Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/338/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: C-LSG, s.r.o., IČO: 50 747 291, so sídlom Nádražná 1880/34, 900 28 Ivanka pri Dunaji, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., IČO: 36 860 662, so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, proti povinnému: PPSK invest družstvo, IČO 50 476 246, so sídlom Odborárska 13089/50, 831 02 Bratislava, právne zast.: JUDr. Miroslav Ivanovič, advokát, IČO: 42 204 135, so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, o vymoženie 338 831,23 Eur s prísl., vedenej súdnou exekútorkou, Mgr. Angelikou Slopovskou, so sídlom exekútorského úradu Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava, pod sp. zn. 152EX 146/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. dňa 07.05.2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd návrh povinného na prerušenie exekučného konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.01.2021, vedeného pod sp. zn. , domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 338.831,23 Eur na základe exekučného titulu - notárska zápisnica sp. zn. N 579/2020; Nz 31720/2020; NCRIs 32219/2020, vydaná Notárskym úradom JUDr. Ondrej Ďuriač so sídlom v Bratislave zo dňa 15.10.2020. Poverením zo dňa 06.04.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku, JUDr. Angeliku Slopovskú, so sídlom exekútorského úradu Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 07.05.2021 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie opieral o presvedčenie, že záväzok vo výške 270.000,- Eur vyplývajúci z faktúry č. 2008002 nikdy nemohol vzniknúť a notárska zápisnica bola spísaná a povinným podpísaná ešte skôr, ako reálne došlo k poskytnutiu akéhokoľvek plnenia zo strany oprávneného. Oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Za použitia ustanovení , , , a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), posúdil vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie ako návrh s odkladným účinkom podľa Exekučného poriadku, ktorý však nepovažoval za dôvodný. Po preskúmaní notárskej zápisnice sp. zn. N 579/2020; Nz 31720/2020; NCRIs 32219/2020, vydanej Notárskym úradom JUDr. Ondrej Ďuriač so sídlom v Bratislave zo dňa 15.10.2020, dospel k záveru, že obsahuje všetky náležitosti podľa Exekučného poriadku. V uznaní dlhu, ktoré bolo podkladom notárskej zápisnice, spísanom medzi účastníkmi konania je jasne a určito vymedzený záväzok povinného voči oprávnenému vyplývajúci z Faktúry č. 2005012 zo dňa 31.05.2020 na sumu 29.880,- Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 30.06.2020, Faktúry č. 2007012 zo dňa 21.07.2020 na sumu 38.951,23 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 20.08.2020, Faktúry č. 2008002 zo dňa 05.08.2020 na sumu 270.000,- Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 24.09.2020. Dlžník (povinný)

vyhlásil, že uvedené faktúry celkovo vo výške 338.831,23 Eur boli vystavené oprávnene a zároveň vyhlásil, že uznáva svoj dlh a zaväzuje sa ho zaplatiť veriteľovi (oprávnenému) v plnej výške, t.j. vo výške 338.831,23 Eur najneskôr do 23.10.2020, čo za povinného svojim podpisom potvrdil predseda družstva. Uvedené faktúry sa stali splatnými pred podpísaním uznania dlhu, ktoré bolo podkladom pre spísanie notárskej zápisnice. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v čase uznania dlhu a teda aj v čase spísania notárskej zápisnice (exekučného titulu) dlh existoval. Notárska zápisnica obsahuje právny záväzok, označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a teda spĺňa všetky náležitosti ustanovené Exekučným poriadkom na to, aby mohla byť považovaná za riadny exekučný titul. Závery uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 30.01.2013, nemožno na daný skutkový stav aplikovať, nielen z toho titulu, že uvedené rozhodnutie bolo neskorším rozhodnutím dovolacieho súdu zrušené, ale aj z toho dôvodu, že v tomto exekučnom konaní sa jedná o uznanie dlhu obsahujúce vyhlásenie o právnom záväzku dlžníka, ktorý vznikol z faktúr vystavených povinnému oprávneným, a ktoré boli v čase uznania dlhu po lehote splatnosti z čoho vyplýva, že povinný riadne uznal existujúci dlh.

3/ Za irelevantné považoval tvrdenia povinného o tom, že podal na Okresnom súde Bratislava III žalobu o určenie neplatnosti notárskej zápisnice/žalobu o určenie, že dlh vo výške 270.000,- Eur a jeho príslušenstvo neexistuje. V prvom rade predloženie žaloby povinným nijakým spôsobom nepreukazuje jej reálne podanie na príslušnom súde a iniciovanie konania o spornej otázke a v druhom rade pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o tom, že by bol právny úkon, na ktorý odkazuje notárska zápisnica, neplatným resp. že záväzok obsiahnutý v notárskej zápisnici neexistuje, znamená to, že notárska zápisnica je naďalej spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, nakoľko v tomto štádiu nemožno objektívne predpokladať ako bude v danej veci rozhodnuté. Preto tvrdenie povinného, že v exekučnom konaní, sú splnené podmienky na prerušenie exekučného konania, nakoľko rozhodnutie súdu v exekučnom konaní o návrhu na zastavenie exekúcie závisí od otázky, ktorá sa rieši v inom súdnom konaní, nie je pravdivé. Nie je však vylúčená možnosť, že v čase keď bude povinný disponovať právoplatným rozhodnutím, ktoré by malo za následok, že notársku zápisnicu nemožno naďalej považovať za spôsobilý exekučný titul, môže povinný podať ďalší návrh na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatoval, že za daných okolností nie sú splnené podmienky na prerušenie exekučného konania, nakoľko súd mohol vydať meritórne rozhodnutie na základe vyššie uvedeného skutkového stavu.

4/ Pretože povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyšší súdny úradník ho považoval za nedôvodný a podľa § 61l ods 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si ich neuplatnili.

5/ Proti rozhodnutiu povinný podal sťažnosť z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, súd riadne nerozhodol o návrhu povinného na prerušenie exekučného konania zo dňa 27.04.2021 a uznesenie je zároveň nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené, čo malo za následok skutočnosť, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za nesprávny považoval záver súdu o tom, že ak sa faktúry stali splatnými pred podpísaním uznania dlhu, ako aj notárskej zápisnice, v takom prípade dlh obsiahnutý v týchto úkonoch existoval. Faktúra je podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovným dokladom daňovým dokladom, na základe ktorej nevznikajú záväzky s poukazom na a dôvodom vzniku záväzku nie je ani uznanie dlhu, ani notárska zápisnica s privolením vykonateľnosti záväzku dlžníka. Na podporu svojich tvrdení poukázal na závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2010, sp. zn. , a síce: „Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať ( a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája

a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní ( ). Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou, podľa názoru dovolacieho súdu celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť).“ Záväzky nevznikajú ani na základe uznania dlhu v zmysle . Uznanie dlhu považuje za samostatný zabezpečovací inštitút. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe uznania. To znamená, že dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania netrval, resp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Na to, aby uznanie dlhu malo účinky predpokladané zákonom, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí dlh, ktorý v čase uznania existoval. Uvedené potvrdzuje aj ustálený právny názor obsiahnutý v odbornej literatúre, v zmysle ktorého platí, že „predmetom uznania môže byť existujúci a platný záväzok. Ak dlžník uznal určitý záväzok zo zmluvy, hoci zo zmluvy preňho žiadny záväzok nevyplýva, alebo by išlo o už zaniknutý záväzok, potom by uznal neexistujúci záväzok. S takýmto uznaním nemožno spájať žiadne právne následky uvedené v .“1, a zároveň „Uznanie dlhu podľa nie je samostatným zaväzovacím dôvodom, nemožno ním teda založiť nový záväzok.“ Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax, v zmysle ktorej je uvedené, že: „Uznanie dlhu nie je novým právnym dôvodom vzniku záväzku; uľahčuje však veriteľovi procesné postavenie v prípade sporu, pretože veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu a ani jeho výšku v dobe uznania. Naopak dlžník, pokiaľ by namietal, že dlh nevznikol (či nevznikol v uznanej výške), že bol splnený alebo že inak zanikol, musel by to preukázať (Ro NS ČR z 11. 6. 2003, sp. zn. ).“ V zhode s názorom judikatúry teda na základe uznania dlhu nevzniká namiesto pôvodného záväzkového vzťahu nový záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom (uznanie dlhu nie je novým právnym dôvodom vzniku záväzku). Deklaruje sa ním iba právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Povinný tvrdil, že potom ako mu bola faktúra doručená, doručil oprávnenému Oznámenie, ktorým faktúru neuznal a vrátil oprávnenému. Faktúru neeviduje v účtovníctve, čo preukazoval i potvrdením svojho účtovníka. Za účelom preukázania, že zo strany oprávneného mu neboli poskytnuté ani dodané žiadne sprostredkovateľské služby, navrhol nariadiť pojednávanie a vykonať výsluch štatutárneho orgánu povinného (p. Radoslav Čurlej,), ako aj konateľa oprávneného (p. Karol Košík). Zároveň žiadal súd, aby uložil oprávnenému povinnosť predložiť písomnosť (odovzdávací a preberací protokol alebo akúkoľvek inú písomnosť, z ktorej by vyplývala existencia oprávnenosti pohľadávky vyfakturovanej Faktúrou), nakoľko nie je v možnostiach a schopnostiach povinného predložiť súdu dôkaz o neexistencii určitej právnej skutočnosti.

6/ Ďalej dodal, že notárska zápisnica vyhotovená podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku predstavuje len zabezpečovací inštitút, ktorý môže zabezpečovať len existujúci záväzok, čo vyjadril i Ústavný súd SR v uznesení, sp. zn. -17 zo dňa 10. júna 2015, že je akceptovateľný právny názor vychádzajúci z toho, že ak má mať notárska zápisnica účinok exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň jeho vyjadrením súhlasu s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) musí záväzok existovať, inak notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval. Otázku materiálnej vykonateľnosti Notárskej zápisnice tak príslušný súd nesprávne právne posúdil. Ak v čase podpisu uznania dlhu, a teda aj notárskej zápisnice záväzok povinného neexistoval, nakoľko zo strany oprávneného nedošlo k poskytnutiu žiadnych služieb v prospech povinného, z ktorých by mohol vzniknúť nárok na sprostredkovateľskú províziu, nie je možné v notárskej zápisnici vymedziť konkrétny existujúci právny záväzok. Neexistujúci právny záväzok nie je navyše možné ani uznať. S prihliadnutím na vyššie uvedené mal za to, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, čím boli naplnené dôvody na zastavenie exekučného konania podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

7/ Vo vzťahu k absencii riadneho rozhodnutia o návrhu povinného na prerušenie konania žiadal, aby súd o ňom riadne rozhodol v súlade s alebo ods. 3 . V právnej veci povinného (žalobcu) proti oprávnenému (žalovaného) o určenie neexistencie záväzku je vedené pred Okresným súdom Bratislava III konanie pod sp. z. (ďalej len „Súdne konanie“), v ktorom sa rieši hmotnoprávny základ

- teda existencia a dôvod vzniku vymáhanej pohľadávky v tomto exekučnom konaní. Rozhodnutie súdu v exekučnom konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podľa jeho názoru závisí od otázky, ktorá sa rieši v Súdnom konaní, a zároveň otázku (ne)existencie záväzku nie je možné riešiť v exekučnom konaní ako

otázku predbežnú. Ak by k prerušeniu exekučného konania nedošlo a v tomto konaní sa pokračovalo, dôjde k vymoženiu neexistujúcej pohľadávky oprávneného a povinnému bude spôsobená značná finančná a hospodárska škoda, ktorej náhradu si bude nútený následne uplatňovať voči oprávnenému po právoplatnom rozhodnutí v Súdnom konaní, ktorej následná vymožiteľnosť je za súčasného stavu veľmi nepravdepodobná. Odôvodnenie uznesenia vo vzťahu k návrhu povinného na prerušenie konania zo dňa 27.04.2021 je nejasné, nepresvedčivé a nezrozumiteľné. Taký postup súdu robí jeho rozhodnutie rozporným s právom na spravodlivý proces. V tomto smere povinný poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR vo vzťahu k povinnosti súdov vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania (, , , , , ). Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd rozhodnutie v celom rozsahu zrušil alebo zmenil tak, že exekúciu v celom rozsahu zastaví a prizná povinnému nárok na náhradu trov konania o tejto sťažnosti v rozsahu 100 %.

8/ Oprávnený považoval podanú sťažnosť za nedôvodnú a navrhol súdu ju zamietnuť. Nesúhlasil s tým, že faktúra z 28.02.2021 bola neoprávnene vystavená, čo oznámil i povinnému v odpovedi zo dňa 08.04.2021 na Oznámenie povinného o neoprávnene vystavenej faktúre zo dňa 28.02.2021. Oprávnený vystavil predmetnú faktúru č. 2008002 zo dňa 05.08.2020 na sumu 270.000,- Eur oprávnene na základe zmluvy o sprostredkovaní a poskytnutí služieb povinnému. Tvrdenia povinného o neexistujúcej pohľadávke považoval za nelogické aj z toho dôvodu, že povinný túto pohľadávku uznal dvakrát - jednak v uznaní dlhu zo dňa 14.10.2020, ako aj v notárskej zápisnici č. N 579/2020, NZ 31720/2020 zo dňa 15.10.2020 a začal ju namietať až listom, ktorý zaslal oprávnenému viac ako 5 mesiacov po uznaní dlhu. Ak by povinný nemal záväzok voči oprávnenému, nemal by ani dôvod podpísať jednak uznanie dlhu dňa 14.10.2020 a ani notársku zápisnicu dňa 15.10.2020. Za nepravdivé považoval tvrdenia povinného, že právnym dôvodom vzniku záväzku sú len faktúry; zo znenia notárskej zápisnice celkom jasne vyplýva, že právnym dôvodom vzniku záväzku sú neuhradené poskytnuté služby, ktoré sú opísané v priložených faktúrach a ktoré oprávnená osoba prevzala. Dlh v čase spísania notárskej zápisnice i uznania dlhu existoval, nakoľko faktúry boli splatné pred spísaním notárskej zápisnice, t.j. pred 15.10.2020; konkrétne faktúra č. 2005012 zo dňa 31.05.2020 na sumu 29 880 eur so splatnosťou 30.06.2020, faktúra č. 2007012 zo dňa 21.07.2020 na sumu 38 951,23 eur so splatnosťou 20.08.2020, faktúra č. 2008002 zo dňa 05.08.2020 so splatnosťou 24.09.2020. Notárska zápisnica je vykonateľným exekučným titulom, ktorý spĺňa všetky náležitosti podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný údajne neeviduje faktúru č. 2008002 na sumu 270.000,- Eur vo svojom účtovníctve ešte neznamená, že táto nie je oprávnená a nespochybňuje jej vierohodnosť. Z uvedeného dôvodu nemá žiaden význam predložené potvrdenie účtovníka o tom, že daná faktúra sa v účtovníctve povinného nenachádza. Dlh povinného v čase jeho uznania, tj. dňa 14.10.2020, trval s poukazom na . Povinný žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že po uznaní svojho dlhu tento zanikol. Napriek rozsiahlej argumentácii povinného o tom, že podľa jeho názoru je faktúra nedôvodná, tento nijakým spôsobom sa nevyjadruje k okolnostiam za akých došlo zo strany p. Čurleja ako štatutára povinného k podpísaniu uznania dlhu dňa 14.10.2020 ako aj k podpísaniu notárskej zápisnice zo dňa 15.10.2020. Taktiež sa nevyjadruje ku skutočnosti prečo až po viac ako 5 mesiacoch od uznania dlhu napáda oprávnenosť danej faktúry. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že obrana povinného je účelová a jednoznačne nepravdivá. Povinným navrhované výsluchy p. Čurleja a p. Košíka navrhol zamietnuť, nakoľko v exekučnom konaní exekučný súd nemá preverovať právny dôvod vzniku záväzku, ktorý je uvedený v notárskej listine, ktorá je exekučným titulom. Konanie o určenie neexistencie záväzku nemá vplyv na vedenie exekučného konania, nakoľko toto nie je otázka od rozhodnutia ktorej závisí rozhodnutie exekučného súdu o návrhu na zastavenie exekúcie. Súd môže zastaviť exekúciu len z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku. Oprávnený je toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať túto otázku v tomto štádiu exekučného konania a takéto súdne konanie (o existencii ktorého povinný nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz) nie je dôvodom na zastavenie prebiehajúceho exekučného konania. Na základe uvedených skutočností v žiadnom prípade nemožno hovoriť, o tom, žeby tu boli skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9/ Dňa 16.09.2021 doručila súdna exekútorka súdu upovedomenie o ukončení exekúcie podľa § 61o Exekučného poriadku. Na výzvu súdu, podaním doručeným dňa 01.10.2021 uviedla, že v exekučnom konaní sp. zn. 152EX 146/21 (), vydala podľa § 107 ods. 1 Exekučného poriadku exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky a po pripísaní finančných prostriedkov od dlžníka povinného, ukončila exekúciu vymožením pohľadávky. Poznamenala, že zo zákonnej dikcie vyplýva, že podmienkou vydanie exekučného príkazu nie je právoplatné uznesenie, ale len existencia zamietajúceho rozhodnutia (uznesenia), ktorým súd návrh povinného na zastavenie

exekúcie zamietol, na rozdiel od právnej úpravy pred 01.04.2017. Správnosť jej postupu mala podporovať aj odborná literatúra (Exekučný poriadok Komentár 3 vydanie, autori Števček, Kotrecová, Tomašovič, Molnár a kolektív) str. 432-433, komentár k § 67 Exekučného poriadku. Návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie by bol v prípade, pokiaľ by povinný postupoval v zmysle § 61h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Nakoľko povinný nezložil zábezpeku vo výške vymáhaného nároku, tak súdna exekútorka mohla vydať exekučný príkaz na vykonanie exekúcie, keďže Okresný súd Banská Bystrica dňa 07.05.2021, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Zároveň uviedla, že v exekučnom konaní nevydala exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, čím podľa nej rešpektoval námietku neprípustnosti exekúcie, ktorú jej doručil právny zástupca, Mgr. Marcel Biznár. Exekučné konanie bolo ukončené po vydaní exekučného príkazu prikázaním inej peňažnej pohľadávky.

10/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

11/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13/ Podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

14/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

15/ Podľa § 61o ods. 3 Exekučného poriadku upovedomenie o ukončení exekúcie zašle exekútor účastníkom konania a súdu. Doručením upovedomenia o ukončení exekúcie súdu sa exekučné konanie končí.

16/ Podľa § 96 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) do 15 dní po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol.

17/ Podľa , skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

18/ Podľa , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná

19/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

20/ Napriek tomu, že súdna exekútorka dňa 16.09.2021 doručila súdu upovedomenie o ukončení exekúcie, považoval súd za potrebné vysvetliť, prečo sa sťažnosťou povinného zaoberal. Exekučný súd je toho názoru, že účinky skončenia exekúcie prezumované v § 61o ods. 3 Exekučného poriadku má len také doručenie upovedomenia o ukončení exekúcie, kde samotné upovedomenie má zákonom predpokladané náležitosti, ako aj priebeh exekúcie, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol realizovaný v

súlade s Exekučným poriadkom. Exekučný súd nemôže akceptovať taký záver, že ukončenie exekúcie je plne v moci súdneho exekútora viažuci sa len na doručenie určitého procesného úkonu súdu bez ohľadu na to, či v exekúcii boli porušené, resp. neporušené závažným spôsobom pravidlá vedenia exekúcie. Takýto záver by bol absurdný, formalistický a popieral by materiálne chápanie právneho štátu. Len riadne vedenie exekúcie, pri ktorom účastníkom neboli odňaté ich ústavné práva, môže viesť k tomu, že vymožením nároku a doručením upovedomenia o ukončení exekúcie sa exekúcia skončí. Tento záver aj keď nie je výslovne vyjadrený, je nutne implicitne daný v § 61o ods. 3 Exekučného poriadku. V danom prípade k takémuto vážnemu porušeniu zo strany súdnej exekútorky, ako bude nižšie vysvetlené, došlo.

21/ Závažné porušenie práv povinného daných Exekučným poriadkom, ale i SR bolo zo strany súdnej exekútorky spôsobené tým, že pristúpila k samotnej realizácii a výkonu exekučného titulu bez ohľadu na to, že by mala nepochybne, resp. definitívne exekučným súdom určené, či prebiehajúca exekúcia je dôvodná a prípustná. Exekučné konanie ako osobitný civilný proces, ktorého účelom je nútený výkon judikovaných nárokov, možno rozčleniť na dve fázy, a to konanie o dôvodnosť exekúcie a realizáciu samotnej exekúcie (jej výkon). Táto dvojfázovosť je práve výsledkom uvedeného účelu exekučného konania a to aj vo väzbe na to, že je to stále súdne konanie. Zároveň z charakteru, podstaty a funkcie exekúcie je daná tá zvláštnosť, že na rozdiel od nachádzacieho konania sa už na začiatku a teda v počiatočnej prvej fáze rieši otázka podmienok, dôvodnosti a prípustnosti návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. V prípade, že pri postupe podľa Exekučného poriadku nezistí dôvody zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, vydá poverenie na jej vykonanie, kedy sa doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi začína užšie štádium exekučného konania - exekúcia. Po doručení poverenia súdny exekútor môže zisťovať a zabezpečovať majetok povinného, avšak nemôže ho exekvovať bez toho, aby boli splnené podmienky dané zákonom. umožňuje povinnému, ktorý sa stáva účastníkom konania až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a ktorý sa až doručením upovedomenia o začatí exekúcie de facto o exekúcii dozvedá, použiť i zákonnú obranu (návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom). Jeho podstatou je zabezpečenie „fair procesu“, aby povinný, s ktorým sa dovtedy nekonalo, mohol účinným a efektívnym spôsobom ovplyvniť priebeh a výsledok exekučného konania. Teda v prvej tzv. „súdnej“ časti exekúcie musia byť povinnému poskytnuté a dodržané všetky princípy spravodlivého súdneho konania. Medzi ne nepochybne patrí rovnosť zbraní. Keďže rozhodnutie o zastavení exekúcie vydané vyšším súdnym úradníkom hneď nespôsobuje i skončenie exekúcie, tak ani zamietnutie návrhu povinného hneď neznamená možnosť okamžite viesť exekúciu. Ďalej patrí medzi ne i princíp kontradiktórnosti a princíp právnej istoty. Kombináciou oboch princípov vo všeobecnosti pre základné druhy civilného procesu možno urobiť ten záver, že od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby rešpektoval pre neho negatívne rozhodnutie, ak o jeho všetkých tvrdeniach a argumentácii nebolo právoplatne, teda s konečnou a nezameniteľnou platnosťou rozhodnuté. Tomu sa hovorí efektívna a spravodlivá súdna ochrana a tú musí dodržiavať zákonodarca pri tvorbe práva, ale i súdy pri jej aplikácii. Ak teda zákonodarca poskytuje povinnému možnosť podať voči rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom sťažnosť, tak v súlade s princípom kontradiktórnosti mu dáva priestor, aby vyjadril svoj názor na uvedené rozhodnutie. Umožnením možnosti podať sťažnosť zároveň zákonodarca dáva i istotu, že realizácia tohto princípu bude efektívna a nie len iluzórna. Pri výklade právnych noriem a určitých právnych inštitútov nemožno dospieť k takým záverom, že ústavnoprávny princíp pretavujúci sa do určitého inštitútu nebude naplnený a že tento princíp pri konkrétnej aplikácii zostane absolútne formálny a iluzórny.

22/ Súdna exekútorka na dotaz exekučného súdu zo dňa 01.10.2021 ohľadom jej postupu v exekučnom konaní, oznámila, že exekučný príkaz bol vydaný v súlade s § 107 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom zdôraznila, že zo zákonnej dikcie vyplýva, že podmienkou vydania exekučného príkazu nie je právoplatné uznesenie, ale len existencia zamietajúceho rozhodnutia, ktorým súd návrh povinného na zastavenie zamietol. Na správnosť svojho postupu poukázala i na komentár k § 67 Exekučného poriadku (Exekučný poriadok, Komentár, 3. vydanie, autori: Števček, Kotrecová, Tomašovič, Molnár a kolektív). Poukázala i na ustanovenie § 61j ods. 5 Exekučného poriadku s konštatovaním, že nakoľko povinný nezložil zábezpeku vo výške vymáhaného nároku, tak mohla vydať exekučný príkaz. Nakoniec súdna exekútorka dňa 11.11.2021 predložila súdu právny rozbor problematiky možnosti vydania exekučného príkazu vo väzbe na právoplatnosť rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Z rozboru vyplýva, že iba teleologickým výkladom možno dospieť k záveru, že pred vydaním exekučného príkazu je nutné právoplatné rozhodnutie súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Naopak jazykovým, historickým a komparatívnym podmienkou vydania

exekučného príkazu takéto právoplatné rozhodnutie nie je. S poukazom na rozhodnutie sp. zn. súdna exekútorka uzavrela, že v prípade kolízií výkladov má jazykový výklad prednosť pred ostatnými a skonštatovala, že právoplatné rozhodnutie súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom nie je podmienkou vydania exekučného príkazu.

23/ Exekučný súd musí právnu argumentáciu súdnej exekútorky ako výslovne účelovú a popierajúcu základné paradigmy exekučného konania na Slovensku a aj základné princípy práva na spravodlivú súdnu ochranu, odmietnuť. Netransformovanie § 52 Exekučného poriadku platného k 31.03.2017 do novej právnej úpravy exekučného konania nič nezmenilo na základnom charaktere a vzťahu dvoch fáz exekučného konania. Ten postoj opomína fakt, že súdny exekútor jednak berie možnosť rozhodovať súdu o sťažnosti, čo ako bolo povedané vyššie, súd považuje za neprípustné, alebo čo je ešte horšie, opomína ten fakt, že súd v konaní o sťažnosti môže zmeniť napadnuté rozhodnutie a exekúciu zastaviť. Závery súdnej exekútorky postrádajú elementárnu spravodlivosť a nezodpovedajú ani novej právnej úprave exekučného konania. Jazykový výklad právnej normy nemôže viesť k absurdným a výslovne nespravodlivým dopadom, ale tento výklad v tomto smere je potrebné doplniť systematickým a teleologickým výkladom, kde okrem poukazu vzájomných väzieb procesnej úpravy a postulátoch určitého druhu civilného procesu sa vezme na zreteľ i naplnenie ústavných právnych princípov. Každý výklad práva musí byť predovšetkým ústavne konformným výkladom. a nie metodológia jednotlivého výkladu dáva pevný bod, od ktorého sa má odvíjať výklad práva. Je ďalej potrebné zdôrazniť, že hoci v zmysle SR môže zákon zveriť kompetenciu rozhodovať o určitých veciach zamestnancom súdu, je proti ich rozhodnutiu vždy prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje sudca. Vyššieho súdneho úradníka treba považovať za zamestnanca súdu v zmysle uvedeného článku , ktorému je Exekučným poriadkom v ustanovení zverené konanie a rozhodovanie v exekučnom konaní. Ak teda vyšší súdny úradník vydal rozhodnutie v exekučnom konaní, je v zmysle poslednej vety proti takému jeho rozhodnutiu prípustný opravný prostriedok, o ktorom vždy rozhoduje sudca, čím je sudcom zverená konečná podoba poskytnutej súdnej ochrany. Inými slovami, nie je možné v zmysle uvedeného článku poskytnúť niekomu (napr. veriteľovi- oprávnenému) súdnu ochranu vo veci samej (povoliť samotnú realizáciu výkonu), ak o opravnom prostriedku (sťažnosti) nebolo sudcom definitívne rozhodnuté.

24/ Súdna exekútorka vo svojom vyjadrení, ale i v právnom rozbore, úplne opomenula poukázať na dôvodovú správu , ktorým sa novelizoval . Tam zákonodarca zrejme na to, že neplánoval v právnej úprave mať všeobecné ustanovenie o exekučnom príkaze (predtým Exekučného poriadku), tak jednoznačne uviedol : „Upovedomenie o začatí exekúcie predchádza vydaniu exekučného príkazu, pretože exekvovať majetok možno až po právoplatnom rozhodnutí o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (predtým námietky proti exekúcii), ktorý má odkladný účinok alebo po márnom uplynutí lehoty na jeho podanie.“ Vzhľadom na základné pravidlá a princípy exekučného procesu i podľa názoru exekučného súdu vôbec nie je potrebné mať v právnej úprave výslovne uvedené, že druhá fáza exekúcie (t. j. samotný výkon) je možná až vtedy, keď prvá fáza je explicitne (prebehol exekučný spor), resp. implicitne (t. j. nebol podaný návrhu na zastavenie) právoplatne skončená. V nadväznosti na to je potrebné povedať všetky ustanovenia v štvrtej časti nadväzujúce na bývalý Exekučného poriadku (, , , , Exekučného poriadku a podobne) nemali vo svojom texte uvedené slovo právoplatnosť. Uvedenú skutočnosť zákonodarca majúc za to, že vyššie uvedené závery sú zrejmé a nepochybné, v novele zákona len pristúpil k výmene jedného už neaktuálneho slovného spojenia za iné, aktuálne. Nakoniec za správnu nemožno považovať ani argumentáciu súdnej exekútorky, že jej postup je v súlade i s názorom odbornej verejnosti a to s poukazom na komentár k Exekučného poriadku (Exekučný poriadok, Komentár, 3. vydanie, autori : Števček, Kotrecová Tomašovič, Molnár a kolektív). V tom istom komentári prof. Števček na stane 297 k Exekučného poriadku však uviedol toto: „Exekučný poriadok už neupravuje problematiku exekučného príkazu vo všeobecnosti, ale jeho právna úprava sa nachádza až vo štvrtej hlave pri jednotlivých spôsoboch výkonu exekúcie. Napriek tomu môžeme generálne konštatovať, že exekučný príkaz (t. j. príkaz na vykonanie exekúcie konkrétnym spôsobom) pre všetky spôsoby výkonu exekúcie môže súdny exekútor vydať až po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie (predtým námietky proti exekúcii), ktorý možno podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Ak povinný využil možnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie, tak môže exekútor pristúpiť k vydania exekučného príkazu, a teda k zexekvovaniu majetku povinného až po právoplatnom rozhodnutí súdu o predmetnom návrhu. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie proti upovedomeniu o začatí exekúcie má totiž odkladný účinok, čo znamená, že sa odkladá výkon exekúcie,

a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie. Posilňuje sa tým prvok kontradiktórnosti tohto svojím spôsobom incidenčného exekučného sporu o zastavenie exekúcie.“

25/ Vo vzťahu k samotnej sťažnosti, exekučný súd súhlasí s tým, že uznanie dlhu nemožno považovať za právny dôvod v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Uznanie dlhu iba uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu, keď zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh existoval v dobe, keď k uznaniu došlo. Uznaním dlhu nezaniká pôvodný záväzok dlžníka, ani nevzniká nový záväzok, nie je samostatným zaväzovacím dôvodom. Avšak s ďalšími tvrdeniami povinného o znášaní dôkazného bremena na preukázanie dlhu vymedzeného v uznaní dlhu a notárskej zápisnici oprávneným v tomto konaní, sa už súd nestotožnil. S právnym úkonom uznania dlhu dlžníkom, ktorý veriteľovi vystavuje dlžník, zákon spája také právne účinky, že sa vytvára vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase existoval. V tomto smere je uznanie dlhu zabezpečovací inštitút procesnej povahy, ktorý vytvára vyvrátiteľnú domnienku existencie dlhu a teda zákonodarca presúva dôkazné bremeno existencie či neexistencie záväzku na dlžníka a to pri použití . Existencia práva dlžníka namietať dlh v čase jeho uznania je imanentnou súčasťou procesu vyvracania príslušnej zákonnej domnienky (hoc aj so samozrejmým prenesením vyššej miery aktivity a dôkazného bremena na toho, kto má záujem domnienku neuplatniť, teda na dlžníka). Súd teda musí uzavrieť, že pri predložení uznania dlhu v konaní sa dlžníkovi ukladá povinnosť preukázať neexistenciu dlhu, pričom sa má za to, že sa to objektívne dá. Racionálny zákonodarca totiž neukladá také normy, ktoré nie je možné objektívne splniť (Lon L. Fuller- Morálka Práva). Teda zákonodarca pri uznaní dlhu by nemohol vyžadovať od dlžníka povinnosť preukazovať neexistenciu dlhu a zároveň by stanovoval absolútnu nemožnosť preukazovania negatívnych skutočností. Uvedený zaver by bol absurdný a protirečivý. Aj ustálená judikatúra najvyšších súdnych autorít, stanovuje, že dlžník má uvedenú povinnosť, a jej splnenie je možné, napr. usnesenie Nejvyššího soudu ČR sp. zn. zo dňa 23. februára 2006 „Uznání dluhu dle občanského zákoníku není novým právním titulem závazku. Zakládá se jím právní domněnka, že dluh v době jeho uznání existoval, která je ovšem vyvratitelná důkazem opaku ( o. s. ř.). Procesním důsledkem uznání dluhu je přesun důkazního břemene z věřitele na dlužníka. Věřitel tak má v případě sporu usnadněnou pozici tím, že nemusí prokazovat vznik dluhu a jeho výši v době uznání. . Rozhodovací praxe připouští možnost vyvrátit právní domněnku existence dluhu prokázáním skutečnosti, že dluh nevznikl. Předpokladem existence dluhu je totiž jeho vznik. Je-li prokázáno, že dluh vůbec nevznikl, pak tato skutečnost je ůsobilá právní domněnku existence dluhu vyvrátit, jelikož je jejím opakem ( o. s. ř.). alebo „Uznanie záväzku zachytáva stav ku dňu uznania, avšak dôkazné bremeno ohľadom neexistencie alebo zániku uznaného záväzku (či už ku dňu uznania alebo k neskoršiemu dátumu) spočíva na dlžníkovi, prípadne na ručiteľovi.“ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 1. novembra 2006, sp. zn. ) Napokon „Ak uzná niekto písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobe uznania. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa . S ohľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky nemusí žalobca v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a je naopak na žalovanom (v dôsledku prechodu dôkazného bremena), aby preukázal, že záväzok v dobe uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10. januára 2008, sp. zn. ).

26/ Z toho pohľadu je zrejmé, koho ťaží dôkazné bremeno a kto musí vyvinúť dôkaznú aktivitu, aby mal pre seba priaznivé súdne rozhodnutie. V prípade uznaného dlhu je to dlžník, ktorý ho uznal. O tom je i podstata uvedeného inštitútu a teda záver o tom, že veriteľ hoci má uznaný záväzok, by musel dokazovať i existenciu dlhu, je nezmyselný a pre veriteľa v konečnom dôsledku by bol zbytočný, nakoľko by sa na jeho pozícii, či už by mal alebo nemal uznanie dlhu, nič nemenilo. Teda v prejednávanej veci povinný ako dlžník mal preukázať neexistenciu dlhu, napr. neexistenciou predpokladov dlhu (napr. neplatnosti právneho úkonu, ktorý tvorí základ dlhu), resp. že už pred uznaním dlhu dlh zanikol, alebo že dlh existoval, ale bol to dlh iného veriteľa a podobne. Existuje celá škála okolností vytvárajúca neexistenciu dlhu dlžníka voči veriteľovi, ktoré mohol v rámci obrany povinný tvrdiť a ktoré mohol i objektívne dokázať. Za také však v prejednávanej veci nemožno považovať Oznámenie povinného o neoprávnene vystavenej faktúre zo dňa 28.02.2021, ktoré navyše urobil s odstupom času po uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice. V tejto súvislosti súd nevyhovel ani

návrhu povinného na vypočutie štatutárnych orgánov účastníkov konania (a s tým spojené nariadenie pojednávania), nakoľko v exekučnom konaní, pokiaľ existuje spôsobilý exekučný titul (a súčasne i právny úkon, ktorým bol dlh uznaný, vo vzťahu ku ktorému dlžník nevyvrátil domnienku o existencii dlhu v čase jeho uznania), nemalo pre rozhodnutie súdu význam skúmanie, či došlo k reálnemu poskytnutiu služieb oprávneným povinnému, teda preverovať právny dôvod vzniku záväzku uvedeného v notárskej zápisnici. K procesným právam strany (účastníka) nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý dôkaz, ktorý účastník považuje za významný. Súd rozhoduje o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná ( ) a nie je jeho povinnosťou vykonať všetky navrhnuté dôkazy, a to s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, pretože „tento princíp v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú“(rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. ). Naopak, súd považoval obranu povinného o neexistencii dlhu a o neposkytnutí služieb zo strany veriteľa, vzhľadom na jeho správanie po uznaní dlhu, za účelovú a nedôveryhodnú, ak povinný neexistujúci dlh najprv dňa 14.10.2020 uzná a nasledujúceho dňa o ňom spíše tak vážny právny dokument akým je notárska zápisnica so súhlasom k jej vykonateľnosti, ako exekučný titul. Ak by tento dlh neexistoval, uvedené úkony v celom ich súhrne nemožno urobiť, ak by nemali reálny základ. Súd by takejto obrane a takémuto výnimočnému a samodeštrukčnému správaniu uveril, ak by vo svojej obrane tvrdil a preukázal, že takto konal pod nejakým nátlakom, čo však povinný netvrdil a preto ani nepreukazoval.

27/ K námietke povinného, že exekučný titul - notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, pretože nie je v ňom vyjadrený právny dôvod záväzku, keďže uznanie záväzku nie je právnym dôvodom vzniku záväzku resp. že ani faktúra nie je dôvodom vzniku záväzku, súd uvádza, že právny dôvod nemusí byť ani v notárskej zápisnici formalisticky uvedený ako nejaký typizovaný zmluvný typ ( napr. zmluva o pôžičke, o úvere a podobne). V notárskej zápisnici postačí, že je z nej zrejmé, aký právny základ má záväzok, najmä pre posúdenie, či tento základ nie je v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi či verejným poriadkom štátu. Preskúmaním notárskej zápisnice súd zistil, že záväzok povinného vznikol za prenájom vozidla, úpravu vozidla a ako provízia za sprostredkovanie tovaru. Súdu je nanajvýš zrejmé, že medzi účastníkmi exekúcie bola uzavretá jednak zmluva o sprostredkovaní i zmluva o nájme dopravného prostriedku, resp. zmluva o dielo, predmetom ktorej bola úprava vozidla, a že tento záväzok súd môže aprobovať a poskytnúť mu súdnu ochranu. Súd túto ochranu určite neposkytol preto, že mal za to, že uznanie záväzku či faktúra bola dôvodom vzniku záväzku.

28/ Okrem nesprávneho posúdenia notárskej zápisnice ako nespôsobilého exekučného titulu, sa sťažnosť povinného týkala i neriadnosti rozhodnutia súdu o návrhu na prerušenie exekučného konania, ktoré odôvodňoval tým, že sa vedie iné konanie (na Okresnom súde Bratislava III), od rozhodnutia ktorého závisí rozhodnutie v tejto exekučnej veci. Ako bolo už vyššie uvedené, až doručením tohto uznesenia sa exekúcia končí, hoci až teraz by mala pokračovať vydaním riadnych procesných úkonov zo strany súdneho exekútora. Vzhľadom na to, že oprávnenému už boli poukázané peňažné prostriedky súdnym exekútorom, vydávanie týchto úkonov je nutne považovať za bezpredmetné. Veriteľ bol uspokojený. V exekučnom konaní platí zásada zákazu restitutio in integrum, ktorá platí i v nezákonne vedenej exekúcii. To znamená, že stav navodený exekúciou nie je možné v exekúcii zvrátiť. Uvedené platí i preto, že v rámci exekúcie exekučný súd nemá kompetenciu ukladať oprávnenému žiadne hmotnoprávne (t. j. na plnenie) povinnosti (napr. na vrátenie plnenia). Účastníci exekúcie a tretie osoby si môžu nároky z tejto exekúcie, pokiaľ majú za to, že vznikli, uplatniť a riešiť už len mimo tejto exekúcie. Vzhľadom na uvedené potom neexistuje exekučné konanie, ktoré by bolo možné prerušiť, ako základný predpoklad rozhodovania súdu o prerušení konania.

29/ S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.05.2021 podľa zamietol (výrok I.), rovnako ako jeho návrh na prerušenie exekučného konania (výrok II.). Keďže exekučný súd skonštatoval, že toto uznesenie je konečným úkonom v danej exekúcie, súd o návrhu povinného na zmenu exekútora už nerozhodoval. V skončenej exekúcii nie je dôvod meniť súdneho exekútora.

30/ Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

31/ Pokiaľ si povinný uplatnil náhradu trov sťažnosti v rozsahu 100 %, súd rozhodol, že povinný nemá právo na náhradu trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou, nakoľko nebol v konaní o sťažnosti úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).