Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cpr/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: R. T., I.. T., V.. XX.XX.XXXX, E. R. XX, XXX XX R., N. T., zast. MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52 488 047, P. O. Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: DK - EXTERIÉR s.r.o., IČO: 44 146 361, Rakytovská cesta 67, 974 05 Banská Bystrica, zast. URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36 646 181, Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o určenie, že úraz je pracovným úrazom a o určenie miery zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 05.07.2016 na E. je pracovným úrazom, za ktorý v plnom rozsahu zodpovedá žalovaný.

II. Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.04.2019 domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 05.07.2016 pri plnení pracovných úloh na pracovisku je pracovným úrazom, za ktorý v plnom rozsahu zodpovedá žalovaný. Na základe pracovnej zmluvy vykonáva pre žalovaného ako jeho zamestnávateľa prácu stavebného pracovníka a všetky činnosti súvisiace s pokládkou zámkovej dlažby, palisád, obrubníkov, betonárskych prác, búracích prác, zemných prác a práce podľa pokynov zamestnávateľa. Dňa 04.07.2016 v čase okolo 15:45 hod. prišiel jeho zamestnávateľ - v zastúpení konateľom S.. E. Q.- na šatňu spoločnosti a oznámil, že všetci zamestnanci majú na štátny sviatok dňa 05.07.2016 voľno, majú si oddýchnuť, len pre žalobcu má na tento deň prácu. Oznámil mu, že pôjde na E. orezávať stromy. Na ďalší deň, teda dňa 05.07.2016 žalobca nastúpil do práce v čase 06:30 hod, v šatni sa prezliekol a následne s S.. E. Q. vzali náradie a na súkromnom motorovom vozidle S.. E. Q. odišli na E.. Tam v rámci opiľovania suchých konárov vo výške cca 5 až 6 metrov nad zemou došlo k odlomeniu konára, na ktorom stál žalobca a následne spadol, pričom v dôsledku tohto pádu si privodil zranenie - viaceré zlomeniny krčnej chrbtice bližšie popísané v priložených lekárskych správach. V dôsledku tohto zranenia musel podstúpiť operáciu, pričom bol aj práceneschopný. Aj napriek tomu, že nevykonával presne druh práce v zmysle pracovnej zmluvy a jednalo sa o výkon práce počas štátneho sviatku na chate konateľa a spoločníka zamestnávateľa, bol žalobca názoru, že sa jedná o pracovný úraz. Žalobca ako zamestnanec nemá ako ovplyvniť evidenciu zamestnávateľa v tom smere, ako eviduje ten-ktorý deň výkonu jeho práce. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný ako jeho zamestnávateľ toto robieval relatívne bežne, keď sa napr. v soboty pracovalo, pričom on to vykazoval ako deň pracovného voľna, ale zároveň mu prikázal výkon práce. Dňa 22.03.2019 podal na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť o úrazovú rentu, žiadosť o priznanie náhrady za bolesť, žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a žiadosť o úrazový príplatok, ako dávok úrazového poistenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úraz, ktorý sa mu stal ako pracovný úraz neuznal, príslušná pobočka listom zo

dňa vyzvala žalobcu na podanie žaloby o určenie, že úraz je pracovným úrazom a o určenie miery zodpovednosti zamestnávateľa. Pre úplnosť dodal, že aj podpísal, že úraz sa stal mimo pracovnej doby, ale toto učinil jedine z dôvody obavy o stratu jeho zamestnania- jednoducho povedané, nemal v tom čase na výber. S poukazom na ustanovenie , úraz, ktorý utrpel dňa 05.07.2016 je nepochybne pracovným úrazom, nakoľko tento utrpel náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov (pád zo stromu a následné poškodenie môjho zdravia) na pracovisku, pri plnení pracovných úloh vykonávaných na príkaz žalovaného ako jeho zamestnávateľa

2. K žalobe žalobca priložil listinné dôkazy - Pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 01.04.2009 medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len ako „Pracovná zmluva“); Ošetrovateľskú prepúšťaciu správu z oddelenia úrazovej chirurgie - traumatológie zo dňa 11.07.2016; Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti; Prepúšťaciu správu z 11.07.2016; Lekársku správu - nález zo dňa 15.07.2016; Ambulantnú správu zo dňa 19.08.2016; Ambulantnú správu zo dňa 30.09.2016; Ambulantnú správu zo dňa 18.11.2016; Lekársku prepúšťaciu správu; Prepúšťaciu ošetrovateľskú správu; Ambulantnú správu zo dňa 24.03.2017 a Vyjadrenie sociálnej poisťovne zo dňa 12.04.2019.

3. K žalobe sa žalovaný v určenej lehote nevyjadril - vyjadril sa až po doručení predvolania na pojednávanie, dňa 19.06.2019. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalovaný mal v minulosti vedomosť o tom, že žalobca mal zručnosti s pilčíckymi prácami a preto v rámci svojho voľna, mimo pracovnú dobu a mimo výkonu pracovnej činnosti vo sviatočný deň, ho poprosil o priateľskú výpomoc s opílením suchých konárov na svojej rekreačnej chate na E., ktorú vlastní ako fyzická osoba. Žalobca na základe svojej slobodnej vôle, slobodného svojho rozhodnutia sa rozhodol, že pomoc poskytne. Žalovaný je overenou firmou na trhu s dlhoročnými skúsenosťami a mnohopočetnými spokojnými zákazníkmi, kladúci veľký doraz na starostlivosť o svojich zamestnancov, venujúci sa výhradne predaju a pokládke zámkovej dlažby. Rovnako tak vyplýva aj z výpisu z obchodného registra a teda v žiadnom prípade neposkytuje služby v rámci lesníctva príp. pilčícke práce, ktoré sú predmetom sporu. Žalobca naďalej riadne vykonáva svoju prácu a doteraz neprejavil žiadnym spôsobom záujem o riešenie danej veci, až samotným vyvrcholením, ktorým bolo doručenie žaloby s datovaním dovŕšenia skoro troch rokov od vzniku úrazu. Žalovaný má za to, že správanie zo strany žalobcu je tendenčné a účelové. Z ustanovenia vyplýva, že na to aby prevzal žalovaný zodpovednosť za pracovný úraz, musí byť preukázané poškodenie zdravia pri plnení pracovnej úlohy, čo sa na základe tvrdení žalovaného nestalo a čo žalovaný podporuje aj predloženými potvrdeniami o dočasnej pracovnej neschopnosti oprávneného lekára R.. R. B. a oprávneného lekára R.. J. Y., z ktorých rovnako vyplýva, že sa o pracovný úraz nejedná. Tieto tvrdenia rovnako dopĺňajú vyjadrenie samotného žalobcu, ktorý v žalobnom návrhu uviedol, že úraz nebol pracovným úrazom a stal sa mimo pracovnej doby. Žalovaný dôvodnosť žaloby nevidí, podľa jeho názoru nedošlo k naplneniu zodpovednosti žalovaného za úraz, nakoľko z predložených vyjadrení a dôkazov sa nejedná o pracovný úraz a teda žalovaný nemá niesť zodpovednosť za predmetný úraz.

4. K vyjadreniu žalovaný predložil listinné dôkazy - Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti s dátumom doručenia sociálnej poisťovni 03.01.2017; Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti doručené zamestnávateľovi 13.02.2017 a Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

5. Dňa 09.08.2019 a dňa 27.09.2019 sa vo veci konali pojednávania, na ktorých súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom konateľa žalovaného S.. E. Q., výsluchom svedka J. A. (zamestnanec žalovaného), výsluchom svedka L. R.Ú. (zamestnanec žalovaného), výsluchom svedkyne P.. S. X. (bývalej partnerky žalobcu) a výsluchom svedkyne Q. Q. (spoločníčky žalovaného a súčasne manželky konateľa žalovaného). Okrem už uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom i žalovaným, súd vykonal dokazovanie aj ďalšími listinnými dôkazmi, a to Lekárskou správou R.. P. Q.; Pracovným listom za mesiac júl 2016; Hlásením úrazu na účely nemocenského zo dňa 20.11.2016; Záznamom o odbornej skúške - prehliadke na hydraulický nákladný žeriav; Záznamom o školení - obsluha hydraulickej ruky a zdvíhacích zariadení zo dňa 23.05.2012; Záznamom o odbornej prehliadke zo dňa 12.06.2013; Záznamom o školení z 12.06.2013; Záznamovou knihou kurzu školenia na opakované oboznamovanie obsluhy stavebných strojov a zariadení z 15.12.2014; Záznamovou knihou - Aktualizácia odborná príprava obsluhy stavebných strojov a zariadení z 18.04.2017; Dokladom obsluhy stavebných strojov; Lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti na prácu; Vodičským preukazom žalobcu a Listinný dôkazom predloženým žalobcu na pojednávaní dňa 27.09.2019, podpísaným S.. E. Q.. Ďalšie dôkazné návrhy strany sporu nemali.

6. Žalobca po vykonaní dokazovania uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že úraz, ktorý utrpel dňa 05.07.2016, bol pracovným úrazom, nakoľko išlo o výkon práce pri plnení pracovných úloh na pracovisku, ktorú skutočnosť považuje žalobca za preukázanú a to jednak výpoveďami svedkov, ako aj predloženými listinnými dôkazmi. Žalovaný tak, ako to predpokladá zákon podľa , zodpovedá za škodu na zdraví, ktorú utrpel žalobca, pričom existencia pracovnoprávneho vzťahu ako priama podmienka toho, aby mohol byť pracovný úraz, ktorý utrpela osoba pri výkone práce, kvalifikovaný ako pracovný úraz, splnená bola a nebola v konaní ani sporná. Bol preukázaný vznik škody, ako aj príčinná súvislosť medzi škodou a jednotlivými okolnosťami vedúcimi k tomu, že skutočne k škode na zdraví došlo. Výpoveď svedkyne Q. Q. nijako kvalifikovane nepreukázala také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť záver o tom, že ide o pracovný úraz. Pokiaľ ide o listinný dôkaz (č.l.156), samotný konateľ žalovaného odovzdal žalobcovi tento doklad, v ktorom sa uvádza, že ak bude daný úraz preklasifikovaný z pracovného úrazu na normálny, doplatí mu finančnú čiastku, ktorá je v tomto listinnom dôkaze uvádzaná, t.z. že konateľ žalovaného dospel taktiež k záveru, že ide o pracovný úraz, preto sa všemožne snažil robiť také opatrenia, aby došlo k prekvalifikovaniu z pracovného úrazu na úraz bežný. Je neštandardné, že samotný zamestnávateľ navštívi ošetrujúceho lekára. Žalobca si sám nahlásil pri ošetrení, že išlo o pracovný úraz. Pre žalovaného by to znamenalo následný regres v Sociálnej poisťovni a zrejme sankcie zo strany Inšpektorátu práce, nakoľko došlo k absencii primeraných pracovných pomôcok. Žalovaný bol teda výrazne motivovaný zariadil okolnosti tak, aby sa na Sociálnu poisťovňu nedostalo tlačivo s pôvodne zaškrtnutým pracovným úrazom. Žalobca predložil prvotný doklad, kde bol údaj o pracovnom úraze zaškrtnutý a kde absentuje údajná oprava E.. B.. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

7. Žalovaný po vykonaní dokazovania uviedol, že úraz, ktorý utrpel žalobca na súkromnej chate manželov Q. V. E., nie je pracovným úrazom. Žalovaný si nevie predstaviť, prečo žalobca, ak sa cítil byť poškodený, podal žalobu až po troch rokoch. Žalobca, ako plne spôsobilá osoba na právne úkony, ktorý robí taký dlhý čas u zamestnávateľa, ktorým je žalovaný, len veľmi blanketne hovorí o tom, v čom by mala jeho obava o zamestnanie spočívať. Bolo to účelové tvrdenie, nepodložené žiadnymi skutkovými okolnosťami. Naopak, žalovaný si žalobcu vážil ako zamestnanca, ktorý ako jediný zamestnanec žalovaného mal súdom oboznamované školenia. Bolo vychádzané v ústrety pri požiadavkách žalobcu

- mimo pracovného vzťahu dokonca požiadal žalobca žalovaného o pôžičku a žalovaný si nevie vôbec predstaviť, ako by žalobca pri takej obave o prácu mohol žiadať žalovaného o pôžičku nejakých 1 200 Eur - z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že žalobca je asi „manévrovaný“ niekým iným v tomto konaní a nejedná sa o jeho vôľu. Žalobca naďalej pracuje u žalovaného, žalovaný s ním nerozviazal nijakým spôsobom pracovný pomer, ani po podaní žaloby a preto si žalovaný nevie vysvetliť, prečo by sa tak malo stať inokedy, bez akýchkoľvek konkrétnych udalostí. Opiľovanie konárov na súkromnej chate sa udialo už pred predmetným úrazom, približne mesiac vopred, ako potvrdila aj svedkyňa Q.. Vzhľadom na túto okolnosť žalovaný nevidí rozdiel medzi tým ďalším opiľovaním. Aj keď svedkyňa Q. priamo nebola svedkom obsahu rozhovoru medzi žalobcom a S.. Q., svedok A. uviedol, že si nepamätal ani to, či k rozhovoru došlo na začiatku, alebo na konci pracovnej zmeny. Dá sa povedať, že ďalšej diskusii sa teda nezúčastnil. Svedok R. nepotvrdil, že sa jednalo o pokyn o prácu nadčas. Títo svedkovia si už nepamätali ani len dátum, ani to, kedy by sa tak stalo. Nebolo to ani cieľom a ani nijakým spôsobom na strane žalovaného zámerom, aby opiľovanie bolo vykonávané v rámci pracovnej zmluvy. Tak, ako bolo prezentované počas celého konania, žalobca bez ohľadu na okolnosti ohľadne práceneschopnosti podpísal ďalšie doklady, ktoré potvrdzovali jeho výslovné tvrdenia, že sa nejednalo o pracovný úraz z dôvodu vykonávania pomoci na súkromnom objekte. Žalovaný si nevie vysvetliť, prečo by to teda žalobca bol podpísal aj zdupľoval v nasledovnom období. Žalovaný je názoru, že nejakým spôsobom je žalobca asi motivovaný svojim okolím, alebo rodinou, pretože spor je pre žalovaného absolútne zbytočný. Vzťah k žalobcovi je na obdobnej úrovni, ako k vlastným deťom, aj z dôvodu veku, aj trvania pracovného pomeru. Ak by bolo čokoľvek treba riešiť, nikdy žalobca o to nepožiadal, nesadol, nepovedal, v čom má výhrady, čo by tým bol získal. Žalovaný nemá voči Sociálnej poisťovni, daňovému úradu, ani voči všetkým subjektom, žiadne nedoplatky, pokuty, penále, žiadne súdne spory, konania a tento súdny spor preto považuje za absolútne nedôvodný. Žalovaný poprel, že by akýmkoľvek listinným dôkazom došlo k uznaniu - papier, ktorý bol predložený žalobcom (pozn. súdu - č.l. 156) nehovorí o žiadnom uznaní, sú tam body o určitej prekvalifikácii, že to nie je pracovný úraz. Na tomto postupe by nezmenil nič vtedy, nemení nič na tom ani teraz a žiadny regresný nárok zo strany Sociálnej poisťovne v tomto smere ani nejestvuje, pretože si žalobca plní všetky odvodové povinnosti. Vzhľadom na tieto okolnosti je žaloba nedôvodná, nejedná sa o pracovný úraz a preto žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Podľa čl. 8 prvá veta (ďalej len ako „“) v znení účinnom do 30.04.0217, zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

9. Podľa v znení neskorších predpisov, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

10. Podľa v znení neskorších predpisov, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

11. Podľa v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa .

12. Podľa v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

13. Podľa v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

14. Podľa v znení neskorších predpisov, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

15. Podľa v znení neskorších predpisov, pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

16. Podľa v znení účinnom do 30.04.2017, ak zamestnávateľ preukáže, že škodu zavinil aj poškodený zamestnanec, jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí. Pri zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a pri chorobách z povolania sa postupuje podľa .

17. Podľa v znení neskorších predpisov, plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

18. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“); skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Za nesporné medzi stranami sporu súd považoval, že : 22.1 od 01.04.2009 je žalobca ako zamestnanec v pracovnoprávnom pomere so žalovaným ako zamestnávateľom; 22.2 dňa 05.07.2016 utrpel žalobca pri opilovaní stromov na súkromnom majetku konateľa žalovaného na Donovaloch úraz, ktorý si vyžiadal jeho hospitalizáciu, operáciu i následnú práceneschopnosť (PN); 22.3 na tlačive o PN bol najskôr zaškrtnutý údaj o PN, tento údaj však bol následne prečiarknutý a do Sociálnej poisťovne nebol úraz nahlásený ako pracovný - nebolo tak sporné, že pôvodné tlačivo o PN bolo v časti „pracovný úraz“ dodatočne menené.

23. Za sporné medzi stranami sporu súd považoval : 23.1 či úraz dňa 05.07.2016, ktorý utrpel žalobca, je pracovným úrazom; 23.2 či dňa 05.07.2016 žalobca na Donovaloch plnil pracovné úlohy (pokyny), alebo priateľsky vypomáhal konateľovi žalovaného a jeho manželke a teda sporný bol aj obsah a forma rozhovoru medzi konateľom žalovaného a žalobcom dňa 04.07.2016, t.j. deň pred predmetným úrazom; 23.3 či v predchádzajúcom období pred úrazom žalobca obdobným spôsobom priateľský vypomáhal na súkromnom majetku konateľa žalovaného a jeho manželky, alebo taktiež plnil pracovné pokyny.

24. Pri hodnotení dôkazov sa súd zameral najmä na tie otázky a skutkové tvrdenia, ktoré medzi stranami ostali sporné. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie a hodnotenie dôkazov a skutkových tvrdení strán, súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. , v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“.

25. () na vznik zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz okrem existencie pracovnoprávneho vzťahu vyžaduje, (i) aby došlo k poškodeniu zdravia zamestnanca (ii) pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh a to (iii) nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz je pritom objektívna a za pracovný úraz zamestnávateľ zodpovedá dokonca aj v prípade, ak dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (výnimku predstavujú úplné resp. čiastočné liberačné dôvody podľa ).

26. To, že v čase vzniku úrazu bol medzi žalobcom a žalovaným pracovnoprávny vzťah (žalobca v postavení zamestnanca žalovaného), nebolo medzi stranami sporné a potvrdzuje to aj listinný dôkaz - Pracovná zmluva (č.l.5), pričom tento pomer medzi nimi trval aj v čase súdneho konania.

27. Taktiež nebolo sporné, že dňa 05.07.2016 došlo ku škode na zdraví žalobcu, keď pri opilovaní suchých konárov (vo výške cca 5 až 6 metrov nad zemou) došlo k odlomeniu konára, na ktorom stál žalobca a následne spadol, pričom v dôsledku tohto pádu utrpel viaceré zlomeniny krčnej chrbtice, v dôsledku čoho musel podstúpiť operáciu s následnou práceneschopnosťou. Aj tieto skutočnosti potvrdzujú listinné dôkazy - lekárske a ošetrovateľské správy a doklady o PN.

28. Sporným však bolo tvrdenie žalobcu, že predmetný úraz dňa 05.07.2016 utrpel pri plnení pracovných úloh a teda že išlo o pracovný úraz. Jedným z argumentov žalovaného bolo tvrdenie, že sa venuje výhradne predaju a pokládke zámkovej dlažby a jeho činnosť vyplýva aj z obchodného registra, pričom žalovaný v žiadnom prípade neposkytuje služby v rámci lesníctva príp. pilčícke práce, ktoré sú predmetom tohto sporu. K uvedenému súd konštatuje, že napriek zápisu predmetu činnosti žalovaného v obchodnom registri (č.l.28) a napriek predmetu pracovnej náplne žalovaného podľa Pracovnej zmluvy (č.l. 5) bolo v spore výpoveďami svedkov preukázané, že zamestnanci žalovaného na jeho pokyn bežne vykonávali aj iný druh práce ako ten, ktorý mali v zmysle pracovných zmlúv vykonávať a iný druh práce, ako ten, ktorý vyplýval z predmetu činnosti žalovaného podľa zápisu v Obchodnom registri - svedok A. (zamestnanec žalovaného) uviedol, že pílili a chystali drevo pre pána Q. (konateľa žalovaného), pílili konáre, vypiľovali stromy, pričom vždy išlo o platenú činnosť a konateľ žalovaného ho nikdy nepožiadal, aby takúto činnosť robil zadarmo - vždy to bolo platené a vnímal to tak, že pracuje v rámci jeho pracovného času. Pokiaľ ide o jeho kolegov, boli aj takí, ktorí „pošomrali“, že to nie je v súlade s pracovnou zmluvou, pričom niektorí - pokiaľ sa to malo robiť mimo pracovných dní- aj odmietli takéto práce. Obdobne vypovedal aj svedok R., ktorý uviedol, že na pokyn zamestnávateľa vykonávali aj inú prácu ako len pokládku zámkovej dlažby - napríklad pílili drevo alebo natierali strechu. Nakoniec vykonanávanie takýchto „pomocných prác“ zamestnancami žalovaného priznal pri výsluchu aj konateľ žalovaného. Na základe uvedeného takáto argumentácia žalovaného sama o sebe obstáť nemohla.

29. Žalovaný sa ďalej bránil, že dňa 05.07.2016 žalobca neplnil pokyny žalovaného ako zamestnávateľa a išlo len o priateľskú výpomoc zo strany žalobcu, o ktorú ho štatutár žalovaného ako súkromná osoba požiadal dňa 04.07.2016, tak ako sa to udialo aj niekoľkokrát predtým, pričom kompenzáciou bola odmena spočívajúca v možnosti žalobcu a jeho priateľky využívať chatu na E.. Naopak, žalobca tvrdil, že nešlo o priateľskú výpomoc, ale o pokyn zamestnávateľa na plnenie pracovných úloh, tak ako viackrát predtým, pričom za predmetné práce mu žalovaný (resp. konateľ žalovaného) vždy zaplatil. Tvrdenie žalovaného malo byť podľa žalovaného preukázané výpoveďou svedkyne Q., ktorej výpoveď však súd hodnotil vo svetle toho, že je jednak manželkou konateľa žalovaného a aj spoločníčkou žalovaného, teda osobou s majetkovými záujmami v spoločnosti žalovaného (klasifikácia úrazu ako pracovného úrazu pritom nepochybne môže mať na spoločnosť žalovaného finančný dopad, či už v podobe nárokov Sociálnej poisťovne, alebo v podobe sankcii od Inšpektorátu práce) a taktiež vo svetle toho, že táto svedkyňa sama uviedla, že nebola osobne prítomná na pracovisku dňa 04.07.2016, kedy prebehol rozhovor medzi žalobcom a konateľom žalovaného ohľadom prác na Donovaloch dňa 05.07.2016 a teda nešlo osobu, ktorá by vlastnými zmyslami vnímala formu rozhovoru medzi nimi - či išlo o pracovný pokyn alebo žiadosť o priateľskú výpomoc na vykonanie týchto prác. Naopak, z výpovedí svedkov - zamestnancov žalovaného (A. D. R.), ktorí boli prítomní na pracovisku pri rozhovore dňa 04.07.2016 medzi žalobcom a konateľom vyplynulo, že konateľ žalovaného nežiadal žalobcu o priateľskú výpomoc, ale uviedol mu, že pre neho má prácu, pričom obaja zhodne uviedli, že to rozhodne nevnímali ako žiadosť o pomoc, ale ako pokyn na prácu. Obaja tiež uviedli, že pri takýto prácach, ktoré vybočovali z predmetu ich pracovnej náplne, nikdy neboli žiadaní o (priateľskú) pomoc a ak takéto práce vykonávali, vždy za to mali zaplatené. Nemali tiež vedomosť o tom, že by konateľ žalovaného niekedy žiadal žalobcu o priateľskú (bezplatnú) výpomoc. V prípade svedka R. síce ide o rodinného príbuzného žalobcu, avšak tento vypodal v relevantných veciach zhodne ako druhý svedok A., ktorý v príbuzenskom pomere so žalobcom nie je a preto súd hodnotil aj výpoveď svedka R. za vierohodnú.

30. Z ustanovenia vyplýva, že plnením pracovných úloh je nielen výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, ale aj iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že dňa 04.07.2016 konateľ žalovaného nežiadal žalobcu o priateľskú pomoc, ale žalobca dňa 05.07.2016 tieto práce vykonal ako zamestnanec na pokyn (príkaz) svojho zamestnávateľa v zmysle , aj keď nešlo priamo o práce v zmysle pracovnej náplne, resp. práce podľa zápisu predmetu činnosti žalovaného v Obchodnom registri. Išlo však druhovo o práce minimálne obdobné, ako bežne zamestnanci žalovaného vykonávali (pílenie stromov, konárov, chystanie dreva pre konateľa žalovaného).

31. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že mu nie je zrejmé, prečo žalobca podal žalobu po takmer troch rokoch, pričom vyslovene poprel tvrdenia žalobcu o tom, že by konateľ žalovaného na žalobcu vyvíjal nátlak, že by sa mu vyhrážal znášaním pomernej časti sankcii, ktoré žalovanému v prípade pracovného úrazu hrozili zo strany Inšpektorátu práce a že by žalobcovi hrozil skončením pracovného pomeru -

žalobca naopak tvrdil, že ho konateľ žalovaného počas PN navštívil v domácnosti a ukázal mu na papieri vypísané sankcie, ktoré im spoločne hrozia zo strany Inšpektorátu práce a že mu uviedol, že ak to bude uvádzať ako pracovný úraz, tak spolu skončili. Žalovaný ďalej poprel tvrdenie žalobcu, že by žalobcovi prisľúbil odškodnenie resp. kompenzáciu za úraz, ak zmení svoje stanovisko a nebudú úraz hlásiť ako pracovný úraz. Pri výsluchu konateľ žalovaného priznal, že žalobcu v jeho domácnosti navštívili, ale bolo to za účelom, aby si vec (potom ako zistil, že na tlačive o PN je zaškrtnutá kolonka „pracovný úraz“) vydiskutovali, čo aj urobili a preto dal napísať žalobcovi prehlásenie, že nejde o pracovný úraz a osobne konateľ žalovaného šiel za lekárom (E.. B.), aby tlačivo pozmenil, pričom tieto skutočnosti si lekár telefonicky u žalobcu overil a až následne zmenil tlačivo o PN (pozn. súdu - o vykonaní takejto zmeny svedčí aj listinný dôkaz na č.l. 56 a listinný dôkaz na č.l. 88) a takéto pozmenené tlačivo potom zaniesli do Sociálne poisťovne.

32. Pokiaľ ide o vyššie uvedené skutkové tvrdenia strán, tieto by bez podpory iných dôkazov stáli v rovine tvrdení žalobcu proti tvrdeniam žalovaného. V danom prípade však existujú dôkazy, ktoré potvrdzujú pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu - žalobca na pojednávaní dňa 27.09.2019 predložil listinný dôkaz (č.l. 156), z ktorého podľa názoru súdu vyplýva prísľub pre žalobcu, že ho konateľ žalovaného odškodní v sume 169 Eur až 200 Eur, ak pracovný úraz preklasifikuje na (bežný) úraz. Konateľ žalovaného uviedol, že tento listinný dôkaz predstavuje len jeho interné poznámky, čomu však súd neuveril, nakoľko je na ňom jeho vlastnoručný podpis - súd neuveril tvrdeniu konateľa žalovaného, že takto bežne podpisuje svoje interné poznámky. Konateľ žalovaného ani nevedel vysvetliť, ako sa tieto jeho „interné poznámky“ mohli dostať do dispozície žalobcu.

33. Z výpovede svedkyne X., ktorá bola v rozhodnej dobe partnerkou žalobcu a žila s ním v domácnosti, vyplýva, že bola osobne prítomná, keď po pracovnom úraze navštívil žalobcu konateľ žalovaného v ich domácnosti a vysvetľoval mu, aby žalobca úraz neuvádzal ako pracovný úraz a predložil mu vypísané pokuty z Inšpektorátu práce, ktoré hrozia tak žalobcovi, ako aj žalovanému s tým, že mu konateľ žalovaného uviedol, že on na to síce má, ale nevie ako na to bude mať žalobca, keďže je PN. Potvrdila tak pravdivosť tvrdení žalobcu, ktoré on uviedol pri svojom výsluchu. Svedkyňa ďalej uviedla, že dňa 05.07.2016 mali so žalobcom naplánovaný nejaký program a bola nahnevaná, keď jej žalobca oznámil, že musí v daný deň ísť do práce a toto sa dialo bežne. Nemala vedomosť o tom, že by žalobca niekedy chodil priateľsky vypomáhať konateľovi žalovaného - uviedla, že žalobca vždy vravel, že je to práca platená. Je pravda (čo tvrdil žalovaný), že niekedy využívali so žalobcom a jej dcérou nehnuteľnosť konateľa žalovaného na E., avšak uviedla, že vždy za to zaplatili a nikdy to nemali ako nejakú formu kompenzácie za priateľskú výpomoc zo strany žalobcu. Svedkyňa tiež uviedla, že keď žalobca zistil, že to nie je evidované ako pracovný úraz, dlhšie to neriešil, pretože mal strach, že príde o zamestnanie. Sťažoval sa len, že to nie je vedené ako pracovný úraz. Výpoveď svedkyne pritom súd hodnotil ako vierohodnú, nakoľko v čase svedeckej výpovede táto už nebola partnerkou žalobcu (tento mal v čase jej výpovede už inú partnerku) a preto podľa názoru súdu táto svedkyňa nemala dôvod vypovedať nepravdivo.

34. Vo svetle týchto skutočností a dôkazov sa potom súd priklonil k pravdivostiam tvrdení žalobcu, ktorý pri svojom výsluchu uviedol, že sa ho konateľ žalovaného takýmto spôsobom pokúsil „podplatiť“, aby úraz nebol evidovaný ako pracovný úraz, keďže rodinný príslušník konateľa žalovaného (jeho švagor E. H.), pracujúci na Inšpektoráte práce, oboznámil konateľa žalovaného s možnými sankciami od Inšpektorátu práce za pracovný úraz. Súd ďalej konštatuje, že nemal dôvod neuveriť ani tvrdeniam žalobcu o tom, že žalobu podal až po takmer troch rokoch preto, že sa jeho zdravotný stav v dôsledku úrazu zo dňa 05.07.2016 neustále zhoršuje a na podnet lekárov (i súčasnej priateľky) sa bude domáhať priznania invalidného dôchodku, pričom je potrebné, aby najskôr rozhodol súd o tom, že (či) predmetný úraz bol úrazom pracovným, pričom žalobu nepodal skôr z dôvodu obavy o svoje zamestnanie, keďže mu konateľ žalovaného povedal, že ak to bude považovať za pracovný úraz, tak spolu „skončili“.

35. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že žalobca podpísal prehlásenie, že nešlo o pracovný úraz a tiež pokiaľ ide o skutočnosť, že ani do Sociálnej poisťovni nebol úraz nahlásený ako PN (pozn. súdu - do Sociálnej poisťovni bolo zanesené pozmenené tlačivo o PN, kde bol údaj o pracovnom úraze prečiarknutý E.. B.), a tiež pokiaľ ide o skutočnosť, že v listinnom dôkaze - Hlásenie úrazu na účely nemocenského (č.l. 124) je uvedené, že úraz utrpel žalobca počas voľna, v tejto súvislosti súd konštatuje, že to, či je alebo nie úraz nahlásený ako pracovný úraz (ani to, či je alebo nie je spísané hlásenie

o pracovnom úraze), nemá vplyv na to, či v skutočnosti ide o pracovný úraz (napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR z 09.02.1965, sp.zn. , R 24/1965).

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že žaloba j v plnom rozsahu dôvodná a preto jej v plnom rozsahu aj vyhovel (výrok I.). Keďže žalovaný úplne vylučoval, že by išlo o pracovný úraz, nenamietal ani pričinenie (spoluzavinenie) žalobcu za škodu na jeho zdraví (obmedzil sa len na konštatovanie, že je nadbytočné rozhodovať o akejkoľvek prípadnej miere zodpovednosti za pracovný úraz) a nakoľko žalovaný nepreukázal ani jeden z liberačných dôvodov uvedených v ust. , ktoré by ho mali pre prípad súdneho rozhodnutia o určení jeho zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu aspoň čiastočne liberovať, súd nemal dôvod určiť mieru zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu inak ako v miere 100 %. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalovaný síce predložil listinné dôkazy (č.l. 125 - 135), preukazujúce zaškolenie žalobcu, avšak išlo o zaškolenie žalobcu na „bežnú“ pracovnú činnosť žalobcu pre žalovaného, nie o zaškolenie na výškové resp. pilčícke práce, pri ktorých žalobca utrpel úraz. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že žalobca mu uviedol pri pohovore pred vznikom pracovného pomeru, že má skúsenosti s pilčíckymi prácami, toto tvrdenie žalobca vyslovene poprel a uviedol, že pracovný pomer u žalovaného je jeho prvým pracovným pomerom a že žiadne skúsenosti s pilčíckými prácami nemá. Ani ostatní zamestnanci (A. D. R.) a ani svedkyna X. nemali vedomosť o tom, že by mal žalobca nejaké skúsenosti s pilčíctvom. Žalobca uviedol, že tieto skúsenosti má jeho brat a preto možno došlo na strane žalovaného k nejakej dezinformácii. Z uvedeného preto podľa názoru súdu vyplýva, že žalobca žiadne skúsenosti ani školenia s pilčíckym a výškovými prácami v čase úrazu nemal a žalovaný v spore nepreukázal, že by mu žalobca takéto informácie o svojich skúsenostiach skutočne aj uviedol. Aj z tohto dôvodu súd v súlade so žalobným návrhom určil mieru plnej (100%) zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz.

37. Žalobca mal v spore úplný úspech, bol právne zastúpený a preto súd v zmysle a 262 ods. 1 zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi v miere 100 % (výrok II.), pričom o konkrétnej výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.