Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11S-1-2020.pdf
PDF · 250.98 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s r. o., Levická 16, Nitra, IČO: 34 122 419, zastúpeného JUDr. Svetlanou Kšiňanovou, PhD., advokátkou, Štefánikova 4, Nitra, IČO: 51 019 922, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 02. 01. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 102491246/2019 zo dňa 05.11. 2019, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102491246/2019 zo dňa 05. 11. 2019 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca podal dňa 18. 02. 2016 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016, v ktorom uviedol daň celkom v sume 62.696,50 eur, odpočítanie dane celkom v sume 62.788,62 eur, z toho podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 52.917,42 eur, oprava odpočítanej dane v sume 134,48 eur a vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 42,36 eur.
2. Dňa 07. 06. 2016 sa u žalobcu na základe oznámenia správcu dane zo dňa 04. 05. 2016 začala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016, o čom bola dňa 07. 06. 2017 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.
3. Správcovi dane boli na základe výzvy na predloženie dokladov a dôkazov zo dňa 25. 07. 2016 okrem iného predložené faktúry, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Jednalo sa o
- faktúru č. 20019/16 vystavenú spoločnosťou Frozer s.r.o. dňa 31. 01. 2016 znejúcu na sumu 3.289,10 eur (z toho DPH vo výške 548,18 eur) - tovar: kuracie rezne 2 kg zn. SEARA, BR2172, dátum spot. 29. 04. 2017, množstvo: 1092 kg., miesto vykládky MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo spolu s dodacím listom a potvrdením o prijatí tovaru k faktúre,
- faktúru č. 20011/16 vystavenú spoločnosťou Frozer s.r.o. dňa 20. 01. 2016 znejúcu na sumu 32.382,- eur (z toho DPH vo výške 5.397 eur) - tovar: kuracie rezne 2 kg zn. SEARA, BR2172, dátum spot. 22. 03. 2017, miesto vykládky MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, množstvo: 10500 kg. spolu s dodacím listom a potvrdením o prijatí tovaru k faktúre,
- faktúru č. 20005/16 vystavenú spoločnosťou Frozer s.r.o. dňa 12. 01. 2016 znejúcu na sumu 39.715,49 eur (z toho DPH vo výške 6.619,25 eur) - tovar: kuracie rezne 2 kg zn. SEARA, BR2172, dátum spot. 06. 12. 2016, miesto vykládky MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, množstvo: 12828 kg. spolu s dodacím listom a potvrdením o prijatí tovaru k faktúre,
- faktúru č. 20014/16 vystavenú spoločnosťou Frozer s.r.o. dňa 28. 01. 2016 znejúcu na sumu 33.408,14 eur (z toho DPH vo výške 5.568,02 eur) - tovar: kuracie rezne 2 kg zn. SEARA, BR2172, dátum spot. 08. 12. 2017, miesto vykládky MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, množstvo: 11004 kg. spolu s dodacím listom a potvrdením o prijatí tovaru k faktúre,
- faktúru č. 20160018 vystavenú spoločnosťou Mima Market s. r. o. dňa 20. 01. 2016 znejúcu na sumu 64.627,20 eur (z toho DPH vo výške 10.771,20 eur) - tovar: kuracie prsia BRAZIL 2 kg solené, značka BR2172/Seara 6x2 kg, dátum spotreby 05/2017, miesto dodania Lieskovská cesta 13, Zvolen, množstvo 21120 kg spolu s dodacím listom,
- faktúru č. 20160029 vystavenú spoločnosťou Mima Market s. r. o. dňa 22. 01. 2016 znejúcu na sumu 32.901,12 eur (z toho DPH vo výške 5.483,52 eur) - tovar: kuracie prsia BRAZIL 2 kg solené, značka BR466, Perdix 8x2 kg, dátum spotreby 19. 05. 2016, miesto dodania Veľká Mača, množstvo 10752 kg, spolu s dodacím listom,
- faktúru č. M/2016004 vystavenú spoločnosťou Mima Market s. r. o. dňa 07. 01. 2016 znejúcu na sumu 35.728,56 eur (z toho DPH vo výške 5.954,76 eur) - tovar: kuracie prsia BRAZIL 2 kg solené, značka BR1661/Sadia, dátum spotreby 4/2017, miesto dodania Nitrianske Pravno-presun zo zásob, množstvo 11676 kg, spolu s dodacím listom,
- faktúru č. M/2016003 vystavenú spoločnosťou Mima Market s. r. o. dňa 07. 01. 2016 znejúcu na sumu 64.260,- eur (z toho DPH vo výške 10.710,- eur) - tovar: kuracie prsia BRAZIL 2 kg solené, značka BR1661/Sadia, dátum spotreby 4/2017, miesto dodania Nitrianske Pravno-presun zo zásob, množstvo 21000 kg, spolu s dodacím listom,
- faktúru č. 20131/15 vystavenú spoločnosťou Frozer s.r.o. dňa 17.12.2015 znejúcu na sumu 27.864 eur (z toho DPH vo výške 4.644,- eur) - tovar: kuracie rezne 2 kg zn. SEARA, BR2172, dátum spot. 25. 02. 2017, množstvo: 9000 kg., miesto vykládky MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo spolu s dodacím listom a potvrdením o prijatí tovaru k faktúre,
- faktúru č. 50139/15 vystavenú spoločnosťou Konex SK plus s.r.o. dňa 21. 12. 2015 znejúcu na sumu 64.570,18 eur (z toho DPH vo výške 10.761,70 eur) - tovar: kuracie rezne BR 6x 2 kg zn. SEARA, BR 2172, dátum spot. 15. 04. 2017, množstvo: 20856 kg., miesto vykládky MRAOZIARNE a.s. Sládkovičovo spolu s dodacím listom a potvrdením o prijatí tovaru k faktúre,
- faktúru č. 20005/16 vystavenú spoločnosťou Frozer s.r.o. dňa 12. 01. 2016 znejúcu na sumu 39.715,49 eur (z toho DPH vo výške 6.619,25 eur) - tovar: kuracie rezne 2 kg zn. SEARA, BR2172, dátum spot. 06. 12. 2016, množstvo: 12828 kg., miesto vykládky MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo spolu s dodacím listom a potvrdením o prijatí tovaru k faktúre,
- faktúru č. 20137/15 vystavenú spoločnosťou Frozer s.r.o. dňa 30.12.2015 znejúcu na sumu 4.155,84 eur (z toho DPH vo výške 692,64 eur) - tovar: kuracie rezne 2 kg zn. SEARA, BR2172, dátum spot. 02. 04. 2017, množstvo: 1332 kg., miesto vykládky MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo spolu s dodacím listom a potvrdením o prijatí tovaru k faktúre.
Okrem toho žalobca predložil dodávateľské faktúry: č. 2016002 zo dňa 08. 01. 2016 pre odberateľa: PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO-USLUGOWE „ZUZANEX“ TOMASZ GIEC- tovar: kuracie rezne 6x2 kg, množstvo: 22008 kg spolu s dodacím listom a dokladom CMR, č. 2016008 zo dňa 19. 01. 2016 pre odberateľa: PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO-USLUGOWE „ZUZANEX“ TOMASZ GIEC- tovar: kuracie rezne 6x2 kg, množstvo: 22008 kg spolu s dodacím listom a dokladom CMR.
Zároveň žalobca predložil Zmluvu o skladovaní, zmrazovaní a skladovacích službách č. SLA 07/2015 zo dňa 31. 08. 2015, uzatvorenú medzi žalobcom (ukladateľom) a spoločnosťou MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo (skladovateľom) a Zmluvu o skladovaní zo dňa 25. 09. 2015 medzi Mima Market s. r. o. (skladovateľom) a žalobcom (ukladateľom).
Ďalšia výzva žalobcovi na predloženie dokladov a dôkazov bola realizovaná podaním zo dňa 16. 08. 2016.
3. Národná diaľničná spoločnosť na základe žiadosti správcu dane zo dňa 20. 09. 2016 ohľadom obdobia január 2016, predložila CD nosič, týkajúci sa výpisu mýtnych transakcií k vozidlu s EČV RST FV90 a uviedla, že v elektrickom mýtnom systéme neboli zaregistrované vozidlá s EČV RST PL70, RST NW59, RST PL51. Ďalšia výzva bola realizovaná podaním zo dňa 23. 11. 2016, ku ktorej bol tiež zaslaný výpis mýtnych transakcií na CD nosiči.
4. Dňa 07. 11. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľov žalobcu a zamestnankyne žalobcu O. A., na ktorom okrem iného predložili dodávateľské faktúry: č. 20160010 zo dňa 20. 01. 2016 pre odberateľa: CHRIEN spol. s r.o.- tovar: kuracie prsia BRAZIL 2 kg. sol., množstvo: 21.120 kg, č. 20160013 zo dňa 22. 01. 2016 pre odberateľa: Deák, spol. s r.o.- tovar: kuracie prsia 8 x 2 kg. sol., množstvo: 10.752 kg, dodatok k zmluve o spolupráci zo dňa 30. 08. 2008 medzi NATUR-PACK, a.s. a žalobcom, doklady CMR, inventúrny súpis zásob ku dňu s EAN (avšak bez EAN), príjem cudzích ukladateľov, dodací list č. 12, prevodka zo dňa 20. 01. 2016.
5. Dožiadaný Daňový úrad Zvolen zaslal správcovi dane odpoveď na jeho dožiadanie ohľadne spoločnosti CHRIEN spol. s r.o. spolu so zápisnicou o miestnom zisťovaní zo dňa 15. 12. 2016, pri ktorom boli zabezpečené dokumenty od spoločnosti CHRIEN spol. s r.o. Pri miestnom zisťovaní bola prítomná konateľka spoločnosti CHRIEN spol. s r.o.
6. Dňa 06. 12. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľov žalobcu, na ktorom bola vypočutá svedkyňa- zamestnankyňa žalobcu O. A. a správcovi dane boli predložené doklady uvedené v tejto zápisnici, vrátane konkrétnych odberateľských a dodávateľských faktúr. Svedkyňa uviedla, že druh, množstvo, kvalitu a materiálnu existenciu tovaru v sídle skladovateľa pri vystavení príjemky neoverovala - ak by bol s tovarom nejaký problém, reklamoval by ho odberateľ Coralu.
7. Dňa 24. 01. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľov žalobcu a zamestnankyne žalobcu O. A., predmetom ktorého bolo oboznámenie s výsledkom miestneho zisťovania u spoločnosti CHRIEN spol. s r.o. a preverenie skutočností súvisiacich s nadobudnutím tovaru, jeho skladovaním a dodaním pre odberateľov. Správcovi dane boli predložené doklady uvedené v tejto zápisnici, vrátane konkrétnych odberateľských faktúr.
8. V administratívnom spise sa nachádza aj odpoveď spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo zo dňa 02. 03. 2017 a predložené doklady na základe výzvy správcu dane zo dňa 17. 02. 2017.
9. Rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2017 správca dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušil daňovú kontrolu odo dňa 13. 03. 2017 do dňa získania informácie potrebnej pre správne určenie dane. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13. 03. 2017.
10. V administratívnom spise sa nachádza odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 104041317/2016, z ktorej vyplýva, že na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 21. 10. 2016 vo vzťahu k spoločnosti PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO-USLUGOWE „ZUZANEX“ TOMASZ GIEC (ďalej len „spoločnosť ZUZANEX“) bola správcovi dane doručená dňa 08. 06. 2017. K odpovedi boli pripojené i účtovné doklady. Príslušný orgán v odpovedi uviedol, že uvedená spoločnosť v januári 2016 obchodovala s mrazeným mäsom- rezne- kuracie prsia a uskutočnila prepravné služby tovaru. Tovar nakúpený na základe faktúry 2016/0002 bol predaný Afrodita Slovakia s. r. o. na základe faktúry FD/0001/01/16 zo dňa 08. 01. 2016. Na nákupnej faktúre je pečiatka dodávateľa- žalobcu CORAL, spol. s r.o.. Preprava bola zabezpečená vozidlami s EČV RST WW59/ RST PL70. Tovar nakúpený na základe faktúry č. 20160008 bol predaný FHU ZUZANEX G. B. na základe faktúry č. FD/0011/01/16 zo dňa 20. 01. 2016. Bolo zistené, že ďalší dodávateľ v reťazci dodávok je FENELLA s. r. o. zo dňa 08. 01. 2016. Na nákupnej faktúre je pečiatka dodávateľa- žalobcu. Preprava do Poľska bola zabezpečená vozidlami s EČV RST FV90/ RST PL51.
11. Oznámením zo dňa 15. 06. 2017 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly ku dňu 08. 06. 2017. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 19. 06. 2017.
12. Správca dane pri výkone daňovej kontroly nahliadol i do odpovede na dožiadanie ohľadne daňového subjektu Mima Market, s. r. o., o čom bol spísaný dňa 03.07. 2017 úradný záznam, ku ktorému boli pripojené relevantné dokumenty.
13. Podaním zo dňa 11. 07. 2017 správca dane oznámil žalobcovi pochybnosti o správnosti a pravdivosti dokladov predložených daňovým subjektom pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016 a vyzval ho, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia sa vyjadril k pochybnostiam správcu dane. K oznámeniu správcu dane o priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 20016 sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 18. 07. 2017.
14. Dňa 24. 07. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účelom nazretia do spisov zo strany žalobcu, ako aj boli vyhotovené kópie časti spisov, o čom bol spísaný úradný záznam.
15. Dňa 14. 08. 2017 vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly. V tomto uviedol vyššie spomenuté zistenia so záverom, že dodanie tovaru bolo deklarované v reťazci obchodných transakcií ILANA s.r.o. - Mima Market s. r. o. - žalobca - Deák, spol. s r.o., pričom subjekty pred kontrolovaným daňovým subjektom tovar neskladovali, nezabezpečovali prepravu, nebolo preukázané, aby k uvedenému tovaru mali dispozičné právo a navyše bolo zistené konanie indikujúce podvod so zapojením fiktívnych transakcií na inom stupni reťazca dodaní u daňového subjektu ILANA s.r.o. Okrem toho neboli splnené ani zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od dodania tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa bol doručený žalobcovi dňa 15. 08. 2017. Žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie k protokolu dňa 04. 09. 2017. Vo vyjadrení namietal zistenia správcu dane, jeho závery považoval za predčasné a navrhol doplniť dokazovanie.
16. Vo vyrubovacom konaní správca dane doplnil dokazovanie výzvou zaslanou MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, v rámci ktorej žiadal o zaslanie písomností. Následne bola doručená odpoveď a tiež predložené doklady spoločnosťou MRAZIARNE, a.s. Sládkovičovo. Uvedené doklady sa týkajú príjmu a výdaju zo skladu za obdobie január 2016.
17. Dňa 26. 10. 2017 správca dane spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní vykonanom u daňového subjektu: MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, ktorý uviedol, že na základe zmluvy o skladovaní, zmrazovaní a skladovacích službách zo dňa 31. 08. 2015 skladoval mrazené kuracie mäso aj v mesiaci december 2015 a v januári 2016. Zároveň bola vyhotovená fotodokumentácia.
18. Z úradného záznamu spísaného dňa 11. 12. 2017 vyplynulo, že svedkyňa U. U. sa na predvolanie na výsluch svedka nedostaví, v súčasnosti žije v zahraničí, je chorá a tiež uviedla, že v podobnej veci už vypovedala a nemá žiadne informácie, ktoré by veci pomohli. Svedkyňa sa nedostavila ani na ďalšie predvolanie, o čom bol spísaný ďalší úradný záznam.
Dňa 22. 01. 2019 bola spísaný zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bola vypočutá svedkyňa U. U., ktorá vyhotovovala v období január XXXX príjemky a výdajky zo skladu u skladovateľa MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo.
19. Dňa 11. 12. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý svedok O. S., bývalý konateľ spoločnosti Mima Market s. r. o., ktorý uviedol, že účtovné doklady firmy odovzdal. Iným spôsobom ako interným presunom nebol tovar prijatý na sklad ukladateľa CORAL, spol. s r.o. doklady nevedel predložiť žiadne.
20. Súčasťou spisu sú však aj doklady: faktúra č. 2016022 - dodávateľ ILANA s.r.o. - odberateľ Mima Market, s. r. o., predmet fakturácie - kuracie prsia solené 8x2 kg balenie značky Perdix, závod BR 18, BR 466, Šarža: 610388 a kuracie prsia solené 9x2 kg, balenie značky Seara, Závod: BR 2172, Expirácia 03/2017 a CMR, faktúra č. 20160021 - dodávateľ - žalobca - odberateľ - KAPLAN, s.r.o., predmet fakturácie - kuracie prsia BRAZIL 2 kg sol., dodací list KAPLAN, s.r.o. pre Mima Market s. r. o., faktúra č. 20160020 dodávateľ - žalobca - odberateľ KAPLAN, s.r.o., predmet fakturácie - kuracie prsia BRAZIL 2kg sol.
21. Dňa 12. 12. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bola vypočutá svedkyňa P. F., ktorá vyhotovovala v období január 2016 príjemky a výdajky zo skladu u skladovateľa MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo.
22. Dňa 13. 03. 2018 bola spísaný zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý svedok A. S., ktorý je podpísaný v časti 14CMR- medzinárodného nákladného listu zo dňa 08. 01. 2016 pri razítku MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo a uviedol, že vykonáva pozíciu skladník.
V rovnaký deň bola spísaná aj zápisnica o ústnom pojednávaní s O. C. ako svedkom za prítomnosti konateľov žalobcu, ktorý pracuje ako vedúci skladu v spoločnosti MRAZIARNE, a.s. Sládkovičovo.
23. Podľa úradného záznamu zo dňa 25. 03. 2019 správca dane nahliadol do dokumentácie daňového subjektu Alytus s.r.o., právneho nástupcu Mima Market s. r. o. za zdaňovacie obdobie január 2016 a zabezpečil fotokópiu protokolu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016.
24. Podľa ďalšieho úradného záznamu zo dňa 25. 03. 2019 správca dane nahliadol do dokumentácie daňového subjektu Deák, spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie január 2016 a zabezpečili fotokópie relevantných listín.
25. Správca dane požiadal o poskytnutie súčinnosti i Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Zvolen. Táto podaním zo dňa 16. 04. 2019 správcovi dane oznámila, že daňový subjekt CHRIEN spol. s r.o. bol v období január 2016 oprávnený vykonávať obchodnú činnosť s potravinami- mrazeným mäsom.
26. V administratívnom spise je založená aj zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 21. 03. 2018 u daňového subjektu AGRO TAMI, a.s., predmetom ktorej bolo preverenie dodania v mesiaci január 2016 pre odberateľa Giez Tomasz PHU ZUZANEX a boli vyhotovené kópie relevantných listín.
27. Dňa 07. 05. 2019 bola spísaná i zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 14. 08. 2017 predložených žalobcom. Zároveň bolo oznámené, že opätovné vypočutie svedka p. O. S. správca dane nevykoná.
28. Podľa úradného záznamu zo dňa 24. 06. 2019 si správca dane zadovážil aj doklady z daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2017 - zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101425874/2019 zo dňa 11. 06. 2019.
29. Zároveň sú súčasťou administratívneho spisu úradné záznamy zo dňa 01. 12. 2016, 18. 10. 2016, 23. 11. 2016 a 01. 12. 2016, súčasťou ktorých sú aj prílohy, označujúce doplnené doklady.
30. Rozhodnutím zo dňa 21. 05. 2019 správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 54 319,94 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016, daň podaným daňovým priznaním v sume 42,36 eur, daň zistená správcom dane 54.362,30 eur, rozdiel dane v sume 54.319,94 eur, z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí, zistiac porušenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 tohto zákona, pretože je nepochybné, že uplatniť právo na odpočet DPH je možné iba pri súčasnom splnení zákonnej podmienky podľa § 49 ods. 1 tohto zákona, a teda právo na odpočítanie DPH vzniká iba v prípade, že je preukázané, že daňová povinnosť pri tomto tovare z titulu jeho dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Zároveň sa dopustil porušenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že uplatnil právo odpočítať daň z faktúry, pri ktorej neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Za ďalšie zistené porušenie správca dane vyhodnotil neoprávnené uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH pri nesplnení podmienok tohto oslobodenia, čím došlo k porušeniu § 19 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenia § 8 ods. 1, § 13 ods. 1 písm. c) a zároveň § 69 ods. 1 zákona o DPH.
31. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 19. 06. 2019, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 05. 11. 2019. Predmetné rozhodnutie nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 08. 11. 2019.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
32. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102491246/2019 zo dňa 05. 11. 2019 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) rozhodnutie správcu dane, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016 v sume 54.319,94 eur tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume 42,36 eura zvýšil na sumu 54.362,30 eura žalobcovi, potvrdil.
33. Žalovaný po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností a predloženého administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti v kontrolovanom zdaňovacom období bola sprostredkovateľská činnosť, kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti, kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, nákup a predaj nehnuteľností, baliace činnosti, skladovanie, kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016, z ktorej vypracoval protokol zo dňa 14. 08. 2017.
Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. M/2016003, č. M/2016004, č. 20160018, č. 20160029, č. M/2016125, č. M/2016126 za dodanie tovaru (kuracie prsia BRAZIL 2 kg solené - mäsový výrobok a pod.) od dodávateľa Mima Market s. r. o.
Žalovaný z dostupných zdrojov zistil, že spoločnosť Mima Market s. r. o. bola dňa 07. 11. 2017 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť Alytus s.r.o., ktorej konateľom je občan Rumunska p. W. V. - D.. Spoločnosť Alytus s.r.o. je právnym nástupcom viacerých spoločností (v počte 52).
Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil sprievodnú dokumentáciu - skladové príjemky (ku každej faktúre), ktoré osobne vystavila O. A. s odkazom na faktúry (na príjemkách sa nachádzalo razítko Mima Market s. r. o., prevádzka Nitrianske Pravno 1200). Správca dane zaujal v rozhodnutí stanovisko, v ktorom uviedol, že tovar v zmysle faktúry č. 20160018 mal byť prijatý na skladové zásoby žalobcu u skladovateľa Mima Market s. r. o. prevz. Nitrianske Pravno; že tovar mal byť prepravený vozidlom s ŠPZ 5ZO 1976/5ZI 2677 na miesto dodania CHRIEN spol. s r.o. zo skladu KOVÁŘ plus s.r.o.
Dožiadaním správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti CHRIEN spol. s r.o., ako aj spísal s O. A. zápisnicu o ústnom pojednávaní, z ktorej vyplynulo, že potvrdila vystavovanie skladových príjemiek, že ich vystavuje po dohode so skladovateľom na základe faktúry a dodacích listov; že výdajky vystavuje skladovateľ u ktorého sú aj uložené. O tom, že tovar je vyskladnený pre konkrétneho odberateľa, vie na základe pokynov svojho nadriadeného, ktorý predaj tovaru dohaduje s odberateľom. Podľa jej vyjadrenia k druhu, množstvu, kvalite a materiálnej existencii tovaru uviedla, že tieto neoveruje.
Správca dane v súvislosti s iným konaním nahliadol do spisového materiálu spoločnosti Mima Market, s. r. o. a zistil, že spoločnosť Mima Market s. r. o. nedisponuje vo vzťahu k preukázaniu pôvodu tovaru osobitnými dokladmi preukazujúcimi pôvod tovaru; že na výzvu správcu dane nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce zabezpečenie prepravy tovaru. Ďalej správca dane nahliadnutím do spisového materiálu zistil, že tovar v zmysle faktúr č. M/2016003 a M/2016004 bol od dodávateľa Mima Market s. r. o. evidovaný u žalobcu na skladovej karte zásob a následne účtovne a skladovo deklarovaný ako predaný v rámci skladu v Nitrianskom Pravne bez prepravy dňa 29. 01. 2016 odberateľovi KAPLAN, s.r.o., ktorý tento tovar následne predal bez prepravy odberateľovi Mima Market s. r. o. dňa 30. 01. 2016. Ďalej správca dane zistil, že spoločnosť ILANA s.r.o. vystavila faktúru č. 2016022 zo dňa 22. 01. 2016 pre odberateľa Mima Market, s. r. o., pričom dodacia adresa uvedená na faktúre bola Deák, spol. s r.o., doprava H. H., nakládka - Eurofrigo Maasvlakte.
Na základe zistených skutočností správca dane zaujal v rozhodnutí stanovisko, v ktorom uviedol, že predloženú evidenciu skladu ukladateľa (žalobcu) považuje za nedôveryhodnú a to z dôvodu, že v skladovej evidencii bol evidovaný aj tovar, ktorý na tomto sklade nemal byť nikdy prijatý, pričom skladové príjemky vystavovala osoba, ktorá nebola zamestnancom skladovateľa Mima Market, s. r. o. a ani v
sklade nikdy nebola; že deklarovaný odberateľ spoločnosť CHRIEN spol. s r.o. sa vyjadril, že prepravu tovaru zabezpečoval žalobca, avšak žiadne dôkazy o preprave aj napriek zaslanej výzve žalobcovi predložené neboli, tak isto ani deklarovaná spoločnosť Mima Market, s. r. o. nepredložila žiadne doklady preukazujúce zabezpečenie prepravy tovaru resp. pôvod tovaru.
Správca dane tiež nahliadol so spisového materiálu spoločnosti Deák, spol. s r.o. a zistil preverovaním priebeh obchodu s tovarom (brazílske mäso) ILANA s.r.o. - Mima Market s. r. o. - žalobca - Deák, spol. s r.o. (preprava tovaru Rotterdam - Veľká Mača, ako aj to, že spoločnosť ILANA s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňa 06. 05. 2016 a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť JUING OIL s.r.o. Dňa 08. 11. 2016 spoločnosť JUING OIL s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sta stala spoločnosť DcaLaser s.r.o. Spoločnosť DcaLaser s.r.o. bola vymazaná ex offo na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 28Cbr/45/2013-40 zo dňa 14. 10. 2016. Ďalej preverovaním zistil, že v preverovanom zdaňovacom období (január 2016) bola výhradným dodávateľom spoločnosti ILANA s.r.o. spoločnosť BAURÁGÉP KERESKEDLMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELEL?SSÉG? TÁRSASÁG (ďalej len „spoločnosť Baurágép“), ktorej hlavnou činnosťou bol nájom vozidiel a stavebné služby. Ďalej vyplynulo, že spoločnosť Baurágép nemá zamestnancov, že nedisponuje materiálnymi aktívami, že tovar fakturovala pre jej zákazníkov. Podľa vyjadrenia žalobcu bol tovar prepravený mraziarenskými nákladnými autami (objednávateľom bola spoločnosť Bauárgép) priamo z Rotterdamu na Slovensko (prekládka nebola). Podľa priložených CMR dokladov bol miestom vykládky Gy?r. Následne poukázal na odpoveď MVI a zistil, že u daňového subjektu DcaLaser s.r.o nebolo možné vykonať daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2016 z dôvodu výmazu spoločnosti, ako aj to, že spoločnosť ILANA s.r.o. a JUING OIL s.r.o nemajú pridelené schvaľovacie číslo schválených prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, nikdy nepožiadali o registráciu, nenachádzajú sa v informačných systémoch ŠVPS SR. Správca dane využil poznatky z výpovedí L. N., M. S..
Správca dane na základe zistených skutočností zaujal v rozhodnutí stanovisko, v ktorom uviedol, že nevierohodné doklady o pôvode tovaru a zistené rozpory medzi údajmi na faktúre a na ostatnej súvisiacej obchodnej dokumentácii so zisteným skutkovým stavom majú za následok, že dodanie tovaru nebolo preukázané, nakoľko nebolo hodnoverne preukázané, že by tak deklarovaný dodávateľ Mima Market s. r. o., ako aj kontrolovaný daňový subjekt disponoval v čase deklarovaného dodania a nadobudnutia tovaru od dodávateľa Mima Market s. r. o., či už z Nitrianskeho Pravna alebo z miesta odoslania v Rotterdame priamo do skladu vo Veľkej Mači s množstvom a druhom tovaru uvedeným na faktúre, z ktorej si uplatnil právo na odpočítanie dane a tiež že ním disponoval v čase jeho deklarovaného následného dodania odberateľovi Deák, spol. s r.o.
Na základe vyššie uvedený zistení správca dane skonštatoval, že ak nebolo preukázané dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, nemohla dodávateľovi (Mima Market s. r. o.) vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.
S poukazom na uvedené zistenia žalovaný skonštatoval, že správca dane vychádzal z rozsiahlych šetrení vykonaných v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré boli vykonané nielen u žalobcu, ale aj spoločnosti, ktorá bola v pozícii dodávateľa žalobcu a subdodávateľa, mrazeného brazílskeho kuracieho mäsa. Preto neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie v sume 32.788,78 eur.
34. Ďalej správca dane zistil, že žalobca vo svojom účtovníctve deklaruje predaj tovaru (kuracie rezne) do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH nasledovnému odberateľovi: ZUZANEX do Poľska na základe faktúr č. 20160002 zo dňa 08. 01. 2016 za kuracie rezne, množstvo 20.008.00 kg v sume 64.923,60 eur, č. 2016008 zo dňa 19. 01. 2016 za kuracie rezne, množstvo 22.008,00 kg v sume 64.263,36 eur.
Správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Na základe predložených dokladov preveroval intrakomunitárne dodanie tovaru formou medzinárodného dožiadania. V ďalšom konaní boli preverené aj mýtne transakcie vozidiel. V následnom procese preverovania správca dane vykonal dňa 06. 07. 2017 nahliadnutie do spisového materiálu spoločnosti AGRO TAMI, a.s., z ktorého spísal úradný záznam a bolo zistené, že spoločnosť AGRO TAMI, a.s. dňa 08. 01. 2016 taktiež deklarovala dodanie tovaru a prepravu podľa CMR
č. SK4533004 pre spoločnosť ZUZANEX s miestom nakládky Sládkovičovo vozidlom s EČV RST WW59 a náves RSR PL 70. Správca dane na podporu svojich zistení v rozhodnutí uviedol skutočnosti týkajúce sa spoločnosti NUBAKO s.r.o. (predtým KONEX SK plus s.r.o.), pričom ako dôkaz použil knihu vstupov do areálu MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, z ktorej vyplynulo, že dňa 08. 01. 2016 bol zaevidovaný vstup vozidla s EČ RST WW59 s príchodom o 10:35 hod. a odchodom 15:20 hod. Okrem toho bolo zistené, že spoločnosť Mima Market s. r. o. v preverovanom zdaňovacom období deklarovala v zmysle faktúry č. 00015 zo dňa 19. 01. 2016 intrakomunitárne dodanie tovaru pre odberateľa ZUZANEX. Preprava tovaru bola uskutočnená vozidlom s EČV RSTV90/RSTPL51.
Na základe zistených skutočností správca dane zaslal spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo výzvu, ktorou ich požiadal o predloženie dokladov, avšak správcovi dane požadované doklady predložené neboli.
Správca dane na základe zistených skutočností zaujal v rozhodnutí stanovisko, v ktorom uviedol, že na základe výsledkov preverovaní deklarovaných obchodných transakcií bolo zistené, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na oslobodenie podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH preukázané nebolo. Neoprávneným uplatnením oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH pri nesplnení podmienok tohto oslobodenia dochádza k porušeniu § 19 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenia § 8 ods. 1, § 13 ods. 1 písm. c) a zároveň § 69 ods. 1 zákona o DPH.
Žalobca bol oboznámený s výsledkami daňovej kontroly, k čomu bola vyjadrenie a správca dane rozhodol tak, že neuznal žalobcovi dodanie tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu (§ 43 zákona o DPH) v sume 129.186,96 eur a dodanie tovaru v tejto sume posúdil ako dodanie tovaru s miestom dodania v tuzemsku, pri ktorom vzniká daňová povinnosť § 19 ods. 1 zákona o DPH.
35. Na základe vykonanej kontroly správca dane vypracoval protokol z daňovej kontroly, ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi a ten podal vyjadrenie.
Správca dane vo vyrubovacom konaní preveril nahlásenie dodávky, vypočul bývalého konateľa spoločnosti Mima Market s. r. o. a vykonal na adrese sídla spoločnosti AGRO TAMI a.s. miestne zisťovanie, ako aj vypočul ďalších svedkov.
O prerokovaní pripomienok spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní a dospel k záveru, že v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že k zdaniteľným obchodom došlo tak, ako je to deklarované vyššie uvedenými faktúrami.
36. Následne žalovaný poukázal na námietky žalobcu uvedené v odvolaní a uviedol, že správca dane posúdil charakter jednotlivých obchodných transakcií a nevzniesol pochybnosti o existencii tovaru, ktorým sa v sklade Mraziarne Sládkovičovo v rozhodnom období disponovalo. Správca dane spochybnil opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení tak, ako boli deklarované v jednotlivých obchodných reťazcoch. Poukázal na to, že s predmetným tovarom bolo nakladané spôsobom, ktorý nesie znaky podvodného konania a jeho cieľom je získať daňovú výhodu v podobe uplatneného práva na odpočítanie dane a čerpania nadmerných odpočtov. Tovar, ktorý bol v neustálom fakturačnom obehu sa priviezol do MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, kde niekoľkokrát zmenil majiteľa. Nie je známe, kto potravinu uviedol na tuzemský trh, ani aká je vlastne krajina jej konečnej spotreby. Podľa záveru správcu dane je daňový subjekt súčasťou podvodného obchodného reťazca s komoditou „ mrazené kuracie mäso- prsia“. Žalovaný konštatoval, že sa jedná o potravinu živočíšneho pôvodu, preto aj realizácia sporných zdaniteľných plnení si preto vyžadovala vyššiu mieru opatrnosti zo strany žalobcu pri výbere obchodných partnerov pre dodanie mrazeného kuracieho mäsa. Vykonaným dokazovaním správca dane zistil priebeh obchodu s tovarom (brazílske mäso) a to nasledovne ILANA s.r.o - Mima Market s. r. o. - žalobca
- Deák, spol. s r.o. (preprava tovaru Rotterdam - Veľká Mača). Spoločnosť ILANA s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňa 06. 05. 2016, jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť JUING OIL s.r.o, ktorá taktiež zanikla v dôsledku zlúčenia, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť DcaLaser s.r.o., ktorá bola dňa 14. 10. 2016 vymazaná ex offo. Ďalej vykonaným dokazovaním bolo zistené, že výhradným dodávateľom pre spoločnosť ILANA s.r.o. bola spoločnosť Baurágép, ktorej hlavnou činnosťou bol nájom vozidiel a stavebné služby. Záverom žalovaný poukázal na výpoveď p. N. (za spoločnosť ILANA s.r.o.), ktorý vo svojej výpovedi explicitne uviedol, že spoločnosť Mima Market s.
r. o. nepozná (nič mu nehovorí), nikdy nevidel žiadneho dodávateľa, ako aj ani odberateľa, o spoločnosti ILANA s.r.o. nič nevie, všetko malo byť „fiktívne“.
K dôkaznému bremenu žalovaný uviedol, že je na žalobcovi ako si overí podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalobca síce tvrdil, že tovar dodával do iného členského štátu Európskej únie - Poľska. Z pohľadu žalovaného žalobca však nepostupoval s potrebnou starostlivosťou ani s ohľadom na potrebnú špecifikáciu tovaru. Na faktúrach a dodacích listoch vystavených dodávateľmi je tovar špecifikovaný veľmi stručne a všeobecne. Z predložených dokladov nebolo možné identifikovať údaje dávke, šarži, prípadne zásielke a vzhľadom na opakujúce sa množstvá a rovnaký druh tovaru bolo podľa názoru žalovaného aj opis potraviny nedostatočne presný. V skladových priestoroch daňového subjektu v objekte MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo sa nachádzal tovar živočíšneho pôvodu- mrazené kuracie mäso. Tovar na faktúrach, resp. v prílohách však nebol špecifikovaný tak podrobne, aby bola možná jeho jednoznačná identifikácia, ktorá by vylučovala možnosť jeho zapojenia do reťazca poznačeného podvodom.
Za danej dôkaznej situácie konštatoval, že v danej veci ide o účelovo vytvorené obchodné reťazce, ktorých hlavnou úlohou nie je riadne vykonávanie podnikateľskej činnosti jednotlivými spoločnosťami zapojenými v tomto reťazci, ale o neoprávnené získanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty. Súčasťou reťazca je vždy tzv. zmiznutý obchodník. Zmiznutý obchodník fakturuje tovar nárazníku sprostredkovateľskej spoločnosti, ktorá si plní svoje daňové povinnosti, účtuje o predmetných obchodoch, podáva daňové priznania k dani z pridanej hodnoty a vykázanú daň zaplatí. Spoločnosti v postavení nárazník však nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH, ale z titulu jej uvedenia na daňovom doklade - faktúre. Skutočný pôvod, resp. prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý prvý nadobudol dodávku mrazeného kuracieho mäsa v tuzemsku nie je známy a rovnako nie je známy ani konečný spotrebiteľ. Všetky tieto obchodné reťazce nesú znaky reťazových, resp. karuselových daňových podvodov. Pravdepodobnosť karuselového podvodu podporili aj závery správcu dane, ktorý vykonal rozsiahle dokazovanie a zistil, že tovar je predmetom obchodnej činnosti poľského odberateľa, ktorí tovar následne dodával aj na Slovensko.
V prípade existencie daňového podvodu, keď daňový subjekt preukázateľne splnil všetky bezprostredné podmienky uvedené v zákone o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia, je možné zamietnuť právo na odpočítanie dane s odvolávkou na rozsudky súdnych dvorov Európskej únie zaoberajúce sa daňovým podvodom. Dôvodom na neuznanie práva daňového subjektu na odpočítanie dane nie je porušenie hmotnoprávneho predpisu - zákona o DPH, ale účasť na daňovom podvode. Pri podvodnom konaní sa predpokladá dobrá viera daňového subjektu. Z uvedeného dôvodu je správca dane povinný na základe objektívnych okolností preukázať, že daňový subjekt o podvodnom konaní vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť.
Žalovaný zdôraznil, že správca dane preukazuje podvodné konanie na účely smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, nie na účely Trestného práva. Nie je však oprávnený a ani povinný preukazovať skutkovú podstatu trestného činu daňového podvodu. Správca dane preukazuje existenciu podvodného konania na daňové účely, pričom túto povinnosť mu ukladá právo Európskej únie. Okrem toho aj judikáty európskeho súdneho dvora prisvedčili správcovi dane, ktorý nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane za predpokladu, že daňový subjekt neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že sa svojím konaním nezapojil do obchodného reťazca, ktorého cieľom je získanie daňovej výhody. Existujú objektívne skutočnosti, že daňový subjekt vedel, mohol vedieť, resp. mal vedieť, že sa svojím konaním zúčastňuje nezákonného a účelového konania, ktorého cieľom je získanie daňovej výhody v podobe neoprávneného odpočítania dane, resp. čerpania nadmerného odpočtu.
Okrem toho žalovaný považoval námietku žalobcu, že jeho zamestnankyňa nemala dôvod kontrolovať tovar, nakoľko mal žalobca uzatvorenú zmluvu o skladovaní za nedôvodnú.
Žalovaný tiež uviedol, že samotná existencia dokladov nie je ešte dôkazom o tom, že k dodaniu tovaru v skutočnosti došlo. Nakoľko žalobca nevedel k preverovaným transakciám uviesť, resp. vyjadriť sa a predložiť relevantné dôkazy, správca dane neuznal žalobcovi oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Uviedol, že obchodné prípady, ktoré daňový subjekt považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predložil faktúru, resp. CMR doklady, nespĺňajú atribúty daňových transakcií pri dodaní tovaru do iného členského štátu v rámci EÚ. Tieto listiny by boli spôsobilé privodiť daňovému subjektu
uplatnenie nároku na oslobodenie od dane len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenskej republiky a dodaný tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte v rámci Európskeho spoločenstva, čo nebolo preukázané a daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno.
K námietkam žalobcu, týkajúcich sa zmluvy o skladovaní uzatvorenej so spoločnosťou Mima Market s. r. o. žalovaný uviedol, že na uvedenej zmluve nie je uvedená adresa skladu ani to, či skladovateľ zodpovedá za skladovú evidenciu ukladateľa. Poukázal na zápisnicu č. 104234739/2016, v ktorej sa zamestnankyňa žalobcu O. A. vyjadrila, že skladové karty vyhotovuje na fotokópii príjemiek a výdajok zo skladov na základe informácií od skladovateľov, ktoré sú zasielané e-mailom. V prípade skladovateľa Mima Market s. r. o. príjemky vyhotovuje po dohode s uvedenou spoločnosťou a na základe dodacieho listu a dodávateľskej faktúry od uvedenej spoločnosti. Následne skladovateľ Mima Market s. r. o. potvrdí vyhotovené príjemky. Uviedol, že skladníci výdaj tovaru potvrdili, avšak nepotvrdili výdaj pre deklarovaného odberateľa ZUZANEX. Podľa výpovede U. U. je na výdajkách uvedené meno a priezvisko jej osoby- ako vystavovateľky, ktorá výdajku nepodpísala. Preverovaním bolo teda zistené, že obchodné transakcie deklarované predloženými faktúrami sa neuskutočnili tak, ako to deklaroval samotný žalobca. Práve naopak, správca dane preverovaním zistil, že spoločnosť Mima Market s. r. o. nedisponuje vo vzťahu k preukázaniu pôvodu tovaru osobitnými dokladmi preukazujúcimi pôvod tovaru, so správcom dane nekomunikuje. Tovar podľa faktúr č. M/2016003 a č. M/2016004 bol od spoločnosti Mima Market s. r. o. evidovaný u žalobcu na skladovej karte zásob ( kuracie prsia BRAZIL 2 kg sol. č. položky 6009), následne účtovne a skladovo deklarovaný ako predaný v rámci skladu v Nitrianskom Pravne bez prepravy dňa 29. 01. 2016 odberateľovi KAPLAN, s.r.o. Spoločnosť KAPLAN, s.r.o. tento tovar následne predala bez prepravy ( interným skladovým posunom v rámci skladu Nitrianske Pravno) odberateľovi Mima Market s. r. o. dňa 30. 01. 2016 v objeme 32 676 kg. (faktúra č. 2016001). Uviedol, že správca dane zistil nesplnenie podmienok na oslobodenie od dane pri deklarovanom dodaní tovaru odberateľovi v zmysle vystavených sporných faktúr, nakoľko nepreukázal dodanie tovaru odberateľovi.
37. Žalovaný po posúdení postupu správcu dane pri hodnotení predložených dokladov, dôkazov a vyjadrení žalobcu v zaslanom spisovom materiáli potvrdil skutočnosť, že správca dane sa vysporiadal so svojím tvrdením, a žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane a uplatnením oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu na základe vystavených faktúr porušil zákon o DPH. Správcom dane vykonaný záver je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný. Práva žalobcu ako daňového subjektu boli zachované.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
38. Žalobca žalobou zo dňa 02. 01. 2020, doručenou súdu dňa 03. 01. 2020, sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102491246/2019 zo dňa 05. 11. 2019, ako aj rozhodnutia správcu dane č. 101212256/2019 zo dňa 21. 05. 2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016 v sume 54.319,94 eur tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume 42,36 eur zvýšil na sumu 54.362,30 eur, žalobcovi ako daňovému subjektu.
39. Následne žalobca v žalobe poukázal na to, že proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie, ktoré v bode III. žaloby citoval.
40. V bode IV. žaloby žalobca poukázal na tvrdenia a skutočnosti, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí s tým, že ich doplnil o ďalšie vyjadrenia, ktoré považoval za nezákonné.
Zdôraznil, že veľmi podrobne sa vyjadril k pochybnostiam a k rozporom, ktoré vyslovil správca dane k jednotlivým transakciám a to v podanom odvolaní a všetky pochybnosti a rozpory vyslovené správcom dane podrobne vysvetlil a tieto vysvetľoval počas celej daňovej kontroly aj v ostatných listinách adresovaných správcovi dane, ako aj vo svojich výpovediach.
Poukázal na vysvetlenie zamestnankyne na ústnom pojednávaní dňa 06. 12. 2016 a odvolal sa na právnu skutočnosť, že v zákone o účtovníctve ani v postupoch účtovníctva sa neuvádza, akú formu
má mať skladová evidencia. Formu skladovej evidencie si môže zvoliť každý sám. V zákone nie je definované, že obchodný partner musí vykonať skladovanie tovaru, prípadne prepravu tovaru vo vlastnej réžie.
Opakovane uviedol, že dopravu zabezpečovala spoločnosť Mima Market s. r. o. a taktiež dojednaná cena za tovar zahŕňala aj prepravné náklady. Vzhľadom k tejto skutočnosti teda doklady preukazujúce uskutočnenie prepravy nemohol predložiť. Takýto postup je absolútne v súlade so zákonom. Žalobca taktiež jednoznačne uviedol, že jeho zamestnankyňa v sklade nemala čo robiť, keďže mal uzatvorenú zmluvu o skladovaní. Okrem toho vytýkal, že v zákone nie je definované, že tovar je možné predávať len jednému obchodnému partnerovi, predaj tovaru nie je zákonom obmedzený počtom subjektov, ktoré s ním obchodujú. Rovnako tak nemá zákonnú povinnosť skúmať, ako s týmto tovarom jeho odberateľ ďalej naloží, prípadne komu tovar predal ďalej.
Zdôraznil, že pri všetkých obchodných subjektoch došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tovaru a tým aj k zákonnému právu nakladať s tovarom, teda aj určiť miesto dodania tovaru, ktoré nemusí byť totožné so sídlom kupujúceho ani s adresou skladových priestorov predávajúceho.
K sporným obchodným transakciám uviedol, že v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 07. 05. 2019 správca dane potvrdil, že nespochybňuje existenciu tovaru ako takého, ale spochybňuje dodávateľov tovaru. Materiálna povaha realizovaných obchodných transakcií bola teda v daňovom konaní jednoznačne a nepochybne potvrdená. Všetky pochybnosti a rozpory, ktoré uviedol správca dane žalobca podrobne, logicky a v súlade so zákonom vysvetlil, ale správca dane tieto vysvetlenia žalobcu nebral vôbec do úvahy a svoje stanovisko ohľadne zistených rozporov zovšeobecnil, čo vytvára negatívny obraz o žalobcovi a zároveň nesprávne právne posúdenie zrealizovaných obchodných transakcií, čo viedlo k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov a k nesprávnemu rozhodnutiu správcu dane. Všetky subjekty, s ktorými obchodoval, vykonávajú, alebo v čase realizácie obchodných transakcií vykonávali riadnu hospodársku činnosť a obchodné transakcie riadne potvrdili. Namietal, že žalovaný používa pojem daňová výhoda, ktorý nie je v daňových zákonoch definovaný, preto si nechal vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu a posúdenia problematiky DPH, v rámci ktorého položil súdnemu znalcovi dve otázky týkajúce sa pojmu daňová výhoda a na tie poukázal.
Od začiatku trval na svojom právnom názore, že pôvod tovaru nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre správne určenie dane, ale rozhodujúcou skutočnosťou pre ochranu zdravia ľudí a pre bezpečný pohyb potravín. Správca dane vo vzťahu k daňovému subjektu preukazuje skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dodržiavanie zákona o potravinách, ktorého účelom je ochrana zdravia ľudí, nemá podľa názoru žalobcu žiadny relevantný právny význam pre správne určenie dane. Zároveň správca dane nie je kontrolným orgánom definovaným v zákone o potravinách, ktorý má pôsobnosť v oblasti kontroly potravín definovanú v zákone. Okrem toho mal za to, že on nakupoval tovar od tuzemských dodávateľov, preto nemal žiadnu povinnosť nahlásiť RVPS nadobudnutie tohto tovaru. Neporušil teda žiadne zákonné ustanovenie. Dodržiava nariadenie o vysledovateľnosti potravín a je riadne registrovaný ako obchodník s mrazeným tovarom na Regionálnej veterinárnej správe v Galante a všetky zásielky od zahraničných subjektov v zmysle nariadenia o vysledovateľnosti potravín riadne nahlasuje. Pokiaľ žalobca nakúpil tovar od tuzemských dodávateľov, nahlásiť zásielku na RVPS nemá. Zdôraznil, že tovar skladuje v sklade, ktorý je pod stálou veterinárnou kontrolou a je schválený pre obchodovanie s EU. Spoločnosť ILANA s.r.o. nebola obchodným partnerom žalobcu, túto spoločnosť nepozná, a preto ide o nedostatok iného subjektu, za čo nemôže niesť zodpovednosť.
Naviac, poukázal na to, že žalobca vo svojich doterajších vyjadreniach uvádza, že sa nedopustil žiadneho porušenia zákona a žalovaný túto skutočnosť potvrdil vo svojom rozhodnutí, keď uviedol, že žalobca preukázateľne splnil všetky bezprostredné podmienky uvedené v zákone o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia.
Mal za to, že splnil všetky citované zákonné ustanovenia. Dodanie tovaru vo vzťahu k žalobcovi preukázané bolo riadne. Opätovne poukázal na súkromný znalecký posudok, ako aj rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sfž/22/2016 a rozsudky ESD, majúc pritom za to, že dôkazné bremeno je na strane správcu dane, ktorý na základe objektívnych okolností musí preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že transakciou uvedenou ako základ dotknutého práva sa podieľa na podvode v oblasti DPH.
Žalobca žiadny podvod nespáchala a správca dane doposiaľ nepomenoval objektívne skutočnosti, ktoré by mali preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu týkajúceho sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.
Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutiach Súdneho dvora, z ktorých má pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať správca dane aj žalovaný, je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť je dôkazným bremenom správcu dane. A preto bolo úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry Súdneho dvora.
Povinnosťou správcu dane je na základe vykonaného dokazovania učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania za účelom získania daňovej výhody na niektorom stupni obchodného reťazca a súčasne záver o tom, či sa z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto konaní žalobca vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti tej - ktorej veci vedieť musel.
Žalobca splnil všetky zákonom požadované povinnosti a to preukázal nákup tovaru od tuzemského dodávateľa, dodávateľ obchod riadne potvrdil, obchod bol riadne preukázaný všetkými potrebnými listinnými dôkazmi, faktúry sú riadne zaúčtované, daň zaplatená, bol preukázaný predaj tovaru do iného členského štátu, odberatelia žalobcu realizovaný obchod riadne potvrdili a odberateľ potvrdil aj prepravu tovaru do iného členského štátu, daňová správa iného členského štátu realizovaný obchod riadne potvrdila, preprava tovaru bola riadne preukázaná, žalobca nakupoval od tuzemského dodávateľa, sklad, v ktorom skladuje je pod stálym veterinárnym dohľadom, sklad potvrdil skladovanie, evidenciu tovaru, manipuláciu s tovarom a predložil aj všetky potrebné listinné dôkazy ohľadne skladovania tovaru a sklad samotné skladovanie potvrdil aj svedeckými výpoveďami, žalobca v konaní preukázal hmotnú povahu realizovaných obchodných transakcií, ktorú správca dane nijako nespochybnil a žalobca preukázal dodanie tovaru v súlade so zákonom.
Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs 131/2009, majúc za to, že súdy sa stotožňujú s obranou daňových subjektov, ktorá spočíva v tom, že nie je možné požadovať od daňového subjektu preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno daňového subjektu je jasne limitované ustanovením § 24 daňového priadku, ktoré však nemožno vykladať na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.
Nebolo možné, aby kontrolovaný daňový subjekt produkoval dôkazy, ktoré sa týkajú daňových subjektov, o ktorých nemá žiadnu vedomosť a vôbec tieto subjekty nepozná. Nie je možné, aby kontrolovaný daňový subjekt niesol zodpovednosť za iné daňové subjekty, ktoré so správcom dane nespolupracujú z rôznych dôvodov. Nie je možné, aby zistenia správcu dane u iných daňových subjektov, s ktorými kontrolovaný daňový subjekt neobchodoval, tieto nepozná a nemá o nich žiadnu vedomosť, ťaživo prenášal na kontrolovaný daňový subjekt a pripisoval daňovému subjektu účasť na daňovom podvode.
41. V poslednom bode žaloby č. V. žaloba poukázal na to, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou ako a čím žalobca porušil zákon.
Vyjadril presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie je nezákonným rozhodnutím z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Svoje námietky zhrnul do bodov, pričom v bode A) uviedol, že rozhodnutie žalovaného je zmätočné, najmä s prihliadnutím na vykonané dôkazy a ich hodnotenie jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, s
ktorými si logicky odporuje. Žalovaný, ani správca dane neodôvodnili, prečo na dôkazy, ktoré získali pri zisťovaní skutkového stavu, ktoré svedčia v prospech žalobcu a na vysvetlenia žalobcu podané v daňovom konaní, neprihliadli, hoci sami potvrdili, že žalobca splnil všetky bezprostredné podmienky uvedené v zákone o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia. Rozhodnutie neobsahuje ani jediný priamy dôkaz, ktorý by odôvodňoval závery žalovaného. Správca dane tiež nevykonal niektoré žalobcom navrhnuté dôkazy, čím neboli zachované práva žalobcu v daňovom konaní v súlade s § 3 ods. 1 daňového poriadku.
V bode B) žalobca uviedol, že ani žalovaný ani správca dane nepredložili nespochybniteľné dôkazy o tom, že plnenia vyplývajúce z obchodných prípadov deklarovaných prostredníctvom faktúr a iných poskytnutých dôkazov počas daňovej kontroly a následného daňového konania nebolo žalobcovi poskytnuté a žalobcom poskytnuté tak, ako to uviedol. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný ani správca dane nepredložili žiadny dôkaz o tom, že žalobca vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť o podvodnom konaní.
Pod bodom C) žalobca vytýkal, že správca dane sa pri výkone kontroly musí držať daňových zásad hodnotenia dôkazov, spôsobu, dokazovania rozsahu kontroly. V zmysle zákona možno ako dôkazný prostriedok použiť čokoľvek, čo má vypovedaciu schopnosť o objektívnej skutočnosť. Vyjadril presvedčenie, že dôkazné prostriedky, ktorých predloženie počas daňovej kontroly zabezpečil, ako aj dôkazné prostriedky, ktoré žalovaný a správca dane získali vlastnou činnosťou, všetky svedčia o objektívnej skutočnosti - zdaniteľných obchodoch žalobcu.
V poslednom bode D) žalobca vytýkal porušenie neutrality DPH, domáhajúc sa zrušenia rozhodnutia žalovaného zo daň 05. 11. 2019 v spojení s rozhodnutím správcu dane zo dňa 21. 05. 2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného
42. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04. 06. 2020 zaujal stanovisko k námietkam uvedeným v žalobe a zotrval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.
Zdôraznil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016, o výsledku ktorej vyhotovil protokol. Na základe predložených dokladov bolo zrejmé, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období, okrem iného uplatnil právo na odpočítanie dane z jednotlivých faktúr, na ktorých je v pozícii dodávateľa uvedená spoločnosť Mima Market s. r. o. (neuznané odpočítanie dane v sume 32.788,78 eura). Na vystavených faktúrach je v pozícií odberateľa deklarovaná spoločnosť ZUZANEX (neuznané oslobodenie od dane v sume 21.531,16 eura). Prostredníctvom predložených faktúr žalobca deklaroval, že označený dodávateľ mu v kontrolovanom zdaňovacom období dodal tovar -kuracie prsia, ako aj to, že deklarovaný odberateľ od neho v preverovanom zdaňovacom období kúpil tovar (kuracie rezne). V priebehu dokazovania, vedeného správcom dane, skutočné dodanie tovaru v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o DPH, ako aj predaj tovaru do iného členského štátu (§ 43 ods. 1 zákona o DPH) nebolo preukázané. Ak nedošlo k dodaniu tovaru v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a preto žalobcovi (odberateľovi), nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane v sume 32.788,78 eura v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Dodávateľovi vznikla povinnosť zaplatiť daň z dôvodu jej uvedenia vo faktúre podľa ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH. Správca dane posúdil charakter jednotlivých obchodných transakcií a nevzniesol pochybnosti o existencii tovaru, ktorým sa v sklade MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo (ukladateľ tovaru), či v sklade v Nitrianskom Pravne v rozhodnom období disponovalo. V priebehu dokazovania však nebol preukázaný priebeh zdaniteľných plnení tak, ako bol formálne deklarovaný v jednotlivých obchodných reťazcoch a najmä nebolo preukázané dodanie tovaru označenými dodávateľmi. Vo svetle týchto skutočností správca dane žalobcovi právo na odpočítanie dane spolu v sume 32.788,78 eura a oslobodenie od dane v sume 129.186,96 eur (20% v sume 21.531,16 eura) zamietol. Žalovaný následne, v rámci odvolacieho konania, rozhodnutie správcu dane preskúmal a konštatoval, že vytvorené obchodné reťazce nesú účelový charakter a ich hlavnou úlohou nie je riadne vykonávanie podnikateľskej činnosti jednotlivými
spoločnosťami zapojenými v tomto reťazci, ale o neoprávnené získanie daňovej výhody v podobe uplatneného práva na odpočítanie dane uvedenej na faktúrach. Faktom bolo, že označený dodávateľ dodanie tovaru pre žalobcu nepreukázal. Intrakomunitárne dodanie tovaru taktiež nebolo preukázané. Zo spisového materiálu vyplývali objektívne skutočnosti, na základe ktorých bolo rovnako možné prijať záver, že žalobca o nezákonnom konaní vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť. Pre zabránenie účasti na podvodnom konaní sa predpokladá dobrá viera žalobcu, no žalobca sám nepostupoval v danej veci s potrebnou odbornou starostlivosťou, keď ignorujúc citlivosť danej komodity a legislatívne požiadavky na jej vysledovateľnosť, neprijal dostatočné opatrenia, aby sa jeho účasť v danom obchodnom reťazci mohla považovať za konanie v súlade s „dobrou vierou“. Žalobca vo svojom odvolaní nepodal námietky, ktoré by zakladali dôvod na priznanie uplatneného práva na odpočítanie dane v celom rozsahu a vzhľadom na vzniknutú dôkaznú situáciu (žalobca neprijal dostatočné opatrenia, charakter komodity, ktorej osud sa spätne nedá preveriť, právne zmeny v preverovaných spoločnostiach) žalovaný nemal za to, že vrátením veci na ďalšie konanie budú výsledkom dokazovania také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu výroku rozhodnutia správcu dane.
Žalobca vyjadril presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonným rozhodnutím z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a pre rozpor medzi zisteným skutkovým stavom a obsahom spisov. Žalovaný po preštudovaní predmetnej žaloby konštatoval, že žalobca vo svojej žalobe opätovne zopakoval námietky, ktoré už prezentoval vo svojom odvolaní. Žalobca sa nestotožnil so spôsobom a výsledkom, ako sa žalovaný s jeho námietkami vysporiadal v rámci odvolacieho konania a žiadal, aby správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutí a postup správcu dane a žalovaného. V danom smere neuviedol nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného či správcu dane. Skutočnosť, že správca dane a žalovaný nevyhodnotili získané dôkazy tak, ako si to žalobca vzhľadom na svoje subjektívne očakávania predstavoval, nebol dôvod na to, aby boli rozhodnutia správcu dane a žalovaného označené za nezákonné. Charakter námietok žalobcu, prezentovaných v žalobe, rovnako svedčí aj o priamom ignorovaní všetkých zistených a uvádzaných skutočností. Žalobca účelovo obchádzal zistené skutočnosti a bagatelizoval ich vplyv na prijaté závery.
Správca dane v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie. Zistené skutočnosti, spôsob ich zistenia a vyhodnotenie dôkazov uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a tieto skutočnosti vychádzajú z predloženého spisového materiálu. Sám žalovaný sa v tomto vyjadrení plne odvoláva na odôvodnenie svojho rozhodnutia, v ktorom sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými zásadnými skutočnosťami. V danej veci je názor žalovaného nemenný a trvá na svojich záveroch.
K jednotlivým námietkam žalobcu a k ich formulácii žalovaný uviedol, že je potrebné nahliadať na odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného v celom kontexte a nie len vo vybraných častiach, ktoré uvádza vo svojej žalobe žalobca s jeho subjektívnym názorom na vec. Bolo zrejmé, že žalobca háji výhradne svoje záujmy (práva), no nemôže očakávať, že nespokojnosť s vydaným rozhodnutím bude žalovaný považovať za relevantný dôvod na zmenu výroku svojho rozhodnutia. K tvrdeniam žalobcu žalovaný zaujal svoje stanovisko vo svojom rozhodnutí a bol toho názoru, že správnosť jeho záverov potvrdzuje aj predložený spisový materiál. Žalobca v podanom daňovom priznaní deklaroval, že intrakomunitárne dodanie tovaru (§ 43 ods. 1 zákona po DPH) ako aj to, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Uplatneniu tohto práva predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Právo odpočítať daň z tovarov a služieb podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Ak je predmetom zdaniteľného obchodu tovar, daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1zákona o DPH, dňom dodania tovaru. Dodaním tovaru je podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH prevod práva nakladať s týmto tovarom ako vlastník. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, len daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 a rovnako iba v prípade, ak je táto daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Dodanie tovaru označeným dodávateľom v zmysle predložených faktúr pre žalobcu nebolo nepreukázané. Taktiež nebolo preukázané intrakomunitárne dodanie do iného členského štátu - spoločnosti ZUZANEX. Ak nebolo preukázané, že Mima Market s. r. o. tovar skutočne dodala, nevznikla jej potom z tohto titulu ani daňová povinnosť. Mima Market s. r. o. vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru pre žalobcu
ani nepreukázala. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa Mima Market s. r. o., žalobca ako odberateľ si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z predmetných prijatých faktúr, nakoľko skutočnosti uvedené na predložených faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektu na nich označeného ako dodávateľ (platiteľ dane). Žalovaný zastal názor, že ak neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane ako aj oslobodenia od dane, žalobca si tieto práva aj napriek tomu uplatnil, konal potom v rozpore so zákonom o DPH a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel dane vyrubiť. Za daných okolností si žalobca uplatnil výhodu (právo na odpočítanie dane) bez toho, aby na uplatnenie tejto výhody mal zákonný nárok. Žalobca sa domáhal uplatnenia svojich práv, nemôže však očakávať, že tieto práva mu budú priznané bez toho, aby ich oprávnenosť preukázal. Žalobca ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnených zdaniteľných plnení tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov, a to aj subjektom uvedeným na týchto dokladoch v pozícii dodávateľa. Každý daňový subjekt podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Z uvedeného vyplývala skutočnosť, že ak si žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, uplatnil konkrétne práva na základe zákona o DPH, musí byť schopný preukázať, že tieto práva boli uplatnené po splnení podmienok, ktoré tento zákon striktne určuje.
Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že nebolo možné, aby kontrolovaný daňový subjekt produkoval dôkazy, ktoré sa týkajú iných daňových subjektov. V prvom rade však žalovaný pripomenul, že v priebehu daňovej kontroly naozaj nie je na mieste „produkovať“ dôkazy, ktoré má mať žalobca k dispozícii už v momente, kedy si právo na odpočítanie dane uplatňuje. S tvrdením žalobcu, že je povinný preukázať len pravdivosť svojich tvrdení však žalovaný plne súhlasí. Sám žalobca v podanom daňovom priznaní tvrdí, že je oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane z predložených faktúr za dodávku tovaru od uvedených dodávateľov. Bolo teda zrejmé, že jeho dôkazným bremenom je preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Žalovaný súhlasil s tým, že dôkazné bremeno žalobcu nesmie byť absolútne. Tak, ako v danom prípade, sekundárne dôkazné bremeno znáša správca dane. Pripomenul, že sekundárne dôkazné bremeno spočíva vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných žalobcom. Žalobca v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a svoje tvrdenia a správca dane ich v priebehu dokazovania verifikoval. Dokazovaním vedeným správcom dane však bola vecná opodstatnenosť týchto listinných dokladov spochybnená. V dodávateľskej spoločnosti Mima Market s. r. o. došlo k právnej zmene, ktorú žalovaný považoval za účelové konanie žalobcu. Bývalý konateľ spoločnosti Mima Market s. r. o. p. S., pri ústnom pojednávaní dodanie tovaru pre žalobcu formálne potvrdil, svoje tvrdenia však preukázať nevedel. O dôveryhodnosti týchto tvrdení správca dane oprávnene nadobudol pochybnosti. Bývalý konateľ spoločnosti Mima Market s. r. o. p. S. vo svojej výpovedi napr. uviedol, že obchod medzi spoločnosťami Mima Market s. r. o. - daňový subjekt - G., s.ro. bol zrealizovaný za účelom zisku; kto bol dodávateľom tovaru sa vyjadriť nevedel. Preto žalovaný konštatoval, že nie je ani v súlade s právom Spoločenstva, ak si žalobca uplatňuje svoje práva bez toho, aby dostatočne preukázal, že tieto práva si uplatňuje oprávnene. Na všetkých uvedených tvrdeniach žalovaný trval a zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry európskych súdnych dvorov sa subjekty nemôžu dovolávať právnych noriem Spoločenstva podvodne alebo ich zneužívať. Uplatňovanie právnej úpravy Spoločenstva totiž nemôže byť rozšírené tak, aby zakrývalo zneužívanie zo strany podnikateľov, teda plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody stanovené právom Spoločenstva. Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužívaniam je cieľom uznaným a podporovaným aj Smernicou RADY 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Zamietnuť právo na odpočítanie dane je možné aj s odvolávkou na rozsudky súdnych dvorov Európskej únie zaoberajúce sa daňovým podvodom: V návrhoch generálneho advokáta ako aj v samotnom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03 a C-484/03 „Optigen“ bol zadefinovaný mechanizmus podvodu typu „karusel“, resp. „reťazec“.
Poukázal tiež, že vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) č. 931/2011 z 19. septembra 2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu právne zaistilo, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečia, aby prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorým sa potraviny dodávajú, a na požiadanie aj príslušnému orgánu boli k dispozícii názov a adresa
prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý potravinu odoslal (článok 3 ods. 1 písm. c) a názov a adresa odosielateľa (vlastníka), ak sa líši od prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý potravinu odoslal (článok 3 ods. 1 písm. d). V deklarovaných reťazcoch nebolo zrejmé, kedy a prostredníctvom koho vstúpil tovar („údajne“ pôvodom z Brazílie) na tuzemský trh. V daných prípadoch bolo nevyhnutné bezodkladne identifikovať takéto potraviny a určiť ich alokáciu. Európska komisia teda so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie povýšila ochranu zdravia obyvateľstva nad jednostranne obmedzené obchodné záujmy jednotlivca.
Bolo nesporné, že v skladových priestoroch žalobcu v objekte MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo sa nachádzal, existoval tovar živočíšneho pôvodu - kuracie mrazené mäso. K spôsobu, akým MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo poskytovali služby spojené so skladovaním sa vyjadrili zamestnanci - P. F. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102558702/2017), O. C. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100537199/2018), A. S. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100537166/2018) a U. U. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100257666/2019). Podľa vyjadrenia zamestnancov bolo zrejmé, že naskladnenie alebo vyskladnenie tovaru sa dialo na podnet žalobcu (e- mailová komunikácia) zamestnancami MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Ak bol tovar dodávaný do skladových priestorov Mraziarne Sládkovičovo od externých dodávateľov, resp. vydaný pre odberateľov mimo areál, zamestnanci tovar prebrali, uskladnili, resp. vydali. Ďalej z ich výpovedi bolo zrejmé, že skladníci výdaj tovaru zo skladu potvrdili, avšak nepotvrdili výdaj pre deklarovaného odberateľa ZUZANEX. Svedkovia S. a C. si nepamätali skutočnú osobu a spoločnosť, ktorá tovar prevzala. Z výpovede S. vyplýva, že údaje v skladovej evidencii sú zapisované na základe podkladov od ukladateľa t.j. žalobcu. Na základe vyššie uvedeného bolo možné konštatovať, že sám žalobca sa na naskladňovaní, resp. vyskladňovaní tovaru nezúčastňuje, nekontroluje jeho množstvo a ani kvalitu. Judikáty európskych súdnych dvorov (bez výnimky aj tie, ktoré uvádza žalobca v podanej žalobe) sa ustálili na názore, že nie je v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.
Mal za to, že realizácia sporných zdaniteľných plnení si vyžadovala vyššiu mieru opatrnosti zo strany žalobcu pri výbere obchodných partnerov pre dodanie mrazeného kuracieho mäsa, a to i s ohľadom na potrebu preukázania nárokov z nej vyplývajúcich v zmysle zákona o DPH, nakoľko táto hmotnoprávna norma v súvislosti s preukazovaním vecnej a materiálnej stránky deklarovaných odpočítateľných zdaniteľných plnení neliberalizuje dobromyseľného nadobúdateľa.
Vykonaným dokazovaním správca dane zistil priebeh obchodu s tovarom (brazílske mäso) a to nasledovne: ILANA s.r.o. › Mima Market s. r. o. ›daňový subjekt › Deák, spol. s r.o. (preprava tovaru Rotterdam (NL) ›Veľká Mača (SK). Spoločnosť ILANA s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňa 06.05.2016, jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť JUING OIL s.r.o, ktorá taktiež zanikla v dôsledku zlúčenia, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť DcaLaser s.r.o., ktorá bola dňa 14. 10. 2016 vymazná ex offo na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 28Cbr/45/2013-40. Ďalej vykonaným dokazovaním bolo zistené, že výhradným dodávateľom pre spoločnosť ILANA s.r.o. bola spoločnosť Baurágép, ktorej hlavnou činnosťou bol nájom vozidiel a stavebné služby. Podľa zistení správcu dane, spoločnosť Baurágép nedisponovala materiálnymi aktívami a žiadnymi zamestnancami, tovar fakturovala pre svojich zákazníkov, ako aj to, že bola objednávateľom prepravy (preprava z Rotterdamu na Slovensko). Ďalej správca dane preverovaním zistil, že spoločnosť ILANA s.r.o., ako aj jej právny nástupca spoločnosť JUING OIL s.r.o. nemali pridelené schvaľovacie číslo schválených prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, že nikdy nepožiadali o registráciu, nenachádzajú sa v informačných systémoch ŠVPS SR. Žalovaný opakovane poukazuje na výpoveď N. (za spoločnosť ILANA s.r.o.)., ktorý vo svojej výpovedi explicitne uviedol, že spoločnosť Mima Market s. r. o. nepozná (nič mu nehovorí), nikdy nevidel žiadneho dodávateľa ako aj ani odberateľa, o spoločnosti ILANA s.r.o. nič nevie, všetko malo byť ,,fiktívne“. Žalovaný v súvislosti s predloženým dôkazov (ako faktúr, ktorými podľa žalobcu potvrdil a preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia) konštatoval, že samotná existencia dokladov nie je ešte dôkazom o tom, že k dodaniu tovaru v skutočnosti došlo. Dodanie tovaru musí byť preukázané overiteľnými listinnými dôkazmi aj u obchodného partnera, čo však v danom prípade preukázané nebolo. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 24/2010/-57, na nález Ústavného súdu SR III.ÚS 401/09-17, na rozsudok SD EÚ č. C-184/05 TWOH. Čl. 28c(A) (a)1.
K znaleckému posudku uviedol, že „Znaleckým posudkom č. 3/2019 zo dňa 19. 02. 2019 vo veci posúdenia problematiky DPH“, ktorý vypracoval Ing. O. Y., znalec v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo je potrebné zdôrazniť, že posudok bol vypracovaný až dňa 19. 02. 2019 a jeho účelom je „objektívne zistenie skutkového stavu a posúdenia vo veci posúdenia problematiky DPH“. Podkladmi pre vypracovanie posudku boli: Hlavné knihy spoločnosti CORAL, spol. s r.o., Evidencia DPH (vstup a výstup), Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za preverované zdaňovacie obdobie a pod. V tejto súvislosti zdôraznil, že objektívny skutkový stav nie je možné založiť len na účtovnej a daňovej evidencii. Práve z dôvodu, že v znaleckom posudku nie sú zohľadnené skutočnosti zistené v priebehu dokazovania, poskytuje znalecký posudok len odpovede na otázky o objeme obchodov týkajúcich sa nákupu a predaja kuracích pŕs, vyčíslenie zaplatenej dane, výšku prijatých platieb, bilanciu zaplatenej dane, či formálny výklad zákona o DPH.
Žalovaný zopakoval, že v danej veci bola jednoznačne spochybnená opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení tak, ako bolo formálne deklarované prostredníctvom predložených dokladov v zdaňovacom období január 2016. Tak správca dane, ako aj žalovaný v procese daňovej kontroly, následného vyrubovacieho konania i odvolacieho konania postupovali v súlade s ustanoveniami daňového poriadku; postupovali podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránili záujmy štátu a obcí a dbali pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so závermi a obsahom rozhodnutí je pochopiteľná z dôvodu, že v danej veci sleduje výhradne svoje záujmy (uplatnenie si práva na odpočítanie dane). Pre zachovanie objektívnosti mal však správca dane i žalovaný v danej veci na zreteli aj záujmy štátu, ktoré boli neoprávneným konaním žalobcu v nemalej miere dotknuté.
43. Na základe uvedených skutočností navrhol súdu, aby žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol.
V. Ďalší priebeh konania
44. K vyjadreniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca zo dňa 24. 08. 2020, v ktorom uviedol, že si svojho dodávateľa v zmysle zákonných ustanovení riadne preveril, pričom zistil, že nie je na zozname daňových subjektov, ktorým by bola zrušená registrácia, žiadne majetkové prepojenie medzi uvedenými subjektmi neexistuje a protihodnota za dodaný tovar je cena obvyklá na trhu. Dodávateľ obchodný styk so žalobcom potvrdil a jednoznačne svojou výpoveďou deklaroval, že predmetný tovar dodal žalobca. Všetky platby za nákup tovaru boli realizované bezhotovostne. Spoločnosť Mima Market s. r. o. daň riadne odviedla, predložila dôkazy o pôvode tovaru, v prílohe faktúry č. M/2016003 je uvedený pôvod tovaru (dátum spotreby, číslo závodu a značka tovaru SADIA Brazília). Pôvod tovaru je vždy zreteľne označený aj na príslušných kartónoch. Žalobca deklaroval dodanie tovaru odberateľovi, odberateľ potvrdil obchodný styk so žalobcom a potvrdil prijatie tovaru, evidenciu faktúr, prepravu tovaru vlastnými dopravnými prostriedkami, preto mal za to, že skutočné dodanie tovaru bolo riadne preukázané. Zároveň poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžk/5/2018, ako aj judikatúru ESD. Mal pritom za to, že žalovaný a ani správca dane nepredložili jediný dôkaz o tom, že by sa žalobca vedome podieľal na podvodnej činnosti iných obchodných subjektov a ani dôkaz o tom, že by žalobca mal vedomosť o zneužívaní princípov systému DPH inými subjektmi. Správca dane a žalovaný na ťarchu žalobcu pripísali nedostatky iných daňových subjektov, k čomu uviedol, že so spoločnosťou ILANA s.r.o. neobchodoval, túto spoločnosť nepozná a tieto nedostatky nemožno pripísať na jeho ťarchu. Okrem toho zdôraznil, že stále podniká rovnakým spôsobom a tento spôsob do marca 2014 zo strany správcu dane namietaný nebol.
45. Písomné vyjadrenie zo strany žalovaného v zmysle § 106 ods. 2 SSP podané nebolo.
46. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 22. 02. 2022 za účasti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného podľa § 114 SSP. Po prejednaní veci bol rozsudok verejne vyhlásený dňa 22. 03. 2022.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
47. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 11. 2019, pričom dospel k záveru, že vyššie označené rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. d/ SSP (teda z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 4 SSP.
48. Podľa § 3 ods. 1, 3, 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2019 (teda v čase rozhodovania žalovaného), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
49. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2016 (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z. z.), teda i v kontrolovanom zdaňovacom období, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať,
Podľa § 17 ods. 1 vyššie citovaného zákona, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.
Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 43 ods. 1, 4, 5 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 69 ods. 1 vyššie citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
50. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. a tiež skutočnosť, či došlo k porušeniu § 43 ods. 1, 5 tohto zákona tým, že žalobca neoprávnene deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane z tuzemska do iného členského štátu, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu a dodržanie daňového poriadku v rozsahu uplatnených žalobných bodov a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2016.
51. Podstatný priebeh administratívneho konania správny súd opísal v čl. I tohto rozsudku, pričom ďalej správny súd zohľadňoval skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania v nadväznosti na predostreté žalobné body.
52. Hneď na úvod je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že správca dane, ako ani žalovaný nespochybnili samotnú existenciu tovaru. Správca dane spochybnil opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení tak, ako boli deklarované v jednotlivých obchodných reťazcoch. Následne žalovaný uviedol, že zo zistení správcu dane vyplývalo, že bolo s predmetným tovarom nakladané spôsobom, ktorý nesie znaky podvodného konania a jeho cieľom je získať daňovú výhodu v podobe uplatneného práva na odpočítanie dane a čerpania nadmerných odpočtov. Tovar, ktorý bol v neustálom fakturačnom obehu, sa priviezol do skladu MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, kde niekoľkokrát zmenil majiteľa. Daňové subjekty nemali potrebu zisťovať odkiaľ a kým bol vlastne tovar do mraziarní odoslaný. Nebolo známe, kto potravinu uviedol na tuzemský trh, ani aká je vlastne krajina jej konečnej spotreby. Na základe objektívnych skutočností, ktoré správca dane zistil a vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, prijal záver, že daňový subjekt je súčasťou podvodného obchodného reťazca s komoditou „mrazené kuracie mäso
- prsia“. Na uvedenú argumentáciu vo svojom rozhodnutí poukázal aj žalovaný, ktorý argumentáciu správcu dane rozvinul a doplnil, že za danej dôkaznej situácie je možné konštatovať, že v danej veci ide o účelovo vytvorené obchodné reťazce, ktorých hlavnou úlohou nie je riadne vykonávanie podnikateľskej činnosti jednotlivými spoločnosťami zapojenými v tomto reťazci, ale o neoprávnené získanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty. Súčasťou reťazca je vždy tzv. zmiznutý obchodník. Zmiznutý obchodník fakturuje tovar „nárazníku“ sprostredkovateľskej spoločnosti, ktorá si plní svoje daňové povinnosti, účtuje o predmetných obchodoch, podáva daňové priznania k dani z pridanej hodnoty a vykázanú daň zaplatí. Spoločnosti v postavení „nárazník“ nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH, ale z titulu jej uvedenia na daňovom doklade - faktúre (§ 69 ods. 5 zákona o DPH). V prípade existencie daňového podvodu, keď daňový subjekt preukázateľne splnil všetky bezprostredné podmienky uvedené v zákone o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia, je možné zamietnuť právo na odpočítanie dane s odvolávkou na rozsudky súdnych dvorov Európskej únie zaoberajúce sa daňovým podvodom. Dôvodom na neuznanie práva daňového subjektu na odpočítanie dane nie je porušenie hmotnoprávneho predpisu - zákona o DPH, ale účasť na daňovom podvode. Pri podvodnom konaní sa predpokladá dobrá viera daňového
subjektu. Z uvedeného dôvodu je správca dane povinný na základe objektívnych okolností preukázať, že daňový subjekt o podvodnom konaní vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť. Zároveň uviedol, že aj judikáty európskeho súdneho dvora teda prisvedčili správcovi dane, ktorý nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane za predpokladu, že daňový subjekt neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že sa svojím konaním nezapojil do obchodného reťazca, ktorého cieľom je získanie daňovej výhody. Existujú objektívne skutočnosti, že daňový subjekt vedel, mohol vedieť, resp. mal vedieť, že sa svojím konaním zúčastňuje nezákonného a účelového konania, ktorého cieľom je získanie daňovej výhody v podobe neoprávneného odpočítania dane, resp. čerpania nadmerného odpočtu.
V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný uviedol, že samotná existencia dokladov nie je ešte dôkazom o tom, že k dodaniu tovaru v skutočnosti došlo. Nakoľko daňový subjekt nevedel k preverovaným transakciám uviesť, resp. vyjadriť sa a predložiť relevantné dôkazy, správca dane neuznal daňovému subjektu ani oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH.
53. S poukazom na uvedené závery, vyjadrené v napadnutom rozhodnutí, sa správny súd zaoberal otázkou, či odôvodnenie rozhodnutia daňových orgánov, pokiaľ ide o vysporiadanie sa s podmienkami, pre ktoré bolo konštatované, že konaním daňového subjektu došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a tiež k nepriznaniu oslobodenia od dane pri dodaní tovaru s tuzemska do iného štátu v zmysle § 43 zákona o DPH, je postačujúce pre vyvodenie záveru, aký urobili daňové orgány, teda záveru o tom, že žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a priznanie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru s tuzemska do iného štátu.
Správny súd dospel k záveru, že tomu tak nie je, pretože na jednej strane uviedol, že nebola vznesená pochybnosť o existencii tovaru, ktorým sa v sklade MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo v rozhodnom období disponovalo a na druhej strane uviedol, že z predložených dokladov nebolo možné identifikovať údaje o dávke, šarži, prípadne zásielke a vzhľadom na opakujúce sa množstvá a rovnaký druh tovaru bol podľa názoru žalovaného aj opis potraviny nedostatočne presný. Považoval tiež za nesporné, že v skladových priestoroch daňového subjektu v objekte MRAZIARNE a.s Sládkovičovo sa nachádzal, existoval tovar živočíšneho pôvodu - mrazené kuracie mäso. S ohľadom na vyššie uvedené však nebolo možné prisvedčiť tomu, že tovar na faktúrach, resp. prílohách bol špecifikovaný tak podrobne, aby bola možná jeho jednoznačná identifikácia, ktorá by vylučovala možnosť zapojenia žalobcu do reťazca poznačeného podvodom. Z uvedeného podľa názoru súdu vznikla pochybnosť o existencii tovaru v zmysle sporných faktúr, nakoľko žalovaný v rozhodnutí zmätočne na jednej strane potvrdil existenciu tovaru a následne ju poprel tým, že nebolo možné tovar jednoznačne identifikovať v zmysle preskúmavaných faktúr, čo svedčí tomu, že v danom prípade neboli splnené podmienky na priznanie nároku na odpočítania dane z pridanej hodnoty podľa § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH.
Okrem toho žalovaný poukazoval aj na porušenie § 43 zákona o DPH, ale aj v napadnutom rozhodnutí z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil tie závery, ktoré právne kvalifikoval jednak ako podvodné konanie a tiež uviedol aj zneužitie práva Spoločenstva s hlavným cieľom získať daňovú výhodu, čo správny súd považoval za mätúce a nezrozumiteľné právne zdôvodnenie nepriznania práva na odpočítanie dane, pretože z neho po právnej stráne jednoznačne nevyplýva, či sa žalobca podieľal na zneužití práva, alebo na podvodnom karuselovom obchode smerujúcom k daňovému úniku. Od právnej kvalifikácie konania, ktoré je nezlučiteľné so systémom DPH, totiž závisí nielen okruh skutočností, ktoré musia byť v daňovom konaní preukázané, ale aj to, kto tieto skutočnosti preukazuje, čo má vplyv aj na realizáciu práva daňového subjektu na obhajobu, ako aj na bránenie svojich práv.
54. Zneužitie právnej regulácie spoločného systému DPH v zmysle judikatúry Súdneho dvora sa od podvodného konania odlišuje tým, že pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situácie, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva Európskej únie v konečnom dôsledku vznikne nedôvodná ujma iného, v danom prípade štátu.
Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17. 0. 2017 „o zneužitie práva podľa judikatúry Súdneho dvora EU teda ide vtedy, keď napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom (a v tejto súvislosti riadnym výkladom daňového práva Únie v zmysle čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľmi právnej úpravy DPH, pričom z okolností prípadu je zrejmé, že získanie tohto
daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) s vytvorením umelých podmienok (t.j. odporujúcim pôsobeniu trhového mechanizmu na ekonomické činnosť daňových subjektov) na jeho dosiahnutie a bolo hlavným účelom posudzovaných plnení. Z tohto záveru vyplýva okruh skutočností, ktoré nikto iný ako správca dane musí preukázať, aby odôvodnil mimoriadny zásah štátnej moci do práv daňového subjektu, a to nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Ide o tie prvky zdaniteľných obchodov ako právne úkony či iné skutočnosti, ktoré predstavujú zneužitie, ďalej získanie neoprávnenej daňovej výhody na strane daňového subjektu a vznik ujmy na strane štátu, ktorá by bez vytvorenia zneužívajúcej situácie nenastala, a tiež nespochybniteľný záver, že získanie daňového zvýhodnenia bolo hlavným dôvodom uskutočnenia ekonomickej činnosti daňových subjektov.
O zneužitie práva podľa Najvyššieho súdu nejde v prípade, ak dotknuté ekonomické činnosti môžu mať iné objektívne vysvetlenie, ako iba dosiahnutie daňového zvýhodnenia. Týmto sa vylučuje, resp. potlačuje idea hlavného cieľa. Nepochybne je v záujme dotknutého daňového subjektu takéto vysvetlenie skúmaných obchodných transakcií správcovi dane poskytnúť.“
V tejto súvislosti sa bude musieť správny orgán vysporiadať s vysvetleniami žalobcu, ktoré sú rozsiahle nielen v daňovom konaní, ale aj vo vyrubovacom konaní. Okrem toho správny súd konštatoval, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne neobjasnil, čo považoval za skutočný obsah skúmaných právnych úkonov, či na ktoré právne úkony alebo iné skutočnosti v súvislosti s posudzovanými obchodnými prípadmi neprihliadal a ako sa to prejavilo v celkovom právnom posúdení veci, t. j. prečo súbežne dospel aj k inému právnemu hodnoteniu zistených skutočností.
55. Od zneužitia práva ako dôvodu pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry Súdneho dvora nutné odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je taktiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia.
V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že pokiaľ sa žalobcovi ako daňovému subjektu nepreukáže podvodný úmysel, je hodnotenie skutkovej otázky, či mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom, spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných oparení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Tieto opatrenia však nie sú všeobecne definované a posudzujú sa individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.
56. Správny súd je toho názoru, že odôvodnenie žalovaného je napriek riadnemu zisteniu skutkového stavu zmätočné, nakoľko žalovaný si neujasnil dôvod pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane, tento riadne nevysvetlil a neuviedol právne úvahy, ktorými sa riadil. Okrem toho vôbec žalovaný nereflektoval na rozdiely medzi zneužitím práva a podvodným konaním, ako ani nemal ujasnené splnenie podmienok uvedených v § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH a tiež porušenie § 43 zákona o DPH.
57. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych (v predmetnej veci daňových) orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy a či splnili povinnosti stanovené zákonom. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
58. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozmiteľnosť a zmätočnosť a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca v podanej žalobe síce navrhol, aby súd zrušil i rozhodnutie správcu dane, avšak súd nevzhliadol takéto dôvody s poukazom na ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. S poukazom na uvedené bude úlohou žalovaného, aby v naznačenom smere opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 21. 05. 2019, najmä si jednoznačne na základe vykonaného dokazovania ozrejmil, či sú splnené podmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH a to s poukazom nielen na existenciu nejakého tovaru, ale tovaru uvedeného na sporných faktúrach. Až následne bude povinnosťou žalovaného hodnotiť ďalšie skutočnosti vo vyššie uvedenom smere a svoje
rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo zrozumiteľné nielen pre správne orgány, ale aj pre účastníkov konania.
Správny súd v tomto ohľade uvádza, že je právnou povinnosťou daňových orgánov svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, čím sa napĺňa účel, aby rozhodnutia týchto orgánov neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho postavenia, ale najmä presvedčivosti ich odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody, ktoré daňové orgány k takému rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti a zákonnosti konania zo strany týchto orgánov. Rozhodnutie daňového orgánu má byť potom následne aj preskúmateľné súdom. Daňové orgány majú zabezpečiť, aby z ich konania nevznikali pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní ich mocenského postavenia. Z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi bolo potrebné, aby bol postup orgánov objektívny a nevykazoval znaky svojvôle z ich strany. Preto aj rozhodnutie musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, keďže svojím rozhodnutím zasiahol do majetkového práva žalobcu. Je úlohou žalovaného v odôvodnení uviesť konkrétne dôvody vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty. Práve splnenie uvedených zákonných predpokladov však absentuje v napadnutom rozhodnutí žalovaného.
59. Ďalšími námietkami žalobcu sa už súd nezaoberal, aby neprejudikoval výsledok ďalšieho konania daňových orgánov, ktoré sú v predmetnej veci zmysle ust. § 191 ods. 6 SSP viazané právnym názorom súdu, pričom bude ich povinnosťou vo veci opätovne konať a vydať rozhodnutie, ktoré bude dostatočne odôvodnené, s dôrazom na námietky žalobcu, ktoré vznášal v priebehu konania.
60. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
61. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.