Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/78/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: Ctirad Brezák - BIRKE, Vyšehradská 23, 851 06, Bratislava, IČO: 41 120 973, proti žalovanému: DPC Advertising, s.r.o., Bratislavská 70, Veľký Biel, IČO: 35 966 343, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrej Struhár, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 744 775, o zaplatenie 1 713,60 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 28. 03. 2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 713,60 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, že na základe objednávky č. Z. vystavenej dňa 02. 03. 2015 dodal žalobca žalovanému objednaný tovar „krabička na telefón". Faktúrou č. Z. vystavenou dňa 17. 03. 2015, splatnou dňa 31. 03. 2015, žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu za uvedený tovar v celkovej výške 288,- eura. Na základe objednávky č. Z. vystavenej zo dňa 21. 07. 2015 dodal žalobca žalovanému objednaný tovar „kompletizácia tašiek J&T male“. Faktúrou č. Z. vystavenou dňa 17. 08. 2015, splatnou dňa 31. 08. 2015, žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu za uvedený tovar v celkovej výške 1 101,60 eura a faktúrou č. Z. vystavenou dňa 27. 08. 2015, splatnou dňa 10. 09. 2015, žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu za uvedený tovar v celkovej výške 324,- eura. Žalovaný doteraz ani len čiastočne svoj záväzok neuhradil.

2. Súd vo veci vydal dňa 17. 07. 2019 platobný rozkaz č.k. -27, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že poprel uplatnený nárok v celom rozsahu, pretože nie je dôvodný a ani žalobca nepreukázal vlastné tvrdenia o dodaní fakturovaného tovaru, čiže nepreukázal podmienky pre vznik, výšku a ani pre splatnosť' žalovaného nároku. Žalobca okrem toho, že vykonal len čiastkové plnenie opomenul uviesť, že ním vykonané čiastkové plnenie si pre jeho vady prevzal späť, do dnešného dňa neodstránil vady ani tohto čiastkového plnenia, nedodal žalovanému tovar bez vád ani v deklarovanom počte kusov a ani neumožnil žalovanému nakladať' s tovarom (v počte, vyhotovení) ako tvrdí v podanej žalobe. Obchodnoprávna regulácia kúpnej zmluvy stanovuje, že kupujúci je povinný predávajúcemu zaplatiť' kúpnu cenu až vtedy, keď' mu predávajúci v súlade so zmluvou umožní nakladať' s tovarom a ďalej že kupujúci nie je povinný zaplatiť' kúpnu cenu, dokiaľ' nemá možnosť' si tovar prezrieť. Pokiaľ' tieto podmienky splnené nie sú, kupujúci sa do omeškania s pletenín kúpnej ceny dostať' nemôže. Žalovaný sa preto do žiadneho omeškania dostať nemohol, a ani požadovaná kúpna cena alebo jej časť sa doposiaľ nemohla stať splatnou. Opačný záver by znamenal, že aj nedodanie tovaru zakladá

predávajúcemu právo na kúpnu cenu, čo odporuje nielen označeným ustanoveniam, ale je postupom odporujúcim pravidlám poctivého obchodného styku. Odovzdanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny sú súbežné podmienky. Kupujúci je povinný platiť kúpnu cenu oproti splneniu povinnosti predávajúceho, k čomu nedošlo. Žalobca nikdy nepotvrdil žalovanému prijatie objednávky, čiže zmluva za navrhovaných podmienok (v zmysle objednávky) nevznikla. Požiadavka žalobcu preto smeruje k plneniu niečoho, čo nemá oporu v zmluve jestvujúcej s obsahom zodpovedajúcim objednávke. Ak žalobca tvrdí, že dodával žalovanému tovar, potom tento právny stav vyžaduje od žalobcu, aby preukázal svoje tvrdenia o tvrdenom nároku, teda o dodaní tovaru v počte a za dohodnutú cenu.

3. Žalobca k veci samej ešte uviedol, že podmienky pre vznik, výšku a splatnosť' žalovaného nároku vychádzajú z doloženej objednávky žalovaného, dodaním tovaru a vystavením faktúr žalobcu. Predmetné faktúry boli podpísané zamestnancom žalovaného pri prebratí tovaru, prvýkrát dňa 17. 08. 2015, keď bolo odovzdaných 700 ks tašiek J&T (faktúra č. Z. na sumu 1 101,60 eura) a druhýkrát dňa 27. 08. 2015 po dodaní zostatku objednávky, tj 300 ks tašiek J&T (faktúra č. Z. na sumu 324,- eura). Faktúry doručil žalobca žalovanému pri dodaní tovaru, čo bola bežná prax medzi stranami sporu, spolu obchodovali dlhodobo a bola medzi nimi vybudovaná istá miera dôvery. Je možné urobiť dopyt do J&T BANKA, či im bol zo strany žalovaného v tomto období dodaný tovar. Ak banka potvrdí že áno, muselo ísť o tovar dodaný žalobcom. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tovar bol dodaný a riadne prevzatý bez výhrad. Medzi prvým a druhým prevzatím tovaru prešlo 10 dní, čo je dostatočná doba na to, aby žalovaný zistil vady na dodanom tovare. Ak by tento tovar preukazoval akékoľvek údajné „vady” už pri prvom dodaní, je zrejmé, že žalovaný by druhú časť tovaru s vadou neprevzal bez výhrad. Žalovaný svoje tvrdenie o čiastkovom plnení s „vadami“, ktoré údajne prevzal žalobca spať, žiadnym spôsobom nepreukázal. Taktiež nijakým spôsobom neuviedol jeho výšku a ani dátum, kedy mal toto plnenie žalobca prijať. Taktiež tvrdenie, že žalobca neumožnil žalovanému nakladať s tovarom, sa nezakladá na žiadnych faktoch. Z doložených dokladov je zrejmé, že žalovaný s týmto tovarom v počte 700 ks nakladal už dňa 17. 08. 2015 a v počte 300 ks dňa 28. 07. 2015 v súlade s objednávkou. Ďalej tvrdenie o nemožnosti si tovar riadne prezrieť sa nezakladá na pravde. Ak by bola dodatočne zistená akákoľvek chyba tovaru, mal žalovaný svoju výhradu k tovaru riadne a najmä včas u dodávatelia reklamovať. Do dnešného dňa žalobca zo strany žalovaného neobdržal žiadnu reklamáciu ohľadom údajného čiastočného plnenia predmetnej objednávky, tobôž reklamáciu kvality dodaného tovaru. Predmetná objednávka žalovaného sa týkala výroby výsekovej formy, ktorú žalobca vyrobil, použil a nakoniec žalovanému dodal. Žalovaný k výrobe tovaru (tašky J&T) dodal žalobcovi tlačové hárky, špeciálne potlačené Panone farbou a upravené lamináciou. Tento polotovar objednal a aj uhradil žalovaný vo svojej réžii. Ak by bola pravda o reklamácii v spornom počte tovaru, žalovaný by určite po žalobcovi žiadal náhradu týchto nemalých nákladov k tlači a laminácii tlačových hárkov. Žalobcom dodaný tovar bol zhotovený vo vysokej remeselnej kvalite za dohodnutú cenu. Rovnaký tovar v rovnako vysokej kvalite žalobca vyrábal od roku 2016 po súčasnosť a má s jeho výrobou dlhoročné skúsenosti. Nakoľko sa jedná o náročného koncového zákazníka (J&T BANKA), žalobca si dal zvlášť záležať na výrobe tovaru a bol presvedčený, že splnil všetky požiadavky zákazníka. Žalovaný aj napriek svojim tvrdeniam si uvedený tovar neskôr ďalej objednával, ale už len cez sprostredkovateľa, pričom dobre vedel, že ho vyrába žalobca. Z toho je zrejmé, že s kvalitou tovaru bol a je doteraz spokojný, avšak žalobcovi z neznámych príčin odmieta za prvotnú sériu tovaru zaplatiť. Keďže žalovaný nezaslal žalobcovi nikdy žiadnu reklamáciu, nemôže mu byt' priznané žiadne právo z vád tovaru. Naproti tomu nárok žalobcu je uplatnený včas, je dôvodný a plne oprávnený. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo zaslaním objednávky zo strany žalovaného a akceptácii objednávky zo strany žalobcu vo forme vyrobenia a dodania objednaného tovaru. Žalovaný pozabudol na skutočnosť, že aby sa tašky J&T mohli vyrobiť, musel ešte predtým objednať a zaplatiť' aj výsekovú formu. Je nepravdepodobné, že by žalovaný zaplatil aj za výsekovú formu, keby nemal istotu, že jeho objednávka bude akceptovaná a tovar bude vyrobený. Faktúry boli vlastnoručne podpísané žalovaným pri preberaní tovaru, resp. osobou oprávnenou a poverenou preberať tovar za žalovaného a de facto plnili aj funkciu dodacieho listu, resp. preberacieho protokolu o dodaní tovaru. Jednalo sa o bežnú prax v rámci obchodnej spolupráce medzi žalobcom a žalovaným a bolo bežné, že žalovaný (resp. osoba, ktorá bola oprávnená a poverená za neho tovar preberať) tovar prevzal tak, že mu tento odovzdal žalobca oproti jeho podpisu na vystavenej faktúre alebo dokonca aj bez podpisu faktúry (a bez podpisu dodacieho listu)). Žalovaný tento spôsob spolupráce (dodania a prevzatia tovaru) nenamietal a nespochybňoval. I. Q. bol kontaktnou osobou v mene žalovaného, s ktorým žalobca prioritne komunikoval všetky objednávky od žalovaného k predmetným neuhradeným faktúram, resp. aj ďalším realizovaným zákazkám od žalovaného. Žalovaný až do okamihu doručenia platobného rozkazu ani raz nenamietol, že by faktúry boli vystavené nedôvodne (a teda, že mu tovar podľa objednávky

nedodaný nebol) a faktúry nevrátil ako nedôvodne vystavené. Žalobca mal teda záverom za to, že všetky svoje tvrdenia riadne v konaní preukázal na rozdiel od žalovaného, ktorý nepredložil dôkaz na preukázanie jeho tvrdení. Žalobca odovzdával tovar vodičovi, ktorý prišiel na adresu žalobcu vo vozidle s nálepkou firmy žalovaného, navyše z dodaného tovaru riadne odviedol štátu DPH. Tento tovar dodával od roku 2014 do roku 2020 v polygrafii štandardným spôsobom.

4. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci samej ešte uviedol, že zo žalobcom predložených listín nevyplýva splnenie a preukázanie podmienky, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobca nepredložil žiadny dodací list a ani ním označené faktúry nie sú potvrdené žalovaným, resp. zamestnancom žalovaného. Preto ak tvrdí, že vznik, výška a splatnosť' žalovaného nároku uvedeného v žalobe vychádzajú z doloženej objednávky žalovaného, dodania tovaru a vystavenia faktúry, potom toto tvrdenie je v celom rozsahu nedôvodné. vyžaduje preukázanie, že predávajúci umožnil kupujúcemu tovarom nakladať' tak, ako to tvrdí v žalobe resp. s odkazom na obsah oboch faktúr. Žalobca túto skutočnosť' deklaruje ako fakt, pritom ale nepredložil žiadny dôkaz o svojom tvrdení. Poznámka žalobcu o nemožnosti priznať' práva z vád tovaru je nedôvodnou, pretože do dnešného dňa žalobca nedodal žalovanému tovar, ktorý deklaruje, a teda žalovaný ho nemal možnosť' prezrieť. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, nie poskytovanie zľavy alebo iného nároku titulom vád tovaru. Žalobca vo svojom podaní nepoprel ani tú skutočnosť', že objednávku žalovaného vyhotovenú v písomnej forme nikdy nepotvrdil, a že objednávka nebola splnená tak, ako je to v nej uvedené. Zároveň je sporné aj to, že žalobca popiera vlastné tvrdenia o dôvodnosti nároku, pretože v podaní tvrdí, že žalovaný uhradil výsekovú formu a súčasne vo faktúre č. Z. požaduje jej zaplatenie v sume 345,60 eura. To, že žalobca nedodal fakturovaný tovar žalovanému bolo potvrdené aj vo vyjadrení J&T BANKA, podľa ktorého v rokoch 2015 až 2019 im ani žalobca, ani žalovaný nedodávali žiaden tovar.

5. Na pojednávaní dňa 08. 06. 2020 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že žalovaný nárok je premlčaný.

6. Žalobca ani právny zástupca žalovaného nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 14. 03. 2022 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd podľa ust. po záverečných vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a za účelom vyhlásenia rozsudku pojednávanie odročil podľa ust. na deň 23. 03. 2022, kedy vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi, a to: dodacími listami zo dňa 16. 05. 2013, 27. 05. 2013, objednávkou žalovaného č. Z. zo dňa 02. 03. 2015, objednávkou žalovaného č. Z. zo dňa 21. 07. 2015, faktúrami žalobcu č. Z., č. Z., č. Z. a č. Z., mailovými správami I. Q. žalovanému zo dňa 24. 11. 2014, 03. 12. 2014 a 02. 03. 2015, mailovými správami „cmyk“ žalovanému zo dňa 23. 07. 2015, mailovou správou BB Print s.r.o. žalovanému zo dňa 03. 06. 2016, mailovou správou žalovaného žalobcovi zo dňa 16. 09. 2016, oznámením spoločnosti J&T BANKA súdu dňa 06. 08. 2020, výpisom zo živnostenského registra žalobcu, výpisom z obchodného registra spoločnosti žalovaného, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

8. Z dodacích listov zo dňa 16. 05. 2013 a 27. 05. 2013 vyplývalo, že žalovaný v uvedených dňoch prevzal od dodávateľa, ktorého označenie nebolo na predložených listinných dôkazoch čitateľné, tovar označený ako krabica J&T v množstve 750 kusov, resp. 250 kusov. Nakoľko sa však jednalo o dodanie tovaru v roku 2013, pričom žalobcov žalobný nárok sa týkal údajného dodania tovaru v roku 2015, súd na tieto listinné dôkazy neprihliadal aj z dôvodu, že dodávateľ tovaru sa nedal z týchto listinných dôkazov určiť. Ak by však súd pripustil eventualitu, že dodávateľom tam uvedeného tovaru bol žalobca, bolo by z tohto zrejmé, že obchodnou praxou strán sporu zmysle ust. bolo dodávanie tovaru a jeho potvrdenie dodacím listom, ktorý však žalobca k žalobe za tovar, ktorý považoval za nezaplatený, nepredložil.

9. Z listín označených ako objednávky žalovaného č. Z. zo dňa 02. 03. 2015 a č. Z. zo dňa 21. 07. 2015 vyplývalo, že vzhľadom k tomu, že nesú identifikačné údaje žalovaného spolu s logom žalovaného, boli vystavené žalovaným, pričom na obidvoch týchto objednávkach chýba v kolónke „schválil/podpis“ otlačok pečiatky alebo podpis žalobcu. Súd preto hodnotil tieto listinné dôkazy ako návrhy žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle ust. , avšak z týchto listinných

dôkazov nemal preukázané, že by ich žalobca na znak súhlasu podpísal, čím by prišlo z jeho strany k akceptovaniu takéhoto návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle ust. .

10. Z faktúr žalobcu č. Z., č. Z., č. Z. vyplývalo, že ich vystavil v dňoch 17. 03. 2015, 17. 08. 2015 a 27. 08. 2015 žalobca na žalovaného, pričom na všetkých troch týchto faktúrach chýba v kolónkach „Prevzal:“ a „Pečiatka:“ otlačok pečiatky alebo podpis žalovaného. Súd preto hodnotil tieto listinné dôkazy ako výzvu žalobcu na zaplatenie, avšak z týchto listinných dôkazov nemal preukázané, že by ich žalovaný na znak súhlasu podpísal, čím by prišlo z jeho strany k akceptovaniu ich vystavenia, a teda potvrdenia o dodaní v nich fakturovaného tovaru v zmysle ust. .

11. Z faktúry žalobcu č. Z. vyplývalo, že ju vystavil dňa 08. 12. 2014 žalobca na žalovaného, pričom aj na nej chýba v kolónkach „Prevzal:“ a „Pečiatka:“ otlačok pečiatky alebo podpis žalovaného. Nakoľko sa však jednalo o dodanie tovaru v roku 2014, pričom žalobcov žalobný nárok sa týkal údajného dodania tovaru v roku 2015, súd na tento listinný dôkaz neprihliadal aj z dôvodu, že fakturovaná dodávka tovaru sa netýkala predmetnej prejednávanej veci.

12. Z mailovej správy I. Q. žalovanému zo dňa 24. 11. 2014 vyplývalo, že Ňou táto osoba preposlala žalobcovi mailovú správu od „Cmyk“ žalobcovi zo dňa 20. 11. 2014 so žiadosťou o konzultáciu a nacenenie 100 kusov tmavých dosiek a 100 kusov svetlých dosiek s ich konkrétnou definíciou bez uvedenia mená, subjektu a podobne. Nakoľko sa však jednalo o opísanie vlastností tovaru v roku 2014, pričom žalobcov žalobný nárok sa týkal údajného dodania tovaru v roku 2015, súd na tento listinný dôkaz neprihliadal z dôvodu, že sa opisovaný tovar netýkal predmetnej prejednávanej veci.

13. Z mailovej správy I. Q. žalovanému zo dňa 03. 12. 2014 vyplývalo, že ňou zasielal žalovanému text „Brezak 213€ fakturacia na dpc“. Nakoľko sa však jednalo o informáciu k tovaru v roku 2014, pričom žalobcov žalobný nárok sa týkal údajného dodania tovaru v roku 2015, súd na tento listinný dôkaz neprihliadal z dôvodu, že sa opisovaný tovar netýkal predmetnej prejednávanej veci.

14. Z mailovej správy I. Q. žalovanému zo dňa 02. 03. 2015 vyplývalo, že ňou zasielal žalovanému objednávku Z.. Súd tento listinný dôkaz nepovažoval ako preukazujúci tvrdenia žalobcu, že uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu, pretože ak by aj osoba I. Q. vystupovala v mene žalovaného, čo však žalobca v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal a žalovaný svojimi tvrdeniami zhodne nepotvrdil, išlo by len o zaslanie konkrétnej objednávky žalobcovi, ktorý bol povinný túto objednávku v zmysle ust. zrealizovať, pričom zrealizovaním objednávky, teda dodaním objednávaného tovaru, aby prišlo k uzavretiu kúpnej zmluvy tak, ako to súd uvádzal v odsekoch 9 a 10 tohto rozsudku.

15. Z prvej mailovej správ „cmyk“ žalovanému zo dňa 23. 07. 2015 o 10.56 hod. vyplývalo, že ňou neznámy subjekt, označený ako „cmyk“ oznámil žalobcovi a v kópii aj osobe I. Q., že „termín je do 9.8.2015“. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, kto je subjekt označený ako „cmyk“, nebolo možné zo strany súdu ustáliť, ktorý subjekt píše túto mailovú správu a čoho sa táto správa týka. Z textu správy bolo zrejmé iba to, že sa týka nejakého termínu, určeného do dňa 09. 08. 2015, avšak zo samotného znenia mailu nebolo jasné, konkrétne čoho sa tento termín má týkať. Z uvedeného dôvodu súd tento listinný dôkaz nepovažoval za preukázanie tvrdení žalobcu.

16. Z druhej mailovej správ „cmyk“ žalovanému zo dňa 23. 07. 2015 o 14.09 hod. vyplývalo, že ňou neznámy subjekt, označený ako „cmyk“ oznámil žalobcovi, že „podklady na tasky“, kde pod textom „s pozdravom/best regards“ bolo uvedené meno „I. Q., production manager“. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, kto je subjekt označený ako „cmyk“, rovnako že osoba I. Q. vystupovala v mene žalovaného, pretože toto žalobca v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal a žalovaný svojimi tvrdeniami zhodne nepotvrdil, nebolo možné zo strany súdu ustáliť, ktorý subjekt a v akom postavení píše túto mailovú správu a konkrétne čoho sa táto správa týka. Z textu správy bolo zrejmé iba to, že sa ňou posielajú podklady k taskam/taškám, avšak zo samotného znenia mailu nebolo jasné, konkrétne akých „tašiek“ sa to má týkať. Z uvedeného dôvodu súd tento listinný dôkaz nepovažoval za preukázanie tvrdení žalobcu.

17. Z mailovej správy spoločnosti BB Print s.r.o. žalovanému zo dňa 03. 06. 2016 vyplývalo, že tento subjekt ňou žalovanému napísal „prosím naceniť dodám potlačené a polaminované hárky“ s tým, že

išlo o preposlanie mailu od H. R. tejto spoločnosti so žiadosťou o „zaslanie ceny na výrobu papierových tašiek s potlačou podľa technologickej špecifikácie, ktorá bola konkrétne uvedená s tým, že výsekovú formu má žalobca, ktorý robil kniharinu minulý rok“. Z uvedeného textu však nie je zrejmé, čoho sa týkala takzvaná „kniharina žalobcu z minulého roka“, teda z roku 2015, pričom žalobca síce v konaní tvrdil, že táto mailová správa potvrdzuje, že dodal predmetný tovar žalovanému, avšak predmetný listiny dôkaz podľa názoru súdu neosvedčuje faktické a reálne dodanie konkrétneho špecifického tovaru žalobcom žalovanému tak, ako si to žalobca neskôr uplatnil vo svojich faktúrach č. Z., č. Z., č. Z.. Z uvedeného dôvodu súd tento listinný dôkaz nepovažoval za preukázanie tvrdení žalobcu.

18. Z mailovej správy žalovaného žalobcovi zo dňa 16. 09. 2016 vyplývalo, že ňou vlastne žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie predmetných faktúr č. Z., č. Z., č. Z., súhrnne vo výške žalovanej istiny. Nakoľko výzva na zaplatenie nepreukazuje splnenie si povinnosti (v tomto prípade povinnosti žalobcu dodať tovar, na zaplatenie ktorého vyzýval žalovaného), súd tento listinný dôkaz nepovažoval za preukázanie tvrdení žalobcu.

19. Z oznámenia spoločnosti J&T BANKA súdu dňa 06. 08. 2020 vyplývalo, že táto spoločnosť ako žalobcom uvádzaný konečný zákazník žalobcom údajne dodaného tovaru žalovanému potvrdila, že „im v rokoch 2015 - 2019 ani žalobca, ani žalovaný nedodali žiadny tovar“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nedodal tejto banke v predmetných rokoch, konkrétne v inkriminovanom roku 2015 žiaden tovar, a to ani ten, ktorý mu mal v roku 2015 dodať žalobca, a ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanému svojimi faktúrami č. Z., č. Z., č. Z.. Z uvedeného dôvodu súd tento listinný dôkaz nepovažoval za preukázanie tvrdení žalobcu.

20. Podľa ust. tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

21. Podľa ust. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

22. Podľa ust. a podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri; osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia

23. Podľa ust. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

24. Podľa ust. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

25. Podľa ust. pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

26. Podľa ust. upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

27. Podľa ust. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

28. Podľa ust. prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len ""), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

29. Podľa ust. časné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím .

30. Podľa ust. včasné prijatie nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

31. Podľa ust. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie .

32. Podľa ust. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

33. Podľa ust. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa .

34. Podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, na vykonanie dôkazov, námietky k protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

35. Podľa ust. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

36. Podľa ust. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

37. Podľa ust. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

38. Podľa ust. súd môže aj bez vykonatˇ dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedcˇujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutocˇnostˇou; iné dôkazy bez nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa ust. skutocˇnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho cˇinnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spolocˇenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocˇenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

40. Dôkazná povinnosť strán sporu, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia v zmysle ust. znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, pričom tento záver výslovne duplikujú ustanovenia a . Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.

41. Žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ a žalovaný ako právnická osoba - podnikateľ mali podľa tvrdení žalobcu medzi sebou uzavrieť ústne kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť záväzok žalobcu ako dodávateľa dodať žalovanému ním objednaný tovar, a záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi za dodaný tovar kúpnu cenu. Na základe citovaných zákonných ustanovení a skutočností uvedených v odsekoch 8 až 19 považoval súd za preukázané, že žalobca nepreukázal v konaní žiadnym hodnoverným dôkazom, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a svoju zmluvnú povinnosť - dodanie faktúrovaného tovaru - v prospech žalovaného skutočne aj vykonal. Žalobca síce v konaní tvrdil, že „žalovanému dodal v dňoch 17. 03. 2015, 17. 08. 2015 a 27. 08. 2015 tovar v celkovej hodnote 1 713,60 eura, na základe čoho vystavil odporcovi faktúry č. Z., č. Z., č. Z., ktoré boli vlastnoručne podpísané žalovaným pri preberaní tovaru, resp. osobou oprávnenou a poverenou preberať tovar za žalovaného a de facto plnili aj funkciu dodacieho listu, resp. preberacieho protokolu o dodaní tovaru“. Žalobca však v konaní ako dôkaz svojich tvrdení predložil uvedené faktúry a mailovú výzvu na zaplatenie, pričom predmetné faktúry, ako bolo výslovne uvedené v odseku 9 tohto rozsudku, neboli žalovaným podpísané, takže ak by mali plniť funkciu dodacieho listu, ktorým by sa malo osvedčiť dodanie fakturovaného tovaru žalovanému, nebolo z dôvodu absencie podpisu žalovaného (ako jednoznačného prejavu vôle) preukázané, že žalovaný skutočne prevzal v nich uvedený fakturovaný tovar. Žalobca rovnako tiež nepredložil samostatné dodací listy, ktoré by osvedčili dodanie fakturovaného tovaru žalovanému, ani nenavrhol v konaní vykonať iný dôkaz na preukázanie takéhoto tvrdenia. Samotné faktúry neosvedčujú uzavretie kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, ani vykonanie fakturovaného úkonu žalobcom v prospech žalovaného, teda nepreukazujú, že žalobca fakticky uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu reálnym plnením, teda dodaním tovaru žalovanému. Na uvedených faktúrach nie je ani podpis, ani odtlačok pečiatky žalovaného, ktorý by preukazoval, že žalovaný v týchto faktúrach fakturovaný tovar prevzal (alebo že prevzal aspoň predmetné faktúry). Rovnako uvedené skutočnosti neosvedčuje ani uvedená výzva žalobcu.

42. Žalobca v konaní ani nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy podľa ust. aj napriek výzve súdu na pojednávaní konanom dňa 14. 03. 2022. Keďže žalobca nepreukázal súdu žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu (buď písomne alebo ústne) v zmysle ust. a a že fakturované dodanie tovaru skutočne v prospech žalovaného aj vykonal, súd mal za to, že v súvislosti s ust. , kde sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázal svoje tvrdenia hodnovernými dôkazmi, navyše ich ani žalovaný nepotvrdil zhodnými vyjadreniami podľa ust. , a preto súd žalobu žalobcu ako neodôvodnenú zamietol.

43. Súd nehodnotil pri svojom rozhodovaní námietku premlčania žalobného nároku žalobcu v čase podania žaloby, vznesenú žalovaným (podľa ust. ), pretože nebola spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu o samotnom základe sporu, ktorým bol fakt, že žalobca svoj žalobný nárok hodnoverne nepreukázal.

44. Uvedený postup súdu pri zachovaní princípu hospodárnosti konania podporuje aj právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14. 04. 2011, podľa ktorého účastníci sú v sporovom konaní povinní opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a na ich preukázanie označiť dôkazné prostriedky, súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať, rovnako ho podporuje právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 11. 2011, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

45. Keďže súd nemusí dať v zmysle vyššie uvedeného odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostačujúco objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby sa zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, súd pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy žalovaným vznesenú námietku premlčania, nakoľko nemala na rozhodnutie súdu žiaden vplyv, ani ho nemohla žiadnym spôsobom determinovať.

46. V súvislosti s riadnym odôvodnením rozhodnutia súd zároveň uviedza, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp.zn. zo dňa 15.3.2006, sp zn. zo dňa 23.8.2006, sp. zn. zo dňa 04.05.2010 alebo sp.zn. zo dňa 12.06.2008) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku alebo každú časť obrany žalovaného bola daná súdom podrobná odpoveď, pričom rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu.

47. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a trovy konania v plnej výške priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. , pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (ust. v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací ) podľa ust.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.