Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/75/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: TOPNAD, a.s., Pod kalváriou 4602/72A, Topoľčany, IČO: 36 528 978, zastúpeného JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom, Miletičova 23, Bratislava, IČO: 42 050 804, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 21. 04. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100546423/2020 zo dňa 27. 02. 2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe žiadosti Kriminálneho úradu finančnej správy a oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 17. 10. 2017 sa u žalobcu mala dňa 09. 11. 2017 začať daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 - december 2014 a dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014. Na základe požiadavky žalobcu o zmenu termínu začatia daňovej kontroly bola dňa 06. 11. 2017 so štatutárnym zástupcom žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo začatie predmetnej daňovej kontroly.

2. Dňa 11. 01. 2018 bol spísaný úradný záznam z miestneho zisťovania v sídle žalobcu, ktorý predložil správcovi dane tam uvedené fotokópie dokladov (vrátane faktúr od dodávateľa FLER spol. s r. o.).

3. V podaní zo dňa 02. 02. 2018 správca dane vyzval spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s. r. o. (právny nástupca spoločnosti FLER spol. s r. o.) na súčinnosť a zapožičanie tam uvedených dokladov týkajúcich sa zdaňovacích období apríl - december 2014 a obchodného vzťahu spoločnosti FLER spol. s r. o. a žalobcu. Zásielka sa vrátila správcovi dane s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy.

4. Dňa 28. 03. 2018 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu vypočutý svedok C. D. (bývalý konateľ spoločnosti FLER spol. s r. o.).

5. Spoločnosť SK-NIC, a.s. v podaní zo dňa 16. 04. 2018 oznámila správcovi dane požadované údaje o doméne netky.sk. Registrátorom tejto domény v rokoch 2014 až 2015 bola spoločnosť TOPZONE,

s.r.o., ktorá bola od začiatku roku 2014 do 18. 06. 2014 aj držiteľom domény a od 19. 06. 2014 do súčasnosti je držiteľom domény používateľ s identifikátorom MARO-0270 (fyzická osoba I. D.). Ďalšie požadované údaje oznámila v podaní zo dňa 04. 06. 2018, prílohou ktorého boli dva návrhy (návrh spoločnosti TOPZONE, s.r.o. zo dňa 08. 11. 2005 a návrh fyzickej osoby nepodnikateľa I. D. zo dňa 29. 11. 2013) na uzavretie rámcovej zmluvy so spoločnosťou SK-NIC, a.s.

6. Dňa 19. 04. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti štatutárneho a splnomocneného zástupcu žalobcu, predmetom ktorého bolo overenie zobrazenia reklamných bannerov na úvodnej stránke portálu www.netky.sk na CD nosičoch predložených k výkonu daňovej kontroly.

7. Správcovi dane bola predložená notárska zápisnica č. N 239/2017 Nz 10839/2017 NCRl 11067/2017 zo dňa 30. 03. 2017, predmetom ktorej bola zmluva o zlúčení nástupníckej spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s. r. o. a siedmich zanikajúcich spoločností (medzi nimi i spoločnosť FLER spol. s r. o..

8. Dňa 09. 05. 2018 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý štatutárny zástupca žalobcu, ktorý podal vysvetlenie k predloženým účtovným dokladom.

9. JUDr. I. D. LL.M. podal na základe výzvy správcu dane vyjadrenie zo dňa 20. 06. 2018 a vyjadrenie zo dňa 26. 06. 2018 podala na základe výzvy správcu dane i spoločnosť TOPZONE, s.r.o., ku ktorému pripojila zmluvu o registrácii a správe domény zo dňa 02. 06. 2010 medzi ňou ako poskytovateľom a C. D. ako účastníkom, predmetom ktorej bola registrácia domény s názvom netky.sk, pričom registrátorom a proxy držiteľom domény je poskytovateľ a účastník má právo na používanie domény.

10. Dňa 28. 06. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol ako svedok vypočutý Mgr. Z. W. (obchodný riaditeľ žalobcu).

11. Podľa úradného záznamu zo dňa 22. 08. 2018 správca dane nahliadol do spisov daňových subjektov GO4IT s.r.o., Moiled s.r.o., CEROME, s.r.o. a Nenostar s. r. o.

12. Správca dane zaslal formulár žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií pre českú finančnú správu a z toho dôvodu rozhodnutím zo dňa 24. 08. 2018 prerušil predmetnú daňovú kontrolu u žalobcu od 27. 08. 2018. Dňa 16. 11. 2018 bola správcovi dane doručená odpoveď českej finančnej správy a v podaní zo dňa 16. 11. 2018 oznámil žalobcovi, že v uvedený deň pominul dôvod prerušenia daňovej kontroly a pokračuje sa v jej výkone.

13. Spoločnosť MAFRA Slovakia, a.s. poskytla správcovi dane v podaní zo dňa 28. 11. 2018 informácie o postupe pri fiktívnom stanovení ceny na https://hnonline.sk/ na úvodnej stránke pre reklamný formát „banner“. Vyjadrenie zo dňa 29. 11. 2018 podala i spoločnosť Zoznam, s.r.o.

14. Dňa 07. 12. 2018 správca dane spísal úradný záznam, podľa ktorého kontrolné zistenia z informačného systému finančnej správy týkajúce sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 - december 2014 a dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 v spoločnosti FLER spol. s r. o. použije i v rámci výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 - september 2015 a dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015.

15. C. G. (konateľ spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s. r. o. od 18. 07. 2014) poskytol písomné vyjadrenie zo dňa 10. 12. 2018.

16. Dňa 11. 12. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli zástupcovia žalobcu oboznámení s úkonmi vykonanými v priebehu daňovej kontroly a žalobca podal písomné vyjadrenie.

17. Správca dane spísal dňa 03. 01. 2019 protokol z daňovej kontroly, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 07. 01. 2019. V protokole (v časti daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014) správca dane určil položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami, pričom išlo o faktúry dodávateľa - spoločnosti FLER spol. s r.o. Následne správca dane opísal vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že ak nie je možné z dôvodu nespolupráce daňového subjektu (dodávateľa uvedeného na faktúrach) preveriť účtovníctvo tohto daňového subjektu, nie je

možné faktúry považovať za vierohodné a preukazujúce skutočnosť, pretože nie je možné zistiť, či má daňový subjekt vôbec takýto doklad vo svojom účtovníctve zaúčtovaný a daň odvedenú. V prípade, že správca dane zistil, že daňový subjekt (dodávateľ) je nekontaktný a preto nebolo možné overiť tvrdenie kontrolovaného daňového subjektu, preukazuje správca dane skutočnosti, ktoré vyvracajú vierohodnosť, preukázateľnosť, správnosť aj úplnosť predložených dokladov - vystavených faktúr, t. j. nebolo preukázané dodanie služby dodávateľom na uvedených faktúrach. Správca dane považoval uplatnený výdavok (náklad) za reklamno-propagačné služby uvedené v predmete faktúr v rozpore s ustanovením a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a to z dôvodu nepreukázania, kým boli služby uvedené na faktúrach dodané a či boli dodané tak, ako je uvedené na faktúrach. V súlade s ustanovením o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa výsledok hospodárenia pri zisťovaní dane upravuje (zvýši) za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2014 na základe preukázaných zistení a dôkazov o sumu 114.000,- eur. Žalobca podal k protokolu písomné vyjadrenie zo dňa 23. 01. 2019.

18. Dňa 12. 03. 2019 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní za prítomnosti zástupcov žalobcu, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok žalobcu k protokolu. Dňa 26. 03. 2019 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bola oprava chýb v zápisnici zo dňa 12. 03. 2019. Žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 10. 04. 2019.

19. Správca dane výzvou zo dňa 20. 03. 2019 vyzval spoločnosť JKH PLUS s.r.o. (právny nástupca spoločnosti Moiled s.r.o.) na predloženie dokladov a dokumentov týkajúcich sa spoločnosti Moiled s.r.o. Spoločnosť na výzvu nereagovala.

20. Správca dane predvolal následne na 05. 06. 2019 svedkov - C. G. a C. D., ktorí sa nedostavili na pojednávanie, svoju neúčasť neospravedlnili.

21. Podľa úradného záznamu zo dňa 12. 06. 2019 správca dane nahliadol do daňového spisu spoločnosti Moiled s.r.o., FLER spol. s r.o. a GO4IT, s.r.o. a z nich použil informácie získané v rámci správy daní, a to zápisnicu o ústnom pojednávaní spísanú s konateľom spoločnosti Moiled s.r.o. (H. K.) zo dňa 06. 05. 2015, úradný záznam zo dňa 20. 05. 2015 o miestnom zisťovaní vykonanom za účelom preverenia sídla spoločnosti FLER spol. s r.o., zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 17. 06. 2015 spísanú s konateľom spoločnosti FLER, spol. s r.o. (C. D.) a protokol zo dňa 03. 09. 2015 z daňovej kontroly v spoločnosti GO4IT s.r.o.

22. Dňa 20. 06. 2019 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo oboznámenie žalobcu s úkonmi vykonanými vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl - december 2014 a dane z príjmov právnickej osoby za rok 2014. Žalobca podal písomné vyjadrenie k záverom z uvedeného ústneho pojednávania podaním zo dňa 04. 07. 2019.

23. Ďalšiu zápisnicu o ústnom pojednávaní spísal správca dane dňa 04. 09. 2019 a jeho predmetom bolo oznámenie stanoviska správcu dane k vyjadreniu žalobcu zo dňa 04. 07. 2019. Správcovi dane bola predložená zmluva o reklame zo dňa 02. 01. 2015 uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou FLER spol. s r. o. ako obstarávateľom uzavretá na dobu určitú od 01. 01. 2015 do 31. 01. 2015.

24. Súčasťou spisu sú i faktúry č. 3004201403 zo dňa 30. 04. 2014, predmet fakturácie „Úvodná strana (www.netky.sk) reklama - elektronický reklamný banner s odkazom Apríl 2014“ na sumu 12.000,- eur, z toho DPH 2.000,- eur, č. 3005201401 zo dňa 30. 05. 2014 s predmetom fakturácie „Úvodná strana (www.netky.sk) reklama - elektronický reklamný banner s odkazom Máj 2014“ na sumu 12.000,- eur, zo toho DPH 2.000,- eur, č. 3006201404 zo dňa 30. 06. 2014 na sumu 12.000,- eur, z toho DPH 2.000,- eur s predmetom fakturácie „Úvodná strana (www.netky.sk) reklama - elektronický reklamný banner s odkazom“, č. 3107201404 zo dňa 31. 07. 2014 na sumu 12.000,- eur, z toho DPH 2.000,- eur s predmetom fakturácie „Úvodná stránka (www.netky.sk) reklama - elektronický reklamný banner s odkazom 300x300 pix“, č. 2908201403 zo dňa 29. 08. 2014 na sumu 12.000,- eur, z toho DPH 2.000,- eur s predmetom fakturácie „Úvodná stránka (www.netky.sk) reklama - elektronický reklamný banner s odkazom 300x3000 pix mesiac august 2014“, č. 3009201403 zo dňa 30. 09. 2014 na sumu 12.000,- eur, z toho DPH 2.000,- eur a predmetom fakturácie „Úvodná stránka (www.netky.sk) reklama - elektronický

reklamný banner s odkazom 300x300 pix mesiac 09/2014, č. 3110201403 zo dňa 31.10.2014 na sumu 12.000,- eur, z toho DPH 2.000,- eur s predmetom fakturácie „Úvodná stránka (www.netky.sk) reklama

- elektronický reklamný banner s odkazom 300x300 pix mesiac október 2014“, č. 2811201407 zo dňa 28. 11. 2014 na sumu 12.000,- eur, z toho DPH 2.000,- eur s predmetom fakturácie „Úvodná stránka (www.netky.sk) reklama - elektronický reklamný banner s odkazom 300x300 pix mesiac november 2014, č. 2811201410 zo dňa 28. 11. 2014 na sumu 12.000,- eur, z toho 2.000,- eur DPH s predmetom fakturácie „Veľká mesačná reklamná kampaň Veľká mesačná reklamná kampaň baner B2 350x350 pix. Mesiac november 2014“ č. 2811201409 zo dňa 28. 11. 2014 na sumu 2.400,- eur, z toho DPH 400,- eur s predmetom fakturácie „PR článok. Úvodná stránka TOP správy. PR článok zobrazený na úvodnej stránke v dennom spravodajstve v mesiaci november 2014“, č. 2912201411 zo dňa 29. 12. 2014 na sumu 2.400,- eur, z toho DPH 400,- eur s predmetom fakturácie „PR článok. Úvodná stránka TOP správy. PR článok zobrazený na úvodnej stránke v dennom spravodajstve v mesiaci november 2014“, č. 2912201402 zo dňa 29. 12. 2014 na sumu 12.000,- eur, z toho DPH 2.000,- eur s predmetom fakturácie „Úvodná stránka (www.netky.sk) reklama - elektronický reklamný banner s odkazom 300x300 pix Mesiac december 2014“ a č. 2912201401 zo dňa 29. 12. 2014 na sumu 12.000,- eur, z o toho DPH 2.000,- eur s predmetom fakturácie „Veľká mesačná kampaň, Veľká mesačná kampaň baner B2 350x350 pix. Mesiac december 2014.“

25. Správca dane vydal dňa 17. 09. 2019 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 25.080,- eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 (daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 26. 06. 2015 v sume 43.805,08 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 68.885,08 eur a rozdiel dane v sume 25.080,- eur). Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 05. 11. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

26. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 27. 02. 2020 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 17. 09. 2019 potvrdil.

27. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal skutkový stav zistený správcom dane v priebehu daňovej kontroly. Žalobca si uplatnil do daňových výdavkov na základe dodávateľských faktúr č. č. 3004201403 zo dňa 30. 04. 2014 sumu 10.000,- eur, č. 3005201401 zo dňa 30. 05. 2014 sumu 10.000,- eur, č. 3006201404 zo dňa 30. 06. 2014 sumu 10.000,- eur, č.3107201404 zo dňa 31. 07. 2014 sumu 10.000,- eur, č. 2908201403 zo dňa 29. 08. 2014 sumu 10.000,- eur, č. 3009201403 zo dňa 30. 09. 2014 sumu 10.000,- eur, č. 3110201403 zo dňa 31.10.2014 sumu 10.000,- eur, č. 2811201407 zo dňa 28. 11. 2014 sumu 10.000,- eur, č. 2811201410 zo dňa 28. 11. 2014 sumu 10.000,- eur, č. 2811201409 zo dňa 28. 11. 2014 sumu 2.000,- eur, č. 2912201411 zo dňa 29. 12. 2014 sumu 2.000,- eur, č. 2912201402 zo dňa 29. 12. 2014 sumu 10.000,- eur a č. 2912201401 zo dňa 29. 12. 2014 sumu 10.000,- eur, spolu v sume 114.000, eur za reklamno-propagačné služby na spravodajskom portály www.netky.sk reklama - elektronický reklamný baner, ktoré vystavila spoločnosť FLER spol. s r.o.

28. Správca dane za účelom preverenia obchodných vzťahov medzi spoločnosťou FLER spol. s r.o. a žalobcom vykonal dokazovanie, v priebehu ktorého zistil, že konateľom spoločnosti bol v čase od 26. 11. 2013 do 01. 06. 2016, t. j. v priebehu realizácie obchodu C. D. a od 01. 06. 2016 bol konateľom spoločnosti C. G.. Spoločnosť dňa 26. 04. 2017 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s.r.o., ktorej spoločníkom je spoločnosť EC4B INTERNATIONAL, INC a konateľom od 18. 07. 2014 C. G., ktorý je konateľom v cca 500 spoločnostiach zapísaných v OR SR. Správca dane za účelom preverenia obchodných vzťahov vyzval výzvou zo dňa 02. 02. 2018 spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s.r.o. k predloženiu účtovných dokladov spoločnosti. Zásielka sa vrátila správcovi dane s označením „adresát je neznámy“. Okrem toho správca dane uskutočnil dňa 28. 03. 2018 svedeckú výpoveď C. D., ktorý potvrdil, že spoločnosť v roku 2014 vykonávala služby spojené s marketingom, digitálnu reklamu a printovú reklamu, či mala spoločnosť materiálno-technické a personálne zabezpečenie k výkonu tejto činnosti a zamestnancov, si nepamätal. Spoločnosť mala v roku 2014 prenajaté priestory na Seberíniho 1 v Bratislave, činnosť spoločnosti riadil on osobne, venoval sa obchodu, riadeniu spoločnosti, zabezpečoval klientov, dodávateľov, vykonával prácu v oblasti marketingu, grafiky, zabezpečoval dodávateľov marketingových služieb a softvérových technológií. Na

názvy dodávateľských spoločností si nepamätal. Potvrdil vystavenie dodávateľských faktúr pre žalobcu a ich podpísanie, nepamätal si však, kto viedol účtovnú evidenciu spoločnosti. Nevedel sa vyjadriť ani k nadviazaniu obchodnej spolupráce. O svojich tvrdeniach nepredložil žiadne dôkazy z dôvodu, že všetku dokumentáciu spoločnosti FLER spol. s r. o. odovzdal spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s. r. o. pri zlúčení spoločností a správcovi dane navrhol, aby vo svojom systéme skontroloval kontrolný výkaz a daňové priznania. Vyjadrenie svedka bolo nekonkrétne, všeobecné a spoločnosť FLER spol. s r. o. žiadnym spôsobom nepreukázala, že deklarované reklamné služby pre daňový subjekt vykonala, že príjmy z poskytnutých služieb boli zahrnuté do výnosov spoločnosti FLER spol. s r.o. a boli zdanené.

29. Správcovi dane bola predložená notárska zápisnica č. N 239/2017, ktorou sa nástupnícka spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s. r. o. zlúčila so zanikajúcimi spoločnosťami a okrem iných i so spoločnosťou FLER spol. s r. o.

30. Následne správca dane vykonal ďalšie pojednávanie dňa 09. 05. 2018, na ktorom vypočul Ing. C. N. (predseda predstavenstva u žalobcu) a pojednávanie dňa 28. 06. 2018, na ktorom vypočul Mgr. W. (obchodný riaditeľ u žalobcu), o čom spísal zápisnice o ústnom pojednávaní.

31. Na základe týchto skutočností správca dane nadobudol pochybnosti o tom, či údaje uvedené na faktúrach od spoločnosti FLER spol. s r. o. odrážajú skutočnosť a či dodávateľ na nich uvedený je aj reálnym priamym dodávateľom plnenia pre žalobcu.

32. Ďalšie informácie získal správca dane z informačného systému finančnej správy, z registra účtovných závierok, od spoločností SK-NIC a.s. (správca internetovej domény najvyššej úrovne.sk), TOPZONE, s.r.o., MAFRA SLOVAKIA, a.s., Zoznam, s.r.o. a od JUDr. I. D.. Takto zistil, že v mieste sídla spoločnosti FLER spol. s r. o. bolo vykonané miestne zisťovanie dňa 22. 01. 2015 a so zástupcom spoločnosti sa nepodarilo skontaktovať, že vlastníkom domény netky.sk nebola v roku 2014 spoločnosť FLER spol. s r. o., ale spoločnosť TOPZONE, s.r.o., ktorá túto doménu v roku 2010 zaregistrovala pre fyzickú osobu C. D. a od 19. 06. 2014 bol jej držiteľom JUDr. I. D.. Uvedené znamená, že nebol zistený žiadny vzťah spoločnosti FLER spol. s r. o. k spravodajskému portálu netky.sk a žalobca si nepreveril sídlo deklarovaného dodávateľa, nepreveril si referencie na verejne dostupných stránkach, ani to, či táto novovzniknutá spoločnosť je schopná realizovať tento druh reklamy. Správca dane taktiež požiadal o vypracovanie porovnateľnej (fiktívnej) cenovej ponuky služby uvedenej na faktúrach a v zmluve od dodávateľa FLER spol. s r. o. ako predmet plnenia a konštatoval, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o výhodnosti cenovej ponuky spoločnosti FLER spol. s r. o. oproti cenovej ponuke spoločnosti Zoznam, s.r.o.

33. Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorou požiadal českú finančnú správu o preverenie účtovných dokladov spoločnosti FLER spol. s r. o. a o vypočutie C. G. (konateľ spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s. r. o., t. j. právneho nástupcu spoločnosti FLER spol. s r. o.), ktorého následne predvolal ako svedka. Tento sa k správcovi dane nedostavil, nepredložil ani doklady týkajúce sa spoločnosti FLER spol. s r. o. z dôvodu, že ich s odstupom času nie je možné vyhľadať. Za účelom zistenia, čo bolo predmetom dodávok zo strany spoločnosti Moiled s.r.o. pre spoločnosť FLER spol. s r. o. ako odberateľa, správca dane vyzval spoločnosť JKH PLUS s.r.o. (právny nástupca spoločnosti Moiled s.r.o.) na predloženie dokladov a dokumentov za rok 2014, ale spoločnosť nereagovala. Na pojednávanie sa nedostavil ani C. G..

34. S takto vykonaným dokazovaním správca dane oboznámil žalobcu a konštatoval, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal, že výdavky v sume 114.000,- eur boli v zmysle § 2 písm. i) v nadväznosti na § 19 zákona o dani z príjmov preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, a preto o uvedenú sumu zvýšil žalobcovi v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov základ dane.

35. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu uvedené v rozhodnutí správcu dane. Uviedol, že žalobca predložil správcovi dane ku kontrole dodávateľské faktúry, ktorými deklaroval vynaložené daňové náklady na reklamnú a propagačnú činnosť vykonanú dodávateľom, t. j. spoločnosťou FLER spol. s r. o.. Správca dane zistil, že táto spoločnosť zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s. r. o, ktorú vyzval na predloženie dôkazov, ale výzva sa vrátila ako nedoručená. Ďalej vypočul svedka C. D. (bývalý konateľ spoločnosti FLER

spol. s r. o.) a práve v súvislosti s jeho výpoveďou vznikli pochybnosti. Svedok tvrdil, že všetky činnosti súvisiace s fakturovanými prácami a vedením spoločnosti vykonával sám, ale na otázky správcu dane týkajúce sa zabezpečenia fakturovaných prác, zamestnancov, vedenia účtovníctva a ekonomickej činnosti spoločnosti nevedel odpovedať. Správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, ale deklarovaný dodávateľ a ani jeho bývalý konateľ mu nepredložili žiadne dôkazy.

36. K tvrdenému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, žalovaný uviedol, že v prípade že si žalobca ako daňový subjektu uplatňuje daňové výdavky v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je potrebné, aby preukázal splnenie podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku ustanovené zákonom. Daňový subjekt musí byť pri uplatňovaní daňových výdavkov (nákladov), ktoré vynaložil na úhradu dodaných prác resp. služieb schopný preukázať nielen vecnú súvislosť úhrady za službu s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľného príjmu, ale tiež to, že práce alebo služby boli uskutočnené vo fakturovanom rozsahu, a to práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Samotné faktúry sú síce formálnou podmienkou znania daňových výdavkov (nákladov), nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie daňových výdavkov (nákladov), pokiaľ nie sú odrazom reálneho uskutočnenia dodania prác resp. služieb. V prípade žalobcu nebolo dokazovaním vykonaným správcom dane preukázané, že reklamu a propagáciu spoločnosti žalobcu vykonala spoločnosť FLER spol. s r.o., uvedená na faktúrach, ktoré predložil žalobca, ako dodávateľ. Dodávateľská spoločnosť pravdivosť údajov uvedených na faktúrach predložených žalobcom v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadnym správcom dane overiteľným dôkazom, nepreukázala. K nálezom Ústavného súdu SR a k rozsudku NS SR, na ktoré poukazoval žalobca, žalovaný nezaujal stanovisko, avšak uviedol, že dôkazná povinnosť neprechádza na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o uskutočnenej obchodnej transakcii preukázať. Úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly nie je preukazovať existenciu obchodnej transakcie, resp. vyhľadávať dôkazy v prospech žalobcu, ale správnosť a pravdivosť predložených dokladov a dôkazov preverovať.

37. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane doručil žalobcovi dňa 19. 10. 2017 oznámenie o daňovej kontrole, v ktorom mu v zmysle § 46 ods. 1 daňového poriadku oznámil, že dňa 09. 11. 2017 začne vykonávať kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl - december 2014 a dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014. K námietke žalobcu, že daňová kontrola bola vykonaná za účelom preverenia dane z pridanej hodnoty a nie dane z príjmu z dôvodu, že správca dane v protokole uviedol dátum, kedy bola zahájená daňová kontrola dane z pridanej hodnoty a neuviedol tam, že bola zahájená aj daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby, žalovaný dodal, že tvrdenie žalobcu je nedôvodné. Skutočnosť, že okrem kontroly dane z priadnej hodnoty bola vykonaná aj kontrola dane z príjmov vyplývala tak z oznámenia o daňovej kontrole, ako aj z obsahu protokolu. Okrem toho mal za to, že zo znenia § 47 daňového poriadku nevyplýva, že by obsahom protokolu z daňovej kontroly nemohla byť daňová kontrola vykonaná za viaceré zdaňovacie obdobia alebo na rôznych druhoch daní. Následne v zmysle § 63 daňového poriadku môžu byť daňovému subjektu uložené povinnosti alebo priznané práva iba rozhodnutím, preto bolo potrebné, aby za každé kontrolované zdaňovacie obdobie bolo vydané samostatné rozhodnutie, ktorým správca dane uložil žalobcovi povinnosť alebo mu priznal právo.

38. K námietke týkajúcej sa dôkazného bremena žalovaný uviedol, že správca dane vykonal za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu rozsiahle dokazovanie, pri ktorom preveroval všetky skutočnosti súvisiace s poskytovaním reklamných a propagačných služieb na webových portáloch, zistené skutočnosti porovnal a zaujal k nim stanovisko. Z konania správcu dane, ktoré tvorí obsah protokolu z daňovej kontroly a obsah odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane sa námietkami a argumentmi žalobcu zaoberal a zaujal k nim stanovisko. K pričítaniu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno žalovaný zdôraznil, že spoločnosť FLER spol. s r.o. bola priamym dodávateľom žalobcu, čo znamená, že sa jednalo o priamy obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, pričom dodávateľská spoločnosť nepredložila správcovi dane žiadny dôkazy, ktorým by dodanie fakturovaných prác preukázala. Dodávateľská spoločnosť svojím konaním spôsobila, že správca dane nemal možnosť realizáciu obchodného vzťahu preveriť, a teda nemohol ani vysloviť záver, že obchodná transakcia bola uskutočnená v zmysle vystavených dodávateľských faktúr spoločnosťou deklarovanou na faktúrach, ako dodávateľ. K námietke žalobcu, že predložil faktúru, ktorú mal dodávateľ zahrnutú v kontrolnom výkaze, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že si dodávateľ ako platiteľ dane z priadnej hodnoty zahrnul údaje z faktúry vystavenej pre daňový subjekt do

kontrolného výkazu a ani samotná faktúra, na ktorej si dodávateľ uplatnil daň voči daňovému subjektu ešte neznamená, že daňový subjekt ako platiteľ má právo na odpočítanie dane, alebo na uplatnenie daňových výdavkov.

39. Ohľadom ďalšej námietky žalobcu žalovaný zastal ten názor, že správca dane v rozhodnutí poukázal na to, že žalobca nebol pri výbere obchodného partnera opatrný a pravdepodobne si obchodného partnera dostatočne nepreveril, nakoľko nemal vedomosť o tom, či má obchodný partner zriadené sídlo, zamestnancov, materiálno-technické zabezpečenie a skúsenosti s vykonávaním reklamných a propagačných služieb. Skutočnosť, že daňový subjekt nebol uvádzaný ako daňový dlžník a nebola mu zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty nie je možné považovať za dostatočné preverenie si informácií a skutočností týkajúcich sa obchodného partnera. Je na rozhodnutí daňového subjektu, či a akým spôsobom si svojho obchodného partnera preverí, ale v prípade, že obchodný partner nepreukáže, že obchodná transakcia bola uskutočnená tak, ako bola deklarovaná na predložených účtovných dokladoch, nebolo možné považovať transakciu za preukázanú. Ani svedecká výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti a ani podrobný opis spolupráce obchodným riaditeľom a predsedom predstavenstva žalobcu nie je dôkazom o tom, že reklamné a propagačné práce pre žalobcu vykonala spoločnosť FLER spol. s r.o. Doklady dodávateľskej spoločnosti neboli správcovi dane predložené a to ani bývalým, ani súčasným konateľom spoločnosti, čo znamená, že obchodná transakcia nebola zo strany dodávateľa preukázaná a záver prijatý správcom dane je správny.

40. K rozsudkom ESD žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol, v ktorých bodoch možno odôvodnenie uvedených rozsudkov aplikovať na jeho transakcie na dani z príjmov. Okrem toho dodal, že správca dane neuznal žalobcovi uplatnené daňové náklady nie z dôvodu konania subdodávateľských spoločností, ale z dôvodu, že dodávateľská spoločnosť vykonanie fakturovaných prác v prospech žalobcu žiadnym spôsobom nepreukázala. Správca dane existenciu obchodného reťazca preukázal pri výkone kontroly na dani z pridanej hodnoty. Správca dne žalobcu nesankcionuje za neopatrnosť pri obchodovaní s obchodným reťazcom, ale na základe vykonanej daňovej kontroly mu neuznal uplatnené daňové výdavky (náklady) z dôvodu, že nebolo preukázané, že fakturované práce boli vykonané spoločnosťou uvedenou na faktúrach, ako dodávateľ, čím nebola v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov splnená podmienka preukázateľnosti daňového výdavku (nákladu).

41. K dôkaznému bremenu správcu dane žalovaný dodal, že správca dane nie je povinný preukazovať, že práce neboli vykonané dodávateľmi deklarovanými na predložených faktúrach, ale žalobca musí preukázať, že ním deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili tak, ako je to uvedené na dokladoch. Správca dane pri preverovaní vlastníka spravodajského portálu vychádzal zo svedeckej výpovede bývalého konateľa spoločnosti FLER spol. s r.o. C. D.. Správca dane z dôvodu, že Peter Vince sa vo svojom vyjadrení nevyjadril k autorským právam, prípadne k duševnému vlastníctvu k spravodajskému portálu, požiadal spoločnosť SK-NIC a.s., ktorá je správcom internetovej domény.sk o zistenie vlastníka domény netky.sk. K tejto súvislosti dodal, že správca dane očakával od bývalého konateľa spoločnosti FLER spol. s r.o., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi tvrdil, že vykonával sám všetky činnosti s vedením spoločnosti, že mu podá vysvetlenie k forme a spôsobu vykonaných fakturovaných prác, C. D. okrem tvrdenia, že fakturované práce vykonal žiadne ďalšie podrobnosti správcovi dane neuviedol a svoje tvrdenie ani žiadnym spôsobom nepreukázal. K námietke žalobcu, že skutočnosť FLER spol. s r.o. nebola vlastníkom spravodajského portálu netky.sk sa nedá preveriť, žalovaný uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že spoločnosť Zoznam, s.r.o. prevádzkuje internetový portál so širokou ponukou služieb, s odkazom na všetky webové stránky.

42. Záverom žalovaný dodal, že správca dane vydal rozhodnutie na základe vykonanej daňovej kontroly, pri ktorej zistil skutočnosti, ktoré sú obsahom rozhodnutia. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, správca dane pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona, všetky získané dôkazy zhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zo všetkých týchto dôvodov žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane ako vecne správne.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

43. Žalobou zo dňa 21. 04. 2020 žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 17. 09. 2019 ako i rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 02. 2020, a to z dôvodu, že je vecne nesprávne a nezákonné, nakoľko: A/ rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. v znení neskorších predpisov, ďalej len ), B/ rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (ust. ), C/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (ust. ). Žalobou napadnutými rozhodnutiami a postupom počas daňového konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, bol žalobca poškodený na svojich právach.

44. V časti A/ žaloby (rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) žalobca uviedol, že žalovaný preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca predložil žalovanému všetky potrebné doklady a tvrdené skutočnosti riadnym spôsobom preukázal, dokonca aj svedok - konateľ spoločnosti FLER spol. s r. o. na výsluchu potvrdil spoluprácu so žalobcom. Žalovaný mal však pochybnosti o podnikaní spoločnosti FLER spol. s r. o. z dôvodu jej nespolupracovania a nepredloženia požadovaných dôkazov a preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý bol takto ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Žalovaný viedol a vykonal dokazovanie nezákonným spôsobom, nezaoberal sa zásadnými námietkami žalobcu a bez toho, aby zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti na strane zúčastnených subjektov. Žalobca poskytoval súčinnosť, predkladal dôkazy a prispieval k objasneniu skutkového stavu, z čoho musí byť jednoznačne vyvodené, že jeho konanie je zásadne odlišné od konania nekontaktných subjektov a nemôže byť spájaný s podvodom, ktorým mohlo byť poznačené dodanie služby/reklamy na predchádzajúcich stupňoch.

45. K vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo z dôvodu, že daňový subjekt, ktorý je na faktúre uvedený ako deklarovaný dodávateľ, svojím konaním znemožnil žalovanému vykonať daňovú kontrolu. Takýto právny záver je ale nesprávny a neprijateľný, pričom nemá oporu v žiadnom zákonnom predpise a žalobca nemôže byť znevýhodnený pri posudzovaní ním predložených dôkazných prostriedkov len preto, že dodávateľ uvedený na faktúre nespolupracuje. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nie je možné posúdiť, o aký reťazec išlo, či tu bol podvodný úmysel a či o ňom žalobca vedieť mal alebo mohol. Tvrdenia žalovaného vykazujú znaky arbitrárnosti, keď bez uvedenia preukázaných skutočností vyvodzuje svoje tvrdenia, ktoré nevychádzajú z vykonaných dôkazov, resp. sú v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi.

46. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný za určujúcu skutočnosť (od ktorej odvíjal výrok svojho rozhodnutia) považoval to, že dodávateľ uvedený na faktúre, t. j. spoločnosť FLER spol. s r. o. nespolupracoval v priebehu výkonu daňovej kontroly, teda nesúčinnosť dodávateľa, resp. jeho konateľa spochybnila všetky ostatné dôkazy. Tieto tvrdenia žalovaného sa však javia ako účelové a arbitrárne a povinnosťou žalovaného bolo zistiť a objasniť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Pokiaľ žalobcovi, na základe údajných podvodných konaní jeho dodávateľa, boli neuznané ním uplatnené daňové výdavky (náklady), musí byť takýto postup riadne, presvedčivo zdôvodnený a vykonané dôkazy musia bez pochyby založiť takýto právny záver. V predmetnej veci žalovaný založil svoj právny záver o neuznaní uplatnených daňových výdavkov (nákladov) na základe domnienok, ktoré neboli zákonným spôsobom preukázané. Hlavným účelom žalovaného bolo preniesť riziko z nevybratia dane na žalobcu, ktorý konal v dobrej viere a nevedel a ani nemohol vedieť o možnom podvode na predchádzajúcich stupňoch.

47. Práva a právom chránené záujmy žalobcu neboli rešpektované a v žiadnom prípade neboli chránené. Služba bola žalobcovi riadne dodaná, čo riadne preukázal a čo potvrdil aj samotný žalovaný, keď skonštatoval, že reálna existencia reklamno-propagačných služieb nebola spochybnená. Táto skutočnosť jednoznačne potvrdzuje, že predloženým dokladom neabsentuje materiálny základ. Ak existencia týchto služieb nie je spochybnená, potom služba musela byť dodaná. Tým vznikol daňový výdavok, ktorý žalobca musel vynaložiť za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov, pričom dodanie služby potvrdil vtedajší konateľ spoločnosti FLER spol. s r. o.

48. Vlastníctvo internetovej stránky, a teda aj portálu netky.sk sa nezaznamenáva do žiadnych registrov a nie je možné takéhoto vlastníka z verejne dostupných zdrojov identifikovať. Preto, ak žalovaný tvrdí,

že v dôsledku toho, že si žalobca nepreveril, kto je vlastníkom internetovej stránky a na základe toho vyvodil záver, že žalobca konal neopatrne, takéto tvrdenie je v rozpore s existujúcim právnym stavom. Žalovaný si v plnom rozsahu osvojil nesprávny právny záver správcu dane a do svojho rozhodnutia prevzal celú jeho argumentáciu bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s námietkami a právnym názorom prezentovaným zo strany žalobcu v podanom odvolaní a nevykonal ani žiadny úkon na odstránenie rozporov v skutkovom stave, ani na preverenie skutočností uvedených v odvolaní.

49. Žalovaný si dal vypracovať cenovú ponuku, z ktorej nesprávne vyvodil záver o tom, že cena, za ktorú žalobca obstaral služby bola nevýhodná, resp. vysoká. Tento dôkaz žalovaný nesprávne vyhodnotil, pričom vôbec neprihliadal na skutočnosť, že táto cenová ponuka bola vypracovaná v inom čase a zároveň aj za iných podmienok v porovnaní s cenou, ktorú zaplatil žalobca svojmu dodávateľovi. Žalobca počas konania jednoznačne preukázal, že cena, za ktorú si predmetnú reklamu objednal a ktorá mu aj bola dodaná, bola na trhu bežná a zároveň pre žalobcu výhodná.

50. Na základe vykonaného dokazovania dospel žalovaný k nesprávnej objektívnej hodnote dodanej služby, nakoľko jeho výpočet bol absolútne nepresný, neobjektívny a zavádzajúci. Objektívnu hodnotu žalovaný posúdil na základe návštevnosti stránky z roku 2018, pričom vôbec neuvádzal, akú návštevnosť mala stránka netky.sk v období poskytovania reklamných a propagačných služieb. Žalovaný svoje presvedčenie o nevhodnosti vybranej služby z hľadiska ceny odvíjal od počtu zobrazení, pričom tento ukazovateľ je len marketingový trik poskytovateľov týchto služieb, ktorý nie je smerodajný, pretože neodráža počet reálnych užívateľov, segmentáciu návštevníkov, cieľovú skupinu návštevníkov, rýchlosť načítavania stránky, podvodné zobrazenie stránky a pod.

51. V časti B/ žaloby (napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom vo viacerých bodoch si odporuje, nakoľko žalovaný uvádza právne závery, ktoré však nekorešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia) žalobca namietal, že žalovaný ani na jednom mieste svojho rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom sa vysporiadal s námietkami žalobcu v jeho odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane ohľadne skutočnosti, že žalobca nevedel a ani nemohol vedieť o údajnom podvodnom konaní svojho dodávateľa v rámci umelo vytvorenej obchodnej skupiny. Hoci žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že uplatnené daňové výdavky neuznal správca dane žalobcovi nie z dôvodu údajného podvodného reťazca, uvedené podľa žalobcu však nezodpovedalo rozhodnutiu správcu dane. Takýto postup žalovaného je nesprávny, nezákonný a najmä arbitrárny.

52. Rozhodnutie správcu dane bolo v prevažnej miere založené na skutočnosti, že tu existovali údajne podvodne vykonštruované hospodárske operácie, ktorých cieľom malo byť získanie neoprávneného prospechu na úkor štátneho rozpočtu. Žalovaný sa vôbec nezaoberal skutočnosťami vyvracajúcimi existenciu podvodného konania a tým odoprel žalobcovi právo dozvedieť sa, prečo tieto skutočnosti nepovažoval za dostatočné na preukázanie tvrdení žalobcu a rovnako mu odoprel právo na uplatnenie prípadných ďalších námietok, ktoré žalobca mohol uviesť v tejto správnej žalobe. Týmto postupom sa žalovaný stotožnil s právnym názorom správcu dane v tom, že k podvodnému konaniu došlo. Konštatovanie, že došlo k podvodnému konaniu, však bez ďalšieho nemôže založiť právny záver o tom, že k nemu aj skutočne došlo. Postup daňových orgánov je nezákonný a svedčí o tom, že žalovaný nedostatočne zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne stanovenie daňovej povinnosti, resp. odpočtu dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Mestského súdu v Prahe pod č.k. -37 a ďalej citoval časť rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane.

53. Bol toho názoru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, jeho odôvodnenie vo viacerých častiach nekorešponduje s rozhodnutím správcu dane (dokonca mu odporuje), je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, nezákonné a vykazuje znaky arbitrárnosti, nakoľko právne závery žalovaného si navzájom odporujú. Ak na jednej strane žalovaný na základe údajne dostatočného dokazovania a skúmania skutkového stavu dospel k záveru, že správca dane nesankcionuje žalobcu za to, že konal neopatrne a neobozretne, nemôže byť na druhej strane v rozhodnutí správcu dane (ktoré žalovaný potvrdil ako vecne správne) uvedený pravý opak. Správca dane práveže sankcionoval žalobcu za to, že podľa jeho názoru konal neobozretne, nakoľko v dôsledku údajného podvodného reťazca (o ktorom žalobca nemohol vedieť) mu odoprel právo na uplatnenie daňových výdavkov (nákladov). V týchto skutočnostiach vidí žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu žalovaného, ktorý konštatuje a robí právne závery, ktoré si navzájom odporujú, pričom na nich zakladá rozhodnutie, na základe ktorého bol žalobca ukrátený na svojich

právach a právom chránených záujmoch. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné a arbitrárne aj z dôvodu, že žalovaný sa nezaoberal rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. , na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní, a to z dôvodu, že žalobca neuviedol, v ktorých bodoch je možné odôvodnenie tohto rozsudku aplikovať na jeho transakcie.

54. Žalobca žiadal, aby správny súd prihliadal na obsah tohto rozhodnutia, nakoľko jeho obsah sa vzťahuje práve na problematiku dôkazného bremena vo vzťahu k daňovému subjektu, ktorý podobne ako žalobca predložil potrebné listinné dôkazy a preukázal reálnu existenciu plnenia. Na predmetných faktúrach sa nachádzal podrobný opis predmetu plnenia, časové uvedenie požadovanej reklamy s konkrétnym opisom dodanej služby. Nejde o situáciu, že by žalobca disponoval iba faktúrami s jednoduchým a všeobecným opisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné. Práve naopak, žalobca na úplné vylúčenie akýchkoľvek pochybností predložil žalovanému, resp. správcovi dane aj faktúry, CD nosič, doklady o úhradách. Dal do pozornosti, že žalovaný nezohľadnil ani žalobcom predložené dôkazy. Takýto nezákonný postup žalovaného prestavuje výrazný zásah do právnej istoty žalobcu, ako aj do jeho práva na rozhodnutie, ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu založeného na správnom právnom posúdení predmetnej veci.

55. Z obsahu napadnutého rozhodnutia bolo pritom zrejmé, že u žalovaného vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu, že dodávateľ nepredložil požadované dôkazy a nespolupracoval so žalovaným, resp. z dôvodu preverovania dodávateľov, ktorí podľa zistenia žalovaného uskutočňovali fiktívne obchody. Na tieto skutočnosti však žalobca nemala a ani nemá žiadny vplyv, preto je absolútne neprijateľné, že táto skutočnosť je mu na ťarchu. Z uvedeného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo zrejmé, že žalovaný, ako aj správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Žalobca riadne preukázal (faktúry, CD nosič, doklady o úhradách), že objednané reklamno-propagačné služby boli dodané, preukázal teda skutočné dodanie týchto služieb, avšak iba z dôvodu, že dodávateľ FLER spol. s r. o. nespolupracoval, nepredložil potrebné doklady, žalovaný rozhodol tak, že žalobcovi neuznal uplatnené daňové výdavky.

56. V prípade, ak žalovaný mal pochybnosti o dodaní reklamy žalobcovi, tieto pochybnosti mal jasne, výstižne a hlavne dostatočným spôsobom vysvetliť. Je v hrubom rozpore s požiadavkou zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ak žalovaný spochybnil všetky dôkazy predložené žalobcom len z dôvodu, že dodávateľ nespolupracuje. Takéto spochybnenie žalovaného je absolútne neprijateľné. Žalovaný bol povinný vykonanými dôkazmi preukázať existenciu skutočností vyvracajúcich vierohodnosť, správnosť a úplnosť dokladov, ktorými žalobca preukazoval svoju daňovú povinnosť. V tejto časti žaloby žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor") v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House). Žalovaný sa týmito rozsudkami nijakým spôsobom nezaoberal, a to z dôvodu, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol, v ktorých bodoch sú aplikovateľné na daný prípad. Z odvolania žalobcu je však zrejmé, aplikácie ktorých bodov sa žalobca dovolával.

57. Z ustálenej judikatury Súdneho dvora, ako aj Najvyššieho súdu SR je totiž zrejmé, že žalobca ako daňový subjekt nemôže byť sankcionovaný, resp. postihnutý v rámci svojej obchodnej transakcie za skutočnosť, že predchádzajúca alebo následná obchodná transakcia (v našom prípade uskutočňovaná podľa názoru žalovaného v rámci fiktívneho reťazca) bola poznačená podvodným konaním. Takýto výklad žalovaného je v absolútnom rozpore s platným právom, je nezákonný a arbitrárny a v konečnom dôsledku sa prieči aj vyššie citovaným rozhodnutiam.

58. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca nebol pri výbere obchodného partnera opatrný a pravdepodobne si ho dostatočne nepreveril. V predmetnej veci si však žalobca preveril svojho dodávateľa z verejne dostupných zdrojov (obchodný register, registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty), nastavil si štandardný spôsob úhrady faktúr formou bezhotovostného prevodu, navyše poskytnutie reklamy bolo zdokumentované na CD. Žalobcom zvolený dodávateľ sa nenachádzal na portáli daňových dlžníkov, ani na zozname subjektov, u ktorých vznikli dôvody na zrušenie registrácie na dani z pridanej hodnoty. V týchto zdrojoch sa v tom čase nenachádzali žiadne negatívne informácie o žalobcovom novom dodávateľovi. Z údajov dostupných v registri účtovných závierok nie je možné získať informácie o podvodnom konaní účtovnej jednotky. Jednalo sa o relatívne novovzniknutú spoločnosť a účtovné výkazy nepoukazovali na nič neobvyklé.

59. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmania týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (rozsudok Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, Stroj trans, C-642/11). Žalovaný tvrdil aj to, že žalobca si dodávateľa nepreveril osobne návštevou v sídle dodávateľa, nepreveril si jeho sídlo, ani skutočnosť, či je dodávateľ objednanú službu schopný dodať. K podobným skutočnostiam Súdny dvor EÚ zaujal názor v rozsudku vo veci Mahagében a Dávid. Žalovaný odoprel žalobcovi jeho právo na ním uplatnené daňové výdavky (náklady) aj napriek skutočnosti, že nedisponoval žiadnymi dôkazmi, na základe ktorých by bol oprávnený zákonným spôsobom vysloviť takýto právny záver. Skutočnosť, že žalovaný, resp. správca dane preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, vyžadoval od neho overovania, na ktoré nebol povinný, ako aj prijatie opatrení na zabezpečenie toho, aby plnenia neboli súčasťou údajného podvodu spáchaného iným subjektom, spôsobila, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a v absolútnom rozpore aj s európskou judikatúrou.

60. V časti C/ žaloby žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že výpoveď svedka C. D. nepreukázala skutočné dodanie služby, nakoľko aj zo samotného obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že reklama dodaná bola. Nesprávnym vyhodnotením skutočností uvádzaných a preukazovaných zo strany spoločnosti FLER spol. s r. o. ako aj zo strany žalobcu došlo k vážnemu poškodeniu práv a oprávnených záujmov žalobcu, nakoľko práve výpovede žalobcu, ako aj dodávateľa je potrebné považovať za rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu, keďže okrem listinných dôkazov opisovali dodanie objednanej služby.

61. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že iný (od neho odlišný) subjekt si nesplní svoju povinnosť predložiť dôkazy. Žalobca nedisponuje v daňovom, ani v súdnom konaní donucovacími právomocami, nemá akým spôsobom zákonne donútiť iný daňový subjekt, aby spolupracoval s príslušným správcom dane. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. , 66/01 a rozsudok Krajského súdu v Žiline v konaní pod sp. zn. .

62. Pri dokazovaní v rámci správy daní sa uplatňuje aj vyhľadávacia zásada. Správca dane, ktorý vedie dokazovanie je povinný dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný návrhmi daňových subjektov. Žalovaný, resp. správca dane však bez akéhokoľvek právneho základu preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, výsledkom čoho bolo vydanie rozhodnutia, ktoré je arbitrárne a nezákonné, porušujúce právo žalobcu na spravodlivé daňové konanie. Žalobca nikdy netvrdil, že žalovaný, resp. správca dane je povinný preukazovať, že reklama nebola vykonaná deklarovaným dodávateľom, ale tvrdil, že je jednoznačne povinný riadnym spôsobom zistiť skutkový stav veci. Pokiaľ správca dane tvrdil, že služby nedodal dodávateľ označený žalobcom, bolo jeho zákonnou povinnosťou označiť subjekt, ktorý podľa neho službu skutočne dodal. V prípade, ak správca dane, resp. žalovaný tvrdil, že bolo dostatočne vykonané dokazovanie, prečo z vykonaného dokazovania nevyplynulo, kto službu skutočne dodal ? Odpoveď je jednoduchá, preto, lebo službu dodala spoločnosť FLER spol. s r. o. tak, ako to preukázal žalobca a potvrdil aj konateľ spoločnosti FLER spol. s r. o. 63. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, vágne, pričom z neho nevyplýva vysvetlenie, na základe akých úvah k takémuto rozhodnutiu žalovaný vôbec dospel, čo je v priamom rozpore so slovenskou, ako aj európskou právnou úpravou a judikatúrou. Žalovaný postupoval nezákonne, keď preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, pričom nevykonal žiadne dôkazy na preukázanie skutočnosti, že žalobca mohol a mal vedieť o podvodnom konaní vykonštruovaného obchodného reťazca. Je zrejmé, že ak žalobca v rámci daňovej kontroly predložil dôkazy (faktúry, CD nosiče, doklady o úhradách, vysvetlil, prečo si vybral konkrétneho dodávateľa, čo si o ňom zistil a prečo si nezistil tie skutočnosti, ktoré požadoval žalovaný), nemôže žalovaný svojvoľne bez akýchkoľvek iných dôkazných prostriedkov prijať záver, že žalobca mohol a mal vedieť o podvodnom konaní vykonštruovaného obchodného reťazca. Je nesprávne, arbitrárne a v konečnom dôsledku aj nezákonné, aby žalobca ako daňový subjekt suploval zákonnú povinnosť žalovaného len z dôvodu, že tomuto sa nepodarilo zistiť všetky skutočnosti na správne rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie nie je vydané v súlade so zákonom, ani v súlade s princípom ochrany práv a záujmov žalobcu a so zásadou doktríny legitímneho očakávania, v dôsledku čoho je nezákonné a arbitrárne.

64. V závere žaloby žalobca uviedol tieto dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to, že žalovaný

- pri rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že dodávateľ a žalobca potvrdili existenciu faktúry, jej úhradu, dodanie služby, ani na to, že bolo jednoznačne preukázané (CD nosiče, doklady o úhradách), že tu existovalo materiálne plnenie,

- nevykonal dostatočnú kontrolu reťazca dodávateľov obchodného partnera - spoločnosti FLER spol. s r. o.,

- neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a na ktoré upozorňoval a ktoré namietal žalobca,

- nijakým spôsobom nepreukázal, že žalobca konal neobozretne, neopatrne a neeliminoval všetky obchodné riziká,

- nesprávne a neobjektívne vyhodnotil výhodnosť iných cenových ponúk od iných ním oslovených dodávateľov,

- vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane.

IV. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

65. Vo vyjadrení zo dňa 10. 09. 2020 žalovaný k žalobe uviedol, že trvá na výroku svojho rozhodnutia, pričom poukázal na jeho odôvodnenie. Žalobca v žalobe neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia súdu a neboli by predmetom jeho odvolania. Zistenia správcu dane ako aj závery z týchto zistení vyplývajúce, sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v jeho rozhodnutí zo dňa 17. 09. 2019 ako i v rozhodnutí žalovaného zo dňa 27. 02. 2020.

66. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný reagoval na námietky žalobcu v V. bode žaloby.

67. K námietkam žalobcu v časti A/ žaloby žalovaný uviedol, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade so a SR a námietku o porušení príslušných ustanovení tohto zákona považoval za nedôvodné. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky (náklady) je potrebné, aby preukázal, že si ich uplatňuje za zákonom stanovených podmienok. Jednou z podmienok ustanovených v zákona o dani z príjmov je, že uplatnený daňový výdavok (náklad) musí byť preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Preukázať vynaloženie výdavku (nákladu) musí okrem daňového subjektu, ako príjemcu služby, vedieť preukázať predložením overiteľmých dôkazov aj dodávateľ služby. Dodávateľská spoločnosť nepredložila správcovi dane žiadne doklady, ktorými by dodanie reklamných služieb v prospech žalobcu preukázala. K námietke bezdôvodného prenesenia dôkazného bremena na žalobcu žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno je vždy na strane daňového subjektu, ktorý musí vedieť preukázať, že si svoje práva a nároky uplatňuje za splnenia zákonom stanovených podmienok.

68. Skutočnosť, že žalobca predložil správcovi dane v súvislosti s deklarovaným dodaním reklamných služieb všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii neznamená, že vykonanie reklamných služieb spoločnosťou FLER spol. s r.o. bolo v zmysle ustanovení zákona o dani z príjmov, preukázané. Obchodný prípad, resp. zmluvný vzťah je dvojstranný právny akt, a preto jeho uskutočnenie musia vedieť preukázať predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov obidvaja zmluvní partneri, čo znamená, že na preukázanie oprávnenosti uplatnenia daňových výdavkov (nákladov) nepostačuje, že doklady a dôkazy preukazujúce vykonanie služieb predloží iba jeden zmluvný partner, v tomto prípade žalobca ako odberateľ, ale preukázať vykonanie reklamných služieb musí vedieť predložením dôkazov aj dodávateľ. Spoločnosť FLER spol. s r.o. správcovi dane žiadne doklady nepredložila. Skutočnosť, že konateľ dodávateľskej spoločnosti vo svojom vyjadrení vykonanie reklamných služieb potvrdil nie je dôkazom o tom, že tieto práce skutočne aj spoločnosť v prospech žalobcu vykonala. Vyjadrenie o niečom, čo nie je žiadnym iným spôsobom preukázané, nemôže byť v daňovom konaní použité ako dôkaz. K námietke žalobcu, že správca dane viedol dokazovanie nezákonným spôsobom, nezaoberal sa jeho námietkami a nezistil dostatočne skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti žalovaný uviedol, že nakoľko nekonkretizuje, v čom vidí nezákonnosť postupu správcu dane pri vedení dokazovania, nevie k námietke zaujať relevantné stanovisko.

69. Žalovaný k ďalším námietkam žalobcu uviedol, že správca dane za účelom preverenia dodania reklamných a propagačných služieb vyzval dodávateľskú spoločnosť, aby dodanie reklamných služieb pre žalobcu preukázala predložením overiteľných dokladov a dôkazov. Správca dane na základe zistenia, že spoločnosť FLER spol. s r.o. zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s.r.o., vyzval uvedenú spoločnosť na predloženie dokladov spoločnosti FLER spol. s r.o., ktorými by dodávateľská spoločnosť obchodné vzťahy so žalobcom a vykonanie fakturovaných prác, preukázala. Správca dane na základe zistenia, že nástupnícka spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza, vyzval k podaniu svedeckej výpovede C. D., ktorý bol v čase deklarovaného vykonania reklamnej a propagačnej činnosti konateľom spoločnosti FLER spol. s r.o. Konateľ spoločnosti pri svedeckej výpovedi vykonanie fakturovaných prác a ich úhradu, ako aj zaevidovanie faktúry v účtovnej evidencii a jej zdanenie potvrdil, svoje tvrdenie však nevedel preukázať z dôvodu, že účtovnú evidenciu spoločnosti odovzdal konateľovi nástupníckej spoločnosti

70. Dôkazné bremeno je vždy na strane daňového subjektu, ktorý si uplatňuje svoje zákonné práva resp. nároky, a ktorý musí vedieť preukázať, že si tieto uplatňuje za splnenia zákonom ustanovených podmienok. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spoločnosť FLER spol. s r.o. bola priamym obchodným partnerom žalobcu, a nakoľko realizáciu obchodného prípadu musia vedieť preukázať predložením dokladov a dôkazov obidvaja obchodní partneri, spoločnosť FLER spol. s.r.o. bola povinná predložiť správcovi dane doklady preukazujúce vykonanie služieb.

71. Čo sa týkalo nedostatočného odôvodnenia postupu, žalovaného uviedol, že z konania správcu dane vyplýva, že za účelom preverenia obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou FLER spol. s r.o., ktorého výsledkom mala byť reklamná a propagačná činnosť v prospech žalobcu, vykonal rozsiahle dokazovanie, vo svojom rozhodnutí detailne popísal zistený skutkový stav veci, popísal, z ktorých dokladov a dôkazov vychádzal, zistené skutočnosti vyhodnotil v nadväznosti na ustanovenia zákona o dani z príjmov a zaoberal sa tiež námietkami žalobcu.

72. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach nespochybnili vykonanie propagačnej a reklamnej činnosti v prospech žalobcu, ale vyslovili záver, že vykonaným dokazovaním v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že fakturované služby v prospech žalobcu vykonala spoločnosť FLER spol. s r.o., deklarovaná na predložených dokladoch ako dodávateľ, čo znamená, že žalobca si uplatnil daňové výdavky (náklady) na základe účtovných dokladov, ktorých pravdivosť bola spochybnená.

73. K námietke týkajúcej sa preverenia vlastníka internetovej stránky žalovaný uviedol, že správca dane v rozhodnutí poukázal na to, že žalobca si pravdepodobne obchodného partnera dostatočne nepreveril, nakoľko nemal vedomosť o tom, či má obchodný partner zriadené sídlo, zamestnancov, materiálno- technické zabezpečenie a skúsenosti s vykonávaním reklamných a propagačných služieb. Žalobca nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodného prípadu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené.

74. K námietkam žalobcu v časti B/ žaloby žalovaný uviedol, že daňové orgány svoje rozhodnutia neodôvodnili podvodným konaním, ale porušením ustanovení zákona o dani z príjmov. Súhlasil s tým, že správca dane v rozhodnutí vo vzťahu k súčasne vykonávanej kontrole dane z pridanej hodnoty uviedol, že žalobca mohol vedieť o podvodnom konaní, ale uvedená skutočnosť nie je dôvodom neuznania daňových výdavkov (nákladov). Žalovaný vyslovil názor, že bolo povinnosťou žalobcu, aby predložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by preukázali, že propagačné a reklamné služby mu dodala spoločnosť FLER spol. s r.o. Zároveň poukázal na zásadu objektívnej pravdy, ovládajúcej daňového konanie, ktoré nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadne ním deklarovaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.

75. K rozsudku sp. zn. žalovaný poukázal na to, že Najvyšší súd SR vo svojich niekoľkých posledných rozhodnutiach (), zdôraznil, že judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v intenciách, že nepostačuje predložiť faktúru, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. V tejto súvislosti príkladmo možno poukázať na rozhodnutia NS SR vo veciach sp. , , , , ako aj uznesenie Ústavného súdu SR . Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 19.júna 2019 výslovne uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. (na ktoré v žalobe poukazuje žalobca) sa viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej. Teda, samotný kasačný súd konštatoval, že došlo k určitému judikatórnemu vývoju v danej oblasti.

76. Nie je povinnosťou správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukazovať, že fakturované služby v prospech žalobcu nevykonala spoločnosť FLER spol. s r.o., ale je povinnosťou žalobcu jednoznačne preukázať, že fakturované služby boli vykonané práve spoločnosťou, deklarovanou na predložených účtovných dokladoch, ako dodávateľ. Záverom tejto časti žalovaný dodal, že citované rozsudky sa týkajú dane z pridanej hodnoty, pričom predmetom preskúmavaného rozhodnutia je daň z príjmov právnickej osoby.

77. K V. bodu žaloby, časť C/ žalovaný uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu v tom, že sa nevysporiadal s väčšinou argumentov uvedených v odvolaní. Práve naopak, žalovaný postupoval pri vysporiadavaní sa s námietkami žalobcu v zmysle rozhodnutia ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 ktorý zdôraznil, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd SR nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie v danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. Žalovaný bol toho názoru, že nemusí byť daná odpoveď na všetky argumenty žalobcu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo žalobcu na spravodlivý proces.

78. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie trpí vadou nezákonnosti žalovaný uviedol, že správca dane vyruboval daň odchylne od daňového priznania, a preto bol povinný v rozhodnutí v súlade s ust. uviesť odôvodnenie, v ktorom uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a uviedol tiež právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Správca dane taktiež popísal všetky úkony, ktoré za účelom zistenia skutkového stavu vykonal. Žalovaný preskúmaním rozhodnutia nevzhliadol pochybenie v konaní správcu dane (porušenie hmotno-právnych predpisov alebo SR), alebo nedostatok v rozhodnutí, ktorý by preukazoval jeho nezákonnosť. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný predmetnú námietku žalobcu za irelevantnú. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

79. Žalobca v podaní zo dňa 12. 10. 2020 reagoval na vyjadrenie žalovaného a bol toho názoru, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti ani tvrdenia, ktorými by vyvracal skutkové tvrdenia žalobcu a rovnako neuviedol ani žiadne nové tvrdenia, ktoré by opodstatňovali jeho záverečný návrh, a to, aby správny súd žalobu zamietol.

80. Poukázal na skutočnosť, že žalobca preukázal, že výdavky v sume 114.000,- eur boli v zmysle § 2 ods. 1 písm. i) v nadväznosti na § 19 zákona o dani z príjmov preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Podľa jeho názoru žalovaný nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, resp. vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. Napadnuté rozhodnutie bolo podľa názoru žalobcu taktiež nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Mal za

to, že v správnej žalobe vyčerpávajúcim odôvodnením preukázal, že sú tu dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia vymedzené v ustanovení , , .

81. Z odôvodnenia vyjadrenia žalovaného zo dňa 10. 09. 2020 vyplýva, že preukázať vynaloženie výdavku (nákladu) musí okrem daňového subjektu, ako príjemcu služby vedieť preukázať predložením overiteľných dôkazov aj dodávateľ služby. Mal za to, že takéto právne závery sú nesprávne a neprijateľné, pričom nemajú oporu v žiadnom zákonnom predpise, žalobca predsa nemôže byť znevýhodnený pri posudzovaní ním predložených dôkazných prostriedkov len preto, že dodávateľ uvedený na faktúre nespolupracuje. Zdôraznil, že v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Pre úplnosť uviedol, že ani k dnešnému dňu nie je možné posúdiť o aký reťazec išlo, či tu bol podvodný úmysel a či o ňom kontrolovaný subjekt vedieť mal alebo mohol. Tvrdenia žalovaného vykazujú znaky arbitrárnosti, keď bez uvedenia preukázaných skutočností vyvodzuje svoje tvrdenia, ktoré nevychádzajú z vykonaných dôkazov, resp. sú v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi. 82. Okrem toho namietal, že dôkazné bremeno žalobcu ako daňového subjektu nie je absolútne a v žiadnom prípade ho nemožno rozširovať aj na preukázanie skutočností, ktorých preukázanie je povinnosťou daňového subjektu odlišného do žalobcu. Preto bol toho názoru, že napadnutého rozhodnutie je založené na nesprávnych právnych záveroch správcu dane, resp. žalovaného, nakoľko žalovaný si osvojil nesprávny právny názor týkajúci sa dôkazného bremena, pričom opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 15. 03. 2011. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu, ako aj podvodnému konaniu poukázal aj na ustálenú judikatúru EÚ, najmä na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), rozsudok z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, EU:C:2012:373, bod 65, a z 31. januára 2013, Stroj trans, C-642/11, EU:C:2013:54, bod 50, rozsudky vo veci Kittel a Recolta Recycling a Bonik a na rozsudok z 22. októbra 2015, PPUH Stehcemp (C-277/14), ako aj rozhodnutie C-329/18 Valsts ienemumu dienests proti SIA Altic, pričom žiadal, aby súd na tieto rozhodnutia prihliadol, nakoľko tieto rozhodnutia sú v plnom rozsahu aplikovateľné na jeho obchodný prípad. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že sa týkajú dani z pridanej hodnoty uviedol, že sa zameriavajú najmä na unesenie dôkazného bremena a preukázanie podvodného konania, pričom sú v nich obsiahnuté právne názory a princípy, ktoré sú všeobecne aplikovateľné bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o daň z príjmov alebo daň z pridanej hodnoty.

83. Bolo zrejmé, že žalovaný, ako aj správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Žalobca riadne preukázal (faktúry, CD nosič, doklady o úhradách), že objednané reklamnopropagačné služby boli dodané, preukázal teda skutočné dodanie týchto služieb. Iba z dôvodu, že daňový subjekt FLER spol. s r.o. nespolupracoval, nepredložil potrebné doklady (z dôvodu korporátnych zmien v spoločnosti, o ktorých žalobca nevedel a ani nemohol vedieť a ani ich nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť) žalovaný rozhodol tak, že žalobcovi neuznal uplatnené daňové výdavky. Ďalej sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že žalobca podrobne opísal celý priebeh obchodnej transakcie (vrátane uzavretia zmluvy), predložil listinné dôkazy, doklady o úhradách a CD, ktoré preukazovali, že reklama dodaná bola. Zároveň sa nezaoberal skutočnosťou, že konateľ dodávateľa dodanie reklamy takisto potvrdil, rovnako ako potvrdil spoluprácu v rámci tejto obchodnej transakcie medzi žalobcom a ním ako dodávateľom.

84. Vo vzťahu k výpovedi svedka C. D., ktorú žalovaný označil ako nedostatočne vierohodnú uviedol, že na jednej strane žalovaný tvrdí, že dodanie služby nebolo spochybnené (čo bolo uvedené aj v napadnutom rozhodnutí), ale na druhej strane výpoveď konateľa spoločnosti FLER spol. s r.o., ktorý potvrdil dodanie služby, spochybňuje. Je evidentné, že žalovaný rozlične posudzuje jednotlivé časti tej istej výpovede na vyvodenie rozličných právnych záverov, čo je podľa názoru žalobcu, v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, ako aj so zásadou zákonnosti.

85. Podľa názoru žalovaného je C. G. tzv. biely kôň, ktorý je žalovanému známy z iných daňových konaní, a k uvedenému žalobca uviedol, že nie je účastníkom iných daňových konaní. Pre úplnosť dodal, že ani existencia údajného podvodného obchodného reťazca, komodity, s ktorými údajne obchodoval podvodný reťazec, neboli zo strany žalovaného preukázané, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo len to, že dotknuté subjekty nespolupracovali pri výkone daňovej kontroly.

86. V tejto súvislosti uviedol, že zákonné a dostatočne zdôvodnené rozhodnutie správneho orgánu nemôže v žiadnom prípade byť založené na tvrdení, že žalobca si pravdepodobne nedostatočne preveril

svojho obchodného partnera. Z takéhoto tvrdenia totiž jednoznačne vyplýva, že je založené iba na pravdepodobnosti a nie na dôsledných a jednoznačných zisteniach správneho orgánu, čo je v rozpore s požiadavkou na zákonné, riadne a presvedčivo odôvodnené správne rozhodnutie. Zastal tiež názor, že dokazovanie vykonané žalovaným (aj vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré žalovaný nepovažoval za podstatné), bolo vykonané nedostatočne.

87. Vo vzťahu k účelovému a zavádzajúcemu tvrdeniu žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nebolo postavené na existencii podvodného konania žalobcu uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza definícia podvodného konania, rovnako sa v značnej časti poukazuje na existenciu podvodného obchodného reťazca, ktorého súčasťou mal byť dodávateľ žalobcu a iné daňové subjekty, pričom aj toto bol jeden z dôvodov, pre ktoré žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Argumentácia žalovaného, že nepostavil svoje rozhodnutie na tom, že žalobca bol účastníkom podvodného konania je v tomto smere absolútne irelevantná, nakoľko žalobca poukazoval v správnej žalobe (aj v odvolaní) na to, že z dôvodu údajnej existencie podvodného obchodného reťazca boli spochybnené jeho obchodné transakcie s deklarovaným dodávateľom. Žalobca však na existenciu údajného obchodného reťazca nemal žiadny vplyv a nemal sa z verejne dostupných zdrojov ani ako dozvedieť, že takýto reťazec vôbec niekedy existoval. Takýto postup žalovaného je v zrejmom rozpore s existujúcim právnym stavom a v značnej miere poškodzuje práva a právom chránené záujmy žalobcu.

88. Zdôraznil, že žalovaný sám v napadnutom rozhodnutí tvrdil, že dodanie služby žalobcom preukázané bolo, preto naďalej trval na tom, že sú tu dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

89. Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu bolo zaslané žalovanému, ktorý už ďalšie vyjadrenie (dupliku) nepodal.

90. Na prejednanie žaloby žalobcu súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadril právny zástupca žalobcu v súlade so svojimi písomnými podaniami. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

91. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 02. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

92. Podľa , , , , , o dani z príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2014, na účely tohto zákona sa rozumie a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa , c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou, h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , ak tento zákon neustanovuje inak,

j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) vyššie citovaného zákona, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

Podľa § 19 ods. 2 písm. k) vyššie citovaného zákona daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone sú k/ výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky písm. a) až k).

93. Podľa , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2020, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 63 ods. 2, 5 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

94. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby (žalobcu) za zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 25.080 eur (ako rozdielu medzi daňou uvedenou žalobcom v daňovom priznaní t. j. v sume 43.805,08 eur a daňou zistenou správcom dane t. j. 68.885,08 eur pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2014) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nepreukázal, že výdavky v sume 114.000,- eur boli v zmysle § 2 písm. i) v nadväznosti na § 19 zákona o dani z príjmov preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, a preto o túto sumu zvýšil žalobcovi v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov základ dane.

95. Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. januára 2010 okrem čl. I, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.

96. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov) a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie daňových výdavkov (nákladov), ktoré vynaložil na reklamnú a propagačnú činnosť vykonanú spoločnosťou FLER spol. s r. o., v roku 2014 v súhrnnej hodnote 114.000,- eur. Predmetom faktúr (uvedené v bode 24 tohto rozsudku) boli reklamno-propagačné služby na spravodajskom portály www.netky.sk. Žalobca v podanej žalobe namietal najmä nesprávne právne posúdenie, nedôvodné prenesenie dôkazného bremena, vykonanie dokazovania nezákonným spôsobom, pričom tvrdil, že právne závery rozhodnutí daňových orgánov si odporujú a skutkový stav veci nebol zistený dostatočne.

97. Pri posudzovaní námietok žalobcu správny súd vychádzal z administratívneho spisu, ktorý mu bol predložený a v ktorom sa nachádzajú vyššie označené faktúry. Ich predloženie je však len jednou z podmienok pre uplatnenie výdavkov (nákladov) v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie zo strany tam uvedeného dodávateľa, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na

to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené daňovým subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.

98. Správny súd preto po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane a žalovaný sa ustanoveniami o dani z príjmov dôsledne riadili. Podľa správneho súdu nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, teda musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov. Zákonodarca požaduje, aby daňovník preukázal existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené. Uvedené kritériá musia daňovníci vždy brať v úvahu, a to pri každom konkrétnom výdavku, pretože len v prípade, ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na až 5, , zákona o dani z príjmov. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol uplatniť výdavky (náklady) v prípade dodávky plnenia, ktoré mu mal dodať ním deklarovaný poskytovateľ služby ako dodávateľ, t. j. FLER spol. s r. o. S poukazom na označenie predmetu plnenia na faktúrach uvedených vyššie, bolo i podľa názoru súdu potrebné vykonať dokazovanie, ktoré správca dane v potrebnom rozsahu i vykonal, a to vyžiadaním listinných dokladov, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, svedkov, resp. i preverovaním ďalších spoločností, ktoré sa mali (mohli) na plnení poskytnutom žalobcovi podieľať.

99. Dňa 28. 03. 2018 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu ako svedok vypočutý C. D. (bývalý konateľ spoločnosti FLER spol. s r. o.). Potvrdil, že vystavil správcom dane predložené faktúry pre žalobcu, ale nespomenul si, kto viedol účtovníctvo spoločnosti, ani na to, ako došlo k nadviazaniu obchodnej spolupráce so žalobcom. V zmysle faktúr vystavených pre žalobcu správca dane požiadal svedka o predloženie dokladu oprávňujúceho v roku 2014 prevádzkovanie portálu www.netky.sk, na čo svedok reagoval tak, že si nespomína, či potreboval nejaké povolenie na prevádzkovanie spravodajského portálu, všetku dokumentáciu spoločnosti odovzdal nástupníckej spoločnosti. Tvrdil, že spoločnosť FLER spol. s r. o. bola v roku 2014 vlastníkom spravodajského portálu netky.sk. Taktiež popísal proces realizácie predmetu plnenia uvedeného na faktúrach ako „reklama - elektronický banner s odkazom“ s tým, že na realizácii sa podieľal osobne a na ďalšie osoby si nespomenul. Ďalej tvrdil, že všetky faktúry boli riadne zaúčtované, čo je možné overiť na základe kontrolných výkazov a daňových priznaní v systéme finančnej správy. Správcovi dane na pojednávaní a ani dodatočne nepredložil žiadne relevantné doklady (okrem notárskej zápisnice č. N 239/2017, , NCRls 11067/2017 zo dňa 30. 03. 2017, predmetom ktorej bola zmluva o zlúčení nástupníckej spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s. r. o. so siedmymi zanikajúcimi spoločnosťami vrátane spoločnosti FLER spol. s r. o.) preukazujúce a potvrdzujúce dôvodnosť fakturácie zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcu.

100. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 19. 04. 2018 za účasti štatutárneho zástupcu žalobcu (Mgr. S. N. - člen predstavenstva). Predmetom pojednávania bolo overenie zobrazenia reklamných bannerov na úvodnej stránke portálu www.netky.sk na CD nosičoch predložených k výkonu daňovej kontroly. Splnomocnený zástupca žalobcu (Ing. W. Y.) otvoril predložené CD, na ktorom našiel články uverejnené na portály netky.sk v auguste 2015, na ktorých sa nachádzala reklama spoločnosti žalobcu. Prítomný štatutárny zástupca žalobcu nemal vedomosť o tom, že by žalobca mal CD nosiče s vyobrazením reklamy spoločnosti na portály netky.sk za rok 2014. Ing. Y. si vytvoril printscreen obrazovky z reklamy za august 2015.

101. Na pojednávaní dňa 09. 05. 2018 bol vypočutý štatutárny zástupca spoločnosti žalobcu (Ing. C. N.

- predseda predstavenstva), ktorý uviedol, že si dal poradiť, aby išli do internetovej reklamy a konkrétne mu poradili tri firmy (topky, netky a tretiu si nepamätal). Spoločnosť topky mala vysokú cenu, preto sa rozhodol pre netky, ktoré mu boli poradené a reklama bola pre nich výhodná. Komunikácia prebiehala telefonicky, emailom a keď ústne, tak v spoločnosti. Neoveroval si, či jedná s oprávnenou osobou, ale pán D. bol u nich v spoločnosti a zaujala ho jeho „odhodlanosť, ambícia, záujem rozvíjať sa“.

102. Dňa 28. 06. 2018 bol za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu (Ing. W. Y.) vypočutý ako svedok Mgr. Z. W. - obchodný riaditeľ u žalobcu, podľa ktorého mu Ing. N. oznámil, že spoločnosť FLER spol. s r. o. bola vybratá na reklamnú spoluprácu. On vnímal túto spoločnosť ako netky.sk. Spoločnosti FLER spol. s r. o. poskytli podklady, na základe ktorých vedeli vytvoriť reklamy na rozličné odvetvia činnosti. Nevedel, s kým menovite komunikoval, ale dvaja páni prišli v priebehu spolupráce do spoločnosti a natočili video, ktoré bolo odsúhlasené. Reklamu na internete videl, spočiatku to aj kontroloval, ale keď videl, že to tam je, tak už tomu nevenoval takú pozornosť. Dôkazom pre neho bolo, že k došlej faktúre bol priložený sumárny doklad s článkami za určité obdobie, pri ktorých bola reklama. Z týchto výpovedí je zrejmé, že vypočuté osoby sa nevedeli konkrétne vyjadriť k obchodnému vzťahu medzi spoločnosťou FLER spol. s r. o. (dodávateľ) a odberateľom (žalobca) v zmysle faktúry uvedených vyššie. Potvrdenie spolupráce (ako to uvádza žalobca v žalobe a vo svojom vyjadrení) a vystavenie faktúr konateľom deklarovaného dodávateľa C. D. ešte nepotvrdzuje dôvodnosť fakturácie za mesiace apríl až december 2014 a teda dodanie tam uvedenej služby/reklamy žalobcovi zo strany vyššie uvedeného dodávateľa. Dôkazom o dodaní plnenia zo strany tohto dodávateľa nie je ani CD nosič, ktorý bol správcovi dane prezentovaný dňa 19. 04. 2018.

103. Podľa výpisu z obchodného registra príslušného súdu bola spoločnosť FLER spol. s r. o. zrušená od 30. 03. 2017 a zanikla dňom 26. 04. 2017 (deň dobrovoľného výmazu z obchodného registra) v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou SAMOS SLOVAKIA s. r. o. Správca dane výzvou zo dňa 02. 02. 2018 vyzval túto spoločnosť ako právneho nástupcu spoločnosti FLER spol. s r. o. na predloženie dokladov, ktoré sa týkajú tejto spoločnosti a jej obchodných vzťahov so spoločnosťou žalobcu, ale zásielka zaslaná spoločnosti na adresu zapísanú v obchodnom registri sa vrátila s poznámkou doručovateľa, že adresát je neznámy. Konateľom spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s. r. o. je C. G. s adresou pobytu v Českej republike a táto skutočnosť bola dôvodom toho, že správca dane prostredníctvom žalovaného požiadal českú finančnú správu o jeho vypočutie ako svedka a predloženie dokladov. Česká finančná správa oznámila, že C. G. neposkytne o firmách, v ktorých figuruje ako konateľ, žiadne informácie a ani doklady, ale pravidelne sa vyskytuje na Slovensku, kde je aj kontaktný. Na predvolanie k správcovi dane sa C. G. nedostavil, ale zaslal písomné vyjadrenie zo dňa 10. 12. 2018, v ktorom nevylúčil spoluprácu spoločnosti FLER spol. s r. o. so žalobcom s tým, že s odstupom času už nie je možné predložiť dokumentáciu a správcu dane odkázal na verejne dostupné informácie (daňové priznanie, výsledovka a pod.). Nedostavil sa ani na opakované predvolanie. Z výpisu z obchodného registra na internete možno zistiť, že osoba s menom C. G. bola, resp. je zapísaná v niekoľkých stovkách spoločností (500 spoločností), pričom dostupná aplikácia neumožňuje výpis viac ako 500 položiek.

104. Správca dane v predmetnej veci využil i informačný systém finančnej správy a nahliadol do daňového spisu (vrátane daňových priznaní a kontrolných výkazov) spoločnosti GO4IT s.r.o. (ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť WTB, s. r. o.), Moiled s.r.o., CEROME, s.r.o. a Nenostar s. r. o. (ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť MONEY & FLOW s. r. o.), o čom si dňa 22. 08. 2018 vyhotovil úradný záznam. Ďalší úradný záznam si vyhotovil dňa 12. 06. 2019 o nahliadnutí do spisu spoločnosti Moiled s.r.o., FLER spol. s r. o. a GO41T s.r.o. Z týchto listín (kontrolných výkazov) vyvodil záver, že spoločnosť FLER spol. s r. o. si v zdaňovacom období jún 2014 uplatnila odpočítanie dane z pridanej hodnoty hlavne z faktúr od dodávateľa Moiled s.r.o. a tento si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od jediného dodávateľa, t. j. spoločnosti GO4IT s.r.o. Na využitie poznatkov z informačného systému finančnej správy odkazoval správcu dane i C. D. ako bývalý konateľ spoločnosti FLER spol. r. o. a taktiež i C. G. ako konateľ spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s. r. o., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti FLER spol. s r. o. Zistenia z tohto informačného systému jednoznačne preukazujú, že vyššie uvedené spoločnosti v zdaňovacom období roku 2014 deklarovali obchodovanie prevažne, resp. výlučne len medzi nimi navzájom, čo nasvedčuje existencii obchodného reťazca medzi nimi a čo konštatoval i správca dane vo svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti nemožno opätovne nespomenúť, že spoločnosť FLER spol. s r. o. bola zrušená od 30. 03. 2017 a zanikla dňom 26. 04. 2017 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou SAMOS SLOVAKIA s. r. o. Spoločnosť Moiled s.r.o. bola zapísaná do obchodného registra dňa 11. 01. 2014 a zrušená od 15. 12. 2015 a dňa 05. 03. 2016 bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou LesSem s.r.o., ktorá bola zrušená od 20. 07. 2017 a dňa 19. 08. 2017 bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra. Jej právnym nástupcom je od 19. 08. 2017 spoločnosť JKH PLUS s.r.o. Spoločnosť GO4IT s.r.o. 11. 04. 2015 zanikla v dôsledku zlúčenia.

105. Za zmienku stojí i skutočnosť, že spoločníkom spoločnosti FLER spol. s r. o., SAMOS SLOVAKIA s. r. o., Moiled s.r.o., LesSem s.r.o., JKH PLUS s.r.o. je, resp. bola spoločnosť EC4B INTERNATIONAL INC. 196TH Lynnwood, Washington 980 36 Spojené štáty americké a tieto zistenia uvádzal i správca dane vo svojom rozhodnutí.

106. S poukazom na vyššie uvedené dôkazy, najmä výpoveď C. D., výpovede štatutárnych zástupcov žalobcu, resp. zamestnanca žalobcu, správca dane vyvodil záver, že tieto nepotvrdzujú dôvodnosť vystavenia faktúr uvedených vyššie pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorých malo byť dodanie služby s označením „reklamný banner B7 300x300 px, inzercia zobrazovaná na úvodnej stránke portálu www.netky.sk mesiace apríl až december 2014“. Samotné faktúry a ani samotné dodanie služieb fakturovaných predmetnými faktúrami uvedenými vyššie nie sú sami o sebe dôkazom o tom, že fakturované služby boli žalobcovi dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach. Výsledkom preverenia správcom dane bolo zistenie, že reálne dodanie fakturovaných služieb práve od deklarovaného dodávateľa uvedeného na predmetných faktúrach vystavených od dodávateľa FLER spol. s r. o. nebolo vierohodne preukázané. Správca dane v predmetnej veci vykonal i ďalšie dokazovanie (okrem iného zamerané i na zisťovanie vlastníka, registrátora a držiteľa domény netky.sk, zisťovanie cenových relácií poskytnutej služby u iných poskytovateľov v kontrolovanom zdaňovacom období, preukazovanie existencie obchodného reťazca a pod.) a rozsiahlo popísal jednotlivé vykonané dôkazy, tieto vyhodnotil, uviedol, aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové závery z nich vyvodil a rovnako postupoval i žalovaný. Nie všetky skutočnosti, z ktorých správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal a uvádzal v rozhodnutí, majú rovnakú preukaznú silu, pričom niektoré podklady a dôkazy možno označiť ako kľúčové a niektoré spĺňajú podpornú funkciu. Podľa názoru správneho súdu je ale podstatné zistenie, že všetky zhromaždené podklady a dôkazy predstavujú presvedčivý a vnútorne nerozporný, konzistentný dôkaz, dostatočne relevantný pre rozhodnutie správcu dane a žalovaného v predmetnej veci.

107. Základom rozhodnutia správcu dane ako i rozhodnutia žalovaného je zistenie, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia obchodného vzťahu medzi spoločnosťou FLER spol. s r. o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom v kontrolovanom období roku 2014, teda nebolo preukázané dodanie plnenia v zmysle faktúr uvedených vyššie. Žalobca v konaní nepreukázal, že plnenie (poskytnutie služieb) deklarované predmetnými faktúrami bolo reálne uskutočnené a poskytnuté práve spoločnosťou FLER spol. s r. o. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchod deklarovaný predmetnými faktúrami bol reálne uskutočnený tak, že fakturované plnenie žalobcovi skutočne poskytol práve ten dodávateľ, ktorý je uvedený na daných faktúrach, nebol preukázaný výdavok (náklad) v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, v dôsledku čoho bol žalobcovi zvýšený základ dane v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, je i podľa názoru súdu výsledkom správneho právneho posúdenia veci.

108. Žalovaný a ani správca dane v administratívnom konaní nespochybňovali, že služby fakturované faktúrami uvedenými vyššie boli žalobcovi dodané. Na základe vykonaného dokazovania však dôvodne konštatovali, že nebolo preukázané poskytnutie fakturovaného plnenia žalobcovi práve spoločnosťou FLER spol. s r. o., a teda nebola preukázaná dôvodnosť uplatnenia daňových výdavkov (nákladov) na základe uvedených faktúr. Zistenia daňových orgánov, resp. ich konštatovania v rozhodnutiach si podľa názoru správneho súdu neodporujú a ani nevykazujú znaky arbitrárnosti, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Konštatovanie, že dodanie plnenia žalobcovi zo strany dodávateľa deklarovaného na predmetných faktúrach nebolo preukázané, ešte neznamená, že toto plnenie nemohlo byť žalobcovi poskytnuté iným subjektom ako dodávateľom, ale nie je úlohou správcu dane v rámci daňovej kontroly tohto dodávateľa vyhľadávať. Z ust. § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže uplatniť výdavok (náklad) ako daňový výdavok (náklad), pričom základnou podmienkou je, aby išlo o služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym dodávateľom. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného daňového výdavku (nákladu) bolo vychádzať nielen z formálnej stránky daňového dokladu (faktúry) predloženého žalobcom, ale aj zistiť, či tento doklad i po materiálnej stránke je odrazom skutočností, ktoré deklaruje, teda okrem iného i to, či tam uvedené plnenie dodal tam uvedený dodávateľ. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca plnenie (službu) v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ju získal, pokiaľ skutkové zistenia správcu dane získané vykonaným dokazovaním nepreukazujú tvrdenie žalobcu o tom, že predmetné plnenie mu dodala ním uvádzaná spoločnosť. V prípade, ak si žalobca uplatňuje daňové

výdavky (náklady) v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, je potrebné, aby preukázal splnenie podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku ustanovené zákonom.

109. K povinnosti unesenia dôkazného bremena na strane žalobcu, správny súd uvádza, že ustanovenie § 24 ods. 1 daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), b), c), pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na úpravu základu dane z príjmov jeho znížením o daňové výdavky preukazuje daňovník, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, čo zreteľne vyplýva z platnej právnej úpravy, podľa ktorej sa daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom na tento účel zaúčtovaný v účtovníctve alebo evidencii daňovníka ( ). Daňovými výdavkami naopak nie sú výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané ( ). Možno tak súhlasiť so záverom žalovaného, že na to, aby mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok, musí byť splnená podmienka preukázateľnosti stanovená v

110. Pokiaľ daňovník v daňovom priznaní znížil základ dane z príjmov o daňové výdavky, z princípu preukázateľnosti podľa v nadväznosti na , vyplýva, že musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na takúto úpravu základu dane vzniklo. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane až vtedy, ak bolo daňovníkom preukázané, že daňové výdavky daňovníka preukázateľne vznikli a to tak, ako ich vznik deklaruje daňovník, a teda nie je sporná deklarovaná existencia nákladu vynaloženého daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie zdaniteľných príjmov.

111. V prejednávanej veci nebolo v administratívnom konaní preukázané poskytnutie služieb zo strany dodávateľa deklarovaného na predmetných faktúrach, ktoré faktúry žalobcovi vystavil, teda spoločnosťou FLER spol. s r. o. Za týchto okolností bolo potom na žalobcovi, aby preukázal reálny obsah faktúr inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca v prejednávanej veci nesporne neurobil, nakoľko nepreukázal, že plnenie, za ktoré mu boli vystavené predmetné faktúry, bolo poskytnuté práve spoločnosťou FLER spol. s r. o. ako vystaviteľom faktúr. Daňový subjekt ako platiteľ dane z príjmov má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov (a to už v rámci realizácie deklarovaného obchodného vzťahu), ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre jej uplatnenie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Uplatnenie daňového výdavku (nákladu) nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

112. Pokiaľ ide o rozloženie a prenesenie dôkazného bremena, ktoré žalobca namietal, správny súd zdôrazňuje, že v daňovom konaní platí zásada, podľa ktorej daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb (tovarov) od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte.

113. K prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na správcu dane, tak ako to konštatoval Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí sp. zn. , na ktoré poukazoval žalobca, dochádza totiž až v prípade vyčerpania vlastného dôkazného

bremena daňovým subjektom. Vo veci, v ktorej bolo vydané napr. uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. , sp. zn. ) k vyčerpaniu vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom došlo tým, že daňový subjekt preukázal, že tovar deklarovaný na faktúre skutočne nadobudol, a to práve od osoby uvedenej na faktúre, avšak správca dane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov. V administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného, ktoré správny súd preskúmava v tomto súdnom konaní, však nejde o taký prípad, kedy by žalobca ako daňový subjekt vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno, pričom to, v čom spočívalo neunesenie dôkazného bremena žalobcu, správny súd uviedol už vyššie, vrátane rozsahu, v akom dôkazné bremeno žalobcu zaťažovalo.

114. Podstatná pre rozhodnutie správcu dane ako i žalovaného v tejto veci bola skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na uplatnenie výdavkov (nákladov) v rámci dane z príjmov, pričom ich splnenie nebolo preukázané. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v roku 2014 na základe ním predložených dokladov - faktúr správca dane zistil a konštatoval, že deklarovaná obchodná transakcia (dodávka reklamy) sa neuskutočnila tak, ako je to uvedené na žalobcom predloženej faktúre, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania okrem týchto faktúr, resp. dokladov o ich úhradách, nebol správcovi dane predložený žiadny dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na uplatnenie daňového výdavku (nákladu). Predložený CD nosič, na základe ktorého daňové orgány uznali dodanie plnenia žalobcovi, nie je dôkazom o tom, že dodanie realizovala spoločnosť FLER spol. s r. o. ako dodávateľ. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si daňového výdavku (nákladu), musí byť schopný preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie tvrdeného obchodu medzi dodávateľom v zmysle predloženej faktúry a ním.

115. Hmotnoprávne podmienky na uplatnenie daňových výdavkov (nákladov) sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie služieb (tovaru), na ktoré sa vzťahuje faktúra, a to dodávateľom na nej uvedeným. Splnenie podmienok na uplatnenie daňových výdavkov pre určenie výšky dane z príjmu preukazuje daňovník (žalobca), pričom splnenie týchto podmienok nespočíva len vo formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu a musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži len na následnú verifikáciu daňovníkom tvrdených skutočností a dokladov, ktoré predložil. To znamená, že je dôkaznou povinnosťou žalobcu ako daňovníka nepochybne preukázať, že výdavky, ktorých vynaloženie deklaroval v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby zodpovedá skutočnosti a ak svoje tvrdenia nepreukáže, nemôže byť deklarovaný výdavok uznaný za výdavok daňový. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že svoje dôkazné bremeno zvládol tým, že predložil zmluvu o reklame, faktúru, doklady o úhradách a CD nosiče, a tým svoje dôkazné bremeno vyčerpal, pretože uvedené tvrdenie nemá oporu v § 24 daňového poriadku. Pokiaľ si daňovník (žalobca) uplatňuje daňové výdavky, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že išlo o jeho výdavky spojené s udržaním alebo dosahovaním príjmov. Žalobca sa mýli aj v tvrdení, že bolo povinnosťou orgánov správy daní preukázať, že skutočnosti deklarované žalobcom predloženými dokladmi/dôkazmi nie sú pravdivé, pretože toto tvrdenie nemá oporu v § 24 daňového poriadku. Orgány správy daní nemajú povinnosť preukazovať/ dokazovať opak skutočností deklarovaných daňovníkom, príp. zisťovať reálneho dodávateľa služieb. Majú povinnosť viesť dokazovanie za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočností nevyhnutných pre účely správy daní a ich úlohou v zmysle § 24 ods. 2 a § 3 ods. 2 daňového poriadku je správne určenie a vyrubenie dane. Za tým účelom preverujú skutočnosti deklarované daňovým subjektom a ak dospejú k pochybnostiam o správnosti, úplnosti alebo vierohodnosti evidencií a záznamov, ktoré je daňový subjekt povinný viesť, majú povinnosť označiť zistené skutočnosti, ktoré k ich pochybnostiam viedli, oboznámiť s nimi daňový subjekt (žalobcu) a umožniť mu, aby sa k nim vyjadril. Spochybnením žalobcom deklarovaných skutočností na základe relevantných dôvodov je dôkazné bremeno správcu dane (žalovaného) v daňovom konaní vyčerpané a je opäť na daňovom subjekte, aby predložením ďalších dôkazov alebo vysvetlení rozptýlil pochybnosti orgánov správy daní a obhájil správnosť, úplnosť a vierohodnosť deklarovaných skutočností. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca bol oboznámený s pochybnosťami správcu dane vo vzťahu k uplatneným výdavkom za reklamu a poskytol

žalobcovi možnosť, aby ich uplatnenie obhájil a objasnil, akým spôsobom mu boli poskytnuté reklamno- propagačné služby na spravodajskom portáli www.netky.sk.

116. Výdavok na reklamu je daňovým výdavkom len vtedy, ak je vynaložený na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia jeho príjmov, čo vyplýva z § 19 ods. 2 písm. k) citovaného zákona. Reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty (t. j. tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochrannú známku, označenie pôvodu výrobku, iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním) na trhu (§ 2 ods. 1 písm. a), b) zákona o reklame). Žalobca tvrdil, že sporné výdavky, ktoré vynaložil na reklamu dostatočne preukázal svojím účtovníctvom. Zo strany dodávateľa - spoločnosti FLER spol. s r.o. neboli predložené žiadne dôkazy, nakoľko dňa 26. 04. 2017 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s.r.o., ktorá bola nekontaktná, na adrese sídla neznáma.

117. Možnosť uznať výdavky daňového subjektu za daňové, ak sú preukázateľne vynaložené, je podmienená ich účelom, ktorým je dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka (žalobcu) a výdavky vynaložené na reklamu možno popri uvedenom uznať za daňové len vtedy, ak boli vynaložené na účel vymedzený v § 19 písm. k) zákona o dani z príjmov. To znamená, že požiadavka správcu dane na ozrejmenie spôsobu realizácie reklamno-propagačných služieb bola legitímna a podstatná pre správne určenie dane. Správny súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkazov žalovaným.

118. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že pokiaľ boli dôkazy predložené žalobcom a získané v priebehu administratívnej kontroly a vyrubovacieho konania vyhodnotené takým spôsobom, že nimi nebolo preukázané, že dodané reklamné služby boli reklamou žalobcu, pretože žalobcu, ani predmet jeho podnikania nijakým spôsobom nepropagovali, ani nezviditeľňovali, bolo takéto vyhodnotenie predložených dôkazov a z nich prijaté skutkové závery v súlade s ich obsahom. Z týchto správnych skutkových záverov vyvodili orgány správy daní správny záver, že žalobca nepreukázal, že deklarované výdavky na reklamu sú daňovými výdavkami v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, pretože nepreukázal, že boli vynaložené na účel vymedzený v § 19 ods. 2 písm. k) tohto zákona a že boli vynaložené v súvislosti s jeho zdaniteľným príjmom, a teda, že zvyšujú výsledok hospodárenia žalobcu v preverovanom zdaňovacom období, ktorý má vplyv na výšku dane z príjmov. To znamená, že žalobná námietka nesprávne zisteného skutkového stavu veci, ani žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nebola dôvodná.

119. Súdny dvor EÚ už rozhodol, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolností prejednávanej veci. Obchod s deklarovaným dodávateľom, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Taktiež má právo preveriť pôvod služby (tovaru) a doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť faktúry vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi bola na základe dokazovania spochybnená. Nie je teda rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, alebo prijme, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27. 09. 2007 Teleos a i. C-409/04 Zb. body 65 a 68; Netto Supermark, bod 24, ako aj zo dňa 21. 12. 2011 Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10 bod 25). Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia, resp. plnenia, ktoré prijmú, neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling bod 51; vo veci C-384/04 bod 33).

120. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft. a Pétér Dávid, vo veci C-610/19 Vikingo). Uvedené rozhodnutia sa síce týkajú dane z pridanej hodnoty, ale ako správne uviedol žalobca, v niektorých častiach je možné ich subsumovať aj na daň z príjmov, najmä čo sa týka dokazovania, kedy je nepochybné, že aj pri dani z príjmov musia byť výdavky (náklady) riadne preukázané. Následne sám žalobca odkazoval na obdobnú judikatúru.

121. V tejto súvislosti žalobcovi možno vytknúť nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (ust. ) pri výbere obchodného partnera (FLER spol. s r. o.), s ktorým podľa predložených faktúr obchodoval. Zo žiadneho vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že by si preveroval svojho obchodného partnera, či je dôveryhodný z hľadiska plnenia záväzkov, odvádzania daní a preukazovania reálneho nadobudnutia a dodania služieb, resp. tovarov. Žalobca preukazoval reálne dodanie služby v mesiacoch apríl až december 2014 faktúrami a CD nosičom, iné doklady správcovi dane nepredkladal. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že doklad o úhrade faktúry nie je dôkazom o dodaní fakturovaného plnenia. Podľa predložených faktúr žalobca spolupracoval so spoločnosťou FLER spol. s r. o. a nie s jej právnym nástupcom, t. j. spoločnosťou SAMOS SLOVAKIA s. r. o. Pri zániku deklarovaného bezprostredného dodávateľa žalobcu (spoločnosti FLER spol. s r. o., ktorá bola zapísaná do obchodného registra dňa 26. 11. 2013 a dobrovoľne vymazaná z obchodného registra dňa 26. 04. 2017) zlúčením na základe zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. N 239/2017, Nz 10839/2017, NCRIs 11067/2017 zo dňa 30. 03. 2017 imanie a všetky záväzky a pohľadávky právneho predchodcu (dodávateľa žalobcu) prechádzajú na jeho právneho nástupcu, teda spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s. r. o., vrátane daňových a účtovných dokladov (, ). Správca dane preto odôvodnene preveroval reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu u vyššie uvedeného právneho nástupcu (ktorý bol nekontaktný), ako i u konateľa právneho nástupcu, ktorý má disponovať informáciami a listinami na to potrebnými. Vzhľadom na nekontaktnosť právneho nástupcu deklarovaného dodávateľa správca dane predvolal ako svedka bývalého konateľa zaniknutej spoločnosti FLER spol. s r. o., ktorého vyzval i na predloženie listín. Bývalý konateľ C. D. tvrdil, že zdaniteľný obchod prebehol, no nepredložil o tom žiadne dôkazy tvrdiac, že ich odovzdal pri zlúčení spoločnosti so spoločnosťou SAMOS SLOVAKIA s. r. o. Svedok podľa názoru súdu nevedel podať potrebné konkrétne informácie o deklarovanom obchode so žalobcom a jeho predmete, ktoré by ako bývalý konateľ dodávateľa mal mať. Rovnako sa konkrétne nevedeli vyjadriť ani štatutárni zástupcovia žalobcu, ani zamestnanec spoločnosti žalobcu, ktorý bol vypočutý ako svedok.

122. Skutočnosť, že tvrdenia zástupcov žalobcu a svedka C. D. nebolo možné overiť v účtovnej evidencii spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s. r. o. ako právneho nástupcu deklarovaného dodávateľa žalobcu, nemožno pričítať na vrub správcu dane. Daňové orgány preverujú len správnosť výšky daňovými subjektami priznanej daňovej povinnosti, ale nezisťujú, ako sa deklarované zdaniteľné obchody v skutočnosti odohrali, pretože toto je dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý si uplatnil daňový výdavok (náklad). Nie je povinnosťou správcu dane presne označiť subjekt, od ktorého žalobca alebo jeho dodávateľ deklarované plnenie v skutočnosti nadobudol. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho obchodného partnera, s ktorým začal obchodovať už v apríli 2014 po pomerne krátkej dobe jeho existencie (od 26. 11. 2013, kedy bol zapísaný do obchodného registra) a pôsobenia na trhu. Žalobca nepredložil v rámci daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žiadne dôkazy o tom, akým spôsobom si overoval obchodného partnera, najmä vzhľadom na jeho pomerne krátke obdobie pôsobenia na trhu, nepredložil žiadne dôkazy o overovaní tvrdenej cenovej výhodnosti dodávateľa, žiadnu cenovú ponuku, pričom v tomto smere nepostačuje ničím nepodložené tvrdenie o vysokej cene plnenia od iného subjektu. Následky svojho neobozretného konania, spočívajúce v pochybnostiach o dodávateľovi služby, potom musí žalobca znášať sám (rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, C-384/04, Teleos a i., C-409/04, Netto Supermarkt, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10).

123. K námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že žalovaný neuviedol relevantné dôvody a zistenia, na základe ktorých by žalobca vedel alebo mohol vedieť o údajnom podvodnom konaní svojho dodávateľa, resp. že existencia údajného podvodného konania nebola zo strany žalovaného preukázaná, správny súd uvádza, že rozhodnutia daňových orgánov v predmetnej veci jednoznačne vychádzajú z toho, že nebolo preukázané reálne dodanie plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcovi. Reálny

základ zdaniteľného plnenia priamo medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom teda nebol preukázaný a v takom prípade nie je potrebné preukazovanie vedomosti žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní alebo na zneužití práva, keďže práve ním deklarované uplatnené daňové výdavky (náklady) nespĺňajú podmienky podľa ust. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani ďalšiu námietku žalobcu o tom, že daňové orgány nepreukázali, s akými komoditami, resp. službami mal údajný obchodný reťazec spoločností obchodovať. Tvrdenie o existencii obchodného reťazca správca dane vyvodil z kontrolných výkazov spoločností FLER spol. s r. o., Moiled s.r.o., GO4IT s.r.o. na základe zistení, že spoločnosť FLER spol. s r. o. si v zdaňovacom období apríl až december 2014 (ako i v ďalších kontrolovaných obdobiach) uplatnila odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti Moiled s.r.o. ako dodávateľa a táto spoločnosť si v uvedenom zdaňovacom období (rovnako ako i v ďalších kontrolovaných obdobiach) uplatnila odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti GO4IT s.r.o. ako dodávateľa. Vzhľadom na následné zmeny, ktoré nastali v uvedených spoločnostiach nebolo možné, aby správca dane zadovážil faktúry od týchto spoločností (i keď sa o to v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania pokúsil), z ktorých by bol zrejmý predmet obchodovania medzi nimi. Toto ale nemožno považovať za dôkaznú núdzu na strane daňových orgánov a pričítať na ich ťarchu. Podstatná v predmetnej veci je tá skutočnosť, že nepriznanie uplatneného výdavku (nákladu) správca dane nezaložil na tvrdenej existencii obchodného reťazca, ale na tom, že žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal reálne dodanie plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že správca dane existenciu obchodného reťazca preukázal pri výkone kontroly na dani z pridanej hodnoty a v rámci napadnutých rozhodnutí ju uviedol len na dokreslenie skutočností, týkajúcich sa obchodnej činnosti žalobcu.

124. K tvrdeniu žalobcu o odlišnom právnom názore správcu dane a žalovaného v ich rozhodnutiach správny súd uvádza, že sa s týmto tvrdením nestotožňuje. Žalobca v žalobe uvádza niektoré konštatovania správcu dane a žalovaného, ktoré vytrháva z kontextu týchto rozhodnutí tvrdiac, že si vzájomne odporujú. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného konštatoval, že správca dane nesankcionuje žalobcu za neopatrnosť pri obchodovaní s obchodným reťazcom, ale na základe vykonanej daňovej kontroly mu neuznal uplatnené daňové výdavky (náklady) z dôvodu, že nebolo preukázané, že fakturované služby boli vykonané spoločnosťou uvedenou na faktúrach, ako dodávateľ, čím nebola v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov splnená podmienka preukázateľnosti daňového výdavku (nákladu). Správca dane nikde vo svojom rozhodnutí neuviedol, že žalobcu sankcionuje za nedodržanie zásad opatrného a obozretného obchodného styku, ale na základe vykonaného dokazovanie opakovane konštatoval, že uplatnené daňové výdavky (náklady) nebolo možné žalobcovi priznať z dôvodu nepreukázania, že mu fakturované práce dodal dodávateľ uvedený na faktúrach. S týmto sa jednoznačne vo svojom rozhodnutí stotožnil i žalovaný, keď konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že reklamu a propagáciu spoločnosti žalobcu vykonala spoločnosť FLER spol. s r. o. ako dodávateľ. Vytrhávanie čiastkových konštatovaní z rozhodnutí správcu dane a žalovaného považuje správny súd za účelové a dodáva, že z kontextu týchto rozhodnutí jednoznačne vyplýva a je v nich aj priamo uvedený dôvod, pre ktorý žalobcovi nebolo priznané právo na uplatnenie daňových výdavkov (nákladov) za zdaňovacie obdobie 2014 a týmto dôvodom bolo zistenie, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané dodanie fakturovaných prác žalobcovi zo strany deklarovaného dodávateľa.

125. Úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne (daňové) rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych (daňových) orgánov a pred takými vadami správneho (daňového) konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho (daňového) orgánu, ktoré jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov

vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

126. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 17. 09. 2019 vyrubil rozdiel v sume 25.080,- eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 17. 09. 2019 potvrdil podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.

127. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

128. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

129. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.