Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-59-2019.pdf
PDF · 225.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: ERA - PACK - PLUS spol. s r.o., Dvorská cesta 8, Nové Zámky, IČO: 31 437 575, zastúpeného advokátskou kanceláriou Nagy & Nagy s.r.o., Kukučínova 8, Nové Zámky, IČO: 53 582 268, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 101291771/2019 zo dňa 29. 05. 2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 09. 01. 2018 bolo správcovi dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky, ďalej len „správca dane“) zaslané zadanie úlohy, spočívajúce v potrebe preveriť v rámci daňovej kontroly u žalobcu zoznam rizikových transakcií a to za obdobie október 2017, dodávateľa KLIMATEL, s.r.o..
2. Následne dňa 20. 02. 2018 sa u žalobcu začala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 (na základe oznámenia správcu dane zo dňa 12. 01. 2018 o daňovej kontrole). Správca dane v tento deň spísal so žalobcom zastúpeným konateľom zápisnicu o ústnom pojednávaní. Konateľ žalobcu odpovedal na otázky správcu dane tak, že prevažujúci predmet činnosti žalobcu je výroba fólie, nákup a predaj baliaceho materiálu a v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia mal 31 zamestnancov. Následne uviedol, že používa účtovný softvér AMULET Nová Dubnica a účtovníctvo vedie interne p. C. a p. C.. Za kontrolované obdobie predložil kontrolný výkaz za október 2017, výpis obratovej predvahy, DPH na vstupe, DPH na výstupe, knihu dodávateľských a odberateľských faktúr, súhrnný výkaz za október 2017, zostava HIM.
3. Správca dane podaním zo dňa 21. 03. 2018 vyzval spoločnosť AGRO TRADE HOUSE s.r.o. za zaniknutý daňový subjekt KLIMATEL, s.r.o., aby predložil za zdaňovacie obdobie október 2017 presne špecifikované účtovné zostavy, doklady, záznamy a písomnosti daňového subjektu KLIMATEL, s.r.o. Zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“.
Okrem toho podaním zo dňa 16. 05. 2018 správca dane vyzval aj daňový subjekt BRENNTAG SLOVAKIA s.r.o., aby predložil za zdaňovacie obdobie október 2017 presne špecifikované daňové doklady. Daňový subjekt výzvu prevzal dňa 23. 05. 2018 a elektronicky dňa 24. 05. 2018 doručil správcovi dane
doklad o úhrade DPH, faktúry, priznanie DPH, záznamy pre DPH, dodávateľské faktúry, hlavnú knihu, odberateľské faktúry a to za október 2017.
4. Úradným záznamom zo dňa 06. 06. 2018 správca dane opísal zistené skutočnosti a to tak, že tohto dňa zamestnanci správcu dane nahliadli do daňového spisu spoločnosti KLIMATEL, s.r.o. Konkrétne sa jednalo o úradný záznam zo dňa 05. 06. 2018 - nepredvedenie osoby - konateľky a tiež úradný záznam zo dňa 13. 04. 2018 - zdôvodnenie prechodu na proces určovania dane podľa pomôcok u daňového subjektu KLIMATEL, s.r.o., pričom konštatoval správca dane, že uvedené informácie sa použijú ako dôkaz v predmetnej daňovej kontrole.
5. Dňa 26. 06. 2018 žalobca predložil stanovisko zo dňa 22. 06. 2018, ako aj prílohy a to výkazy výroby LDPE za mesiace október 2017 - január 2018, daňové priznanie, kontrolný výkaz, DPH na vstupe - nákup, výpisy z účtov - o úhrade faktúr, za mesiac október 2017, evidenciu odchodu a príchodov vozidiel.
Okrem toho žalobca predložil aj čestné prehlásenie pána A., v rámci ktorého bolo uvedené, že A. G. bol do 08. 12. 2017 jediným štatutárnym zástupcom, konateľom spoločnosti KLIMATEL, s.r.o., ktorý na základe objednávky č. 20170625 zo dňa 03. 10. 2017 dodal žalobcovi na základe dodacieho listu č. 17101001 dňa 10. 10. 2017 tovar a vystavil faktúru č. 17101001 zo dňa 10. 10. 2017 na celkovú sumu 35.343,- eur a na základe objednávky č. 20170625 zo dňa 03. 10. 2017 dodal žalobcovi na základe dodacieho listu č. 7103001 zo dňa 30. 10. 2017 tovar a vystavil faktúru č. 17103001 zo dňa 30. 10. 2017 na celkovú sumu 35.343,- eur.
Zároveň uviedol spôsob, akým žalobca vyššie uvedené faktúry uhradil a to prvú faktúru č. 1701001 na účet spoločnosti KLIMATEL, s.r.o. a druhú faktúru č. 17103001 na účet postupníka - spoločnosť SEDON s.ro., o čom bola doložená zmluva o postúpení pohľadávky, v rámci ktorej postupcom bola spoločnosť KLIMATEL, s.r.o. a postupníkom spoločnosť SEDON s.r.o.
Súčasťou podania žalobcu bola aj objednávka č. 20170625 zo dňa 03. 10. 2017.
Rovnako tak žalobca predložil sporné faktúry a to:
- Faktúru č. 17101001, vyhotovenú 10. 10. 2017, splatnú 31. 10. 2017, znejúcu na sumu 35.343 eur (z toho DPH - 5.890,50 eur) za tovar LDPE Bralen - FA-03.01 v množstve 23.375 kg, jednotková cena 1,2600, podpísanú odberateľom, ako aj dodávateľom a to tak, že odtlačku pečiatky bol pripojený nečitateľný podpis a doplnený dátum rukou napísaný 11. 10. 2017 s ďalším nečitateľným podpisom, ako aj údaje o zaúčtovaní. Súčasťou bol aj dodací list, avšak bez prepravy, či označenia nákladného motorového vozidla.
- Faktúru č. 17103001, vyhotovenú 30. 10. 2017, splatnú 20. 11. 2017, znejúcu na sumu 35.343 eur (z toho DPH - 5.890,50 eur) za tovar LDPE Bralen RB 03-23 v množstve 23.375 kg, jednotková cena 1,2600, podpísanú odberateľom, ako aj dodávateľom a to tak, že k odtlačku pečiatky bol pripojený nečitateľný podpis a doplnený dátum rukou napísaný 30. 10. 2017 s ďalším podpisom, ako aj údaje o zaúčtovaní. Súčasťou bol aj dodací list, avšak bez prepravy, či označenia nákladného motorového vozidla.
6. Dňa 11. 06. 2018 bola so žalobcom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo oboznámenie kontrolovaného daňového subjektu s priebežnými výsledkami z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017, výzva v zmysle § 24 ods. 1 písm. b) a v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) a e) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a vrátenie dokladov kontrolovanému daňovému subjektu.
7. Z úradného záznamu zo dňa 27. 07. 2018 ďalej vyplývalo, že správca dane telefonoval dňa 27. 07. 2019 konateľke spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s.r.o. - pani O. B., ktorá povedala, že doklady má k dispozícii, avšak z veľmi vážnych zdravotných dôvodov nevie, kedy ich bude môcť doručiť správcovi dane. Prisľúbila, že dňa 02. 08. 2018 zatelefonuje správcovi dane za účelom dohodnutia termínu pre predloženie dokladov daňového subjektu KLIMATEL, s.r.o.
Z ďalšieho úradného záznamu zo dňa 17. 08. 2018 vyplývalo, že dňa 17. 08. 2018 zaslali zamestnanci správcu dane email na adresu a@b.c, patriaci O. B. a to až po neúspešnom pokuse dovolať sa, v rámci ktorého správca dane požadoval účtovné doklady spoločnosti KLIMATEL, s.r.o.
Mail je súčasťou administratívneho spisu, ako aj súčasťou administratívneho spisu je spätný mail, v rámci ktorého bolo uvedené „Dobrý deň, nakoľko som zahájila liečbu, budem Vás kontaktovať ihneď ako budem prítomná v Komárne, s pozdravom O. B.“.
Dňa 26. 10. 2018 bol spísaný ďalší úradný záznam o zaslaní mailu pani O. B., ktorý je tiež súčasťou administratívneho spisu spolu s emailom a lehotu na splnenie povinnosti do 19. 10. 2018.
8. Po telefonickom dohodnutí termínu s konateľom žalobcu (o tom bol spísaný úradný záznam) sa uskutočnilo dňa 20. 11. 2018 ústne pojednávanie, o ktorom bola spísaná zápisnica a jeho predmetom bolo oboznámenie kontrolovaného daňového subjektu s predbežnými výsledkami z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017. V rámci uvedeného pojednávania bol žalobca oboznámený s Protokolom o určovaní dane podľa pomôcok č. 101259849/2018 zo dňa 02. 07. 2018 spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s.r.o., ktorý je v zápisnici citovaný.
K ústnemu pojednávaniu zaslal žalobca stanovisko, spolu s oznámením o úmrtí pani O. B..
9. Dňa 18. 01. 2019 vypracoval správca dane protokol z daňovej kontroly č. 100227022/2019, ktorý sa týkal dane z pridanej hodnoty a zdaňovacieho obdobia október 2017. Správca dane v protokole konštatoval, že vykonal v konaní vlastné rozsiahle dokazovanie, pri ktorom vychádzal zo zásady preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom, pretože o vierohodnosti a pravdivosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom na preukázanie nároku na odpočítanie dane z tovaru od spoločnosti KLIMATEL, s.r.o. mal pochybnosti.
Správca dane všetky zistenia a získané dôkazy vyhodnotil so záverom, že nepreukazujú dodanie tovaru, ktoré sa malo podľa preverovaných dokladov uskutočniť medzi žalobcom a spoločnosťou KLIMATEL, s.r.o., preto zotrval na svojom stanovisku, v rámci ktorého ustálil, že nebol daňovým subjektom preukázaný pôvod tovaru.
Predmetný protokol bol doručený žalobcovi dňa 21. 01. 2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, pričom tento deň sa považuje za deň ukončenia daňovej kontroly.
10. Rozhodnutím č. 100445409/2019 zo dňa 13. 02. 2019 správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty - žalobcovi rozdiel dane v sume 11.781,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017.
11. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dokladajúc ho opätovne listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa už v spise.
O podanom odvolaní rozhodol žalovaný, napadnutým rozhodnutím, opísaným v časti II. tohto odôvodnenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
12. Žalovaný rozhodnutím č. 101291771/2019 zo dňa 29. 05. 2019 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 100445409/2019 zo dňa 13. 02. 2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 11.781,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 daňovému subjektu - žalobcovi.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na skutkový stav, ako aj na námietky žalobcu a vyjadrenia správcu dane k týmto námietkam, v rámci ktorých konštatoval, že správca dane nepovažoval za dôvodné vypočutie svedkov, ktorých uviedol vo svojom stanovisku p. A. G. konateľ spoločnosti KLIMATEL, s.r.o., nakoľko ich výpovede by nepriniesli žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali
vplyv na posúdenie oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty u kontrolovaného daňového subjektu.
Okrem toho k ďalšej námietke uviedol, že správca dane využil všetky dostupné možnosti ako sa skontaktovať s konateľkou spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s.r.o. a poskytol jej dostatočný priestor na predloženie požadovaných dokladov, ktoré mala predložiť už v priebehu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 u daňového subjektu AGRO TRADE HOUSE s.r.o., ktorá bola zahájená dňa 06. 02. 2018 a ktorá prešla do procesu určovania dane podľa pomôcok.
Daňová kontrola je pritom základným aktom daňového konania a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov, všetkých dokladov a iných súvislosti potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. V procese výkonu daňovej kontroly uplatňuje správca dane pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu prejednávaciu zásadu, nie vyhľadávaciu, čo znamená, že správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v procese daňového subjektu, ale je oprávnený zákonným spôsobom získať a použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
Okrem toho správca dane uviedol, že nijako nespochybňuje, že účtovné doklady boli odovzdané bývalým konateľom spoločnosti KLIMATEL s.r.o. pani O. B., konateľke daňového subjektu AGRO TRADE HOUSE s.r.o. a nepovažoval za dôvodné skúmať ako, kedy a kde došlo k odovzdaniu účtovných dokladov. Správcovi dane neboli predmetné doklady predložené a rovnako ich k dispozícii nemal ani v čase výkonu kontroly v spoločnosti KLIMATEL s.r.o. Bolo evidentné, že doklady spoločnosti KLIMATEL s.r.o. boli odovzdané novej konateľke, informácia na základe podania p. A. G. zo dňa 02. 02. 2018, v ktorom bolo uvedené „ohľadom dokladov potrebných k daňovej kontrole je potrebné kontaktovať konateľku pani O. B.“. Z uvedeného vyplývalo, že nie je dôvod kontaktovať účtovníka spoločnosti KLIMATEL s.r.o., nakoľko dokladmi disponovať nemôže ani táto označená osoba, keďže ich pán A. G. priamo odovzdal pani O. B.. Z uvedeného dôvodu správca dane nepredvolal ani pána A. G. ako svedka, nakoľko ako sám potvrdil za spoločnosť KLIMATEL s.r.o už doklady k dispozícii nemá a jeho tvrdenia uvedené v čestnom prehlásení v konečnom dôsledku nevie predložiť ďalšími dôkazmi.
Ďalej správca dane uviedol, že údaje uvádzané v internom informačnom systéme možno považovať za relevantné až po ich skutočnom preverení, čo je úlohou daňovej kontroly.
Zdôraznil, že pohyb motorových vozidiel je možný sledovať prostredníctvom mýtneho systému len v prípadoch, ak sa jedná o nákladné motorové vozidlá. Vypočutie svedkov, ktorí prijímali tovar na sklad nepovažoval za dôvodné, nakoľko existenciu tovaru, ktorý bol použitý ako surovina a jeho následne naskladnenie nespochybnil a ich výpovede by nepriniesli žiadne nové dôkazy. Ako je zrejmé z popísaného skutkového stavu, správca dane vykonal v konaní vlastné rozsiahle dokazovanie, pri ktorom vychádzal zo zásady preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom, pretože o vierohodnosti a pravdivosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom na preukázanie nároku na odpočítanie dane z tovaru od spoločnosti KLIMATEL s.r.o. mal pochybnosti.
Listinné dôkazy v daňovom konaní nie sú bez ďalšieho dôkazu dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené. Dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, ktorý je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní všetky skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov. Na základe týchto zistení správca dane vyhodnotil, že kontrolovanému daňovému subjektu nebol tovar LDPE Bralen dodaný tak, ako ich deklaruje, nakoľko predložil iba formálne dokumenty o obstaraní tovaru, ktoré nemohli byť použité z dôvodu pochybností o reálnosti údajov v nich uvádzaných vo väzbe k dodávateľovi tovaru.
V ďalšej časti rozhodnutia žalovaný poukázal na odvolanie žalobcu, v rámci ktorého uviedol, že k jednotlivým úkonom v súvislosti so skontaktovaním sa a predvedením p. O. B. sa už správca dane vyjadril a keďže menovaná neurčila svojho zástupcu, ktorý by ju mohol zastupovať v daňovom konaní správca dane počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania postupoval v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku v úzkej súčinnosti ako s daňovým subjektom, tak aj inými osobami (obchodnými partnermi) a využil všetky dostupné prostriedky a postupy, ktoré mohli potvrdiť, resp. vyvrátiť pochybnosti správcu dane.
Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby je podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby. Vznik daňovej povinnosti zo zdaniteľných obchodov je viazaný na skutočnosť, že dodávateľ, resp. jeho subdodávateľ v rámci obchodného reťazca musí byť schopný preukázať, že disponuje formálnym a materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú podstatu svojej obchodnej transakcie. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Ak sa zistí, že právo nakladať s tovarom ako vlastník u dodávateľa a následný prevod vlastníckeho práva na iného platiteľa v reťazci nie je možné preukázať, pochybnosti o obchode sú na strane správcu dane oprávnené a je na daňovom subjekte, aby tieto pochybnosti správcu dane vyvrátil.
Daňový subjekt vo svojom odvolaní poukázal na predloženie účtovných dokladov, ktoré potvrdzujú dodanie tovaru, čo zdokumentoval listinnými dôkazmi a to objednávkou, faktúrami, dodacími listami, bankovými výpismi o úhrade záväzku, výkazmi výroby LDPE o spracovaní predmetného tovaru a čestného prehlásenia konateľa spoločnosti KLIMATEL s.r.o. o dodávke predmetného tovaru. Význam účtovných dokladov pre účely DPH spočíva v tom, že plnia predovšetkým funkciu kontroly DPH. Slúžia na kontrolu DPH, ktorú je povinný odviesť dodávateľ tovaru z dodania tovaru a slúžia na kontrolu odpočtu dane uplatňovaného príjemcom tovaru. Ak aj predložené doklady, ktoré sú jedným z obchodných dokumentov vystavených k dodávke spĺňajú požiadavky vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu, čitateľnosti, nemusí automaticky znamenať, že sa práce a dodávky na nich deklarované skutočne vykonali. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Skutočnosť, že zaniknutý subjekt KLIMATEL s.r.o. nevykonával ekonomickú činnosť s cieľom dosiahnutia zisku potvrdil aj fakt, že za zdaňovacie obdobie roku 2017 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb. Nepodaním daňového priznania za spoločnosti KLIMATEL s.r.o. neboli preukázané zdaniteľné príjmy, ktoré jej mali plynúť práve z titulu dodania tovaru, z ktorého právo odpočítať daň si uplatňuje kontrolovaný daňový subjekt.
Daňový subjekt k svojmu stanovisku z 26. 06. 2018 predložil správcovi dane kópie bankových výpisov z účtu vedeného v Prima banka, s vyznačenými čiastkovými úhradami svojich záväzkov voči spoločnosti KLIMATEL s.r.o. Záväzky plynúce z faktúry č. 17103001 boli postupne v lehote od 12. 01. 2018 do 05. 02. 2018 uhradené na účet spoločnosti SEDON s.r.o. na základe predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 12. 2017, medzi postupcom KLIMATEL s.r.o. a postupníkom spoločnosti SEDON s.r.o.
Žalovaný na základe kontroly v interných informačných systémoch zistil, že spoločnosť SEDON s.r.o. ako subjekt, ktorý má v zmysle predmetnej zmluvy pohľadávku voči spoločnosti KLIMATEL s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie roku 2017 daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, v ktorom neuviedla žiadne Výnosy z obchodnej činnosti a vo výkaze Účtovná závierka, ktorý tvorí prílohu k daňovému priznaniu neuviedla žiadne krátkodobé, ani dlhodobé pohľadávky, ktoré by jej mali z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 12. 2017 ako postupníkovi plynúť a o ktorých by mala v zmysle predmetnej zmluvy účtovať.
Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný považoval konanie zaniknutej spoločnosti KLIMATEL s.r.o. a jej nástupníckej spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s.r.o. za účelové s cieľom získania daňovej výhody u kontrolovaného daňového subjektu. V takom prípade možno hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty.
V závere svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu, v rámci ktorého vyjadril nespokojnosť s rozsahom dôkazného bremena ktorým bol zaťažený, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010 a rozsudky európskych súdnych dvorov, k čomu žalovaný uviedol, že každý prejudikovaný prípad je špecifický a je potrebné zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na prijatie záveru. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru a jeho použitie ako suroviny na výrobu fólií, ani vynaložené náklady na jej obstaranie a následné dodanie svojim obchodným partnerom, spochybnil však dodávateľa tohto tovaru a to to spoločnosť KLIMATEL, s.r.o., nakoľko neboli preukázané skutočnosti, ktoré by preukazovali opodstatnenosť práva odpočítania dane.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
13. Podanou žalobou, doručenou súdu dňa 17. 07. 2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. 05. 2019 ako i rozhodnutia správcu dane zo dňa 13. 02. 2019, nakoľko bol toho názoru, že rozhodnutia, ako aj konanie predchádzajúce ich vydaniu, je v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z., ako i s daňovým poriadkom.
Konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného žalobca podrobne rozpísal vo svojom písomnom odvolaní zo dňa 12. 03. 2019, ktoré podal proti Rozhodnutiu Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky č. 100445409/13. 02. 2019 a v celom rozsahu sa pridržal obsahu tohto odvolania, hlavne poukázal na to, že správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie, nedostatočne zistil skutočnosti majúce vplyv na správne určenie daňovej povinnosti žalobcu, zadovážené dôkazy nesprávne vyhodnotil a z toho dôvodu nesprávne rozhodol tak, že vydal rozhodnutie, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 sume 11.781 eur.
Žalobca bol toho názoru, že bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach, a preto žiadal súd, aby preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj postup žalovaného a správca dane v aplikácii vyššie uvedeného hmotnoprávneho a procesnoprávneho predpisu.
V časti III. žaloby žalobca uviedol, že žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti kúpil tovar v mesiaci október 2017 od spoločnosti KLIMATEL s.r.o., ktorý bol dodaný dňa 10. 10. 2017 a 30. 10. 20147 a následne bola zo strany dodávateľa vystavená faktúra č. 17101001 zo dňa 10. 10. 2017 na sumu 35.343,- eur s DPH a faktúra č. 17103001 zo dňa 30. 10. 2017 na sumu 35.343,- eur s DPH.
Okrem toho s poukazom na právne predpisy zdôraznil, že daňový subjekt si z vyššie uvedených faktúr uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj počas daňovej kontroly dodanie resp. prevzatie tovaru dokumentoval zákonom predpísanými listinnými dôkazmi a to uvedenými faktúrami, prílohami k faktúram a to dodacími listami opatrenými pečiatkou a podpisom daňového subjektu, ako i dodávateľa, objednávkami, výpismi z knihy evidencie odchodov a príchodov vozidiel, výpisy z bankových účtov o úhrade predmetných faktúr, kontrolný výkaz DPH za október 2017, interný doklad - podklady pre priznanie DPH vstup za október 2017, výkazy výroby LDPE o spracovaní predmetného tovaru. Žalobca ďalej predložil i čestné prehlásenie konateľa dodávateľa tovaru spoločnosti KLIMATEL s.r.o, v ktorom menovaný jednoznačne vyhlásil pod hrozbou právnych následkov jeho nepravdivého čestného prehlásenia, že KLIMATEL s.r.o., v rozhodnom období predmetný tovar uvedený na predmetných faktúrach daňového subjektu dodal. Z uvedeného mal za to, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a ) zákona č. 222/2004 Z. z.
Žalobca tiež poukázal, že z úradného záznamu zo dňa 17. 08. 2018 vyplývalo, že O. B. doručila správcovi dane email, že bude kontaktovať správcu dane hneď ako bude prítomná v Komárne, nakoľko zahájila liečbu. Nakoľko menovaná sa neprihlásila, pravdepodobne z vážnych zdravotných dôvodov, správca dane jej zaslal dňa 15. 10. 2018 email a stanovil jej termín 19. 10. 2018 na predloženie požadovaných dokladov. Menovaná túto požiadavku správcu dane už splniť nemohla, nakoľko bola vážne chorá a v mesiaci november 2018 aj zomrela. Práve preto daňový subjekt žiadal správcu dane, aby vyžiadal správu od Okresného súdu Komárno o stave dedičského konania po menovanej, ktorá ešte aj v čase jej smrti bola jediným spoločníkom a jedinou konateľkou spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s.r.o. a obchodný podiel tejto spoločnosti musí byť predmetom dedičského konania a k stanoveniu výšky obchodného podielu sú potrebné aj účtovné doklady tejto spoločnosti. Správca dane ani tento daňovým subjektom navrhovaný dôkaz nevykonal. Takisto nevypočul A. G., bývalého konateľa spoločnosti KLIMATEL s.r.o., ktorý okrem svojho čestného prehlásenia, by vedel potvrdiť dodanie predmetného tovaru daňovému subjektu, ako i nadobudnutie tohto tovaru od svojich dodávateľov. Takisto správca dane sa nezaoberal s ďalšími navrhnutými dôkazmi o dodaní a prevzatí tovaru, ktorým je Kniha evidencie odchodov a príchodov vozidiel, podľa ktorej dňa 10. 10. 2017 o 14.43 hod. tovar doviezol do skladu daňového subjektu nákladné motorové vozidlo EVČ: D. a dňa 30. 10. 2017 o 14:43 hod. tovar doviezol do skladu daňového subjektu nákladné motorové vozidlo EVČ: A., ktoré doprevádzal i vtedajší konateľ spoločnosti KLIMATEL s.r.o. A. G. na motorovom vozidle EVČ: D Uvedené skutočnosti vie potvrdiť vrátnička S. G., ktorú žalobca navrhol vo veci vypočuť ako svedka, avšak tiež nebola vypočutá, takisto ako ďalší navrhovaní svedkovia, skladníci, ktorí tovar prevzali.
Správca dane vo svojom rozhodnutí viackrát uviedol, že nespochybňuje existenciu tovaru a že tovar bol použitý ako surovina na výrobu fólii, avšak spochybnil dodávateľa tohto tovaru. Žalobca bol preto toho názoru, že práve ním navrhnuté dôkazy by dokázali dodanie tovaru dodávateľom KLIMATEL s.r.o, ako i nadobudnutie tovaru dodávateľom. Za tým účelom navrhol aj zistiť a vypočuť hlavného účtovníka spoločnosti KLIMATEL s.r.o., avšak ani tento návrh zo strany správcu dane nebol akceptovaný.
Žalobca bol toho názoru, že správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie a nevyužil všetky jemu dostupné možnosti k prevereniu nároku odpočítania dane. Zdôraznil, že správca dane spochybnil dodávateľa, a preto mal vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010, ako aj rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru a mal za to, že z jeho strany boli vykonané v čase dodávky tovaru všetky potrebné úkony k tomu, aby z jeho strany nebolo nič zanedbané. Ani v minulosti, ako ani v súčasnosti z platnej legislatívy žalobcovi nevyplývala povinnosť skúmať podnikateľskú činnosť a hospodárenie dodávateľov, ani povinnosť kontrolovať účtovníctvo obchodného partnera a ani povinnosť preverovať a dosledovať spôsob nakladania s tovarom zo strany dodávateľa.
Každé správne konanie má svoje zásady a ich porušenie znamená chybu v konaní, v dôsledku ktorej sa môže vydané rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Medzi základné zásady správneho konania patrí i zásada zákonnosti, ktorá znamená povinnosť správneho orgánu postupovať v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi t.j. aj procesnými. Ďalej je tu zásada materiálnej (objektívnej) pravdy, ktorá spočíva v povinnosti správneho orgánu úplne a presne zistiť skutočný stav prejednávanej veci až potom rozhodnúť. Na túto zásadu nadväzuje i zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom nejde tu o ľubovôlu správneho orgánu ale každý dôkaz musí vyhodnotiť samostatne a potom vo vzájomných súvislostiach a zhodnotenie dôkazov správny orgán musí aj riadne odôvodniť. V rámci zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania správny orgán je povinný rešpektovať procesné právo účastníka konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, má právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
Podľa názoru žalobcu správny orgán v danom prípade nepostupoval v súlade s hore uvedenými zásadami správneho konania, teda došlo k porušeniu základných ustanovení zákona o správnom konaní a to hlavne vtedy, keď nevykonal žalobcom navrhované dôkazy a vykonané dôkazy nedostatočne odôvodnil a z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k úplnému a presnému zisteniu skutočného stavu prejednávanej veci a tým pádom rozhodol predčasne.
Na základe vyššie uvedených skutočnosti žalobca žiadal súd, aby rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14. 01. 2020 k podanej žalobe, uviedol, že po preštudovaní predmetnej žaloby dospel k záveru, že žalobca v žalobe neuviedol nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia, pričom by neboli predmetom odvolania.
K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe žalovaný uviedol:
Dôkazy, ktoré predložil žalobca ku kontrole, správca dane posudzoval jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi a každému dôkazu, ktorý vyšiel počas daňového konania najavo venoval primeranú pozornosť. Listinné dôkazy (faktúry, objednávky, dodacie listy, evidencie) v daňovom konaní nie sú však bez ďalšieho dôkazu dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené. Účtovné doklady pre účely DPH plnia predovšetkým funkciu kontroly DPH, ktorú je povinný odviesť dodávateľ tovaru z dodania tovaru a slúžia na kontrolu odpočtu dane uplatňovaného príjemcom tovaru. Ak aj predložené doklady, ktoré sú jedným z obchodných dokumentov vystavených k dodávke spĺňajú požiadavky vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu, čitateľnosti v zmysle § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej „zákon č. 222/2004 Z. z.) , nemusí automaticky znamenať, že sa práce
a dodávky na nich deklarované skutočne vykonali. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania.
Správca dane počas výkonu kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie a svoje rozhodnutie, rovnako ako žalovaný, postavili na dôkazoch, ktoré mali reálny charakter. O týchto skutočnostiach bol žalobca riadne informovaný ako počas výkonu kontroly, tak aj v procese vyrubovacieho konania a k obsahovej stránke tejto námietky sa správca dane aj žalovaný vyjadrili v Protokole z kontroly, v Rozhodnutí správcu dane č. 100445409/2019, ako aj v rozhodnutí žalovaného č. 101291771/2019.
K námietke žalobcu ohľadom nedostatočného dokazovania žalovaný uviedol, že na základe Oznámenia k výkonu daňovej kontroly v spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s. r. o., Bratislava za zaniknutý subjekt KLIMATEL s.r.o., Nové Zámky prijal správca dane dňa 02. 02. 2018 list od bývalého konateľa obchodnej spoločnosti KLIMATEL, s.r.o., p. A. G., v ktorom uviedol, že s účinnosťou od 08. 12. 2017 nie je konateľom ani majiteľom spoločnosti KLIMATEL s.r.o., Nové Zámky. Zároveň oznámil, že všetky účtovné doklady a kompletné účtovníctvo firmy odovzdal novej konateľke spoločnosti pani O. B.. V prílohe doručil aj osvedčený opis zmluvy o zlúčení spísanej do Notárskej zápisnice číslo N2036/2017 zo dňa 08. 12. 2017. Správca dane nevypočul svedka p. A. G. bývalého konateľa KLIMATEL s.r.o., Nové Zámky, pretože tento listom, ktorý adresoval správcovi dane dňa 02. 02. 2018 jednoznačne deklaroval, že nevlastní žiadne doklady súvisiace s účtovnou evidenciou dodávateľského subjektu. Čestné prehlásenie p. A. G. o tom, že tovar deklarovaný na faktúrach č. 17101001 a č.17103001 žalobcovi dodal, nie je bez ďalších dôkazov dôkazom o uskutočnení obchodného prípadu. Rovnako nevypočul hlavného účtovníka spoločnosti KLIMATEL s.r.o., Nové Zámky z toho dôvodu, že tento by do procesu dokazovania nepriniesol iné dôkazy iba také, ktorými už správca dane disponoval vzhľadom k tomu, že ani on, podľa oznámenia p. A. G. nedisponoval účtovnou evidenciou spoločnosti, ktorá v procese dokazovania absentovala. Pretože spoločnosť AGRO TRADE HOUSE s. r. o., Bratislava za zaniknutý subjekt KLIMATEL s.r.o., Nové Zámky k daňovej kontrole žiadne doklady nepredložila, bola na sídlo spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s. r. o., Bratislava zaslaná zásielka, ktorá obsahovala Výzvu na predloženie dokladov k výkonu kontroly. Zásielka správcu dane sa vrátila späť ako neprevzatá s poznámkou "Adresát je neznámy“. Správca dane predvolal konateľku spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s. r. o. Bratislava p. O. B. a vyzval ju k predloženiu všetkých účtovných dokladov. Predvolanie sa správcovi dane vrátilo s poznámkou pošty „Zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Konateľka spoločnosti sa k ústnemu pojednávaniu nedostavila, so správcom dane sa neskontaktovala, svoju neúčasť nijako neospravedlnila a nepožiadala správcu dane o iný termín pojednávania. Správca dane požiadal Colný úrad Nitra, pobočka Štúrovo o predvedenie konateľky p. O. B., avšak táto nebola predvedená z dôvodu, že na adrese trvalého pobytu konateľky sa podľa vyjadrení susedov dlhšiu dobu nikto nezdržiava. Z dôvodu, že AGRO TRADE HOUSE s. r. o., Bratislava za zaniknutý subjekt KLIMATEL s.r.o., Nové Zámky neumožnila vykonať daňovú kontrolu a nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prešla táto do procesu určovania dane podľa pomôcok. Dodávateľskej spoločnosti KLIMATEL s.r.o., Nové Zámky a jeho právnemu nástupcovi AGRO TRADE HOUSE s. r. o., Bratislava správca dane poskytol dostatočný časový priestor na predloženie dokladov k daňovej kontrole, napriek tomu tieto nepredložila a neumožnila vykonať daňovú kontrolu. O týchto skutočnostiach bol počas výkonu kontroly informovaný aj daňový subjekt. Správca dane nevypočul ako svedka vrátničku žalobcu p. S. G., pretože jej výpoveď nepovažoval za dôvodnú, keďže táto by nepriniesla do procesu dokazovania nové informácie aj kvôli tomu, že správca dane materiálnu existenciu tovaru, ktorý bol následne použitý ako výrobná surovina a jeho naskladnenie nespochybňuje. Žalobca opakovane namieta, že správca dane nežiadal Okresný súd v Komárne o informáciu ohľadom dedičského konania po zomrelej konateľke p. O. B., považuje žalovaný za neefektívnu, nakoľko stále, podľa aktuálnych údajov zverejnených v Obchodnom registri SR, je p. O. B. stále konateľkou spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s. r. o. Bratislava, čo znamená, že obchodný podiel spoločnosti nebol zapísaný do dedičského konania, v prípade ak už bolo uskutočnené.
Ohľadom judikatúry žalovaný uviedol, že z platnej judikatúry (Rozsudok Súdneho dvora C-409/04 Teleos bod 65 a 68, C-499/10 Vlaamse Oliemaatschappij bod 25 , C-80/11 a C142/11 Mahagebén bod 59 a 60) vyplýva, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie na ktorom sa zúčastní nebude viesť k účasti na daňovom podvode.
Daňový subjekt je povinný uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby vždy a v akomkoľvek prípade mal dostatočné podklady k preukázaniu vzniku svojich nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Žalobca neprijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že jeho postup pri odpočítaní dane bol v súlade so zákonom a právo odpočítania dane bol schopný aj preukázať reálnym plnením. Ak by žalobca venoval výberu svojho obchodného partnera, od ktorého odoberal tovar, dostatočnú pozornosť, urobil by si napríklad tzv. zákaznícky audit, na základe ktorého by zistil, aký je pôvod tovaru, ktorý sám ďalej predáva, kto je výrobcom tohto tovaru a kto sú subdodávateľské spoločnosti, ktoré sa na jeho výrobe alebo distribúcii podieľajú. Bolo v jeho vlastnom záujme dozvedieť sa či má dodávateľ dostatočné personálne krytie na včasné zabezpečenie dodávky, v akej kvalite mu tovar bude dodaný, pretože práve za kvalitu tovaru následne on svojmu odberateľovi ručí. O skutočnosti, že dodávateľský subjekt, spoločnosť AGRO TRADE HOUSE s. r. o., Bratislava za zaniknutý subjekt KLIMATEL s.r.o., Nové Zámky, SEDON s. r. o., Nové Zámky nachádzajúca sa v reťazci dodávateľov žalobcu nevykonávala svoju ekonomickú činnosť s cieľom zabezpečiť pridanú hodnotu na tovare a dosiahnutie ziskov z jeho predaja svedčia aj protokoly z kontroly dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie u dodávateľského subjektu AGRO TRADE HOUSE s. r. o., Bratislava za zaniknutý subjekt KLIMATEL s.r.o., Nové Zámky, ktorá neumožnila vykonať kontrolu a táto prešla do procesu určovania dane podľa pomôcok, ktorý správca dane použil ako dôkaz pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane u kontrolovaného daňového subjektu.
Správca dane ako je zrejmé z popísaného skutkového stavu, vykonal v konaní vlastné rozsiahle dokazovanie, pri ktorom vychádzal zo zásady preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom, pretože o vierohodnosti a pravdivosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom na preukázanie nároku na odpočítanie dane z tovaru od spoločnosti KLIMATEL s.r.o. mal pochybnosti. O všetkých skutočnostiach počas výkonu kontroly informoval žalobcu a všetky svoje zistenia v závere zhrnul do protokolu z kontroly a rovnako ako žalovaný do rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Nakoľko v námietke žalobcu sa neuvádzalo, v ktorých konkrétnych prípadoch žalovaný ustanovenie daňového poriadku porušil, žalovaný sa ďalej k tejto námietke nevyjadroval.
Žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové námietky a z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol túto žalobu zamietnuť, pridržiac sa dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, v ktorom je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, zhrnutí, skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný, ako aj správca dane postupovali v zmysle tak procesno-právneho predpisu (daňový poriadok), ako aj hmotnoprávneho predpisu (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), v súlade s Ústavou SR, vnútroštátnou a európskou judikatúrou.
V. Ďalší priebeh konania
15. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že dodanie resp. prevzatie tovaru preukázal zákonom predpísanými listinnými dôkazmi, ktoré presne označil v správnej žalobe. Poukázal pritom aj na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v minulosti v podobnom prípade skonštatoval, že je úlohou finančnej správy dokázať, že dotknutá spoločnosť vedela alebo mala a mohla vedieť o problémoch svojich dodávateľov, takže dôkazné bremeno je na strane správcu dane a taktiež konštatoval, že ak existuje dôkaz o dodávke tovaru a faktúra obsahuje jej podrobný súpis, nemožno od daňovníka požadovať ešte niečo viac. Taktiež aj viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EU uvádzajú, že dôkazné bremeno na strane daňového subjektu je limitované.
Okrem toho trval na navrhnutých dôkazov, majúc za to, že výpoveď vtedajšieho konateľa dodávateľa by mala byť najdôležitejším dôkazom na preukázanie dodania tovaru. Považoval pritom za zaujímavé, že správca dane uznal ako dôkaz list bývalého konateľa spoločnosti KLIMATEL s.r.o., avšak neuznal písomné čestné prehlásenie. Ďalej dodal, že keď správca dane zistil, že všetky účtovné doklady a kompletné účtovníctvo spoločnosti KLIMATEL s.r.o. bolo odovzdané štatutárnemu zástupcovi spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s.r.o. Bratislava, mal vyžiadať správu od Okresného súdu v Komárne, resp. od povereného súdneho komisára, kto spravuje túto spoločnosť po poručiteľke a kde sa nachádza dokumentácia tejto spoločnosti.
Zároveň zdôraznil, že on odobratý tovar ďalej nepredával, ale použil ho do výroby. Preto bol toho názoru, že správca dane nesprávne sa orientoval na spoločnosť AGRO TRADE HOUSE, s.r.o. Bratislava a označil túto spoločnosť za dodávateľský subjekt a mal tiež riadne vykonať v tejto spoločnosti daňovú kontrolu a dostať sa k účtovným dokladom.
16. Na prejedanie žaloby žalobcu súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadril konateľ žalobcu a právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby bolo vo veci pojednávané a rozhodnuté bez jeho prítomnosti. Žalobca zotrval na žalobe a jej dôvodoch, namietajúc najmä nevykonanie navrhnutých dôkazov, hlavne nevypočutie konateľa spoločnosti KLIMATEL s.r.o. a ostatných navrhnutých svedkov, ktorí vedeli preukázať hodnoverným spôsobom dodanie tovaru, nevypočutie účtovníka spoločnosti KLIMATEL s.r.o., nepreverenie v interných záznamoch kontrolný výkaz DPH spoločnosti KLIMATEL s.r.o. za obdobie mesiaca október 2017, ako aj poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
17. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 29. 05. 2019 a rozhodnutie správcu dane zo dňa 13. 02. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. 190 SSP.
18. Podľa § 2, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
19. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
20. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 11.781,00 eur za zdaňovacie obdobie október 2017, medzi daňou vyrubenou podaným daňovým priznaním doručeným dňa 23. 11. 2017 vo výške 31.106,63 eur a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní vo výške 42.887,63 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty, pretože nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia v kontrolovanom zdaňovacom období zo strany ním deklarovaného dodávateľa v zmysle faktúr č. 17101001 a č. 17103001 zo dňa 10. 10. 2017 a zo dňa 30. 10. 2017, obe so základom dane 29.452,50 eur a daňou 5.890,50 eur.
21. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 pri ním tvrdených dodávkach tovaru od dodávateľa podľa ním predložených faktúr. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru spoločnosťou KLIMATEL, s.r.o. Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť, pričom v tejto súvislosti namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tomto smere poukazoval na nesprávne vyhodnotenie listinných dôkazov a čestného prehlásenia konateľa dodávateľa tovaru spoločnosti KLIMATEL, s.r.o., nevyžiadanie si správy od Okresného súdu Komárno o stave dedičského konania po O. B., nevypočutie A. G., nezaoberanie sa s ďalším navrhnutým dôkazom o dodaní a prevzatí tovaru, ktorým je kniha evidencie odchodov a príchodov vozidiel, ako ani výsluchom vrátničky S. G. a ďalších svedkov - skladníkov, ktorí tovar prevzali. Okrem toho vytýkal aj nevypočutie hlavného účtovníka spoločnosti KLIMATEL s.r.o.. Tiež namietal, že platná legislatíva mu nestanovuje povinnosť skúmať podnikateľskú činnosť a hospodárenie dodávateľa, ani povinnosť kontrolovať účtovníctvo obchodného partnera a ani povinnosť preverovať a dosledovať spôsob nakladania s tovarom zo strany dodávateľa.
22. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach uvedených v bode 5 tohto rozsudku vystavených spoločnosťou KLIMATEL s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Z ust. § 49 ods. 1 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Toto v predmetnej veci znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade preukázaných dodávok tovaru, ktoré mu mal dodať ním uvádzaný dodávateľ, ktorý je platcom dane z pridanej hodnoty. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, ako i preverovaním spoločnosti, ktorá mala byť v zdaňovacom období október 2017 dodávateľom žalobcu.
23. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na odpočítanie dane správny súd uvádza, že odpočítanie dane nenastáva ,,ex lege“, ale je oprávnením platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou k preukázaniu zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Ich splnenie je správca dane oprávnený preveriť daňovou kontrolou. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.
24. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ v doklade uvedený mu naozaj tovar alebo službu dodal. Je však akceptovateľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný, prípadne rozhodujúci dôkaz.
25. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený
skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, ďalej rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Daňový subjekt teda preukazuje to, čo tvrdí a dokladá predloženými dôkazmi, a tiež skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane.
26. Judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla svojim vývojom. V posledných rokoch sa však jasne ustálila v tom, že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, l Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017).
27. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry uvedené v bode 5 tohto rozsudku vystavené spoločnosťou KLIMATEL s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa s dátumom dodania v mesiaci október 2017, predmetom ktorých bol tovar (LDPE Bralen), pričom vo faktúre č. 17101001, vyhotovenej 10. 10. 2017, splatnej 31. 10. 2017, znejúcej na sumu 35.343,- eur (z toho DPH - 5.890,50 eur) za tovar LDPE Bralen - FA-03.01 v množstve 23.375 kg, jednotková cena 1,2600, bol podpis odberateľa, ako aj dodávateľa a to tak, že k odtlačku pečiatky bol pripojený nečitateľný podpis a doplnený dátum rukou napísaný 11. 10. 2017 s ďalším nečitateľným podpisom, ako aj údaje o zaúčtovaní. Súčasťou predloženej evidencie bol aj dodací list. Rovnako tak faktúra č. 17103001, vyhotovená 30. 10. 2017, splatná 20. 11. 2017, znejúca na sumu 35.343,- eur (z toho DPH - 5.890,50 eur) za tovar LDPE Bralen RB 03-23 v množstve 23.375 kg, jednotková cena 1,2600, bola podpísaná odberateľom, ako aj dodávateľom a to tak, že k odtlačku pečiatky bol pripojený nečitateľný podpis a doplnený dátum rukou napísaný 30. 10. 2017 s ďalším podpisom, ako aj údaje o zaúčtovaní. Súčasťou predloženej evidencie bol aj dodací list. Žalobca dňa 26. 06. 2018 predložil aj evidenciu odchodov a príchodov vozidiel, čestné prehlásenie A. G. - konateľa spoločnosti KLIMATEL s.r.o. do 08. 12. 2017 o tom, že spoločnosť KLIMATEL s.r.o. dodala tovar spoločnosti - žalobcovi na základe faktúr č. 17101001 a č. 17103001, že faktúra č. 17101001 bola uhradená na účet spoločnosti KLIMATEL s.r.o. a faktúra č. 17103001 bola uhradená na účet postupníka SEDON s.r.o. a že faktúry boli zaúčtované v účtovníctve daňového subjektu a evidencii dane z pridanej hodnoty. Okrem toho predložil aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 12. 2017, objednávky k faktúram, výpisy z účtov, daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty a kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie október 2017, ako aj výkaz výroby LDPE za mesiace 10/2017 až 01/2018.
Je nepochybné, že predloženie faktúr nie je dôkazom o dodaní tovaru, je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, teda skutočného dodania tovaru dodávateľským subjektom, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne dodávateľom uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania dodania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.
Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými dodávkami tovaru spoločnosťou KLIMATEL s.r.o. pre žalobcu v zdaňovacom období október 2017 a preverenia dodávateľsko - odberateľského vzťahu, správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných dôkazov od žalobcu, vyžiadaním listinných dôkazov od dodávateľa, oboznámením sa s daňovou kontrolou vykonanou u daňového subjektu AGRO TRADE HOUSE s. r. o. ako právnym nástupcom spoločnosti KLIMATEL, s.r.o. a príslušnou časťou protokolu, s písomným podaním A. G. zo dňa 02. 02. 2018, ako aj interným informačným systémom, týkajúcim sa spoločnosti SEDON s.r.o.
Správca dane v súvislosti s preverovaním obchodných vzťahov s daňovým subjektom KLIMATEL s.r.o. sa oboznámil s administratívnym spisom tohto daňového subjektu, o čom spísal úradný záznam zo dňa 06. 06. 2018. Na základe oznámenia k výkonu daňovej kontroly v spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s. r. o. za zaniknutý subjekt KLIMATEL s.r.o. prijal správca dane dňa 02. 02. 2018 od bývalého konateľa obchodnej spoločnosti KLIMATEL s.r.o. p. A. G. list, v ktorom uviedol, že s účinnosťou od 08. 12. 2017 nie je konateľom ani majiteľom spoločnosti KLIMATEL s.r.o. Zároveň oznámil, že všetky účtovné doklady a kompletné účtovníctvo firmy odovzdal novej konateľke spoločnosti O. B.. Dňa 26. 02. 2018 uplynula 20 dňová lehota na predloženie dokladov k výkonu daňovej kontroly určená v oznámení o daňovej kontrole. Pretože daňový subjekt k daňovej kontrole žiadne doklady nepredložil, dňa 27. 02. 2018 bola do sídla spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s. r. o. zaslaná zásielka, ktorá obsahovala výzvu na predloženie dokladov k výkonu kontroly. Zásielka sa vrátila ako neprevzatá s poznámkou, že adresát je neznámy. V súvislosti s výkonom kontroly sa zamestnanci správcu dane dostavili na adresu sídla spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s. r. o., avšak spoločnosť sa na tejto adrese nenachádzala, o čom bol spísaný úradný záznam. Dňa 11. 04. 2018 sa mala na základe predvolania dostaviť k správcovi dane konateľka O. B., pričom správca dane tiež žiadal predložiť účtovné doklady, avšak zásielka sa vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Konateľka sa so správcom dane neskontaktovala a ani predvedenie sa neuskutočnilo. Následne prešla daňová kontrola do procesu určovania dane podľa pomôcok.
Rovnako neúspešné bolo aj skontaktovanie sa s konateľkou O. B. v predmetnej daňovej kontrole, v rámci čoho sa zamestnanci správcu dane niekoľko krát s ňou kontaktovali za účelom predloženia dokladov spoločnosti KLIMATEL s.r.o. Z úradného záznamu zo dňa 27. 07. 2018 vyplynulo, že doklady má k dispozícii, avšak z veľmi vážnych zdravotných dôvodov ich nevie doručiť. Prisľúbila, že dňa 02. 08. 2018 zatelefonuje správcovi dane za účelom dohodnutia termínu na predloženie dokladov. Dňa 17. 08. 2018 bol spísaný úradný záznam o pokuse o telefonát a zaslaní mailu, k čomu bol zaslaný mail, že ich bude kontaktovať hneď ako bude prítomná v Komárne. Ďalší mail bol zaslaný dňa 26. 10. 2018, avšak O. B. požadované doklady nepredložila. Až následne žalobca informoval správcu dane o úmrtí O. B. a predložil výpis z obchodného registra spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s. r. o., z ktorého vyplývalo, že O. B. bola stále zapísaná ako konateľka spoločnosti a ako spoločníčka a konateľka spoločnosti bola zapísaná až do dňa výmazu spoločnosti, ktorý nastal dňa 08. 10. 2020, ako ex offo výmaz.
Čo sa týkalo úhrady druhej faktúry, žalovaný na základe kontroly v interných informačných systémoch zistil, že spoločnosť SEDON s.r.o. (ako subjekt, ktorý má v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 12. 2017 pohľadávku voči spoločnosti KLIMATEL s.r.o.) podala za zdaňovacie obdobie roku 2017 daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, v ktorom neuviedla žiadne výnosy z obchodnej činnosti a vo výkaze účtovná závierka, ktorý tvorí prílohu k daňovému priznaniu, neuviedla žiadne krátkodobé ani dlhodobé pohľadávky, ktoré by jej mali zo zmluvy ako postupníkovi plynúť a o ktorých by mala v zmysle predmetnej zmluvy účtovať.
Naviac, pozornosti súdu neušlo, že zmluva o postúpení pohľadávky bola zo dňa 08. 12. 2017, ale A. G. s účinnosťou od 08. 12. 2017 nebol konateľom a spoločníkom spoločnosti KLIMATEL s.r.o., došlo k zlúčeniu spoločnosti, pričom faktúra č. 17103001 bola splatná dňa 20. 11. 2017 a uhradená podľa výpisu z účtu neskôr po častiach.
28. S poukazom na vyššie uvedené, je správny súd toho názoru, že správca dane vykonal všetky jemu dostupné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, no napriek tomu nebolo preukázané, že tovar na základe faktúr č. 1710101 a č. 17103001 žalobcovi dodala spoločnosť KLIMATEL s.r.o., a že v súvislosti s dodávkou predmetného tovaru jej vznikla daňová povinnosť.
V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako to tvrdí. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Žalobca i podľa názoru súdu túto svoju dôkaznú povinnosť v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nesplnil, keď nepreukázal reálnosť obchodov so spoločnosťou KLIMATEL s.r.o. v mesiaci október 2017 a teda dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty.
V tejto súvislosti je potrebné dodať, že všetky žalobcom navrhnuté dôkazy smerovali k preukázaniu existencie tovaru, avšak tá sporná nebola. Spor nastal ohľadom deklarovaného dodávateľa, k čomu dôkazy navrhnuté neboli. Za takýto dôkaz nebolo možné považovať ani žiadosť o zistenie stavu dedičského konania po O. B., ktorá správcovi dane nepredložila požadované doklady, a to nielen v rámci predmetnej daňovej kontroly, ale aj v rámci kontroly vykonávanej v spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s. r. o. Naviac, v čase vykonávania daňovej kontroly a vydania napadnutého rozhodnutia bolo z výpisu z obchodného registra spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s. r. o. zrejmé, že O. B. bola naďalej zapísaná ako konateľka spoločnosti a až v čase prebiehajúceho súdneho konania bola spoločnosť vymazaná ex offo.
Vzhľadom na zistenia v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania potom správca dane nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade žalobcom tvrdených dodávok tovarov správne odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenia, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, vykonal a jemu dodal ním deklarovaný dodávateľ. Správca dane nespochybnil, že tovar sa u žalobcu nachádza a že tento mu bol dodaný, ale spochybnil, že dodávateľom tohto tovaru bol subjekt deklarovaný v predložených faktúrach, nakoľko zdaniteľné plnenia neboli overiteľné v účtovníctve dodávateľa a v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neboli predložené (ani navrhnuté) také dôkazy, ktoré by reálnosť a realizáciu zdaniteľných plnení nespochybniteľne preukázali. V danom prípade bola realizácia zdaniteľných plnení spochybnená už tým, že predmetné zdaniteľné plnenia neboli overiteľné v účtovníctve dodávateľa, pričom A. G., bývalý konateľ spoločnosti KLIMATEL s.r.o. v podaní zo dňa 02. 02. 2018 sám uviedol, že s účinnosťou od 08. 12. 2017 nie je konateľom ani majiteľom firmy KLIMATEL s.r.o. Zároveň oznámil, že všetky účtovné doklady (komplet účtovníctvo firmy) odovzdal novej konateľke spoločnosti. V prílohe doručil aj osvedčený opis zmluvy o zlúčení spísanej do Notárskej zápisnice č. N 2036/2017 zo dňa 08. 12. 2017. Právnym nástupcom sa stala spoločnosť AGRO TRADE HOUSE, s. r. o., ktorej konateľkou bola O. B., avšak táto účtovné doklady nepredložila ani v rámci daňovej kontroly vykonávanej v spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s. r. o., a ani v rámci predmetnej daňovej kontroly, v dôsledku čoho bolo konštatované, že spoločnosť dodávateľa so správcom dane nespolupracuje (za zdaňovacie obdobie október 2017 bola u neho určená daň podľa pomôcok). Pokiaľ u dodávateľa nie je preukázaný vznik daňovej povinnosti v súvislosti s dodávkou predmetného tovaru, u žalobcu ako odberateľa nie sú splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, ktoré je viazané na vznik daňovej povinnosti dodávateľa.
29. Žalobca bol s výsledkami daňovej kontroly oboznámený, jej výsledky boli podrobne uvedené v protokole zo dňa 18. 01. 2019 z daňovej kontroly, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 21. 01. 2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Žalobca svoje právo na vyjadrenie sa nevyužil. Uvedenému predchádzali ústne pojednávania, v rámci ktorých bol žalobca oboznamovaný s priebežnými výsledkami z daňovej kontroly. K zápisnici o ústnom pojednávaní konanom dňa 11. 06. 2018 podal žalobca písomné stanovisko, v rámci ktorého predložil listinné dôkazy, ako aj navrhol vypočuť svojich zamestnancov - skladníkov a tiež aj vrátničku. Ďalšie ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 20. 11. 2018, ku ktorému žalobca zaslal stanovisko dňa 04. 12. 2018 a navrhol vyžiadať správu o stave dedičského konania, ako aj vypočutie A. G. a tiež účtovníka spoločnosti KLIMATEL, s.r.o a vyšetrenie pohybu motorových vozidiel. Ani jednému návrhu na doplnenie dokazovania správca dane nevyhovel a ustálil, že daňové doklady z hľadiska nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty predložené kontrolovaným daňovým subjektom sú síce formálne správne, avšak nepoužiteľné z dôvodu existencie pochybností o reálnosti údajov v nich uvádzaných vo väzbe na dodávateľa. Listinné dôkazy v daňovom konaní nie sú bez ďalšieho dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené. Nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať skutočnosti, ktoré by mohli byť spôsobilé k priznaniu nároku, ktorý si daňový subjekt uplatňuje. Súčasne nie je v právomoci správcu dane odpustiť daňovému subjektu nesplnenie podmienok presne stanovených zákonom, ktoré má sám daňový subjekt splniť, doložiť, resp. vznik nároku na odpočítanie dane posudzovať bez zreteľa na splnenie zákonných podmienok cez zodpovednosť iných subjektov - dodávateľa.
30. Nakoľko v priebehu daňovej kontroly predmetné obchodné transakcie (teda zdaniteľné plnenie na základe faktúr uvedených v bode 5 tohto rozsudku) neboli overiteľné v účtovníctve dodávateľa, ktorý je nekontaktný, ku dňu 08. 12. 2017 zmenil konateľa a spoločníka, a u tohto bola daň za zdaňovacie obdobie október 2017 určená podľa pomôcok, správca dane postupoval správne, keď žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr č. 17101001 a č. 17103001 nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že
dodávateľovi vo vzťahu k dodaniu predmetného tovaru vznikla daňová povinnosť, keď spoločnosť KLIMATEL s.r.o. je nekontaktná a dodanie tovaru spoločnosťou KLIMATEL s.r.o. sa preveriť nepodarilo. Súd sa v tejto súvislosti stotožnil s názorom daňových orgánov, že potvrdenie realizácie zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa (čestné prehlásenie A. G.) bez preukázania vzniku jeho daňovej povinnosti vo vzťahu k predmetnému zdaniteľnému plneniu, nie je postačujúcim dôkazom na preukázanie vzniku daňovej povinnosti dodávateľa, navyše za situácie, kedy bol vznik daňovej povinnosti relevantne spochybnený.
31. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávkach tovaru od vyššie označeného dodávateľa v mesiaci október 2017, bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok tohto tovaru uvedenou spoločnosťou. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť dodávok tovaru zo strany deklarovaného dodávateľa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú reálnosť dodávok tovaru spoločnosťou KLIMATEL s.r.o. pre žalobcu.
32. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť zisteniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie (dodanie tovaru od spoločnosti KLIMATEL s.r.o.). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že dodávateľovi žalobcu v zmysle predložených faktúr nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania tovaru žalobcovi, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.
33. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo i posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo bola základná a podstatná žalobná námietka žalobcu v podanej žalobe. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženými faktúrami, ako aj to, že plnenie poskytli dodávatelia uvedení na faktúrach. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
34. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia konkrétnym subjektom, resp. konkrétnym subdodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Bolo teda povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri tovare, ktorý mu mala dodať spoločnosť KLIMATEL s.r.o. ako dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného plnenia, ale aj jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa, pričom čestné prehlásenie A. G. v danom prípade nie je postačujúce, nakoľko jeho tvrdenia neboli overiteľné v účtovníctve dodávateľa (vo vzťahu ku ktorému správca dane pre nekontaktnosť určil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 podľa pomôcok),
pričom aj sám A. G. v daňovom konaní písomne uviedol, že účtovné doklady (komplet účtovníctvo firmy) odovzdal novej konateľke. Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci október 2017 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že obchodná transakcia (dodávka tovaru) sa neuskutočnila tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr, dodacích listov, čestného prehlásenia, objednávky, zmluvy o postúpení pohľadávky a výpisov z účtu) a svojho vyjadrenia, žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa a vznik jeho daňovej povinnosti ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný od dodávateľa uvedeného na predloženej faktúre a v súvislosti s dodaním tovaru mu vznikla daňová povinnosť.
35. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo i v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie tvrdeného obchodu medzi ním a dodávateľom (v súvislosti s ktorým mala vzniknúť deklarovanému dodávateľovi daňová povinnosť) v zmysle predložených faktúr.
Z uvedeného dôvodu nebolo možné aplikovať na daný skutkový stav rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, ani na pojednávaní uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 10Sžfk/44/2019, ani v žalobe spomínanú ostatnú judikatúru Európskeho súdneho dvora, na ktorú žalobca síce poukázal, ale bez akéhokoľvek spojenia s prejednávanou vecou. V tejto súvislosti je však potrebné dodať, že aj Najvyšší súd SR s odkazom na § 49 ods. 1, ako aj § 51 ods. 1 zákona o DPH zdôrazňuje, že overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých skutočností, ktoré umožnia prijať hodnoverné závery, či hmotnoprávne podmienky na uplatnenie odpočítania dane boli splnené a či uplatňovaný nárok (pre nesplnenie, hoci len jednej zo všetkých požadovaných podmienok) nie je vylúčený. Predmetom pochybností v rámci fakturácie bol nepreukázaný pôvod tovaru, čo viedlo správne správcu dane k pochybnostiam. Záverom tejto argumentácie správny súd dodáva, že zo strany žalobcu nestačí len poukazovať na odlišnú judikatúru, ale pre jej úspešnú aplikáciu je potrebné poukázať aj na obdobné skutkové, či procesné situácie, vyžadujúce si jej aplikáciu v záujme právnej istoty, čo v danom prípade naplnené nebolo. Naviac, čo sa týkalo rozsudku v konaní pod sp. zn. 10Sžfk/44/2019, žalobca poukazoval na bod 20 a 21, pričom tieto body sa týkali námietok sťažovateľa a v danej veci bol spochybnený subdodávateľ, teda ani záver Najvyššieho súdu SR nebolo možné subsumovať na prejednávanú vec. Rovnako tomu bolo aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, v rámci čoho je potrebné dodať, že žalobca síce predložil daňovým orgánom príslušné listinné dôkazy, avšak šetrením správcu dane došlo k ich spochybneniu, v dôsledku čoho bol žalobca povinný produkovať ďalšie dôkazy. Dôkazné bremeno neuniesol, a preto ani v tomto ohľade nemožno spochybňovať závery daňových orgánov v prejednávanej veci. Okrem toho správny súd opätovne zdôrazňuje, že judikatúra Najvyššieho súdu SR ohľadom daňových vecí prešla vývojom a ustálila sa na rozhodnutiach citovaných v bode 26 tohto odôvodnenia.
36. K námietke žalobcu poukazujúcej na nevykonanie výsluchu zamestnancov žalobcu a to skladníkov, ako aj vrátničky a tiež vyšetrenia pohybu motorových vozidiel ev. č. D. a č. PO4CK26, správny súd dodáva, že pohyb motorových vozidiel je možné sledovať prostredníctvom mýtneho systému len v prípadoch, ak sa jedná o nákladné motorové vozidlá. Avšak aj v tomto prípade, takéto dokazovanie by bolo nadbytočné, nakoľko zo strany správcu dane nebola spochybnená existencia tovaru, ale bol spochybnený dodávateľ tohto tovaru, teda pôvod tovaru. Naviac, na žiadnom doklade nebola uvedená ani zmienka o preprave a ani na dodacích listoch sa nenachádzajú evidenčné čísla vozidiel, preto ani v tomto ohľade nebolo unesené dôkazné bremeno. Uvedené nebolo možné odstrániť ani výsluchom skladníkov, vrátničky, prípadne iných zamestnancov žalobcu, nakoľko ani jeden z nich nevedel predložiť doklady, preukazujúce tú skutočnosť, že tovar uvedený na faktúrach dodal deklarovaný dodávateľ. Uvedené by bolo možné preukázať len účtovnými dokladmi dodávateľa, ktoré sa správca dane snažil
získať, avšak A. G. písomne uviedol, že ich nemá a nová konateľka ich nepredložila, následne v priebehu daňovej kontroly zomrela, ale naďalej figurovala v spoločnosti ako jej konateľka až do výmazu z obchodného registra. V tomto ohľade aj správny súd má za to, že konateľka dodávateľa mala dostatok času a priestoru na predloženie účtovných dokladov, čo aj prisľúbila vykonať, avšak nevykonala, a preto nebolo možné ustáliť splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane v sume 11.781,- eur podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. u žalobcu.
37. K námietke žalobcu ohľadne nevypočutia A. G. a prihliadnutia na jeho písomné vyjadrenie zo dňa 02. 02. 2018 a nie na čestné prehlásenie, správny súd uvádza, že čestné prehlásenie vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. V ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú demonštratívne uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno použiť na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nemôžu byť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach, pričom čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to vyššie citovaný zákon v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Predloženie čestného prehlásenia je teda v daňovom konaní právne irelevantné. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešil otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení (vyhlásení) predložených daňovým subjektom v daňovom konaní so záverom, že tieto nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18. 04. 2012, sp. zn. 1Sžf/2/2015 zo dňa 03. 02. 2016, sp. zn. 1Sžf/36/2016 zo dňa 12. 12. 2017, sp. zn. 3Sžf/37/2016 zo dňa 21. 02. 2018, sp. zn. 2Sžf/102/2016 zo dňa 26. 02. 2019). Uvedené v predmetnej veci znamená, že žalobca nepredložil žiadny relevantný listinný, ani iný dôkaz o tom, že tovar mu dodal deklarovaný dodávateľ. Za daného skutkového stavu (nepredloženie dokladov zo strany deklarovaného dodávateľa a jeho právneho nástupcu) ani vypočutie bývalého konateľa na pojednávaní a ústne potvrdenie obchodov by nebolo možné považovať za preukázanie dodania tovaru.
38. Súd je toho názoru, že žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou, a to i pokiaľ ide o posúdenie dôkazného bremena (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01. 12. 2016, sp. zn. 8 Sžf 44/2015 zo dňa 28. 09. 2017, sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16. 01. 2018 a sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).
39. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania tovaru sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/, v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Keďže žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného
zdaniteľného plnenia (dodávky tovaru) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu ako daňového subjektu, ktorý má povinnosť ním tvrdenú obchodnú transakciu i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené.
40. Nie je úlohou správcu dane preukazovať existenciu daňovej transakcie, resp. preukazovať, že plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z predložených daňových dokladov, ale jeho úlohou je overovať, či daňový subjekt daňovú transakciu správne deklaroval a preukázal. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúr týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia október 2017). Podľa predložených listinných dokladov (faktúr, dodacích listov, objednávok) mal byť žalobca ako odberateľ v obchodnom vzťahu so spoločnosťou KLIMATEL s.r.o., ktorá mu mala tovar dodať. Bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o reálnosti a realizácii zdaniteľného plnenia. Správca dane nie je oprávnený, ale ani povinný v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, inštruovať kontrolovaný daňový subjekt, aké dôkazy alebo doklady má predložiť, aby mu bolo možné uznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom proces zisťovania týchto skutočností prebieha v rámci dokazovania. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov.
41. V predmetnej veci správca dane na základe vykonaného dokazovania neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil dôkazy jednoznačne a nepochybne preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie tovaru od ním uvádzaného dodávateľa, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené i prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. Vzhľadom na vykonané dôkazy (predložené listiny a zistenia z daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa) i podľa názoru súdu správca dane dôvodne spochybnil tvrdenia žalobcu, že tovar žalobcovi dodal dodávateľ uvedený na predložených faktúrach. Uvedené potom súvisí so spochybnením vzniku daňovej povinnosti u tohto dodávateľa a následne i so spochybnením práva žalobcu na odpočítanie dane. Tieto pochybnosti, ktoré v priebehu daňovej kontroly vyvstali, žalobca nevysvetlil a nevyvrátil v jej priebehu, ale ani v priebehu následného vyrubovacieho konania.
42. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 13. 02. 2019 určil rozdiel dane v sume 11.781,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 a to ako rozdiel dane vyrubenej podaným daňovým priznaním v sume 31.106,63 eur a dane zistenej správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 42.887,63 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 13. 02. 2019 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 29. 05. 2019. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
43. Skutkový stav zistený správcom dane (ktorý prevzal i žalovaný) je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom ako daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
44. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
45. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
46. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.