tomu, že mu lekári takúto činnosť neodporúčali vykonávať, a to z dôvodu, aby si zachoval svoje práva vyplývajúce aj z pracovného úrazu a aj z dôvodu zabezpečenia príjmov. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že úrazovú rentu môžu poberať aj tí zamestnanci, ktorí naďalej vykonávajú nejakú pracovnú činnosť. Navrhla, aby správny súd rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
21. Žalobca na pojednávaní uviedol, že údaje uvedené v profesiograme tak, ako sú uvedené v Lekárskej správe posudkovej lekárky žalovaného z 26.11.2020 nezodpovedajú skutočnosti. Bol v pracovnom pomere u zamestnávateľa, pričom jeho pracovná zmluva bola uzatvorená na pracovnú pozíciu: stavebný pracovník. Obsahom jeho pracovnej činnosti bola prevažne pokládka zámkovej dlažby, chodníky, parkoviská. Predpokladom výkonu tejto hlavnej činnosti bolo pripravenie priestoru na pokládku chodníkov a zámkovej dlažby, ktorá príprava spočívala v tom, že museli byť vykonané výkopové práce, štrkovanie, zhutňovanie, príprava obrubníkov, alebo stavanie palisád, vrátane betonárskych prác a následne dokončovacie práce. Súčasťou jeho pracovnej činnosti, aj predpokladom na vykonanie samotnej hlavnej pracovnej činnosti, bolo zabezpečenie materiálu, t.j. nie sú pravdivé údaje uvedené v profesiograme od zamestnávateľa, že by rozdelenie úloh a príprava staveniska trvala také časové obdobie, ako je tam uvedené, pretože táto činnosť v skutočnosti prebiehala ešte pred začiatkom smeny medzi 6:45 hod. a 7:00 hod., kedy boli rozdelené úlohy, následne od začiatku pracovnej smeny (od 7:00 hod.) bol ihneď odchod na stavbu, a preto museli mať na autách naložené tak materiál, ako aj pracovné náradie, aby ihneď po príchode na stavenisko mohli začať vykonávať svoje pracovné činnosti, t.j. hneď zabezpečovali výkopové práce alebo zhutňovanie chodníka a až následne mohla byť realizovaná samotná pokládka dlažby. Rozsah prác bol v jednotlivých dňoch rôzny v závislosti od toho, či bolo potrebné doplniť stavebný materiál v priebehu dňa alebo aký bol rozsah vykonávanej samotnej stavebnej činnosti. V podstate však celú pracovnú dobu, teda 8 hodín (odpočítajúc pol hodinovú prestávku na obed, t.j. nie trištvrte hodinovú, ako je uvedené v profesiograme) žalobca vykonával samotnú stavebnú činnosť, a to v každom počasí. Žalobca mal za to, že celý rozsah, t.j. 8 hodín mal byť zaradený do pracovnej činnosti, ktorú žalobca nemôže vzhľadom na dôsledky pracovného úrazu vykonávať bez poškodenia svojho zdravia, čo podľa neho predstavuje 100 % vo vzťahu k ním vykonávanej činnosti u pôvodného zamestnávateľa a potom vo výške 100 % mala byť určená aj miera poklesu jeho pracovnej schopnosti. Žalobca doplnil, že vykonával v rámci svojej pracovnej činnosti nielen stavebné práce, ale aj iné práce podľa pokynov svojho zamestnávateľa, napr. rezanie dreva a pod. V zimných mesiacoch to bola zimná údržba, ktorá bola vykonávaná na strojoch, ktoré žalobca obsluhoval, jednalo sa o odstraňovanie snehu, pluhovanie chodníkov a areálov podľa pokynov zamestnávateľa. Ani pri výkone tejto činnosti, keďže žalobca bol v jednej strnulej polohe, nemohol túto činnosť vykonávať plnohodnotne vzhľadom na dôsledky pracovného úrazu. Žalobca uviedol, že je v súčasnosti nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce a požiadal o priznanie invalidného dôchodku, o ktorej žiadosti doposiaľ nebolo rozhodnuté. Ďalej uviedol, že po ukončení práceneschopnosti po pracovnom úraze (t.j. cca od 11.02.2017) sa snažil vrátiť do pracovného procesu, po skončení PN teda vykonával totožnú prácu, akú mal v pracovnej zmluve (stavebný pracovník), uvedené práce vykonával zhruba 3 roky, avšak jeho zdravotný stav mu neumožňoval plnohodnotný výkon práce , čo bolo evidentné aj z jeho pracovných výsledkov a registrovali to aj jeho zamestnávateľ, aj jeho spolupracovníci, fyzickú záťaž nezvládal a pokiaľ aj pracovnú činnosť vykonával, bolo to len za predpokladu, že si zobral nejaké lieky alebo chodil na PN. Pracovný pomer bol ukončený k 03.12.2019 zo zdravotných dôvodov a následne bol zaradený do evidencie na úrade práce.
22. Zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala svojho vyjadrenia k žalobe, i odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Poukázala na dve sporné otázky, a to otázku dátumu vzniku, t.j. predpokladu vzniku nároku na úrazovú rentu a dátumu poklesu pracovnej schopnosti žalobcu vo vzťahu k určeniu dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu a následne aj miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu. Mala za to, že žalovaný v rozhodnutí jasne uviedol, že týmto dátumom je 01.03.2019, kedy došlo podľa názoru žalovaného i posudkovej lekárky, vychádzajúc z lekárskej správy, ktorá je podkladom rozhodnutia žalovaného, k ustáleniu jeho zdravotného stavu dňom 01.03.2019, ktorá skutočnosť sa podľa zástupkyne žalovaného potvrdila aj výpoveďou žalobcu na dnešnom pojednávaní, keď uviedol, že po úraze a po skončení PN sa vrátil do pracovného pomeru, kde vykonával tie isté činnosti ako pred úrazom. Vyjadrila názor, že zdravotný stav žalobcu bol ustálený a bol v podstate nemenný až do doby, kým žalobca neukončil svoj pracovný pomer. Keď už žalobca nemohol vykonávať pracovnú činnosť, ukončil aj pracovný pomer. Poukázala aj na účel zákona a účel úrazovej renty, ktorá výplata dávky má za úlohu poskytovať poškodenému stratu pracovných príjmov práve v dôsledku pracovného úrazu a v dôsledku poklesu jeho pracovnej schopnosti v dôsledku tohto úrazu. Posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti je odbornou otázkou a táto bola zákonným spôsobom určená vo výške 60 % práve z profesiogramu. Úrazová renta sa vypláca mesačne a v podstate je potrebné určiť rozdiel príjmu, a teda náhradu výpadku príjmov v súvislosti s pracovným úrazom a potrebné je posudzovať tieto skutočnosti podľa profesiogramu, v ktorom je presne stanovené, aké práce a v akom časovom rozpätí vykonáva. Pri určení MPPS sa nerozlišuje výkon hlavných a vedľajších činností. Poukázala na rozdielny princíp posudzovania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá sa posudzuje pri
posudzovaní žiadosti o nároku na invalidný dôchodok a miery poklesu pracovnej schopnosti, ktorá sa posudzuje pri posudzovaní žiadosti o nároku na úrazovú rentu. Mala za to, že bol dostatočne zistený skutkový stav na vyvodenie záveru, že u žalobcu je MPPS určená správne vo výške 60 % ku dňu 01.03.2019. Rozhodnutie považovala za riadne odôvodnené, zákonné a navrhla, aby správny súd žalobu zamietol.
23. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
25. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP (1) správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
26. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 SSP (1) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
28. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
29. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
30. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26) b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
31. Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazová renta.
32. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 83 Zákona o sociálnom poistení poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
34. Podľa § 84 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených podľa § 138 ods. 12 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. Denný vymeriavací základ zamestnanca sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2 a 5 rovnako. Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania.
35. Podľa § 88 ods. 1, 2, 3 Zákona o sociálnom poistení (1) Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (3) Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
36. Podľa § 89 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167- násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
37. Podľa § 153 ods. 1 písm. c), ods. 4 písm. a), ods. 5 a 8 Zákona o sociálnom poistení (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť úrazového poistenia. (4) Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. (5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
(8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.
38. Podľa § 172 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
39. Podľa § 196 ods. 1, 6, 7 Zákona o sociálnom poistení (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
40. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
41. Podľa § 212 ods. 12 Zákona o sociálnom poistení ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa písomnosť iba tomuto zástupcovi. Ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi s plnomocenstvom, ale aj účastníkovi konania.
42. Podľa § 218 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
43. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o priznanie úrazovej renty tak, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05.07.2016, má podľa § 88 a § 89 Zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu odo dňa 01.03.2019 v sume 478,70 € mesačne, od 01.01.2020 v sume 490,70 € mesačne a od 01.01.2021 v sume 502,00 € mesačne (vzhľadom na zákonnú valorizáciu).
44. Úrazová renta predstavuje pravidelnú peňažnú dávku úrazového poistenia, ktorá má poškodenej osobe zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zradení do pracovného procesu a kompenzovať tak pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t.j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Z uvedeného je zrejmé, že nárok na úrazovú rentu je bezprostredne spätý s poškodením zdravia, ktoré vzniklo v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Na úrazovú rentu ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia má po splnení podmienok stanovených zákonom nárok zamestnanec
zamestnávateľa podľa § 16 Zákona o sociálnom poistení a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, ktorý v § 83 pre účely poskytovania úrazových dávok definuje túto osobu ako poškodenú, ak utrpela pracovný úraz alebo sa u nej zistila choroba z povolania. Základnou podmienkou tak je, že pokles pracovnej schopnosti bol v priamej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom a tento pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť je vyšší ako 40% za podmienky, že poškodený súčasne nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Z § 88 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
45. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobca dňa 05.07.2016 utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu jeho zdravia. Medzi účastníkmi bol však sporný dátum vzniku nároku na úrazovú rentu, keď žalobca tvrdil, že nárok mu vznikol dňom 05.07.2016, keď utrpel pracovný úraz a žalovaný tvrdil, že nárok na úrazovú rentu mu vznikol odo dňa 01.03.2019, kedy bolo traumatologickým vyšetrením potvrdené, že výraznejšie zlepšenie zdravotného stavu už nie je možné očakávať. Rovnako sporné bolo medzi účastníkmi konania aj percentuálne vyjadrenie poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, keď žalobca tvrdil, že MPPS je 100% a z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že posudková lekárka žalovaného v odbornom posudku určila MPPS žalobcu vo výške 60%.
46. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ďalej to, že žalobcovi nebola umožnená osobná účasť na lekárskej posudkovej činnosti a že posudková lekárka postupovala pri doručovaní výzvy v rozpore s § 212 ods. 12 Zákona o sociálnom poistení.
47. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach úrazového poistenia, v rámci ktorého sa rozhoduje o nároku na úrazovú rentu, je nevyhnutnou požiadavkou, aby bol dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska miery poklesu jeho schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva podľa § 196 a nasl. Zákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti (§ 153 ods. 4 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení). Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie úrazovej renty vychádza z lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom, avšak v prípade, že tento neobsahuje relevantné náležitosti alebo obsahuje rozdielnosti oproti zisteniam alebo popisom zdravotného stavu žiadateľa uvedeného v lekárskych nálezoch, tieto musí vyhodnotiť a zabezpečiť ich odstránenie. To platí aj o posúdení, či boli zohľadnené všetky zákonné kritériá pri určení MPPS žiadateľa. Úlohou orgánu verejnej správy je rozhodnutie založiť na skutočnostiach zisťovaných v administratívnom konaní a tiež rozhodnutie náležite odôvodniť. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Posudzovať mieru pracovnej schopnosti patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či žalobcovi vznikol alebo nevznikol nárok na úrazovú rentu, ani odborný záver o tom, aká je percentuálna výška poklesu schopnosti poškodeného (žalobcu) vykonávať jeho doterajšiu činnosť, nevyslovujú ani odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na úrazovú rentu sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii žalobcu, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov a ich diagnostické závery. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia.
48. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy o žiadosti žalobcu rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na úrazovú rentu s odôvodnením, že podľa Lekárskej správy posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 27.04.2020 má žalobca v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 10 %, a preto nespĺňa podmienky nároku na úrazovú rentu podľa § 88 Zákona o sociálnom poistení. Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu verenej správy zmenil a žalobcovi priznal nárok na úrazovú rentu od 01.03.2019. Rozhodnutie žalovaného bolo odôvodnené tým, že posudková lekárka žalovaného opätovne posúdila zdravotný stav poškodeného (žalobcu) na účely úrazovej renty a vypracovala Lekársku správu zo dňa 26.11.2020. Vychádzajúc z predložených lekárskych nálezov konštatovala, že poškodený pri stave po zlomenine 5. krčného stavca, ktorá bola riešená stabilizačnou operáciou krčnej chrbtice s nutnou náhradou medzistavcovej platničky L 5-6 a pre instabilitu krčnej chrbtice stabilizáciou dlahou a 4 skrutkami, s pretrvávaním obmedzenej dynamiky krčnej chrbtice, nie je schopný vykonávať práce spojené s nosením ťažkých bremien, práce vo vynútenej polohe, práce v chladnom a vlhkom prostredí. Vzhľadom k tomu, že práce s ťažkou fyzickou námahou vykonával 5 hodín denne (stavebné práce v trvaní 3 hodiny, zásobovanie stavby stavebným materiálom v trvaní 2 hodiny), určila MPPS poškodeného v rozsahu 60 % s dátumom vzniku dňa 01.03.2019, t.j. kedy bolo traumatologickým vyšetrením potvrdené, že výraznejšie zlepšenie zdravotného stavu už nie je možné očakávať. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s týmto záverom súhlasil aj odbor lekárskej posudkovej činnosti žalovaného. Žalovaný v odôvodnení ďalej uviedol, že spôsob určenia MPPS vyplýva zo samotného účelu úrazovej renty, ktorým je kompenzovať osobe poškodenej pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania, finančnú ujmu spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, v akom ju vykonávala pred ich vznikom. Pri posudzovaní pracovnej schopnosti poškodeného je preto potrebné zistiť stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu, percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený daným funkčným postihnutím vykonávať a ktoré nie. Určený pokles pracovnej schopnosti má odrážať percento tých pôvodne vykonávaných pracovných úkonov, ktoré poškodený následkom utrpenej poistnej udalosti vykonávať nemôže. Žalovaný konštatoval, že posudkovou lekárkou žalovaného stanovený pokles pracovnej schopnosti poškodeného bol určený v súlade s vyššie uvedenými zásadami, pričom posudková lekárka dostatočne a zrozumiteľne odôvodnila výšku určeného poklesu a táto zodpovedá percentuálnemu podielu činnosti, ktoré poškodený po utrpenom pracovnom úraze nemôže vykonávať, na celkovom pracovnom čase, pričom závery posudkovej lekárky žalovaného sú podľa žalovaného v súlade so zdravotnou dokumentáciou poškodeného. Keďže žalovaný nezistil pochybnosti o správnosti takto určeného poklesu schopnosti poškodeného a stotožnil sa s ním v celom rozsahu, konštatoval, že vzhľadom na to, že v odvolacom konaní došlo k navýšeniu poklesu pracovnej schopnosti poškodeného z 10 % na 60 % odo dňa 01.03.2019, týmto dňom poškodený splnil predpoklady vyžadované zákonom na vznik nároku na úrazovú rentu stanovené v § 88 ods. 1 cit. zákona a týmto dňom mu vznikol nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného k námietkam žalobcu týkajúcim sa určenia výšky MPPS žalovaný následne konštatoval, že námietkam žalobcu týkajúcim sa výšky MPPS vyhovel, nakoľko jeho zdravotný stav bol po podaní odvolania posúdený posudkovou lekárkou žalovaného a nestranným orgánom, ktorí po zohľadnení kompletnej zdravotnej dokumentácie poškodeného (žalobcu) zistili, že MPPS je v rozsahu 60 % s dátumom vzniku dňa 01.03.2019. K námietke žalobcu ohľadne posúdenia zdravotného jeho stavu v jeho neprítomnosti žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uvedený postup bol v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 66/2020 Z.z., z ktorého vyplýva, že počas krízovej situácie sa ust. § 142 ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú, teda osobná účasť žalobcu pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nie je povinná a to ani za takých okolností, ak o to poškodený požiada, a preto uvedenú námietku považoval za irelevantnú a neakceptovateľnú.
49. Žalobca v žalobe i na pojednávaní namietal, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje predpísané náležitosti, je nedostatočne odôvodnené, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmá odpoveď na kľúčové otázky potrebné na rozhodnutie, konkrétne, že z odôvodnenia nie je zrejmá úvaha, na základe ktorých skutočností bol stanovený dátum vzniku nároku na úrazovú rentu 01.03.2019 a ak tomu bolo na základe lekárskej správy MUDr. F. z 01.03.2019, žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s predchádzajúcimi lekárskymi správami od MUDr. F., napr. s lekárskou správou z 18.11.2016, prípadne s lekárskou správou z 02.02.2018, ktorá je úplne totožná s lekárskou správou z 01.03.2019; ďalej namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k určeniu rozsahu poklesu pracovnej schopnosti žalobcu vo výške 60 % vo väzbe na doposiaľ vykonávanú prácu žalobcu v
podobe práce stavebného pracovníka, nebolo vysvetlené diametrálne odlišné posúdenie MPPS žalobcu v prvostupňovom a druhostupňovom lekárskom posudku.
50. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo riadne odôvodnené tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), a preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R60/2000). Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty v medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové i právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený v preskúmavanom prípade prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, resp. posudzovať jeho zdravotný stav, od ktorého sa odvíja aj určenie percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného (žalobcu). Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam, podkladom rozhodnutia a platnej právnej úprave a tiež, či je rozhodnutie náležite odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného tieto požiadavky stanovené zákonom nespĺňa.
51. Z ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 cit. zákona súčasne vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 218 ods. 1 cit. zákona vyplýva pre odvolací orgán povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verenej správy v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť.
52. Žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) sa vyššie cit. zákonnými ustanoveniami neriadil. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia (okrem § 209 zák. č. 461/2003 Z.z.) vyplýva aj z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníkov konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. musí stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých ÚS SR o.i. konštatoval, že „... jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia“. Obdobne NS SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „... odôvodnenie rozhodnutia orgánov verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, to znamená, že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.“. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánov verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému chýba úplné odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
53. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (v tomto prípade zák. č. 461/2003 Z.z., konkrétne § 88 ods. 1, 3, § 89 ods. 4, § 153 ods. 4 písm. a/ a § 153 ods. 5) a odkaz na Lekársku správu posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy z 27.04.2020 a na Lekársku správu posudkového lekára žalovaného z 26.11.2020, resp. prevzatie textu týchto posudkov (ich citácia), ako aj ich záverov, ako aj poukaz na vyjadrenie odboru lekárskej posudkovej činnosti ústredia zo dňa 09.12.2020 obsahujúce súhlas so závermi posudkovej lekárky žalovaného a ktoré obsahuje len všeobecný poukaz na spôsob zisťovania funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu (s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Sa/13/2016 z 19.01.2017), pričom nie je sporné, že lekárska správa posudkových lekárov organizačných zložiek sociálneho poistenia, v tomto prípade Lekárska správa vypracovaná posudkovým lekárom žalovaného zo dňa 26.11.2020 je síce podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, avšak jedná sa len o jeden z dôkazov, ktorý musí orgán verejnej správy vyhodnotiť a to v kontexte s ostatnými žalobcom predloženými dôkazmi v administratívnom konaní, bez uvedenia skutočností, ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia, ako sa žalovaný vysporiadal s podstatnými námietkami účastníka konania (žalobcu), ktoré uviedol v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy (okrem vysporiadania sa s námietkou žalobcu ohľadne posúdenia jeho zdravotného stavu v jeho neprítomnosti), nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Správny súd v
tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov i NS SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo veciach sociálnych) musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah posudkov (v tomto prípade Lekárskej správy zo dňa 26.11.2020), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia.
54. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd uvádza, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia nie je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospel žalovaný k záveru, že nárok na úrazovú rentu žalobcovi vznikol dňom 01.03.2019, keď žalovaný len poukázal (bez ďalšieho) na skutočnosť, že došlo k navýšeniu MPPS žalobcu z 10 % na 60 % odo dňa 01.03.2019. Žalovaný tak (zrejme) vychádzal z Lekárskej správy posudkového lekára žalovaného zo dňa 26.11.2020, v ktorej sa uvádza, že „bola určená MPPS žalobcu v rozsahu 60 % s dátumom vzniku 01.03.2019, kedy bolo traumatologickým vyšetrením potvrdené, že výraznejšie zlepšenie zdravotného stavu už nie je možné očakávať“. V predmetnej lekárskej správy v časti „Celkový posudok“, nie je predmetné traumatologické vyšetrenie konkretizované a len z časti predmetnej lekárskej správy označenej ako „Posudok“, v ktorej sú špecifikované lekárske správy z vyšetrení žalobcu, z ktorých posudkový lekár žalovaného vychádzal pri posúdení zdravotného stavu žalobcu, je možné predpokladať, že posudkový lekár žalovaného mal na mysli traumatologické vyšetrenie MUDr. F. z 01.03.2019, avšak nie je zrejmé, prečo posudkový lekár pri určení dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu prihliadol práve na uvedené traumatologické vyšetrenie z 01.03.2019, ktoré sa vo svojich záveroch v podstate nijako neodlišuje od predchádzajúcich ambulantných správ uvedeného lekára (MUDr. F.) a ich obsahu, t.j. nie je zrejmé, ako sa posudkový lekár žalovaného a následne aj žalovaný vysporiadali pri určení dátumu vzniku nároku žalobcu na úrazovú rentu (ako aj s momentom vzniku MPPS žalobcu) s obsahom a závermi lekárskych správ MUDr. F. z 18.11.2016 a najmä z 02.02.2018, z ktorých záverov vyplýva, že už v čase ich vyhotovenia hodnotil predmetný lekár zdravotný stav ako trvalé následky úrazu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že lekárska správa MUDr. F. z 02.02.2018 nebola posudkovým lekárom žalovaného vôbec vyhodnotená, nebola ani uvedená ako podklad pre vypracovanie Lekárskej správy zo dňa 26.11.2020 a to napriek tomu, že bola žalobcom v administratívnom konaní predložená. Správny súd navyše poukazuje aj na to, že z administratívneho spisu vyplýva, že posudkový lekár žalovaného pôvodne vypracoval Lekársku správu (datovanú 26.11.2020) s tým, že v časti „Celkový posudok“ stanovil dátum vzniku úrazovej renty na deň 22.03.2019 (deň podania žiadosti o úrazovú rentu), avšak tento údaj bol následne na pokyn žalovaného (uvedená skutočnosť vyplýva z e-mailovej komunikácie nachádzajúcej sa v administratívnom spise) zmenený (opravený) na deň 01.03.2019 (s poukazom na traumatologické vyšetrenie). Ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ani z obsahu lekárskej správy, ktorá tvorila podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného, nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel žalovaný k záveru, že práve z traumatologického vyšetrenia (z 01.03.2019) vyplýva, že „výraznejšie zlepšenie zdravotného stavu žalobcu už nie je možné očakávať “ práve od 01.03.2019, za situácie, že minimálne obsah a závery lekárskych vyšetrení traumatológom MUDr. F. zo dňa 01.03.2019 a zo dňa 02.02.2018 boli totožné, a preto uvedená skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Keďže vo vzťahu k určeniu dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu je rozhodnutie nepreskúmateľné, správny súd považuje za predčasné vyjadriť sa aj k tvrdeniu žalobcu v žalobe, že momentom vzniku nároku na úrazovú rentu je dátum, kedy došlo k pracovnému úrazu, pretože by tým nahradil činnosť (resp. správnu úvahu) orgánu verejnej správy. Z administratívneho spisu je však evidentné, že k poklesu pracovnej schopnosti žalobcu došlo skôr, než žalobca podal žiadosť dňa 22.03.2019. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca v replike namietal, že podkladom rozhodnutia žalovaného je Lekárska správa z 26.11.2020, v ktorej bol určený posudkovým lekárom žalovaného vznik nároku na úrazovú rentu dňom podania žiadosti (22.03.2019), toto tvrdenie nemá oporu v administratívnom spise, ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože potom, ako bola Lekárska správa žalovaného (datovaná 26.11.2020) zmenená (opravená) v časti určenia dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu, podkladom napadnutého rozhodnutia bol lekársky posudok z 26.11.2020 v znení, v ktorom bol stanovený deň vzniku nároku na úrazovú rentu dňom 01.03.2019 (t.j. nie dňom podania žiadosti 22.03.2019). Je teda možné konštatovať, že rozhodnutie žalovaného nebolo dostatočne odôvodnené, nie je zrejmé ani to, ako boli vyhodnotené ostatné žalobcom predložené doklady (lekárske správy) vo vzťahu k určeniu dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu (a následne aj poklesu pracovnej schopnosti žalobcu) a len poukaz na obsah a závery Lekárskej správy posudkového lekára žalovaného z 26.11.2020, kedy žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval čiastočne text predmetnej lekárskej správy, nepostačuje na to, aby mohlo byť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného považované za dostatočne odôvodnené. Pre presvedčivosť napadnutého rozhodnutia žalovaného nepostačuje ani konštatovanie žalovaného v
odôvodnení rozhodnutia, že závery posudkového lekára odsúhlasil odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia vo vyjadrení z 09.12.2020.
55. Rovnako dôvodná je aj námietka žalobcu, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného nie je dostatočne odôvodnený záver žalovaného, ktorý vyhodnotil na účely úrazovej renty pokles schopnosti vykonávať pôvodnú prácu stavebného pracovníka na 60 % (t.j. námietka, že určenie výšky MPPS žalobcu vo výške 60 % nie je odôvodnené), aj keď je žalobca (podľa vlastného tvrdenia) trvalo vyradený z prác v stavebníctve i pomocných prác. V tejto časti odôvodnenia je podľa správneho súdu rovnako napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, keď žalovaný opäť s poukazom na text Lekárskej správy z 26.11.2020, (v ktorej posudkový lekár žalovaného uviedol, že „vzhľadom k tomu, že práce s ťažkou fyzickou námahou žalobca vykonával 5 hodín denne (stavebné práce v trvaní 3 hodiny, zásobovanie stavby stavebným materiálom v trvaní 2 hodiny) určil MPPS poškodeného (žalobcu) v rozsahu 60 %“), len všeobecne konštatoval, že „po doplnení dokazovania došlo k navýšeniu poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na 60 % odo dňa 01.03.2019“ a to po posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovou lekárkou žalovaného i „inštančne nadriadeným a nestranným orgánom“. Správny súd konštatuje, že pre riadne odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k podstatnej skutočnosti relevantnej tak pre zistenie splnenia podmienok pre vznik nároku na úrazovú rentu, ako aj pre určenie samotnej výšky úrazovej renty, a to percentuálnej výške miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, nepostačuje, ak žalovaný opäť len poukáže na text Lekárskej správy z 26.11.2020 bez toho, aby uviedol úvahy, z ktorých vychádzal pri vyhodnotení uvedenej lekárskej správy, ktorá je len jedným z podkladov napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to aj vo vzťahu k ostatným dôkazom (v tomto prípade napr. aj vo vzťahu k profesiogramu predloženého konateľom zamestnávateľa žalobcu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu). Rozhodnutie žalovaného preto správny súd aj vo vzťahu k percentuálnej výške MPPS žalobcu nepovažuje za dostatočne odôvodnené, a to jednak vzhľadom na zásady, ku ktorým sa prihliada pri určení MPPS žalobcu a jednak vzhľadom na skutočnosť, že percentuálna výška MPPS žalobcu bola na základe rovnakých podkladov posudkovými lekármi organizačných zložiek Sociálnej poisťovne stanovená diametrálne odlišne, keď posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy stanovil MPPS žalobcu na 10 % a posudkový lekár žalovaného na 60 %, pričom táto značná disproporcia nebola v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného (ani v Lekárskej správe z 26.11.2020) vysvetlená, resp. zdôvodnená. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že pri určovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v zmysle § 88 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení sa v rámci naposledy vykonávanej činnosti poškodeného ako zamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác, vrátane jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu žiaden zákon ani iná právna norma neurčuje. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej a posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Pre určenie konkrétneho percenta miery poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a percento pracovných úkonov, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihom vykonávať. Posudkový lekár v celkovom posudku lekárskej správy vyhodnocuje dôsledky pracovného úrazu na zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo na zníženie, prípadne stratu psychických schopností na výkon doterajšieho zamestnania. V celkovom posudku sa taktiež zohľadňuje stupeň, forma alebo štádium poškodenia orgánu alebo systému, tzn. že sa prihliada na klinické štádiá poškodenia zdravia. Pre samotné určenie MPPS je potrebné vziať do úvahy, do akej miery poškodený pracovným úrazom alebo chorobou z povolania už nemôže vykonávať doterajšiu činnosť, teda koľko % z pôvodnej 100 % pracovnej náplne už vykonávať nemôže a koľko môže. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že v lekárskej správe posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy sa uvádza, že žalobca môže ako stavebný pracovník pôvodnú prácu vykonávať na pôvodnom pracovisku, bez fyzickej záťaže, naproti tomu v lekárskej správe posudkového lekára žalovaného je uvedené, že žalobca doteraz vykonávanú pracovnú činnosť ako stavebný robotník nemôže vykonávať, môže však vykonávať prácu v prostredí bez nadmernej záťaže chrbtice, nevhodná je práca spojená s dvíhaním a nosením ťažkých bremien, dlhodobá práca vo vynútenej polohe a môže vykonávať prácu šoféra s možnosťou striedania polôh tela, s prestávkami, prípadne aj pomocné práce za uvedených podmienok. Uvedené závery týkajúce sa pracovnej rekomandácie v lekárskych správach prvostupňového orgánu i žalovaného sú v rozpore a
tento rozpor nebol odstránený, resp. vysvetlený. Správny súd v tejto súvislosti súčasne poukazuje na skutočnosť, že z výsluchu samotného žalobcu na pojednávaní boli zistené skutočnosti spochybňujúce závery posudkového lekára žalovaného uvedeného v Lekárskej správe z 26.11.2020, ktorá vychádzala z profesiogramu predloženého konateľom žalobcu, podľa ktorého žalobca mal vykonávať stavebné práce 3 hodiny denne (od 8:00 do 11:00) a 2 hodiny mal vykonávať zásobovanie stavby stavebným materiálom (od 12:00 do 15:00), okrem toho mal vykonávať prácu vodiča motorového vozidla skupiny C a údržbu motorového vozidla a pracovných strojov, ako aj práce podľa pokynov zamestnávateľa. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah výpovede žalobcu uvedenú v bode 21 tohto rozsudku, z ktorej je možné indikovať, že rozhodné skutočnosti ovplyvňujúce stanovenie percentuálnej MPPS žalobcu neboli v administratívnom konaní zistené dostatočne, úplne a riadne na vyvodenie záveru, že MPPS je 60 % (navyše bez relevantného odôvodnenia).
56. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebola umožnená osobná účasť na lekárskej posudkovej činnosti, a preto zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre správne a riadne posúdenie veci, túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že osobná účasť účastníka konania na posudzovaní jeho zdravotného stavu v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti sama o sebe nemusí mať vplyv na úplnosť a správnosť zistenia skutkového stavu. V preskúmavanom prípade bolo posúdenie zdravotného stavu žalobcu a miery poklesu jeho pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty vykonané v neprítomnosti účastníka konania (žalobcu) v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie (pandémia COVID-19), ktorý postup bol v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 66/2020 Z.z., z ktorého vyplýva, že počas krízovej situácie sa ust. § 142 ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú, teda osobná účasť žalobcu pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nie je povinná a to ani za takých okolností, ak o to žalobca požiada. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca uvedenú námietku uplatnil už aj v odvolacom konaní a žalovaný sa s ňou vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom.
57. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že orgány verejnej správy nepostupovali v súlade so zákonom, keď posudkový lekár (prvostupňového orgánu verejnej správy) žiadosť o doplnenie vyšetrenia (EMG vyšetrenie) doručoval výlučne len žalobcovi, hoci tento bol právne zastúpený a tvrdil, že je daný dôvod na postup podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy správnym súdom podľa cit. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP je, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. To znamená, že nie každé porušenie procesného predpisu orgánom verejnej správy je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy je len taký postup, ak ním došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy podstatným spôsobom a toto podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. O takýto prípad sa v preskúmavanej veci nejedná. Žalobca v žalobe napokon ani neuviedol, aký vplyv má ním označený postup orgánu verejnej správy (resp. posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy) na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Napriek tomu správny súd k tejto námietke uvádza, že posudkový lekár, ktorý žiadosť o doplnenie lekárskeho nálezu z EMG vyšetrenia po podaní odvolania doručoval priamo žalobcovi, a nie jeho právnemu zástupcovi, čím postupoval v rozpore s § 212 ods. 12 Zákona o sociálnom poistení, síce predstavuje porušenie procesného predpisu, avšak vzhľadom na to, že z administratívneho spisu vyplýva, že tento nesprávny postup bol odstránený ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného, t.j. počas administratívneho konania, keď posudkový lekár predmetnú žiadosť dňa 17.07.2020 a opakovane dňa 06.08.2020 doručil aj splnomocnenému zástupcovi žalobcu v súlade s § 212 ods. 12 cit. zákona, toto pochybenie nepredstavuje podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
58. Pre úplnosť správny súd uvádza, že vzhľadom na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní, kde uviedla, že už netrvá na návrhu na prerušenie konania ani na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, správny súd o týchto návrhoch nerozhodoval.
59. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) a konania, ktoré ich
vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d/ SSP v spojení s § 193 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Úlohou prvostupňového orgánu verejnej správy v ďalšom konaní bude nanovo posúdiť žalobcom uplatnený nárok na priznanie úrazovej renty, riadne a úplne zistiť zdravotný stav žalobcu a po vykonaní lekárskej posudkovej činnosti, v ktorej budú zohľadnené všetky žalobcom predložené lekárske správy a budú zistené všetky relevantné skutočnosti pre to, aby mohla byť určená miera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, vrátane dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu, a následne posúdiť splnenie zákonom stanovených podmienok na priznanie uplatnenej úrazovej dávky, opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie zákonom stanoveným spôsobom odôvodniť tak, aby spĺňalo zákonom stanovené náležitosti pre riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.
60. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).