Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoCsp-7-2022.pdf
PDF · 82.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XD, U., o zaplatenie 10.251,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 7. decembra 2021, č.k. 3Csp/17/2021-108, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 10.251,38 eur od 27.07.2018 do 18.08.2021, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.251,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.251,38 eur od 19.08.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a posledným tretím výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,76 %, ktorú náhradu uložil žalovanému zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10.251,38 eur s príslušenstvom. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 10.000 eur a žalovaný ju mal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný porušil svoje povinnosti splácať úver riadne a včas, následkom čoho vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy a žalovaný dlžnú sumu nevrátil. Z dokazovania považoval súd prvej inštancie za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo k uzatvoreniu a realizácii záväzkového vzťahu - zmluvy zo dňa 06.06.2017 v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie posúdil túto zmluvu zároveň podľa povahy účastníkov právneho vzťahu v zmysle ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka aj ako spotrebiteľskú zmluvu. Z dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný poskytnutú pôžičku spolu s úrokom nesplácal riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu v súlade s bodom 9.2 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka využil právo a úver zosplatnil, a to ku dňu 19.07.2018. Žalovaný stratil výhodu splácať poskytnutú pôžičku v splátkach a bolo jeho povinnosťou zvyšok dlžnej sumy zaplatiť v celosti. Výška dlžnej sumy vo výške 10.251,38 eur nebola medzi sporovými stranami sporná, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu
tejto sumy žalobcovi. Ďalej súd uviedol, že pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobcovi prináleží v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného od 01.02.2013 tento vo výške 5 % ročne z priznanej sumy. Pre účely priznania úroku z omeškania od 27.07.2018 žalobca podľa súdu prvej inštancie netvrdil relevantné skutkové tvrdenia, resp. nepredložil dôkazy. Žalobca síce tvrdil, že žalovaný bol informovaný o zosplatnení listom zo dňa 21.07.2018, avšak už viac netvrdil, kedy tento list bol žalovanému aj skutočne zaslaný, resp. o jeho odoslaní žalovanému nepredložil žiaden dôkaz. Z tvrdení žalobcu, resp. dôkazov nie je možné podľa súdu prvej inštancie jednoznačne ustáliť dátum odoslania danej zásielky. Vzhľadom na dátum vyhotovenia listu 21.07.2018 by musel právny predchodca žalobcu zaslať tento list žalovanému hneď v deň jeho vyhotovenia, keď tvrdí, že bežná doba doručenia obyčajnej listovej zásielky je 5 dní (21.07.2018 + 5 dní = 26.07.2018), čo však nebolo preukázané. Vzhľadom k tomu, že zásielku obsahujúcu predžalobnú upomienku zo dňa 26.05.2018 podal právny predchodca žalobcu na poštu dňa 30.05.2018 (vychádzajúc z údaju na obálke č.l. 35 spisu, kde je vpravo hore uvedený dátum 30.05.2018), čo znamená, že uvedenú predžalobnú upomienku právny predchodca žalobcu nezaslal žalovanému v deň jej vyhotovenia, ale až o niekoľko dní neskôr, nemožno bez akejkoľvek pochybnosti považovať dátum vyhotovenia listiny - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti - za dátum, kedy bola táto listina aj skutočne podaná na poštovú prepravu. Súd teda priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 10.251,38 eur vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby, t.j. od 19.08.2021 do zaplatenia. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu čo do úroku z omeškania zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP podľa zásady úspechu v spore.
2. Proti tomuto rozsudku, vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a v závislom výroku o náhrade trov konania (výroky druhý a tretí rozsudku) podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca. Nestotožnil sa so zamietnutím žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.251,38 eur od 27.07.2018 do 19.08.2021. Žalovaný bol podľa jeho názoru informovaný o zosplatnení listom „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti“ zo dňa 21.07.2018, pričom túto skutočnosť aj preukázal predložením doručenky. Keďže tieto skutkové tvrdenia (ohľadom doručenia oznámenia o zosplatnení, ktoré bolo adresované žalovanému zo strany postupcu) neboli protistranou popreté, v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP ich bolo v konaní potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia. Je tak nesporným skutkovým tvrdením, že žalovaný bol postupcom riadne informovaný o zosplatnení. Súd prvej inštancie teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovanému bolo zo strany postupcu zasielané oznámenie o zosplatnení. Uviedol, že ničím nepopiera, že v zmysle ust. § 295 CSP môže súd vykonať v spotrebiteľských sporoch aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, avšak v žiadnom prípade sa nestotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý popieral skutkové tvrdenia strán sporu (žalobcu), ktoré bolo potrebné v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP považovať za nesporné. Súd prvej inštancie podľa neho nepostupoval v zmysle ust. § 295 CSP, ale naopak, z pozície pomyselného advokáta a zástupcu žalovaného ako spotrebiteľa (t.j. slabšej strany) aktívne rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu a napriek ich nepopretiu zo strany žalovaného zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.251,38 eur od 27.07.2018 do 19.08.2021. Poukázal aj na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení dospel k uvedenému záveru - keď samotný súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal odoslanie uvedeného podania (a teda preukázal, že sa dostalo do sféry dispozície žalovaného a ten tak bol v omeškaní už od júla 2018, avšak napriek tomu priznal úrok z omeškania až od augusta 2021). Odôvodnenie súdu považuje za arbitrárne a prijaté závery za svojvoľné a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, ako ani v samotných zákonných ustanoveniach. Zároveň mu nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania od 27.07.2018 do 19.08.2021 - teda v rozsahu 3 rokov, a nie tak, ako napokon vo svojom odôvodnení uviedol, t. j. od 26.07.2018, keď tvrdí, že bežná doba doručenia obyčajnej listovej zásielky je 5 dní (21.07.2018 + 5 dní = 26.07.2018). V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV 10/2012 a sp. zn. 4Cdo 90/2013. Zastával názor, že mu vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.251,38 eur od 27.07.2018 do 19.08.2021, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, z akého dôvodu súd tento nárok považoval za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.251,38 eur od 27.07.2018 do 18.08.2021 a prizná mu voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp. alternatívne, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom zamietajúcom (druhom) výroku. podľa § 388 CSP zmeniť.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom vyhovujúcom výroku, o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v sume 10.251,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.251,38 eur od 19.08.2021 do zaplatenia odvolaním napadnutý nebol, preto je v tejto časti rozsudok právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
6. V odvolaní sa žalobca nestotožnil so zamietnutím žaloby súdom prvej inštancie v časti úrokov z omeškania, ktoré žalobou žiadal priznať vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy 10.251,38 eur od 27.07.2018 do zaplatenia, pričom súd mu tieto priznal z istiny iba od 19.08.2021 (odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému) do zaplatenia a teda zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania za obdobie od 27.07.2018 do 18.08.2021. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ohľadne tejto napadnutej časti uviedol, že pre účely priznania úroku z omeškania od 27.07.2018 žalobca netvrdil relevantné skutkové tvrdenia, resp. nepredložil dôkazy; síce tvrdil, že žalovaný bol informovaný o zosplatnení listom zo dňa 21.07.2018, avšak už viac netvrdil, kedy tento list bol žalovanému aj zaslaný, resp. o jeho odoslaní žalovanému nepredložil dôkaz.
7. V danom prípade je potrebné dať do pozornosti konštatované závery súdu prvej inštancie, vyplývajúce z vykonaného dokazovania, keď súd prvej inštancie v ods. 19. rozsudku uvádza, že „žalovaný poskytnutú pôžičku spolu s úrokom nesplácal riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu v súlade s bodom 9.2 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka využil právo a úver zosplatnil, a to ku dňu 19.07.2018. Žalovaný stratil výhodu splácať poskytnutú pôžičku v splátkach a bolo jeho povinnosťou zvyšok dlžnej sumy zaplatiť v celosti. Výška dlžnej sumy vo výške 10.251,38 eur bola medzi stranami sporu nesporná, preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu danej sumy žalobcovi“.
8. Kľúčovou skutočnosťou v danej veci je, že pokiaľ súd prvej inštancie považoval úver za zosplatnený ku dňu 19.07.2018, keďže vychádzal z tejto skutočnosti ako nespornej, predstavuje uvedené skutkové východisko o splatnosti nevyhnutne základ aj pre žalobcom uplatnený úrok z omeškania, resp. počiatok omeškania. Zosplatnením úveru došlo k zmene pôvodne dohodnutej splatnosti úveru. Ak žalovaný po takto zmenenej splatnosti neplnil, dostal sa do omeškania. Pokiaľ súd prvej inštancie prijal skutkový záver o zosplatnení úveru, čo nie je nič iné než záver o splatnosti úveru, nebolo potrebné pre posúdenie nároku na úrok z omeškania zisťovanie doručovania žiadnej listiny. Pri splatnosti vyplývajúcej zo zosplatnenia konštatovaného súdom prvej inštancie bolo pre úrok a omeškania podstatné iba to, že žalovaný po zosplatnení (splatnosti) neplnil. Aj to súd prvej inštancie konštatoval, a preto bolo potrebné bez ďalšieho prijať záver, že žalovaný bol od zosplatnenia v omeškaní s plnením celej zosplatnenej čiastky.
9. Vzhľadom na uvedené žalobca uplatnil úrok z omeškania dôvodne už od 27.07.2018, a preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie) a v tejto časti žalobe vyhovel.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní, a tým aj v spore plne úspešný, patrí mu preto nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).