Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoKR/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Zámecké vinařství Bzenec s.r.o., so sídlom Zámecká 1508, 696 81 Bzenec, IČ 47 683 295, Česká republika, právne zastúpeného JUDr. Ďurčeková s.r.o., so sídlom Námestie Slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36 863 254, proti žalovanje Ing. T.nar. 30.5.1960, trvalý pobyt J. XXX/XX, XXX XX J. B. P., právne zastúpenej LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO 36 867 209, o určenie neúčinnosti popretia pohľadávky a iné, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cbi/35/2016-123 zo dňa 14. septembra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi, obchodnej spoločnosti AMARO, s.r.o. v konkurze, so sídlom Družstevná 291/51, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 35 785 543 (ďalej len „úpadca“), vo výške 331 881,50 eur, prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 40K/31/2016, prihláškou č. 1, z kúpnej zmluvy, priznanej žalobcovi právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 39Cb/87/2011 zo dňa 10.3.2016 a zmenkovým platobným rozkazom Krajského súdu v Ostrave sp.zn. 36Cm/263/2010 zo dňa 9.9.2010, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8, ktorá je zabezpečená záložným právom v celej prihlásenej výške, ktoré vzniklo na základe zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 2.2.2007 k nehnuteľnostiam v okrese N., obce J. k.ú. L., list vlastníctva č. XXXX a to budova - sklad so súpisným číslom XXX, postavená na parcele registra C XXX/XX, pozemky - parcela registra C XXX/XX o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria a parcela registra C XXX/XXX o výmere 1 114 m 2 - ostatné plochy, s poradím zabezpečovacieho práva pre uspokojenie prvým, uzatvorenej medzi žalobcom ako záložným veriteľom a úpadcom ako záložcom, ktorá je zabezpečená záložným právom v celej prihlásenej výške, ktoré vzniklo na základe zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 2.2.2007 k nehnuteľnostiam v okrese N., obec J. nad P., k.ú. L., list vlastníctva č. XXXX a to pozemky - parcela registra C XXX/XXX o výmere 246 m2 - orná pôda, parcela registra C XXX/ XXX o výmere 10 285 m 2 - orná pôda, parcela registra C XXX/XXX o výmere 38 m 2 - orná pôda a parcela registra C XXX/XXX o výmere 103 m2 - orná pôda, s poradím zabezpečovacieho práva pre uspokojenie prvým a k nehnuteľnostiam v okrese N., obec J. nad P., k.ú. L., list vlastníctva č. XXXX a to budova - rodinný dom, súpisné číslo XXX postavená na pozemku registra C XXX, pozemky - parcela registra C XXX o výmere 452 m 2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela registra C XXX o výmere 420 m2 - záhrada, s poradím zabezpečovacieho práva pre uspokojenie druhým, uzatvorenej medzi žalobcom ako záložným veriteľom, Ing. T. G., nar. XX.X.XXXX ako záložcom a úpadcom ako dlžníkom a ktorá je zabezpečená záložným právom v celej prihlásenej výške, ktoré vzniklo na základe zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 2.2.2007 k nehnuteľnostiam v okrese N., obec Z., k.ú. Z., list vlastníctva č. XXX a to pozemky - parcela registra C XXX o výmere 203 m2 - zastavané plochy a nádvoria, s poradím zabezpečovacieho práva pre uspokojenie prvým, uzatvorenej medzi žalobcom ako záložným veriteľom, Ing. T. G., nar. XX.X.XXXX a N.. Y. G., nar. XX.XX.XXXX ako záložcami a úpadcom ako dlžníkom, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi, obchodnej spoločnosti AMARO, s.r.o. v konkurze, so sídlom Družstevná 291/51, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 35 785 543 (ďalej len „úpadca“), vo výške 331 881,50 eur, prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 40K/31/2016, prihláškou č. 1, z kúpnej zmluvy, priznanej žalobcovi právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 39Cb/87/2011 zo dňa 10.3.2016 a zmenkovým platobným rozkazom Krajského súdu v Ostrave sp.zn. 36Cm/263/2010 zo dňa 9.9.2010, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8, ktorá je zabezpečená záložným právom v celej prihlásenej výške, ktoré vzniklo na základe zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 2.2.2007 k nehnuteľnostiam v okrese N., obce J. nad P., k.ú. L., list vlastníctva č. XXXX a to budova - sklad so súpisným číslom XXX, postavená na parcele registra C XXX/XX, pozemky - parcela registra C XXX/ XX o výmere 352 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela registra C XXX/XXX o výmere 1 114 m 2 - ostatné plochy, s poradím zabezpečovacieho práva pre uspokojenie prvým, uzatvorenej medzi žalobcom ako záložným veriteľom a úpadcom ako záložcom, ktorá je zabezpečená záložným právom v celej prihlásenej výške, ktoré vzniklo na základe zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 2.2.2007 k nehnuteľnostiam v okrese N., obec J. nad P., k.ú. L., list vlastníctva č. XXXX a to pozemky - parcela registra C XXX/XXX o výmere 246 m2 - orná pôda, parcela registra C XXX/XXX o výmere 10 285 m 2 - orná pôda, parcela registra C XXX/XXX o výmere 38 m 2 - orná pôda a parcela registra C XXX/XXX o výmere 103 m2 - orná pôda, s poradím zabezpečovacieho práva pre uspokojenie prvým a k nehnuteľnostiam v okrese N., obec J. nad P., k.ú. L., list vlastníctva č. XXXX a to budova - rodinný dom, súpisné číslo XXX postavená na pozemku registra C XXX, pozemky - parcela registra C XXX o výmere 452 m 2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela registra C XXX o výmere 420 m2 - záhrada, s poradím zabezpečovacieho práva pre uspokojenie druhým, uzatvorenej medzi žalobcom ako záložným veriteľom, Ing. T. G., nar. XX.X.XXXX ako záložcom a úpadcom ako dlžníkom a ktorá je zabezpečená záložným právom v celej prihlásenej výške, ktoré vzniklo na základe zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 2.2.2007 k nehnuteľnostiam v okrese N., obec Z., k.ú. Z., list vlastníctva č. XXX a to pozemky - parcela registra C XXX o výmere 203 m2 - zastavané plochy a nádvoria, s poradím zabezpečovacieho práva pre uspokojenie prvým, uzatvorenej medzi žalobcom ako záložným veriteľom, Ing. T. G., nar. XX.X.XXXX a N.. Y. G., nar. XX.XX.XXXX ako záložcami a úpadcom ako dlžníkom, vo výroku II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku III. nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania.

2. V odseku 1. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie žalobný návrh (petit) a v odseku 2. odôvodnenia uviedol tvrdenia žalobcu, ktorými opísal rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 v podanej žalobe proti žalovanému o splnenie peňažnej povinnosti (§ 137 písm. a/ , čím konkretizáciou a individualizáciou určil predmet sporového konania. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi. Tvrdenia opísané v žalobe a návrhy na vykonanie dôkazov použil žalobca ako prostriedky procesného útoku.

3. V odseku 3. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie žalobný návrh žalovaného, ktorým navrhol žalobu zamietnuť, skutkové tvrdenia žalovaného ako protistrany a právne posúdenie veci s odkazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky a ním citované ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii a Občianskeho zákonníka.

4. V odsekoch 4. - 5. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie obsah písomných vyjadrení strán sporu návrhy, v odseku 7. - 8. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie vyjadrenia strán sporu na pojednávaní, ktoré uskutočnil za prítomnosti strán sporu a na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov.

5. V odseku 12. odôvodnenia citoval súd prvej inštancie normy hmotného práva, § 1, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. d/, § 28 ods. 1, 2, 3, 5, § 32 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 7, 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ZKR), na základe ktorých súd prvej inštancie interpretoval použitie týchto právnych noriem na ním zistený skutkový stav veci.

6. Žalobca sa podanou žalobou určenia neúčinnosti popretia prihlásenej pohľadávky a zároveň aj určenia prihlásenej pohľadávky. Z hľadiska procesného ustanovenia § 137 (právna úprava účinná od 1.7.2016) súd prvej inštancie posudzoval prípustnosť žaloby v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti popretia prihlásenej pohľadávky. S poukazom na § 137 ods. d/ súd prvej inštancie vyslovil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť podania žaloby o určenie neúčinnosti popretia pohľadávky popierajúcim veriteľom tak, ako sa v tejto časti domáha proti žalovanej žalobca. Tento typ určovacej žaloby nerieši ani ZKR. V tejto časti považoval súd prvej inštancie žalobu za nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol, pretože nemal splnenú ani základnú podmienku na to, aby sa v tejto časti žalobou mohol vôbec zaoberať. Ako vyplýva z odsekov 14. a 15. odôvodnenia, súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní o určenie popretej pohľadávky nemá žalobca povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Následne súd prvej inštancie posudzoval plynutie prekluzívnych lehôt týkajúcich sa prihlásenia pohľadávky žalobcom, popretia pohľadávky správcom a žalovanej ako veriteľom v konkurze a podania žaloby žalobcom, k plynutiu ktorých prihliadol súd prvej inštancie z úradnej povinnosti. Konštatoval dodržanie týchto lehôt. Poukázal na to, že žalovaná poprela prihlásenú pohľadávku čo do výšky, právneho dôvodu, zabezpečovacieho práva a poradia zabezpečovacieho práva. Proti správcovi, ktorý poprel prihlásenú pohľadávku čiastočne, žalobca žalobu nepodal. Na nesporné skutočnosti, že žalovaná si prihlásila do konkurzu svoju pohľadávku, že k jej prihláseniu došlo po základnej prihlasovacej lehote a že ide o pohľadávku podmienenú, súd prvej inštancie dokazovanie nevykonával, nakoľko skutočnosti, ktoré medzi stranami sporné nie sú, nie je potrebné v spore preukazovať.

7. K postaveniu a právam žalovaného ako veriteľa súd prvej inštancie uviedol, že všetky práva v konkurze, ktoré patria veriteľovi prihlásenej pohľadávky, sú viazané na prihlásenú pohľadávku. Ak určitá osoba (fyzická, právnická) tvrdí existenciu pohľadávky, v prípade vyhlásenia konkurzu, ak chce byť so svojím nárokom uspokojená, si ju musí do konkurzu prihlásiť spôsobom predpokladaným ZKR. Práva veriteľa, ich rozsah a uplatnenie sa viažu k prihlásenej pohľadávke. Od tejto pohľadávky sú odvodené jednotlivé práva, diferencujú sa jednotlivé kategórie veriteľov, ktorí sú následne aj rôzne uspokojovaní (napr. zabezpečení, nezabezpečení). Všetky práva jednotlivých veriteľov sú spojené s ich prihlásenou pohľadávkou. Ak pohľadávka v priebehu konkurzu zanikne (napríklad jednostranným započítaním veriteľa po vyhlásení konkurzu), jeho postavenie veriteľa zaniká a tým zanikajú aj práva priznané zákonom, ZKR. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 24 ods. 1 ZKR, prihlásením pohľadávky do konkurzu sa žalovaná stala veriteľom v konkurze. Nič iné pre získanie postavenia veriteľa zákon neustanovuje teda zákon nevylučuje, práve naopak predpokladá (§ 28 ods. 5, § 29 ods. 3 prihlásenie do konkurzu aj osôb, ktoré v čase prihlásenia reálne nie sú veriteľmi, nakoľko ich pohľadávky ešte neexistujú, avšak je možné, že im v budúcnosti vzniknú. Aj tieto osoby sú považované v zmysle za veriteľov, avšak s určitými zákonnými obmedzeniami. Rovnaké obmedzenia zákon uvádza aj pri veriteľoch (bez ohľadu na to o akých veriteľov ide), ak si prihlásili svoje pohľadávky po základnej prihlasovacej lehote.

8. najprv vo všeobecnosti, § 32 ods. 2 uvádza, že veriteľ prihlásenej pohľadávky je oprávnený poprieť pohľadávku iného veriteľa. Veriteľovi prihlásenej pohľadávky (vo všeobecnosti) priznáva aj právo popierať prihlásené pohľadávky iných veriteľov. Toto popretie veriteľom je bez ďalšieho účinné vždy v zmysle § 32 odsek 7 ZKR, ak je podané na predpísanom tlačive a na bankový účet správcu je pripísaná kaucia. Nič viac k účinnosti popretia neuvádza. Z ďalších ustanovení je však zrejmé, že vylučuje niektorých veriteľov z výkonu ich práv spojených s prihlásenou pohľadávkou v zmysle § 28 ods. 3 ZKR, podľa ktorého veriteľ, ktorý si prihlási pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote nemôže vykonávať hlasovacie práva a ďalšie práva s pohľadávkou spojené, takýto veriteľ má však právo na pomerné uspokojenie jeho pohľadávky. Aj v zmysle § 28 ods. 5 je veriteľ, ktorého práva spojené s podmienenou pohľadávkou, oprávnený uplatňovať práva až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. V zmysle § 28 ods. 3 zákon vylučuje veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote z výkonu takmer všetkých práv, ktoré mu tým, že si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, by inak patrili, keby k prihláseniu pohľadávky došlo v základnej prihlasovacej lehote. Uvedené ustanovenie bolo zaradené do s účinnosťou od 1.1.2012, čím sa zmiernila pôvodná práva úprava, ktorá prihlasovanie pohľadávok mimo zákonom určenej lehoty (jedinej bez výnimiek) neumožňovala. Uvedené však obsahuje určité obmedzenie pre veriteľa, ktorý však základnú lehotu „nestihne“ a to v tom, že je obmedzený vo výkone svojich veriteľských práv, s výnimkou uspokojenia prihlásenej pohľadávky. Uvedené obmedzenie zrejme

predstavuje zákonnú sankciu za neskoršie prihlásenie pohľadávky. Žalovaná ako veriteľ si do konkurzu svoju pohľadávku prihlásila po základnej prihlasovacej lehote. Tým, že k takémuto prihláseniu došlo po základnej prihlasovacej lehote stratila žalovaná takmer všetky práva (okrem práva na pomerné uspokojenie), ktoré k jej postaveniu ako veriteľa prihlásenej pohľadávke patria, medzi inými aj právo popierať prihlásenú pohľadávku iného veriteľa. Ide o zákonné obmedzenie každého veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávky po zákonnej lehote. Žalovaná poukázala na dôvodovú správcu k novele (zákon č. 348/2001 Z. z.), ktorá s účinnosťou od 1.1.2012 umožňuje prihlasovanie pohľadávok veriteľom po základnej prihlasovacej lehote, s tým, že z uvedenej dôvodovej správy vyplýva a to bod 33/, že „takýto veriteľ bude mať v konkurze plné procesné práva s tým rozdielom, že uspokojený môže byť iba do hodnoty zabezpečenia a hlasovacie práva môže v konkurze vykonávať tiež iba v hodnote zabezpečenia“. Súd prvej inštancie k tejto dôvodovej správe uviedol, že ak bolo pôvodne úmyslom zákonodarcu obmedziť veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote iba v časti hlasovacích práv, tak sa tento úmysel nedostal do konečného textu zákona, resp. zákonodarca od tohto úmyslu upustil. Vzhľadom k zneniu tohto ustanovenia je však jednoznačne zrejmé, že zákonodarca obmedzil veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote ako v hlasovacích právach, tak aj v ďalších právach spojených s prihlásenou pohľadávkou, pričom výslovne len špecifikoval jediné právo, ktoré mu po obmedzení zostáva, a to právo na uspokojenie. Vzhľadom k tomu, že dôvodová správa nezodpovedá textu zákona, nie je podľa názoru súdu možné z nej doslovne vychádzať. Text zákona je v tomto smere jasný a nie je potrebný jeho výklad resp. hľadať úmysel jeho tvorcu. Ak zákon hovorí o hlasovacích práva a ďalších právach spojených s prihlásenou pohľadávkou, súd prvej inštancie mal za to, že má sa na mysli celý „balík“ práv, tzn. všetky práva, ktoré veriteľovi prihlásenej pohľadávky v zmysle patria. Do týchto „ďalších práv spojených s prihlásenou pohľadávkou“ je preto potrebné podradiť aj právo na popieranie prihlásených pohľadávok iných veriteľov.

9. K postaveniu žalovanej ako podmienenému veriteľovi súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 28 ods. 5 ZKR, zákon vylučuje veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku ako podmienenú pohľadávku z výkonu jeho práv spojených s podmienenou pohľadávkou až do momentu preukázania vzniku pohľadávky. Medzi stranami rovnako v uvedenom prípade nebolo sporné, že k vzniku pohľadávky ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nedošlo. Rovnako nebolo sporné, že v čase uskutočnenia popieracieho prejavu, žalovanej pohľadávka reálne nevznikla. Ak sú práva veriteľa viazané na jeho pohľadávku, tak do momentu kým táto pohľadávka reálne nevznikne a jej vznik nie je správcovi riadne preukázaný, takýto veriteľ nemá v zmysle vlastne žiadne práva. Vzhľadom k uvedenému, veriteľ podmienenej pohľadávky nemá ani právo popierať pohľadávky iného veriteľa. V tomto smere poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 40K/31/2016-172 zo dňa 14.11.2016, z ktorého vyplýva rovnaký záver, že popierajúci veriteľ nie je aktívne legitimovaný na popieranie pohľadávok iných veriteľov, nakoľko nemôže s poukazom na § 28 ods. 3 prvá veta a skutočnosť, že svoju pohľadávku prihlásil po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, vykonávať ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoKR/14/2016 zo dňa 23.6.2016, z ktorého vyplýva, že „ZKR v § 32 ods. 3 nešpecifikuje, o ktoré ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou sa konkrétne jedná. Z tohto všeobecne formulovaného pojmu „ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou“ preto vyplýva, že sa jedná o všetky práva, ktoré každému veriteľovi, ktorý si riadne a včas prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu patria. Ak by mal zákonodarca v úmysle upraviť priznávanie ďalších práv len v určitom rozsahu a len niektoré z tých, ktoré zákon konkurzným veriteľom priznáva, bol by to do zákona uviedol.“

10. Súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom k tomu, že žalovaná si prihlásila svoju pohľadávku do konkurzu po základnej prihlasovacej lehote, ako aj vzhľadom k tomu, že pohľadávka žalovanej reálne nevznikla, bola prihlásená ako podmienená pohľadávka, žalovaná nemá práva, ktoré s prihlásenou pohľadávkou veriteľovi inak priznáva, teda jej nepatrí ani právo popierať pohľadávky prihlásené iným veriteľom. Žalovaná sa v spore bránila aj tým, že § 32 ods. 2 prvá veta má k ustanoveniam § 28 ods. 3 a 5 postavenie špeciality. Súd prvej inštancie bol opačného názoru. Ustanovenie § 32 ods. 2 všeobecne hovorí o popieraní prihlásených pohľadávok, pričom ustanovenia § 28 ods. 3 a 5 ZKR, určitých veriteľov z výkonu tohto práva vylučujú, teda ide o špeciálne ustanovenie. však nerieši situáciu, čo v prípade, ak k popretiu pohľadávky dôjde veriteľom, ktorému toto právo nepatrí. ZoKR hovorí len o účinnosti popretia veriteľom (všeobecne veriteľom) za splnenia predpokladov v § 32 ods. 7 ZKR, ktoré žalovaná splnila. Nič nehovorí o tom, že popretie nie je účinné aj vtedy, ak bolo uskutočnené subjektom, ktorému toto právo nepatrí, resp. ako v uvedenom

prípade postupovať. Preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že ak zákon považuje popretie za účinné za splnenia uvedených predpokladov, tak je v zmysle účinným každé popretie pohľadávky, uskutočnené veriteľom (všeobecne), pričom až v rámci ďalšieho konania, súd musí ďalej skúmať, či ten kto pohľadávku poprel, spĺňal všetky zákonné podmienky, t.j. či mu toto právo, viažuce sa k prihlásenej pohľadávke aj patrí. Súd prvej inštancie nedokonalosť § 32 ods. 7 videl v tom, že v uvedenom ustanovení absentuje špecifikácia veriteľov, ktorým práva viažuce sa k prihlásenej pohľadávke patria v plnom rozsahu. Avšak ak pohľadávku popretie veriteľ, ktorému toto právo nepatrí, nemôže ísť o platné popretie. To, či ten ktorý veriteľ je oprávnený v zmysle (teda či nie je z popierania pohľadávok vylúčený § 28 ods. 3, 5) je súd povinný skúmať pri každom popretí uskutočnenom iným veriteľom. Ide o skutočnosť, ktorú súd musí skúmať z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie uvedené prirovnal k preskúmaniu všetkých lehôt na začiatku incidenčného konania, v rámci ktorých je možné pohľadávku veriteľa poprieť a následne v rámci ktorej je možné podať aj incidenčnú žalobu. Ak by bolo popretie uskutočnené mimo zákonnej lehoty, súd žalobe vyhovie a rozhodne o určení pohľadávky. Obdobne je to aj v tomto prípade, ak pohľadávku poprel veriteľ, žalovaná, ktorá je v svojich právach spojených s prihlásenou pohľadávkou obmedzená, resp. že pohľadávka jej ešte ani nevznikla. V prípade vzniku pohľadávky, budú jej práva taktiež obmedzené podľa § 28 ods. 3 ZKR.

11. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ak napriek tomu dôjde k takéto popretiu, nie je možné v rámci súdneho konania, na tieto dôvody ďalej prihliadať. Nakoľko uvedenú situáciu výslovne nerieši a tento úkon popretia nepovažuje za neúčinný, iba ukladá veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá podanie určovacej žaloby v zmysle § 32 ods. 9 ZKR, súd prvej inštancie vzhľadom na to, že k popretiu pohľadávky došlo subjektom, ktorý na to nebol oprávnený, žalobe bez ďalšieho v plnom rozsahu vyhovel.

12. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že nakoľko bol žalobca úspešný v jednom určovacom výroku a tak isto, bol úspešný aj žalovaný v jednom určovacom výroku, ktorého vyslovenia sa domáhal v rámci petitu žaloby žalobca, úspech strán sporu bol rovnaký. Vzhľadom k uvedenému stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolania žalovaná, ktorým napadla výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalovaná zopakovala dôvody popretia pohľadávky žalobcu vrátane zabezpečovacieho práva. S poukazom na znenie § 28 ods. 4 a § 29 ods. 2 uviedla, že z týchto ustanovení je zrejmé, že popretý veriteľ si mal podať pre každú svoju pohľadávku, o ktorej tvrdí, že je zabezpečená, zvláštnu prihlášku, čo nespravil, a preto jeho zabezpečovacie právo zaniklo. Popretý veriteľ si prihlásil do konkurzu na majetok úpadcu pohľadávku v celkovej výške 333 881,50 eur, z toho istina predstavuje sumu 183 686,39 eur. Ako zabezpečenú sumu však uvádza 772 131,54 eur. Je nemožné, aby mal zabezpečenú sumu vyššiu ako výšku pohľadávky. Ako vyplýva zo záložných zmlúv, ich predmetom bolo zabezpečenie pohľadávok popretého veriteľa, ktoré boli v týchto zmluvách špecifikované, pričom ani jedna z nich nebola pohľadávkou uplatnenou v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 39Cb/87/2011. Predmetom záložných zmlúv malo byť aj zabezpečenie budúcich pohľadávok popretého veriteľa, avšak tieto neboli v záložných zmluvách dostatočne určite špecifikované, čo spôsobuje neplatnosť záložných zmlúv v tomto rozsahu, a teda ani jedna pohľadávky popretého veriteľa nemohla byť zabezpečená. Záložná zmluva zo dňa 2.2.2007 uzatvorená medzi popretým veriteľom, úpadcom a popierajúcim veriteľom je ako celok absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s katastrálnym zákonom, keď pri identifikácii záložcu chýba rodné priezvisko a rodné číslo, a to bez ohľadu na to, či bol na jej základe vklad do katastra povolený alebo nie. Na dôvodoch popretia žalovaná zotrvala. Ako prejudiciálnu otázku riešil súd prvej inštancie to, či bola žalovaná ako veriteľ podmienenej pohľadávky prihlásenej po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty vôbec oprávnená poprieť pohľadávku žalobcu, pričom dospel k záveru, že toto právo jej neprislúchalo, a preto sa dôvodmi popretia nezaoberal a žalobe v časti určenia popretej pohľadávky vyhovel. Žalovaná s právnym názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí. Z ustanovenia § 32 ods. 2 prvá veta je zrejmé, že pohľadávku veriteľa je oprávnený poprieť ktorýkoľvek iný veriteľ prihlásenej pohľadávky, ktorým žalovaná nepochybne je. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. PL ÚS 14/2010 a na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného v Ústave Slovenskej republiky.

V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 31/2004). Uvedené sa pretavilo i do základných zásad (čl. 2 a čl. 3 . Interpretácia príslušných ustanovení uvádzaná súdom prvej inštancie znamená, že žalovaná nemá žiadnu možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na súde za situácie, keď sám úpadca vo vyjadrení k prihláseným pohľadávkam požiadal správcu o popretie pohľadávky žalobcu, a správca žiadosti nevyhovel. Žalovaná je toho názoru, že § 32 ods. 2 prvá veta má k § 28 ods. 3 a 5 charakter špeciality. Ak by žalovaná prijala argumentáciu súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná nebola oprávnená poprieť pohľadávku žalobcu, nemohol žalobca ani na súde podať žalobu o určenie popretej pohľadávky. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie poukázala na znenie bodu 33 dôvodovej správy k novele účinnej od 1.1.2012. S názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odseku 22. odôvodnenia rozsudku sa žalovaná nestotožňuje, nakoľko relevantné časti znenia návrhu novely (§ 28, § 32 ods. 1 - 4, 6 - 17, 19, 20) prešli legislatívnym procesom bez akejkoľvek zmeny a sú súčasťou zákona č. 348/2011 Z.z. Úvaha, že zákonodarca od svojho úmyslu upustil, nie je logická. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.2.2018 k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v odvolaní uvádza totožné argumenty uvedené v podaní zo dňa 28.10.2016 adresované konkurznej správkyni Ing. Kataríne Roderovej ako „Popretie pohľadávky veriteľa“ a taktiež v podaní zo dňa 22.3.2017, ktorým sa žalovaná vyjadrila k žalobe. Žalovaná celé popretie pohľadávky, aj obranu v tomto spore, opiera najmä o skutočnosti, ktoré boli v súdnom spore o zaplatenie pohľadávky žalobcu proti spoločnosti AMARO spol. s r.o. vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 39Cb/87/2011 skutkovo aj právne posúdené a pohľadávka priznaná v súdnom konaní je pohľadávkou totožnou s prihlásenou pohľadávkou v konkurznom konaní čo do výšky aj právneho dôvodu. Žalovaná okrem iného uvádza, že žalobca ako prihlasujúci veriteľ nepreukázal dodanie a prevzatie tovaru v rámci obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol medzi žalobcom ako dodávateľom - predávajúcim a úpadcom ako odberateľom - kupujúcim. Žalobca predložil judikátne rozhodnutie súdu, v ktorom sú podrobne a zrozumiteľne uvedené všetky skutkové okolnosti vzťahu žalobcu a úpadcu, právna argumentácia oboch sporových strán a závery súdu. Neexistuje dôvod, aby žalobca v konkurznom konaní ako prihlasujúci veriteľ opätovne predkladal všetky prvotné doklady obchodného vzťahu žalobcu a úpadcu. Žalovaná argumentuje, že ak aj prihlasovaná pohľadávka bola už pred vyhlásením konkurzu priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, je nevyhnutné, aby prihlasujúci veriteľ opätovne v konkurze preukazoval existenciu pohľadávky spôsobom, ako keby pohľadávka nebola judikovaná. Žalobou v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 39Cb/87/2011 si žalobca uplatnil k zaplateniu 26 pohľadávok z titulu nezaplatených faktúr. Faktúra ako taká je účtovnou kategóriou a nie je synonymum pojmu pohľadávka a preto nemožno ani pokiaľ sa týka prihlasovaných pohľadávok v konkurze automaticky tieto pojmy zamieňať a tvrdiť, že čo faktúra, to pohľadávka bez ďalších súvislostí konkrétneho prípadu, a to aj pokiaľ sa týka uplatneného zabezpečovacieho práva. Z argumentácie žalovanej nie je zrejmé, v dôsledku akého právneho predpisu by veriteľ nemohol súčet pôvodne žalovaných súm na základe jednotlivých faktúr považovať za pohľadávku, ak navyše bol tento súčet ako jedna suma priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu na základe totožného právneho dôvodu voči jednému dlžníkovi, za pohľadávku, ktorú je možné v jednej celkovej sume prihlásiť do konkurzu. Žalobca má za to, že pokiaľ sa týka správnosti prihlásenia pohľadávky, ako veriteľ nepochybil a pohľadávku prihlásil riadne a včas čo do výšky, právneho dôvodu a zabezpečovacieho práva v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z. S poukazom na § 29 ods. 2 žalobca uviedol, že ako veriteľ prihlasoval jednu pohľadávku s uvedením zabezpečovanej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. Ak žalobca prihlasoval jednu pohľadávku a k nej sa vzťahujúce záložné práva mohol tak urobiť len jednou prihláškou vrátane zabezpečenia viacerými zmluvnými záložnými právami a následne splnil aj ostatné podmienky dané zákonom pre prihlásenie zabezpečenej pohľadávky. V záložných zmluvách, ktoré sú súčasťou prihlášky, sa výslovne uvádza, že pre účely týchto zmlúv sa zabezpečujú akékoľvek súčasné aj budúce pohľadávky spolu s príslušenstvom a súčasťami, ktoré majú pôvod v zmluve uzavretej medzi veriteľom a úpadcom dňa 1.8.2000. V rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp.zn. 39Cb/87/2011 je táto obchodná zmluva zo dňa 1.8.2000 priamo citovaná a je zrejmé, že aj prihlásená pohľadávka má pôvod v predmetnej obchodnej zmluve. Pri uvedení celkovej zabezpečenej sumy vo výške 772 131,54 eur vychádzal žalobca z obsahu záložných zmlúv (zabezpečovala sa už existujúca pohľadávka v sume 8 261 235,54 Sk a budúce pohľadávky v sume 15 000 000 Sk, v prepočte na eurá 772 131,54 eur). Prihlasovanú pohľadávku uviedol žalobca v skutočnej výške pohľadávky a je zrejmé, že ak aj bolo dohodnuté vyššie zabezpečenie, môže byť veriteľ uspokojený len do výšky

existujúcej a prihlásenej pohľadávky. Za podstatnú skutočnosť považoval žalobca v predmetnej veci však skutočnosť, že žalovaná ako osoba nie je subjektom aktívne legitimovaným na popretie pohľadávky. Pohľadávka popierajúceho veriteľa je pohľadávkou spojenou so záväzkom podriadenosti z titulu, že osoba popierajúceho Ing.T. G. je osobou spriaznenou s úpadcom, keďže je spoločníkom a konateľom úpadcu. Pohľadávka popierajúceho veriteľa bola prihlásená ako podmienená pohľadávka, t.j. taká, ktorá môže vzniknúť v budúcnosti, v predmetnom prípade v súvislosti so zabezpečovacím právom zriadeným treťou osobou, Ing. T. G., ako záložcom v prospech zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Podľa § 28 ods. 5 žalovaná nepreukázala správcovi vznik podmienky a z tohto dôvodu nemôže uplatňovať práva spojené s prihlásenou pohľadávkou, t.j. ani právo popierať. Žalovaná prihlásila podmienenú pohľadávku po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. Podľa § 28 ods. 3 nie je žalovaná osobou oprávnenou využiť právo podľa § 32 ZKR, keďže toto právo jej nevzniklo z dôvodu nepodania prihlášky v základnej prihlasovacej lehote. Všetky práva, aj práva veriteľov konkurznom konaní, nie sú absolútne neobmedzené a v tomto zmysle vznik jednotlivých práv upravuje, prípadne viaže na splnenie podmienky. Žalobca taktiež poukázal na to, že žalovaná je jediná majiteľka a jediná konateľka úpadcu a boli jej známe všetky skutočnosti vyhlásenia konkurzu vrátane plynutia lehôt v konkurznom konaní. Zmeškaním zákonnej lehoty, na ktorú zákon viaže stratu niektorých práv, žalovaná výlučne svojím pričinením stratila právo na popieranie pohľadávok a preto sa nemôže dovolávať skutočnosti, že by mohli byť porušené jej ústavné práva v nadväznosti na obsah ňou uvádzaného rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. PL ÚS 14/2010. V ostatnom žalobca poukázal na svoje skutkové a právne zdôvodnenie vyjadrené v žalobe a v písomných a ústnych vyjadreniach podaných vo veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

15. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 5.10.2018 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 20.2.2018 uviedla, že svoje právo na vyjadrenie nevyužíva, nakoľko všetky relevantné skutočnosti uviedla v odvolaní.

16. Na vyjadrenie žalobcu, ktoré došlo odvolaciemu súdu dňa 26.10.2018 odvolací súd neprihliadol, nakoľko bolo doručené po rozhodnutí odvolacieho súdu.

17. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

18. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 .

19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, posudzoval tvrdenia a dôkazy strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a z dôkazov vyvodeného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov (ZKR), zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, Občianskeho zákonníka, zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

20. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1

písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd v rámci postupu podľa § 387 ods. 3 pri vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami žalovanej, ktorými žalovaná odôvodňovala uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, uvádza :

22. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobca si prihlásil do konkurzu pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote, že žalovaná si prihlásila do konkurzu svoju podmienenú pohľadávku po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, že správca v konkurze a veriteľ Ing. T. G. pohľadávku žalobcu prihlásenú do konkurzu popreli. Správca v konkurze poprel poradie zabezpečovacieho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX k.ú. L., J. nad P. - rodinný dom s pozemkami, keď k týmto nehnuteľnostiam sa vzťahuje záložné právo v prospech žalobcu ako veriteľa s poradím pre uspokojenie v druhom poradí, keďže s prvým poradím pre uspokojenie je zapísaný bankový ústav. Správca preradil pohľadávku pre účely poradia.

23. Za podstatné odvolacie tvrdenie žalovanej s následkom na právne posúdenie veci považoval odvolací súd predovšetkým tvrdenie týkajúce sa aplikácie § 32 ods. 2 prvá veta v spojení s § 28 ods. 3 a 5 na právo žalovanej poprieť prihlásenú pohľadávku žalobcu, keď podľa názoru žalovanej má § 32 ods. 2 prvá veta vo vzťahu k § 28 ods. 3 a 5 charakter špeciality. Márnym uplynutím zákonnej základnej prihlasovacej lehoty 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu podľa § 28 ods. 2 ZKR, nezaniká veriteľovi, ktorý doručil správcovi prihlášku neskôr, právo na pomerné uspokojenie sa z výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty, pokiaľ bola jeho prihláška správcovi doručená predtým ako v Obchodnom vestníku zverejnil zámer na zostavenie rozvrhu výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty. Na prihlášku tohto veriteľa sa prihliada a v prípade zistenia jeho prihlásenej pohľadávky, zákon stanovuje obmedzenia v jeho právach tak, že tento veriteľ nemôže vykonávať hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. S takto oneskorene podanou prihláškou teda nie sú spojené všetky práva, ktoré zákon priznáva veriteľom zistených pohľadávok prihlásených v základnej prihlasovacej lehote. v rámci ustanovení o prihlasovaní a popieraní pohľadávok presne stanovil právne postavenie veriteľa po jeho vstupe do konkurzu v ďalšej prihlasovacej lehote tým, že takému veriteľovi nepriznal práva v konkurze s výnimkou základného práva na uspokojenie jeho pohľadávky pri naplnení účelu konkurzného konania podľa § 1 ZKR. Medzi ďalšie práva nepochybne patrí aj právo tohto veriteľa poprieť pohľadávku iného veriteľa podľa § 32 ods. 2 v lehotách podľa § 32 ods. 3 ZKR. Ustanovenie § 32 ods. 2 prvá veta nemá charakter špeciality, tak ako tvrdí žalovaná v odvolaní, vo vzťahu k § 28 ods. 3 ZKR. Odvolací súd je toho názoru, že § 32 ods. 2 treba vykladať tak, že prihlásenú pohľadávku je oprávnený okrem správcu poprieť aj veriteľ prihlásenej pohľadávky, pričom musí ísť o veriteľa, ktorý svoju pohľadávku prihlásil v základnej prihlasovacej lehote a jeho pohľadávka bola v konkurze zistená. V opačnom prípade by extenzívny výklad tohto ustanovenia podradil pod túto právnu normu situácie vrátane subjektov, ktoré táto právna norma neupravuje a na ne nedopadá. Súd prvej inštancie sa v odsekoch 18., 19., 21. a 24. odôvodnenia podrobne zaoberal postavením žalovanej v konkurze z hľadiska aplikácie § 24 ods. 1, § 28 ods. 3 a § 32 ods. 2 a oprávnenia žalovanej poprieť pohľadávku žalobcu prihlásenú do konkurzu a správne právne uzavrel, že žalovanej právo poprieť pohľadávku žalobcu nepatrí.

24. Žalovaná odôvodňovala toto odvolacie tvrdenie predovšetkým rozhodnutím Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. PL ÚS 14/2010 a Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 31/2004, podľa ktorých výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 31/2004). Odvolací súd sa so závermi rozhodnutí stotožňuje, je však toho názoru, že aplikáciou a výkladom právnych predpisov, pod ktoré súd prvej inštancie podradil skutkový stav sporu, nedošlo k obmedzeniu práv žalovanej na súdnu ochranu. Normované ustanovenie

§ 32 ods. 2 prvá veta nepredstavuje vo vzťahu k veriteľom, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu v ďalšej prihlasovacej lehote medzeru v právnej úprave. stanovuje a upravuje postavenie každého veriteľa pohľadávky, ktorú prihlásil do konkurzu, a zároveň vymedzuje práva a povinnosti spojené s prihlásenou pohľadávkou. Žalovanej žiadne ustanovenie nebráni v reálnom uplatnení práva na súdnu ochranu a je len v dispozícii žalovanej, aby svoje práva riadne, včas a za zákonných podmienok uplatnila tak, aby mohla tieto práva v konkurze, vrátane práva poprieť pohľadávku iného veriteľa, realizovať.

25. Odvolací súd po vyhodnotení podstatného odvolacieho tvrdenia konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku I. jeho rozsudku.

26. K ďalším odvolacím dôvodom žalovanej hmotno-právneho charakteru odvolací súd uvádza nasledovné. Je nevyhnutné zdôrazniť aplikáciu § 387 ods. 2 odvolacím súdom v súvislosti s posudzovaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a ktoré zodpovedá v plnom rozsahu požiadavke presvedčivosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Práve z titulu aplikácie tohto procesného ustanovenia nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ale len pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup odvolacieho súdu je v zmysle čl. 2 ods. 2 v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8.10.2009, podľa ktorého ...„Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého ...„ pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

27. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1 v spojení § 396 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške tohto nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .