Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/301/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stromová 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2017/16289:1-59AA zo dňa 20.11.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2017/16289:1-59AA zo dňa 20.11.2017, ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 268-4/2017-PKV zo dňa 29.09.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a rozhodnutia orgánov verejnej správy

1. Žalovaný ako verejný obstarávateľ vyhlásil v Úradnom vestníku Európskej únie z 05.12.2015 pod značkou 2015/S 233-423627 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 237/2015 z 01.12.2015 pod značkou 23502-MSS verejnú súťaž na predmet nadlimitnej zákazky „.C.. Poskytnutie telekomunikačných a dátových služieb, služieb centrálneho manažmentu virtuálnej privátnej siete so zadefinovanou úrovňou servisných služieb a zadefinovanými bezpečnostnými štandardami pripojenia pre školy.

2. Žalobca listom zo dňa 05.04.2017 označeným ako „Žiadosť o poskytnutie informácií“ (ďalej len „žiadosť“) požiadal žalovaného o sprístupnenie informácií týkajúcich sa verejného obstarávania:

- Ponuka predložená uchádzačom spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, zapísaná v Obchodnom registri Okresného Bratislava I, Oddiel: Sro, vložka č. 27882/B (ďalej len „spoločnosť O2“) vo Verejnom obstarávaní (ďalej len „Ponuka“), vrátane jej doplnení a vysvetlení predkladaných spoločnosťou O2 k tejto Ponuke a ďalších dokladov predkladaných spoločnosťou O2 v súvislosti s verejným obstarávaním;

- Oznámenia doručované podľa o verejnom obstarávaní v rámci Verejného obstarávania ministerstvom školstva spoločnosti O2;

- Žiadosti ministerstva školstva o vysvetlenie Ponuky spoločnosti O2 adresované spoločnosti O2 ako aj ďalšej korešpondencie adresovanej ministerstvom školstva spoločnosti O2 v súvislosti s verejným obstarávaním;

- Zápisnica vyhotovená podľa o verejnom obstarávaní;

- Písomné upovedomenie spoločnosti O2 doručované ministerstvom školstva podľa .

3. Žalovaný na základe výzvy Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj len ÚVO) doručil dňa 25.08.2017 ÚVO vyjadrenie k námietkam žalobcu podaným podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), spolu s doručením dokumentáciou k uvedenému predmetu zákazky, ktorej sa žiadosť žiadateľa dotýka.

4. O žalobcovej žiadosti rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 268-1/2017-PKV zo dňa 20.04.2017 tak, že žiadosti o poskytnutie informácií nevyhovel v celom rozsahu. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe rozkladu účastníka konania zo dňa 03.05.2017 a na základe návrhu ustanovenej osobitnej komisie rozhodnutím č. 2017-8517/23956:l-Sekr. zo dňa 30.05.2017 zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 268-1/2017-PKV zo dňa 20.04.2017 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

5. Po opätovnom prejednaní veci prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 268-3/2017-PKV zo dňa 09.06.2017 (v poradí druhé), ktorým opätovne nevyhovel vyššie uvedenej žiadosti o poskytnutie informácií v celom rozsahu. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe rozkladu účastníka konania zo dňa 27.06.2017 rozhodnutím č. 2017-11772/35269:l-Sekr. zo dňa 17.08.2017 zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 268-3/2017-PKV zo dňa 09.06.2017 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

6. Po opätovnom prejednaní veci prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 268-4/2017-PKV zo dňa 29.09.2017 podľa a ods. l o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „“), v spojení s a o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 17.04.2016 (v poradí tretie rozhodnutie), ktorým opätovne nevyhovel žiadosti o poskytnutie informácií v celom rozsahu (ďalej aj prvostupňové rozhodnutie). V odôvodnení uviedol, že žiadosti žiadateľa nie je možné vyhovieť a rozsah ním požadovaných informácií sprístupniť, nakoľko podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ministerstvo ako povinná osoba nemá požadované informácie k dispozícii, a to v spojení s prebiehajúcim konaním podľa zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko podľa zákona o verejnom obstarávaní bolo ministerstvo povinné odstúpiť kompletnú dokumentáciu na ÚVO.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 17.10.2017, na základe ktorého Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky rozhodnutím č. 2017/16289:1-59AA zo dňa 20.11.2017 zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že: nevyhovuje žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 05.04.2017 v časti:

- Ponuka predložená uchádzačom spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava vo verejnom obstarávaní, vrátane jej doplnení a vysvetlení predkladaných spoločnosťou O2 k tejto ponuke a ďalších dokladov predkladaných spoločnosťou O2 v súvislosti s verejným obstarávaním; ponuku vrátane jej doplnení a vysvetlení nesprístupňuje podľa zákona o slobode informácií v spojení s a o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 17.04.2016 a ďalšie doklady nesprístupňuje podľa zákona o slobode informácií v spojení s zákona o verejnom obstarávaní-

- Oznámenia doručované podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ministerstvom školstva spoločnosti O2; oznámenia nesprístupňuje podľa zákona o slobode informácií v spojení s a a zákona o verejnom obstarávaní okrem tých oznámení, ktoré už sú zverejnené v profile a okrem tých, ktoré boli odoslané Úradu pre verejné obstarávanie na uverejnenie;

- Žiadosti ministerstva školstva o vysvetlenie ponuky spoločnosti O2 adresované tejto spoločnosti, ako aj ďalšia korešpondencia adresovaná ministerstvom školstva spoločnosti O2 v súvislosti s týmto verejným obstarávaním; žiadosti o vysvetlenie nesprístupňuje podľa zákona o slobode informácií v spojení s a o verejnom obstarávaní a ďalšiu korešpondenciu nesprístupňuje podľa zákona o slobode informácií v spojení s zákona o verejnom obstarávaní;

- Zápisnica vyhotovená podľa § 33 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní; zápisnicu o posúdení splnenia podmienok účasti nesprístupňuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií v spojení s § 49a ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní;

- Písomné upovedomenie spoločnosti O2 doručované ministerstvom školstva podľa § 33 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní; upovedomenie o vylúčení nesprístupňuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií v spojení s § 49a ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní;

8. V odôvodnení žalovaný uviedol, že nie je daný dôvod na odmietnutie sprístupniť požadované informácie tak, ako rozhodol prvostupňový správny orgán, ale s prihliadnutím na skutkový stav, že niektoré informácie sa nachádzajú na verejne prístupnom profile verejného obstarávateľa na internetovej stránke ÚVO, resp. vo vestníku ÚVO a niektoré informácie sa nachádzajú v elektronicky zaznamenateľnej podobe v informačnom systéme Elektronické Verejné Obstarávanie (portál EVO), sú dané dôvody na odmietnutie niektorých požadovaných informácií podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií v spojení s § 49a ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní.

9. Žalovaný poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií, ktorý odkazuje v zmysle zásady „lex specialis derogat legi generáli" na ustanovenie § 49a ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní ako na dôvod nesprístupnenia požadovaných informácií, nakoľko podľa § 49a ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ uverejní v profile v členení podľa jednotlivých verejných obstarávaní informácie a dokumenty, o ktorých to ustanovuje tento zákon. Zákon o verejnom obstarávaní teda sám vymedzuje rozsah a okruh informácií, ktoré sa zverejňujú v profile. Sprístupňovanie informácií v profile je teda osobitným spôsobom sprístupňovania informácií z verejného obstarávania, čím zákon o verejnom obstarávaní sleduje ochranu týchto informácií tak, ako to má na mysli SR. Preto informácie, ktoré nemožno sprístupniť na profile podľa zákona o verejnom obstarávaní, nemožno sprístupniť podľa zákona o slobode informácií, pretože by sa tým obchádzali nesprístupňujúce ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní.

10. K časti žiadosti o sprístupnenie ponuky predloženej spoločnosťou O2, vrátane jej doplnení a vysvetlení žalovaný uviedol, že zákon o verejnom obstarávaní v § 49a ods. 4 ukladá povinnosť zverejniť ponuky uchádzačov v profile, ale až po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a po ukončení súťaže návrhov, čím chráni ponuky uchádzačov pred voľným prístupom tretími osobami a to až do času uzavretia zmluvy resp. ukončenia procesu verejného obstarávania, aby nedošlo k ovplyvneniu procesu verejného obstarávania pred jeho ukončením. Keďže ku dňu vydania tohto rozhodnutia nebola zmluva s víťazným uchádzačom uzavretá, resp. nebol proces verejného obstarávania ukončený, požadovanú ponuku spoločnosti O2 nemožno podľa § 49a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní zverejniť v profile a teda ani sprístupniť podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií v spojení s § 49a ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní.

11. Ďalšie požadované doklady predkladané spoločnosťou O2 žalovaný nesprístupnil, nakoľko ich žalobca nešpecifikoval a zákon o verejnom obstarávaní neustanovuje povinnosť zverejniť v profile „ďalšie doklady", preto ich nemožno sprístupniť ani podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií v spojení s § 49a ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní.

12. K časti žiadosti o sprístupnenie oznámení doručovaných spoločnosti O2 žalovaný uviedol, že tieto posiela verejný obstarávateľ ÚVO na účely publikovania vo vestníku v zmysle § 22 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a zároveň oznámenia sa sprístupňujú v profile podľa § 22 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to len vo forme možnosti, nie povinnosti verejného obstarávateľa. Je zrejmé, že sa v profile nezverejňujú všetky oznámenia, ale len niektoré, čím zákon rovnako chráni tieto informácie pred voľným prístupom tretími osobami. Tie oznámenia, ktoré už boli zverejnené v profile alebo publikované vo vestníku ÚVO, mohol prvostupňový správny orgán sám sprístupniť odkazom v zmysle §

7 zákona o slobode informácií a v tejto časti žiadosti vyhovieť. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia teda prvostupňový správny orgán sprístupní účastníkovi konania tie oznámenia, ktoré už boli zverejnené v profile resp. publikované vo vestníku ÚVO. Ostatné oznámenia, ktoré v profile zverejnené neboli, sa podľa § 22 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní nemusia v profile zverejniť a teda ani sprístupniť podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií v spojení s § 49a ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní.

13. K časti žiadosti o sprístupnenie žiadosti o vysvetlenie ponuky spoločnosti O2, ako aj ďalšej korešpondencie žalovaný uviedol, že žiadosť o vysvetlenie ponuky sa týka ponuky, ktorá je fakticky spojená s ponukou, ktorá sa podľa § 49a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní môže sprístupniť až po uzavretí zmluvy. Keďže ku dňu vydania tohto rozhodnutia zmluva uzavretá nebola, žiadosti o vysvetlenie ponuky nemožno podľa § 49a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní zverejniť v profile a teda ani sprístupniť podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií v spojení s § 49a ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní a tiež nemožno sprístupniť ani ďalšiu korešpondenciu, ktorú žalobca. Z rovnakého dôvodu nemožno sprístupniť ani zápisnicu vyhotovenú podľa § 33 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní, t.j. zápisnicu o posúdení splnenia podmienok účasti uchádzačov a ani písomné upovedomenie o vylúčení spoločnosti O2 podľa § 33 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní, keďže zákon o verejnom obstarávaní v žiadnom ustanovení neukladá povinnosť zverejniť v profile zápisnicu o posúdení splnenia podmienok účasti uchádzačov.

14. V závere odôvodnenia žalovaný vyhovel námietke žalobcu, že povinná osoba má časť požadovaných informácií k dispozícii cez portál EVO, a že časť informácií je prístupných aj cez profil verejného obstarávateľa, resp. vo vestníku ÚVO, no napriek tomu je dôvod na nesprístupnenie požadovaných informácií.

II.

Žaloba

15. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.12.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerky školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 2017/16289:l-59AA zo dňa 20.11.2017, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie žalovaného tak, že žalobcovej žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 05.04.2017 nevyhovel.

16. V žalobe uviedol, že žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 05.04.2017 sa domáhal sprístupnenia informácie týkajúcej sa podaní a úkonov spoločnosti SWAN, a.s., Slovanet, a.s., O2 Slovakia, s.r.o. vo verejnom obstarávaní vyhlásenom podľa zákona o verejnom obstarávaní s predmetom zákazky C. Poskytnutie telekomunikačných a dátových služieb a služieb centrálneho manažmentu virtuálnej privátnej siete (oznámenie č. 23502-MSS o vyhlásením verejného obstarávania, ktoré bolo zverejnené vo vestníku č. 237/2015 zo dňa 01.12.2015) (ďalej len „Verejné obstarávanie“).

17. Ministerka po tom, ako na základe rozkladov žalobcu voči rozhodnutiam žalovaného o nesprístupnení požadovaných informácií, rozhodnutím dvakrát zrušila rozhodnutia žalovaného o nesprístupnení informácií a vrátila mu vec na ďalšie konanie, vydala v poradí tretie rozhodnutie (preskúmavané rozhodnutie), ktorým zmenila rozhodnutie žalovaného o nesprístupnení požadovaných informácií tak, že ich sprístupnenie odmietla s poukazom na o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s a a a zákona o verejnom obstarávaní.

18. Zastáva názor, že nie je daný dôvod pre obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba ich má povinnosť podľa osobitného predpisu zverejniť niekedy v budúcnosti, resp. ak jej osobitná právna úprava dáva možnosť ich zverejniť, bez ohľadu nato, či k zverejneniu príde. Odmietnutie sprístupnenia požadovaných informácií z dôvodu, že v budúcnosti (ak vôbec) budú zverejnené, je neprípustným zásahom do základného práva na prístup k informáciám garantovaného . V prípade zákona o slobodnom prístupe k informáciám, odmietnuť sprístupniť informáciu je možné len v tom prípade, ak je v čase podania žiadosti o jej sprístupnenie zverejňovaná (to znamená, že je aktuálne verejne dostupná). Účelom predmetnej výnimky bolo odbremeniť povinné osoby od povinnosti sprístupňovať tie informácie, ktoré sú na základe osobitnej úpravy už zverejňované, nie úplne zamedziť prístup k týmto informáciám.

19. Poukázal, že žalovaný pri interpretácii § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám opomenul posúdiť význam nedokonavého vidu slova zverejňovať použitého vo výnimke, na ktorú sa odvoláva, a to aj v kontexte rozsahu obmedzenia základného práva žalobcu, ktoré jeho aplikácia relevantnej právnej úpravy znamená. Žalovaný ním prijatý výklad § 11 ods. 1 písm. b) nekonfrontoval s posúdením primeranosti obmedzenia práv Žalobcu, ktoré tento výklad znamená, opomenul aplikovať ústavnoprávnu zásadu reštriktívneho výkladu a aplikácie obmedzení základných práv a slobôd.

20. Podľa žalobcu zákon o verejnom obstarávaní nemá povahu špeciality k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám. Rozporoval, že žalovaný neprihliadol na judikované závery, podľa ktorých predmet úpravy zákona o verejnom obstarávaní je odlišný od predmetu úpravy zákona o slobodnom prístupe k informáciám, na základe čoho úpravu zverejňovania informácií o verejnom obstarávaní nie je možné aplikovať na zákon o slobodnom prístupe k informáciám.

21. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko výroková časť rozhodnutia je formulovaná nezrozumiteľne, v dôsledku čoho nie je možné jednoznačne určiť, vakom rozsahu je žiadosť žalobcu zamietnutá a v rozhodnutí absentuje relevantné zdôvodnenie prijatých záverov.

22. Na základe uvedeného je potrebné dospeť k záveru, že:

žalovaný nesprístupnením požadovaných informácií postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou a neprimerane zasiahol do práva žalobcu na informácie; žalovaný si nesprávne vyložil relevantnú právnu úpravu, najmä cieľ a rozsah obmedzenia práva na prístup k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám; žalovaný nesprávne posúdil vzťah ustanovení zákona o verejnom obstarávaní upravujúcich zverejnenie údajov o verejnom obstarávaní a zákona o slobodnom prístupe k informáciám upravujúcim sprístupňovanie informácií na žiadosť; žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zrozumiteľne formulovať výrok Napadnutého rozhodnutia a riadne, presvedčivo a preskúmateľne odôvodniť svoje rozhodnutie

23. S poukazom na uvedené žalobné dôvody žiadal žalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.03.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pridržiaval sa dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a dodal, že zákon o verejnom obstarávaní upravuje sprístupňovanie informácií formou zverejnenia a tým aj právo vyhľadávať informácie z verejného obstarávania v § 49a tak, že vyslovene uvádza, ktoré konkrétne informácie sa uverejňujú v profile verejného obstarávateľa a v akom časovom štádiu verejného obstarávania.

25. Zákon o verejnom obstarávaní tak upravuje tri okruhy obmedzenia práva vyhľadávať informácie z verejného obstarávania: rozsah sprístupňovaných informácií, spôsob sprístupnenia a čas sprístupnenia. Rozsah sprístupňovaných informácií je vymedzený tak, že sa nesprístupňujú všetky informácie z verejného obstarávania, ale len tie (niektoré), o ktorých to ustanovuje zákon o verejnom obstarávaní [§ 49a ods. 1 písm. f/ ZVO]. Ostatné informácie, ktoré sa v profile neuverejňujú, sú zo sprístupnenia vylúčené, pretože to zákonodarca nemal v úmysle. Ak by ich sprístupnenie v úmysle mal, uviedol by, že sa uverejňujú na profile všetky informácie z verejného obstarávania. Spôsob sprístupnenia informácií je vymedzený len ako uverejnenie v profile, informácie sa nesprístupňujú na žiadosť uchádzača. Profil verejného obstarávateľa je podľa § 113 ods. 3 ZVO osobitnou časťou vestníka verejného obstarávania a je to elektronické úložisko, na ktorom je verejný obstarávateľ povinný zabezpečiť si zriadenie profilu, v ktorom uverejňuje informácie a dokumenty, o ktorých to ustanovuje zákon. Čas zverejnenia informácií je vymedzený tak, že sa informácie z verejného obstarávania zverejňujú len v určenom čase (napr. súťažné podklady v deň zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, Oznámenie o otváraní ponúk časť „Ostatné“ najneskôr v deň otvárania ponúk časť „Ostatné“, Oznámenie o otváraní ponúk

časť „Kritériá“ najneskôr v deň otvárania časť „Kritériá“, ponuky uchádzačov sa v profile zverejňujú až po uzavretí zmluvy podľa § 49a ods. 4 ZVO).

26. Právo vyhľadávať informácie z verejného obstarávania podľa SR je v ZVO obmedzené rozsahom (nie všetky, ale len niektoré zásadné informácie), spôsobom (uverejnenie v profile), a časom (uverejnenie v chronologickom poradí v súlade s procesom verejného obstarávania). Informácie z verejného obstarávania sú pred ich sprístupnením tretím osobám chránené až do času, keď dôjde k ich uverejneniu v profile. Zákonodarca zvolil takýto obmedzený spôsob sprístupňovania informácií z verejného obstarávania preto, aby v súlade s ústavnými požiadavkami chránil verejné obstarávanie pomocou princípu rovnakého zaobchádzania, princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princípu transparent-nosti a princípu hospodárnosti a efektívnosti.

27. Žalovaný zdôraznil, že uchádzači vo verejnom obstarávaní sa nemôžu dostať k ponukám konkurenčných spoločností cez ZSI, keď podľa ZVO sa môžu dostať k ponukám až po uzavretí zmluvy (zavŕšení procesu verejného obstarávania).

28. Poukázal, že vzťah dvoch zákonov možno vyriešiť jedine zásadou lex specialis derogat legi generáli. Zákon o verejnom obstarávaní je teda lex specialis voči zákonu o slobodnom prístupe k informáciám ako lex generalis. Preto žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol (str. 6-7): „informácie, ktoré nemožno sprístupniť na profile podľa ZVO, nemožno sprístupniť podľa ZSI, pretože by sa tým obchádzali nesprístupňujúce ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní!

29. Zastáva názor, že informácie z verejného obstarávania, ktoré sa podľa § 49a ods. 1 písm. f) ZVO zverejňujú na profile, sa nesprístupňujú s odkazom na § 11 ods. 1 písm. b) ZSI, pretože sa tieto informácie sprístupňujú osobitným režimom (uverejnením na profile) podľa osobitného zákona. Preto žalovaný skúmal každú požadovanú informáciu, či spadá do skupiny sprístupňovaných alebo nesprístupňovaných informácií podľa ZVO. Ak išlo o sprístupňovanú informáciu podľa ZVO, žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol jej nesprístupnenie podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSI v spojení s § 49a ods. 1 písm. f) ZVO a v spojení s ďalším ustanovením ZVO (napr. § 22 ods. 1 a 2 pri oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní resp. § 49a ods. 4 pri ponukách). Ak išlo o nesprístupňovanú informáciu podľa ZVO, žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol jej nesprístupnenie podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSI len v spojení s § 49a ods. 1 písm. f) ZVO, keďže žiadne iné ustanovenie ZVO nehovorí o sprístupnení takej informácie. Sprístupnením týchto informácií podľa ZSI by sa obchádzal ZVO.

30. Žalobca má právo na sprístupnenie ponuky konkurenčnej spoločnosti SWAN, a.s., spoločnosti Slovanet, a.s. a spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. vo verejnom obstarávaní na zákazku "C.", ale až potom ako dôjde k uzavretiu zmluvy v zmysle S 49a ods. 4 ZVO.

IV.

Replika žalobcu

31. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 24.04.2018 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a žiadal jej vyhovieť.

VI.

Právne posúdenie veci

32. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, (ďalej len „“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. v spojení s ust. .

33. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP

nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu a listín zameral na skúmanie aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ktorým je , preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

34. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa článku 26 ods. 1 , sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

37. Podľa SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

38. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

39. Podľa povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak

a) jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená, b) ju zverejňuje na základe zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby, c) tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas, d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/> a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy, e) sa týka zmierovacieho konania, arbitrážneho konania alebo rozhodcovského konania okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy, f) sa týka miesta výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a hrozí ich neprípustné rušenie, poškodzovanie alebo ničenie, g) by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,

h) sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy, i) ide o dokumentáciu, ktorá obsahuje informácie, ktorých zverejnenie by sa mohlo použiť na plánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia alebo objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov podľa osobitných predpisov.

40. Podľa všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

41. Podľa , ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

42. Podľa § 22 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, oznámenia používané vo verejnom obstarávaní sa posielajú Úradu pre úradné publikácie Európskej únie (ďalej len "publikačný úrad") a úradu na uverejnenie. Pravidelné informatívne oznámenie môže obstarávateľ uverejniť v profile.

43. Podľa § 22 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, obstarávateľ môže v profile uverejniť aj informácie o výzvach na predloženie ponúk, o plánovaných nákupoch, uzavretých zmluvách, o dôvodoch zrušenia použitého postupu zadávania zákazky a ďalšie všeobecné informácie, ako sú kontaktné osoby, telefónne čísla, faxové čísla, adresy a e-mailové adresy. V záujme zvýšenia informovanosti môže obstarávateľ v profile uverejniť v plnom znení súťažné podklady, technické požiadavky a dodatočné informácie.

44. Podľa § 22 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, oznámenie o výsledku verejného obstarávania pošle podľa odseku 1 po uzavretí zmluvy, rámcovej dohody a každej zmluvy v rámci dynamického nákupného systému verejný obstarávateľ do 12 pracovných dní.

45. Podľa § 23 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ vypracuje a pošle oznámenia používané vo verejnom obstarávaní publikačnému úradu a úradu elektronicky vo formáte a postupmi na prenos dostupnými na webovom sídle publikačného úradu a na webovom sídle úradu.

46. Podľa § 23 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže uverejňovať rovnakým spôsobom ako oznámenia používané vo verejnom obstarávaní aj oznámenia, ktoré nie je povinný uverejňovať.

47. Podľa § 33 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a súťažnými podkladmi, pričom ak určí podmienku účasti podľa § 28 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), vždy je povinný posudzovať aj všetky referencie za dané obdobie. Ak sú podmienky účasti uvedené aj v súťažných podkladoch, nesmú byť v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania.

48. Podľa § 33 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní, po posúdení splnenia podmienok účasti sa vyhotovuje zápisnica, ktorá obsahuje najmä a) zoznam všetkých uchádzačov alebo záujemcov, b) vybratých záujemcov a dôvody ich výberu v užšej súťaži a v rokovacom konaní so zverejnením, c) vylúčených uchádzačov alebo záujemcov s uvedením dôvodu ich vylúčenia, d) záujemcov, ktorí nebudú vyzvaní na predloženie ponuky alebo na rokovanie, s uvedením dôvodu.

49. Podľa § 44 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ neposkytne informácie týkajúce sa zadávania zákazky, uzavierania rámcových dohôd alebo zaradenia do dynamického nákupného systému, ak by ich poskytnutie bolo v rozpore so zákonom, s verejným

záujmom alebo by mohlo poškodiť oprávnené záujmy iných osôb, alebo by bránilo čestnej hospodárskej súťaži.

50. Podľa § 49a ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ uverejní v profile v členení podľa jednotlivých verejných obstarávaní informácie a dokumenty, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

51. Podľa § 49a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ponuky uchádzačov sa v profile zverejňujú až po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a po ukončení súťaže návrhov. Ak dôjde k zrušeniu postupu zadávania zákazky a súťaže návrhov, ponuky sa v profile nezverejňujú.

52. Podľa § 50 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, neuverejnia sa informácie o výsledku verejného obstarávania, ktorých uverejnenie by mohlo byť v rozpore so zákonom, s verejným záujmom, mohlo by poškodiť oprávnené záujmy iných osôb alebo by bránilo čestnej hospodárskej súťaži; ak sa dôvod nezverejnenia týka len časti informácie, nezverejňuje sa len táto časť a zvyšok zákazu zverejnenia nepodlieha.

53. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 06.10.2015).

54. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie Ministerky školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 2017/16289:1-59AA zo dňa 20.11.2017, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 268-4/2017-PKV zo dňa 29.09.2017 tak, že žalobcovej žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 05.04.2017 nebolo vyhovené.

55. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými , Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a je nástrojom presadzovania princípu transparentnosti, ktorý je v právnom a demokratickom štáte jedným zo všeobecných princípov ovládajúcich činnosť orgánov verejnej moci, vrátane orgánov verejnej správy. Právo na informácie umožňuje osobe získavať údaje, ktoré môže následne uplatniť pri využití iného právneho prostriedku ochrany (napr. petičného práva, sťažnosti). Aj z tohto dôvodu možno základné právo na informácie považovať za kľúčové z hľadiska zabezpečenia hodnôt právneho a demokratického štátu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho kontrolná funkcia vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci.

56. Podľa čl. 10 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam (ods. 1). Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci (ods. 2).

57. Právo na informácie podľa SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach potvrdil, že z článku 26 vyplýva každému právo na prístup k informáciám, ktoré sú v dispozícii štátnych orgánov a orgánov verejnej moci. Ak si niekto uplatní

svoje právo na informácie, orgán verejnej moci je povinný strpieť prístup ku konkrétnym k informáciám, t.j. informáciu mu musí sprístupniť (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

58. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Tak ako už bolo konštatované vyššie, právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými , Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne a možno ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ( SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ a ich rozsah.

59. Účelom zákona o slobode informácii je upraviť podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám tak, aby bol naplnený ústavný rámec práva na informácie - . Podľa má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

60. Vo všeobecnosti platí, že v zmysle sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa , a Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba informáciu nesprístupní podľa , , .

61. Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú odôvodnené v súlade so zákonom (test legality) a s cieľom sledovaným zákonom (test legitimity) za súčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ( SR) a ďalšie ciele vymedzené v až .

62. Jednou z výnimiek obligatórnej povinnosti zverejniť informáciu povinnou osobou je predpoklad ustanovený v , na ktoré sa v žalobe napadnutom rozhodnutí odvolával žalovaný.

63. Výklad uvedeného zákonného ustanovenia, ktorý ponúkol žalovaný vo svojich rozhodnutiach, nepovažoval súd za vecne správny. Súd je tiež toho názoru, že úvahy žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe (napr. čl. 3 predposledný odsek) o nutnosti nesprístupniť požadované informácie z dôvodu ochrany hospodárskej súťaže a ich zverejnenia v určitom momente, nemožno považovať za kongruentné s dikciou v korelácii s ústavným (, 4 SR) a zákonným ( ) imperatívom zverejňovať informácie v čo najväčšej možnej miere.

64. Ustanovenie je potrebné vykladať tak, že bráni povinnej osobe, akou je i žalovaný, nesprístupniť v predmetnej žiadosti žalobcu uvádzané informácie bez ďalšieho len preto, že časť z nich v budúcom čase zverejní podľa zákona o verejnom obstarávaní.

65. Ani z textu uvedeného zákonného ustanovenia, teda jeho gramatickým výkladom, nemožno dospieť k takému záveru, ako ho prezentoval vo svojich rozhodnutiach žalovaný. Zo znenia § 11 ods. 1 písm.

b) zákona totiž vyplýva, že povinná osoba obmedzí alebo nesprístupní požadovanú informáciu len po dobu zverejnenia informácie podľa iného právneho predpisu ako . To znamená, že v čase vzniku požiadavky od oprávnenej osoby, len pokiaľ je informácia už zverejnená na verejne prístupnom mieste, má povinná osoba na výber buď obmedziť alebo nesprístupniť takúto informáciu. Ustanovenie nie je aplikovateľné v čase pred zverejnením alebo po zverejnení takejto informácie. Možno tiež dedukovať, že ak sa povinná osoba prípadne rozhodne tento druh informácie zverejniť, urobí tak bez právnej povinnosti.

66. Rozhodnutie o žiadosti sprístupniť informácie, ktorú povinná osoba v rozhodnom čase zverejňuje na základe zákona má prebiehať podľa štandardov vyplývajúcich z . V prípade infožiadosti požadujúcej sprístupnenie informácie vyššie uvedeného typu, povinná osoba nesmie okamžite rozhodnúť o nesprístupnení, ale bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie a až keď žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich nesprístupní v súlade s .

67. Súd podotýka, že gramatický výklad právnych predpisov nie je primárnou ale až sekundárnou výkladovou metódou. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp.zn. ). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp.zn. ). Podľa konštantnej judikatúry povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp.zn. ).

68. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

69. Účelom § 11 ods. 1 písm. b) bolo odbremeniť povinné osoby, ktoré sú už podľa iného právneho predpisu povinné zverejňovať určité druhy informácií. Zverejňovanou informáciou je taká informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, je voľne prístupná bez podstatného obmedzenia. Ide teda o také informácie, ktoré sa v danom momente stávajú prístupné každému.

70. Nemôže byť preto akceptovaná argumentácia o naplnení dôvodov podľa za skutkového stavu v posudzovanej veci, kedy považoval žalovaný za potrebné v danom momente predmetné informácie uchrániť pred spoznaním nie len žalobcu ale i širšej verejnosti, a teda neboli v čase rozhodnom pre posúdenie veci verejnosti k dispozícii.

71. Pokiaľ počas konania o predmetnej infožiadosti pred žalovaným, neboli informácie požadované žalobcom (opísané vo výroku rozhodnutia žalovaného) zverejnené podľa zákona o verejnom obstarávaní, resp. iného zákona, nebol naplnený dôvod na obmedzenie prístupu k informáciám podľa a to ani s poukazom na ust. zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko v ust. zákona o verejnom obstarávaní je upravená povinnosť verejného obstarávateľa uverejniť v profile informácie a dokumenty ustanovené týmto zákonom. Žalovaný preto podľa názoru súdu o nesprístupnení požadovaných informácií na základe ustanovenia nemal rozhodnúť.

72. Hoci žalovaný v odôvodnení rozhodnutia i vo vyjadrení k žalobe zhrnul nesprístupnenie požadovaných informácií práve do dôvodu podľa , zdôraznil, že zákon o verejnom obstarávaní chráni informácie vo verejnom obstarávaní pred ich zneužitím tretími osobami až dovtedy, kým tieto informácie nemajú byť uverejnené v profile. Keď podľa jedného zákona sa informácie do určeného času nesprístupňujú vôbec, nemôžu sa zároveň sprístupňovať pred určeným časom podľa druhého zákona. V opačnom prípade by išlo o obchádzanie účelu ZVO, ktorým je ochrana konkurenčného prostredia, ochrana hospodárskej súťaže a transparentnosti verejného obstarávania.

73. Je nutné konštatovať, že takéto tvrdenia jednak nemožno subsumovať pod žiaden z dôvodov podľa ( až ). Obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (opísaný v úvodnej časti odôvodnenia) nasvedčuje, že argumentácia žalovaného bola predostretá eklekticky a cielene k prospechu žalovaným tvrdenej potreby nesprístupniť legitímne žiadané informácie.

74. Nie je potrebné pripomínať, že dôvod obmedzenia prístupu k informácii musí vychádzať z dikcie a pokiaľ má byť pri obmedzení sprístupnenia alebo nesprístupnení aplikovaný osobitný predpis, vždy tak musí byť v spojení (s odkazom) na niektoré z ustanovení , teda právneho predpisu, ktorý upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

75. Skutočnosť, že verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi nie je daná povinnosť uverejniť niektoré informácie podľa zákona o verejnom obstarávaní (napr. v zmysle , zákona) neznamená, že tomu istému subjektu ako povinnej osobe nie je daná povinnosť sprístupniť informáciu podľa . Z ustanovení je celkom zreteľný imperatív sprístupniť informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii, mimo výnimiek, ktoré však musia byť dané primárne týmto zákonom. Iný výklad je nesprávnou aplikáciou právnych noriem a nezodpovedá ani požiadavke ústavno-konformného výkladu právnych noriem.

76. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na viacerých miestach akcentoval, že ku dňu vydania rozhodnutia nebola zmluva s víťazným uchádzačom uzavretá, resp. nebol proces verejného obstarávania ukončený, a preto požadované informácie nebolo možné sprístupniť podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií v spojení s § 49a ods. 1 písm. f) a § 49a ods. 4zákona o verejnom obstarávaní, keďže zákon o verejnom obstarávaní v § 49a ods. 4 ukladá povinnosť zverejniť ponuky uchádzačov v profile, ale až po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a po ukončení súťaže návrhov, čím zákon o verejnom obstarávaní chráni ponuky uchádzačov pred voľným prístupom tretími osobami do času uzavretia zmluvy, resp. ukončenia procesu verejného obstarávania, aby nedošlo k ovplyvneniu procesu verejného obstarávania pred jeho ukončením.

77. Žalovaného vysvetlenie podľa názoru správneho súdu nemožno akceptovať ako zámienku na rezignáciu k legitímnej požiadavke žalobcu alebo ktorejkoľvek inej oprávnenej osoby v zmysle na nesprístupnenie informácie, ktorú má povinná osoba k dispozícii a pri ktorej nie je zákonom zreteľné obmedzenie. Zároveň je nutné zopakovať, že ustanovuje aj obmedzenia prístupu k informáciám (v a nasl.), ktoré má povinná osoba možnosť aplikovať, avšak len v prípadoch, ktoré sú pod uvedené zákonné ustanovenia subsumovateľné. Ako súd vysvetlil vyššie v odôvodnení rozsudku, žalovaným uplatnené obmedzenie prístupu k predmetným informáciám z dôvodu podľa bolo nesprávne, pričom súčasnú aplikáciu ustanovení a zákona o verejnom obstarávaní, ako to uvádzal žalovaný vo svojich rozhodnutiach, nemožno kvalifikovať bez väzby na konkrétne a zodpovedajúce ustanovenie ako posúdenie adekvátne a podľa práva.

78. Správny súd za dôvodné nepovažoval ani tvrdenie žalovaného, že sprístupnením informácií žalobcovi by došlo k obchádzanie účelu ZVO, ktorým je ochrana konkurenčného prostredia, ochrana hospodárskej súťaže a transparentnosti verejného obstarávania.

79. Súd si dovoľuje poukázať na fakt, že v procese verejného obstarávania nezriedka jednotliví uchádzači poznajú vzájomne svoju identitu, resp. majú možnosť ju spoznať.

80. Možno zhrnúť, že pokiaľ žalovaný odmietol sprístupniť požadované informácie s odkazom na ustanovenia § 49a ods. 1 písm. f) a § 49a ods. 4 alebo § 22 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní, jednak na zistený skutkový stav nepoužil správny právny predpis a tiež zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalovaný uvedenou chybnou aplikáciou práva vydal rozhodnutie, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

81. K žalobcom tvrdenej námietke o neprimeranosti nesprístupnenia požadovanej informácie správny súd dodáva, že zo sprístupnenia vylučuje iba informácie uvedené v jeho konkrétnych ustanoveniach. Pokiaľ však oprávnenou osobou je požadovaná informácia, ktorá okrem

tohto druhu obsahuje aj iné informácie, nie je možné predmetné zákonné ustanovenie vykladať tak, ako to urobil žalovaný, spôsobom prísne nezohľadňujúcim práva verejnosti na informácie.

82. Žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácií bola vznesená požiadavka získať informácie, pri ktorých žalovaný odvolajúc sa na informácie nesprístupnil, hoci mu ako povinnej osobe bolo dané na výber, aj sprístupnenie daných informácií obmedziť.

83. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalovaného posúdiť uvedené možnosti z pohľadu proporcionality potreby takého zásahu do práv na informácie žalobcu v podobe nesprístupnenia ním požadovaných informácií - celého dokumentu, z dôvodu, že tieto by mohli eventuálne obsahovať aj informácie spomínané .

84. Správny súd konštatoval nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nesprístupniť žalobcom požadované informácie z dôvodu, že sa v rámci nich nachádzajú aj informácie podliehajúce pod ustanovenie , pričom, len na okraj, prízvukuje, že súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.

85. Oprávnená osoba (žiadateľ o informácie) má nepochybne právo žiadať o informácie v ľubovoľnom rozsahu. Je potom povinnosťou povinnej osoby preveriť, či požadovaný materiál neobsahuje informácie, na ktoré sa vzťahujú zákonné obmedzenia. To má potom nevyhnutne za následok preverenie jednotlivých súčastí poskytovaného spisu z hľadiska ich kompatibility so zákonnými limitmi práva na informácie (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č.k.: -148 zo dňa 29.07.2009).

86. Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

87. Pokiaľ povinná osoba má podľa zákona o slobode informácií na výber informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie iba obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť osobe oprávnenej požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť pre jednu zo zákonom ponúkaných možností.

88. Žalovaný nemohol s určitosťou konštatovať, že informácie (dokumenty) požadované žalobcom (opísané vo výroku rozhodnutia žalovaného) mali pozostávať len z takých, ktoré podliehajú (ak vôbec) definícii podľa Pokiaľ je oprávnenou osobou požadovaná informácia, ktorá okrem zo sprístupnenia vylúčených obsahuje aj iné informácie, nie je možné predmetné zákonné ustanovenie vykladať, tak ako to urobil žalovaný, spôsobom prísne nezohľadňujúcim práva verejnosti Slovenskej republiky na informácie. Takýto výklad zákona bol v rozpore s úmyslom zákonodarcu zákonom upraviť podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

89. Základným a najpodstatnejším východiskom povinnej osoby pri posúdení žiadosti o poskytnutie informácií v takýchto prípadoch bude vyjasnenie otázky, ktoré časti z požadovanej informácie nemožno sprístupniť a z akého právne relevantného dôvodu, pričom za zákonné a právo na informácie reflektujúce posúdenie možno považovať len také, ktoré mieru nesprístupnenia zvolenú povinnou osobou i náležite zrozumiteľne a presvedčivo v rozhodnutí vysvetlí.

90. Inými slovami, zákon o slobode informácií sprístupnenie, čiastočné nesprístupnenie až nesprístupnenie informácií odstupňováva tak, že v prvom rade sa požadovaná informácia sprístupní; ak informáciu nemožno v celom jej rozsahu sprístupniť, potom sa sprístupnenie požadovanej informácie obmedzí; ak zákon výslovne určuje, že takúto informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu a až v krajnom prípade sa požadovaná informácia nesprístupní.

91. Správny súd opakuje, že sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a s cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu a až pokiaľ informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba informáciu nesprístupní.

92. Žalovaný sa vyššie uvedeným nespravoval, postupoval v rozpore so zásadou vyplývajúcou z a a ktorá vyplýva z článku 26 ods. 1, 4 SR, čo súd považoval za chybnú aplikáciu práva na zistený skutkový stav.

93. Správny súd zdôrazňuje, že vo všeobecnosti v demokratickom štáte, ktorý je chápaný predovšetkým ako materiálny právny štát, nemožno pripustiť taký výklad zákonného ustanovenia, ktorý odporuje niektorej z fundamentálnych ústavných zásad. Pri aplikácii právneho predpisu pripúšťajúceho pri jeho výklade viacero eventualít je úlohou všetkých štátnych orgánov interpretovať dané ustanovenia ústavne konformným i eurokonformným spôsobom.

94. Súdna prax ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou smeruje k extenzívnemu (smerujúci k rozšíreniu) vnímaniu povinnosti povinnej osoby zverejniť informácie ako k výkladu zužujúcemu, benevolentnejšie vnímajúcemu obmedzenie zverejňovania.

95. Podľa názoru správneho súdu sa vyššie citované ustanovenia majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie zverejnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere. Pokiaľ ide o priamo nesprístupnenie informácií, správny súd považuje pre povinnú osobou túto možnosť ultima ratio, pričom sa pri takomto krajnom riešení kladú správnemu orgánu zvýšené nároky na odôvodnenie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia.

96. Žalovanému je taktiež potrebné vytknúť, že ak zastával názor, že žalobcom požadovaná informácia nie je dostatočne určitá a špecifikovaná, mal postupovať v zmysle ust. a žalobcu bezodkladne vyzvať na doplnenie, respektíve špecifikovanie požadovanej informácie tak, aby bola presná, jasná a určitá a následne aby o jej sprístupnení /obmedzení/ nesprístupnení mohol žalovaný rozhodnúť a nie ju z dôvodu neurčitosti nesprístupniť s poukazom na ust. zákona o slobode informácií v spojení s zákona o verejnom obstarávaní.

97. Pozornosti súdu taktiež neuniklo, čo žalobca napokon i namietal v žalobe, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť odvolávajúc sa na výrokovú časť rozhodnutia žalovaného, v dôsledku čoho nie je možné jednoznačne určiť, v akom rozsahu je žiadosť žalobcu zamietnutá. Súd sa s touto námietkou žalobcu v plnom rozsahu stotožnil, nakoľko z výroku rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobcovi nesprístupnil podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií v spojení s § 22 ods. 1 a 2 a § 49a ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní oznámenia doručované podľa zákona o verejnom obstarávaní okrem tých, ktoré už sú zverejnené v profile a okrem tých, ktoré boli odoslané Úradu pre verejné obstarávanie na uverejnenie. Podľa názoru súdu takto formulovaný výrok nespĺňa kritéria určitosti, aby bolo možné nad akúkoľvek pochybnosť zistiť, ktoré oznámenia žalovaný nesprístupnil a ktoré sú už v profile verejného obstarávateľa zverejnené a ktoré budú v budúcnosti v jeho profile zverejnené.

98. Tiež je potrebné uviesť, že odôvodnenie rozhodnutia nekorešponduje s výrokom rozhodnutia v tejto časti nesprístupnenia požadovanej informácie týkajúcej sa vyššie uvedených oznámení doručovaných žalovaným podľa zákona o verejnom obstarávaní, keď v odôvodnení žalovaný uviedol, že: „ tie oznámenia, ktoré už boli zverejnené v profile alebo publikované vo vestníku ÚVO, mohol prvostupňový správny orgán sám sprístupniť odkazom v zmysle § 7 zákona o slobode informácií a v tejto časti žiadosti vyhovieť. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia teda prvostupňový správny orgán sprístupní účastníkovi konania tie oznámenia, ktoré už boli zverejnené v profile resp. publikované vo vestníku ÚVO“.

99. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného napadnuté správnou žalobou trpia vadami nesprávneho právneho posúdenia veci a nezrozumiteľnosti, pričom uvedené vady mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 2017/16292:1-59AA zo dňa 21.11.2017, ako aj v prvom stupni vydané rozhodnutie žalovaného č.

268-4/2017-PKV zo dňa 29.09.2017 podľa a a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

100. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom postupe žalovaný rozhodne o žiadosti žalobcu vo vyššie naznačenom smere a rozhodnutie zrozumiteľne odôvodní.

101. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

102. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.