Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/69/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Mariána Blahu, v právnej veci žalobcu CAPITOL, a.s., so sídlom Štefanovičova 4, 811 04 Bratislava, IČO: 35 750 448, zastúpeného advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČO: 42 174 856, proti žalovanej XXzastúpenej advokátska kancelária KOŽAK & Partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 408 221, o zaplatenie 359,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. -145 zo dňa 08. júna 2021 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. -145 zo dňa 08. júna 2021 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.09.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 359,37 Eur s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 83,01 Eur od 01.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 1,04 Eur od 01.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 5,84 Eur od 01.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 3,34 Eur od 01.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 192,98 Eur od 01.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 13,17 Eur od 01.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 10,18 od 01.03.2019 do zaplatenia, zo39,45 Eur od 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 10,27 Eur od 01.11.2019 do zaplatenia, ďalej zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 20.02.2017 Zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania ( ďalej len „zmluva o sprostredkovaní“ ) v zmysle a (ďalej len „“). Zmluva o sprostredkovaní nadobudla v zmysle ustanovenia č.k. XV. „Záverečné ustanovenia“ ods. 1 platnosť a účinnosť dňom jej podpisu, t.j. 20.02.2017. Žalobca tvrdil, že na základe dojednania zmluvných strán sa právne vzťahy zmluvou o sprostredkovaní osobitne neupravené riadia príslušnými ustanoveniami , prioritne ustanovením a nasledujúcimi ustanoveniami o mandátnej zmluve, ďalej ustanoveniami (ďalej len „“) a o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon o finančnom sprostredkovaní“ a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov . Žalobca tvrdil, že žalovaný svojim podpisom na zmluve o sprostredkovaní potvrdil prevzatie príloh k zmluve o sprostredkovaní a zároveň oboznámenie sa s platnou právnou úpravou a vnútornými predpismi,

ktoré u neho platili. Neoddeliteľnou a záväznou súčasťou zmluvy o sprostredkovaní je Sadzobník jednotiek, Provízny poriadok, Kariérny poriadok, Čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti a spôsobilosti na právne úkony a Čestné vyhlásenie na účely zistenia a zamedzenia konfliktu záujmov. V súlade s ustanovením zákona o finančnom sprostredkovaní v spojení s ustanovením je finančné sprostredkovanie vykonávané podľa zákona o finančnom sprostredkovaní podnikaním. V zmysle uvedeného bol žalovaný zapísaný v Registri finančných agentov a finančných poradcov pod registračným číslom 225794. Jeho podnikateľské oprávnenie zaniklo ku dňu 31.07.2017. Predmetom uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní bol záväzok žalovaného vykonávať výhradne pre neho finančné sprostredkovanie finančných a iných služieb, a to najmä úkony a činnosti bližšie špecifikované v čl. II. „Predmet zmluvy“ ods. 1 písm. a) až f) zmluvy o sprostredkovaní. Za poskytnuté sprostredkovanie finančných a iných služieb sa žalobca zaviazal žalovanému v zmysle zmluvy o sprostredkovaní uhrádzať dojednanú odplatu (ďalej len „provízia“). V zmysle čl. III. „Provízia a storno rezerva“ ods. 1 zmluvy o sprostredkovaní „Podmienky na priznanie provízie za finančné sprostredkovanie a jej výška sa spravuje aktuálnym Sadzobníkom v spojení s aktuálnym Províznym poriadkom vydaným SFA, ktorý tvorí prílohu k zmluve, a na ktorého jednostrannú zmenu si SFA vyhradzuje právo, s čím PFA súhlasí“. V zmysle čl. A „Hodnotenie zmlúv“ ods. 1 Provízneho poriadku „Prehľad produktov, ktoré spoločnosť sprostredkováva a ich ohodnotenie je stanovené v platnom Sadzobníku jednotiek“. V zmysle čl. C „Vyúčtovanie“ ods. 5 Provízneho poriadku „Nárok na pripísanie jednotiek a peňažnej hodnoty jednotiek k dobru vzniká, ak zmluva bola sprostredkovaná Vami prípadne agentmi Vášho tímu, prijatá partnermi s výnimkami vzťahujúcimi sa na produkciu prechodného obdobia podľa zmluvy a bolo zaplatené prvé poistné... súčasne sa vo vyúčtovaní odčítajú storno jednotky a peňažná hodnota storno jednotiek...“ v intenciách uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní pre každú žalovaným dojednanú zmluvu žalovaný ručí za prípadné stornovanie zmluvy. V tomto kontexte poukázal na čl. C „Vyúčtovanie“ ods. 6 Provízneho poriadku „Nárok na jednotky vrátane prípadných ďalších zvláštnych resp. bonusových jednotiek a peňažnú hodnotu jednotiek pripísaných k dobru zaniká dňom, keď spoločnosť dostane od partnera informáciu o stornovaní zmluvy, jej náhrade, zmene znížením, redukcii, či prolongácii znížením. Nárok na jednotky vrátane prípadných ďalších zvláštnych resp. bonusových jednotiek a peňažnú hodnotu jednotiek pripísaných k dobru zaniká taktiež v prípade stornovania zmluvy z dôvodu jej neplatenia po dobu dlhšiu ako 7 kalendárnych mesiacov s účinnosťou storna k prvému nezaplatenému dňu príslušnej zmluvy, tzv. technické storno“. Spôsob a výšku ručenia žalovaného za dojednané trvanie zmluvy upravuje Provízny poriadok v čl. C „Vyúčtovanie“ ods. 6, bod 6.1. až 6.4.. Pre účely zabezpečenia zodpovednosti žalovaného za trvanie sprostredkovaných zmlúv, najmä pre účely zmiernenia negatívnych následkov predčasného skončenia sprostredkovaných zmlúv po skončení trvania zmluvy o sprostredkovaní, vedie počas trvania zmluvy o sprostredkovaní a 36 mesiacov po jej skončení v prospech žalovaného tzv. účet storno rezervy. Tvorbu tzv. účtu storno rezervy upravuje Provízny poriadok v čl. B „Postup v prípade storna zmluvy a storno rezerva“ ods. 3, pričom minimálna výška storno rezervy žalovanému bola stanovená na sumu vo výške 663,88 Eur. Po ukončení spolupráce so žalovaným došlo k stornovaniu viacerých sprostredkovaných zmlúv žalovaným, pričom na účte storno rezervy neboli v zmysle zmluvných dojednaní peňažné prostriedky v dostatočnej výške na pokrytie vzniknutého storna. Následne došlo k stornovaniu viacerých sprostredkovaných zmlúv, ktoré neboli pokryté zaistenými peňažnými prostriedkami na účte storno rezervy. Celková dlžná suma v zmysle vyúčtovania predstavuje sumu vo výške 359,37 Eur. Žalobca sa snažil vzniknutú situáciu riešiť zmierlivou cestou, a to predžalobnou výzvou zo dňa 21.06.2019, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 25.08.2019, avšak ani napriek tejto výzve nedošlo zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy. Nakoľko sa žalovaný dostal v súlade s ustanovením do omeškania s plnením peňažného dlhu, vznikol mu nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania. V zmysle čl. III. „Provízia a storno rezerva“ ods. 3 zmluvy o sprostredkovaní bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 18 % ročne z dlžnej sumy. Žalobou si žalobca uplatnil úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti dlhu vo výške 18 % ročne podľa špecifikácie v žalobnom návrhu. Zároveň si voči žalovanému uplatnil aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súlade s ustanovením , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v sume vo výške 40,- Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

3. Žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu odôvodnený odpor, v ktorom považoval žalobu za nedôvodnú. Tvrdil, že voči žalobcovi neeviduje akýkoľvek záväzok, pričom žaloba je nejasná a neurčitá. Tiež tvrdil, že žalobcom predložená zmluva o sprostredkovaní neobsahuje jeho identifikačné údaje. V uvedenej zmluve je jednak uvedené odlišné obchodné meno „Anna P., s.r.o.“, a taktiež v

zmluve absentuje akýkoľvek údaj o identifikačnom čísle ( IČO ), pričom z týchto dôvodov považoval nárok žalobcu za nedôvodný, a to včítane úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a považoval za nesporné, že žalobca v konaní uplatnil nárok voči žalovanému vyplývajúci zo Zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania, ktorá bola uzatvorená dňa 20.02.2017. Zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania bola uzatvorená ako tzv. nepomenovaná zmluva podľa , pričom podľa Okresného súdu svojimi náležitosťami najbližšie ju možno subsumovať pod Obchodnoprávny záväzkový vzťah vyplývajúci z mandátnej zmluvy upravenej v a nasl. . Zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania mal uzatvoriť žalobca ako samostatný finančný agent alebo „SFA“ a žalovaný ako podriadený finančný agent alebo „PFA“. Predmetom tejto zmluvy mal byť záväzok žalovaného ako PFA vykonávať výhradné pre žalobcu ako SFA finančné sprostredkovanie finančných a iných služieb sprostredkovaných žalobcom ako SFA, ktorá činnosť je príkladno vymedzená v čl. 2. v bode 1. písm. a) až f) predmetnej zmluvy. Súčasne predmetom zmluvy mal byť aj záväzok žalobcu SFA uhrádzať žalovanému ako PFA dojednanú odplatu za túto činnosť. V predmetnej zmluve podriadený finančný agent je vymedzený: „ titul, meno a priezvisko/obchodné meno/názov: Anna P. s.r.o., rodné číslo/N.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt/sídlo/miesto podnikania: B. XXX/XX, XXX XX Z., bankové spojenie: XXXXXXXXXX/XXXX, evidenčné číslo: XXXXXX“. Ďalej súd konštatoval, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou ( ), ktorá ako spoločnosť s ručením obmedzeným bola zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica dňa 10.01.2017 s obchodným menom P. H. s.r.o., so sídlom B. XXX/XX, XXX XX Z. a s prideleným N.: XX XXX XXX. P. zástupcom žalovaného je jeho konateľka H. P., B. XXX/XX, XXX XX Z. s dátumom vzniku funkcie XX.XX.XXXX. Súd uviedol, že žalovaný už v podanom odpore namietal svoju pasívnu legitimáciu s odôvodnením, že v zmluve o vykonaní finančnom sprostredkovania je uvedené na strane podriadeného finančného agenta odlišné obchodné meno od jeho spoločnosti a chýba údaj o identifikačnom číslo obchodnej spoločnosti, pričom namiesto identifikačného čísla je v zmluve pri obchodnej spoločnosti zmätočne uvedený dátum 12.01.1968. Podľa žalovaného tieto skutočnosti spôsobujú neurčitosť a zmätočnosť v základnej a podstatnej náležitosti predmetnej zmluvy, ktorým je nezameniteľné označenie zmluvnej strany, t.j. podriadeného finančného agenta.

5. Súd sa zaoberal touto námietkou žalovaného a mal za to, že je dôvodná. Súd porovnaním v obchodnej zmluve označenia podriadeného finančného agenta s obchodným menom žalovaného zapísanom v obchodnom registri jednoznačne dospel k záveru, že žalovaný v zmluve o vykonaní finančného sprostredkovania nie je označený svojím správnym obchodným menom. Tvrdil, že nepochybne k ďalšej identifikácii žalovaného, ak bol prejav vôle žalobcu uzatvoriť predmetnú zmluvu so žalovaným ako podriadeným finančným agentom, bolo uvedenie ďalšieho jeho identifikačného údaju, mimo obchodného mena, ktorým je identifikačné číslo, ktoré žalovanému ako obchodnej spoločnosti bolo pridelené podľa o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď identifikačné číslo sa prideľuje každej právnickej osobe, každej fyzickej osobe - podnikateľovi a každému orgánu verejnej moci. Súd uviedol, že žalovanému IČO bolo pridelené, avšak v predmetnej zmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania tento identifikačný údaj obchodnej spoločnosti chýba a zmätočne je v zmluve uvedený dátum 12.01.1968. Súd konštatoval, že v priebehu konania sa zistilo, že tento dátum je dátumom narodenia štatutárnej zástupkyne žalovaného, ktorou je Anna P.. Ide konateľku žalovaného. Súd mal za to, že i keď sídlo podnikania žalovaného je v predmetnej zmluve uvedené správne, neuvedenie správneho obchodného mena, neuvedenie identifikačného čísla žalovaného ako obchodnej spoločnosti v zmluve o vykonaní finančného sprostredkovania spôsobuje neurčitosť tohto právneho úkonu v označení zmluvnej strany, resp. účastníka zmluvy v postavení podriadeného finančného agenta. Podľa súdu uvedenie dátumu narodenia štatutárnej zástupkyne žalovaného Anny P. vyvoláva značné pochybnosti a neurčitosť tohto právneho úkonu v tom, s ktorým subjektom mala byť zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania uzatvorená. Neurčitosť označenia tohto účastníka zmluvy podľa okresného súdu spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania podľa , podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Súd ďalej uviedol, že neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v a je neplatnosťou absolútnou od začiatku bez ohľadu na to, či sa niekto tohto dôvodu neplatnosti dovolal a nie je rozhodujúce, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia určujúceho, že právny úkon je neplatný. Súd tvrdil, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí prihliadnuť z

úradnej povinnosti a to bez ohľadu na to, či to niektorí z účastníkov zmluvnej strany namieta. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému z takejto neplatnej zmluvy nemožno priznať.

6. O zmätočnosti označenia zmluvnej strany v postavení podriadeného finančného agenta v zmluve podľa súdu svedčí i tá skutočnosť, že žalobca v konaní uplatnil voči žalovanému nárok na tzv. storno províziu aj so sprostredkovaných zmlúv, ktorých sprostredkovanie jednoznačne nemohol zabezpečiť a vykonať žalovaný ako podriadený finančný agent žalobcu, pretože tieto zmluvy boli sprostredkované v období, keď žalovaný právne neexistoval. Bol zapísaný do obchodného registra ako spoločnosť dňa 10.01.2017, pričom podľa dodatočne predložených vyúčtovaní storno provízie, ktoré v konaní predložil žalobca až po podaní odporu žalovaným voči platobnému rozkazu, sa tieto v podstatnej časti týkajú zmlúv sprostredkovaných v období, keď žalovaný ako právny subjekt neexistoval. Podľa súdu je nepochybné, že žalovaný sa nemohol podieľať na sprostredkovaní zmlúv pre žalobcu v postavení podriadeného finančného agenta v období pred zápisom do obchodného registra. Preto považoval súd obranu žalovaného za opodstatnenú. Pokiaľ ide o storno provízie za obdobie, kedy už žalovaný bol zapísaný do obchodného registra, podľa súdu ani z týchto vyúčtovaní nemá žalobca nárok voči žalovanému na storno províziu pre absolútnu neplatnosť zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania, pričom súd zdôraznil, že žalobca svoj nárok špecifikoval ako nárok na zaplatenie storno provízie vyplývajúci z predmetnej zmluvy, nekvalifikoval ho ako iný hmotnoprávny nárok, ktorý vzniká z neplatného právneho úkonu, teda nárok na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia. Súd sa preto zaoberal len nárokom žalobcu uplatneným žalobou, ako nárokom na zaplatenie storno provízie vyplývajúceho zo zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania. Ďalej súd uviedol, že žalovaný navyše tvrdil, že vyúčtovanie za mesiac 06/2018 obsahuje nesprávne údaje o období sprostredkovania v ňom uvádzaných zmlúv 05/2017 s tvrdením, že zmluvy, ktoré sú uvedené v tomto vyúčtovaní boli v skutočnosti sprostredkované ako tzv. súborné poistenie v mesiaci 05/2015, ktoré tvrdenia žalovaného žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval, preto ho súd vyhodnotil ako nesporné podľa .

7. K procesnej námietke žalobcu, že žalovaný v odpore nepoprel jeho skutkové tvrdenia v žalobe, a preto ich mal súd vyhodnotiť za nesporné v zmysle súd uviedol, že táto procesná námietka žalobcu nie je dôvodná. Súd prisvedčil žalovanému, že až v dodatočne žalobcom predložených vyúčtovaniach, ktoré žalobca predložil až ako súčasť jeho vyjadrenia k odporu zo dňa 17.03.2021 tento predložil vyúčtovania, z ktorých vyplýva nárok po skutkovej stránke, keď takýmto dôkazom nie sú „vyúčtovania“, ktoré žalobca pripojil k žalobe. Z vyúčtovaní, ktoré žalobca pripojil k žalobe nevyplýva ktorých sprostredkovaných zmlúv sa týkajú vyúčtované storno provízie. Tieto skutočnosti vyplývajú až z obsahu dodatočne predložených vyúčtovaní žalobcom, voči ktorým žalovaný ako dôkazom vzniesol účinnú obranu.

8. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu, že žalovaný tým, že mu boli doručené vyúčtovania, ktoré nenamietal, v zásade uznal nárok vyplývajúci z týchto vyúčtovaní v zmysle tzv. Provízneho poriadku, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania súd dodal, že takéto tvrdenie žalobcu je nedôvodné, nakoľko súd prejudiciálne posúdil zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania za absolútne neplatnú. Neplatná je zmluva ako celok včítane jej všetkých príloh, teda i tzv. Provízneho poriadku. Podľa súdu žalobca navyše nepreukázal, že vyúčtovania, ktoré v konaní dodatočne predložil, riadnym spôsobom doručil žalovanému. Súd tiež poukázal na obsah podacích hárkov Slovenskej pošty, a.s., konkrétne na označenie prijímateľa zásielok odosielaných žalobcom, keď raz je tento označený ako Anna P., ako fyzická osoba a raz je tento označený ako „H. P. s.r.o.“, ako právnická osoba. Podľa súdu aj z uvedeného potom možno uzavrieť, že sám žalobca nemal za to, s akým konkrétnym subjektom predmetnú zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania uzatvoril, teda či to bolo so žalovaným ako právnickou osobou, alebo so štatutárnou zástupkyňou žalovaného, ako fyzickou osobou, keď údaje dvoch týchto odlišných právnych subjektov žalobca zmätočne skombinoval a uviedol do označenia podriadeného finančného agenta v zmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania. Navyše žalovaný v konaní poprel, že by mu vyúčtovania v takej podobe, v akej ich dodatočne žalobca predložil v konaní, boli riadnym spôsobom doručené, keď povinnosť preukázať túto skutočnosť v konaní zaťažovala žalobcu, ktorý tieto skutočnosti riadnym spôsobom v konaní nepreukázal. Podľa súdu je však uvedené vzhľadom na závery súdu irelevantné, keďže bola zmluva vyhodnotená súdom ako absolútne neplatná. V zmysle neplatných dojednaní žalovaný nemohol uznať svoj záväzok tým, že nenamietal vyúčtovania, aj keby ich doručenie žalobca v konaní preukázal. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.

10. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a aby žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa , a .

12. Žalobca trvá na všetkých jeho v doterajšom konaní prezentovaných a uvedených skutočnostiach. Nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie , ktoré uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalobca považuje odôvodnenie rozsudku za nepresvedčivé, kedy sa súd v ňom nedokázal vysporiadať so všetkými tvrdeniami žalobcu. Podľa žalobcu súd akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalovaného bez toho, aby ich konfrontoval s argumentmi žalobcu a zároveň má žalobca za to, že súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Podľa jeho názoru konajúci súd sa nevysporiadal so zásadnými skutočnosťami, a to vo vzťahu k sporným otázkam - prioritou výkladu zmluvy, ktorý nezakladá jej neplatnosť.

13. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie riešil otázku platnosti zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania so záverom, že táto je neplatná z dôvodu neurčitosti označenia zmluvnej strany. Podľa žalobcu je takýto názor nesprávny a v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Žalobca má za to, že v otázke určenia neplatnosti zmluvy ako takej je primárne potrebné zdôrazniť, že súdy sú povinné vykladať právne normy tak, aby bola zachovaná ich platnosť. Základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s tým spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Podľa žalobcu neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, nie zásadou.

14. Žalobca ďalej zdôraznil, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu ako podnikatelia, pričom ide o zmluvný vzťah dvoch rovnocenných obchodných partnerov a žalovaný počas celého konania nespochybnil, že zmluvu o sprostredkovaní nepodpísal. Uvedenému nasvedčuje i tá skutočnosť, že v zmysle verejne dostupného registra finančných agentov a finančných poradcov žalovaný vykonával pre žalobcu finančné sprostredkovanie pod registračným číslom 225794. Konajúci súd prvej inštancie sa s uvedenými pre konanie rozhodnými skutočnosťami opomenul vysporiadať. Žalobca je presvedčený, že práve evidencia žalovaného v špecifickom registri potvrdzuje platnosť zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Tiež má za to, že nesprávne a neúplné označenie zmluvnej strany nemá za následok nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní. Podľa žalobcu zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti platného právneho úkonu. Záväzky špecifikované v zmluve neboli zo strany žalovaného ako podriadeného finančného agenta dodržané, a tak založili právny základ na uplatnenie si pohľadávky tzv. storno rezervy.

15. Žalobca tiež nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o nevedomosti žalovaného o akomkoľvek záväzku voči žalobcovi. Žalobca tvrdí, že vrátenie finančných prostriedkov bolo zmluvnou povinnosťou žalovaného na základe existujúceho právneho vzťahu a ak by s ním nesúhlasil, mal povinnosť žalovaný uplatniť voči nemu výhrady/námietky.

16. Ďalej žalobca tvrdí, že obchodnoprávna úprava záväzku je komplexná a má dispozitívny charakter, teda strany si môžu zvoliť vlastnú úpravu. Podľa žalobcu podstata uznania záväzku spočíva v tom, že pokiaľ dlžník svoj záväzok uzná, platí vyvrátiteľná domnienka, že uznaný záväzok v dobe svojho uznania skutočne existoval. Dlžník má možnosť preukázať opak, avšak dôkazná povinnosť je na ňom a nie na veriteľovi. Žalovaný však opak v konaní nepreukázal. Podľa žalobcu povinnosť žalovaného vrátiť vyúčtované finančné prostriedky vyplýva z nevznesenia námietky žalovaným a pokiaľ konajúci súd vyhodnotil, že si vyúčtovanie neprevzal a o tejto povinnosti nevedel, žalobca to považuje za nesprávne

posúdenie veci a vyhodnotenie dôkazov. Žalobca zdôraznil, že žalovaný bol povinný konať s náležitou odbornou starostlivosťou a jeho zanedbanie nemôže byť na ťarchu žalobcu.

17. Žalobca ďalej tvrdí, že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Podľa žalobcu súd v odôvodnení rozsudku nepresvedčil a nepreskúmateľne sa vysporiadal so skutkovými tvrdeniami k platnosti zmluvného vzťahu v zmysle nespornej registrácie žalovaného v registri finančných agentov a finančných poradcov vedeného Národnou bankou Slovenska. Ďalej žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie rozsudku je teda podľa jeho názoru nepreskúmateľné a vada konania spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozsudku, čo je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva strany na spravodlivý proces.

18. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.08.2021, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby priznal žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že podané odvolanie žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a zákonné. Súd prvej inštancie v konaní dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku vec i správne právne posúdil. Žalovaný je tiež presvedčený, že konanie nie je postihnuté ani žiadnou tzv. inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobcovi postupom súdu prvej inštancie podľa názoru žalovaného nebola nijako odňatá možnosť konať pred súdom a napadnuté rozhodnutie považuje žalovaný za správne a dostatočne odôvodnené.

20. Žalovaný tvrdí, že v žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s namietaným poukazovaním žalobcu na údajný nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, pokiaľ tento posúdil Zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania ako absolútne neplatný právny úkon. Uvedený právny názor súdu prvej inštancie považuje žalovaný naopak za v celom rozsahu správny a zákonný. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a považuje ho za správne, zákonné a plne vyčerpávajúce.

21. Žalovaný ďalej uviedol, že z obsahu jednotlivých vyúčtovaní predložených zo strany žalobcu spolu s jeho písomným vyjadrením zo dňa 17.03.2021 je predovšetkým zrejmé, že spoločnosť žalovaného, ako žalovaná strana, nie je a ani objektívne nemôže byť dlžníkom žalobcu z titulu ním uplatňovaných nárokov v tomto súdnom konaní. Uvedený záver bez ohľadu na skutočnosť, či bola zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania považovaná za platnú alebo nie. Žalovaný zdôraznil, že jeho spoločnosť vznikla dňa 17.01.2017 a zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania bola medzi spoločnosťou žalovaného a žalobcom uzavretá dňa 20.02.2017. Žalovaný teda ako podriadený finančný agent vykonával finančné sprostredkovanie v podregistri poistenia a zaistenia pre žalobcu ako samostatného finančného agenta v období od 08.03.2017 do 31.07.2017 tak, ako to vyplýva z výpisu z Registra finančných agentov a finančných sprostredkovateľov NBS.

22. V prípade vyúčtovaní za mesiace 07/2017, 11/2017, 12/2017, 9/2018, 11/2018, 12/2018, 4/2019 a 8/2019, kde už zo samotného ich obsahu je zrejmé, že sa má vo všetkých prípadoch jednať o sprostredkovanie zmlúv, ktoré boli uzavreté ( a aj sprostredkované ) nielenže pred časom uzavretia sprostredkovateľskej zmluvy, ale dokonca v období, kedy žalovaný ako právny subjekt ani len neexistoval. Vo všetkých týchto vyúčtovaniach sú tak pri stornách uvedené zmluvy, ktoré mali byť uzatvorené období rokov 2003, 2005, 2006, 2007, 2008, 2011, 2012, 2013, 2015, 2016 a január 2017. Je pritom celkom logické, že pokiaľ spoločnosť žalovaného v uvedenom čase ešte právne ani len neexistovala, nemohla tieto zmluvy žiadnym spôsobom sprostredkovať, ani jej nemohla byť zo strany žalobcu za tieto zmluvy vyplatená akákoľvek provízia, a teda nemohol na strane spoločnosti žalovaného vzniknúť akýkoľvek záväzok voči žalobcovi z titulu neskoršieho stornovania týchto zmlúv. Uvedené závery sa rovnako týkajú aj vyúčtovania za mesiac 06/2018, v ktorom sú však zrejme nedopatrením uvedené nesprávne údaje o období sprostredkovania v ňom uvádzaných zmlúv ( 05/2017 ). Zmluvy,

ktoré sú uvedené v tomto vyúčtovaní boli totiž v skutočnosti sprostredkované ako tzv. súborné poistenie v mesiaci 05/2015 - čo je zrejmé aj z dostupných údajov Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktoré žalovaný v konaní predložil a ktoré žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, ani nijako nenamietal. Žalovaný tiež konštatoval, že všetky vyúčtovania po obsahovej stránke vôbec sa netýkajú akýchkoľvek zmlúv, ktoré by mali byť sprostredkované v období, v ktorom bola podľa výpisu z RFAFS spoločnosť žalovaného oprávnená vykonávať finančné sprostredkovanie pre žalobcu, t.j. v období od 08.03.2017 do 31.07.2017. Žalobca sa však k týmto skutočnostiam vôbec nevyjadril, hoci žalovaný to v konaní namietal, pričom podľa žalovaného táto skutočnosť len potvrdzuje správnosť jeho tvrdení a dôvodnosť jeho argumentácie, ktorú žalobca nemá akým spôsobom spochybniť, a preto sa k uvedeným skutočnostiam vôbec nevyjadril.

23. Žalovaný opakovane zdôraznil, že vyúčtovania, ktoré by obsahovali všetky relevantné údaje, t.j. vyúčtovania v takej podobe, v akej to vyžadoval Provízny poriadok a v akej boli tieto aj napokon následne predložené zo strany žalobcu spolu s jeho písomným vyjadrením zo dňa 17.03.2021, teda vyúčtovania obsahujúce konkrétne údaje o jednotlivých zmluvách a k nim prináležiacim nárokom, žalovanému zo strany žalobcu nikdy doručené neboli. Žalovaný sa s nimi mal možnosť oboznámiť až v rámci tohto súdneho konania. Tieto skutočnosti správne vyhodnotil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

24. Skutočnosť, že tieto podrobné vyúčtovania, t.j. vyúčtovanie obsahujúce všetky podstatné náležitosti neboli žalovanému nikdy doručené, okrem iného potvrdzuje i fakt, že zo všetkých týchto žalobcom predložených vyúčtovaní vyplýva, že dátum ich vystavenia je uvedený až v deň 28.10.2019, a teda je zrejmé, že vyúčtovanie s týmto obsahom zjavne nemohli byť doručované skôr a priebežne, tak ako sa žalobca pokúša preukazovať ním predloženými podacími lístkami/hárkami.

25. Žalovaný považuje za nedôvodné aj tvrdenia žalobcu o údajnom uznaní záväzku zo strany žalovaného. Podľa žalovaného je zrejmé, že uplatňovaný nárok žalobcu je absolútne nepreukázaný a podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Rozsudok súdu prvej inštancie je preto potrebné považovať za vecne správny a zákonný.

26. Žalobca sa písomne k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie bez nariadenia pojednávania v súlade s viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie ( , , ) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa , potvrdil.

28. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

29. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

31. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa .

32. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

33. Zároveň krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom inštancie nedošlo k takému postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalobca ako odvolateľ mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd uvádza, že žalobcovi nebolo odňaté žiadne právo ani znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré má zaručené procesno-právnym predpisom, pretože žalobca mal umožnené uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy, ako aj uskutočňovať prostriedky procesného útoku na preukázanie oprávnenosti ním uplatneného žalovaného nároku.

34. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu neplatnosti uzatvorenej zmluvy o vykonaní finančného sprostredkovania uzatvorenej dňa 20.02.2017, a to v zmysle . Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, konkrétne spoločnosťou s ručením obmedzeným s obchodným menom Šatarová H. s.r.o., so sídlom B. XXX/XX, XXX XX Z. s prideleným N. XX XXX XXX, pričom v uzatvorenej zmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania je na strane podriadeného finančného agenta uvedená obchodná spoločnosť H. P. s.r.o. a namiesto IČA je v zmluve uvedený dátum narodenia H. P., ktorá je konateľkou žalovaného, teda dátum 12.01.1968. Okresný súd dospel k záveru, že neurčitosť tohto právneho úkonu v označení zmluvnej strany spôsobuje neurčitosť tohto právneho úkonu, následkom čoho považoval uzatvorenú zmluvu za absolútne neplatnú.

35. S takto vysloveným právnym názorom okresného súdu nesúhlasil žalobca v podanom odvolaní a tvrdil, že súd mal v otázke určenia neplatnosti zmluvy ako takej vykladať právne normy tak, aby bola zachovaná platnosť zmluvy. Tiež poukázal na to, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady.

36. Odvolací súd s názorom odvolateľa nesúhlasí a konštatuje, že podľa obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. Z obsahu spisu v prejednávacej veci nie pochybnosť o tom, že v zmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania je uvedené iné obchodné meno, aké je zapísané pre žalovaného v obchodnom registri. Zároveň tak, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie nie je v uzatvorenej zmluve uvedené IČO žalovanej ako ďalší identifikačný údaj obchodnej spoločnosti. Odvolací súd má za to, že presné a zákonu zodpovedajúce označenie zmluvných strán zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania je jednou zo zákonných náležitostí nevyhnutných pre posudzovanie takejto zmluvy za platný právny úkon. Len v prípade označenia právnickej osoby obchodným menom (názvom) a sídlom v súlade s príslušným zápisom v obchodnom registri možno usudzovať o naplnení úmyslu zmluvných strán založiť zmluvou predpokladané práva a povinnosti osobám so spôsobilosťou mať práva a povinnosti. Ak táto podmienka nie je splnená, pričom nerozhoduje z akého dôvodu a bez ohľadu na pôvodcu jej nesplnenia, nie je možné tento nedostatok správneho označenia zmluvných strán zhojiť a považovať zmluvu za platnú. Neplatnosť uzatvorenej zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania musí so sebou niesť logický následok, ktorým je nenadobudnutie práv a povinností, ktoré by pri platnom právnom úkone nadobudnuté boli, z čoho výnimkou nie je ani registrácia žalovaného v registri finančných agentov a finančných poradcov vedeného Národnou bankou Slovenska. Predmetnou registráciou nie je možné ako už bolo uvedené zhojiť nesprávne označenie zmluvných strán a na základe nej sa nemôže neplatný právny úkon stať platným.

37. Odvolací súd na základe uvedeného považoval právny názor vyslovený v napadnutom rozsudku za správny a žalobcove odvolacie námietky v tejto časti za nedôvodné.

38. Nakoľko za chyby prejavu vôle podľa treba považovať aj nezrozumiteľnosť a neurčitosť, je uzatvorená zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania absolútne neplatná, teda ide o neplatný právny úkon, kedy neplatnosť nastáva priamo zo zákona ex tunc. Súd prvej inštancie teda v napadnutom rozsudku správne uviedol, že zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k uznaniu záväzku tým, že vyúčtovania žalobcu nerozporoval. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s tvrdeniami žalovaného, že žalobca vo vyúčtovaniach uplatňuje nároky za obdobie, kedy žalovaný ešte právne neexistoval, čo tiež spochybňuje skutočnosť, kto mal byť zmluvnou stranou.

39. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil napadnutý rozsudok, čím bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, odvolací súd nesúhlasí ani s touto odvolacou námietkou.

40. Odvolací súd uvádza, že medzi právo na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, pričom je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany ( ). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( , , , , ).

41. Podľa článku 46 ods. 1 , každý sa môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

42. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

43. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. K tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákona, ktorú tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva.

44. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutie, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto rozhodnutiu. Všeobecne súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania.

45. určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku .

46. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

47. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o nedôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú stranu sporu neuspokojuje neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle .

48. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si

neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov ( , , , ).

49. Vzhľadom na vyššie uvedené nebola námietka žalobcu týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie opodstatnená.

50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , potvrdil ako vecne správny.

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle v rozsahu 100 %.

52. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia .

53. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).