Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-6-2021.pdf
PDF · 234.78 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., Sibírska 55, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpeného advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00 166 260, za účasti pribratej účastníčky konania: M. E., nar. XX. XX. XXXX, G. G. studni XXX/X, L., o správnej žalobe zo dňa 22. 12. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. VoÚ 31/2020/JA zo dňa 09. 11. 2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a pribratej účastníčke konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu zn. V 5162/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa 01. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra katastrálnemu odboru (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) doručený návrh zo dňa 29. 06. 2015 (podaný M. E. ako predávajúcou, zastúpenou splnomocnencom E. E. a žalobcom ako kupujúcim, ktorý podľa návrhu a kúpnej zmluvy mal zastupovať aj predávajúcu) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/ H110 zo dňa 25. 06. 2015 uzavretej medzi predávajúcou (zastúpenou E. E. ako splnomocnencom) a kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K. a zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra E KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 784 m2 (vo vlastníctve predávajúcej v podiele 1/1).
2. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. V 5162/15 zo dňa 23. 07. 2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie označenej nehnuteľnosti v prospech žalobcu na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015 s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 23. 07. 2015. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra protest pod č. Pd 254/15/4403-2 zo dňa 22. 10. 2015. Následne správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. UP 73/2015-8 zo dňa 05. 11. 2015 (podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 12. 2015), ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 22. 10. 2015 a zrušil svoje rozhodnutie č. V 5162/15 zo dňa 23. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa LV č. XXXX zo dňa 15. 01. 2016 bola ako vlastník parc. č. XXXX v katastrálnom území K. zapísaná M. E.. Na tomto LV bola zapísaná poznámka o návrhu M. E. na začatie súdneho konania o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy pod č. V 5162/15 k predmetnej nehnuteľnosti vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/426/2015 a taktiež poznámka o návrhu G. G. o určenie vlastníckeho práva k parc. č. XXXX vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C/2719/2015.
3. Následne rozhodnutím pod č. V 5162/2015-8 zo dňa 15. 01. 2016 správny orgán prvého stupňa prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 08. 07. 2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 175/1999 Z.z.). Táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil. Správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov konania, aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia o prerušení konania. V prípade, ak v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny orgán konanie zastaví podľa ust. § 31b zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 162/1955 Z.z.). K rozhodnutiu o prerušení konania sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 15. 02. 2016 a uviedol, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúci touto listinou nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje. Považoval prerušenie konania za nedôvodné.
4. Podľa LV č. XXXX zo dňa 17. 02. 2016 bola naďalej ako vlastník parc. č. XXXX v katastrálnom území K. zapísaná M. E.. Na tomto LV bola stále zapísaná poznámka o návrhu M. E. na začatie súdneho konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pod č. V 5162/15 k predmetnej nehnuteľnosti vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/426/2015, poznámka o návrhu G. G. o určenie vlastníckeho práva k parc. č. XXXX vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C/2719/2015 a ďalšia poznámka o návrhu G. C. o určenie vlastníckeho práva k parc. č. XXXX vedenom na Okresnom súde Bratislava pod sp. zn. 56C/38/2016. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. V 5162/2015-11 zo dňa 17. 02. 2016 zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z.z.. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 03. 03. 2016 proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 vo veci rozhodoval i odvolací orgán, t.j. Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností, ktorý rozhodnutím č. Vo 27/2016-4/To: OU-NR-OOP5-2016/017431-4/To k: V 5162/2015 zo dňa 24. 03. 2016 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 potvrdil ako vecne správne.
5. Na LV č. XXXX zo dňa 07. 03. 2016 boli vyznačené rovnaké poznámky ako na LV zo dňa 17. 02. 2016. Súčasťou spisu je i geometrický plán č. 43/2016 zo dňa 15. 03. 2016 pre katastrálne územie K. na oddelenie a majetkoprávne vysporiadanie pozemkov parciel uvedených vo výkaze výmer a na odňatie z PP, podľa ktorého bola nehnuteľnosť v katastrálnom území K. zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX vo výmere 784 m2 - orná pôda rozdelená na parc. č. XXXX/XXX vo výmere 333 m2 - ostatná plocha a parc. č. XXXX vo výmere 451 m2 - orná pôda. Geometrický plán bol zapísaný do katastra nehnuteľností pod č. Z 2637/16.
6. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra pozemkového a lesného odboru č. OU-NR-PLO 2016/017783 zo dňa 31. 03. 2016 bola natrvalo odňatá poľnohospodárska pôda pre účely výstavby „Príprava strategického parku Nitra, II. etapa“ vo výmere 97,3239 ha v katastrálnom území K. (II. etapa), pričom trvalé odňatie sa týkalo i nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX vo výmere 784 m2 (pôvodný stav), resp. parc. č. XXXX/XXX (nový stav) vo výmere 333 m2. Rozhodnutie podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 04. 2016. 7. Rozhodnutím č. V 3662/16 zo dňa 09. 06. 2016 správny orgán prvého stupňa povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území K. zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok registra C KN parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 333 m2 a pozemok registra E KN parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 451 m2 v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 30203/24/2016/Dražovce/007/3410 uzavretej dňa 01. 03. 2016 medzi predávajúcou M. E. a kupujúcim MH Invest, s.r.o., predmetom ktorej bola nehnuteľnosť v katastrálnom území K. zapísaná na LV č. XXXX ako parc. registra E KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 784 m2.
8. Ďalší geometrický plán č. 63/2016 zo dňa 21. 06. 2016 pre katastrálne územie Dražovce bol vypracovaný na oddelenie a určenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/XXX - XXX, XXXX/X, XXXX/X, podľa ktorého nehnuteľnosť zapísaná na LV/PKV v registri E KN ako parc. č. XXXX vo výmere 451 m2 - orná pôda zanikla a bola vytvorená parc. č. XXXX/XXX vo výmere 451 m2 - ostatná plocha.
9. Rozhodnutím č. V 6219/16 zo dňa 24. 06. 2016 Okresný úrad katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K. na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 333 m2 a parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 451 m2 v prospech spoločnosti MH Invest II s. r. o. na základe kúpnej zmluvy č. 20160027 zo dňa 21. 06. 2016 uzavretej medzi predávajúcim (MH Invest, s.r.o.) a kupujúcim (MH Invest II s. r. o.), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č. XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 333 m2 a parcela registra E KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 451 m2. 10. Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky vydal rozhodnutie o vyvlastnení pod č. OU-NR- OVBP2-2016/031897-32 zo dňa 18. 08. 2016, ktorým vo verejnom záujme vyvlastnil vlastnícke právo vlastníkovi MH Invest II s. r. o. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, a to (okrem iných) i k parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 333 m2 a k parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 451 m2 v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnom území C., X., K., B., X., V.. Rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 18. 08. 2016 nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 20. 10. 2016.
11. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 2683/2017 zo dňa 29. 03. 2017 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K. na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 451 m2 v prospech spoločnosti Nitra Invest s.r.o..
12. Na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 15. 08. 2018 bol do katastra nehnuteľností zapísaný geometrický plán č. 127/2018 zo dňa 02. 07. 2018 na oddelenie pozemkov parc. č. XXX/ XXX až XXX/XXX o trvalom zábere stavby „Príprava cestnej infraštruktúry - Strategický park Nitra“ a novovytvorená parc. č. XXX/XXX vo výmere 158 m2 - ostatná plocha, ktorá zodpovedá časti pôvodnej parcely registra E KN č. XXXX pred zápisom GP č. 43/2016. Na základe ďalšej žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 27. 02. 2019 bol do katastra nehnuteľností zapísaný geometrický plán č. 18/2019 zo dňa 25. 02. 2019 na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/XXX
- XXX a novovytvorená parc. č. XXXX/XXX vo výmere 175 m2 - ostatná plocha.
13. Na základe správnej žaloby žalobcu zo dňa 02. 05. 2016 Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 11S/118/2016-96 zo dňa 07. 02. 2018 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov referátu katastra nehnuteľností č. Vo 27/2016-4/To: OU-NR-OOP5-2016/017431-4/To k: V 5162/2015 zo dňa 24. 03. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/14/2018 zo dňa 05. 12. 2019 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07. 01. 2020.
14. Následne Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov (referát katastra nehnuteľností) rozhodnutím č. Vo 27/2016-27/Sl OU-NR-OOP5-2020/000815-27 k: V 5162/2015 zo dňa 29. 01. 2020 vyhovel odvolaniu žalobcu, zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 5162/2015-11 zo dňa 17. 02. 2016 o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/H110 zo dňa 25. 06. 2015 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
15. Podľa identifikácie stavu zo dňa 04. 03. 2020 bola parcela registra E KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 784 m2 identifikovaná na stav podľa registra C KN ako parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 175 m2, parc. č. XXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 158 m2 (obe parcely vo vlastníctve spoločnosti MH Invest s.r.o.) a parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 451 m2 vo vlastníctve spoločnosti Nitra Invest s.r.o.. Podľa LV č. XXXX zo dňa 11. 03. 2020 v katastrálnom území K. je vlastníkom parcely registra C KN č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 175 m2 a parc. č. XXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 158 m2 spoločnosť MH Invest, s.r.o. a podľa LV č. XXXX zo dňa 11. 03. 2020 v katastrálnom území Dražovce
je vlastníkom parcely registra E KN č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 451 m2 spoločnosť Nitra Invest s.r.o.. 16. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. V 5162/2015-40 zo dňa 10. 03. 2020, ktorým podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č. 2015/6/H110 zo dňa 25. 06. 2015 uzavretej medzi M. E. (zastúpenou splnomocnencom) ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 08. 04. 2020.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
17. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. VoÚ 31/2020/ JA zo dňa 09. 11. 2020 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 03. 2020. V odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 09. 11. 2020 žalovaný opísal priebeh správneho (katastrálneho) konania tak, ako je uvedený v predchádzajúcej časti tohto rozsudku, zhrnul dôvody rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 03. 2020 a obsah odvolania žalobcu, ktoré nepovažoval za dôvodné.
18. Konštatoval, že správny orgán prvého stupňa skúmal splnenie podmienok na povolenie vkladu, vrátane oprávnenia predávajúceho nakladať s predmetom prevodu, t.j. prevádzaným pozemkom, a to ku dňu vydania svojho rozhodnutia. Predávajúci v čase rozhodovania o návrhu na vklad nebol vlastníkom prevádzaného pozemku a teda nebol oprávnený nakladať s predmetom prevodu. Správny orgán prvého stupňa správne konštatoval (s poukazom na identifikáciu parciel zo dňa 04. 03. 2020), že z pozemku, ktorý bol predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, t.j. z pozemku evidovaného ako parcela registra „E“ KN č. XXXX, orná pôda o výmere 784 m2, boli vytvorené iné pozemky evidované ako parcela registra „C“ KN č. XXXX/XX9 - ostatná plocha vo výmere 175 m2, parc. č. XXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 158 m2 a č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 451 m2, pričom všetky s nachádzajú v katastrálnom území K.. Skutočnosť, že prevodca nie je v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu je skutočne dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad. Nikto totiž nemôže previesť na iného viac práv, než má sám a dispozičné oprávnenie nakladať s určitým predmetom prevodu patrí vlastníkovi v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka. Na závere, že ak prevodca nie je v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu, je daný dôvod na zamietnutie návrhu, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že prevodca bol vlastníkom predmetu prevodu v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžo 101/2007 zo dňa 23. 01. 2008. Správny orgán prvého stupňa svoje právne a skutkové závery v dostatočnej miere a zrozumiteľným spôsobom uviedol, na správne a dostatočne zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, tieto aj správne vyložil a správne aplikoval na zistený skutkový stav, pričom vzhľadom na rozsah odôvodnenia jeho rozhodnutia, nemožno ho považovať za arbitrárne. Žalovaný zopakoval, že predávajúci (prevodca) nebol v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti vlastníkom predmetu prevodu, a preto bolo potrebné takýto návrh zamietnuť.
19. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu v odvolaní a nepovažoval ich za dôvodné. Zamietnutie návrhu na vklad z dôvodu, že prevodca v čase rozhodovania o návrhu na vklad nebol oprávnený nakladať s prevádzaným pozemkom, bolo vecne správne a správny orgán prvého stupňa to aj primerane odôvodnil. Za nedôvodnú považoval i námietku, že správny orgán prvého stupňa selektívne posudzoval len niektoré skutočnosti a nevysporiadal sa s otázkou neexistencie dobrej vôle nadobúdateľov, na ktorých bol prevádzaný pozemok. Okresný úrad katastrálny odbor totiž nie je v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť svojich skorších rozhodnutí o povolení vkladu, ale je týmito rozhodnutiami viazaný a musí z nich vychádzať. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu nie je zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť, platí prezumpcia jeho správnosti a zákonnosti. Taktiež nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení, ale je povinný rešpektovať toto rozhodnutie, pokiaľ nebolo zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť. Ani poukaz žalobcu na súdne konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/122/2016 nemôže nič zmeniť na vecnej správnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 03. 2020. Samotné začatie súdneho konania nevyvracia hodnovernosť a záväznosť údaju katastra nehnuteľností o vlastníckom práve a súčasne právne následky začatia tohto konania pokrýva inštitút
subjektívnej záväznosti rozsudku upravený v ust. § 228 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. Údajom o vlastníckom práve zapísanom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva je viazaný i správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu na vklad a tieto záväzné údaje sú podkladom pre jeho rozhodovanie. Odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je vecne správne a na tom nemohol nič zmeniť ani poukaz žalobcu na súdne konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/122/2016 a na konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/261/2016. V súvislosti s konaním Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 11S/261/2016 (týkajúceho sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení) žalovaný uviedol, že ani v prípade, ak by správny súd vyhovel tejto žalobe, nenastal by taký právny stav, že M. E. by sa opätovne stala vlastníkom predmetu prevodu vymedzeného v kúpnej zmluve v celom rozsahu. Eventuálne rozhodnutie súdu o zrušení rozhodnutia o vyvlastnení nemôže mať dopad na evidovanie vlastníctva spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. k pozemku evidovanému ako parcela registra „C“ KN č. XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 451 m2 v katastrálnom území K.. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepovažoval súdne konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/261/2016 za konanie o predbežnej otázke. Tak isto nepovažoval za konanie o predbežnej otázke ani súdne konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/122/2016 (pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 56C/38/2016), v ktorom sa žalobca domáha určenia, že je výlučným vlastníkom parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 784 m2. Toto súdne konanie nie je relevantné z hľadiska rozhodovania o návrhu na vklad, pretože jeho predmetom nie je určenie vlastníckeho práva prevodcu ( t.j. M. E.) k predmetu prevodu, ale určenie vlastníckeho práva v prospech spoločnosti Poľnohospodárska pôda, s.r.o.. Ak by súd návrhu vyhovel alebo nevyhovel, platilo by, že prevodca (M. E.) nie je vlastníkom predmetu prevodu, a preto nie je možné vydať rozhodnutie o povolení vkladu, a teda by bol daný dôvod na zamietnutie návrhu na vklad. K námietke žalobcu, že nemohlo dôjsť k platným prevodom vlastníckeho práva na iné osoby, žalovaný opätovne uviedol, že správny orgán prvého stupňa bol povinný rešpektovať prezumpciu správnosti správnych aktov, a teda aj prezumpciu správnosti rozhodnutia o povolení vkladu v prospech osôb, na ktoré bol predmet prevodu prevedený. Pre rozhodovanie žalovaného o odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v predmetnej veci boli bez právneho významu vyjadrenia žalobcu k problematike predkupného práva podľa zákona č. 175/1999 Z.z., a preto žalovaný považoval za nadbytočné a neúčelné na ne reagovať. Návrh na vklad vlastníckeho práva nebol zamietnutý z dôvodu týkajúceho sa predkupného práva, ale z dôvodu, že prevodca nebol v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu. K vplyvu predkupného práva štátu podľa zákona č. 175/1999 Z.z. na konanie o návrhu na vklad sa už vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18. 05. 2018, v zmysle ktorého je okresný úrad ako správny orgán prvého stupňa povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu, že správny orgán prvého stupňa posudzoval selektívne len niektoré skutočnosti. Žalovaný v tomto smere konštatoval, že rozhodujúce skutočnosti boli zistené správne a dôsledne a za správne považoval aj vysporiadanie sa správneho orgánu prvého stupňa zo zápisom poznámky v katastri nehnuteľností v nadväznosti na súdne konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/122/2016. Správny orgán prvého stupňa správne rešpektoval prezumpciu správnosti predchádzajúcich rozhodnutí týkajúcich sa predmetného pozemku.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
20. V podanej žalobe zo dňa 22. 12. 2020 (ktorá bola súdu doručená dňa 08. 01. 2021) žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. VoÚ 31/2020/JA zo dňa 09. 11. 2020 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 5162/2015-40 zo dňa 10. 03. 2020 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie nepovažuje za správne a zákonné.
21. V III. časti žaloby žalobca stručne uviedol dôvody rozhodnutia žalovaného (uvedené v II. časti tohto rozsudku).
22. V IV. časti žaloby (žalobné body) žalobca namietal:
- nesprávne posúdenie nových skutočností. Správny orgán prvého stupňa poukázal na zmenu vlastníka nehnuteľnosti, ako aj na zmenu v označení pozemku v evidencii katastra nehnuteľností. Správny orgán vec nesprávne právne posúdil a nesprávne sa vysporiadal s existenciou konania o určenie vlastníckeho práva. Žalovaný dospel k nesprávnemu
záveru o subjektívnej záväznosti rozhodnutia, keď práve ust. § 228 ods. 2 rozširuje túto subjektívnu záväznosť na každého ďalšieho nadobúdateľa, ak je na liste vlastníctva zapísaná poznámka o súdnom konaní. Na LV bola zapísaná i poznámka o konaní vedenom pod sp. zn. 11S/11/2016 (v ktorom došlo k zrušeniu rozhodnutia o zastavení vkladového konania). V nadväznosti na túto skutočnosť sa žalovaný nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov v dôsledku čoho nemôže návrh zamietnuť z dôvodu, že po zastavení vkladového konania došlo k ďalším prevodom pozemku. V posudzovanom prípade bola na LV zapísaná poznámka o správnom konaní, ale i o konaní pred všeobecným súdom, z čoho je zrejmé, že k nadobudnutiu pozemku v dobrej viere nemohlo dôjsť ani u jedného z nadobúdateľov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6 Cdo 71/2011 s tým, že správny orgán je v tomto smere povinný rešpektovať hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy. Tieto otázky sa posudzujú i v konaní pod sp. zn. 10C/122/2016 a pokým takéto konanie prebieha, nemožno túto skutočnosť opomínať. Podstatnou skutočnosťou je, že všetky ďalšie rozhodnutia okresného úradu, ktoré boli vydané po zrušenom rozhodnutí o zastavení tohto vkladového konania, stratili svoje opodstatnenie. Iný záver by znamenal len formálne zopakovanie administratívneho konania v rozpore s právom na spravodlivý proces. Pre nezákonnosť rozhodnutia o zastavení vkladového konania došlo k jeho zrušeniu a táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj čo sa týka nadväzujúcich rozhodnutí. V súlade s právom na spravodlivý proces možno považovať taký postup súdu, keď vyčká na výsledok konania o žalobe, aby z neho mohol pri svojom rozhodnutí vychádzať. Uvedené sa týka konania pod sp. zn. 10C/122/2016 a predovšetkým konania pod sp. zn. 11S/261/2016. Žalovaný argumentoval rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžo 101/2007, no bez ozrejmenia a porovnania skutkových okolností prípadov, pričom toto rozhodnutie vôbec nerieši uvedenú právnu otázku a vychádza z úplne odlišného skutkového stavu ako posudzovaná vec a jeho aplikácia je teda vylúčená. Podľa ust. § 282 ods. 2 CSP možno dospieť k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu o zrušení rozhodnutia je záväzné aj pre osoby, ktorých sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Uvedené sa týka každého ďalšieho nadobúdateľa. Zrušenie rozhodnutia správnym súdom má účinky ex tunc, obnovuje sa vecnoprávna dispozícia pôvodného predávajúceho, ktorý je viazaný svojím obligačným prejavom. Všetky následné právne úkony sú neplatné, pretože nikto nemôže previesť viac práva než má on sám, na čo by mal správny orgán prihliadať ex offo.
- nezákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom žalovaný vychádzal i z nesprávneho zistenia skutkového stavu. Žalovaný nevenoval pozornosť otázke predkupného práva, keď uviedol, že návrh na vklad bol zamietnutý z dôvodu, že prevodca nebol v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu Správny orgán prvého stupňa však v súlade s názorom Krajského súdu v Nitre skúmal, či štát využil svoje predkupné právo. Nesprávne právne posúdenie žalovaného spočívalo v nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem. Napriek tomu, že protest prokurátora vychádzal z arbitrárneho posúdenia hmotnoprávnych predpisov, správny orgán prvého stupňa mu vyhovel a zrušil rozhodnutie o vklade. V tejto súvislosti žalobca poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, na jeho výklad podaný Ústavným súdom SR v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 3/98 zo dňa 05. 02. 1998 zverejnenom v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 49/1998 Z.z. a konštatoval, že správny orgán ako orgán verejnej moci nemôže v rámci správneho konania v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi chrániť záujem štátu, ktorý možno chrániť rovnako ako záujem akejkoľvek inej osoby. Zákonom o niektorých opatreniach nedošlo k zmene zákonnej úpravy predkupného práva, ktorá sa nachádza v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka je zákonným príkazom k analógii, pokiaľ nie je určitý právny vzťah riešený v právnej norme, je potrebné vychádzať z obdobnej právnej normy.
- nesprávne právne posúdenie (rozpor s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach). Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 a v nadväznosti potom Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona o niektorých opatreniach vydalo osvedčenie o významnej investícii dňa 13. 07. 2015, pričom súčasťou návrhu osvedčenia bol aj zoznam pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba. Kúpna zmluva, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva, bola uzavretá dňa 25. 06. 2015 a v tom čase ešte predkupné právo štátu neexistovalo. Rozhodnutie žalovaného je i v tomto smere nezákonné a arbitrárne.
V tejto časti sa žalobca zaoberal otázkou pravej a nepravej retroaktivity s tým, že i podľa názoru Ústavného súdu SR je nevyhnutné si všímať nadobudnuté práva, ktoré by mali byť pre budúcnosť zlepšované a nie rušené, príp. zhoršované. Správny orgán prvého stupňa pôvodne spojil porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou. Žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia. Odôvodnenie rozhodnutia je tak logicky rozporné, arbitrárne a jeho následkom je porušenie páva na súdnu ochranu.
- nesprávne právne posúdenie (absolútna neplatnosť a dodatočná nemožnosť plnenia ako následky porušenia predkupného práva). V tejto súvislosti sa žalobca zaoberal legálnou definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti, resp. absolútnej neplatnosti, ktorá musí vyplývať priamo z právnej normy. Zmluva, ktorou dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní účastníkmi a jej účinnosť nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Od daného okamihu sú účastníci viazaní prejavom vôle. Žalobca mal za to, že predávajúci po uzavretí zmluvy už nemal povinnosť ponúknuť pozemok štátu vzhľadom na viazanosť svojim obligačným prejavom, pričom túto povinnosť nemal ani v priebehu vkladového konania a opačný výklad by znamenal neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené príslušným článkom Ústavy SR. Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením „inak je právny úkon neplatný“ a ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri, žalobca považoval za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne konštatuje. Zákon č. 175/1999 Z.z. teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je ako občianskoprávny inštitút vymedzené komplexne v Občianskom zákonníku a môže mať vecno-právny alebo záväzkovo-právny charakter. Predkupné právo štátu je upravené i v ust. 23 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatňovaní predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvné predkupné právo. Z predkupného práva v zmysle zákona o niektorých opatreniach možno vyvodiť povinnosť pôvodného kupujúceho ako i jeho nástupcov, ponúknuť vec na predaj oprávnenej osobe a v prípade porušenia predkupného práva má oprávnený právo domáhať sa svojich práv voči nadobúdateľovi (tretej osobe), ktorý vec kúpil. Na podporu svojej argumentácie žalobca dal do pozornosti správneho súdu i návod Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 a odpoveď na otázku číslo 37. Z ust. § 3 ods. 7 zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že predkupné právo zaniká, pokiaľ nedôjde k splneniu zákonných podmienok - do dvoch rokov sa nevykoná alebo nezačne vyvlastňovacie konanie. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť aj po dohodnutej dobe. Dodatočná (právna) nemožnosť nastáva v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok, teda na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje také správanie, na ktoré by bol v zmysle právneho úkonu povinný. Nemôže sa jednať o také správanie (resp. konanie), ktoré možno odvrátiť inými spôsobilými prostriedkami. Dôležitou skutočnosťou je, že predkupné právo štátu zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi. Výklad dodatočnej nemožnosti plnenia musí byť reštriktívny, aby nedošlo k spochybneniu zásady pacta sunt servanda a tým i k podlomeniu princípu právnej istoty. Pojmovým znakom dodatočnej nemožnosti plnenia je trvalá zmena okolností, ktorá je dotknutou stranou neovplyvniteľná. Nakoľko z ust. § 3 ods.7 zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že trvanie predkupného práva je časovo ohraničené a predovšetkým preto, lebo nároky z porušenia predkupného práva rieši osobitná (kogentná) právna úprava, nemôže sa jednať o dodatočnú nemožnosť plnenia. Dodatočná nemožnosť plnenia je pri predkupnom práve pojmovo vylúčená. V posudzovanom prípade štát nadobudol pozemok vyvlastnením po tom, čo správny orgán vkladové konanie zastavil z dôvodu, že právny úkon posúdil ako úkon absolútne neplatný. Ak by došlo k uplatneniu predkupného práva zákonným spôsobom, žalobcovi by uhradená kúpna cena bola vykompenzovaná
tým, že by mu túto kúpnu cenu zaplatil štát. K vôli arbitrárnym záverom správneho orgánu došlo k situácii, že predávajúci kúpnu cenu nevrátil a žalobca sa jej vrátenia musí domáhať v súdnom konaní. Predkupné právo štátu má vecné účinky, ale neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka. Ten, v koho prospech bolo zapísané (v tomto prípade štát), sa môže domáhať, aby mu nehnuteľnosť bola ponúknutá ku kúpe, pričom ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, oprávnená osoba sa môže domáhať, aby mu táto povinnosť bola uložená súdom. Po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a M. E. však takáto povinnosť neexistovala, nakoľko účastníci záväzkovo-právneho vzťahu sú prejavmi vôle viazaní a na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníctvo sa nadobúda vkladom, keďže sa jedná o vecno- právne následky, pričom záväzkovo-právne následky nastávajú dňom podpisu zmluvy. Nemôže obstáť ani argumentácia žalovaného, že samotné začatie súdneho konania nevyvracia hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (uznesenie najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1 M Obdo V 11/2019). V dôsledku zrušenia pôvodného rozhodnutia o zastavení konania stratili opodstatnenie všetky ďalšie rozhodnutia o vklade a teda v rámci tohto konania už na prezumpciu správnosti prihliadať nemožno.
IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
23. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02. 06. 2020 k žalobe uviedol, že táto nie je dôvodná a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie je vecne správne a je i náležite odôvodnené. V plnom rozsahu sa pridržiaval argumentov uvedených v odôvodnení jeho rozhodnutia, ktoré následne v podstatnej časti citoval. S poukazom na túto skutočnosť správny súd obsah vyjadrenia žalovaného zo dňa 02. 06. 2020 v tejto časti svojho rozsudku neuvádza a v plnom rozsahu poukazuje na dôvody rozhodnutia žalovaného zo dňa 09. 11. 2020, ktorých podstatná časť je zhrnutá v II. časti tohto rozsudku (18. a 19. bod tohto rozsudku).
24. Za nedôvodnú žalovaný považoval námietku žalobcu, že sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s neexistenciou dobrej viery ďalších nadobúdateľov pozemku, pričom citoval časť svojho rozhodnutia, v ktorej sa zaoberal touto námietkou ako i časť rozhodnutia, v ktorej reagoval na námietku žalobcu týkajúcu sa predkupného práva, pričom zdôraznil, že návrh na vklad vlastníckeho práva bol zamietnutý z dôvodu, že prevodca nebol v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu a nie z dôvodu týkajúceho sa predkupného práva podľa zákona č. 175/1999 Z.z.. Žalovaný navrhol, aby správny súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodne podanú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
25. Uznesením č.k. 11S/6/2021-67 zo dňa 28. 07. 2021 súd pribral do konania účastníčku administratívneho konania, a to M. E., ktorej následne zaslal výzvu, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadrila s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej. Pribratá účastníčka konania písomné vyjadrenie nepodala.
26. Správny súd pripojil i spis tunajšieho súdu sp. zn. 11S/118/2016. Okresný súd Nitra v odpovedi zo dňa 19. 01. 2022 na žiadosť tunajšieho súdu zo dňa 12. 01. 2022 o zapožičanie ich spisu sp. zn. 10C/122/2016 (na ktoré konanie poukazoval žalobca v žalobe) uviedol, že predmetný spis sa nachádza na Najvyššom súde SR za účelom rozhodnutia o podanom dovolaní žalobcu. Súd si však zadovážil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 10C/122/2016-198 zo dňa 19. 11. 2018, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol a Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 6Co/73/2019-238 zo dňa 29. 04. 2020 na základe odvolania žalobcu potvrdil vyššie označený rozsudok súdu prvej inštancie.
27. Na nariadenom pojednávaní v predmetnej veci právny zástupca žalobcu zdôraznil, že v čase podpisu kúpnej zmluvy dňa 25. 06. 2015 predkupné právo štátu neexistovalo. Po zrušení rozhodnutia správnym súdom v konaní 11S/118/2016 pre nezákonnosť stratilo opodstatnenie každé ďalšie rozhodnutie o vklade v prospech tretích subjektov. Žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, ale svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Pribratá účastníčka konania svoju neúčasť ospravedlnila podaním zo dňa 08. 02. 2022 a súhlasila, aby súd konal v jej neprítomnosti.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
28. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 11. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
29. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
30. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 10. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je úrad. Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 5a) Podľa § 12 ods. 1 písm. a/, f/ vyššie citovaného zákona, úrad a/ riadi, kontroluje a usmerňuje výkon štátnej správy na úseku katastra, f/ rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu, Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad a/ rozhoduje v katastrálnom konaní, Podľa § 22 ods. 1, 2, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 31 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným úradom. Podľa § 79l ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2018), katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018. K zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti alebo k zápisu údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 je potrebné pripojiť aj geometrický plán, ak bol geometrický plán úradne overený do 30. septembra 2018.
31. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2018, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti"). Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"). Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 5a) Podľa § 18 ods. 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad a/ rozhoduje v katastrálnom konaní, Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 31 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným úradom. Podľa § 34 ods. 1 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. _________________ 7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 10b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
32. Podľa § 1 ods. 1, 12 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07. 2015, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a) usporiadanie vlastníckych vzťahov, b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e) iné obdobné prípravné činnosti. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7 vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2. Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne. Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, 1b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2) a k návrhu na začatie stavebného konania. 1c) Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.1d) Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie. Podľa § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
33. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 162/1995 Z.z. alebo katastrálny zákon) účinnom do 30. 09. 2018 (ktoré bolo potrebné použiť, nakoľko konanie vedené na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5162/2015 nebolo právoplatne ukončené do 30. 09. 2018) obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny orgán posudzoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto ustanovenia zákona bolo zrejmé, že zmluvu bolo potrebné preskúmať zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Prípadné porušenie zákona z procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia správnym orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň predstavujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s Ústavou SR, pričom by mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy SR.
34. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 09. 11. 2020 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru zo dňa 10. 03. 2020 a toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Predmetným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/H110 zo dňa 25. 06. 2015 (ďalej len kúpna zmluva zo dňa 25. 06. 2015) uzavretej medzi predávajúcou - M. E. a kupujúcim - žalobcom.
35. Pri posudzovaní vyššie uvedeného a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 09. 11. 2020 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 03. 2020 sa správny súd oboznámil s celým priebehom administratívneho (katastrálneho) konania, pričom zistil nasledovné. O návrhu zo dňa 29. 06. 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu (ďalej len návrh zo dňa 29. 06. 2015) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015 rozhodol správny orgán prvého stupňa prvýkrát dňa 23. 07. 2015 tak, že povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území K. zapísanej ako parc. registra E KN č. XXXX v prospech žalobcu. Po podaní protestu prokurátora zo dňa 22. 10. 2015 proti tomuto rozhodnutiu správny orgán prvého stupňa rozhodol rozhodnutím pod č. UP 73/2015-8 zo dňa 05. 11. 2015 tak, že protestu vyhovel a zrušil svoje protestom napadnuté rozhodnutie zo dňa 23. 07. 2015. Rozhodnutie zo dňa 05. 11. 2015 podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 12. 2015. Následne, po zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 23. 07. 2015 bola M. E. naďalej zapísaná ako vlastník parc. č. XXXX v katastrálnom území K., čo preukazuje LV č. XXXX zo dňa 15. 01. 2016 a správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. V 5162/2015-11 zo dňa 17. 02. 2016, ktorým konanie vo veci návrhu zo dňa 29. 06. 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015 zastavil podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z.z., teda z dôvodu, že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 03. 03. 2016 vo veci rozhodoval odvolací orgán, t.j. Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností, ktorý rozhodnutím zo dňa 24. 03. 2016 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie zo dňa 17. 02. 2016. Žalobca podal na tunajšom súde žalobu (konanie sa viedlo pod sp. zn. 11S/118/2016) proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu zo dňa 24. 03. 2016, o ktorej súd rozhodol rozsudkom č.k. 11S/118/2016-96 zo dňa 07. 02. 2018 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 03. 2018) tak, že toto rozhodnutie zo dňa 24. 03. 2016 zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu (Okresný úrad Nitra) na ďalšie konanie, čo znamená, že katastrálne konanie nebolo právoplatne ukončené a povinnosťou odvolacieho správneho orgánu (Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností) bolo opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 03. 03. 2016 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 o zastavení konania. Rozhodnutím č. Vo 27/2016-27/Sl OU-NR-OOP5-2020/000815-27 k: V 5162/2015 zo dňa 29. 01. 2020 odvolací správny orgán (Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra
nehnuteľností) vyhovel odvolaniu žalobcu, zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (Okresný úrad Nitra katastrálny odbor) č. V 5162/2015-11 zo dňa 17. 02. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
36. Povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru bolo opätovne (tretíkrát) rozhodnúť vo veci návrhu zo dňa 29. 06. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015, pričom tak urobil rozhodnutím pod č. V 5162/2015-40 zo dňa 10. 03. 2020 tak, že návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností zamietol podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z..
37. Pri svojom opätovnom rozhodovaní musel prihliadať na nasledovné skutočnosti, ktoré sa týkali parc. č. XXXX v katastrálnom území K. a ktoré nastali po podaní návrhu zo dňa 29. 06. 2015, o ktorom sa viedlo konanie pod zn. V 5162/2015. Jednou z najdôležitejších skutočností bolo zistenie, že v priebehu začatého katastrálneho konania pod zn. V 5162/2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území (okrem katastrálneho územia K.), na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. V osvedčení je ďalej uvedené, že pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7.329.253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území V., K., C., X., B. a X., z toho pozemky v katastrálnom území K. sú vo výmere 2.255.622 m2. Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so zákonom č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 175/1999 Z.z.) k tam uvedeným pozemkom bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. Z 5113/2015 a tento spis Okresný úrad Nitra katastrálny odbor správnemu súdu i predložil v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/16/2016, pričom táto skutočnosť je súdu známa z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vo veciach správnych žalôb týkajúcich sa žalobcu a žalovaného, ktorým bol Okresný úrad Nitra, resp. správnych žalôb, kde ako žalobkyňa vystupovala fyzická osoba G. C.. a žalovaným bol Okresný úrad Nitra. Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na ust. § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 07. 07. 2015 vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia, teda i k pozemkom v katastrálnom území K. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva k pozemkom v katastrálnom území K. najneskôr dňa 22. 07. 2015. Zo spisu pod sp. zn. Z 5403/2015, ktorý súdu v konaní pod sp. zn. 11S/212/2016 predložil na vyžiadanie správny orgán prvého stupňa bolo zistené, že Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru bola dňa 06. 08. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05. 08. 2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., X., X., C., B. a K. (medzi ktorými je uvedený i pozemok registra „E“ ako parc. č. XXXX, čo medzi účastníkmi katastrálneho, ani súdneho správneho konania nebolo sporné a čo žalobca ani nenamietal). Z uvedeného potom vyplýva, že dňa 22. 07. 2015 správny orgán prvého stupňa získal vedomosť o existencii predkupného práva štátu k pozemkom v katastrálnom území K. (spis zn. Z 5113/2015) a dňa 06. 08. 2015 získal vedomosť o tom, ku ktorým konkrétnym pozemkom v katastrálnom území K. toto predkupné právo štátu vzniklo (spis zn. Z 5403/2015). Uvedená skutočnosť je súdu známa z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vo veciach správnych žalôb týkajúcich sa žalobcu (resp. X. G. C.) a žalovaného, ktorým bol Okresný úrad Nitra, pričom predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia Okresného úradu Nitra ako žalovaného v skutkovo a právne obdobných veciach ako je táto. S poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. v znení účinnom od 07. 07. 2015 je potrebné konštatovať, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia, pričom je nesporné, že sa medzi nimi nachádzali i pozemky v katastrálnom území K. a správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra katastrálny odbor) získal
vedomosť o existencii tohto práva najneskôr dňa 22. 07. 2015. Napriek tejto nespornej skutočnosti vyplývajúcej zo spisu č. Z 5113/2015, správny orgán prvého stupňa postupoval tak, že dňa 23. 07. 2015 vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území K. zapísanej ako pozemok registra „E“ parc. č. XXXX v prospech žalobcu a bez toho, aby sa zaoberal existenciou predkupného práva štátu, resp. z predloženého administratívneho spisu nevyplýva a nie je zdokumentované, či vôbec pri svojom rozhodovaní posudzoval i túto skutočnosť. Z ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 vyplývali pre okresný úrad katastrálny odbor ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie pri rozhodovaní o vklade patrilo okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež bolo jeho povinnosťou prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie v znení účinnom do 30. 06. 2016 obsahovalo odkaz napr. na zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Predkupné právo štátu k nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území K. vzniklo zo zákona dňa 08. 07. 2015, teda následne po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015 medzi M. E. a žalobcom, pričom správny orgán prvého stupňa sa o jeho existencii dozvedel dňa 22. 07. 2015, napriek tomu však z týchto skutočností pri svojom rozhodovaní dňa 23. 07. 2015 (keď povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu) vyvodil záver o dôvodnosti povolenia vkladu. Pokiaľ sa správny orgán prvého stupňa s existenciou zákonného predkupného práva štátu k vyššie označenej nehnuteľnosti, ktoré vzniklo dňa 08. 07. 2015 priamo na základe zákona č. 175/1999 Z.z., žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadol, resp. vysporiadanie sa s touto skutočnosťou z predloženého administratívneho spisu a ani z rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva nevyplývalo, podľa názoru správneho súdu pochybil, čo znamená, že protest prokurátora proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 23. 07. 2015 bol potom podaný dôvodne a v záujme odstránenia tohto pochybenia. Otázkou predkupného práva štátu sa zaoberal i Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku v konaní pod sp. zn. 1Sžr/103/2012 zo dňa 09. 04. 2013 (i keď sa jednalo o predkupné právo štátu podľa zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov), z ktorého jednoznačne vyplýva, že správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je povinný prihliadať i na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať (v kontexte s iným hľadiskami a kritériami, ktoré je povinný skúmať) ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Najvyšší súd SR sa otázkou predkupného práva zaoberal i v ďalších svojich rozsudkoch (napr. v konaní pod sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. 05. 2018, sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. 07. 2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018 zo dňa 24. 10. 2018, sp. zn. 2Sžrk/18/2018 zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn. 8Sžrk/8/2018 zo dňa 12. 12. 2018), v ktorých tento súd ako kasačný súd zaujal jednotný právny názor k problematike predkupného práva štátu, pričom tieto rozsudky vychádzali z rozsudku v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18. 05. 2018 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018, z ktorého vyplýva, že „I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušením zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“
Ďalej musel správny orgán prvého stupňa prihliadať a správne i prihliadal na tú skutočnosť, že po zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. V 5162/15 zo dňa 23. 07. 2015 (o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu) rozhodnutím č. UP 73/2015-8 zo dňa 05. 11. 2015 bola ako vlastníčka parc. č. XXXX v katastrálnom území K. opätovne zapísaná jej pôvodná vlastníčka M. E., čo preukazuje i LV č. XXXX zo dňa 15. 01. 2016, 17. 02. 2016 a 07. 03. 2016. Taktiež musel prihliadať i na existenciu geometrických plánov, zmlúv, rozhodnutí o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, resp. i ďalších rozhodnutí, ktoré boli postupne zapisované do katastra nehnuteľností, a to:
- geometrický plán č. 43/2016 zo dňa 15. 03. 2016 (zapísaný do katastra nehnuteľností pod zn. Z 2637/16) pre katastrálne územie K. na oddelenie a majetkoprávne vysporiadanie pozemkov parciel uvedených vo výkaze výmer a na odňatie z PP, podľa ktorého bola nehnuteľnosť v katastrálnom území K. zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX vo výmere 784 m2 - orná pôda rozdelená na parc. č. XXXX/XXX vo výmere 333 m2 - ostatná plocha a parc. č. XXXX vo výmere 451 m2 - orná pôda,
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra pozemkového a lesného odboru č. OU-NR-PLO 2016/017783 zo dňa 31. 03. 2016 (zapísané do katastra nehnuteľností pod zn. Z 2637/15), ktorým bola natrvalo odňatá poľnohospodárska pôda pre účely výstavby „Príprava strategického parku Nitra, II. etapa“ vo výmere 97,3239 ha v katastrálnom území K. (II. etapa), pričom trvalé odňatie sa týkalo i nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX vo výmere 784 m2 (pôvodný stav), resp. parc. č. XXXX/XXX (nový stav) vo výmere 333 m2. Rozhodnutie podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 04. 2016,
- rozhodnutie č. V XXXX/XX zo dňa 09. 06. 2016, ktorým Okresný úrad Nitra katastrálny odbor (správny orgán prvého stupňa) povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území K. zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok registra C KN parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 333 m2 a pozemok registra E KN parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 451 m2 v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 30203/24/2016/Dražovce/007/3410 uzavretej dňa 01. 03. 2016 medzi predávajúcou M. E. a kupujúcim MH Invest, s.r.o., predmetom ktorej bola nehnuteľnosť v katastrálnom území Dražovce zapísaná na LV č. XXXX ako parc. registra E KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 784 m2,
- geometrický plán č. 63/2016 zo dňa 21. 06. 2016 (zapísaný do katastra nehnuteľností pod zn. Z 9470/16) pre katastrálne územie K. na oddelenie a určenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/ XXX - XXX, XXXX/X, XXXX/X, podľa ktorého nehnuteľnosť zapísaná na LV/PKV v registri E KN ako parc. č. XXXX vo výmere 451 m2 - orná pôda zanikla a bola vytvorená parc. č. XXXX/XXX vo výmere 451 m2 - ostatná plocha,
- rozhodnutie č. V 6219/16 zo dňa 24. 06. 2016, ktorým Okresný úrad Nitra katastrálny odbor (správny orgán prvého stupňa) povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K. na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 333 m2 a parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 451 m2 v prospech spoločnosti MH Invest II s. r. o. na základe kúpnej zmluvy č. 20160027 zo dňa 21. 06. 2016 uzavretej medzi predávajúcim (MH Invest, s.r.o.) a kupujúcim (MH Invest II s. r. o.), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č. XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 333 m2 a parcela registra E KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 451 m2,
- právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení pod č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32 zo dňa 18. 08. 2016 (zapísané do katastra nehnuteľností pod zn. Z 9249/16), ktoré vydal Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky a ktorým vo verejnom záujme vyvlastnil vlastnícke právo vlastníkovi MH Invest II, s. r. o. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, a to (okrem iných) i k parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 333 m2 a k parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 451 m2 v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnom území C., X., K., B., X., V.,
- rozhodnutie č. V 2683/2017 zo dňa 29. 03. 2017, ktorým Okresný úrad Nitra katastrálny odbor (správny orgán prvého stupňa) povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K. na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 451 m2 v prospech spoločnosti Nitra Invest s.r.o. na základe zámennej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 23. 03. 2017,
- geometrický plán č. 127/2018 zo dňa 02. 07. 2018 (zapísaný do katastra nehnuteľností pod zn. R 1193/18) na oddelenie pozemkov parc. č. XXX/XXX až XXX/XXX o trvalom zábere stavby „Príprava cestnej infraštruktúry - Strategický park Nitra“, podľa ktorého vznikla novovytvorená parc. č. XXX/XXX vo výmere 158 m2 - ostatná plocha, ktorá zodpovedá časti pôvodnej parcely registra E KN č. XXXX pred zápisom GP č. 43/2016,
- geometrický plán č. 18/2019 zo dňa 25. 02. 2019 (zapísaný do katastra nehnuteľností pod zn. R 342/19) na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/XXX - 230, podľa ktorého vznikla novovytvorená parc. č. XXXX/ XXX vo výmere 175 m2 - ostatná plocha,
- identifikácia stavu parcely registra E KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 784 m2 v katastrálnom území K. na stav podľa registra C KN ako parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 175 m2 vo vlastníctve MH Invest, s.r.o. podľa LV č. XXXX, parc. č. XXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 158 m2 vo vlastníctve MH Invest, s.r.o. podľa LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 451 m2 vo vlastníctve Nitra Invest, s.r.o. podľa LV č. XXXX. Na všetky tieto skutočnosti musel prihliadať a správne aj prihliadal správny orgán prvého stupňa pri opätovnom rozhodovaní o návrhu zo dňa 29. 06. 2015 na vklad práva k parc. č. XXXX v katastrálnom území K. do katastra nehnuteľností podanom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015. Výsledkom jeho postupu bolo zistenie, že potom, čo bola M. E. opätovne zapísaná ako vlastníčka parc. č. XXXX podľa LV č. XXXX zo dňa 07. 03. 2016 na základe rozhodnutia č. UP 73/2015-8 zo dňa 05. 11. 2015 (ktorým bolo zrušené rozhodnutie zo dňa 23. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti žalobcu) táto nehnuteľnosť zanikla a na základe geometrických plánov boli vytvorené nové nehnuteľnosti s parc. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 333 m2 na LV č. XXXX a s parc. č.XXXX
- orná pôda vo výmere 451 m2 na LV č. XXXX, ktorých vlastníkom sa stala spoločnosť MH Invest, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 30203/24/2016/Dražovce/007/3410 zo dňa 01. 03. 2016. Následne tieto nehnuteľnosti prešli viacerými ďalšími zmenami v údajoch katastra nehnuteľností (rozdelenie parc. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 333 m2 na LV č. XXXX na parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 175 m2 na LV č. XXXX a parc. č. XXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 158 m2 na LV č. XXXX a vytvorenie parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 451 m2 na LV č. XXXX) ako i zmenami v osobe vlastníka (M. E. - MH Invest, s.r.o. ako vlastník parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXX/XXX, resp. Nitra Invest, s.r.o. ako vlastník parc. č. XXXX/XXX). Tieto zmeny boli takého charakteru, že neumožňovali správnemu orgánu prvého stupňa kladne rozhodnúť o návrhu zo dňa 29. 06. 2015 na zápis vlastníckeho práva k nej na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015, v dôsledku čoho tento návrh rozhodnutím zo dňa 10. 03. 2020 zamietol.
38. Je potrebné zdôrazniť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžr/15/2012). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobca uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015 nenadobudol vlastnícke právo k tam uvedenej nehnuteľnosti a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okrem iného skúmať i to, či predávajúca bola oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či kúpna zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom a taktiež mal prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho tretieho rozhodovania (prvýkrát dňa 23. 07. 2015 - povolenie vkladu, druhýkrát dňa 17. 02. 2016 - zastavenie konania) a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu. Skúmaním všetkých skutočností uvedených v 37. bode tohto rozsudku správny orgán prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru o nemožnosti povoliť vklad vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX v katastrálnom území K. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015, nakoľko takýto pozemok nie je evidovaný v katastrálnom operáte v dôsledku zmien, ku ktorým došlo na základe geometrických plánov, zmlúv a rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Všetky tieto zistenia a z nich vyplývajúce skutočnosti správny orgán prvého stupňa uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 10. 03. 2020 a vyvodil z nich správny právny záver o potrebe zamietnutia návrhu zo dňa 29. 06. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k parc. č. XXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015. Správne postupoval i žalovaný ako odvolací správny orgán, keď žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 09. 11. 2020 zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 08. 04. 2020 a potvrdil rozhodnutie zo dňa 10. 03. 2020. Správny súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe návrhu zo dňa 29. 06. 2015 a kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015. Nepochybili preto správne orgány v predmetnej veci, keď zhodne vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015 nemožno povoliť, pričom tento záver i dostatočne odôvodnili, a to s poukazom na konkrétne skutočnosti, ktoré nastali a boli zistené v priebehu administratívneho konania vedeného pod sp. zn. V 5162/2015 a nepochybne museli ovplyvniť ich rozhodovanie.
39. K námietkam žalobcu v podanej žalobe správny súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné. Nemohlo byť úlohou súdu v tomto súdnom konaní na základe žaloby podanej žalobcom riešiť otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia, príp. iných rozhodnutí, resp. otázku platnosti alebo neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ani z hľadiska námietok žalobcu v podanej žalobe. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu zo dňa 29. 06. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015 bol povinný vychádzať zo stavu v čase svojho tretieho rozhodovania (t.j. 10. 03. 2020), čo i urobil a v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal všetky skutočnosti a právne úkony, ku ktorým musel prihliadať a ktoré mu bránili v tom, aby povolil vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa zo dňa 25. 06. 2015. Rovnako postupoval i žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 03. 2020. K námietke týkajúcej sa nesprávneho posúdenia nových skutočností správny súd uvádza, že súdnemu konaniu v predmetnej veci predchádzalo iné súdne konanie, čo vyplýva z administratívneho spisu a čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/118/2016 súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 02. 05. 2016 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Vo 27/2016-4/To: OU-NR-OOP5-2016/017431-4/To k: V 5162/2015 zo dňa 24. 03. 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 03. 03. 2016 a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5175/2015-18 zo dňa 17. 02. 2016 o zastavení konania. Tunajší súd rozsudkom č.k. 11S/118/2016-96 zo dňa 07. 02. 2018 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 03. 2018) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 03. 2016 a vec vrátil žalovanému, t.j. Okresnému úradu Nitra na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 22. 03. 2018, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/14/2018 zo dňa 05. 12. 2019 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07. 01. 2020. Z vyššie uvedeného vyplýva, že potom, ako krajský súd zrušil rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 24. 03. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, bolo jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 03. 03. 2016 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 o zastavení konania. Odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 29. 01. 2020 zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 o zastavení konania a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Bolo teda povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o návrhu zo dňa 29. 06. 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015, pričom sa tak stalo práve rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 03. 2020, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 09. 11. 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie zo dňa 10. 03. 2020 potvrdil. Na výsledok správneho (katastrálneho) konania v tejto veci nemôže mať vplyv ani konanie, ktoré bolo vedené o žalobe žalobcu na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 10C/122/2016 (o určenie, že žalobca bol výlučným vlastníkom pozemku registra E KN v katastrálnom území K. ako parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 451 m2 a pozemku registra C KN ako parc. č. XXXX/XXX ostatná plocha vo výmere 333 m2 (aktuálne je súčasťou parcely registra C KN č. XXX/XX ostatné plochy vo výmere 47 921 m2 a parcely registra C KN č. XXXX/XXX ostatné plochy vo výmere 12 596 m2), pretože predmetom katastrálneho konania bol návrh zo dňa 29. 06. 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/ H110 zo dňa 25. 06. 2016 a o tomto návrhu musel správny orgán rozhodnúť. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 10C/122/2016-198 zo dňa 19. 11. 2018 súd žalobu zamietol a Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 6Co/73/2019-238 zo dňa 29. 04. 2020 na základe odvolania žalobcu potvrdil vyššie označený rozsudok súdu prvej inštancie. Tieto rozhodnutia sú žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi známe, nakoľko žalobca bol rovnakým právnym zástupcom zastúpený i v uvedených konania. Je pravdou, že na tunajšom súde prebieha spojené konanie vedené pod sp. zn. 11S/261/2016, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe (v ktorom sa žalobca spolu s ďalšími žalobcami správnou žalobou zo dňa 21. 11. 2016 domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, t.j. Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 24731/2016/B624-SV/63515/Ho zo dňa 10. 10. 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu ako i ďalších účastníkov vyvlastňovacieho konania a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32 zo dňa 18. 08. 2016), ktoré k dnešnému dňu nie je právoplatne ukončené. Z konania pod sp. zn. 11S/261/2016 je súdu (rovnako ako žalobcovi) známe, že žalobca v uvedenom vyvlastňovacom konaní nebol vyvlastňovanou osobou, ale jeho účastníkom bol z dôvodu, že vlastnícke právo k vyvlastňovanému pozemku bolo predmetom súdneho konania a v takom prípade účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú aj účastníci súdneho konania, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu (ust. § 8 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Výsledok vyvlastňovacieho konania ani
rozhodnutie súdu o žalobe vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/261/2016 preto podľa názoru súdu žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť právne postavenie žalobcu a nemá, ani nemôže mať vplyv na rozhodovanie o žalobe v tejto predmetnej veci, ktorou sa žalobca domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 09. 11. 2020, ktorým bolo právoplatne ukončené katastrálne konanie vo veci návrhu zo dňa 29. 06. 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu v prospech žalobcu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/H110 zo dňa 25. 06. 2015. Namietanie zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov (v nadväznosti na zápis poznámok o prebiehajúcom súdnom konaní) je, vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu, celkom irelevantné. K námietke spočívajúcej v tom, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov predmetného pozemku s poukazom na zápis poznámky o správnom konaní, ale i o konaní pred všeobecným súdom správny súd uvádza, že v katastrálnom konaní začatom na základe návrhu zo dňa 29. 06. 2015 nebol dôvod posudzovať existenciu, resp. neexistenciu dobrej viery u tých subjektov (nadobúdateľov), ktoré predmetnú nehnuteľnosť nadobudli po začatí katastrálneho konania. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. nadobudla pozemok parc. č. XXXX/XXX vo výmere 333 m2 a parc. č. XXXX vo výmere 451 m2 na základe kúpnej zmluvy č. 30203/24/2016/Dražovce/007/3410 zo dňa 01. 03. 2016 uzavretej medzi M. E. ako predávajúcou a spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako kupujúcim, pričom tieto pozemky následne previedla ako predávajúci na základe kúpnej zmluvy č. 20160027 zo dňa 21. 06. 2016 kupujúcemu, t.j. spoločnosti MH Invest II, s. r. o.. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. tieto pozemky opätovne nadobudla na základe právoplatného rozhodnutia č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32 zo dňa 18. 08. 2016 o vyvlastnení vlastníckeho práva vlastníkovi MH Invest II, s. r. o., pričom pozemok parc. č. XXXX/XXX vo výmere 333 m2 bol na základe geometrických plánov rozdelený na parc. č. XXXX/XXX vo výmere 175 m2 a parc. č. XXX/XXX vo výmere 158 m2 a pozemok parc. č.XXXX/XXX vo výmere 451 m2 nadobudla spoločnosť Nitra Invest, s.r.o. na základe zámennej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 23. 03. 2017 uzavretej medzi spoločnosťou Nitra Invest, s.r.o. a spoločnosťou MH Invest, s.r.o.. Správny orgán prvého stupňa otázku dobrej viery nadobúdateľov pozemku neposudzoval a ani tak nemohol urobiť, nakoľko posudzovanie dobrej viery nadobúdateľov pozemku nie je predmetom katastrálneho konania. Posudzovanie otázky, či práva v správnom konaní boli nadobudnuté v dobrej viere, prichádza do úvahy až v súdnom prieskume, a to až v momente, keď je konštatovaná nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Až v takom prípade je v súlade s účelom právnej úpravy na rade zváženie, či dobromyseľnosť nadobudnutých práv bude „liberačným dôvodom“ a správny súd aj napriek nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu toto ponechá v platnosti a nerozhodne o jeho zrušení. O takýto prípad sa ale v predmetnej veci nejedná. Správny súd dospel k záveru o súlade napadnutého rozhodnutia so zákonom a nebol dôvod, aby posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí správneho orgánu, ktoré boli vydané v iných samostatných konaniach, ktoré sa uskutočnili počas trvania katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 29. 06. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015, ako tomu bolo v tomto prípade, potom už logicky nie je dôvod skúmať, či podanou žalobou neboli práva nadobudnuté v dobrej viere neprimerane dotknuté. Nemožno súhlasiť ani s konštatovaním žalobcu o chránení záujmu štátu v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi (námietka nezákonnosti rozhodnutia). Postup správneho orgánu, ktorý má oporu v predpisoch procesného a hmotného práva nemožno označiť za nezákonný, chrániaci prednostne záujmy štátu. Naviac žalobca v podanej žalobe neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jeho námietku o porušení zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní a rozhodnutí považovať za odôvodnenú. V tejto súvislosti správny súd opätovne dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššie súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/14/2018 zo dňa 05. 12. 2019 (ktorý sa týka i predmetnej veci), v ktorom sa kasačný súd jednoznačne vysporiadal s otázkou existencie predkupného práva štátu, a to i v prípade, ak predkupné právo (ako v tomto prípade) vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá bola predmetom konania o povolení vkladu. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia (rozpor s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach) správny súd uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom by ním tvrdený rozpor mal spočívať, resp. čo by malo byť v rozpore s uvádzanými ustanoveniami zákona. Predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti parc. č. 1165 v katastrálnom území K. vzniklo na základe ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Žalobca v žalobe tvrdil, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spája porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou a žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom z toho dôvodu je potom podľa jej
názoru odôvodnenie logicky rozporné a arbitrárne, dôsledkom čoho je porušenie práva na súdnu ochranu. Ani túto námietku žalobcu nemožno považovať za dôvodnú a tvrdenie žalobcu nezodpovedá skutočnosti. Správny orgán prvého stupňa rovnako ako i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v súvislosti s predkupným právom štátu poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/14/2018 (ktorý sa týka predmetnej veci), v ktorom sa tento súd ako kasačný súd vyjadril k otázke predkupného práva štátu a s ním súvisiacimi povinnosťami správneho orgánu a z tohto právneho názoru správne orgány ako i správny súd pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzali. V zmysle ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov je povinnosťou správneho orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení, pričom správny orgán je zároveň povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Medzi tieto skutočnosti podľa názoru súdu patria i zmeny, ku ktorým došlo po začatí katastrálneho konania vedeného pod zn. V 5162/2015 a ktoré sa týkali parc. č. XXXX v katastrálnom území K. (opakovaná zmena vlastníka pozemku, zmena druhu pozemku technický zánik pozemku) a ktoré správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne opísali. Na tieto zmeny musel správny orgán prvého stupňa prihliadať a nepochybne boli dôvodom, pre ktorý nebolo možné vyhovieť návrhu zo dňa 29. 06. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Za nedôvodné správny súd považoval i námietky žalobcu spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci (absolútna neplatnosť právneho úkonu a dodatočná nemožnosť plnenia). V súvislosti s týmito námietkami správny súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/14/2018 zo dňa 05. 12. 2019 a jeho dôvody, ktorý sa týkal práve nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území K.. Z tohto rozsudku jednoznačne vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy zo dňa 25. 06. 2015 neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred prvým rozhodnutím o vklade. Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotil ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade. Správny súd bol toho názoru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočného stavu, ktorý vyplýval z administratívneho spisu a na tento stav správne aplikovali i predpisy procesného ako i hmotného práva. V súvislosti s touto námietkou správny súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Sžrk 8/2018 zo dňa 28. 05. 2020, v ktorom okrem iného uviedol: „Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR (pozri § 1 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 154/2015 Z.z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba taký výklad § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. môže byť v súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. a porušením § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
40. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a vyššie uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne obdobných veciach súd nemal pochybnosti o tom, že postup správnych orgánov pri rozhodovaní v predmetnej veci bol správny a súladný so zákonom. Žalovaný (ako i správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 10. 03. 2020) sa v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 09. 11. 2020 vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami, na ktoré bolo potrebné prihliadať v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2015. Namietanie zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov (v nadväznosti na zápis poznámok o prebiehajúcom
súdnom konaní) je, vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu, celkom irelevantné.
41. Po oboznámení sa s námietkami žalobcu, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný, ako i s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 03. 2020 a rozhodnutím žalovaného zo 09. 11. 2020 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad jeho ďalšieho prieskumu v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 09. 11. 2020 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani pribratej účastníčke konania M. E., a to s poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre túto účastníčku konania. Správny súd uznesením č.k. 11S/6/2021-67 zo dňa 28. 07. 2021 pribral do súdneho konania túto účastníčku administratívneho konania, ale neuložil jej žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by jej vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 30. 08. 2021 zaslanú pribratej účastníčke konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrila s poučením, že ak tak konania neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Za uloženie povinnosti nemožno považovať ani predvolanie na pojednávanie, ktoré jej bolo zaslané a ktorého sa i zúčastnila.
43. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.