Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne G.. O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom O., U. X, zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom, Košice, Rázusova 1, proti žalovanej G.. W. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O., U. X, zastúpenej JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, Košice, Pražská 4, o zaplatenie 280,00 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku -352 z 15.10.2020 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutej zamietavej časti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 197,71 eur s 5,5% úrokom z omeškania od 12.12.2015 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti rozsudok v zamietavom výroku p o t v r d z u j e.

Žalobkyni priznáva proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 40%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom -105 z 3.10.2017 žalobu žalobkyne zamietol a žalovanej priznal právo na náhradu účelne vynaložených, preukázaných a odôvodnených trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 280,00 eur s príslušenstvom tvrdiac, že na jeseň v roku 2013 došlo v obytnom dome na U. J. Č.. X Q. O., kde strany sporu bývajú a vlastnia byty, k rekonštrukcii k nim patriacich pivníc, ktorú si mali zabezpečiť na vlastné náklady a keďže pivnice strán sú susediace, ich vymurovanie zabezpečila prostredníctvom svojho syna U. P. a zakúpila aj potrebný stavebný materiál, pričom po ukončení prác jej žalovaná zaplatila len sumu pripadajúcu na stavebný materiál a neuhradila už náklady vzniknuté vyplatením odmeny za vykonanú prácu U. P., spolu vo výške 560,00 eur. Vzal do úvahy obranu žalovanej, ktorá poprela, aby medzi stranami sporu došlo k nejakej dohode ohľadom odmeny za vykonanie prác synom žalobkyne, keď tiež namietala, že žalobkyni v dôsledku stavebných prác prenechala asi 20 cm pivničného priestoru. Podrobne reprodukoval obsah vyjadrení a prednesov strán sporu, ako aj výpovede svedka U. P. - syna žalobkyne. Zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. 38 a žalovaná bytu č. 37 na U. ulici č. X Q. O.. Z výpisu z Tatrabanky zo dňa 15.10.2013 mu vyplynulo, že žalobkyňa previedla na účet svojho syna U. P. sumu 560,00 eur a podľa čestného prehlásenia z toho istého dňa U. P. deklaroval, že žalobkyňa mu za vymurovanie pivníc sporových strán zaplatila sumu 560,00 eur. Z cenových ponúk predložených žalobkyňou a vypracovaných v auguste 2015 mu vyplynulo, že stavebná firma Bolda s.r.o. v cenovej ponuke uviedla, že suma za vymurovanie jednej pivnice by bola vo výške 503,563 eur a podľa subjektu

U. X. za vymurovanie jednej pivnice by si tento účtoval 277,00 eur. Poukázal na to, že zaplatenia dlžnej sumy sa žalobkyňa domáhala titulom odmeny z dohodnutej zmluvy a v prípade jej nepreukázania z titulu bezdôvodného obohatenia. Citoval , , , , , , , a a dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný. Pokladal za nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k dohode o vymurovaní ich susediacich pivníc a v dôsledku posunutia priečky sa zväčšil priestor pivnice žalobkyne. Za nesporné tiež pokladal, že na vymurovanie pivníc zakupovala materiál žalobkyňa, spolu so svojím synom U. P. a polovicu nákladov za stavebný materiál žalovaná uhradila v 3, resp. 4 splátkach. Za nesporné taktiež považoval, že vymurovanie pivníc vykonal syn žalobkyne U. P. a že žalobkyňa mu dňa 15.10.2013 previedla na účet sumu 560,00 eur. Z vykonaného dokazovania nemal preukázané tvrdenie žalobkyne, že medzi ňou a žalovanou došlo k dohode o odmene pre syna žalobkyne za vymurovanie pivníc, keď aj údaje žalobkyne a svedka U. P. o výške odmeny sa rôznili. Cenové ponuky predložené žalobkyňou týkajúce sa ocenenia stavebných prác pochádzali až z roku 2015 a nevystihovali situáciu v čase vymurovania pivníc, t.j. v septembri až v októbri 2013. Mal za to, že pokiaľ žalobkyňa nejakú sumu svojmu synovi vyplatila, bola to jej osobná vec, keď sa ho rozhodla odmeniť a zopakoval, že žalovaná časť svojej pivnice bezodplatne prenechala žalobkyni. Bol toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu dohodu so žalovanou o zaplatení za vykonané práce pri vymurovaní pivnice.

3. Keďže podľa súdu prvej inštancie neexistoval žiaden právny dôvod preukazujúci nárok žalobkyne, nie je ani daný dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.

4. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové rozhodnutie, použijúc odvolacie dôvody uvedené v , , a argumentujúc aj arbitrárnosťou rozhodnutia. Nestotožnila sa so záverom prvoinštančného súdu, podľa ktorého v dôsledku posunutia priečky sa zväčšil jej priestor pivnice, keďže takáto skutočnosť z dokazovania nevyplynula a je v rozpore aj s elementárnou logikou. Ak aj k nejakej zmene rozlohy pivnice žalovanej došlo, stalo sa tak len v dôsledku použitia tvárnic ypor. Trvala na tom, že pri uzavretí ústnej dohody o zhotovení pivníc bola dohodnutá aj maximálna výška odmeny za stavebné práce a toto vyplynulo aj z výpovede svedka U. P.. Upozornila, že z nevyplýva, že by sa zmluvné strany nemohli dohodnúť na tom, že jedna zo zmluvných strán zabezpečí zhotovenie diela prostredníctvom tretej osoby, k čomu aj v danom prípade došlo. Poukázala na ňou predložené cenové ponuky za vymurovanie pivníc, ktoré boli z roku 2015 len z toho dôvodu, že pôvodne nemala dôvod pochybovať o zaplatení prác zo strany žalovanej. Predmetné cenové ponuky, ani dobu ich vyhotovenia pritom žalovaná nijakým spôsobom nespochybňovala. Výsledky vykonaného dokazovania podľa nej preukazujú, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dohody o zhotovení pivníc, súčasťou ktorej bola aj dohoda o odplate za stavebné práce, ktoré mala zabezpečiť prostredníctvom tretej osoby, a to U. P.. Spochybnila právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej, keďže tento je v priamom rozpore so zákonom, resp. podstatou inštitútu bezdôvodného obohatenia. S poukazom na znenie Obč. zák., ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , ako aj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. uviedla, že zabezpečila v prospech žalovanej zhotovenie (vymurovanie) novej pivnice, pričom za tieto stavebné práce žalovaná preukázateľne jej neuhradila žiadnu odplatu a tak na jej úkor získala majetkový prospech, v dôsledku čoho sa žalovaná aj bezdôvodne obohatila. Je tak povinná vydať všetko, čo bezdôvodným obohatením nadobudla, resp. je povinná poskytnúť peňažnú náhradu za vykonané stavebné práce. Žalovaná navyše neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že hodnota stavebných prác vykonaných na jej pivnici (280,00 eur) je neprimerane vysoká, resp. že by predložené cenové ponuky nezohľadňovali skutočnú hodnotu vykonaných stavebných prác.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením -175 z 30.11.2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z 3.10.2017 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Vytkol prvoinštančnému súdu nepreskúmateľnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keď bez priliehavého odôvodnenia a relevantných dôkazov si tento jednostranne osvojil tvrdenia žalovanej. Vyslovil názor, že aj keď medzi stranami sporu nebola uzavretá perfektná dohoda o zabezpečení vymurovania pivnice žalovanej, vrátane vykonania a ohodnotenia s tým spojených stavebných prác je zrejmé, že žalobkyňa zabezpečila pre žalovanú zhotovenie novej pivnice a žalovaná za tieto stavebné práce preukázateľne neuhradila žiadnu odplatu

a keď žalobkyňa svojmu synovi poukázala sumu 560,00 eur, žalovaná sa na jej úkor bezdôvodne obohatila.

6. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom -352 z 15.10.2020 (t.j. teraz preskúmavaným rozhodnutím) znovu žalobu žalobkyne zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

7. Zrekapituloval priebeh konania a výsledky doplneného dokazovania, zhrnul obsah vyjadrení strán sporu a zistenia z výpovede svedka U.A. P. - syna žalobkyne. Z listinných dôkazov mu vyplynulo, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. XX s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a žalovaná vlastníčkou bytu č. XX v tom istom bytovom dome a podľa výpisu z Tatrabanky zo dňa 15.10.2013 žalobkyňa previedla na účet svojho syna U. P. sumu 560,00 eur a podľa jeho čestného prehlásenia z toho istého dňa išlo o peniaze za vymurovanie pivníc strán sporu. Venoval sa ďalej podrobne obsahu ďalších vyjadrení strán sporu, ako aj svedka U. Č.. Citoval , , , , , , , , , a a poukázal na záväzné závery Krajského súdu v Košiciach prezentované v uznesení z 30.11.2018. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný, aj keď medzi stranami sporu došlo k dohode o tom, že žalobkyňa zabezpečí vymurovanie dvoch pivníc strán sporu pôvodne predelených iba drevenými latkami. Nemal preukázané, aby medzi žalobkyňou a žalovanou existovala akákoľvek dohoda o finančnej odmene za nesporne vykonané práce na pivnici žalovanej a bol toho názoru, že žalobkyňa iba na základe vlastného uváženia stanovila hodnotu odmeny za vykonané práce jej synom a to v sume 560,00 eur. Uviedol, že žalovaná pripustila, že si bola vedomá skutočnosti, že žalobkyňa zabezpečila vymurovanie pivníc jednak nákupom materiálu aj tým, že práce vykonal jej syn, na čo reagovala prejavom vďaky a žalobkyni prenechala časť svojej pivnice. V intenciách uznesenia odvolacieho súdu sa zaoberal výškou bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou na úkor žalobkyne. Uviedol tiež, že strany sporu predložili v priebehu konania niekoľko cenových ponúk na stavebné práce týkajúce sa pivnice, keď stavebná firma Bolda s.r.o. ohodnotila práce za kompletné vymurovanie pivnice na 503,563 eur, firma Dobrý majster s.r.o. vypočítala cenu na 277,00 eur, keď tieto dôkazy predložila žalobkyňa. Žalovaná naopak predložila ponuky od firmy D. M. - Elektromontáž s.r.o., ktorá ohodnotila tie isté práce na 80,00 eur, firma F. Y. ocenila vykonanie prác na 75,00 eur a H. D. práce ohodnotil na 100,00 eur. Uviedol tiež, že žalobkyňa predložila posudok vypracovaný G.. U. D., autorizovanou stavebnou inžinierkou, ktorá cenu práce ohodnotila na 283,12 eur. Cenu prác stanovil podľa vlastnej úvahy vychádzajúc z týchto podkladov na sumu 219,68 eur a to keby práce boli úplne dokončené a bez vád. Za nedokončené práce (10%) a vady (10%) krátil peňažnú náhradu o 20%, čo považoval za primerané a žalovaná by mala žalobkyni zaplatiť sumu 175,75 eur. S poukazom na to, že žalovaná zaplatila za stavebný materiál žalobkyni 240,00 eur, hoci tento preukázateľne stál cca 150,00 eur, od tejto sumy odrátal 90,00 eur a dospel k sume 85,75 eur, ktorú by mala zaplatiť žalovaná žalobkyni. Za podstatné však pokladal, že žalovaná prenechala žalobkyni časť zo svojej pivnice a zriekla sa v jej prospech cca 10 cm zo šírky svojej pivnice, kvôli čomu nie je povinná zaplatiť ani sumu vyššie uvedenú, čo zodpovedá aj dobrým mravom. O trovách konania rozhodol podľa , a a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu 100% trov konania.

8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a priznať jej sumu 280,00 eur s príslušenstvom uplatniac odvolacie dôvody podľa , , a . Upozornila, že napadnutý rozsudok trpí vážnymi vadami a pochybeniami vytvárajúcimi dôvodné podozrenie, že konajúci súd nerozhodoval nezaujato a nestranne. Nesúhlasila s tým, že v prospech žalovanej bola zohľadnená suma 90,00 eur, keďže predmetom konania nebol nárok na náhradu zaplateného materiálu, ani žiaden protinávrh žalovanej na vrátenie sumy, ktorú údajne jej mala zaplatiť nad čiastku 150,00 eur za materiál. Namietala, že v konaní rozporovala tvrdenie o prijatí sumy 90,00 eur a v tom smere žalovaná nepredložia žiaden dôkaz o zaplatení ceny materiálu v hodnote 240,00 eur. Zopakovala, že v konaní žalovaná si voči nej nárok na 90,00 eur z titulu zaplatenia údajne prevyšujúcej ceny materiálu nikdy neuplatnila a nevzniesla ani procesnú námietku započítania. Nesúhlasila s tým ako bola spochybňovaná spôsobilosť jej syna U. P. vymurovať sporné pivnice, keď práce vykonal zodpovedne a kvalitne. V oblasti stavebných prác svedok U. P. nebol ani „amatérom“, keď v rozhodnej dobe vykonával práce aj prostredníctvom obchodnej spoločnosti Š.A.J. Servis s.r.o., ktorá disponovala aj živnosťami v oblasti realizácie stavebných prác. S poukazom na výpoveď svedka Č. mala za to, že tento nedokončoval stavebné práce neurobené svedkom U. P., ale dokončoval výlučne len omietku

okolo rúr, t.j. pri otvoroch, ktoré si žalovaná dodatočne zväčšovala. Namietala, že súd prvej inštancie nedostatočnú pozornosť venoval posudku vypracovanému G.. U. D., ktorá cenu prác ohodnotila na sumu 283,12 eur a z jej odborného stanoviska bolo nutné pri rozhodnutí vychádzať. V konaní nebolo nijakým spôsobom zo strany žalovanej preukázané, aby pivnica nebola dokončená alebo aby mala akékoľvek vady. Nesúhlasila ani s hodnotením vykonaným prvoinštančným súdom o prenechaní časti pivnice žalovanou v jej prospech, keď tento záver vychádzal nedôvodne iba zo svojpomocného nákresu vyhotoveného žalovanou, ktorý nie je hodnoverným a nepreukazuje skutočné rozmery pivníc strán sporu pred a po vykonaní stavebných prác. Z dokazovania naopak vyplynulo, že rozmer pivnice žalovanej po vykonaní stavebných prác ostal zachovaný a došlo iba k posunutiu polohy oboch pivníc. Naviac priestory pivníc nemajú charakter nebytových priestorov, ku ktorým by strany sporu disponovali výlučným vlastníckym právom a ide o spoločný priestor všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Nesúhlasila ani so záverom o plnom úspechu žalovanej v konaní.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania. Trvala na tom, že žalobkyňa dňa 15.10.2013 plnila svojmu synovi bez právneho dôvodu a bez dohody. Zopakovala, že žalobkyni bez dokladov o cene materiálov za ne zaplatila 240,00 eur. Trvala aj na neodbornosti vykonaných stavebných prác pánom U.. P. a keďže tento práce vykonával ako fyzická osoba na základe dohody o svojpomoci, nemohla žiadne vady reklamovať a domáhať sa odstránenia nedorobkov. Pri stanovení ceny prác vykonaných pánom P. súd postupoval zákonne majúc k dispozícii dostatok cenových ponúk na vykonanie prestavby pivníc. Vo výsledku žalobkyňa získala širšiu pivnicu, do ktorej je zahrnutých aj 10 cm, čo odmurovala od suseda pána P..

10. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec prejednal na pojednávaní podľa ust. , , preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z , (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobkyne uvedenými v jej odvolaní) a spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že berúc do úvahy výhrady žalobkyne nie sú splnené podmienky na úplné potvrdenie rozsudku v jeho zamietavom výroku, ani na jeho zrušenie ( ) a preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v napadnutej zamietavej časti tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 197,71 eur s 5,5% úrokom z omeškania od 12.12.2015 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti rozsudok v zamietavom výroku potvrdil.

11. Žalobkyňa v odvolaní namietala odvolacie dôvody v zmysle , , a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody sú sčasti naplnené.

13. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo záveru, že medzi stranami sporu došlo k dohode o spoločnom postupe pri vymurovaní priečok pivníc v bytovom dome, ktorý obývajú na U. J. Č.. X Q. O., keď murárske práce zväčša sám vykonával syn žalobkyne U. P.. Túto skutočnosť nepoprela ani žalovaná, keďže pri výkone prác U. P. aj podľa jej vyjadrenia sčasti pomáhala a teda vedela o jeho aktivite a s touto bola uzrozumená. Za vykonané práce žalobkyňa svojmu synovi U. P. vyplatila sumu 560,00 eur (viď o.i. čestné prehlásenie U. P. na č.l. 8 spisu a detail pohybu na bankovom účte žalobkyne na č.l. 9 spisu).

14. Podľa názoru súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd, medzi stranami sporu nevznikla perfektná zmluva, ktorá by riešila všetky aspekty ich vzťahu a strany sa nedohodli na tom, aká odmena prislúcha synovi žalobkyne U. P. za vykonanú prácu. Nie je sporné, že žalobkyňa plnila svojmu synovi za žalovanú, keď neexistujú akceptovateľné dôvody, pre ktoré práce v prospech žalovanej mal vykonávať zdarma. Nakoniec aj žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne akceptovala spôsob, akým súd prvej inštancie dospel k hodnote vykonaných prác. Pri stanovení hodnoty realizovaných prác bolo potrebné v konaní ustáliť peňažnú náhradu rovnajúcu sa nákladom, ktoré by mala žalovaná vynaložiť za porovnateľné plnenie, blížiace sa najviac primeranej cene upravenej v . V danom prípade teda úlohou súdu prvej inštancie bolo určiť výšku zodpovedajúcej náhrady,

patriacej žalobkyni, ktorá plnila za žalovanú a to úvahou, vychádzajúcou z dôkazov predložených stranami sporu. Možno súhlasiť s odôvodnenou úvahou, obsiahnutou v bode 44. preskúmavaného rozsudku, kde prvoinštančný súd vyčerpávajúco odôvodnil, ako dospel k cene prác vykonaných v záujme žalovanej v sume 219,68 eur.

15. Odvolací súd sa však nestotožňuje s jej znížením o 10% pre existenciu určitých vád diela, ktoré celkom preukázané neboli a žalovaná ich zhotoviteľovi či žalobkyni ani nevytýkala a dielo prevzala. Opodstatnené je však zníženie sumy 219,68 eur o 10%, pretože práce neboli celkom dokončené a dorábal ich U.Á. Č. (viď jeho čestné prehlásenie na č.l. 83 spisu a výpoveď na pojednávaní zo 16.5.2019). Náhrada zodpovedajúca spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu tak podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje sumu 197,71 eur.

16. Neboli zistené žiadne dôvody a okolnosti, pre ktoré by sa táto suma mala ďalej v prospech žalovanej znižovať. Neobstojí názor súdu prvej inštancie o potrebe odpočítania sumy 90,00 eur, ktorú mala žalovaná navyše zaplatiť žalobkyni za použitý stavebný materiál. Predovšetkým predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť v dôsledku realizovaných prác U. P. a nie vysporiadanie ceny stavebného materiálu. Okrem toho žalobkyňa v konaní výslovne poprela, aby od žalovanej naviac oproti skutočne spotrebovanému stavebnému materiálu prevzala sumu 90,00 eur (viď č.l. 348 spisu) a žalovaná nepreukázala, aby žalobkyni zaplatila za materiál 90,00 eur (nad sumu 150,00 eur uznanú žalobkyňou).

17. Nemožno akceptovať ani úvahu prvoinštančného súdu, pre ktorú by nemala mať žalobkyňa nárok ani na zaplatenie sumy 85,75 eur, keďže jej žalovaná mala prenechať časť svojej pivnice o rozmeroch 10 cm šírky x 190,00 cm dĺžky. V konaní nebolo preukázané, aby žalovaná prenechala časť „svojej“ pivnice žalobkyni, keď maximálne došlo k posunu priečok oddeľujúcich pivnice strán sporu do spoločných priestorov - chodby a samotná žalovaná uviedla, že jej pivnica ostala rozlohou taká istá, ako pred vymurovaním (viď výpoveď žalovanej na č.l. 59 spisu).

18. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd priznal titulom istiny žalobkyni voči žalovanej sumu 197,71 eur. Úroky z omeškania vo výške zodpovedajúcej platnej právnej úprave žalobkyni boli priznané od 12.12.2015, vychádzajúc z dátumu doručenia žaloby žalovanej, majúcej charakter výzvy na plnenie, keď predchádzajúca výzva zdokumentovaná v spise zo dňa 20.8.2015 (č.l. 10 spisu) je neurčitá a nekonkrétna.

19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

20. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa , ak mala strane vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. S prihliadnutím na pomer úspechu strán v spore, pri žalobkyňou žalovanej sume 280,00 eur a priznaní sumy 197,70 eur s príslušenstvom má žalobkyňa voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 40%.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).