Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/50/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, D. XXX/XXX, E., proti žalovanej: A. F. C., nar. X. XXXXXXXX XXXX, D. XXX/XXX, E., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. - 427 zo dňa 1. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej nasledovne: Do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikazuje:

- nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálneho územia G. E. ako parcela č. 842/2 záhrada o výmere 211 m2, parcela č. 842/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2, parcela č. 842/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 74 m2, parcela č. 842/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, parcela č. 842/6 záhrada o výmere 300 m2; stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX stojaci na parcele číslo 842/4; stavba - garáž stojaca na parcele č. 842/5;

- prívesný nákladný vozík AKZ modrý ŠPZ: H. XXXXX;

- peňažné prostriedky na účte žalobcu vedenom v I. B. E., J., Bratislava, názov účtu: A. B. C., IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom ku dňu 1.4.2020 vo výške 75,73 eur. Do výlučného vlastníctva žalovanej sa prikazuje:

- nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XX, katastrálneho územia K. ako parcela č. 846/4 vinica o výmere 96 m2, parcela č. 847/3 vinica o výmere 700 m2, parcela č. 847/4 orná pôda o výmere 193 m2;

- peňažné prostriedky na účte žalovanej vedenom v I. B. E., J., Bratislava, názov účtu: C. F., IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom ku dňu 30.3.2020 vo výške 266,28 eur. Úver poskytnutý veriteľom: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta č. 8, Bratislava, na základe Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, číslo Zmluvy: , uzavretej dňa 25.3.2009, ku dňu 30.3.2020 so zostatkom nesplatenej istiny vo výške 28.956,11 eur a zostatkom nesplatených úrokov do konca splácania vo výške 11.154,38 eur, je povinný splácať žalobca. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie hodnoty jej podielu sumu 49.399,48 eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , a a ( ďalej len ,, O.z. “ ).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 25.9.2004 a zaniklo rozvodom ich manželstva dňa 30.3.2020, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva. Účastníci konania počas trvania manželstva nadobudli veci, a to hnuteľné i nehnuteľné, tak ako sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a okrem toho ďalšie hnuteľné veci - osobné motorové vozidlo Renault Megane, osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, motorka Kawasaki, zariadenie domu, ktoré nežiadali vyporiadať súdom. Počas trvania manželstva boli založené účty tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a stranám sporu vznikol záväzok titulom poskytnutého úveru voči veriteľovi Štátny fond rozvoja bývania. Osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf, ktoré žalovaná navrhla vyporiadať nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, keď v konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že kupujúcim predmetného vozidla bol otec žalobcu A. C., na ktorého bola vystavená i zálohová faktúra a ktorý uzatvoril i poistnú zmluvu na predmetné vozidlo. Pri vyporiadaní nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX kat. územia K. nevychádzalo zo všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností, keď poukazovala na skutočnosť, že daný pozemok im bol predaný jej matkou za 1 Sk, poukázal prvoinštančný súd na to, že v zmysle § 149 O.z., pri zisťovaní ceny veci, ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva, je určujúca jej všeobecná cena stanovená v závislosti od situácie na trhu v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadava. Aplikácia inej než trhovej ceny by neoprávnene zvýhodňovala toho z bývalých manželov, do výlučného vlastníctva ktorého by vec v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vlastnícky pripadla. Žalovaná dňa 2.1.2023 doručila súdu prvej inštancie podanie, v ktorom uviedla, že v rámci vysporiadania BSM sa dovoláva určenia neplatnosti kúpnej zmluvy na pozemok 847/3 a 947/4 kat. územia K., nakoľko konajúca osoba ho urobila v omyle, cena 1 Sk bola neprimeraná k tomu, čo má teraz vyplatiť exmanželovi, exmanžel zneužil jej a maminu dôverčivosť. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 40a O.z. konštatoval, že žalovaná nie je osobou, ktorá uzavretím kúpnej zmluvy bola dotknutá na svojich právach, nakoľko i pre ňu, tak ako pre žalobcu, bola zmluva výhodne uzavretá ( nadobudli nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1 Sk ). Žalovaná, rovnako ako žalobca, keďže uzavreli zmluvu za podmienok v nej uvedených, sa nemôžu dovolávať neplatnosti tohto úkonu, keďže sú osobami, ktoré omyl vyvolali. V súvislosti s návrhom žalovanej na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, prvoinštančný súd poukázal zároveň na ustanovenie v zmysle ktorého sa žaloba na určenie právnej skutočnosti pripúšťa iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva), ktorá podmienka v danom prípade nie je splnená.

4. Proti tomuto rozsudku podala 16.5.2023 ( v zákonnej lehote ) odvolanie ( datované dňom 15.5.2023 ) žalovaná. Vzhľadom k tomu, že toto neobsahovalo všetky zákonné náležitosti, a to - zákonné odvolacie dôvody a odvolací návrh, tak ju súd prvej inštancie uznesením č.k. – 442 zo dňa 22.5.2023 vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie zo dňa 15.5.202, ktoré má byť odvolaním voči rozsudku, doplnila o: - dôvody podania odvolania ( z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu za nesprávne ) podľa ; - odvolací návrh ( teda, čoho sa odvolaním domáha, resp. akým spôsobom má odvolací súd rozhodnúť - napr. zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa, zmena napadnutého rozhodnutia ) s tým, že ak nebudú vady odvolania odstránené v lehote 10 dní od doručenia cit. uznesenia, v zmysle odvolací súd odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa odmietne, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Žalovaná podaním zo dňa 1.6.2023 ( v lehote určenej súdom prvej inštancie v uznesení č.k. – 442 zo dňa 22.5.2023 ) svoje odvolanie zo dňa 15.2023 doplnila v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie č.k. – 442 zo dňa 22.5.2023. Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň bolo porušené jej právo na spravodlivý proces /neboli vzaté do úvahy všetky dôkazy a dôkazy doložené dodatočne v tomto odvolaní/ a to v časti zaradenia nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, katastrálneho územia K. do masy BSM, teda celkovej sumy majetku, ktorá je podkladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázala na ustanovenie O.z., podľa ktorého, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, čiže súd nesprávne posúdil simulovaný právny úkon - kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť zapísanú na LV XX, k. ú. K. a nesprávne ju zaradil do masy BSM. Navrhla, aby po zohľadnení všetkých okolností a na podklade všetkých doručených dôkazov ( projekt stavby - miesto stavby je K., dátum uzavretia zmluvy na kúpnej zmluve L., LV XX- darovacia zmluva bratovej rodine, list otca M. N. súdu, znalecky posudok p. A. B. k UPP k maloletým deťom, atď,) uznal kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom B. C., žalovanou F. C. a nebohou O. N. za simulovaný právny

úkon, ktorý nahrádzal iný právny úkon - darovaciu zmluvu /podielové spoluvlastníctvo/. Žiadala, aby bolo zohľadnené, že kúpna zmluva bola uzavretá na sumu 1 Sk, uvedenú v kúpnej zmluve, ktorá je v hrubom nepomere ku skutočnej hodnote daného pozemku; na prevode vlastníckych práv k pozemku vo forme kúpnej zmluvy trval exmanžel B. C. s tým, že ak má na predmetnom pozemku na LV XX vo K. postaviť dom ( ktorý sa nikdy nepostavil ), žiada prevod kúpnou zmluvou. Ďalej navrhla zohľadniť jej rodinný vzťah k O. N., a zohľadniť správanie žalobcu po smrti predávajúcej ( verejné zneuctenie jej pamiatky na súde o rozvode ). Sám žalobca naznačil, že rodina zo strany O. N. sú psychicky chorí ľudia, dehonestujúco sa správal voči jej rodinným príslušníkom, vysmieval sa z prejavenia úcty jej mame, že vždy keď došiel po smrti mamy do K., prvé čo bolo, chodili na hrob uctiť si mamu, jej bratovi sa vysmieval, že je homosexuál, gay. Nebohá mama jej chcela ako dcére pomôcť, preto im chcela darovať pozemok. Žalobca sám požiadal o rozvod z dôvodu dlhotrvajúceho mimomanželského vzťahu, poštval jej maloleté deti proti celej rodine z jej strany, čo dokazuje aj priložený znalecký posudok k sp. zn. a päť výchovných opatrení daných OS Trnava, aby otec akceptoval matku v živote detí, kde od roku 2020 dodnes nemá právoplatné rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletým deťom, kedy sa Najvyšší súd vyjadril, že boli porušené práva na spravodlivý proces - sp.zn. . Navrhla, aby predmetný pozemok nadobudnutý disimulovanou darovacou zmluvou bol vyňatý z masy BSM. Jej otec M. N. je hlboko sklamaný z očierňovania rodiny B. C. na súde o rozvod sp. zn a vzhľadom na to, že dva dni po pohrebe jej matky O. N. prekonal infarkt a je liečený na srdce, vyjadrovanie a správanie žalobcu - dlhodobá manipulácia maloletých detí proti rodine z matkinej strany, otcovi neprospieva na jeho zdravotný stav aj s ohľadom na jeho vek. Navrhla nasledovný odvolací petit: Do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikazujú:

- Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálneho územia G. E. ako parcela č. 842/2 záhrada o výmere 211 m2, parcela č. 842/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2, parcela č. 842/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 74m2, parcela č. 842/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, parcela č. 842/6 záhrada o výmere 300m2, stavba rodinný dom súpisné číslo XXX stojaci na parcele číslo 842/4, stavba - garáž stojaca na parcele č. 842/5

- Prívesný nákladný vozík AKZ modrý ŠPZ: H.

- Peňažné prostriedky na účte žalobcu vedenom v I. B. E., J.. Bratislava, názov účtu: A. B. C., IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom ku dňu 1.4.2020 vo výške 75,73 eura. Podiel nehnuteľnosti nadobudnutej žalobcom disimulovanou darovacou zmluvou zapísané na liste vlastníctva číslo XX, katastrálneho územia K. ako parcela č. 846/4 vinica o výmere 96 m2, parcela č. 847/3 vinica o výmere 700 m2, parcela č. 847/4 orná pôda o výmere 193 m2 /keďže sa dar nedá nadobudnúť do BSM/ a vzhľadom na hrubé porušovanie dobrých mravov bude vrátený pozostalým po nebohej O. N.. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje:

- Peňažné prostriedky na účte žalovanej vedenom v I. B. E., a.s. Bratislava, názov účtu: F. C., IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 266,28 eura.

- Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie hodnoty jej podielu sumu 102 899,47 eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Úver poskytnutý veriteľom: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská ceste č. 8, Bratislava, na základe Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, číslo Zmluvy: , uzavretej dňa 25.3.2009, ku dňu 30.03.2020 so zostatkom nesplatenej istiny vo výške 28.956,11 eura a zostatkom nesplatených úrokov do konca splácania vo výške 11.154,38 eura, je povinný splácať žalobca.

5. K odvolaniu matky sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná píše o zastretom úkone avšak ani nemá vedomosť o čom vlastne píše. Žiadny pozemok od nich nechcel. Žalovaná spolu s bývalou svokrou ho tlačili do stavby domu vo K., pretože nikde inde na okolí nebol lepší pozemok ako vo K.. Prevod sa uskutočnil za jednu korunu, avšak po tomto prevode sa začal naňho tak stupňovať tlak, aby začal stavať dom vo K., že si povedal „dosť“. Ak mali výhrady mohli si ich uplatniť v tom čase. Existujú totiž doby do kedy si mohli uplatňovať svoje pripomienky. Vtedy nehovorili o zastretom úkone. Žalovaná zabudla „ skromne a morálne “ uviesť, že pozemok v E. kúpili jeho rodičia za 300.000,- Sk a priamo bol napísaný na ich oboch. Nebol mu darovaný. Rodičia mu ho chceli darovať, ale práve preto, že pozemok vo K. bol na nich oboch, tak trval na zapísanie oboch ako spoluvlastníkov BSM. Uvedenú skutočnosť však nikde nepíše ale „morálne“ je v poriadku. Stačí, ak v nedeľu navštívi kostol a bude spínať ruky čo najvyššie, a potom bude všetko v poriadku. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol ( z obsahu s použitím vyplýva, že navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ).

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané včas ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Žalovaná podala odvolanie voči časti výroku I. rozsudku, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), a to ako strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), teda ako osoba oprávnená na podanie odvolania. Pretože žalovanou podané odvolanie má po odstránení vád zákonné náležitosti ( a ) a žalovaná v ňom použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), odvolací súd pristúpil k vecnému prieskumu meritórneho rozhodnutia v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené a preskúmavaný rozsudok vo výroku I. je vecne správny.

8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi oboch strán sporu. Pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie podrobne odôvodnil svoje závery. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.

9. Podľa § 143 O.z., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

10. Podľa § 149 ods. 1 až 5 O.z., ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 ( ods. 1 ). Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali ( ods. 2 ). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd ( ods. 3 ). Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné ( ods. 4 ).

11. Podľa § 150 O.z., pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

12. Predmetom konania v prejednávanej veci je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ako bývalých manželov. BSM vzniklo dňa 25.9.2004 uzavretím manželstva strán sporu a zaniklo dňa 30.3.2020, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. z 13.3.2020, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Návrh na vyporiadanie BSM bol podaný dňa 4.8.2020.

13. Žalovaná v odvolaní predovšetkým namietala voči zaradeniu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, kat. úz. K. do masy BSM, teda celkovej sumy majetku, ktorá je podkladom pre vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V rámci vysporiadania BSM sa dovolávala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11.7.2007 na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, kat. úz. K., ako parcela č. 846/4 vinica o výmere 96 m2, parcela č. 847/3 vinica o výmere 700 m2, parcela č. 847/4 orná pôda o výmere 193 m2, nakoľko konajúca osoba ho urobila v omyle, cena 1 Sk bola neprimeraná k tomu, čo má teraz vyplatiť exmanželovi, exmanžel zneužil jej a maminu dôverčivosť. Odvolací súd tu v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 15.2.3. t.j., že žalovaná, rovnako ako žalobca, uzavreli zmluvu za podmienok v nej uvedených, preto sa nemôžu dovolávať neplatnosti tohto úkonu, keďže sú osobami, ktoré omyl vyvolali. Vychádzajúc z § 40a O.z. odvolací súd konštatuje, že relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu; ak oprávnené osoby neuplatnia právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, hľadí sa na úkon ako na platný, i keď by prípadne bol daný dôvod relatívnej neplatnosti. Na relatívnu neplatnosť súd prihliada len na návrh oprávnenej osoby. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ( § 101 O.z. ), ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie vyporiadal BSM spôsobom deklarovaným vo výroku I., rozhodol vecne správne, preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľky s použitím a rozsudok vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania potvrdil.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi ( sp. zn. ), preto tu nie je možné hovoriť o porušení práva na spravodlivý proces.

16. Pokiaľ odvolateľka namietala nedostatočné vykonanie dokazovania, resp. nesprávne vyhodnotenie dôkazov, dovolací súd uvádza, že strany sporu v civilnom sporovom konaní majú právo označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení, avšak súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( ). upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v , v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V civilnom sporovom konaní je súd povinný zvážiť, ktoré dôkazy je povinný vykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania posudzuje so zreteľom, či a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom ( R 6/2000 ). Platí to aj o takom dôkaze, ktorý strana sporu zo svojho subjektívneho pohľadu považuje za dôležitý. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu, a nie strany sporu ( ).

17. Záverom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania ( porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a pod. ). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľky už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l v spojení s a , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi by prináležala náhrada trov konania, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli a preto mu ich odvolací súd ani nepriznal.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalobca v odvolacom konaní nebol zastúpený advokátom, vykonal jeden procesný úkon - vyjadrenie k odvolaniu, náhradu trov konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona ( analogia legis alebo iuris ).

20. Odvolací súd preto s použitím základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu

- žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( ). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).