Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoKR/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: D.. F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX L. nad V., právne zastúpeného: LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO 36 867 209, proti žalovanému: Ing. Katarína Roderová, so sídlom Piaristická 44, 911 01 Trenčín, správca úpadcu AMARO, s.r.o., so sídlom Družstevná 291/51, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 35 785 543, právne zastúpenému: Mgr. Branislav Zemanovič, advokát so sídlom Piaristická 44, 911 01 Trenčín, IČO 41 441 770, o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -139 zo dňa 3. decembra 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal vylúčenia majetku - nehnuteľností:

- pozemok parcela registra "E" číslo XXX/XXX, orná pôda o výmere 246 m2, pozemok parcela registra "E" číslo XXX/XXX, orná pôda o výmere 10285 m2, pozemok parcela registra "E" číslo XXX/XXX, orná pôda o výmere 38 m2 a pozemok parcela registra "E" číslo XXX/XXX, orná pôda o výmere 103 m2 zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, pre okres D., obec L. nad V., k. ú. X. a nehnuteľnosti

- pozemok parcela registra "C" číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 452 m2, pozemok parcela registra "C" číslo XXX, záhrady o výmere 420 m2 a stavba súpisného čísla XXX (rodinný dom), postavená na pozemku parcela registra "C" číslo XXX zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, pre okres D., obec L. nad V., k. ú. X., zo súpisu majetku oddelenej podstaty veriteľa Zámecké vinařství Bzenec, s.r.o., IČ: 476 83 295, so sídlom: Zámecká 1508, 1696 81 Bzenec, Česká republika v konkurze na majetok úpadcu AMARO, s.r.o., IČO: 35 785 543, so sídlom: Družstevná 291/51, 018 41 Dubnica nad Váhom. Výrokom II. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -50 zo dňa 12.08.2016, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku s účinkami zverejnenia ku dňu 20.08.2016, bol na majetok obchodnej spoločnosti AMARO, s.r.o., IČO: 35 785 543, so sídlom: Družstevná 291/51,

018 41 Dubnica nad Váhom vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný. Ďalej mal prvoinštančný súd za preukázané, že dňa 16.12.2016 žalovaný doplnil súpis majetku podstát (oddelená podstata) o súpisové zložky majetku pod položkami 4 až 10 o nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je žalobca, a ktorých vylúčenia sa domáha. Predmetné doplnenie súpisu bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 245/2016 zo dňa 22.12.2016. Dňa 26.01.2017 žalovaný pripísal poznámku o spornom zápise na základe uplatnenia práva vylučujúceho zapísanie do súpisu v zmysle v prospech žalobcu. Žalobca podal dňa 03.07.2017 žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu.

1.3. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení , , a , , , o konkurze a reštrukturalizácii v znení skorších predpisov (ďalej len ZoKR). Aj keď konštatoval, že excindačná žaloba bola podaná včas a boli tiež naplnené zákonom stanovené predpoklady pre jej podanie vymedzené v ustanovení ZoKR, keďže nehnuteľnosti boli zapísané do súpisu majetku úpadcu, a tiež, že žaloba bola podaná osobou odlišnou od úpadcu, že smeruje proti správcovi konkurznej podstaty a že v čase rozhodovania súdu trvali účinky vyhlásenia konkurzu a nehnuteľnosti, ktorých sa žaloba týka, sú naďalej zapísané v súpise majetku, na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v predmetnom spore nepreukázal existenciu práva, ktoré by vylučovalo zapísanie predmetných nehnuteľností do súpisu oddelenej podstaty.

1.4. Prvoinštančný súd poukázal na to, že základom podanej žaloby bolo spochybňovanie zápisu nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty, čo žalobca odôvodňoval neexistenciou zabezpečenej pohľadávky z dôvodu, že zabezpečený veriteľ Zámecké vinářství Bzenec, s.r.o. (ďalej len veriteľ oddelenej podstaty) nepostupoval pri prihlásení pohľadávky správne, nakoľko si neprihlásil samostatnou prihláškou každú jednu pohľadávku, ale celý svoj nárok v súhrne, čím mu zaniklo zabezpečenie pohľadávky, a teda zápis nehnuteľností v súpise konkurznej podstaty je nedôvodný. Žalobca v žalobe argumentoval tým, že veriteľ oddelenej podstaty si prihlásil do konkurzu na majetok úpadcu pohľadávku v celkovej výške 333.881,50 Eur, z toho istina predstavuje sumu 183.686,39 Eur. Predmetná pohľadávka pozostávala z jednotlivých faktúr vyúčtovaných na základe dodania tovaru dlžníkovi. Právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č. k. zo dňa 10.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2016 a vykonateľnosť dňa 06.04.2016, bola veriteľovi priznaná k zaplateniu istina v sume 183.686,39 Eur, úroky z omeškania vo výške 10 % ročne z istiny odo dňa 13.04.2010 až do zaplatenia. Z uvedeného a z odôvodnenia predmetného rozsudku je podľa žalobcu zrejmé, že v predmetnom prípade sa nejedná o jednu pohľadávku, ale o 26 samostatných pohľadávok za dodaný tovar, pričom každá z pohľadávok má iný dátum vzniku (dodanie tovaru) a iný dátum splatnosti, a teda veriteľ oddelenej podstaty si v konkurze uplatňuje súčet 26 pohľadávok. Žalobca ďalej poukázal na , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Z citovaných ustanovení je podľa neho zrejmé, že veriteľ oddelenej podstaty si mal v predmetnom prípade podať pre každú svoju pohľadávku, o ktorej tvrdí, že je zabezpečená zvláštnu prihlášku, čo však nespravil, a preto jeho zabezpečovacie právo s poukazom na vyššie uvedené zaniklo. K tomuto žalobcom spochybnenému spôsobu prihlásenia zabezpečených pohľadávok súd prvej inštancie uviedol, že zákon žiadnym spôsobom nesankcionuje prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok v jednej prihláške veriteľa.

1.5. Pokiaľ žalobca poukazoval na nesprávnosť postupu správcu, ktorý uznal, teda zistil iné poradie zabezpečovacieho práva, ako si ho prihlásil veriteľ oddelenej podstaty, čo žalobca považoval za postup rozporný so zákonom, súd prvej inštancie zdôraznil, že v konaní o excindačnej žalobe nebol oprávnený preskúmavať konanie správcu, či ten dodržal zákonom stanovený postup. Konštatoval, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty Zámocké vinářství Bzenec, s.r.o. je zapísaná do zoznamu pohľadávok, je zistená, to aj voči žalobcovi a nebola žiadnym spôsobom popretá. Uviedol že ustanovenie § 169 písm. a) ZoKR len upravuje, ktorý majetok podliehajúci konkurzu tvorí oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa.

1.6. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých podmienok pre úspešné uplatnenie vylučovacej žaloby podľa § 78 ZoKR,

preto žalobu zamietol a žalovanému, ktorý bol v predmetnom spore plne úspešný, priznal v zmysle nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a to z dôvodov uvedených v ustanovení f) a . Zdôraznil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, pre okres D., obec L. nad V., k. ú. X. ako: pozemok parcela registra "E" číslo XXX/XXX, orná pôda o výmere 246 m2, pozemok parcela registra "E" číslo XXX/XXX, orná pôda o výmere 10285 m2, pozemok parcela registra "E" číslo XXX/XXX, orná pôda o výmere 38 m2 a pozemok parcela registra "E" číslo XXX/XXX, orná pôda o výmere 103 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti 1“), a taktiež je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, pre okres D., obec L. nad V., k. ú. X. ako: pozemok parcela registra "C" číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 452 m2, pozemok parcela registra "C" číslo XXX, záhrady o výmere 420 m2 a stavba súpisného čísla XXX (rodinný dom), postavená na pozemku parcela registra "C" číslo XXX (ďalej len „nehnuteľnosti 2“). Opätovne poukázal na skutočnosť, že podanou žalobou sa domáhal vylúčenia nehnuteľnosti 1 a nehnuteľnosti 2 zo súpisu majetku konkurznej podstaty obchodnej spoločnosti AMARO, s.r.o., IČO: 35 785 543, so sídlom: Družstevná 291/51, 018 41 Dubnica nad Váhom (ďalej len „úpadca“), ktorého správcom je žalovaný. Správca (žalovaný) dňa 16. decembra 2016 (zverejnené v OV č. 245/2016) doplnil súpis majetku podstát o súpisové položky 4 až 10 tak, že do oddelenej podstaty veriteľa Zámecké vinařství Bzenec, s.r.o., IČ: 476 83 295, so sídlom: Zámecká 1508, I696 81 Bzenec, Česká republika (ďalej len „veriteľ oddelenej podstaty“) zapísal nehnuteľnosti 1 a nehnuteľnosti 2. Veriteľ oddelenej podstaty si prihlásil do konkurzu na majetok úpadcu pohľadávku v celkovej výške 333 881,50 Eur, z toho istina predstavuje sumu 183.686,39 Eur. Z prihláseného právneho dôvodu uvedeného veriteľom oddelenej podstaty vyplýva, že cit. „Pohľadávka, ktorá pozostávala z jednotlivých faktúr vyúčtovaných na základe dodania tovaru dlžníkovi, keďže nebola plnená dobrovoľne, bola uplatnená na zaplatenie na príslušnom súde. Právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č. k. zo dňa 10.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2016 a vykonateľnosť dňa 06.04.2016, bola veriteľovi priznaná k zaplateniu istina v sume 183.686,39 Eur, úroky z omeškania vo výške 10 % ročne z istiny odo dňa 13.04.2010 až do zaplatenia.“. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -649 zo dňa 10. marca 2016 vyplýva, cit. „Žalovaný nezaplatil faktúru č. 200916036 vo výške 3.743 Eur, splatnú dňa 30.11.2009, faktúru č. 200916101 vo výške 2.627 Eur, splatnú dňa 07.12.2009, na faktúru č. 200916293 vo výške 4.645 Eur, splatnú dňa 14.12.2009, faktúru č. 200916521 vo výške 2.275 Eur, splatnú dňa 21.12.2009, faktúru č. 200916725 vo výške 2.038 Eur, splatnú dňa 28.12.2009, faktúru č. 2009167117 sumu 4.790 Eur, splatnú dňa 04.01.2010, faktúru č. 200916826 vo výške 3.259 Eur, splatnú dňa 04.01.2010, faktúru č. 200916866 vo výške 3.504 Eur, splatnú dňa 11.01.2010, faktúru č. 200917037 vo výške 10.580 Eur, splatnú dňa 18.01.2010, faktúru č. 200917248 vo výške 27.370 Eur, splatnú dňa 25.01.2010, faktúru č. 200917337 vo výške 2.416 Eur, splatnú dňa 25.01.2010, faktúru č. 200917484 vo výške 25.504 Eur, splatnú dňa 01.02.2010, faktúru č. 200917486 vo výške 35.233 Eur, splatnú dňa 08.02.2010, faktúru č. 200917639 vo výške 6.409 Eur, splatnú dňa 08.02.2010, faktúru č. 200917641 vo výške 1.029 Eur, splatnú dňa 08.02.2010, faktúru č. 200917776 vo výške 16.374 Eur, splatnú dňa 15.02.2010, faktúru č. 200918042 vo výške 5.660 Eur, splatnú dňa 22.02.2010, faktúru číslo 200918337 vo výške 3.449 Eur, splatnú dňa 22.02.2010, faktúru č. 200918108 vo výške 3.027 Eur, splatnú dňa 01.03.2010, faktúru č. 200918562 vo výške 2.785 Eur, splatnú dňa 08.03.2010, faktúru č. 200918636 vo výške 2.266 Eur, splatnú dňa 15.03.2010, faktúru č. 201010171 vo výške 3.404 Eur, splatnú dňa 22.03.2010, faktúru č. 201010167 vo výške 10.173 Eur, splatnú dňa 29.03.2010, faktúru č. 201010221 vo výške 1.148 Eur, splatnú dňa 29.03.2010, faktúru č. 201010295 vo výške 1.027 Eur, splatnú dňa 05.04.2010, faktúru č. 201010476 vo výške 131 Eur, splatnú dňa 12.04.2010.“ Podľa názoru žalobcu je nepochybné, že v predmetnom prípade sa nejedná o jednu pohľadávku, ale o 26 samostatných pohľadávok za dodaný tovar, pričom každá z pohľadávok má iný dátum vzniku (dodanie tovaru) a iný dátum splatnosti, a teda veriteľ oddelenej podstaty si v konkurze uplatňuje súčet 26 pohľadávok. Žalobca poukázal na znenie ustanovení a ZoKR, z ktorých je zrejmé, že veriteľ oddelenej podstaty si mal v predmetnom prípade podať pre každú svoju pohľadávku, o ktorej tvrdí, že je zabezpečená,

zvláštnu prihlášku, čo však nespravil, a preto jeho zabezpečovacie právo s poukazom na vyššie uvedené zaniklo. Podľa žalobcu zásadnou právnou otázkou v predmetnom prípade teda je, či k zániku zabezpečovacieho práva veriteľa oddelenej podstaty došlo priamo zo zákona z dôvodu, že si nepodal v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlášku pohľadávky pre každú jednotlivú zabezpečenú pohľadávku. Súd prvej inštancie sa s touto otázkou v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal nesprávne, keď v odseku 14. uviedol, že zákon žiadnym spôsobom nesankcionuje prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok v jednej prihláške veriteľa. Žalobca vyjadril presvedčenie, že ak si veriteľ v rozpore so zákonom nepodal pre každú zabezpečenú pohľadávku osobitnú prihlášku, a teda si ku každej pohľadávke neprihlásil osobitne zabezpečovacie právo, toto nebolo veriteľom uplatnené riadne, a teda zaniklo. Podľa žalobcu vyriešenie uvedenej právnej otázky je pre rozhodnutie vo veci samej kľúčové, nakoľko v prípade, ak by k zániku záložného práva došlo priamo zo zákona, ide o právnu skutočnosť, na ktorú musí súd prihliadať, a ktorá by odôvodňovala, aby súd žalobe vyhovel. Žalobca ďalej namietal, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, je v rozpore s požiadavkou presvedčivosti súdnych rozhodnutí, pričom konanie, v ktorom bolo toto rozhodnutie vydané, je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Výrok napadnutého rozsudku je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí aj preto, že nie je riadne odôvodnený tak, ako to predpokladá ustanovenie . Žalobca zdôraznil, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09.12.1994, séria A č. 303-A, s. 12, ; Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998). Vzhľadom na skutkový a právny stav veci a na dôvody a skutočnosti uvedené v odvolaní žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. V nadväznosti na odvolacie dôvody žalobcu uviedol, že pohľadávka veriteľa Zámecké vinařství Bzenec, s.r.o., sídlo: Zámecká 1508, 696 81 Bzenec, Česká republika, IČO: 476 83 obchodného 295 (ďalej len ako: „Zámecké vinařství Bzenec, s.r.o.“) bola veriteľom prihlásená spôsobom podľa § 28 a nasl. ZoKR. Poukázal na znenie ustanovení § 28 a § 29 ZoKR a zdôraznil, že pohľadávka daného veriteľa bola prihlásená v zmysle zákona, že bola zapísaná do zoznamu pohľadávok a správcom bola zistená, a že zabezpečovacie právo zabezpečeného veriteľa Zámecké vinařství Bzenec, s.r.o. žiadnym spôsobom nezaniklo, nakoľko veriteľ predložil prihlášku pohľadávky spôsobom, ktorý zákon predpokladá a vyžaduje, pričom spôsob prihlásenia je správny a zákonný a správca nemal dôvod na prihlášku pohľadávky neprihliadať. Keďže pohľadávka veriteľa Zámecké vinařství Bzenec, s.r.o. bola správcom zapísaná do zoznamu pohľadávok a je riadne v konaní zistená, nie je daný právny ani logický dôvod na to, aby sa súd v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu majetku podstát zaoberal otázkou správnosti prihlasovania. Konanie teda netrpí žiadnymi vadami, na ktoré žalobca v odvolaní účelovo poukazuje. Ďalej uviedol, že súd v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu majetku podstát nemá právo preskúmavať konanie správcu, čiže tá skutočnosť, že pohľadávka veriteľa Zámecké vinařství Bzenec, s.r.o. je v konkurznom konaní úpadcu AMARO, s.r.o. zapísaná v zozname pohľadávok zistená, je pre konanie o excindačnej žalobe nesporná a nemenná. Pokiaľ prvoinštančný súd skonštatoval, že zákon žiadnym spôsobom nesankcionuje prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok v jednej prihláške veriteľa, jeho záver je správny a žalobca nepreukázal opak. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania práva, ktoré vylučuje zapísanie majetku do súpisu majetku oddelenej podstaty. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené a preskúmateľné, súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné pri rozhodnutí vziať do úvahy, preto žalobcom tvrdený zánik pohľadávky je nedôvodný. Poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.09.2017, č. k. -123 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.10.2018, č. k. . Tvrdenia žalobcu v odvolaní označil za neopodstatnené a za nezmyselnú, hypotetickú a zavádzajúcu považoval požiadavku žalobcu zaoberať sa otázkou, či došlo alebo nedošlo k domnelému

zániku záložného práva zabezpečeného veriteľa Zámecké vinařství Bzenec, s.r.o. Prvoinštančný súd v konaní pred vydaním rozhodnutia nemal žiadnu povinnosť zaoberať sa domnelým a vyfabulovaným zánikom záložného práva zabezpečeného veriteľa Zámecké vinařství Bzenec, s.r.o. Žalovaný zdôraznil, že žalobca zánik záložného práva nepreukázal.

4. Ďalšie písomné podania strán sporu odvolaciemu súdu neboli doručené.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

6. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.

7. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

10. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa , , a , teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.

12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Za aplikácie posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že

v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. 16. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa až 4 .

17. Tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní boli v zásade totožné s tvrdeniami, ktoré žalobca uplatnil pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, správne a vyčerpávajúco sa s nimi vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a preukázané také skutočnosti, ktoré by ma mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Preto si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje.

18. Len na zdôraznenie správnosti právneho záveru prvoinštančného súdu o neexistencii dôvodu, pre ktorý by zaniklo zabezpečovacie právo veriteľa oddelenej podstaty v dôsledku prihlásenia si viacerých zabezpečených pohľadávok jednou prihláškou, a nie každej zabezpečenej pohľadávky samostatnou prihláškou, odvolací súd uvádza, že žiadne z ustanovení obsiahnutých v ZoKR, a ani v inom právnom predpise nestanovuje, že ak si veriteľ prihlási v prihláške viac zabezpečených pohľadávok, na takúto prihlášku sa neprihliada.

19. Podľa § 28 ZoKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2016 (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

(2) Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde.

(3) Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.

(4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.

(5) Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky.

(6) Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

(7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená.

(8) Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate. 20. Podľa § 29 ZoKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2016 (1) Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis.

(2) Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva.

(3) V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky.

(4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.

(5) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou.

(6) K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

(7) K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada.

(8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.

(9) Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa.

(10) Odsek 9 sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka.

21. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že pre prihlasovanie zabezpečenej pohľadávky zákon vyžaduje, aby veriteľ zabezpečenej pohľadávky uviedol v prihláške zabezpečenú sumu, druh, poradie, predmet a právny stav dôvod vzniku zabezpečovacieho práva. Z ustanovenia § 29 ods. 2 ZoKR však nevyplýva sankcia, že pri nedodržaní tam uvedeného postupu pri podávaní prihlášky zabezpečenej pohľadávky sa na prihlášku neprihliada. Sankcia je stanovená v § 28 ods. 4 ZoKR, podľa ktorého, ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. Systematickým výkladom ustanovenia § 28 ods. 4 a § 29 ods. 2 ZoKR je preto potrebné dospieť k záveru, že pokiaľ veriteľ neuvedie v prihláške zabezpečenej pohľadávky všetky náležitosti stanovené v paragrafe 29 ods. 2, potom zabezpečovacie právo zanikne (§ 28 ods. 4) a pohľadávka je prihlásená ako nezabezpečená, avšak prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok len v jednej prihláške obsahujúcej inak všetky náležitosti stanovené zákonom nespôsobuje zánik zabezpečovacieho práva.

22. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že nakoľko zákon žiadnym spôsobom nesankcionuje prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok v jednej prihláške veriteľa oddelenej podstaty, zabezpečovacie právo k prihláseným pohľadávkam veriteľa Zámecké vinářství Bzenec, s.r.o. žalobcom tvrdeným spôsobom nezaniklo, a teda neboli splnené predpoklady na vylúčenie nehnuteľného majetku označeného v žalobe zo súpisu oddelenej podstaty.

23. Odvolací súd po zistení, že napadnutý rozsudok je vecne správny, vychádzajúci z riadne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci, potvrdil ho podľa .

24. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu podľa v spojení s a proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).