Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Sa-26-2021.pdf
PDF · 104.29 KB
Case nature
Subarea
15Sa/26/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo: GR ZVJS-d-17103/14-2021 zo dňa 02.11.2021, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 07.12.2021 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie číslo: GR ZVJS-d-17103/14-2021 zo dňa 02.11.2021. Dôvodila tým, že v zmysle § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. sa správnou žalobou domáha ochrany jej subjektívneho práva, a to práva na vdovský výsluhový dôchodok, ktoré bolo rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 02.11.2021 porušené. Citovala § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. a poukázala na to, že v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Zatavenie konania o vzniknutom nároku na vdovský výsluhový dôchodok bol v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. a § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967Zb.. Zdôraznila, že podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. sa nedá zastaviť konanie o nárokovej dávke, ktorého priznanie bolo splnené zákonom. Odvolávať sa na § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 71/1967 Zb. je protizákonné. Podľa žiadneho ustanovenia zákona č. 328/2002 Z.z. sa nedá zastaviť konanie o vzniknutom nároku, v danom prípade nároku na vdovský výsluhový dôchodok, na ktorý jej vznikol zákonný nárok podľa § 46 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. dňom 21.11.2020 (dňom úmrtia jej manžela). Konanie o vzniknutom nároku na vdovský výsluhový dôchodok sa dá len ukončiť vydaním právoplatného rozhodnutia, ktorým sa táto nároková dávka prizná v danom prípade podľa § 46 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z.. Ak boli splnené zákonom dané podmienky na priznanie nárokovej dávky a požiada sa o jej vyplácanie, tak iná zákonná možnosť nie je len túto dávku priznať. Podľa § 83 písm. f) zákona č. 328/2002 Z.z. na žiadosť sa poskytuje vdovský výsluhový dôchodok. O vdovský dôchodok požiadala žiadosťou zo dňa 01.02.2021. Citovala žalobkyňa § 48 zákona č. 328/2002 Z.z. a § 46 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z.. Nestotožnila sa žalobkyňa s tvrdeniami GR ZVJS v napadnutom rozhodnutí, že v tej istej veci, teda vo veci vzniknutého nároku na výsluhový vdovský dôchodok bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 03.03.2021. Je podľa žalobkyne mylné, nakoľko v zmysle § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. je možné správnou žalobou požiadať súd o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Správnou žalobou zo dňa 20.04.2021 požiadala správny súd o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 03.03.2021. Krajský súd uznesením zo dňa 14.09.2021 zamietol správnu žalobu zo dňa 20.04.2021. Voči uvedenému rozhodnutiu bola žalobkyňou podaná kasačná sťažnosť. K momentu podania žaloby nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, a preto rozhodnutie GR ZVJS zo dňa
03.03.2021 nie je právoplatné. Ak rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 03.03.2021 nenadobudlo právoplatnosť, tak potom je mylné. V napadnutom rozhodnutí potom GR ZVJS mylne uvádza, že doručením rozhodnutia odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 03.03.2021. Citovala § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Z uvedeného vyplýva, že zamietnutím odvolania odvolací orgán len potvrdil platnosť, avšak nie zákonnosť rozhodnutia zo dňa 03.03.2021. Zdôraznila skutočnosť, že voči rozhodnutiu bola podaná kasačná sťažnosť, a preto rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 03.03.2021 nie je právoplatné. Ak niekto raz splnil zákonom dané podmienky (§ 46 zákona č. 328/2002 Z.z.) na nárokovú dávku vdovský invalidný dôchodok a nie sú tam dané dôvody na nepriznanie tejto dávky, taxatívne stanovené v § 48, tak právoplatné konanie v danej veci môže byť skončené len právoplatným rozhodnutím o priznaní tejto nárokovej dávky. Zároveň uviedla, že ak niekto bude tvrdiť, že jej nevznikol nárok na vdovský výsluhový dôchodok, tak to bude považovať „za úmyselné marenie spravodlivosti, čo je podľa Trestného zákona trestným činom.“ Zároveň poukázala na to, že rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 12.06.2020 je nezákonné. Manželovi bolo nezákonne zastavené vyplácanie výsluhovej dávky. Z právneho hľadiska na vznik nároku a vyplácanie vdovského výsluhového dôchodku nemá absolútne vplyv. Manžel vykonával službu 31 rokov a 128 dní a právoplatným rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 12.03.1997 mu bol priznaný príspevok za službu. Z uvedených dôvodov navrhovala rozhodnutie GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-17103/14-2021 zo dňa 02.11.2021 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
2. Krajský súd v Žiline posúdil podanie žalobkyne zo dňa 02.12.2021 podľa jeho povahy a obsahu ako žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
3. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.
4. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
5. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
6. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
7. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Žalovaný, tak ako bol označený v žalobe, na výzvu správneho súdu oznámil podaním zo dňa 03.01.2022 (na č.l. 20 spisu) krajskému súdu, že ku dňu predmetného vyjadrenia nedisponuje informáciou o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní.
10. Žalobkyňa na výzvu krajského súdu, ako súdu správneho, uviedla, že vecne správne a v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. za žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (podanie žalobkyne č.l. 25 spisu). Uviedla, že „Takto je to vecne správne uvedené aj v poučení rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 02.11.2021, z ktorého citujem: Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom (§ 6 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 !!!!! V zmysle ust. § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 podmienka na to, aby súd mohol preskúmať rozhodnutie orgánu verejnej (v danom prípade rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 02.11.2021) je aby pred nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia bol podaný opravný prostriedok, čo je v danom prípade odvolanie, ktoré som podala dňa 08.11.2021. Ustanovenie § 84 ods. 3 zákona č. 328/2002 pripúšťa možnosť podať odvolanie proti
rozhodnutiu Útvaru sociálneho zabezpečenia vo veci vdovského výsluhového zabezpečenia (§ 83 ods. 1 písm. f) zákona č. 328/2002.“ (č.l. 25 spisu).
11. Správny súd predtým ako meritórne prejednal danú vec skúmal, či sú v zmysle § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) splnené procesné podmienky na vedenie správneho súdneho konania.
12. Správny súd nepovažoval za nutné vyžiadať si kompletný administratívny spis žalovaného, lebo je zrejmé, že sa rozhodné skutočnosti zhodne podávajú v žalobe, tak aj žalobkyňou pripojenej kópií napadnutého rozhodnutia (č.l. 3 spisu).
13. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 7 SSP správne súdy nepreskúmavajú a. právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b. správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c. všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d. súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e. rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f. rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g. rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h. rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.
Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť.
14. Právomoc správnych súdov v správnom súdnom konaní je súhrnom oprávnení a povinností rozhodovacej povahy na základe princípov taxatívnej enumerácie vo vzťahu k jednotlivým druhom konaní. V čl. 46 ods. 2 Ústavy SR sa vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom správneho súdu za zákonom vymedzených podmienok (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR).
15. Zákon na prieskum správnych rozhodnutí vyžaduje splnenie viacerých podmienok. Jednou z týchto podmienok je podanie správnej žaloby po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred orgánom verejnej správy. To znamená, že predpokladom postupu správneho súdu je, aby pri rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy vydaného v administratívnom konaní išlo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudnú právoplatnosť. Táto podmienka nie je v Správnom súdnom poriadku výslovne zakotvená, vyplýva však z § 7 písm. a), podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom použití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Táto podmienka zároveň vyjadruje všeobecnú zásadu subsidiarity súdnej ochrany, ktorá má originálnu povahu (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 893 s.).
16. Ďalšou z podmienok súdneho prieskumu rozhodnutí (opatrení) orgánu verejnej správy je podanie správnej žaloby v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje (§ 181 ods. 1 SSP). Nakoľko žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (§ 180 ods. 1 SSP), predmetom súdneho prieskumu môže byť len rozhodnutie vydané označeným žalovaným, a nie iným orgánom verejnej správy. Napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie musí byť dostatočne identifikované. Rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré musí byť k žalobe aj pripojené v súlade s § 182 ods. 2 písm. c) SSP, sa označí predovšetkým spisovou značkou a orgánom verejnej správy, ktorý ho vydal. Nie je potrebné špecifikovať aj príslušný organizačný útvar tohto orgánu ani uvádzať oprávnenú úradnú osobu, ktorá rozhodnutie či opatrenie podpísala. Relevantný je iba orgán verejnej správy ako taký, ktorý má v iniciovanom správnom súdnom konaní postavenie žalovaného. Ak sa žalobca domáha aj zrušenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu predchádzalo, alebo skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia (§ 27 ods. 1), je potrebné označiť aj tieto rozhodnutia či opatrenia (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 908 s.).
17. Z uvedeného právneho rámca jednoznačne vyplýva, že procesnou podmienkou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť a aby žaloba bola podaná do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o odvolaní ako predmetu súdneho prieskumu. V danom prípade je predmetnom súdneho prieskumu neprávoplatné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu GR ZVJS, voči ktorému bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo žalobkyňa aj využila a podala voči nemu odvolanie. Podanie odvolania má suspenzívny účinok, ktorý má ten následok, že odkladá právoplatnosť napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie teda doposiaľ nie je právoplatné. Správny súdny poriadok však vylučuje právomoc správneho súdu pri prieskume neprávoplatných rozhodnutí správneho orgánu.
18. Žalobkyňa podala správnu žalobu počas konania o riadnom opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu. Z jej vyjadrenia v žalobe, ale i vo vyjadrení na č.l. 25 spisu, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 21.02.2022 vyplýva, že nebolo o odvolaní rozhodnuté. Lehota na podanie správnej žaloby je teda dva mesiace od oznámenia rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy (§ 181 ods. 1 SSP), t.j. predpokladom pre začatie jej plynutia je doručenie rozhodnutia orgánu verejnej správy žalobkyni. V danom prípade teda rozhodnutia odvolacieho orgánu o podanom odvolaní žalobkyne. Ak o odvolaní žalobkyne v čase rozhodovania správneho súdu nebolo rozhodnuté, v konečnom dôsledku túto skutočnosť netvrdila ani žalobkyňa, ani nebola preukázaná iným spôsobom, tak sa jedná o predčasne
podanú žalobu, t.j. takú, ktorej podanie je viazané na lehotu, ktorá v čase podania žaloby ešte nezačala plynúť. Zákon pre odmietnutie žaloby z dôvodu jej predčasného podania ustanovuje podmienku, ktorou je skutočnosť, že lehota pre podanie žaloby v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. To znamená, že ak správny súd skúmajúc procesné podmienky konania (§ 97 SSP) zistí, že žaloba bola podaná predčasne a žalobkyni ešte nezačala plynúť lehota na jej podanie, musí rozhodnúť o odmietnutí žaloby. Ak však zistí, že žaloba bola síce podaná predčasne, teda v momente jej podania osobne do podateľne súdu, elektronicky, či podaním na prepravu ešte lehota neplynula, ale následne už plynúť začala alebo uplynula, musí o nej ďalej konať. V predmetnej veci však žalobkyňa riadny opravný prostriedok (odvolanie) proti prvostupňovému rozhodnutiu č. GR ZVJS-d-17103/14-2021 zo dňa 02.11.2021 podala a toto v čase podania žaloby (v spojení s druhostupňovým rozhodnutím) nenadobudlo právoplatnosť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžsk/59/2020 zo dňa 09.09.2020, podľa ktorého správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu.
19. V danom prípade preto podľa správneho súdu nebolo namieste vyzývať žalobkyňu na odstránenie vád žaloby, pretože žaloba ako taká neobsahovala vady žaloby v zmysle § 59 SSP, a preto nebol daný postup podľa tohto ustanovenia. Posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 veta prvá SSP) žaloba bola riadna, zrozumiteľná a označenie žalovaného vyplývalo z podania žalobkyne, na ktoré bola vyzvaná v rámci neformálneho postupu správnym súdom tak, ako to vyplýva aj z jej podania na č.l. 25 spisu. Konštatuje však správny súd, že nebola splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania v zmysle § 97 SSP - žaloba bola podaná predčasne, z dôvodu, že predmetom správneho súdneho konania bolo prvostupňové rozhodnutie, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, keď proti nemu bol podaný riadny opravný prostriedok, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Na nedostatok tejto procesnej podmienky bol správny súd povinný prihliadnuť, aj keď sa jedná o konanie v sociálnych veciach, v ktorom sa žalobkyni ako fyzickej osobe poskytuje poučenie o procesných právach a povinnostiach tak, aby takáto žalobkyňa neutrpela pri uplatňovaní svojich práv ujmu (§ 199 ods. 2 SSP). Keďže v administratívnom konaní ešte nebolo vydané odvolacie rozhodnutie, v tomto štádiu administratívneho konania neexistuje ešte spôsobilý predmet súdneho prieskumu v zmysle § 6 ods. 1 SSP, t.j. právoplatné rozhodnutie o podanom odvolaní žalobkyne, ktoré by vydal odvolací orgán v zmysle § 180 ods. 1 SSP.
20. Pokiaľ nebolo vydané odvolacie rozhodnutie v inštančnom postupe, ešte nebolo s konečnou platnosťou (právoplatne) rozhodnuté o žiadosti žalobkyne tak ako uvádza v žalobe. Je totiž nevyhnutné, aby o jej nároku najskôr s konečnou platnosťou rozhodli správne orgány a až následne vykonali prieskum ich rozhodovacej činnosti správne súdy. Uvedený záver vyjadruje zásadu subsidiarity správneho súdnictva, ktorá je založená na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Súdny prieskum správnych rozhodnutí je koncipovaný až ako následný prostriedok ochrany subjektívnych verejných práv, ktorý nemôže nahrádzať prostriedky nachádzajúce sa vnútri verejnej správy.
21. Správny súd na záver konštatuje, že pokiaľ prebieha odvolacie konanie, ktorého predmetom je napadnuté prvostupňové rozhodnutie, je potrebné, aby žalobkyňa vyčkala na vydanie odvolacieho rozhodnutia. Od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho orgánu jej začne plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby v zmysle § 181 ods. 1 SSP, v ktorej bude žalobkyňa mať možnosť podať správnu žalobu v sociálnych veciach voči rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu s tým, že ako žalovaného označí orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal, t.j. odvolací orgán (uznesenie NS SR sp. zn. 7Sžsk/59/2020 zo dňa 09.09.2020). Za takýchto procesných podmienok bude môcť žalobkyňa v prípade, ak bude mať za to, že odvolacím rozhodnutím bude porušený zákon, iniciovať jeho súdny prieskum.
22. Žalobkyňa tak má ponechanú otvorenú cestu k správnemu súdnemu prieskumu za splnenia vyššie uvedených procesných podmienok, teda pokiaľ prebehne odvolacie konanie voči prvostupňovému rozhodnutiu na základe ňou podaného odvolania a žalobkyňa následne napadne právoplatné odvolacie rozhodnutie odvolacieho orgánu v zákonom stanovenej lehote.
23. Neuniklo pozornosti správneho súdu, pokiaľ žalobkyňa vo svojom vyjadrení na č.l. 25 spisu uvádzala, takto je to vecne správne uvedené aj v poučení rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 02.11.2021, z ktorého sa cituje: „Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom (§ 6 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 !!!!! V zmysle ust. § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 podmienka na to, aby súd mohol preskúmať rozhodnutie orgánu verejnej (v danom prípade rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 02.11.2021) je aby pred nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia bol podaný opravný prostriedok, čo je v danom prípade odvolanie, ktoré som podala dňa 08.11.2021.“, tak správny súd uvádza, že z poučenia voči napadnutému rozhodnutiu vyplýva: „Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal (§ 84 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.). Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom (§ 6 ods. 1 a 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok) po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 55 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.).“ Nevidel správny súd priestor na prípadný postup tak ako bol uvádzaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/45/2021 v odseku 21. vzhľadom na skutočnosť, že poučenie tak ako je formulované v napadnutom rozhodnutí žalobkyňou, je dostatočne jasné, dostatočne zrejmé a vzhľadom na samotnú žalobu nebol ani priestor na to, aby napriek zohľadneniu špecifickosti tohto typu konania, ktoré je zaradené do kategórie sociálnej, zvolil prípadný priamejší prístup vo vzťahu k žalobkyni a ani ju osobitným vhodným spôsobom poučoval a usmerňoval, keďže bolo to rozhodnutie samotnej žalobkyne podať takú žalobu, keď sama uvádzala, že na to, aby rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby najskôr nadobudlo právoplatnosť, aby pred podaním žaloby bolo podané odvolanie, čo i učinila (č.l. 25 spisu). Len pre úplnosť správny súd uvádza, že o odmietnutí rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP sa totiž pojednávanie musí nariadiť na prejednanie veci samej, teda na prejednanie obsahu správnej žaloby a vykonanie prípadného dokazovania. Rozhodnutím o odmietnutí žaloby sa však nerozhoduje vo veci samej, ale naopak o podmienkach konania. O nich má správny súd povinnosť podľa § 97 SSP rozhodnúť kedykoľvek za konania aj bez nariadenia pojednávania. Takýto výklad citovaných ustanovení nie je v rozpore s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp.zn. I.ÚS 87/97, rozhodnutie sp.zn. II.ÚS 499/2012 ods. 15, 3, ani s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok z 02. novembra 2002 D?ry proti Švédsku, sťažnosť č. 28394/95). 24. Správny súd preto bol nútený odmietnuť žalobkyňou podanú žalobu ako predčasne podanú, podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP.
25. Týmto rozhodnutím nie je porušený čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, ktorý vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa totiž možno prostredníctvom správneho súdu domáhať len za zákonom vymedzených podmienok. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Týmto zákonom, ktorý ustanovuje podmienky a podrobnosti, je Správny súdny poriadok. Jednou z procesných podmienok podľa SSP je aj napadnutie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku, teda právoplatného odvolacieho rozhodnutia. Keďže žalobkyňa túto procesnú podmienku vymedzenú v Správnom súdnom poriadku pri podaní správnej žaloby zo dňa 02.12.2021 nesplnila, nebolo možné ďalej v správnom súdnom konaní pokračovať.
26. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.