Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoCsp-2-2024.pdf
PDF · 114.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/2/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. D., o zaplatenie 5.515,59 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Csp/16/2023 zo dňa 28.09.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.). O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len CSP) tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (výrok II.).
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že zo žaloby zistil, že právny predchodca žalobcu VÚB, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 poskytol žalovanému na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička zo dňa 04.07.2016 úver vo výške 6.249,60 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami neplnil mesačné splátky úveru riadne a včas, čo žalobca preukázal predloženým výpisom z úverového účtu. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok úveru s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru z dôvodu neplatenia. Žalovaný napriek písomnej výzve svoj dlh nezaplatil, a preto právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami predmetnej zmluvy o úvere a v súlade s článkom VI. VOP označeným ako „Podmienky požadovanej predčasnej splatnosti úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany banky a iné podmienky“, vyhlásil ku dňu 06.02.2020 predčasnú splatnosť úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 09.03.2020 v súlade s článkom VII. VOP označeným ako „Doručovanie a vyhlásenie klienta“. Žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu úveru nezaplatil a dostal sa od 17.03.2020 do omeškania.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi spoločnosťou VÚB, a. s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia, s. r. o. ako postupníkom dňa 14.02.2020 a žiadosti o postúpenie a
prevod zo dňa 09.03.2022 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere postúpená na žalobcu ako postupníka. Žalovaný bol o postúpení pohľadávky upovedomený písomným oznámením postupcu v súlade s § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „Občiansky zákonník“). Predmetná rámcová zmluva o postúpení pohľadávok a žiadosť o postúpenie a prevod sú založené v registri Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 1OpP/37/2020. Výška postúpenej pohľadávky bola postupcom vyčíslená ku dňu 02.03.2022. Žalobca si žalobou podanou voči žalovanému uplatnil nárok na nesplatenú dlžnú istinu vo výške 5.515,59 Eur s príslušenstvom, ktorú žalovaný napriek upomienke nezaplatil. Uplatnil si tiež nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s poskytnutím úveru a plnením započítaným na náhradu celkových nákladov a nárok na náhradu trov konania.
1.3 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 17.10.2022 platobný rozkaz č. k. 17Up/1335/2022, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Následne žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom okresnom súde. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek tomu, že mu bola doručená žaloba s prílohami, s poučením a s výzvou na vyjadrenie. Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré bol žalovaný riadne predvolaný, pojednávania sa bez ospravedlnenia neúčasti nezúčastnil a ani nepožiadal z vážneho dôvodu o odročenie pojednávania, preto okresný súd rozhodol v neprítomnosti strán sporu na základe žaloby a žalobcom predložených listinných dôkazov. V písomnom podaní zo dňa 25. 09. 2023 žalobca uviedol, že spolu s výzvou jeho právneho predchodcu zo dňa 07.01.2020, adresovanou žalovanému, ktorá bola označená ako tretia upomienka, predložili okresnému súdu podací hárok, z ktorého je zrejmé, že predmetná výzva bola odoslaná žalovanému na ním uvedenú adresu pod číslom zásielky RE911461436SK dňa 07.01.2020, čo vyplýva z predloženého podacieho hárku. Zároveň žalobca okresnému súdu predložil doklad - výpis z informačného portálu Slovenskej pošty, z ktorého je zrejmé, že žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 10.01.2020. Pred uzavretím zmluvy o úvere poskytol žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu informácie o zamestnaní, o výške príjmu, o záväzkoch a ďalšie podrobné informácie. Zároveň právny predchodca žalobcu urobil dopyt na informačný systém SRBI prevádzkovaný pre všetky banky spoločnosťou CRIF, za účelom získania informácií o prípadnom nesplácaní alebo o omeškaní so splácaním úverov žalovaným, ktoré boli poskytnuté žalovanému inými subjektami (teda nie právnym predchodcom žalobcu). V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že schopnosť žalovaného splácať úver bola právnym predchodcom žalobcu posúdená riadne, so zohľadnením všetkých kritérií, ktoré majú na schopnosť splácať úver vplyv, k čomu žalobca predložil súdu príslušné doklady.
1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ustanovenie § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej aj „Zákon o bankách“) a uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa 04.07.2016 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, ktorá bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Konštatoval, že posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú súd skúma vždy aj bez návrhu v každom štádiu konania, aj keď ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Aktívna legitimácia je také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého žalobcovi vyplýva ním tvrdené právo, resp. z ktorého žalobcovi vyplýva procesné právo si ním tvrdený hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že právny predchodca žalobcu (banka) postúpil na spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok (ktorá rámcová zmluva o postúpení pohľadávok je založená v súdnom registri Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 1OpP/44/2018) pohľadávku uplatnenú žalobou, podanou voči žalovanému (ďalej v texte aj ako „predmetná pohľadávka“). Konštatoval, že pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a zároveň je možné postúpiť len splatnú pohľadávku. Predmetnú pohľadávku mal žalobca nadobudnúť od svojho právneho predchodcu, ktorým bola spoločnosť VÚB, a. s., a preto okrem všeobecnej právnej úpravy postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka a nasl. bolo podľa okresného súdu potrebné skúmať platnosť postúpenia pohľadávky aj podľa osobitnej právnej normy, a
to podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré zákonné ustanovenie vyžaduje pre platné postúpenie pohľadávky banky splnenie v ňom uvedených podmienok, ktorými sú osobitná písomná výzva banky klientovi a relevantná doba omeškania dlžníka (klienta) 90 dní aj napriek písomnej výzve banky, ktoré musia byť splnené súčasne v čase postúpenia pohľadávky. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/148/2017 zo dňa 24.04.2018, kde NS SR uvádza, že „ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením je neplatným právnym úkonom, ktorý má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka“. Konštatoval, že žalobca predložil súdu pokus o zmier zo dňa 07.01.2020, z ktorého obsahu vyplýva, že žalovaný si napriek predchádzajúcim upomienkam právneho predchodcu žalobcu nesplnil záväzky, ktoré mu vznikli voči právnemu predchodcovi žalobcu (banke) na základe predmetnej zmluvy o úvere a že banka voči nemu eviduje neuhradenú pohľadávku po lehote splatnosti vo výške istiny 195,78 Eur, úroky vo výške 154,44 Eur, úrok z omeškania vo výške 2,06 Eur a poplatky vo výške 4,- Eur. Predmetnou výzvou bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný na okamžité zaplatenie dlžnej sumy úveru s tým, že v opačnom prípade bude banka požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred v zmluve dohodnutým termínom konečnej splatnosti úveru. Žalovaný bol teda právnym predchodcom žalobcu upozornený na právo banky odstúpiť od zmluvy o úvere. Vo vzťahu k predmetnej upomienke predložil žalobca okresnému súdu poštový podací hárok a výpis z informačného portálu Slovenskej pošty, ktorými preukazoval, že žalovaný predmetnú upomienku prevzal dňa 10.01.2020. Žalobca predložil okresnému súdu tiež výzvu zo dňa 07.02.2020, ktorou došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru s neuhradeným zostatkom v sume 5.750,25 Eur; z toho istina prestavovala sumu 5.515,59 Eur a úroky sumu 234,66 Eur. Ďalej žalobca predložil okresnému súdu doručenku, z ktorej vyplýva dátumom uloženia zásielky (doručovanej žalovanému na adresu Slnečná 3809/6, Banská Bystrica) dňa 17.02.2020 s poznámkou pošty - zásielka neprevzatá v odbernej lehote a listinu - oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.03.2022. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca nepredložil súdu osobitnú výzvu právneho predchodcu žalobcu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách (keďže právny predchodca žalobcu postupoval predmetnú pohľadávku ako banka). Zdôraznil, že ide o osobitnú písomnú výzvu banky klientovi. Výzvu zo dňa 07. 01. 2020 a okamžité zosplatnenie úveru zo dňa 07. 02. 2020, okresný súd nepovažoval za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pretože nespĺňa náležitosti takejto výzvy. Konštatoval, že s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022 a sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022 mal za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu právnym predchodcom žalobcu (bankou) bez takejto výzvy. Poukázal na to, že okrem zákonnej podmienky preukázania účinného doručenia predchádzajúcej výzvy banky klientovi a relevantného omeškania klienta po dobu nepretržite 90 kalendárnych dní pred postúpením pohľadávky, musí byť v čase postúpenia pohľadávky banky na postupníka už pohľadávka banky splatná, čo v danom prípade tiež nebolo splnené, pretože žalobca preukázal okresnému súdu len doručenie výzvy žalovanému pred zosplatnením úveru a nepreukázal doručenie listiny o okamžitom zosplatnení úveru do dispozičnej sféry žalovaného, čo znamená, že nebola splnená ďalšia podmienka platného postúpenia pohľadávky s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v spore, a to v dôsledku neúčinného zosplatnenia úveru a následnej neplatnosti postúpenia predmetnej pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, preto žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e/, d/, f/ a h/ CSP v celom rozsahu odvolanie a navrhuje, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.515,59 Eur, úrok vo výške 1.017,85 Eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.515,59 Eur od 17.03.2020 do zaplatenia a prizná mu v plnom rozsahu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2.1 Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, pretože svoju aktívnu legitimáciu v spore preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Zdôraznil, že nakoľko predmetom žaloby je zaplatenie bankovej pohľadávky, za účelom preukázania svojej aktívnej legitimácie v spore, predložil súdu prvej inštancie výzvu jeho právneho
predchodcu - banky zo dňa 07.02.2020, vrátane doručenkovej obálky, ktorá preukazuje, že jeho právny predchodca doručoval žalovanému dňa 07.02.2020 zásielku, túto si však žalovaný v odbernej lehote neprevzal. Výzvou zo dňa 07.02.2020, doručovanou žalovanému na adresu, ktorú žalovaný uviedol v predmetnej zmluve o úvere, preukazoval splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky jeho právneho predchodcu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd prvej inštancie tento ním predložený listinný dôkaz nevykonal, čo má podľa žalobcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Žalobca v odvolaní ďalej zdôraznil, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že jeho právny predchodca vyzval dňa 07.02.2020 žalovaného na zaplatenie peňažného dlhu (na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“) pred postúpením pohľadávky. Žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh neuhradil, pričom sa do omeškania s jeho zaplatením dostal viac ako 90 kalendárnych dní. Nakoľko bol žalovaný napriek výzve banky viac ako 90 dní v omeškaní so zaplatením dlhu, na zaplatenie ktorého bol bankou preukázateľne vyzvaný, boli podľa žalobcu splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. K postúpeniu pohľadávky banky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, došlo podľa žalobcu riadne a platne, čím je daná jeho aktívna legitimácia v spore. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu splnil podmienky vyžadované ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým podmienku doručenia upozornenia spotrebiteľovi pri omeškaní spotrebiteľa so zaplatením splátok úveru viac ako tri mesiace, že veriteľ si v lehote nie kratšej ako 15 dní uplatní právo na zosplatnenie úveru, tento záver súdu prvej inštancie nie je podľa žalobcu správny, pretože spolu so žalobou doručil súdu prvej inštancie nielen „tretiu upomienku zo dňa 07.01.2020“ ale aj podací hárok, preukazujúci doručovanie tejto upomienky žalovanému, a to pod číslom zásielky RE911461436SK. Z tohto podacieho hárku je podľa žalobcu zrejmé, že predmetná výzva právneho predchodcu žalobcu bola daná na poštovú prepravu dňa 07.01.2020, čo vyplýva z dátumu na ľavej bočnej strane hárku.
2.2 V súvislosti s doručovaním zásielok, žalovaný poukázal v odvolaní na judikatúru Najvyššieho súdu SR, týkajúcu sa posudzovania účinkov doručenia poštových zásielok. Zdôraznil, že pre nadobudnutie účinkov doručenia „úkonu“ nie je podstatné, či sa adresát s obsahom doručovanej zásielky oboznámil v čase plynutia odbernej lehoty na vyzdvihnutie uloženej zásielky, alebo až neskôr, resp. či účinky doručenia zásielky nastávajú aj v prípade, ak adresát zásielky nevyužil možnosť oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky (uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/73/2016, uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 45/2018, prípadne uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/129/2010, uverejnené v systéme ASPI pod číslom 27/2011), napriek tomu predložil okresnému súdu ako dôkaz výpis z informačného portálu Slovenskej pošty, z ktorého je zrejmé, že žalovaný prevzal upomienku právneho predchodcu žalobcu zo dňa 07. 01. 2020 dňa 10.01.2020, ktoré listiny a tiež výzva právneho predchodcu žalobcu na predčasné splatenie zostatku úveru s doručenkou, sú súčasťou súdneho spisu, preto je podľa žalobcu nesporné, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že k zosplatneniu dlhu žalovaného došlo platne a že tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal doručenie vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do dispozičnej sféry žalovaného je nesprávne. Vzhľadom na uvedené má konanie pred súdom prvej inštancie podľa žalobcu tzv. inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa žalobcu aj nepreskúmateľné. Zdôraznil, že správnym a náležitým zistením skutkového stavu veci ako aj správnym právnym posúdením veci by musel súd prvej inštancie dospieť k záveru, že žalobcovi v tomto spore svedčí aktívna vecná legitimácia, keďže k zosplatneniu úveru došlo platne.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu uplatnených v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP.
6. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
9. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že záver súdu prvej inštancie o absencii vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu v tomto spore, premietnutý do žalobu zamietajúceho výroku, je vecne správny. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a právne relevantným spôsobom nepreukázal, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu – Všeobecnej úverovej banky, a. s., nárok na zaplatenie ktorej je predmetom toho sporu, bola platne – v súlade so zákonom, konkrétne v súlade s ust. § 92 ods. 8, veta prvá Zákona o bankách postúpená na žalobcu. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27. 10. 2021, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 2/2022 pod R 6, ktorého právna veta znie: „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu (aktívnu alebo pasívnu) z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa 92 ods. 8, vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa“.
11. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd ďalej uvádza, že Zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8, veta prvá ustanovuje podmienky, za splnenia ktorých možno postúpiť pohľadávku banky buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Tieto podmienky sú nasledovné: 1) výzva banky adresovaná klientovi, že je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke a 2) nepretržité, viac ako 90 kalendárnych dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. V zmysle nižšie uvedených rozhodnutí NS SR, ustanovenie § 92 ods. 8, veta prvá Zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky (právny názor vyplývajúci z rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. 10. 2022 a sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. 03. 2022). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca súdu prvej inštancie preukázal, že právny predchodca žalobcu žalovanému doručoval takúto výlučnú a samostatnú výzvu, vyhotovenú v zmysle ust. § 92 ods. 8, veta prvá Zákona o bankách, na čo súd prvej inštancie jasne a zreteľne poukázal v odseku 22. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie za takúto samostatnú písomnú výzvu banky správne v súlade s vyššie uvedenou rozhodovacou praxou NS SR nepovažoval výzvu na okamžité splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 07. 02. 2020 (vyhotovenú právnym predchodcom žalobcu v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka) a ani jej predchádzajúcu výzvu - upomienku zo dňa 07. 01. 2020 (vyhotovenú právnym predchodcom žalobcu v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).
Predmetná upomienka zo dňa 07. 01. 2020 bola síce právnym predchodcom žalobcu označená ako tretia upomienka (výzva) – pokus o zmier, čo by mohlo navodiť skutočnosti nezodpovedajúci dojem, že ide o v poradí tretiu výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách (nasledujúcu po výzve podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a po výzve podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka), z obsahu spisu je však zrejmé, že tzv. tretia upomienka zo dňa 07. 01. 2020 je výzvou podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a nie samostatnou a osobitnou výzvou, vyhotovenou právnym predchodcom žalobcu v zmysle ust. § 92 ods. 8, veta prvá Zákona o bankách. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/266/2020, kde NS SR uviedol: „Obsah ustanovenia § 92 ods. 8, veta prvá Zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľský charakter dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávku voči klientovi na iný subjekt, len za splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na iný subjekt v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8, veta prvá Zákona o bankách je, aby bol vo vzťahu k tejto pohľadávke klient banky aspoň 90 kalendárnych dní v omeškaní a aby ho banka na jej splnenie s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady postúpenia pohľadávky banky nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné alebo je zákonom zakázané), potom je jej postúpenie v priamom rozpore so zákonom a ako také je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatné“.
12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, tak ako je vyššie uvedené, podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.