Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_31S-175-2021.pdf
PDF · 111.19 KB
No categories available
31S/175/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyne spravodajkyne) a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: DAKNA Námestovo, družstvo, so sídlom Kliňanská cesta 970, 029 01 Námestovo, IČO: 36 005 762, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, so sídlom U. XXX/XX, XXX XX O., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor v opravných prostriedkov, pozemkový referát, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., zastúpenej Mgr. Andrejom Bryjom, advokátom so sídlom B. XX, XXX XX O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2021/025422-004 zo dňa 19.08.2021, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát č. OU-ZA- OOP6-2021/025422-004 zo dňa 19.08.2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 13.10.2021, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 15.10.2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.08.2021 č. OU-ZA- OOP6-2021/025422-004, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Námestovo pozemkový a lesný odbor č. OÚ-NO-PLO-2021/001048-143 zo dňa 15.03.2021, pričom navrhol, aby tieto rozhodnutia boli zo strany krajského súdu zrušené a vec vrátená správnemu orgánu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca poukázal na to, že prvostupňový správny orgán rozhodol v zmysle § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov (ďalej len „zákon o nájme“) tak, že vzniká podnájomný vzťah k podnájomným pozemkom v prospech budúceho obhospodarovateľa U.. G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., v kat. území V., a to vo vzťahu k pozemkom, ktoré sú označené vo výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu (výrok I.). Prvostupňový správny orgán zároveň podľa § 12a ods. 12 písm. a) zákona o nájme určil čas platnosti tohto rozhodnutia od právoplatnosti tohto rozhodnutia do doby, kým má nájomca právo užívať pozemky, na ktorých vzniká podnájomný vzťah (výrok II.). Podľa výroku III. rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu náklady spojené s vyčlenením podnájomného pozemku vo výške 500,- eur mal znášať podľa § 12a ods. 12 a ods. 5 zákona o nájme nájomca a budúci obhospodarovateľ rovnakým dielom, t. j. každý po 250,- eur. Nájomcovi bola uložená povinnosť uhradiť budúcej obhospodarovateľke sumu nákladov spojených s vyčlenením podnájomného pozemku v teréne a vyhotovením rozdeľovacieho plánu vo výške 250,- eur do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalej bola nájomcovi uložená v zmysle § 12a ods. 12 písm. d) zákona o nájme povinnosť vypratať a) podnájomný pozemok č. 1 najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a b) podnájomný pozemok č. 2 najneskôr do 30 dní odo dňa zániku nariadeného neodkladného opatrenia vydaného uznesením sp. zn. 5Cb/12/2020
zo dňa 13.05.2020 (výrok IV.). Podľa § 12a ods. 15 zákona o nájme bola nájomcovi uložená povinnosť oznámiť vlastníkom pozemkov, na ktorých vznikol podnájomný vzťah, vznik podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8 zákona o nájme do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok V.). Napokon prvostupňový správny orgán rozhodol, že o zvyšnej časti žiadosti k pozemkom, ktoré sú neprístupné a nemožno ich racionálne užívať, k pozemkom, ktoré tvoria tzv. biele plochy (pozemky porastené drevinami), k pozemkom nachádzajúcim sa v zastavanom území obce V., k pozemkom, ktoré sú v spoluvlastníctve urbáru a k pozemkom, kde nie je doriešená otázka platnosti, resp. neplatnosti nájomných zmlúv o celkovej výmere 885248 m2, bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím (výrok VII.). Žalobca predovšetkým argumentoval tým, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, teda rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, sú nepreskúmateľné. Podľa názoru žalobcu v napadnutom rozhodnutí absentuje riadne odôvodnenie, úvahy, na základe akých dôkazov žalovaný k svojmu rozhodnutiu dospel, ako sa vyporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu. Prvostupňový ani druhostupňový orgán sa dôsledne nezaoberali námietkami žalobcu, ktorý spochybňoval splnenie podmienok U.. G. L. na začatie konania. Výzva U. totiž nespĺňala zákonom stanovené podmienky, keďže z podacieho hárku je zjavné, že táto mala váhu len 0,023 kg, čomu svedčí jej obsah, t. j. obálka + výzva + príloha obsahujúca zoznam 39 osôb na dvoch stranách, teda v obálke boli iba tri strany listu a nie, ako sa domnieval správny orgán, keď uvádzal, že súčasťou jej výzvy boli aj nové nájomné zmluvy. Podľa § 12a ods. 18 zákona o nájme musí budúci obhospodarovateľ s výzvou predložiť aj nájomné zmluvy. Je nesporné, že táto povinnosť zo strany U.. L. splnená nebola, čo žalobca preukázal už v prvostupňovom správnom konaní, pričom prvostupňový orgán sa s týmto vôbec nevysporiadal. Nie je možné sa stotožniť s názorom žalovaného, že žalobca mal povinnosť vyzvať budúceho obhospodarovateľa na doplnenie jeho žiadosti, resp. na odstránenie nedostatkov podania. Zo žiadneho ustanovenia zákona o nájme totiž takáto povinnosť pre neho nevyplýva. Mal za to, že pokiaľ výzva nemá príslušné náležitosti a nie je určitá, nie je povinnosťou nájomcu vyzývať na odstránenie nedostatkov podania. Nájomca teda nemohol uzatvoriť podnájomnú zmluvu v lehote 60 dní a potom tu ani neboli splnené podmienky na začatie konania podľa § 12a ods. 8 zákona o nájme. Ďalej žalobca argumentoval, že mal a má nájomné zmluvy s prenajímateľmi uzavreté bez možnosti predčasne vypovedať nájomnú zmluvu, pričom U.. G. L. žalobcovi nepreukázala, že nájom sa skončil, alebo sa má skončiť, alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a je neprístupný, alebo ho nemožno racionálne užívať, dokonca to ani netvrdila v podaní zo dňa 06.03.2019. Žalovaný v rozhodnutí nijako nevysvetlil, prečo sa nestotožňuje s odvolacími námietkami, nezaujal vlastný názor a neuviedol žiadnu argumentáciu k odvolacím dôvodom žalobcu, napríklad z akého dôvodu ich nepovažuje za dôvodné, teda žalovaný sa podľa názoru žalobcu s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu náležite nevysporiadal.
2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že jeho rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, boli vydané v súlade so zákonom o nájme. Nesúhlasil s argumentmi o nepresvedčivom či nenáležitom odôvodnení, nezaujatí vlastného názoru, žiadnou argumentáciou k odvolacím dôvodom, o čom svedčí samotné napadnuté rozhodnutie, v ktorom sa správny orgán riadne zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní, svoje rozhodnutie náležite a riadne odôvodnil a detailne rozobral v odôvodnení napadnutého rozhodnutia spôsob použitia správnej úvahy. K argumentom žalobcu, ktorý poukazoval na to, že U. si nesplnila zákonom stanovenú povinnosť riadnej výzvy podľa § 12a ods. 1 zákona o nájme, žalovaný uviedol, že žiadosť budúcej obhospodarovateľky bola úplná a podaná v súlade s § 12a ods. 10 zákona o nájme a na jej základe bolo začaté konanie. Zákon o nájme nešpecifikuje náležitosti žiadosti, resp. výzvy doterajšieho prenajímateľa podľa § 12a ods. 1 doručenej nájomcovi a nájomca bol v prípade neúplnej žiadosti povinný vyzvať žiadateľku na doplnenie jej žiadosti, resp. odstránenie jej nedostatkov, tak aby mohol splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z § 12a ods. 1 zákona o nájme. Práve na tento účel nájomcovi i zákon o nájme poskytuje lehotu 60 dní definovanú v § 12a ods. 8 zákona o nájme. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žiadosť budúceho obhospodarovateľa predložená okresnému úradu dňa 16.05.2019 obsahovala údaje o žiadateľovi, údaje o užívateľovi, návrh umiestnenia podnájomných pozemkov (navrhovanú lokalitu a druhy pozemkov) definovaný vymenovaním C-KN parciel v kat. území V.. Prílohou žiadosti je zoznam poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve doterajších prenajímateľov v kat. území V. - zoznam všetkých parciel vlastníka s uvedením kat. územia, čísla parcely, listov vlastníctva, výmery parcely, druhu pozemku, podielu vlastníka na parcele, výmera podielu vlastníka
- vlastníctvo rozdrobené v kat. území V. v podielovom spoluvlastníctve (zároveň súčasťou nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi budúcim obhospodarovateľom a doterajšími prenajímateľmi). Ďalej boli k žiadosti priložené aj zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku medzi nájomcom a doterajšími prenajímateľmi. Prílohou je tiež žiadosť o uzatvorenie podnájomnej
zmluvy preukázateľne doručená nájomcovi vo veci „Výzva na vrátenie prenajatých pozemkov po skončení nájmu v kat. území V., ako aj uzatvorenie podnájomnej zmluvy za všetkých vlastníkov/ doterajších prenajímateľov uvedených v žiadosti“ pod č. 013/2019 zo dňa 06.03.2019, v prílohe: zoznam vlastníkov s uvedením výmery v m2, členenie na ornú pôdu a trvalý trávny porast (list odoslaný podľa podacieho hárka dňa 06.03.2019, doručený podľa údajov pošty dňa 07.03.2019). Súčasťou žiadosti sú aj nové nájomné zmluvy uzatvorené medzi budúcim obhospodarovateľom a doterajšími prenajímateľmi/ vlastníkmi a návrh umiestnenia podnájomných pozemkov v kat. území V. o výmere 1486405 m2, ako to vyplýva zo zoznamu vlastníkov v Prílohe č. 1 v členení na ornú pôdu a trvalý trávny porast. Z uvedeného je zrejmé, že budúci obhospodarovateľ podal na okresný úrad žiadosť úplnú, v súlade s § 12a ods. 10 zákona o nájme a okresný úrad na základe tejto žiadosti začal konanie. Pokiaľ žalobca argumentoval nezrozumiteľnosťou oznámení žalovaného o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, týmto argumentom žalovaný nerozumel. Žalobca poukazoval na to, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia chýba výrok VI., išlo pritom len o pisársku chybu. Napokon uviedol, že v danom prípade okresný úrad nemusel čakať na rozhodnutie súdu, ale naopak bol povinný konať v súlade s § 12a ods. 8 zákona o nájme, keďže otázka oprávneného nájomcu je vyriešená.
3. Ďalšia účastníčka U.. G. L. vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že táto nie je dôvodná a navrhla ju zamietnuť. Poukázala na to, že žalobca ničím nepreukázal a ani netvrdí akúkoľvek nezákonnosť rozhodnutia, ktorú by mal súd preskúmať, ale ostal len na poukazovaní na údajnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, pretože správny orgán nerozhodol podľa jeho návrhov. Argumenty žalobcu nie sú žalobnými bodmi správnej žaloby, no ak by bol súd iného názoru, poukázala na to, že priamo z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplýva spôsob hodnotenia dôkazov, ako aj použitie správnej úvahy, vrátane aplikácie právnych predpisov. Odvolací správny orgán sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V ďalšej časti účastníčka odkázala na argumentáciu žalovaného vyslovenú v rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu. Zdôraznila, že vlastníci pôdy sa kvôli postupu a obštrukciám žalobcu, ktorý sa stal „násilným detentorom“, nemôžu od roku 2010 - 2011 dodnes domôcť svojej pôdy, a to už ani postupom úradu v zmysle zákona o nájme. Žalobca nielenže užíva ich pôdu bezprávne, ale aj bezodplatne, pričom riadny nájom za pozemky vlastníkov platí týmto vlastníkom na základe riadnych nájomných zmlúv ďalšia účastníčka U.. G. L., a to v celkovej sume 6.444,- eur. Dňa 25.09.2021 mohla účastníčka vstúpiť na sporné pozemky, čo aj učinila, no žalobca ju napriek právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu zo dňa 15.03.2021 neupozornil, že dňa 20.09.2021 predmetné pozemky postriekal chemickým prípravkom (už v mnohých krajinách zakázaným) zn. Roundup Klasik, teda herbicídom, ktorý spálil všetko rastlinstvo
- tam rastúci ďatelino-trávnatý porast a došlo k poškodeniu zdravia a trávenia zvierat, ktoré sa tam pásli.
4. Krajský súd bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 107 ods. 2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie.
5. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
6. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Predmetom aktuálneho konania je preskúmanie rozhodnutia žalovaného vydaného v zmysle § 12a ods. 18 zákona o nájme, v zmysle ktorého došlo k potvrdeniu prvostupňového správneho rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k určeným pozemkom v prospech budúcej obhospodarovateľky U.. G. L.. Žalobca má, podľa vlastných tvrdení, užívací vzťah k daným pozemkom, a to na základe nájomných zmlúv, od čoho odvodzoval nedôvodnosť nároku budúcej obhospodarovateľky.
8. Podľa § 12a ods. 1 zákona o nájme ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ“) uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší prenajímateľ súčasne doručí
na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa osobitného predpisu (ďalej len „okresný úrad“). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve.
9. Podľa § 12a ods. 8 zákona o nájme, ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 2 do 60 dní od podania žiadosti podľa odseku 1, doterajší prenajímateľ požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k určeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa.
10. Podľa § 12a ods. 18 zákona o nájme podľa odsekov 1 až 17 môže postupovať aj osoba, ktorá má s doterajším prenajímateľom uzatvorenú novú nájomnú zmluvu (ďalej len „budúci obhospodarovateľ“) na pozemky v jeho vlastníctve, kde sa zmluvný nájom skončil alebo sa má skončiť a pozemky sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, po predložení novej nájomnej zmluvy na tieto pozemky. V takom prípade vznikne podnájomný vzťah podľa odseku 1 alebo odseku 8 v prospech budúceho obhospodarovateľa. Účastníkom konania je budúci obhospodarovateľ a nájomca. Rozhodnutie podľa odseku 8 sa doručuje budúcemu obhospodarovateľovi a nájomcovi do vlastných rúk.
11. Citované zákonné ustanovenia upravujú špecifické oprávnenie správneho orgánu rozhodnúť o vzniku podnájomného práva k tým pozemkom, ktoré má doterajší nájomca v nájme od inej osoby ako prenajímateľa, a to v prospech prenajímateľa (§ 12a ods. 1 zákona o nájme), resp. v prospech budúceho obhospodarovateľa (§ 12 ods. 18 zákona o nájme), ak nájomca dobrovoľne neuzatvorí ohľadom týchto pozemkov podnájomnú zmluvu.
12. Účelom uzavretia podnájomnej zmluvy alebo konštituovania podnájomného vzťahu rozhodnutím správneho orgánu je zabezpečenie možnosti riadneho užívania pozemkov prostredníctvom ochrany práv ich prenajímateľa spočívajúcej v tom, aby po zániku nájmu neboli prenajímateľovi vrátané také pozemky, ktoré by reálne nebolo možné užívať buď z dôvodu ich neprístupnosti resp. racionálnej nevyužiteľnosti.
13. Predpokladom takéhoto rozhodnutia a jeho vydaniu predchádzajúcej povinnosti nájomcu uzavrieť podnájomnú zmluvu v zmysle § 12a ods. 1 zákona o nájme pozemkov je ale vždy existencia nájomného vzťahu k tým pozemkom, ktoré jednak nie sú prístupné alebo ich nemožno racionálne užívať a ku ktorým súčasne skončil alebo má skončiť zmluvný nájom.
14. Právna úprava formulovaná v znení § 12a zákona o nájme sa stala súčasťou nášho právneho poriadku na základe zákona č. 571/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený predpis zrušil ustanovenie § 15 zákona č. 330/1991 Zb., pričom postupy podľa tohto ustanovenia sa čiastočne premietli do zákona o nájme (viď dôvodovú správa k zákonu č. 571/2007 Z.z.). Ustanovenie § 12a zákona o nájme reguluje právne inštitúty predstavujúce istú provizórnu formu pozemkových úprav, čo napokon vyjadruje aj odsek 19 tohto ustanovenia časovo ohraničujúci rozhodovanie o vzniku podnájomného vzťahu schválením vykonania projektu pozemkových úprav.
15. Postup správneho orgánu, ktorý je predmetom aktuálneho konania na správnom súde, znamená zabezpečenie efektívneho hospodárenia na pôde, nerieši však individuálne spory spadajúce do režimu ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka (t. j. nároky vyplývajúce zo zásahu do vlastníckeho práva).
16. Predmetom konania na správnom orgáne bola žiadosť budúcej obhospodarovateľky U. zo dňa 16.05.2019, ktorá sa domáhala vydania rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8 a ods. 16 zákona o nájme (poznámka: žiadosť bola na tlačive obsahujúcom zjavnú nesprávnosť v označení odseku 16, ktorý je aktuálne od 01.02.2019 odsekom 18). Poukázala na to, že nájomca (žalobca) si nesplnil povinnosť uzavrieť s ňou podnájomnú zmluvu v lehote 60 dní od doručenia žiadosti. Ako prílohu pripojila „Výzvu na vrátenie prenajatých pozemkov po skončení nájmu v KU V. ako aj uzatvorenie podnájomnej zmluvy na pozemky za všetkých vlastníkov/doterajších prenajímateľov uvedených v žiadosti“. Výzva odkazovala na prílohu obsahujúcu zoznam vlastníkov, ako aj zoznam prenajatých pozemkov, z ktorého obsahu vyplýva špecifikácia jednotlivých vlastníkov, pozemky sú však
vymedzené len ich výmerou, žiaden ďalší identifikačný znak sa tu neuvádza. Žiadosť ďalšej účastníčky doručená žalobcovi pred začatím správneho konania neodkazovala v zozname príloh na žiadne nájomné zmluvy.
17. Jedným zo zásadných žalobných bodov bolo z pohľadu správneho súdu tvrdenie žalobcu, ktorý odkazoval na porušenie povinnosti budúcej obhospodarovateľky (ďalšej účastníčky) splniť si povinnosť vymedzenú znením ustanovenia § 12a ods. 1 zákona o nájme, t. j. zaslať nájomcovi riadnu výzvu na uzatvorenie podnájomných zmlúv, na podklade ktorých by bolo možné posúdiť opodstatnenosť či neopodstatnenosť vznesenej požiadavky. Ide o formu procesnej prevencie znamenajúcej snahu vyhnúť sa administratívnemu a následne správnemu súdnemu konaniu, ako k tomu došlo v aktuálnej veci.
18. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k podanej žalobe argumentoval, že nájomca mal právo i povinnosť vyzvať budúcu obhospodarovateľku na doplnenie, resp. odstránenie nedostatkov jej žiadosti, pričom podľa jeho úsudku poskytuje právna úprava na tieto účely lehotu 60 dní (§ 12a ods. 8 zákona o nájme). Tento záver odporuje podstate právnej úpravy. Rozhodovanie správneho orgánu podľa § 12a zákona o nájme totiž znamená kreovanie podnájomného vzťahu (teda vzťahu majúceho svoj základ v súkromnom práve) na základe zásahu orgánu štátnej správy, a to z dôvodu nutnosti zabezpečiť efektívne hospodárenie na pôde, ktoré legitimizuje zásah štátu do individuálnych práv súkromnoprávnych subjektov. Pokiaľ zákon formuluje isté povinnosti týchto subjektov, ktoré majú v zásade predchádzať vzniku administratívneho konania, potom tieto povinnosti nemôžu byť vykladané extenzívne preberaním procesných inštitútov typických pro procedurálne postupy súdov a ďalších orgánov. Výzva na doplnenie žiadostí, návrhov, podaní, či odstránenie ich vád je totiž postup vlastný súdnym i správnym konaniam, v ktorých realizuje príslušný orgán svoje špecifické poučovacie povinnosti. Takéto povinnosti v žiadnom prípade nemožno prenášať na žiadne súkromnoprávne subjekty, ktorým takýto postup zasahuje do ich záujmov. Názor žalovaného možno pripodobniť kreovaniu zmluvy, o ktorú nemá jedna zo strán žiaden záujem, avšak vyžadovalo by sa od nej, aby výzvou na odstránenie vád „pomohla“ k vzniku zmluvného vzťahu, čo úplne odporuje elementárnej koncepcii súkromného práva.
19. Na základe vyššie formulovaných úvah mal správny súd za to, že bolo na U.. G. L., aby formulovala svoju žiadosť žalobcovi spôsobom, ktorý by umožnil posúdiť jej obsah a až následne sa tak mohla obrátiť so svojím nárokom na správny orgán príslušný na vydanie rozhodnutia podľa § 12a zákona o nájme.
20. Správny súd považoval za potrebné reagovať na niektoré čiastkové závery žalovaného formulované v napadnutom rozhodnutí, resp. v jeho odôvodnení. Rozhodnutiami správnych orgánov vznikol podnájomný vzťah v prospech ďalšej účastníčky U. G. L., a to k pozemkom vymedzeným rozdeľovacím plánom vyhotoveným C.. L. M.. Rovnako bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu vypratať tieto pozemky v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, resp. do 30 dní odo dňa zániku neodkladného opatrenia vydaného uznesením sp. zn. 5Cb/12/2020 zo dňa 13.05.2020 (poznámka: prvostupňové správne rozhodnutie neobsahovalo údaj, že ide o rozhodnutie Okresného súdu Námestovo).
21. V konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5Cb/12/2020 zo dňa 13.05.2020 rozhodol súd prvej inštancie tak, že uložil žalovanej (U.. G. L.) povinnosť zdržať sa zásahov do práv žalobcu (DAKNA Námestovo, družstvo) ako nájomcu užívaním poľnohospodárskych pozemkov v k. ú. V. tvoriacich M. (pozemky boli vo výroku presne špecifikované a ide sčasti o tie, ktoré sú predmetom aktuálneho správneho súdneho konania), a to najmä: povinnosť zdržať sa vstupu pešo, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi a zdržať sa ich poľnohospodárskeho obhospodarovania a vykonávaní akýchkoľvek úprav a poľnohospodárskych prác na uvedených pozemkoch a nepoveriť vykonávaním poľnohospodárskych prác na týchto pozemkoch ani tretie osoby, a to až do skončenia nájmu uvedených pozemkov žalobcom. Hranica M. Y. V. č. XXXX/X k. ú. V. bola určená mapou zobrazujúcou predmetnú plochu kultúrneho dielu, ktorá tvorí súčasť tohto uznesenia. Okresný súd zároveň poučil žalovanú, že môže podať žalobu vo veci samej, v ktorej budú vystupovať sporové strany v opačnej procesnej pozícií, a predmetom ktorej bude určenie, či tu právo žalobcu je alebo nie, konkrétne, či žalobcovi svedčí právo nájmu a tým aj užívacie právo vyplývajúce mu z uzatvorených nájomných zmlúv na špecifikované pozemky. Právnym dôsledkom podanej žaloby bude vyriešenie otázky, kto je oprávneným (pod)nájomcom a komu svedčí užívacie právo. Právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej o podanej žalobe zanikne nariadené neodkladné opatrenie. Okresný súd priznal žalobcovi proti
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uvedené rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Žiline uznesením 13Cob/143/2020 zo dňa 17.09.2020.
22. Rozhodnutie o vzniku podnájomného vzťahu musí obsahovať lehotu, do ktorej má nájomca povinnosť vypratať pozemky (§ 12a ods. 12 zákona o nájme). Je zjavné, že správny orgán časovo podmienil nadobudnutie účinkov rozhodnutia zánikom účinkov neodkladného opatrenia. Ani v tomto prípade nereflektoval postup správneho orgánu podstatu právnej úpravy. Vypratanie pozemkov viazané na zánik nariadeného neodkladného opatrenia totiž vytvára stav, kedy žiaden z účastníkov správneho konania ani správneho súdneho konania nemôže mať vedomosť, kedy takéto účinky nastanú (môže ísť o horizont niekoľkých rokov) a či vôbec nastanú, keďže na vydané neodkladné opatrenie nemusí nadväzovať súdne konanie, z ktorého dôvodu bola žalovaná poučená na možnosť podania žaloby (§ 336 ods. 1 veta druhá, § 337 ods. 1 CSP). Rozhodnutie správneho orgánu tak v tomto zmysle vykazuje čiastočnú nevykonateľnosť. Pokiaľ mal správny orgán vedomosť o tom, že sa vo vzťahu k časti predmetu konania vedie súdne konanie, mohol zvážiť prerušenie správneho konania, prípadne zvoliť iný procesný postup (tu treba opätovne poznamenať, že okresný súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle spomínaného § 337 ods. 1 CSP, ktoré konzumovalo vec samu). Tento spôsob rozhodnutia navyše u budúcej obhospodarovateľky U.. G. L. vyvolal dojem, ako to uvádzala vo svojich podaniach, že vydaním rozhodnutia správneho orgánu pominú účinky spomínaného neodkladného opatrenia, čo by ad absurdum znamenalo vzájomnú (obojstrannú) podmienenosť rozhodnutia o neodkladnom opatrení a rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu - takýto výklad odporuje základným pravidlám interpretácie právnych noriem a obsahu súdnych rozhodnutí (inak povedané jedno rozhodnutie nemôže byť závislé na druhom a zároveň to druhé nemôže závisieť na prvom). Pozornosti správneho súdu neuniklo, že vyššie uvedené neodkladné opatrenie bolo čiastočne zrušené uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Cb/40/2021, avšak uvedené rozhodnutie nie je právoplatné. Aj v prípade jeho právoplatnosti by uvedená okolnosť nemala vplyv na rozhodnutie správneho súdu.
23. V odseku 15 krajský súd vyslovil právny názor, že konanie podľa § 12a zákona o nájme neslúži ochrane vlastníckeho práva. Z uvedeného dôvodu akákoľvek argumentácia ďalšej účastníčky o tom, že vlastníci pozemkov sú dlhodobo obmedzovaní na výkone svojich práv, nemá z hľadiska predmetu aktuálneho konania žiadnu relevanciu. Uvedené platí aj pre formulácie obsiahnuté v rozhodnutiach správnych orgánov, kde sa opakovane uvádzalo, že žiadosť o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu bola podaná „za“ konkrétne označených vlastníkov. Opakovane tu možno len poznamenať, že daný typ správneho konania slúži efektívnemu hospodáreniu na pôde, nie vysporiadaniu individuálnych práv.
24. Keďže podstatou právneho názoru správneho súdu vedúceho k zrušeniu rozhodnutia žalovaného boli vady žiadosti ďalšej účastníčky, ktorá predchádzala iniciovaniu konania podľa § 12a zákona o nájme, bolo nutné poukázať aj na ďalšie čiastkové procesné chyby v postupe administratívneho orgánu. Rozhodnutím zo dňa 29.05.2020 totiž prvostupňový správny orgán zastavil konanie sčasti, ktorú vymedzil označením vlastníkov vymedzených pozemkov a poukázaním na späťvzatie žiadosti „za“ tých vlastníkov. Uvedené rozhodnutie je nezrozumiteľné a nie je teda jasné, čo je aktuálne predmetom konania, čo sa prejavilo aj v konečnom prvostupňovom rozhodnutí, ktoré žalovaný potvrdil a ktoré vo výroku VII. konštatuje, že vo zvyšnej časti žiadosti k pozemkom, ktoré sú neprístupné a nemožno ich racionálne užívať, k pozemkom, ktoré tvoria tzv. biele plochy (pozemky porastené drevinami), k pozemkom nachádzajúcim sa v zastavanom území obce V., k pozemkom, ktoré sú v spoluvlastníctve urbáru a k pozemkom, kde nie je doriešená otázka platnosti, resp. neplatnosti nájomných zmlúv o celkovej výmere 885248 m2 bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
25. V dôsledku uvedeného správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný posúdi nárok žalobcu v súlade s vysloveným právnym názorom súdu.
26. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania, pretože bol v konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.