Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cb-12-2020.pdf
PDF · 171.64 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu CAPITOL, akciová spoločnosť, IČO: 35 750 448, so sídlom Štefanovičova 4, 811 04 Bratislava, právne zastúpeného advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, IČO: 42 174 856, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, proti žalovanej Šatarová Anna s.r.o., IČO: 50 653 083, so sídlom Nižovec 219/21, 960 01 Zvolen, právne zastúpenému advokátska kancelária KOŽÁK & Partners, s.r.o., IČO: 52 408 221, so sídlom Nám. SNP 13, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 359,37 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.09.2020, ktorá bola doručená súdu dňa 18.09.2020, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 359,37 Eur s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 83,01 Eur od 01.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 1,04 Eur od 01.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 5,84 Eur od 01.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 3,43 Eur od 01.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 192,98 Eur od 01.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 13,17 Eur od 01.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 10,18 Eur od 01.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 39,45 Eur od 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 10,27 Eur od 01.11.2019 do zaplatenia, ďalej zaplatenia paušálnej náhrad nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 20.02.2017 Zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania (ďalej len „zmluva o sprostredkovaní“) v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Zmluva o sprostredkovaní nadobudla v zmysle svojho ustanovenia čl. XV. „Záverečné ustanovenia“ ods. 1 platnosť a účinnosť dňom jej podpisu t.j. 20.02.2017. Na základe dojednania zmluvných strán sa právne vzťahy zmluvou o sprostredkovaní osobitne neupravené riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, prioritne ustanovením § 566 a nasledujúcimi ustanoveniami o mandátnej zmluve, ďalej ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákon (ďalej len „zákon o finančnom sprostredkovaní“) a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. XV. „Záverečné ustanovenia“ ods. 4 zmluvy o sprostredkovaní). Prílohy k zmluve o sprostredkovaní majú právny charakter iných obchodných podmienok a prikladajú sa k zmluve o sprostredkovaní a boli a sú pre obidve zmluvné strany záväzné. Žalovaný svojim podpisom na zmluve o sprostredkovaní potvrdil prevzatie príloh k zmluve o sprostredkovaní a zároveň oboznámenie sa s platnou právnou úpravou a vnútornými predpismi, ktoré u neho platili (čl. XV. „Záverečné ustanovenia“ ods. 3 zmluvy o sprostredkovaní). V zmysle uvedeného sú neoddeliteľnou a záväznou súčasťou zmluvy o sprostredkovaní Sadzobník jednotiek, Provízny poriadok,
Kariérny poriadok, Čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti a spôsobilosti na právne úkony a Čestné vyhlásenie na účely zistenia a zamedzenia konfliktu záujmov. V súlade s ustanovením § 2 ods. 5 zákona o finančnom sprostredkovaní v spojení s ustanovením § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka je finančné sprostredkovanie vykonávané podľa zákona o finančnom sprostredkovaní podnikaním. V zmysle uvedeného bol žalovaný zapísaný v Registri finančných agentov a finančných poradcov pod registračným číslom 225794. Jeho podnikateľské oprávnenie zaniklo ku dňu 31.07.2017. Predmetom uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní bol záväzok žalovaného vykonávať výhradne pre neho finančné sprostredkovanie finančných a iných služieb, a to najmä úkony a činnosti bližšie špecifikované v čl. II. „Predmet zmluvy“ ods. 1 písm. a/ až f/ zmluvy o sprostredkovaní. Za poskytnuté sprostredkovanie finančných a iných služieb sa zaviazal žalovanému v zmysle zmluvy o sprostredkovaní uhrádzať dojednanú odplatu (ďalej len „provízia“). V zmysle čl. III. „Provízia a storno rezerva“ ods. 1 zmluvy o sprostredkovaní „Podmienky na priznanie provízie za finančné sprostredkovanie a jej výška sa spravuje aktuálnym Sadzobníkom v spojení s aktuálnym Províznym poriadkom vydaným SFA, ktorý tvorí prílohu k zmluve, a na ktorého jednostrannú zmenu si SFA vyhradzuje právo, s čím PFA súhlasí“. V zmysle čl. A „Hodnotenie zmlúv“ ods. 1 Provízneho poriadku „Prehľad produktov, ktoré spoločnosť sprostredkováva a ich ohodnotenie je stanovené v platnom Sadzobníku jednotiek“. V zmysle čl. C „Vyúčtovanie“ ods. 5 Provízneho poriadku „Nárok na pripísanie jednotiek a peňažnej hodnoty jednotiek k dobru vzniká, ak zmluva bola sprostredkovaná Vami prípadne agentmi Vášho tímu, prijatá partnermi s výnimkami vzťahujúcimi sa na produkciu prechodného obdobia podľa zmluvy a bolo zaplatené prvé poistné... súčasne sa vo vyúčtovaní odčítajú storno jednotky a peňažná hodnota storno jednotiek...“ v intenciách uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní pre každú žalovaným dojednanú zmluvu žalovaný ručí za prípadné stornovanie zmluvy. V tomto kontexte poukázal na čl. C „Vyúčtovanie“ ods. 6 Provízneho poriadku „Nárok na jednotky vrátane prípadných ďalších zvláštnych resp. bonusových jednotiek a peňažnú hodnotu jednotiek pripísaných k dobru zaniká dňom, keď spoločnosť dostane od partnera informáciu o stornovaní zmluvy, jej náhrade, zmene znížením, redukcii, či prolongácii znížením. Nárok na jednotky vrátane prípadných ďalších zvláštnych resp. bonusových jednotiek a peňažnú hodnotu jednotiek pripísaných k dobru zaniká taktiež v prípade stornovania zmluvy z dôvodu jej neplatenia po dobu dlhšiu ako 7 kalendárnych mesiacov s účinnosťou storna k prvému nezaplatenému dňu príslušnej zmluvy, tzv. technické storno“. Spôsob a výšku ručenia žalovaného za dojednané trvanie zmluvy upravuje Provízny poriadok v čl. C „Vyúčtovanie“ ods. 6, bod 6.1. až 6.4.. Pre účely zabezpečenia zodpovednosti žalovaného za trvanie sprostredkovaných zmlúv, najmä pre účely zmiernenia negatívnych následkov predčasného skončenia sprostredkovaných zmlúv po skončení trvania zmluvy o sprostredkovaní, vedie počas trvania zmluvy o sprostredkovaní a 36 mesiacov po jej skončení v prospech žalovaného tzv. účet storno rezervy (čl. III. „Provízia a storno rezerva“ ods. 4 zmluvy o sprostredkovaní). Tvorbu tzv. účtu storno rezervy upravuje Provízny poriadok v čl. B „Postup v prípade storna zmluvy a storno rezerva“ ods. 3, pričom minimálna výška storno rezervy žalovanému bola stanovená na sumu vo výške 663,88 Eur. Po ukončení spolupráce so žalovaným došlo k stornovaniu viacerých sprostredkovaných zmlúv žalovaným, pričom na účte storno rezervy neboli v zmysle zmluvných dojednaní peňažné prostriedky v dostatočnej výške na pokrytie vzniknutého storna. Následne došlo k stornovaniu viacerých sprostredkovaných zmlúv, ktoré neboli pokryté zaistenými peňažnými prostriedkami na účte storno rezervy. Celková dlžná suma v zmysle vyúčtovania predstavuje sumu vo výške 359,37 Eur. So žalovaným sa snažil vzniknutú situáciu riešiť zmierlivou cestou. Predžalobnou výzvou zo dňa 21.06.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 25.08.2019, avšak ani napriek tejto výzve nedošlo zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy. Nakoľko sa žalovaný v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, vznikol mu nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania. V zmysle čl. III. „Provízia a storno rezerva“ ods. 3 zmluvy o sprostredkovaní „Pre prípad omeškania s úhradou akejkoľvek dlžnej sumy s výnimkou omeškania, ktoré má oporu v zmluve alebo v zákone je účastník zmluvy oprávnený požadovať od druhého účastníka zmluvy úrok z omeškania vo výške 18 % ročne z dlžnej sumy“. Žalobou si uplatnil úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti dlhu vo výške 18 % ročne podľa špecifikácie v žalobnom návrhu. Zároveň si voči žalovanému uplatnil aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súlade s ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v sume vo výške 40,- Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom Sp.zn. 14Cb/12/2020-67 zo dňa 19.01.2021, ktorým žalobe žalobcu vyhovel.
3. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením. Odpor je datovaný dňom 08.02.2021 a bol doručený súdu dňa 08.02.2021.
4. Nakoľko proti platobnému rozkazu žalovaný podal včas odpor, ktorý vecne odôvodnil, súd uznesením Sp.zn. 14Cb/12/2020-84 zo dňa 16.02.2021 tento platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil podľa § 267 ods. 3 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) podľa ktorého, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2021.
5. Žalovaný v odpore zo dňa 08.02.2021 uviedol, že považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Voči žalobcovi neeviduje akýkoľvek svoj záväzok. Navyše žaloba žalobcu je nejasná a neurčitá. Žalobca vo vzťahu k uplatňovanému nároku len všeobecne tvrdí, že údajne malo dôjsť „k stornovaniu viacerých sprostredkovaných zmlúv ním, pričom na účte storno rezervy neboli v zmysle vyššie uvedených ustanovení zmluvy o sprostredkovaní peňažné prostriedky v dostatočnej výške na pokrytie vzniknutého storna“. V tejto súvislosti žalobca predložil ako dôkaz len rovnako všeobecné a neurčité vyúčtovania za jednotlivé ním uvádzané mesiace, v ktorých podľa jeho tvrdení malo údajne dôjsť k vzniku uplatňovaného nároku. Preto namietal, že z podanej žaloby a ani z predložených dôkazov vôbec nie je zrejmé, z akých konkrétnych zmlúv (údajne neskôr stornovaných), sprostredkovaných ním, by mal eventuálne žalobcom uplatňovaný nárok vzniknúť, kedy mali byť tieto jednotlivé zmluvy uzavreté resp. sprostredkované a v akej výške by eventuálne mal žalobcovi vzniknúť uplatňovaný nárok z titulu stornovania týchto zmlúv a to vo vzťahu ku každej takejto konkrétnej zmluve. Zo žaloby ani z predložených dôkazov (vyúčtovaní) tieto skutočnosti nevyplývajú a žalobca ich ani žiadnym spôsobom bližšie nekonkretizuje. Tieto skutočnosti sú však absolútne zásadné z pohľadu preukázania samotnej (ne)existencie uplatňovaného nároku a (ne)dôvodnosti jeho vymáhania. V tejto súvislosti ďalej tvrdil, že nemá vedomosť o žiadnych zmluvách, ktoré by sprostredkoval a vo vzťahu ku ktorým by v súčasnosti mal existovať jeho záväzok voči žalobcovi z titulu vrátenia už vyplatenej provízie z dôvodu neskoršieho stornovania takýchto zmlúv (resp. z akéhokoľvek iného dôvodu). Uplatňovaný nárok považoval zároveň za nedôvodný aj z dôvodu nedostatku tzv. pasívnej legitimácie na svojej strane. Poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že žalobcom predložená zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania zo dňa 20.02.2017, ktorá má podľa tvrdení žalobcu predstavovať právny základ uplatňovaného nároku, vôbec neobsahuje jeho identifikačné údaje. V uvedenej zmluve je jednak uvedené odlišné obchodné meno „Anna Šatarová, s.r.o.“, a taktiež v zmluve absentuje akýkoľvek údaj o identifikačnom čísle (IČO), pričom v tejto časti je namiesto toho zmätočne uvádzaný dátum „XX.XX.XXXX“. Z týchto dôvodov považoval nárok žalobcu za nedôvodný, a to včítane požadovaných úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
6. Na uznesenie súdu Sp.zn. 14Cb/12/2020-86 zo dňa 16.02.2021, ktoré bolo vydané podľa § 167 ods. 3 CSP žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 17.03.2021, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.03.2021. Vo vyjadrení žalobca poukázal na čl. 8 CSP podľa ktorého „strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu“. Žalovaný povinnosť tvrdenia nedokázal podložiť relevantnými dôkaznými prostriedkami, a tak nie je možné na jeho tvrdenia v odpore prihliadať. Žalovaný neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a už vonkoncom nepoprel skutočnosti ním tvrdené v žalobe vlastnými tvrdeniami o skutkových okolnostiach. Preto mal za to, že v podanej žalobe vyčerpávajúco vymedzil rozhodujúce skutočnosti, relevantný skutkový dej, ktorý predstavuje údaje nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Riadne špecifikoval skutkové okolnosti na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť. Popisom rozhodujúcich skutočností riadne vymedzil predmet konania po skutkovej stránke a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Jeho tvrdenia žalovaný nepoprel, a tak je potrebné akceptovať závery, že nárok uplatnený žalobou je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný, keď v tejto súvislosti pokiaľ ide o nepopretie jeho tvrdení žalovaným poukázal na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že na zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným je potrebné aplikovať ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Obidve strany uzatvorili zmluvu ako podnikatelia (v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 zákona o finančnom hospodárení v spojení s ustanovením § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka je finančné sprostredkovanie vykonávané podľa zákona o finančnom sprostredkovaní podnikaním) a podpisom prejavili s jej obsahom súhlas. Ide o zmluvný vzťah dvoch rovnocenných obchodných partnerov. Ďalej
mal za to, že nesprávne a neúplné označenie zmluvnej strany nemá za následok nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. V zmysle verejne dostupného registra finančných agentov a finančných poradcov nesporne vyplýva tá skutočnosť, že žalovaný vykonával pre neho finančné sprostredkovanie pod registračným číslom 225794. Tiež považoval za nepravdivé tvrdenie žalovaného o nevedomosti akéhokoľvek záväzku voči nemu. V konaní boli predložené jednotlivé vyúčtovania z jeho strany a tieto boli žalovanému riadne odoslané, spolu s podrobným prehľadom výsledkov. V tomto kontexte poukázal na Provízny poriadok čl. C „Vyúčtovanie“ ods. 2 podľa ktorého „Vyúčtovanie, ktoré Vám spoločnosť zašle, ste povinný starostlivo preskúmať. Ak v priebehu 2 týždňov odo dňa odoslania vyúčtovania nevznesiete proti obsahu vyúčtovania písomné námietky, tzv. reklamáciu, platí, že ste vyúčtovanie záväzne uznali“. V zmysle uvedeného bolo teda povinnosťou žalovaného v zmluvnom vzťahu riadne preskúmať zaslané vyúčtovanie a vyjadriť prípadný nesúhlas s ním, inak na základe dojednaného zmluvného vzťahu sa toto vyúčtovanie považovalo za nesporné a akceptované zo strany žalovaného. Obchodnoprávna úprava uznania záväzku je komplexná a má dispozitívny charakter, teda strany si môžu zvoliť vlastnú úpravu. Podstata uznania záväzku spočíva v tom, že pokiaľ dlžník svoj záväzok uzná, platí vyvratiteľná domnienka, že uznaný záväzok v dobe svojho uznania skutočne existoval. Dlžník má možnosť preukázať opak, avšak dôkazná povinnosť je na ňom a nie na veriteľovi. Žalovaný však opak doposiaľ v konaní nepreukázal. Zároveň uznanie záväzku a akceptácia vyúčtovania je súčasťou už existujúceho zmluvného vzťahu a práv a povinností z neho plynúcich. Povinnosť vrátiť vyúčtované finančné prostriedky vyplýva z nevznesenia námietky žalovaným a pokiaľ tento bude tvrdiť, že si vyúčtovanie neprezrel, o tejto povinnosti nevedel alebo bude popierať doručenie, celkom zjavne porušil svoju zmluvnú povinnosť. Žalovaný bol povinný konať s náležitou odbornou starostlivosťou a jej zanedbanie nemôže byť na jeho ťarchu. Z týchto dôvodov navrhoval vyhovieť žalobe.
7. Na uznesenie súdu Sp.zn. 14Cb/12/2020-111 zo dňa 23.03.2021, ktoré bolo vydané podľa § 167 ods. 4 CSP žalovaný reagoval vyjadrením zo dňa 20.04.2021, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.04.2021. V tomto vyjadrení doplnil, že nakoľko z podanej žaloby a ani z dôkazov predložených so žalobou nevyplývali skutočnosti, ktorých absenciu namietal v odpore proti platobnému rozkazu, je úplne logické a legitímne, že ako žalovaná strana tieto skutočnosti nenamietal. Ako žalovaná strana sa totiž môže reálne brániť, a teda aj reálne popierať akékoľvek skutkové tvrdenia a okolnosti žalobcu a o týchto uvádzať vlastné skutkové tvrdenia až vtedy, keď sú tieto prezentované zo strany žalobcu. Je pritom zjavné, že žalobca predložil dôkazy - vyúčtovania, obsahujúce bližšie údaje o jednotlivých zmluvách, ktoré mali byť údajne sprostredkované ním na základe obchodno-záväzkového vzťahu so žalobcom a z ktorých mal podľa tvrdení žalobcu vzniknúť nárok uplatňovaný v tomto konaní, až v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 17.03.2021. Preto tvrdenie žalobcu o tom, že by mal údajne postupovať v rozpore s § 151 ods. 1 CSP, je tak celkom zjavne nedôvodné. Naďalej zotrvával na vznesenej námietke nedostatku tzv. pasívnej legitimácie na jeho strane. Túto námietku zdôvodnil rovnako ako v odpore proti platobnému rozkazu. Nakoľko žalobcom predložená zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania zo dňa 20.02.2017 vôbec neobsahuje jeho identifikačné údaje ako obchodnej spoločnosti, táto skutočnosť spôsobuje neurčitosť a zmätočnosť v základnej a podstatnej náležitosti zmluvy, a to v otázke jednoznačného a nezameniteľného označenia zmluvnej strany. Rovnako odmieta tvrdenie žalobcu v tom, že by z jeho strany malo dôjsť k uznaniu záväzku a to postupom podľa čl. C „Vyúčtovanie“ ods. 2 Provízneho poriadku. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že vyúčtovania v podobe, v akej tieto žalobca predložil súdu spolu so svojim vyjadrením zo dňa 17.03.2021, teda vyúčtovania obsahujúce konkrétne údaje o jednotlivých zmluvách a k nim prináležiacim nárokom, mu zo strany žalobcu nikdy doručené neboli. S týmito vyúčtovaniami mal možnosť po prvýkrát sa oboznámiť až v rámci súdneho konania, keď mu boli doručené ako príloha vyjadrenia zo dňa 17.03.2021. Na tomto nič nemení dôkaz predložený žalobcom v podobe fotokópie predložených podacích lístkov/hárkov, ktoré žalobca tiež len dodatočne v konaní predložil, pretože tieto žiadnym spôsobom nepreukazujú faktické doručenie zásielok, ďalej nepreukazujú o aké zásielky malo sa jednať a navyše nepreukazujú ani dátum odoslania uvedených zásielok, nakoľko tento je nejasný a nečitateľný. Preto popiera, že by zo strany žalobcu mu boli doručované vyúčtovania, ktoré by obsahovali všetky relevantné údaje resp. vyúčtovania v takej podobe, v akej to vyžadoval Provízny poriadok a v akej boli tieto aj napokon následne predložené zo strany žalobcu spolu s vyjadrením zo dňa 17.03.2021. Táto skutočnosť je potvrdená i tým, že vo všetkých týchto žalobcom predložených vyúčtovaniach je uvedený ako dátum ich vystavenia až deň 28.10.2019, a teda je zrejmé, že vyúčtovania s týmto obsahom zjavne nemohli byť doručované skôr a priebežne, tak ako sa žalobca to pokúša preukazovať ním predloženými podacími lístkami/hárkami. Pokiaľ mu zo strany žalobcu boli priebežne predkladané určité prehľady, tieto podľa jeho názoru po obsahovej stránke nemožno považovať za vyúčtovania, nakoľko sa jednalo o podklady len vo všeobecnej a neurčitej forme
t.j. v rovnakej podobe, v akej boli tieto predložené zo strany žalobcu spolu so žalobou. Z týchto podkladov nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa jednotlivých sprostredkovaných zmlúv a preto je zrejmé, že na základe ich predloženia/doručenia v žiadnom prípade nemohlo akokoľvek dôjsť k uznaniu akéhokoľvek nároku žalobcu voči nemu. Ďalej poukázal na právnu úpravu uvedenú ohľadne uznania záväzku v § 323 Obchodného zákonníka. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby vôbec mohlo dôjsť k uznaniu určitého záväzku, musí byť v prvom rade záväzok dostatočne identifikovaný, t.j. musí byť zrejmé o aký záväzok sa jedná a v akej výške. Predkladanie obsahovo neurčitých podkladov zo strany žalobcu tak rozhodne nemožno spájať s akýmkoľvek uznaním záväzkov voči nemu, nakoľko evidentne nie je splnená ani len základná podmienka vo forme dostatočnej identifikácie záväzku. Tiež nevyhnutným predpokladom uznania záväzku je určitý jednostranný prejav vôle zo strany dlžníka, ktorý však musí byť nepochybne prejavený, a to buď výslovne napríklad písomnou formou alebo konkludentným spôsobom, napríklad čiastočným plnením záväzku, v každom prípade však vždy aktívne prejaveným a vedomím konaním dlžníka. K tomuto nedošlo. Z obsahu jednotlivých vyúčtovaní predložených zo strany žalobcu spolu s vyjadrením zo dňa 17.03.2021 je predovšetkým zrejmé, že on ako žalovaná strana nie je a ani objektívne nemôže byť dlžníkom žalobcu z titulu ním uplatňovaných nárokov v súdnom konaní. Nárok žalobcu by hypoteticky mohol byť dôvodný výlučne v tom prípade, ak by jeho právnym základom boli zmluvy sprostredkované ním, za ktoré by mu bola zo strany žalobcu vyplatená provízia a ktorú by bol povinný žalobcovi eventuálne vrátiť v prípade, ak by dodatočne neskôr (do určitej doby) došlo k stornovaniu týchto zmlúv. V prípade všetkých zmlúv uvádzaných v jednotlivých vyúčtovaniach, ktoré dodatočne žalobca predložil, sa však zjavne nejedná o zmluvy, ktoré boli sprostredkované ním ako obchodnou spoločnosťou. Jeho obchodná spoločnosť vznikla dňa 17.01.2017. Zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania bola uzatvorená dňa 20.02.2017. Na základe uvedeného ako podriadený finančný agent (PFA) vykonával finančné sprostredkovanie v podregistri poistenia a zaistenia pre žalobcu ako samostatného finančného agenta (SFA) v období od 08.03.2017 do 31.07.2017, tak ako to vyplýva z výpisu z Registra finančných agentov a finančných sprostredkovateľov NBS. V prípade vyúčtovaní za mesiac 07/2017, 11/2017, 12/2017, 9/2018, 11/2018, 12/2018, 4/2019 a 8/2019 je už samotného ich obsahu zrejmé, že sa má vo všetkých prípadoch jednať o sprostredkovanie zmlúv, ktoré boli uzavreté (a aj sprostredkované) nielenže pred časom uzavretia sprostredkovateľskej zmluvy medzi ním a žalobcom (dňa 20.02.2017), ale dokonca v období, kedy jeho spoločnosť ako právny subjekt ani len neexistovala. Vo všetkých týchto vyúčtovaniach sú tak pri stornách (t.j. mínusových položkách) uvedené zmluvy, ktoré mali byť uzatvorené (sprostredkované) v období rokov 2003, 2005, 2006, 2007, 2008, 2011, 2012, 2013, 2015, 2016 a január 2017. Je pritom celkom logické, že pokiaľ jeho spoločnosť v uvedenom čase ešte právne ani len neexistovala, nemohla tieto zmluvy žiadnym spôsobom sprostredkovať, ani mu teda nemohla byť zo strany žalobcu za tieto zmluvy vyplatená akákoľvek provízia, a teda nemohol na jeho strane vzniknúť akýkoľvek záväzok voči žalobcovi z titulu neskoršieho stornovania týchto zmlúv. Uvedené závery sa rovnako týkajú aj vyúčtovania za mesiac 06/2018, v ktorom sú však zrejme nedopatrením uvedené nesprávne údaje o období sprostredkovania v ňom uvádzaných zmlúv (05/2017). Zmluvy, ktoré sú uvedené v tomto vyúčtovaní boli totiž v skutočnosti sprostredkované ako tzv. súborné poistenie v mesiaci 05/2015, čo je zrejmé aj z dostupných údajov Slovenskej kancelárie poisťovateľov. V tejto súvislosti poukázal aj na tú skutočnosť, že prakticky všetky vyúčtovania, t.j. vyúčtovania za mesiace 11/2017, 12/2017, 6/2018, 9/2018, 11/2018, 12/2018, 4/2019, 8/2019 a čiastočne aj vyúčtovanie za mesiac 07/2017 sú po obsahovej stránke úplne absurdné, keď na jednej strane sa má vo všetkých prípadoch jednať o vyúčtovania za jednotlivé mesiace, kedy vôbec nevykonával činnosť finančného sprostredkovania pre žalobcu a s týmto už nebol v žiadnom právnom vzťahu (podľa údajov z RFAFS oprávnenie zaniklo 31.07.2017), a na druhej strane sú predmetom týchto vyúčtovaní takmer výlučne zmluvy, ktoré mali byť sprostredkované ešte dávno predtým než vôbec bola uzavretá zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania medzi ním a žalobcom, resp. v mnohých prípadoch ešte predtým, než jeho spoločnosť vôbec vznikla. Tieto vyúčtovania po obsahovej stránke sa vôbec netýkajú akýchkoľvek zmlúv, ktoré by mali byť sprostredkované v období, v ktorom bol podľa výpisu z RFAFS oprávnený vykonávať finančné sprostredkovanie pre žalobcu t.j. v období od 08.03.2017 do 31.07.2017. Vzhľadom na túto argumentáciu trval na zamietnutí žaloby.
8. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 08.06.2021. Tohto pojednávania sa právny zástupca žalovaného a štatutárna zástupkyňa žalovaného zúčastnili, právny zástupca žalobcu, ani žalobca sa tohto pojednávania nezúčastnili, právny zástupca žalobcu bol na toto pojednávanie predvolaný riadne a včas dňa 11.05.2021. Tento neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 07.06.2021, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.06.2021. Právny zástupca žalobcu týmto podaním ospravedlnil neúčasť žalobcu ako i svoju neúčasť na tomto pojednávaní, súhlasil s prejednaním
veci tak v neprítomnosti svojej ako i v neprítomnosti žalobcu. Zdôraznil, že zotrváva na všetkých svojich doterajších podaniach a vyjadreniach. Nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto súd za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, v prítomnosti štatutárnej zástupkyne žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, keď procesne postupoval podľa § 180 CSP, keďže právny zástupca žalovaného nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Ako dôvod neúčasti uviedol hospodárnosť konania s poukazom na § 177 ods. 2 CSP.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené v konaní žalobcom a žalovaným, iné dôkazy v konaní neboli označené na vykonanie, súd vykonal dokazovanie všetkými dôkazmi, ktoré označili na vykonanie strany sporu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
10. Dňa 20.02.2017 bola medzi žalobcom ako samostatným finančným agentom alebo „SFA“ na jednej strane a „Anna Šatarová s.r.o., rodné číslo/IČO: XX.XX.XXXX, O. L.J. L.: B. XXX/XX, XXX XX Z., bankové spojenie: 0270115588/8330, evidenčné číslo: 100317“ ako podriadeným finančným agentom alebo „PFA“ na druhej strane uzatvorená Zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania, ktorá bola uzatvorená ako nepomenovaná zmluva podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania“). V zmysle čl. II. Predmet zmluvy, predmetom zmluvy bol záväzok PFA vykonávať výhradne pre SFA finančné sprostredkovanie finančných a iných služieb sprostredkovávaných SFA, príkladmo uvedených v tomto čl. zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania. SFA sa zaviazala uhrádzať PFA dojednanú odplatu za vykonávanie týchto služieb (ďalej len „provízia“). V zmysle čl. XV. Záverečné ustanovenia tejto zmluvy, bod 1., zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvy účastníkmi zmluvy. V zmysle tohto istého čl. bod 4. tejto zmluvy právne vzťahy zmluvou osobitne neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, prioritne § 566 a nasledujúcimi ustanoveniami o mandátnej zmluve, ďalej ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ZFSFP a ostatne všeobecne záväzných právnych predpisov. V zmysle čl. V. Trvanie a skončenie zmluvy, bod 1., zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V zmysle čl. III. Provízia a storno rezerva bod 1. tejto zmluvy, podmienky na priznanie provízie za finančné sprostredkovanie a jej výška sa spravuje aktuálnym Sadzobníkom v spojení s aktuálnym Províznym poriadkom vydaným SFA, ktorý tvorí prílohu k zmluve, a na ktorého jednostrannú zmenu si SFA vyhradzuje právo, s čím PFA súhlasí (ďalej len „provízny poriadok“). V zmysle čl. XV. Záverečné ustanovenia, bod 3. tejto zmluvy, prílohy k zmluve majú právny charakter iných obchodných podmienok a prikladajú sa k zmluve. Podpisom zmluvy PFA potvrdzuje prevzatie prílohy k zmluve, a zároveň oboznámenie sa s relevantnou platnou právnou úpravou a vnútornými predpismi SFA vrátane Programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu. Prílohou predmetnej zmluvy bol Sadzobník jednotiek, Provízny poriadok, Kariérny poriadok, Čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti a spôsobilosti na právne úkony a Čestné vyhlásenie na účely zistenia a zamedzenia konfliktu záujmov. Zmluva je podpísaná obidvomi stranami, pri podpise PFA chýba odtlačok pečiatky. V zmysle čl. III. Provízia a storno rezerva bod 4. predmetnej zmluvy, počas trvania zmluvy a 36 mesiacov po jej skončení vedie SFA v prospech PFA, s čím PFA súhlasí, tzv. účet storno rezervy (ďalej len „storno rezerva“) pre účely zabezpečenia zodpovednosti PFA za trvanie sprostredkovaných zmlúv, najmä pre účely zmiernenia negatívnych následkov predčasného skončenia sprostredkovaných zmlúv po skončení trvania zmluvy. Peňažné prostriedky na účte storno rezervy sú určené na zabezpečenie pohľadávky SFA v prípade vzniku akéhokoľvek dlhu v súvislosti s vyúčtovaním provízie PFA, najmä pre prípad storna sprostredkovaných zmlúv. Spôsob tvorby storno rezervy, potrebná a minimálna výška storno rezervy a úročenie storno rezervy sú bližšie upravené v Províznom poriadku. Právny nárok na výplatu storno rezervy v prospech PFA vzniká po uplynutí 36 mesiacov po skončení trvania zmluvy (ďalej len „doba viazanosti“). Pred uplynutím doby viazanosti PFA nemôže so storno rezervou žiadnym spôsobom disponovať, pokiaľ sa na tom PFA nedohodne so SFA... .
11. Žalobca v žalobe okrem vyššie uvedenej zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania k žalobe predložil jej prílohy Čestné vyhlásenie na účely zistenia a zamedzenia konfliktu záujmov (č.l. 4 spisu), Čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti a plnej spôsobilosti na právne úkony (č.l. 5 spisu), Kariérny poriadok (č.l. 6-8 spisu), Provízny poriadok (č.l. 10-13 spisu) a Sadzobník jednotiek (č.l. 14 spisu).
12. Z Čestného vyhlásenia na účely zistenia a zamedzenia konfliktu záujmov (č.l. 4 spisu vyplýva, že toto je podpísané vo Zvolene dňa 20.02.2017 „Anna Šatarová s.r.o.“, keď sa tu nachádza podpis, bez pečiatky. V záhlaví je uvedené „titul/meno, priezvisko/obchodné meno: Anna Šatarová s.r.o., adresa
trvalého pobytu a miesta podnikania/adresa sídla: Nižovec 219/21, 960 01 Zvolen, rodné číslo/IČO: XX.XX.XXXX“. Predmetom čestného vyhlásenia je prehlásenie podpísaného, že nie je finančným poradcom, štatutárnym orgánom finančného poradcu, členom štatutárneho orgánu finančného poradcu ani zamestnancom finančného poradcu vykonávajúcim finančné poradenstvo (o.i.).
13. Z Čestného vyhlásenia o dôveryhodnosti a plnej spôsobilosti na právne úkony (č.l. 5 spisu) vyplýva, že toto bolo podpísané vo Zvolene dňa 20.02.2017 „Anna Šatarová s.r.o.“, nachádza sa tu podpis, bez pečiatky. V záhlaví je uvedené „titul/meno, priezvisko/obchodné meno: Anna Šatarová s.r.o., adresa trvalého pobytu a miesta podnikania/adresa sídla: Nižovec 219/21, 960 01 Zvolen, rodné číslo/IČO: XX.XX.XXXX“. Predmetom čestného vyhlásenia je vyhlásenie podpísaného, že ku dňu podania návrhu na zápis do Registra finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a viazaných investičných agentov navrhovateľom spoločnosťou CAPITOL, akciová spoločnosť v postavení samostatného finančného agenta reg. č.: (neuvedené) je dôveryhodnou osobou podľa ustanovenia § 23 ods. 1 písm. h/ ZFSFP a je plne spôsobilou na právne úkony.
14. Kariérny poriadok (č.l. 6-8 spisu), ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania mal účinnosť od 01.07.2016, keď obsahoval kariérny postup podriadeného finančného agenta „PFA“.
15. Provízny poriadok, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania (č.l. 10-13 spisu), nadobudol platnosť a účinnosť dňom 01.07.2016. V zmysle čl. A. bod 1. Provízneho poriadku Hodnotenie zmlúv, prehľad produktov, ktoré spoločnosť sprostredkováva a ich ohodnotenie jednotkami je stanovené v platnom Sadzobníku jednotiek (ďalej len „Sadzobník“). Pre hodnotenie nových zmlúv a náhrad sa použije vždy Sadzobník v platnom znení a pre hodnotenie zmien, dynamizácie a prolongácie existujúcich zmlúv sa použije vždy Sadzobník platný v produkčnom mesiaci zahrnutia príslušnej zmluvy do vyúčtovania. Pre zmluvy uzavreté na základe zvláštnych marketingových akcii stanoví spoločnosť hodnotiace jednotky prípad od prípadu. V čl. C. Vyúčtovanie bod 5. Provízneho poriadku, nárok na pripísanie jednotiek a peňažnej hodnoty jednotiek k dobru vzniká, ak zmluva bola sprostredkovaná Vami prípadne agentmi Vášho tímu, prijatá partnermi s výnimkami vzťahujúcimi sa na produkciu Prechodného obdobia podľa zmluvy a bolo zaplatené prvé poistné. Za jednotlivé nové zmluvy, nové rozdielové zmluvy, náhrady, zmeny zvýšením, dynamizácie či prolongácie nedostanete províziu priamo, ale sa Vám vo vyúčtovaní pripíšu k dobru jednotky a peňažná hodnota príslušných jednotiek v očakávaní, že zmluvy nebudú stornované, nahradené, zmenené znížením alebo redukované. Súčasne sa vo vyúčtovaní odčítajú storno jednotky a peňažná hodnota storno jednotiek, jednotiek za náhrady, jednotiek za zmeny zničením, jednotiek za redukcie, jednotiek za prolongáciu znížením. Nárok na pripísanie jednotiek a peňažnej hodnoty jednotiek za nové zmluvy, náhrady, zmeny zvýšením, dynamizácie či prolongácie Vám vznikne dňom účinnosti novej zmluvy, náhrady, zmeny zvýšením, dynamizácie, či prolongácie. V zmysle tohto istého čl. bod 6. Provízneho poriadku, nárok na jednotky vrátane prípadných ďalších, zvláštnych resp. bonusových jednotiek a peňažnú hodnotu jednotiek pripísaných k dobru zaniká dňom, keď spoločnosť dostane od partnera informáciu o stornovaní zmluvy, jej náhrade, zmene znížením, redukcii, či prolongácii znížením. Nárok na jednotky vrátane prípadných ďalších zvláštnych resp. bonusových jednotiek a peňažnú hodnotu jednotiek pripísaných k dobru zaniká tiež v prípade stornovania zmluvy z dôvodu jej neplatenia po dobu dlhšiu ako 7 kalendárnych mesiacov s účinnosťou storna k prvému nezaplatenému dňu príslušnej zmluvy, tzv. technické storno. Odčítanie jednotiek a ich peňažnej hodnoty sa vykoná v najbližšom vyúčtovaní. Peňažnú hodnotu jednotiek, ktorá Vám už bola uhradená a na ktorú Vám v súlade so zmluvou zanikol resp. nevznikol nárok, ste povinný vrátiť spoločnosti. Pre prípad skončenia Vášho zmluvného vzťahu so spoločnosťou nemá táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť a účinnosť predchádzajúcej vety. Bod 6.1. až 6.4. tohto čl. Provízneho poriadku upravuje ďalšie podmienky „storna“.
16. V Sadzobníku jednotiek platného od 01.11.2013 (č.l. 14 spisu) sú uvedené sadzby jednotiek pri stanovovaní provízie podriadeného finančného agenta „PFA“.
17. Žalobca k žalobe predložil i tzv. vyúčtovanie storna provízie za mesiace júl 2017, november 2017, december 2017, jún 2018, september 2018, november 2018, december 2018, apríl 2019 a august 2019 (č.l. 16-24 spisu). Vyúčtovanie vykonal pre „s.r.o. Šatarová Anna, Nižovec 219/21, 960 01 Zvolen“. Vo všetkých vyúčtovaniach je uvedené číslo poradcu: 100 317, ďalej je tu uvedený
dátum narodenia: „XX.XX.XXXX“. Vyúčtovanie za júl 2017 bolo vystavené dňa 28.10.2019 a obsahuje vyčíslenie storna provízie 62,21 Eur, vyúčtovanie za november 2017 bolo vystavené dňa 28.10.2019 a obsahuje vyúčtovanie storna provízie 1,04 Eur s dátumom splatnosti dňa 31.01.2018, vyúčtovanie za december 2017 bolo vystavené dňa 28.10.2019 a obsahuje vyúčtovanie storna provízie 5,84 Eur s dátumom splatnosti dňa 28.02.2018, vyúčtovanie za jún 2018 bolo vystavené dňa 28.10.2019 a obsahuje vyúčtovanie storna provízie 3,43 Eur s dátumom splatnosti dňa 31.08.2018, vyúčtovanie za september 2018 bolo vystavené dňa 28.10.2019 a obsahuje vyúčtovanie storna provízie 192,98 Eur s dátumom splatnosti dňa 30.11.2018, vyúčtovanie za november 2018 bolo vystavené dňa 28.10.2019 a obsahuje vyúčtovanie storna provízie 13,17 Eur s dátumom splatnosti dňa 31.01.2019, vyúčtovanie za december 2018 bolo vystavené dňa 28.10.2019 a obsahuje vyúčtovanie storna provízie 10,18 Eur s dátumom splatnosti dňa 28.02.2019, vyúčtovanie za apríl 2019 bolo vystavené dňa 28.10.2019 a obsahuje vyúčtovanie storna provízie 39,45 Eur s dátumom splatnosti dňa 30.06.2019 a vyúčtovanie za august 2019 bolo vystavené dňa 28.10.2019 a obsahuje vyúčtovanie storna provízie 10,27 Eur s dátumom splatnosti dňa 31.10.2019. Spolu bola vyúčtovaná storno provízia v čiastke 338,57 Eur. Z vyúčtovaní nevyplýva, ktorých sprostredkovaných finančných služieb PFA pre SFA sa vyúčtovania storno provízie týkajú.
18. Žalobca k vyjadreniu zo dňa 17.03.2021 predložil vyúčtovania storno provízie za rovnaké obdobie, za ktoré boli tieto vyúčtovania predložené k žalobe, ale ich obsah nie je totožný (č.l. 96-105 spisu). Vyúčtovanie za apríl 2019 sa dotýka poistných zmlúv uzatvorených v roku 2013 a 2015, vyúčtovanie za jún 2018 sa dotýka poistných zmlúv uzatvorených v roku 2017 (mesiac 05.), vyúčtovanie za júl 2017 sa dotýka poistných zmlúv uzatvorených v roku 2005, 2006, 2007, 2008, 2011, 2013, 2015, 2016, 2017 (mesiac 06., 07.), vyúčtovanie za august 2019 sa dotýka poistných zmlúv uzatvorených v roku 2016, vyúčtovanie za september 2018 sa dotýka poistných zmlúv uzatvorených v roku 2012, 2013, 2015, vyúčtovanie za november 2017 sa dotýka poistnej zmluvy uzatvorenej v roku 2017 (mesiac 01.), vyúčtovanie za november 2018 sa dotýka poistných zmlúv uzatvorených v roku 2003 a v roku 2014, vyúčtovanie za december 2017 sa dotýka poistných zmlúv uzatvorených v roku 2012 a 2013 a vyúčtovanie za december 2018 sa dotýka poistnej zmluvy uzatvorenej v roku 2003.
19. Žalobca ďalej k vyjadreniu zo dňa 17.03.2021 predložil i podacie hárky Slovenskej pošty, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, z ktorých vyplýva, že žalobca odoslal pre „H. Š. B. XXX/XX, XXX XX Z. a pre „Anna Šatarová s.r.o.“, Nižovec 219/21, 960 01 Zvolen prostredníctvom pošty zásielky (č.l. 92-95 spisu), keď dátum na podacích hárkoch je nečitateľný, na podacích hárkoch nie je resp. z nich nevyplýva, čo bolo obsahom odoslaných zásielok.
20. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka číslo: 31084/S zo dňa 20.04.2021 (č.l. 121 spisu), ktorý na dôkaz predložil žalovaný, žalovaný je nositeľom obchodného mena „Šatarová Anna s.r.o.“ so sídlom Nižovec 219/21, 960 01 Zvolen, deň zápisu spoločnosti do obchodného registra je uvedený 10.01.2017, IČO bolo pridelené: 50 653 083. Konateľkou žalovaného od 10.01.2017 je H. Š., B. XXX/XX, XXX XX Z.. Spoločníkom spoločnosti a to jediným je O. W., R. XXXXX/XX, XXX XX X..
21. Podľa výpisu z Registra finančných agentov a finančných poradcov Národnej banky Slovenska zo dňa 20.04.2021, ktorý na dôkaz predložil v konaní žalovaný (č.l. 122 spisu), žalovaný vykonával činnosť podriadeného finančného agenta PFA pre žalobcu ako samostatného finančného agenta SFA v období od 08.03.2017 do 31.07.2017.
22. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
23. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
24. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
25. Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
26. Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.
27. Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
28. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
29. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
30. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
31. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z.z.“), tento zákon upravuje a/ finančné sprostredkovanie, b/ finančné poradenstvo, c/ register finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v oblasti poskytovania úverov na bývanie (ďalej len „register“), d/ dohľad nad finančným sprostredkovaním a finančným poradenstvom, e/ niektoré vzťahy súvisiace s poskytovaním finančných služieb finančnou inštitúciou.
32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z., finančným sprostredkovaním je vykonávanie najmenej jednej z týchto činností: a/ predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, b/ poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby, c/ spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňuje, d/ spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje, e/ poskytovanie informácií o jednej alebo o viacerých zmluvách o poskytnutí finančnej služby v súlade s kritériami, ktoré si klienti zvolia prostredníctvom webového sídla alebo iných médií, ako aj predloženie porovnania jednotlivých produktov vrátane ceny a porovnania týchto produktov alebo poskytnutie zľavy z ceny zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak klient môže priamo alebo nepriamo uzatvoriť zmluvu o poskytnutí finančnej služby prostredníctvom webového sídla alebo iných médií.
33. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z., finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
34. Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je: a/ osoba zapísaná v obchodnom registri, b/ osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c/ osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d/ fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
35. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca žalobcu voči žalovanému nie je dôvodná. Súd preto žalobu žalobcu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol.
36. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
37. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
38. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
39. Vo veci bolo nesporné, že žalobca v konaní uplatnil nárok voči žalovanému vyplývajúci zo Zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.02.2017 (ďalej len „zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania“). Zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania bola uzatvorená ako tzv. nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď svojimi náležitosťami najbližšie ju možno subsumovať pod obchodno- právny záväzkový vzťah vyplývajúci z mandátnej zmluvy upravenej v § 566 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania mal uzatvoriť žalobca ako samostatný finančný agent alebo „SFA“ a žalovaný ako podriadený finančný agent alebo „PFA“. Tak ako vyplýva z tejto zmluvy jej predmetom mal byť záväzok žalovaného ako PFA vykonávať výhradne pre žalobcu ako SFA finančné sprostredkovanie finančných a iných služieb sprostredkovávaných žalobcom ako SFA, ktorá činnosť je príkladmo vymedzená v čl. II. v bode 1. písm. a/ až f/ predmetnej zmluvy. Súčasne predmetom zmluvy mal byť aj záväzok žalobcu ako SFA uhrádzať žalovanému ako PFA dojednanú odplatu za túto činnosť (ďalej len „provízia“). V predmetnej zmluve podriadený finančný agent, t.j. PFA je vymedzený: „titul, meno a priezvisko/obchodné meno/názov: Anna Šatarová s.r.o., rodné číslo/IČO: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt/sídlo/miesto podnikania: Nižovec 219/21, 960 01 Zvolen, bankové spojenie: 0270115588/8330, evidenčné číslo: 100317“. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou (§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorá ako obchodná spoločnosť, konkrétne spoločnosť s ručením obmedzeným bola zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica dňa 10.01.2017 s obchodným menom: Šatarová Anna s.r.o., so sídlom Nižovec 219/21, 960 01 Zvolen a s prideleným IČO-m: 50 653 083. Štatutárnym zástupcom žalovaného je jeho konateľka H. Š., B. XXX/XX, XXX XX Z., s dátumom vzniku funkcie dňom 10.01.2017. Žalovaný v rámci podaného odporu namietal nedostatok pasívnej legitimácie na svojej strane v konaní s odôvodnením, že v zmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania zo dňa 20.02.2017, ktorá má podľa žalobcu predstavovať právny základ uplatňovaného nároku nie sú uvedené jeho identifikačné údaje ako obchodnej spoločnosti na strane podriadeného finančného agenta. V predmetnej zmluve je uvedené na strane podriadeného finančného agenta odlišné obchodné meno od jeho spoločnosti ako „Anna Šatarová s.r.o.“, tiež v zmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania absentuje akýkoľvek údaj o identifikačnom čísle obchodnej spoločnosti s ktorou zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania mala byť uzatvorená, pričom na miesto tohto identifikačného čísla je v zmluve pri obchodnej spoločnosti zmätočne uvedený dátum „XX.XX.XXXX“. Tieto skutočnosti podľa neho spôsobujú neurčitosť a zmätočnosť v základnej a podstatnej náležitosti predmetnej zmluvy, ktorým je nezameniteľné označenie zmluvnej strany t.j. podriadeného finančného agenta.
40. Zaoberajúc sa touto námietkou žalovaného súd mal za to, že táto námietka žalovaného je dôvodná. Ako súd už dôvodí, v zmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania na strane podriadeného finančného agenta je uvedená obchodná spoločnosť: „Anna Šatarová s.r.o.“. Obchodné meno žalovaného, tak ako to vyplýva z údajov zapísaných v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica oddiel Sro, vložka číslo: 31084/S je však Šatarová Anna s.r.o.. V obchodnej zmluve porovnaním označenia podriadeného finančného agenta s obchodným menom žalovaného zapísanom
v obchodnom registri možno jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaný v zmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania nie je označený svojim správnym obchodným menom. Nepochybne k ďalšej identifikácii žalovaného, ak bol prejav vôle žalobcu uzatvoriť predmetnú zmluvu so žalovaným ako podriadeným finančným agentom, bolo uvedenie ďalšieho jeho identifikačného údaja, mimo obchodného mena, ktorým je identifikačné číslo, ktoré žalovanému ako obchodnej spoločnosti bolo pridelené podľa § 9 ods. 2 zákona č. 212/2015 Z.z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď identifikačné číslo sa prideľuje každej právnickej osobe, každej fyzickej osobe - podnikateľovi a každému orgánu verejnej moci. Prideľuje ho Štatistický úrad Slovenskej republiky a slúži na jednoznačnú identifikáciu toho, komu je v registri osôb pridelené. Identifikačné číslo umožňuje odlíšenie právnických osôb aj v prípade, ak by došlo k zmene obchodného mena resp. názvu alebo sídla právnickej osoby. Žalovanému ako právnickej osobe, obchodnej spoločnosti takéto identifikačné číslo, ktoré je významným rozpoznávacím údajom pre identifikáciu žalovaného bolo pridelené. Zapísané je v obchodnom registri ohľadne žalovaného ako IČO: 50 653 083. V predmetnej zmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania tento identifikačný údaj obchodnej spoločnosti, pokiaľ bola vôľa uzatvoriť túto zmluvu so žalovaným ako obchodnou spoločnosťou chýba, zmätočne je tu uvedený dátum „XX.XX.XXXX“. V konaní vyvstalo, že tento dátum je dátumom narodenia štatutárnej zástupkyne žalovaného, ktorou je H. Š.. Ide o konateľku žalovaného. I keď sídlo podnikania žalovaného je v predmetnej zmluve uvedené správne, neuvedenie správneho obchodného mena, neuvedenie identifikačného čísla žalovaného ako obchodnej spoločnosti v zmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania spôsobuje neurčitosť tohto právneho úkonu v označení zmluvnej strany resp. účastníka zmluvy v postavení podriadeného finančného agenta. Uvedenie dátumu narodenia štatutárnej zástupkyne žalovaného H. Š. vyvoláva značné pochybnosti a neurčitosť tohto právneho úkonu v tom, s ktorým subjektom mala byť zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania uzatvorená. Neurčitosť označenia tohto účastníka zmluvy spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou od začiatku bez ohľadu na to, či sa niekto tohto dôvodu neplatnosti dovolal, a nie je rozhodujúce, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia určujúceho, že právny úkon je neplatný. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti a to bez ohľadu na to, či to niektorý z účastníkov zmluvnej strany namieta. Po prejudiciálnom posúdení platnosti zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania, ktorý právny úkon súd vyhodnotil ako absolútne neplatný pre neurčitosť zmluvnej strany v pozícii podriadeného finančného agenta súd dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému z takejto neplatnej zmluvy nemožno priznať. O zmätočnosti označenia zmluvnej strany v postavení podriadeného finančného agenta v zmluve svedčí i tá skutočnosť, že žalobca v konaní uplatnil voči žalovanému nárok na tzv. storno províziu aj zo sprostredkovaných zmlúv, ktorých sprostredkovanie jednoznačne nemohol zabezpečiť a vykonať žalovaný ako podriadený finančný agent žalobcu, pretože tieto zmluvy boli sprostredkované v období, keď žalovaný právne neexistoval. Zapísaný bol do obchodného registra ako spoločnosť dňa 10.01.2017, pričom podľa dodatočne predložených vyúčtovaní storno provízie, ktoré predložil v konaní žalobca až po podaní odporu žalovaným voči platobnému rozkazu, sa tieto v podstatnej časti týkajú zmlúv sprostredkovaných v období, keď žalovaný ako právny subjekt neexistoval. Vyúčtovanie za apríl 2019 sa týkalo storno provízie v súvislosti so zmluvami, ktoré boli uzatvorené v roku 2013, 2015, vyúčtovanie za júl 2017 sa týkalo storno provízie v súvislosti so zmluvami, ktoré boli uzatvorené v rokoch najmä 2005, 2006, 2007, 2008, 2011, 2013, 2015, 2016, vyúčtovanie za august 2019 sa týkalo storno provízie v súvislosti so zmluvami uzatvorenými v roku 2016, vyúčtovanie za september 2018 sa týkalo storno provízie v súvislosti so zmluvami, ktoré boli uzatvorené v roku 2012, 2013, 2015, vyúčtovanie za november 2017 sa týkalo storno provízie v súvislosti so zmluvou uzatvorenou v roku 2017 (január, bez uvedenia konkrétneho dátumu), vyúčtovanie za mesiac november 2018 sa týkalo storno provízie v súvislosti so zmluvami uzatvorenými v roku 2003 a v roku 2014, vyúčtovanie za december 2017 sa týkalo storno provízie v súvislosti so zmluvami, ktoré boli uzatvorené v roku 2012, 2013, vyúčtovanie za december 2018 sa týkalo storno provízie v súvislosti so zmluvou uzatvorenou v roku 2003. Vzhľadom na dátum zápisu žalovaného do obchodného registra je tak nepochybné, že žalovaný sa nemohol podieľať na sprostredkovaní týchto zmlúv pre žalobcu v postavení podriadeného finančného agenta. Aj v tomto bola obrana žalovaného opodstatnená. Žalobca minimálne v rozsahu uvedenom súdom tak nárok na storno províziu uplatnil voči žalovanému ako nie nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Čo sa týka vyúčtovania storno provízie za mesiac jún 2018 a v časti za mesiac júl 2017, ktoré vyúčtovania sa týkajú storno provízie pokiaľ ide o vyúčtovanie za jún 2018 v súvislosti so zmluvou z mája 2017 a pokiaľ ide o vyúčtovanie za júl 2017 v súvislosti
so zmluvou z júna a z júla 2017 (vyúčtovanie za júl 2017 sa týka aj zmlúv uzavretých v období pred vznikom žalovaného), ani z týchto vyúčtovaní nemá žalobca nárok voči žalovanému na storno províziu pre absolútnu neplatnosť zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania, keď súd zdôrazňuje, že žalobca svoj nárok špecifikoval ako nárok na zaplatenie storno provízie vyplývajúci z predmetnej zmluvy, nekvalifikoval ho ako iný hmotnoprávny nárok, ktorý vzniká z neplatného právneho úkonu, teda nárok na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia. Preto súd sa zaoberal len nárokom žalobcu uplatneným žalobou ako nárokom na zaplatenie storno provízie vyplývajúceho zo zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania. Navyše žalovaný tvrdil, že vyúčtovanie za mesiac 06/2018 obsahuje nesprávne údaje o období sprostredkovania v ňom uvádzaných zmlúv (05/2017) s tvrdením, že zmluvy, ktoré sú uvedené v tomto vyúčtovaní boli v skutočnosti sprostredkované ako tzv. súborné poistenie v mesiaci 05/2015, ktoré tvrdenie žalovaného žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval, preto ho súd vyhodnotil ako nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP.
41. K procesnej námietke žalobcu, že žalovaný v odpore nepoprel jeho skutkové tvrdenia v žalobe, a preto ich má súd vyhodnotiť za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP súd uvádza, že táto procesná námietka žalobcu nie je dôvodná. Súd prisvedčuje žalovanému, že až z dodatočne žalobcom predložených vyúčtovaní, ktoré žalobca predložil až ako súčasť jeho vyjadrenia k odporu zo dňa 17.03.2021 tento predložil vyúčtovania, z ktorých vyplýva nárok po skutkovej stránke, keď takýmto dôkazom nie sú „vyúčtovania“, ktoré žalobca pripojil k žalobe. Z týchto vyúčtovaní, ktoré žalobca pripojil k žalobe nevyplýva totiž ktorých sprostredkovaných zmlúv sa týkajú vyúčtované storno provízie. Tieto skutočnosti vyplývajú až z obsahu dodatočne predložených vyúčtovaní žalobcom, voči ktorým žalovaný ako dôkazom vzniesol účinnú obranu.
42. K poslednému tvrdeniu žalobcu, že žalovaný tým, že mu boli doručené vyúčtovania, ktoré nenamietal, v zásade uznal nárok vyplývajúci z týchto vyúčtovaní v zmysle tzv. Provízneho poriadku, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania súd dodáva, že takéto tvrdenie žalobcu je nedôvodné, nakoľko súd prejudiciálne posúdil zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania za absolútne neplatnú. Neplatná je zmluva ako celok včítane jej všetkých príloh, teda i tzv. Provízneho poriadku. Navyše žalobca nepreukázal, že vyúčtovania, ktoré v konaní dodatočne predložil, riadnym spôsobom doručil žalovanému. Súd poukazuje na obsah podacích hárkov Slovenskej pošty, a.s., konkrétne na označenie prijímateľa zásielok odosielaných žalobcom, keď raz je tento označovaný ako H. Š., ako fyzická osoba, a raz je tento označovaný ako „Anna Šatarová s.r.o.“, ako právnická osoba. Aj z uvedeného potom možno uzavrieť, že sám žalobca nemal za to, s akým konkrétnym subjektom predmetnú zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania uzatvoril, teda či to bolo so žalovaným ako právnickou osobou, alebo so štatutárnou zástupkyňou žalovaného, ako fyzickou osobou, keď údaje dvoch týchto odlišných právnych subjektov žalobca zmätočne skombinoval a uviedol do označenia podriadeného finančného agenta v zmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania. Navyše žalovaný v konaní poprel, že by mu vyúčtovania v takej podobe, v akej ich dodatočne žalobca predložil v konaní, boli riadnym spôsobom doručené, keď povinnosť preukázať túto skutočnosť v konaní zaťažovala žalobcu, ktorý tieto skutočnosti riadnym spôsobom v konaní nepreukázal. Uvedené je však vzhľadom na závery súdu irelevantné, keďže zmluva bola vyhodnotená súdom ako absolútne neplatná. V zmysle neplatných dojednaní žalovaný nemohol uznať svoj záväzok tým, že nenamietal vyúčtovania, aj keby ich doručenie žalobca v konaní preukázal.
43. Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
44. O nároku na trovy konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.
46. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).