Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/106/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov: 1/ Y. O., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., X/ C. S., A.. X.X.XXXX, U.Ž. S. XX, O., Xa/ S. W., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., Xb/ P. D., A.. XX.XX.XXXX, U. S. XX, O., X/ Q. M., A.. X.X.XXXX, U. S. XX, O.Š., X/ L. P., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, X O., X/ N. P., A.. XX.X.XXXX, W. U. S. XX, O., X/ P. N., A.. X.X.XXXX, U. S. XX, O., X/ G.. Q.H. W., A.. X.X.XXXX, U. S. XX, O., X/ P. X., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ U. X., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XXa/ F. O., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XXb/Zuzana O., A.. X.XX.XXXX, U. S. XX, O., XX/ Š. S., A.. XX.XX.XXXX, U. S. XX, O., XX/ B. A., A.. XX.X.XXXX, A.. W. U. S. XX, O., N.. XX.XX.XXXX, XX/ G.. T. T., A.. XX.XX.XXXX, U. S. XX, O., XX/ Y. Q., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ N. A.Á., A.. X.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ G.. P. T., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ L. M., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ Q. Š., A.. X.XX.XXXX, U. S. XX, O. XXa/ U. O., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XXb/Andrea O., A.. X.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ Q. O., A.. X.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ O. G., A.. X.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ W. W., A.. X.XX.XXXX, U. S. XX, O., XXa/ Q. F., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O.G., XXb/Peter O., A.. X.X.XXXX, U. S. XX, O., XXc/Milan O., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ M. L., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ U. Q., A.. X.X.XXXX, U.Ž. S. XX, O., XXa/ G. T., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XXb/ Magdaléna T., A.. XX.XX.XXXX, U. S. XX, O., XX/ X. F., A.. X.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ P.. H. Š., A.. X.XX.XXXX, U. S. XX, O., XX/ Q. M., A.. X.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ N. D., A.. X.XX.XXXX, U. S. XX, O.G., XX/ P. C., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ P. D., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ T. Q., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ Ľ. E.Á., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XXa/ H. G., A.. XX.XX.XXXX, U. S. XX, O., XXb/Jana G., A.. X.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ P. L., A.. XX.X.XXXX, U.Ž. S. XX, O., XX/ D. F., A.. XX.XX.XXXX, U. S. XX, O., XX/ F. C., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ P. Š., A.. X.X.XXXX, U. S. XX, O.G., XX/ G.. O. F., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ G. P. I., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XXa/ P. W., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O.G., XXb/Andrea W., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ P. F., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ T. L., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ D. X.E., A.. X.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ P. O., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XX/ D. X..H..E.., P. XX, O., G.: XX XXX XXX, XX/ G.. U. F., A.. X.XX.XXXX, U. S. XX, O., XX/ Y. F., A.. XX.X.XXXX, U. S. XX, O., XXa/ F. F., A.. X.X.XXXX, U. S. XX, O., XXb/ Pavlíková T., A.. XX.X.XXXX, W. O., U. S. XX, XX/ P. L., A.. XX.XX.XXXX, U. S. XX, O., zastúpení SVB Južná trieda 38, 40, 42, so sídlom Južná trieda 42, Košice, IČO: 31 295 614, štatutárny zástupca Y. X., predseda spoločenstva, Spoločenstvo vlastníkov bytov a NP zapísané v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov na Okresnom úrade Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy, pod reg. číslom 13/1998/KE IV, právne zast. JUDr. Ivetou Kohanovou, advokátkou, Garbiarska 16, Košice proti žalovaným: 1/ ASID a.s., Pribišova 47, Bratislava, IČO: 35 952 814 a 2/ Mesto Košice, Trieda SNP č. 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam o odvolaní žalobcov 1/ až 52/ proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. z 18. mája 2021

rozhodol:

Rozsudok z r u š u j e a v r a c i a vec späť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne len „súd“) predmetným rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a výrokmi II. a III. priznal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ voči žalobcom 1/ až 52/ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcov, ktorí sa na základe zmeny žalobného návrhu, ktorú súd uznesením č.k. -236 z 28.11.2018 pripustil, domáhali určenia, že vlastnícke právo k rozostavaným bytom č. 53, vchod č. 38, 5. mezan. vo veľkosti podielu 970/10000 a č. 54, vchod č. 42, 5. mezan. vo veľkosti podielu 970/10000, obytného domu U. S. XX,XX,XX, č. súp. 1571, postaveného na parcelách CKN č. 2801, 2802 a 2803, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX pre kat. úz. U. P., odstúpením od Zmluvy o nadstavbe z 15.6.2003 zaniklo a neexistuje.

3. Podľa odôvodnenia rozsudku, žalobcovia na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku argumentovali, že sú vlastníkmi bytov bytového domu U. S. XX,XX, XX Q. O., zapísaného na LV č. XXXXX pre kat. úz. U. P. a žalovaný 1/ je zapísaný ako vlastník rozostavaných bytov č. 53 vo vchode č. 38 a č. 54 vo vchode č. 42 bytového domu na U. S. Č.. XX,XX,XX Q. O. s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 970/10000. Ako predávajúci, žalobcovia uzatvorili 13.6.2003 s G.. N. A. Y. G.. U. A. ako kupujúcimi zmluvu o nadstavbe bytov, ktorou odpredali spoločnú časť domu

- strechu o výmere 695,47 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 553.376 Sk (18.468 eur), ktorú mali kupujúci zaplatiť formou nákupu stavebného materiálu a vybudovaním dvoch nových bytových jednotiek v podkroví bytového domu spolu s vybudovaním novej sedlovej strechy. V prípade nesplnenia si zmluvnej povinnosti riadne a včas sa kupujúci zaviazali uhradiť predávajúcim 18.468 eur do fondu údržby a opráv. Kupujúci si záväzky vybudovať dve samostatné jednotky nesplnili, ale previedli svoje vlastnícke právo a povinnosti zo zmluvy o nadstavbe na svojich rodičov Š. O. a N. O., ktorí nemali mandát na realizáciu nadstavby od vlastníkov v dome. Manželia O. dňa 25.9.2007 požiadali stavebný úrad o vydanie územného povolenia k stavbe, kde zmenili podmienky zmluvy o nadstavbe a žiadali o vydanie územného rozhodnutia na 8 bytových jednotiek. Dňa 31.10.2008 stavebný úrad vydal rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré 11.6.2020 Krajský stavebný úrad v Košiciach zrušil z dôvodu, že predložené podklady boli nepostačujúce. Dňa 11.11.2011 manželia O. predali nehnuteľnosti nadobudnuté od kupujúcich zo zmluvy o nadstavbe pôvodne žalovanému 1/ (Servis reality s.r.o.). Žalovaný 1/ právne nadobudol vlastnícke právo k dvom rozostavaným bytom a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v obytnom dome 1940/10000, predstavujúcom 20 % z celkového podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v dome a ďalej jednostranne zmenil podmienky zmluvy o nadstavbe z 15.6.2003 a žiadal ďalšie krátenie podielov vlastníkov bytov a nebytových priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu tak, aby Dodatkom č. 1 mohlo vzniknúť 12 bytových jednotiek s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu nie v podiele 1940/10000, ale 2535/10000. Realizáciu nadstavby podmieňoval podpisom Dodatku č. 1, žalovaný 1/ žiadnu stavebnú činnosť nevykonal, do bytového domu zateká a voda poškodzuje celý obytný dom. Na schôdzi vlastníkov bytov bolo prijaté zrušiť zmluvu o nadstavbe z 15.6.2003 a určiť, že vlastníci bytov a nebytových priestorov majú podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu taký, aký bol v čase pred podpisom zmluvy. Odôvodnili právny záujem na požadovanom určení tým, že žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník a iba súdne rozhodnutie môže byť podkladom na vykonanie zmien na liste vlastníctva. Právne postavenie žalobcov je za takej situácie neisté a bez požadovaného určenia ohrozené.

4. Pôvodne žalovaný (servis Reality s.r.o.) namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a nedostatok procesnej podmienky, majúc za to, že spoločenstvo vlastníkov bytov nemôže zastupovať jednotlivých vlastníkov bytov a nebyť stranou sporu. Žalobcami musia byť len všetci vlastníci bytov, pričom nemal za zrejmé, či všetci vlastníci bytov udelili plnú moc právnemu zástupcovi. Argumentoval, že práve vlastníci bytov neplnili podmienky zo zmluvy o nadstavbe a bránili mu v naplnení zmluvy. Navrhol dodatok k zmluve a vlastníkom ponúkol výhodnejšie protiplnenia ako v pôvodnej zmluve, po uzavretí ktorého dodatku mal záujem riadne naplniť pôvodnú zmluvu a realizovať nadstavbu. Vyzval vlastníkov aj k prípadnému ukončeniu zmluvy a doriešenia dôsledkov, keďže realizoval v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva určité úkony. Ak vlastníci nemali záujem na plnení zmluvy, mohli ho požiadať o zrušenie zmluvy dohodou s riešením dopadov, druhou možnosťou bolo zrušenie zmluvy jednostranným úkonom žalobcov v zmysle zákona, čo žalobcovia nepreukázali. Poukázal na to, že zmluva o nadstavbe je platná. Vlastnícke právo so spoluvlastníckym podielom na dome vzniklo jeho právnym predchodcom vkladom do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o nadstavbe zo dňa 15.6.2003. Skutočnosť, že

on - žalovaný nebol pôvodným účastníkom zmluvy o nadstavbe bola vyriešená prevodom vlastníckeho práva kúpnou zmluvou, o uvedenej skutočnosti svedčí zápis kúpnej zmluvy v jeho prospech. Vo vyjadrení doručenom 24.2.2019 žalovaný namietol neexistenciu naliehavého právneho záujmu potrebného v zmysle . Odstúpenie od zmluvy listom z 28.6.2018 namietol ako nedôvodné a teda aj neplatné, z dôvodov, že sa nestotožnil s tým, že by nedodržal termín realizácie nadstavby, nakoľko ide o právo (žalovaného) postaviť dva podkrovné byty, nie o jeho povinnosť. V zmluve nie je dohodnutý termín ukončenia výstavby dvoch podkrovných bytov, pričom základnou podmienkou omeškania dlžníka je splatnosť dlhu. Na jeho strane splatnosť žiadneho dlhu zo zmluvy nenastala. Je možné dôvodiť len splatnosťou prípadnej povinnosti žalovaného uhradiť kúpnu cenu podľa čl. II bodu 2 zmluvy, ktorá môže nastať v zmysle bodu 3 zmluvy len kolaudáciou bytov. Keďže kolaudácia nenastala, nemohla nastať ani splatnosť úverovej kúpnej ceny. Postup v zmysle je podmienený upomienkou zo strany veriteľa, ktorý má dlžníkovi poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu. V danom prípade mu žiadna upomienka veriteľa nebola zaslaná. Žalovaný ako právny nástupca dotknutých osôb, ktorým 31.10.2008 bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby podkrovných bytov, ktoré bolo zrušené Krajským stavebným úradom v Košiciach, sa pokúsil o nápravu a potreboval súčinnosť žalobcov, k čomu nedošlo. Namietol preto existenciu okolností, ktoré vylučujú jeho zodpovednosť za omeškanie s výstavbou. Ak žalobcovia ako jeden z dôvodov na odstúpenie od zmluvy uviedli neuhradenie mimoriadneho príspevku pre prípad nerealizácie nadstavby, táto povinnosť v zmysle zmluvy (by) vznikla, ak do dňa kolaudácie žalovaný si nesplnil povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Keďže kolaudácia nenastala, nemohla nastať ani splatnosť tejto povinnosti. Kolaudácia nemohla nastať, nakoľko žalobcovia odmietajú umožniť pokračovanie vo výstavbe bytov, čím sami odsúvajú splatnosť záväzkov. Dôvodom neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcov je aj to, že zmluvnou strany zmluvy bolo aj Mesto Košice, ktorá zmluvná strana nijakým spôsobom nevyjadrila súhlas s odstúpením od zmluvy. Žalovaný namietol aj premlčanie odstúpenia od zmluvy vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe. Poukázal aj na skutočnosť, že v prípade riešenia predbežnej otázky súdom, že kúpna zmluva, ktorou nadobudol vlastnícke právo k bytom a spoluvlastníckym podielom, ak by aj bola neplatná, nedošlo by k odstráneniu spornosti práva žalobcov a odstráneniu ich neistoty, nakoľko táto neplatnosť zároveň neznamená automaticky neplatnosť zmluvy o nadstavbe a vlastníkom by bol pôvodný stavebník a nie žalobca. V tejto súvislosti bolo potrebné riešiť predbežnú otázku - neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom stranou sporu nie je aj pôvodný vlastník a účastník spornej kúpnej zmluvy. V konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia.

5. Podaním z 26.7.2020 žalobcovia upresnili označenie žalobcov a petit žaloby v znení: „1/ U r č u j e sa, že vlastnícke právo k rozostavanému bytu č. 53, vchod č.38, 5.mezan, vo veľkosti podielu 970/10000 a rozostavanému bytu č. 54, vchod 42, 5.mezan, vo veľkosti podielu 970/10000, obytného domu U. S. XX,XX,XX č.súp. XXXX, postaveného na parcele CKN č.2801,2802,2803, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX na Okresnom úrade Košice, Katastrálny odbor pre KÚ Južné mesto, Obec KOŠICE-JUH, Okres Košice IV., odstúpením od Zmluvy o nadstavbe zo dňa 15.06.2003 zaniklo a neexistuje. 2/ U r č u j e sa, že spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu U. S. XX,XX,XX č.súp. XXXX, postaveného na parcele CKN č.2801,2802,2803, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX na Okresnom úrade Košice, Katastrálny odbor pre KÚ U.Ž. P., Obec KOŠICE-JUH, Okres Košice IV., sú k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom obytného domu určené nasledovne: pre každého z označených žalobcov 1/ až 53/ ako vlastníkov jednotlivých bytov vyššieoznačeného obytného domu bol konkrétne určený podiel, ako vlastník 53/ bolo v návrhu označené mesto Košice, t.z. žalovaný2/.“, o ktorom návrhu súd prvej inštancie rozhodol uznesením č.k. -236 z 28.11.2018 právoplatným dňa 22.1.2019 a pripustil zmenu žaloby a vstup Mesta Košice do konania na strane žalovaného v znení: „ Pripúšťa zmenu žaloby v znení: Určuje sa, že vlastnícke právo k rozostavanému bytu č. 53, vchod č.38, 5. mezan, vo veľkosti podielu 970/10000 a rozostavanému bytu č. 54, vchod 42, 5. mezan, vo veľkosti podielu 970/10000, obytného domu U. S. XX,XX,XX č. súpisné 1571, postaveného na parcele CKN č. 2801, 2802, 2803 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor pre KÚ U. P., obec Košice - Juh, okres Košice IV, odstúpením od Zmluvy o nadstavbe zo dňa 15.6.2003 zaniklo a neexistuje. Pripúšťa, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ďalší subjekt a to žalovaný v 2. rade označený ako: Mesto Košice, IČO: 00 691 135, so sídlom Trieda SNP č. 48/A, Košice.“

6. Žalovaný 2/ (Mesto Košice) sa vyjadril, že zmluvu o nadstavbe uzatvorili vlastníci bytov a nebytových priestorov s manželmi A. a zmluvnou stranou nie je a ani nikdy nebol pôvodne žalovaný 1/ (servis Reality s.r.o.). Vlastníci od tejto zmluvy jednostranne odstúpili a preto zrušiť záväzky zo zmluvy, od

ktorej bolo odstúpené už nie je právne možné. Ani ak by vlastníci neodstúpili od zmluvy o nadstavbe bytov, katastrálny odbor Okresného úradu Košice by nemohol vykonať žiaden zápis v na LV domu v prospech vlastníkov (na základe navrhovanej dohody o zrušení zmluvy o nadstavbe), pretože ako vlastníci rozostavaných bytov v dome č. 53 a 54 už nie sú evidovaní bývalí manželia A., ale spoločnosť servis Reality, a to titulom kúpnej zmluvy. Spoločnosť servis Reality s.r.o. je už tretím evidovaným vlastníkom rozostavaných bytov, ktoré doposiaľ nie sú ani v štádiu rozostavanosti a neboli ani v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 2011.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, v zmysle ktorého Zmluvou o nadstavbe bytov uzatvorenou 15.6.2003 sa žalobcovia a žalovaný 2/ (Mesto Košice) ako predávajúci na strane jednej a Ing. arch. U. A. Y. G.. N. A. ako kupujúci na strane druhej dohodli, že kupujúci na spoločnej časti domu - streche bytového domu na ul. U. S. Č.. XX,XX,XX, ktorá je predmetom spoluvlastníctva žalobcov, si postavia dva podkrovné byty a formou nákupu stavebného materiálu a stavebných prác týkajúcich sa prestrešenia obytného domu sedlovou strechou v zmysle projektovej dokumentácie uhradia kúpnu cenu 556.376 Sk. Pre prípad, ak do dňa kolaudácie novopostavených bytov č. 53 a č. 54 kupujúci by nesplnili podmienky čl. II. bod 2. zmluvy, zaviazali sa prispieť sumou 556.376 Sk do fondu opráv obytného domu (čl. II. bod 3. zmluvy). V zmysle čl. V. zmluvy kupujúci ako stavebníci mali nadobudnúť vlastníctvo k novopostaveným bytom na základe právoplatného rozhodnutia o ich kolaudácii. Dňa 30.5.2007 G.. Y.. U. A. Y. G.. N. A. ako predávajúci a ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných v KN ako rozostavané byty - mezonetový byt č. 53 vo vchode 38 a mezonetový byt č. 54 vo vchode 42, oba v bytovom dome súp. č. XXXX s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo výške 970/10000 na LV č. XXXXX, kat. úz. U. P., previedli vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na kupujúcich G.. Š. O. Y. N. O. zmluvou o prevode vlastníctva rozostavaných mezonetových bytov za dohodnutú kúpnu cenu 100.000 Sk, vklad ktorej bol povolený 20.6.2007. Darovacou zmluvou z 9.11.2011 G.. Š. O. Y. N. O. ako darcovia previedli vyššieuvedené „rozostavané mezonetové byty“ na obdarovanú G.. N. A., vklad bol povolený 26.1.2011. G.. N. A. ako predávajúca uzavrela dňa 9.11.2011 s kupujúcim - spoločnosťou servis Reality s.r.o., Hroncova 1, Košice (pôvodne žalovaným 1/) kúpnopredajnú zmluvu, ktorou boli vyššieuvedené „rozostavané mezonetové byty“ prevedené na kupujúceho za kúpnu cenu 30.000 eur, ktorú sa kupujúci zaviazal uhradiť do 12 mesiacov od právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu predmetných bytov. Rozhodnutím Správy katastra v Košiciach z 11.11.2011 bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe uzavretej kúpnopredajnej zmluvy v prospech žalovaného 1/ s účinkami ku dňu 11.11.2011. Z výpisu z LV č. XXXXX vyplynulo, že na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-11831/2020 13.11.2020, došlo k zmene vlastníctva rozostavaných mezonetových bytov č. 53 a č. 54 vo vchode 38 a 42 obytného domu na U. S. Q. O. na spoločnosť ASID a.s., so sídlom Pribišova 47, Bratislava, pričom zároveň došlo aj k zmene vlastníctva k podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v prospech uvedenej spoločnosti. Na základe návrhu žalobcov súd uznesením č.k. -553 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodne žalovaný 1/ servis Reality s.r.o. a na jeho miesto ako žalovaný 1/ vstúpila spoločnosť ASID a.s. ,Pribišova 47, Bratislava. Žalobcovia listom z 15.6.2018 „Odstúpenie od zmluvy o nadstavbe“ adresovaným pôvodne žalovanému 1/ servis Reality s.r.o., mu oznámili odstúpenie od zmluvy o nadstavbe bytov z 15.6.2003 z dôvodu nedodržania predmetu zmluvy, a to nedodržanie povinnosti postaviť za dohodnutých podmienok dva podkrovné byty o celkovej výmere 695,47 m2 a neuhradenie sumy 18.471,68 eura do fondu opráv obytného domu ako mimoriadny príspevok pre prípad nerealizácie stavby (čl. II ods. 3 zmluvy). Spoločnosť servis Reality s.r.o. listom z 28.8.2018 namietla odstúpenie od zmluvy ako nedôvodné a neplatné, s tým, že neboli splnené všeobecné predpoklady omeškania žalovaného 1/ ako dlžníka v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zák. Zmluva o nadstavbe, na ktorej nedodržanie žalobcovia poukázali, nemá upravený termín realizácie nadstavby. Pôvodne žalovaný 1/ mal za to, že na jeho strane išlo len o právo postaviť dva podkrovné byty, nakoľko nebol zaviazaný postaviť dva byty pre žalobcov, ale dva byty pre seba ako vlastníka za zmluvne dohodnutých podmienok. Nedodržanie údajného záväzku, ktorý je len jeho oprávnením, nemôže byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Zároveň, základnou podmienkou omeškania dlžníka je splatnosť dlhu, pričom v zmysle zmluvy o nadstavbe žiadna splatnosť dlhu na jeho strane nenastala. V zmysle zmluvy je možné dôvodiť splatnosťou prípadnej povinnosti uhradiť kúpnu cenu podľa čl. II bodu 2 zmluvy len po kolaudácii bytov, ktorá keďže nenastala, nemohla nastať ani splatnosť úhrady kúpnej ceny. Spoločnosť po uzavretí zmluvy s právnym predchodcom splnila povinnosti zo zmluvy, požiadala o vydanie príslušných stavebných povolení. Rozhodnutím Mesta Moldava nad Bodvou bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré v dôsledku odvolania niektorých vlastníkov

- žalobcov bolo zrušené Krajským stavebným úradom. Následne sa spoločnosť pokúsila o nápravu, na čo potrebovala súčinnosť žalobcov, k čomu nedošlo, preto sa nemohla dostať do omeškania s plnením svojho záväzku ak záväzok súčasne nesplnila druhá strana.

Listom z 3.4.2019 žalobcovia oznámili odstúpenie od zmluvy o nadstavbe zo dňa 15.6.2003 aj G.. Y.. U. A. Y. G.. N. A. s tým odôvodnením, že vlastníci bytov a nebytových priestorov na Južnej triede 38,40,42 dvojtretinovou väčšinou hlasov rozhodli o zrušení zmluvy o nadstavbe bytov, pričom dôvodom odstúpenia bolo nedodržanie predmetu zmluvy. P. A. nedodržali povinnosť postaviť za podmienok zmluvy dva podkrovné byty o výmere 695,47 m2 a neuhradili sumu 18.471,68 eura do fondu opráv obytného domu ako mimoriadny príspevok pre prípad nerealizácie nadstavby.

Listom z 23.10.2019 oznámila G.. N. A. žalobcom námietku neplatnosti a nedôvodnosti odstúpenia od zmluvy o nadstavbe bytov z 15.6.2003. Namietala, že kým vlastníci bytov a nebytových priestorov na Južnej triede 38,40,42 v Košiciach jej listom z 3.4.2019 zaslali odstúpenie od zmluvy o nadstavbe v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zák., až následne, listom z 25.9.2019 jej Mesto Košice taktiež doručilo prejav vôle o odstúpení od zmluvy v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zák. Namietla, že zmluva o nadstavbe nemá upravený termín realizácie nadstavby, ale len právo postaviť dva podkrovné byty za podmienok zmluvy stavebníkovi, teda nejde o povinnosť postaviť dva byty pre vlastníkov bytov - žalobcov. Nedodržanie oprávnenia stavebníka postaviť byty nie je jeho záväzkom, a teda ani neodôvodňuje právo na odstúpenie od zmluvy. Zároveň poukázala na okolnosť, že splatnosť žiadneho dlhu z jej strany nenastala, nakoľko zmluva neupravuje termín ukončenia výstavby, pričom v zmysle zmluvy je možné vyvodiť splatnosť prípadnej povinnosti stavebníka uhradiť kúpnu cenu len v prípade nesplnenia povinnosti do kolaudácie bytov. Keďže kolaudácia bytov nenastala, nemohla nastať ani splatnosť kúpnej ceny, a teda ani povinnosti stavebníka. Zároveň poukázala na čl. II. a VIII. Zmluvy, v zmysle ktorých boli vlastníci bytov povinní umožniť stavebníkovi za podmienok dohodnutých v zmluve postaviť podkrovné byty a strpieť všetky nevyhnutné práce s výstavbou bytov. Z jej strany bol podaný návrh na vydanie príslušných stavebných povolení, pričom rozhodnutím mesta Moldava nad Bodvou bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré bolo na základe odvolania Krajským stavebným úradom v Košiciach rozhodnutím z 25.3.2009 zrušené. Na základe uvedeného sa dohodla s iným stavebníkom, ktorý sa projektu ujal.

8. Z , , a v znení účinnom do 31.10.2018, ktoré citoval, súd mal za vyplývajúce, že v otázkach rozhodovania o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo v povale rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov. Z hlasovacej listiny z 5.10.2017 vyplynulo, že o otázke zrušenia zmluvy o nadstavbe z 15.6.2003 a o súhlase so zastupovaním vo veciach nadstavby nad obytným domom súhlasili v písomnom hlasovaní viac ako dve tretiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ žalovaný 1/ vo vyjadreniach mal za to, že u žalobcov ide o nerozlučné spoločenstvo v zmysle , kedy na strane žalobcov musia vystupovať všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, súd v zmysle zák. o vlastníctve bytov mal pre rozhodovanie o otázke nadstavby a vstavby v podkroví a priestoroch povaly postačujúci súhlas dvoch tretín vlastníkov, k čomu v danom prípade došlo. Prehlasovaný vlastník mal právo v zmysle cit. zákona obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, pričom prijaté platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Súd na uvedenom základe mal aj rozhodnutie o splnomocnení na zastupovanie v tomto konaní, prijaté dvojtretinovou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v súlade s cit. zákonným ustanovením za záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Uzavrel, že aktívna legitimácia žalobcov v konaní daná bola.

9. Za nesporné skutočnosti v konaní medzi stranami sporu vymedzil nadobudnutie rozostavaných mezonetových bytov č. 53 a 54 v obytnom dome na U. S. Č.. XX Y. Č.. XX v Košiciach, a to na základe zmluvy o nadstavbe z 15.6.2003 uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov a G.. U. A. Y. G.. N. A., ako aj následné prevody uvedených „rozostavaných bytov“ spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu na základe zmluvy o prevode vlastníctva (kúpnou zmluvou) uzavretou medzi nadobúdateľmi G.. U. A. Y. N. A. na kupujúcich Š. O. Y. N. O., ako aj prevod z nadobúdateľov Š. O. Y. N. O. darovacou zmluvou na G.. N. A. a ďalší prevod kúpnou zmluvou z Ing. Zuzany Nemcovej ako prevádzajúcej vlastníčky na kupujúceho - pôvodne žalovaného 1/.

10. Pokiaľ sa týka otázky existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v zmysle , žalobcovia dôvodili skutočnosťou, že iba súdne rozhodnutie môže byť podkladom na vykonanie zmien na liste vlastníctva, pričom ich právne postavenie je bez rozhodnutia neisté, súd za situácie, že k výstavbe mezonetových bytov v zmysle zmluvy o nadstavbe bytov reálne nedošlo, pričom ale fakticky došlo k zmene podielov na spoločných častiach a nebytových priestoroch, tak ako sú zapísané v liste vlastníctva a v prípade platného odstúpenia od zmluvy o nadstavbe bytov je nesúlad stavu právneho so stavom skutkovým, mal naliehavý právny záujem žalobcov za daný.

11.Citujúc § 48 ods. 1 a 2, § 39 a § 41 Obč. zákonníka, súd dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy adresované žalobcami pôvodne žalovanému 1/ - spoločnosti servis Reality s.r.o. z dôvodu nesplnenia zmluvných podmienok (uskutočniť výstavbu mezonetových bytov v súlade a za podmienok zmluvy o nadstavbe, ako aj z dôvodu nedodržania povinnosti uhradiť sumu 18.471,68 eura do fondu opráv bytového domu ako mimoriadny príspevok pre prípad nerealizácie stavby) je neplatné, nakoľko nie je možné platne odstúpiť od neplatnej zmluvy. Súd kúpnu zmluvu uzatvorenú 9.11.2011 medzi G.. N. A. ako predávajúcou a pôvodne žalovaným 1/ ako kupujúcim, ktorý mal nadobudnúť rozostavané mezonetové byty na Južnej triede 38 a 42 vyhodnotil za neplatnú, nakoľko predmetom prevodu môže byť iba existujúca vec. V čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy predmet prevodu - rozostavané mezonetové byty neexistoval, pričom k vlastníctvu bytu sa viaže vlastníctvo na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku zastavanom domom, ako aj na priľahlom pozemku a veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome ( ). Žalovaný 1/ si v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol vedomý, že predmet prevodu neexistuje.

12. Citujúc (Ak stavebník domu, ktorého výstavba bola začatá na základe stavebného povolenia, odpredá počas výstavby byty alebo nebytové priestory, uzatvára s budúcim vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru zmluvu podľa odseku 1.) ako i v znení účinnom do 30.9.2018 („Rozostavaný byt alebo rozostavaný nebytový priestor je miestnosť alebo súbor miestností určených v súlade so stavebným povolením na bývanie alebo na iný účel ako bývanie, ak sa nachádza v dome, ktorý je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že navonok je uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou.“) a toho istého zákona („Pri zápise údajov o práve k rozostavanému bytu alebo rozostavanému nebytovému priestoru sa predkladá zmluva o výstavbe domu spolu s geometrickým plánom, zmluva o vstavbe alebo nadstavbe domu a znalecký posudok o stupni ich rozostavanosti; ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v zmluve.“), mal súd za vyplývajúce z , že stavebník môže prevádzať rozostavaný byt len na základe zmluvy podľa odseku 1, teda len na základe zmluvy o nadstavbe domu. V prípade prevodu rozostavaných bytov v dome na iného vlastníka, by sa mal prevod uskutočniť na základe zmluvy o výstavbe resp. nadstavbe., ktorej dôsledkom by malo byť, že budúci nadobúdateľ sa stane stavebníkom a následne aj vlastníkom. Konštatoval, že už v čase prevodu mezonetových bytov stavebníkmi G.. U. A. Y. G.. N. A. na nasledujúcich nadobúdateľov bolo v zmysle Katastrálneho zákona účinného v čase tohto prevodu, potrebné pre zápis údajov o práve k rozstavanému bytu predložiť zmluvy o nadstavbe domu a znalecký posudok o stupni rozostavanosti. Mal tak za zrejmé, že rozostavaný byt nebolo možné prevádzať kúpnou zmluvou, ale k prevodu bola potrebná zmluva o nadstavbe tak ako to vyplýva z Predmetom prevodu nemohli byť neexistujúce rozostavané byty, ale práva a povinnosti vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o nadstavbe. Uzavrel, že pri postupe v zmysle citovaných zákonných ustanovení účinných v čase prevodu, by nedošlo k prevodu neexistujúcich nehnuteľností - rozostavaných mezonetových bytov. Mezonetové byty, ktoré mal pôvodne žalovaný 1/ - servis Reality s.r.o. nadobudnúť od G.. N. A. kúpnou zmluvou ako rozostavané byty, v čase jej uzatvorenia, podľa definície rozostavaného bytu v v znení platnom v rozhodnom období, neexistovali, pričom ani nebolo vydané stavebné povolenie a zároveň ani nebola uzatvorená zmluva o nadstavbe potrebná k prevodu rozostavaných bytov. Na základe uvedených dôvodov súd konštatoval, že neplatné boli aj predchádzajúce zmluvy o prevode rozostavaných mezonetových bytov a to uzatvorené medzi pôvodnými staviteľmi G.. U. A. Y. G.. N. A. a nadobúdateľmi G.. Š.S. O. Y. N. O. a následná darovacia zmluva medzi manželmi O. ako darcami a G.. N. A. ako obdarovanou a za neplatný mal aj prevod medzi spoločnosťou servis Reality s.r.o. a žalovaným 1/- spoločnosťou ASID a.s.

13. V ďalšom súd posudzoval platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy ako jednostranného právneho úkonu, daného žalobcami a aj žalovaným 2/ (Mestom Košice) pôvodným staviteľom na základe pôvodnej zmluvy o nadstavbe, a to G.. N. A. Y. G.. U. A.. Pri tom, stotožnil sa s obranou pôvodne žalovaného1/ a vyjadrením nesúhlasu G.. A. k odstúpeniu. Zistené skutočnosti, že žalobcovia, ako i žalovaný 2/ odstúpili od zmluvy o nadstavbe, ktoré odstúpenie adresovali manželom A., z dôvodov omeškania s plnením zmluvy, konkrétne pre nedodržanie podmienok predmetnej zmluvy postaviť za dohodnutých podmienok dva podkrovné byty o celkovej výmere 695,47 m2 a následné neuhradenie sumy 18.471,68 eura do fondu opráv bytového domu pre nerealizáciu stavby, citujúc pri tom § 563 („Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“), § 564 („Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.“) a § 517 ods. 1 („Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“) Obč. zák., a vychádzajúc z obsahu Zmluvy o nadstavbe súd posúdil tak, že stavebníci G.. N. A. Y. G.. U. A. boli v zmysle čl. II. predmetnej zmluvy oprávnení a nie povinní postaviť na streche bytového domu dva podkrovné byty, pričom z obsahu zmluvy nevyplýva lehota pre ukončenie stavby. Stavebníci sa zaviazali dohodnutú kúpnu cenu 556.376 Sk zaplatiť formou nákupu stavebného materiálu a stavebných prác na prestrešení obytného domu sedlovou strechou v zmysle projektovej dokumentácie s tým, že podľa čl. II. bod 3. zmluvy v prípade nesplnenia podmienok čl. II. bod 2. zmluvy (realizovanie nákupu stavebného materiálu, stavebných prác na prestrešení obytného domu do dňa kolaudácie) sa zaviazali prispieť sumou 556.376 Sk do fondu opráv obytného domu na ulici Južnej triede 38,40,42 v Košiciach. Pri posúdení predmetného zmluvného dojednania, podľa ktorého úhradu dohodnutej kúpnej ceny formou príspevku do fondu opráv domu boli stavebníci zaviazaní zaplatiť pre prípad nesplnenia podmienky realizovať uvedené stavebné práce v zmysle zmluvy, do kolaudácie stavby, súd dospel k záveru, že takto určený termín plnenia je neurčitý, nakoľko kolaudácia stavby je viazaná na vydanie stavebného povolenia, následné realizácie stavebných prác a ďalšie kolaudačné konanie. Ako neurčitý, vyhodnotil ho zároveň v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., za neplatný. Súd mal za to, že za daných okolností vlastníci bytov ako veritelia mohli vyzvať stavebníkov - manželov A. na plnenie kúpnej ceny analogicky ako v prípade keď čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí (§ 563 Obč. zák.) a len v prípade nesplnenia kúpnej ceny v lehote určenej vo výzve a ani v dodatočne primeranej lehote (v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zák.), mohli žalobcovia odstúpiť od zmluvy o nadstavbe. Keďže žalobcovia v konaní existenciu takejto výzvy vo vzťahu ku stavebníkom - manželom A., so stanovením termínu plnenia ako aj dodatočne primeranej lehoty na plnenie, či už ústnou alebo písomnou formou nepreukázali, súd uzavrel, že žalobcovia nepreukázali okolnosť, že sa stavebníci - manželia A. dostali do omeškania s plnením kúpnej ceny, a teda žalobcovia súdu nepreukázali existenciu zákonného dôvodu pre odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. Obč. zákonníka. Keďže dôvody na jednostranné odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcov vo vzťahu k manželom A. pre omeškanie, neboli v zmysle ust. dané, odstúpenie od zmluvy je neplatné. Súd preto uzavrel, že žalobcovia neosvedčili ani dôvodnosť nároku na určenie ich vlastníckeho práva k podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v zmysle navrhovaného petitu žaloby, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Podľa , nakoľko v konaní boli úspešní žalovaní, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že im (žalovanému 1/ a 2/) priznal voči žalobcom právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

14. Proti rozsudku včas podali odvolanie žalobcovia a to z odvolacích dôvodov podľa , , , , a . V prípade uplatneného odvolacieho dôvodu podľa , žalobcovia namietli, že súd v rozhodnutí uviedol na strane žalobcov osoby, ktoré v čase jeho rozhodovania už neboli spôsobilé byť stranou sporu. Argumentovali, že v prípade jedenástich vlastníkov bytov, ktorí podali žalobu, došlo k zmene pomerov, čo spôsobilo stratu ich spôsobilosti byť stranou sporu, alebo na LV pribudli ďalší vlastníci. Uviedli, že sa má jednať o vlastníkov označených v bodoch 8, 13, 16, 20, 24, 26, 41, 42, 49, 52 a 53 žaloby. Uviedli, že k odvolaniu prikladajú plnomocenstvo nových vlastníkov, ktorí spoločne

pristupujú ku konaniu. Namietli, že súd prvej inštancie pred vydaním svojho rozhodnutia neskúmal procesné podmienky na strane žalobcov. Ich skúmanie je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania a preto tvrdili, že rozsudok je zaťažený vadou konania, ktorú súd pred vydaním rozhodnutia mal odstrániť podľa . Pokiaľ uplatnili odvolací dôvod podľa , tvrdili, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie do všetkých skutkových vecí, nevyporiadal sa s nimi predloženými dôkazmi a právnymi tvrdeniami s odbornou starostlivosťou, nerešpektoval stanoviská a judikatúru súdov vyššej inštancie k obsahu prejednávanej veci, na ktorú v konaní upozorňovali, a vydal rozhodnutie, ktoré odporuje nielen dobrým mravom, ale je zmätočné, pretože si jednotlivé body odôvodnenia rozhodnutia odporujú, čo má za následok, že konanie pred súdom prvej inštancie a jeho rozhodnutie sa javí ako nespravodlivé. V súvislosti s tvrdeniami o porušení ich práva na spravodlivý proces poukázali na nálezy Ústavného súdu SR: , Sb.21 a Sb.6 a na rozsudok NS SR sp. zn. , z ktorých rozhodnutí zároveň citovali. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa videli v tom, že súd riadne nevykonal dôkaz, ktorým je odstúpenie od Zmluvy o nadstavbe z 15.6.2003. Namietli, že sa súd zaoberal odstúpením žalobcov od zmluvy iba voči spoločnosti servis REALITY s.r.o., ale vôbec neskúmal odstúpenie z 3.4.2019, ktoré dali vlastníci pôvodným stavebníkom. Odstúpenie voči spoločnosti servis REALITY s.r.o. bolo urobené iba z opatrnosti a duplicity, nakoľko v čase odstúpenia bola táto spoločnosť zapísaná ako vlastník dvoch rozostavaných bytov v ich obytnom dome a oni - žalobcovia nemohli vedieť ako menili vlastnícke práva k týmto rozostavaným bytom. Dozvedali sa to až z listín v súdnom konaní zabezpečených súdom z katastra nehnuteľností na ich podnet. V súvislosti s odvolacími dôvodmi podľa - h/ tvrdili, že rozsudok trpí vadou skutkového zistenia, pretože súd z dôkazov, ktoré vykonal dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne vyhodnotili prejednávanú vec a v dôsledku toho sa značne odchýlil od spravodlivého rozhodnutia vo veci. Konkrétnosti týkajúce sa takto označených odvolacích dôvodov vymedzili v článku III. podaného odvolania - zosumarizujúc argumentovali, že zmluvou o nadstavbe z 15.6.2003 nikdy nemali úmysel vzdať sa časti svojho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v dome, ale išlo o záväzkový odplatný vzťah., nesúhlasili so záverom súdu, že „termín plnenia je neurčitý“ a argumentovali, že v zmluve o nadstavbe z 15.6.2003 nie je síce termín plnenia určený konkrétnym dňom, ale vyplýva z povahy a typu zmluvy a bolo potrebné ho určiť nepriamo pričom poukázali na čl. VIII. odsek 4 zmluvy, ktorým sa súd nezaoberal, že rozostavaný byt nemôže byť predmetom prevodu titulom kúpnej zmluvy, ale je k nemu možné previesť vlastnícke právo iba postúpením práv a povinností z pôvodnej zmluvy o nadstavbe, a to len so súhlasom vlastníkov bytov v obytnom dome, že pôvodní stavitelia prevodom „rozostavaných bytov“ na ďalšie osoby sa vzdali svojho oprávnenia realizovať nadstavbu, pričom súd sa ich argumentáciou nezaoberal, poukázali na rozpor medzi stavom de iure a stavom de facto, keď subjekt, aktuálne zapísaný na LV nemôže s vecou v právnom slova zmysle nakladať, pretože táto vec neexistuje a nemôže ani vstúpiť do práv a povinností pôvodných vlastníkov ako stavebník, ale žalobcovia - vlastníci bytov nemôžu disponovať a nakladať s podkrovím, strechou obytného domu, pretože reálne tento priestor, vyjadrený v podiele 1940/10000 k celku de iure vlastní žalovaný 1/, ktorý sa na LV „dostal na základe neplatnej kúpnej zmluvy“ a ktorý nemôže stavať, ale ani rozostavané byty ďalej prevádzať. Žalobcovia žiadali odvolací súd o právne posúdenie stavu veci a zaujatie iného právneho názoru súc presvedčení o tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v súlade so základnými princípmi práva na spravodlivý proces. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadou konania podľa navrhli, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým rozsudok zruší a vráti súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň žiadali, aby odvolací súd v rozhodnutí zaujal právny názor nielen k procesným, ale aj hmotnoprávnym tvrdeniam a skutočnostiam prejednávanej veci.

15. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s odvolaním žalobcov. Mal za to, že neposkytnutie dodatočnej primeranej lehoty na plnenie (§ 517 ods. 1 Obč. zák.) pri odstúpení od zmluvy o nadstavbe, ktoré súd žalobcom v rozsudku vytkol a ktoré „pochybenie“ malo byť dôvodom pre zamietnutie ich žaloby, sa v kontexte všetkých okolností a dôkazov, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, javí ako reštriktívny až formalistický výklad zákona. Stotožnil sa so žalobcami, že pôvodní stavebníci mali povinnosť stavať a nie oprávnenie stavať, k akému záveru dospel súd prvej inštancie, a to z čl. VIII. zmluvy o nadstavbe, uviedol, že jednoznačne vyplýva záväzok stavebníkov najneskôr do 3 mesiacov od účinnosti zmluvy požiadať o vydanie stavebného povolenia a taktiež

záväzok najneskôr do 18 mesiacov od právoplatného stavebného povolenia výstavbu uskutočniť a požiadať o kolaudačné rozhodnutie. Počítajúc stanovené lehoty, byty mali byť už 15 rokov skolaudované. Žalovaný 2/ tvrdil, že sa vlastníci bytov dostali do tiesne vinou pôvodných stavebníkov, ktorí pristúpili k pochybným a sporným prevodom „rozostavaných bytov“, ktoré doposiaľ neexistujú ani v štádiu rozostavanosti (a ktoré všetky prevody súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné). Mal za to, že týmto konaním pôvodní stavebníci jednoznačne prejavili svoju vôľu nadstavbu podľa uzavretej zmluvy nerealizovať. Označil za nepochybné, že ani súčasný právny stav neumožňuje pôvodným stavebníkom požiadať príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia. Vzhľadom na viaceré (v odvolaní konkretizované) dôvody, prečo by stavebné povolenie vydané byť nemohlo, žalovaný 2/ argumentoval, že aj preto poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty pri odstúpení od zmluvy o nadstavbe, by v tomto prípade nemalo žiaden právny význam a bolo by zbytočné (tomuto záveru nasvedčuje aj fakt, že pôvodní stavebníci nikdy nepožiadali o vydanie stavebného povolenia podľa zmluvy a nikdy sa nedomáhali od vlastníkov bytov uzavretia dodatku k zmluve o nadstavbe). Tieto skutočnosti a špecifiká pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie nevzal do úvahy, ale sa len upäl na formalistický výklad ustanovení upravujúcich podmienky pre odstúpenie od zmluvy. Priklonil sa k názoru žalobcov, že je potrebné zohľadniť vo veci, že nejde o preskúmavanie práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov k ich individuálnemu vlastníctvu, ale ich práv spojených so spoluvlastníctvom k spoločným častiam domu a k spoločným zariadeniam domu. Spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení domu je, so zreteľom na jeho vznik a možnosti s ním nakladať, spoluvlastníctvom sui generis. Žalovaný 2/ súhlasil s tým, že lehoty na plnenie zaväzujúce pôvodných stavebníkov, boli v zmluve o nadstavbe dohodnuté štandardne. Žalovaný 2/ mal za dané všetky odvolateľmi namietané odvolacie dôvody, súhlasil, že súd prvej inštancie rozhodol nespravodlivo, nepredvídavo a formalisticky. Vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, vydal nesprávne rozhodnutie vo veci, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a napokon nekonal so všetkými účastníkmi konania, s ktorými konať mal (zmena vlastníctva bytov v priebehu konania).

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario) viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( a ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že bolo podané dôvodne, najmä pokiaľ ide o namietnuté (ne)splnenia procesných podmienok, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov podľa zrušil a podľa vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Odvolací súd, aj vzhľadom na odvolaciu námietku nedostatku procesnej podmienky týkajúcej sa žalobcov ako strany sporu, skôr ako by pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku z hľadiska jeho vecnej správnosti, posudzoval otázku danosti procesnej subjektivity na strane žalobcov, ale i žalovaných, ktorá predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, ktorú súd (tak súd prvej inštancie ako i odvolací) obligatórne z úradnej povinnosti skúma počas celého konania.

18. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

19. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

20. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

21. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka "procesné podmienky", nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení . Sú nimi právomoc súdu ( a nasl. ), príslušnosť súdu ( a nasl. ), neexistencia prekážky začatého

konania (litispendencie) podľa , neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) podľa , procesná subjektivita ( a nasl. ), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) podľa a nasl. , zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (, ...), povinné zastúpenie ( ) a iné.

22. Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť, je teda splnenie procesných podmienok ( ), ktoré je súd ex offo povinný skúmať, a to v každom štádiu konania. Medzi takéto podmienky patrí aj skúmanie skutočnosti, či subjekty, s ktorými koná, sú spôsobilé byť stranami sporu.

23. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

24. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá Obč. zák., spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.

25. Podľa § 7 ods. 2 veta prvá Obč. zák., smrťou táto spôsobilosť zanikne.

26. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

27. Podľa , v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

28. Podľa , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

29. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

30. Odvolací súd overením odvolacej námietky žalobcov o nesplnení procesných podmienok týkajúcich sa procesnej subjektivity žalobcov, ktorí odvolatelia v tejto súvislosti len nekonkrétne tvrdili, že „súd v rozhodnutí uviedol na strane žalobcov osoby, ktoré v čase jeho rozhodovania už neboli spôsobilé byť stranou sporu“ argumentujúc, že „v prípade jedenástich vlastníkov bytov, ktorí podali žalobu, došlo k zmene pomerov, čo spôsobilo stratu ich spôsobilosti byť stranou sporu, alebo na LV pribudli ďalší vlastníci“, pričom len uviedli, že sa má jednať o vlastníkov označených v bodoch 8, 13, 16, 20, 24, 26, 41, 42, 49, 52 a 53 žaloby, zistil, že žalobkyňa 13/ B. A., A.. XX.X.XXXX N. XX.XX.XXXX, t.z. pred rozhodnutím súdu prvej inštancie (18. mája 2021).

31. Procesná subjektivita ( ) je základná právna náležitosť účastníka konania. Označuje sa aj ako spôsobilosť byť účastníkom konania. Procesnú subjektivitu priznáva tomu, kto má právnu subjektivitu (spôsobilosť mať práva a povinnosti) podľa hmotného práva. U fyzickej osoby v zmysle citovaných ustanovení a , spôsobilosť mať práva a povinnosti (procesná subjektivita) vzniká narodením a zaniká smrťou. V prípade, že strana sporu, ktorá je fyzickou osobou, stratí procesnú subjektivitu v dôsledku úmrtia po začatí konania, skôr ako sa konanie právoplatne skončí, súd najmä vtedy, ak ide o majetkový spor pokračuje v konaní s právnymi nástupcami tejto fyzickej osoby. Procesné nástupníctvo sa teda odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho. V danom prípade evidentne ide o majetkový spor, o spor o existencii majetkového nároku žalobcov, resp. nárok, ktorý by bol spôsobilý prejsť po smrti žalobkyne na jej právnych nástupcov.

32. Keďže súd prvej inštancie danosť procesnej subjektivity na strane žalobkyne 13/ v čase vydania rozhodnutia vo veci, ktorým sa konanie končí neskúmal, a napriek tomu že smrťou žalobkyne 13/ počas konania zanikla jej právna a aj procesná subjektivita, vo veci rozhodol, zaťažil konanie vadou konania

- nedostatkom procesnej subjektivity na strane žalobkyne 13/, pre ktorý nedostatok je potrebné, aby

odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. S poukazom na predchádzajúce čiastkové závery odvolací súd ustálil, že smrťou žalobkyne 13/ došlo k takému nedostatku procesnej podmienky konania na strane žalobcov (k nedostatku procesnej subjektivity), ktorý je možné odstrániť. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie postupom podľa urobiť vhodné opatrenia na odstránenie tejto vady. Súd zistí, na koho po zomrelej žalobkyni 13/ prešli práva, príp. povinnosti, o ktoré v konaní ide a rozhodne postupom podľa o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom zomrelej žalobkyne 13/, príp. ak zistí, že právneho nástupcu niet (ktorej možnosti nezodpovedá zápis novej vlastníčky bytu č. 13 vo vchode č. 38 P.. S. L., H.. A. a to titulom nadobudnutia na základe uznesenia , (Z-9496/2019 z 19.12.2019-45/20), konanie v časti vo vzťahu k tejto žalobkyni 13/ zastaví.

34. Odvolatelia v odvolaní zároveň tvrdili, že „v prípade jedenástich vlastníkov bytov, ktorí podali žalobu, došlo k zmene pomerov, čo spôsobilo stratu ich spôsobilosti byť stranou sporu, alebo na LV pribudli ďalší vlastníci“, pričom len uviedli, že sa má jednať o vlastníkov označených v bodoch 8, 13, 16, 20, 24, 26, 41, 42, 49, 52 a 53 žaloby.

35. V súvislosti s odvolateľmi použitým termínom „spôsobilosť byť stranou sporu“ (a tvrdená strata tejto spôsobilosti pri neurčito vymedzených vlastníkov bytov, ktorí podali žalobu), na účely ozrejmenie otázok procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2008, sp. zn. , v zmysle ktorého: „Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania, je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania/stranou sporu sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje v ustanovení (poznámka odvolacieho súdu: v súčasnosti ) tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorý musí súd prihliadať v každom štádiu konania a má za následok zastavenie konania ( a ).“.

36. Podľa má procesnú subjektivitu ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. ako základný a všeobecný hmotnoprávny predpis upravuje spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávnych vzťahov (t.z. spôsobilosť na práva a povinnosti) vo svojich všeobecných ustanoveniach (druhá hlava prvej časti). Účastníkmi občianskoprávnych vzťahov môžu byť jednak fyzické alebo právnické osoby a jednak štát, pokiaľ vstupuje do občianskoprávnych vzťahov. Na spôsobilosť fyzických osôb mať práva a povinnosti sa vzťahujú ustanovenia až 10 . Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti, t.j. hmotnoprávnu spôsobilosť mať práva a povinnosti, narodením, ak dieťa sa narodí živé a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtveho. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita ( ) takzvanú procesnú podmienku sporovej strany, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania. Bez splnenia procesnej podmienky a to existencie procesnej spôsobilosti sporovej strany nie je možné vo veci meritórne rozhodnúť. Od procesnej subjektivity, t.j. spôsobilosti byť stranou konania je potrebné odlišovať procesnú spôsobilosť, t.j. spôsobilosť pred súdom samostatne konať. Táto sa odvíja od hmotnoprávnej spôsobilosti vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

37. V zmysle horeuvedeného „spôsobilosť byť stranou sporu“ znamená procesnú subjektivitu v zmysle CSP, ktorú má ten , kto má spôsobilosť na práva a povinnosti. Vo všeobecnosti vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby ( ). Na procesnú subjektivitu ( ) ako tzv. procesnú podmienku sporovej strany musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania. Žalobcovia v odvolaní argumentovali stratou spôsobilosti byť stranou sporu u označených žalobcov, čo (v zmysle vyššieuvedeného) znamená stratu ich procesnej subjektivity, ktorá nastáva ako dôsledok smrti fyzickej

osoby. Odvolací súd danosť takejto právnej skutočnosti zistil len v prípade žalobkyne 13/. Dôsledky s tým spojené sú riešené vyššie (viď odseky 30., 32., 33.). Odvolací súd však ex offo nezistil, že by k tvrdenej strate spôsobilosti byť stranou sporu bolo došlo u ďalších či už označených, alebo aj neoznačených žalobcov. Pokiaľ sa týka určenia týchto žalobcov v podanom odvolaní („sa má jednať o vlastníkov označených v bodoch 8, 13, 16, 20, 24, 26, 41, 42, 49, 52 a 53 žaloby“), je takéto ich označenie odkazujúce na žalobu, nekorešpondujúce s označením žalobcov v rozsudku, a teda ani nie je možné ich jednoznačne identifikovať - tých ktorých by sa strata spôsobilosti byť stranou sporu mala týkať.

38. Ak teda v prípade ďalších, v odvolaní odkazom na žalobu označených žalobcov, malo by sa jednať o: X/ (G.. Q. W.), XX/ (G.. N. A.), XX/ (Q. Š.), XX /. (W. W.), XX/ (M. L.), XX/ (P. Š.), XX/ (G.. O. F.), XX/ (D. X..H..E..), XX/ (F. F. Y. T. F.) Y. XX/ (P. L.) , po začatí konania došlo k akýmkoľvek zmenám v dôsledku právnych skutočností, s ktorými sa spája prevod alebo prechod práv, či povinností, o ktorých sa koná, môžu žalobcovia navrhnúť, aby do konania na miesto takého žalobcu alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli ( ).

39. Podľa , súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

40. Citované zákonné ustanovenie znamená, že je predovšetkým vecou žalobcov samotných, keďže súd o zmenách na strane strán sporu koná len na základe návrhu žalobcu ( s výnimkou ak by išlo o zánik právnej subjektivity, ktorá je vlastne procesnou podmienkou konania), v prípade akýchkoľvek prevodov práv či povinností, o ktoré v konaní ide, podať návrh v zmysle a zároveň tvrdenú právnu skutočnosť preukázať. Nepostačuje len, tak ako to urobili odvolatelia/žalobcovia v tunajšej veci, oznámiť neurčito, že došlo k zmene pomerov a na LV pribudli noví vlastníci, a navyše ešte i zavádzajúcim spôsobom tvrdiť, že došlo k strate spôsobilosti byť stranou sporu (čo odvolací súd s výnimkou žalobkyne 13/ nezistil). Nepostačuje len akési, žalobcami za Plnomocenstvo nových vlastníkov, označené splnomocnenie, a výpis v listu vlastníctva.

41. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude naďalej povinný dbať, aby boli dodržané tzv. procesné podmienky, čo znamená i ex offo skúmanie procesnej subjektivity jednotlivých strán sporu a v prípade, že zistí nedostatok procesnej subjektivity u niektorej zo strán sporu, buď rozhodne o pokračovaní v konaní s jej právnym nástupcom, alebo vo vzťahu k tej strane sporu, ktorá procesnú subjektivitu nemá, resp. ju stratila bez právneho nástupníctva konanie zastaví. Následne súd prvej inštancie žalobu žalobcov posúdi aj z pohľadu a v prípade, ak zistí nedostatok procesného spoločenstva ( ), môže žalobu, aplikujúc zamietnuť z dôvodu neúčasti všetkých subjektov na konaní. Odvolací súd v tomto smere dodáva, že je vecou žalobcov, aby žalobou uplatnený nárok uplatnili všetci, resp. voči všetkým subjektom právneho vzťahu, nakoľko v opačnom prípade sa vystavujú riziku, že ich žaloba z dôvodu nedostatku procesného spoločenstva môže byť zamietnutá.

42. Okrem potreby odstránenia vady predchádzajúceho konania, vzniknutej v dôsledku neskúmania procesnej podmienky procesnej subjektivity strán sporu súdom prvej inštancie, a v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcov o zmenách pomerov na ich strane, vyvolávajúcou potrebu skúmať splnenie podmienky núteného spoločenstva v zmysle , má odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu za to, že súd prvej inštancie vo veci meritórne rozhodol, pričom ale nemal celkom jednoznačne/určite vymedzený predmet konania.

43. Žalobcovia pôvodne podanou žalobou žiadali, aby súd určil, že vlastníkmi bytového domu U. S. XX,XX,XX, č. súp. XXXX na parc. C KN č. 2801, 2802 a 2803, nehnuteľností zapísaných na OÚ Košice, Katastrálny odbor, LV č. XXXXX pre kat. úz. U. P. sú žalobcovia 1/ až 53/ ako vlastníci jednotlivo konkrétnych označených bytov s konkrétne vymedzenými ich podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (petit 1.) a aby zrušil na LV č. XXXXX zápis Rozostavaný byt č. XX, vchod č. 38, 5. mezan., vo veľkosti podielu 970/10000 a Rozostavaný byt č. 54, vchod č. 42, 5.mezan., vo veľkosti podielu 970/10000 obytného domu U. S. XX,XX,XX č.s. XXXX, na parc. č. C KN č. 2801, 2802 a 2803, nehnuteľností zapísané na OÚ Košice, Katastrálny odbor, pre kat. úz. U. P. (petit 2.).

44. V Podaní žalobcov vo veci samej - Doplnenie a spresnenie skutkového stavu veci, z 26.7.2018 (č.l. 194) žalobcovia už ako žalobcu neoznačili, pôvodne v žalobe za žalobcu 18/ označené Mesto Košice, ale označili mesto Košice za žalovaného 2/ a navrhli, aby súd rozsudkom určil, že vlastnícke právo k rozostavanému bytu č. 53, vchod č. 38, 5.mezan., vo veľkosti podielu 970/10000 a rozostavanému bytu č. 54, vchod č. 42, 5.mezan., vo veľkosti podielu 970/10000 obytného domu U. S. XX,XX,XX č.s. 1571, postaveného na parc. č. C KN č. 2801, 2802 a 2803, nehnuteľností zapísané na LV č. XXXXX OÚ Košice, Katastrálny odbor, pre kat. úz. U. P., odstúpením od Zmluvy o nadstavbe z 15.6.2003 zaniklo a neexistuje (petit 1.) a aby určil, že spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu U. S. XX,XX,XX č. súp. XXXX, postaveného na parc. č. C KN č. 2801, 2802 a 2803, nehnuteľností zapísané na LV č. XXXXX OÚ Košice, Katastrálny odbor, pre kat. úz. U. P. sú k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom obytného domu určené nasledovne - aby konkrétne uviedol k žalobcom 1/ až 52/ a k žalovanému 2/ ako vlastníkom konkrétnych bytov a nebytových priestorov veľkosť ich podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (petit 2.).

45. Súd prvej inštancie uznesením z 28.11.2018 rozhodol tak, že pripustil zmenu žaloby v znení: „Určuje sa, že vlastnícke právo k rozostavanému bytu č. 53, vchod č. 38, 5. mezan, vo veľkosti podielu 970/10000 a rozostavanému bytu č. 54, vchod 42, 5. mezan, vo veľkosti podielu 970/10000, obytného domu U. S. XX,XX,XX č. súpisné 1571, postaveného na parcele CKN č. 2801, 2802, 2803 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor pre KÚ U. P., obec Košice - Juh, okres Košice IV, odstúpením od Zmluvy o nadstavbe zo dňa 15.6.2003 zaniklo a neexistuje.“ a pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ďalší subjekt a to žalovaný v 2. rade označený ako: Mesto Košice , IČO: 00 691 135, so sídlom Trieda SNP č. 48/A, Košice. Súd odôvodnil, že žalobcovia predmetným písomným podaním z 26.7.2018 navrhli zmenu žaloby vo vzťahu k druhému výroku (odsek tretí odôvodnenia) a v poslednom odseku odôvodnenia uznesenia uviedol, že „... preto návrhu žalobcu na pripustenie zmeny žaloby v celom rozsahu vyhovel a pripustil zmenu žaloby v jej druhom výroku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“.

46. Súd rozhodujúc o návrhu žalobcov však nebol dôsledný, keď posudzujúc návrh žalobcov na zmenu petitu uzavrel, že žalobcovia navrhli zmenu žaloby vo vzťahu len k druhému výroku. O „prvom“ výroku sa však vôbec nezmienil. Nakoľko odvolanie proti uzneseniu nebolo prípustné, uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Za takého stavu nie je odvolaciemu súdu jasné, o akom petite súd prvej inštancie rozhodoval (porovnaj odseky 1., 11., 12. a 48. odôvodnenia rozsudku).

47. Z prísne formálneho hľadiska mohol rozhodovať len o petite tak, ako jeho zmenu pripustil v uznesení z 28.11.2018, t.z. že ak žalobu zamietol, mohol zamietnuť len návrh na určenie, že vlastnícke právo k rozostavaným bytom č. 53 a 54 odstúpením od zmluvy o nadstavbe zaniklo a neexistuje. Avšak súd v odseku 48. odôvodnenia rozsudku uzavrel: „dôvody pre odstúpenie od zmluvy neboli dané, preto odstúpenie od zmluvy je neplatné, žalobcovia neosvedčili dôvodnosť nároku na určenie ich vlastníckeho práva k podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v zmysle navrhovaného petitu žaloby, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.“

48. Bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie po vrátení veci späť si aj celkom určite vymedzil predmet konania a žalobný petit, a teda ak uznesením z 28.11.2018 pripustil zmenu žaloby v tam citovanom znení s tým, že okrem citovaného znenia petitu je súčasťou žalobného petitu ešte ďalší výrok, je potrebné, aby to z uznesenia o pripustení zmeny petitu bolo zrejmé. V danej veci súd v odôvodnení konštatoval, že žalobcovia navrhli zmenu petitu len v časti druhého výroku, čo však nie je pravda, pretože rozdielne formulovali nárok v pôvodne podanej žalobe a v podaní z 26.11.2018.

49. Po jednoznačnom vymedzení si žalobného petitu tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé o akom nároku či nárokoch žalobcov súd rozhoduje, a týmto vymedzením viazaný, súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne.

50. Pri opätovnom rozhodnutí vo veci, súd prvej inštancie prihliadne, resp. zohľadní i odvolacie námietky odvolateľov. V súvislosti s opätovným rozhodnutím vo veci odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie najmä na potrebu riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu vo vzťahu k žalobnému petitu a na vyporiadanie sa so všetkými z listinných dôkazov vyplývajúcimi okolnosťami či skutočnosťami. Najmä:

51. Napadnutým rozsudkom, ako už bolo uvedené vyššie súd žalobu zamietol. Podľa odseku 48. odôvodnenia rozsudku vyhodnotil odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcov vo vzťahu k manželom Nemcovým pre omeškanie v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zák. za neplatné (nakoľko dospel k záveru, že neboli dané dôvody odstúpenia). Dá sa len predpokladať, že na základe neplatného odstúpenia žalobcov od zmluvy o nadstavbe z 15.6.2003 sa zamietavý výrok súdu vzťahoval aj, resp. najmä na žalobcami požadované určenie, že vlastnícke právo k rozostavaným bytom č. 53 a č. 54, zapísané na LV č. XXXXX pre. kat. úz. U. P. zaniklo a neexistuje. Súd takto žalobcami formulovaný petit pripustil, ale svoje rozhodnutie ohľadom požadovaného určenia riadne neodôvodnil. V odsekoch 32. a 33. odôvodnenia však mal za daný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení (že vlastnícke právo k rozostavaným bytom zaniklo), čo odôvodnil tým, že k výstavbe mezonetových bytov v zmysle zmluvy reálne nedošlo, ale fakticky došlo k zmene podielov (žalobcov ako vlastníkov bytov v obytnom dome) na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovia sa žalobným petitom domáhali aj určenia veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Pokiaľ sa týka tohto požadovaného určenia, súd v odseku 48. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že žalobcovia neosvedčili dôvodnosť nároku na určenie ich vlastníckeho práva k podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu (zrejme pre vyhodnotenie odstúpenia od zmluvy za neplatné). Súd sa však vôbec nezaoberal a v kontexte zisteného skutkového stavu nevyhodnotil že , podľa zmluvy o nadstavbe bytov, konkrétne podľa čl. IV.1. a IV.2. zmluvy, sa veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu mala, resp. mohla zmeniť až dňom, keď zmluvná strana 53/, t.z. stavebníci manželia A. splní podmienky stanovené v čl. II.2. zmluvy, t.j. zaplatí dohodnutú kúpnu cenu formou nákupu stavebného materiálu. K zaplateniu ceny, je zrejmé, že nedošlo, avšak spoluvlastnícke podiely žalobcov, zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXXX boli zmenené ihneď, vrátane zápisu rozostavaných bytov, bez toho, aby boli pre zápis rozostavaných bytov splnené podmienky podľa katastrálneho zákona, ako správne poukázal súd prvej inštancie. Súd vyhodnotil záväzok pôvodných stavebníkov zo zmluvy, len ako ich oprávnenie postaviť si dva byty na streche bytového domu a to bez akéhokoľvek časovej viazanosti, ale vôbec sa nezaoberal čl. VIII.4. zmluvy, vymedzujúcim povinnosť stavebníkom najneskôr do 3 mesiacov od účinnosti zmluvy požiadať stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia a z označeného zmluvného ustanovenia sa odvíjajúcich ďalších termínovaných povinností.

52. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v prvom rade ex offo vyporiadať sa so zánikom procesnej subjektivity žalobkyne 13/ a odstrániť tak vadu predchádzajúceho konania, keď súd vo veci rozhodol napriek nedostatku procesnej subjektivity na strane žalobkyne 13/. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcov tvrdiacich, že „v prípade jedenástich vlastníkov bytov, ktorí podali žalobu, došlo k zmene pomerov, čo spôsobilo stratu ich spôsobilosti byť stranou sporu, alebo na LV pribudli ďalší vlastníci“, súd vyzve žalobcov, aby tvrdené zmeny pomerov na strane vlastníkov bytov konkrétne uviedli, a zároveň ich aj preukázali, s tým, že sa jedná v zmysle o návrhové konanie (viď odseky 38., 39. a 40.) Vzhľadom na nejasné vymedzenie žalobného petitu, keďže najskôr žalobcovia vymedzili žalobný petit v podanej žalobe (viď odsek 43. odôvodnenia), neskôr v podaní - Doplnenie a spresnenie skutkového stavu veci opätovne, ale odlišne od žaloby formulovali žalobný petit (viď odsek 44. odôvodnenia), na základe čoho súd uznesením rozhodol o pripustení zmeny žaloby v citovanom znení (viď odsek 45. odôvodnenia), z výroku ktorého uznesenia, ale ani z jeho odôvodnenia však nie je celkom zrejmé, či uvedená formulácia je jediným žalobným petitom, alebo súčasťou žalobného petitu je ešte ďalší, a ktorý zo žalobcami formulovaných výrokov petitu, súd túto neurčitosť odstráni celkom určitým vymedzením konkrétneho (-ych) výroku (-ov) žalobného petitu.

53. Vzhľadom na nedostatok procesných podmienok pri rozhodovaní súdu prvej inštancie ako prvotný a základný dôvod, pre ktorý bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec späť na ďalšie konanie za účelom ich odstránenia, včítane potreby určitého vymedzenia žalobného petitu, odvolací súd sa meritórne žalobcami uplatnenými odvolacími dôvodmi nezaoberal, nakoľko tomu bránili zistené procesné nedostatky.

54. Podľa rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

55. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.