Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/9/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. o vymoženie 162,-Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. -53 zo dňa 20.05.2021, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie o vymoženie 162,- Eur s prísl. na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., pod sp. zn. SR 09444/11 zo dňa 18.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2011 a vykonateľnosť dňa 01.12.2011 rozhodol tak, že výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi vo vzťahu k oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. a ods. 1, , , , , až 6, Exekučného poriadku; , (ďalej len „ “).

3. Skonštatoval, že uznesením č. k. -12 zo dňa 18.04.2013 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený sa proti uzneseniu odvolal a Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. -32 zo dňa 14.05.2014 uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.02.2016 predložil súdny exekútor podanie oprávneného označené ako ,,Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.“, ktoré bolo doručené exekútorskému úradu dňa 21.01.2016.

5. Oprávnený v písomnom doplnení uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou boli od podania návrhu na vykonanie exekúcie uvedené v odôvodnení exekučného titulu. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný

titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Všetky dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku boli od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený si uplatňoval nárok zo zmenky voči povinnej, ktorá je fyzickou osobou. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku vznikla oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a to v lehote 30 dní od účinnosti tohto ustanovenia Exekučného poriadku. Predmetné ustanovenie Exekučného poriadku nadobudlo účinnosť dňa 23.12.2015, teda lehota počas ktorej mohol oprávnený doplniť návrh, uplynula dňom 22.01.2016, ktorý bol zároveň posledným dňom dokedy mohol oprávnený vykonať doplnenie včas. Z predložených listín mal súd prvej inštancie za preukázané, že oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016 a prostredníctvom neho súdu dňa 03.02.2016, teda návrh nedoplnil v zákonom stanovenej lehote.

7. Súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 27.10.2016, č.k. -7, z ktorého obsahu poukázal na túto časť tohto uznesenia: „okresný súd v posudzovanej veci postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa §243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje nato, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie (podobne viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 8.11.2016, sp.zn. a zo dňa 13.9.2016, sp.zn. )“. Z uvedeného vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bolo potrebné v lehote 30 dní, t.j. do 22.01.2016 doplniť priamo exekučnému súdu. V predmetnom prípade bolo doplnenie návrhu doručené až dňa 03.02.2016. Nakoľko oprávnený návrh v lehote podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nedoplnil, súd prvej inštancie túto exekúciu podľa ust. § 57 ods. 2 v spojení s ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.

8. Výrok o trovách exekúcie súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle ust. , tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie vo vzťahu k oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie konania, pretože nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie včas, pričom o samotnej výške náhrady trov exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

9. Proti tomuto uzneseniu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust. , , a . Uviedol, že oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinnej, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania. Povinná toto svoje vyhlásenie potvrdila svojím osobitným podpisom v zmluve o úvere. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnej následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený má za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady,

kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie ust. a nasl. , t. j. Zmluvy o úvere. Oprávnený má ďalej za to, že ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Oprávnený zdôrazňuje, že povinná nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle ust. . Oprávnený má za to, že Exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania a bol vydaný okrem iného s prihliadnutím na dobré mravy v dôsledku čoho sa nestotožňuje s odôvodnením Uznesenia. Účelom ust. Exekučného poriadku je zabrániť tomu, aby spotrebiteľ súhlasil s podmienkou, ktorá je v pomere ku konkrétnemu právnemu vzťahu neprimeranou. Povinná mala možnosť pred uzavretím Zmluvy oboznámiť sa so Zmluvou a jednotlivými zmluvnými podmienkami, ktoré sú v Zmluve uvedené jasne, zrozumiteľne a určito. Ustanovenie Exekučného poriadku ustanovujúce okrem iného aj mravnú kategóriu (dobrú vieru), treba vykladať aj s prihliadnutím na dobrú vieru veriteľa, ktorý uzavieral zmluvu s dlžníkom v dobrej viere, že bude plniť svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy a úver použije na účely povolania, tak ako to dlžník uviedol v Zmluve. Skutočnosť, že dlžníčka (povinná) nekonala v dobrej viere, t. j. pri uzavretí Zmluvy mala úmysel použiť úver na iný účel a dodatočne prišla k záveru, že je pre ňu Zmluva subjektívne nevýhodná nemôže samo o sebe viesť k záveru, že Zmluva je v rozpore s dobrými mravmi. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. f Exekučného poriadku uviedol, že oprávnený si splnenie zákonom uloženej povinnosti doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti špecifikované v ust. Exekučného poriadku splnil. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované ust. Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa ust. Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré oprávnenému vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

10. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ust. ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (ust. ), oprávnenou osobou (ust. ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (ust. Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ust. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

12. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

13. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (ust. ).

14. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. ).

15. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. ).

16. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (ust. ).

17. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemal možnosť ovplyvniť ich obsah (ust. ).

18. Odvolací súd k námietke oprávneného, že v danom prípade nemožno zmluvu o úvere zo dňa 24.03.2010 uzavretú medzi ním a povinnou považovať za spotrebiteľskú zmluvu uvádza, že je nutné predmetnú zmluvu považovať za zmluvu spotrebiteľskú a právny vzťah medzi oprávneným a povinnou za spotrebiteľský a to s poukazom na . Odvolací súd mal z obsahu zmluvy o úvere preukázané, že oprávnený ako dodávateľ vystupoval pri uzavretí tejto zmluvy jednoznačne v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a povinná vystupovala ako spotrebiteľka, keď pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, ani inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd mal tiež preukázané, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia , a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníčkou podriadil právnemu režimu tohto zákona. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Teda v danom prípade oprávnený. S prihliadnutím na možné zastieranie skutočného účelu zmluvy a s poukazom na interpretačné ust. je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľov. Na základe uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľský.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

20. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi ne patrí zmysle ods. 1 písm. q) aj neposkytnutie spotrebiteľovi právo alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane

21. Použitie ustanovení Smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním Smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného Smernicou jej výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

22. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má vnútroštátny súd oprávnenie zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

23. Podľa rozsudku súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

24. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej Smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

25. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. c/ a Erzsébet Sustikné Györfi článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred úspešne napadol. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomu namieta. Vnútroštátny súd má túto povinnosť tiež vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. ako nekalú. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.

26. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-473/00 zo dňa 21.11.2002 Cofidis SA c/a Jean-Louis Fredout.

27. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. K uvedenému odvolací súd dodáva, že oprávnený nepreukázal, aby zmluva bola s povinnou uzavretá na účel zamestnania.

28. Odvolací súd dodáva, že v danom prípade predstavuje rozhodcovská doložka, ktorá je uvedená vo VPPÚ neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľkou individuálne dojednaná, ale bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený využíva v mnohých prípadoch pri uzatváraní zmlúv, pričom spotrebiteľka nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah, a to najmä pokiaľ ide o výber rozhodcovského súdu.

29. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

30. Je nevyhnutné v danej veci konštatovať, že rozhodcovská doložka je vedená vo VPPÚ nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola predložená povinnej v pozícii spotrebiteľa vo VPPÚ, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neprijať.

31. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

32. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného .

33. Naopak, nanútenie rozhodcovskej doložky vo VPPÚ zo strany veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným . Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. , v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

34. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia.

35. Odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nemá možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Exekučný súd overuje len to, či v konaní bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so sa však zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky a stanoviť právnu domnienku - hoci vyvrátiteľnú (ust. Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach sú dané dôvody na zastavenie exekúcie (ust. Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom), by musel vychádzať z listín predložených oprávneným. V danom prípade súd prvej inštancie v súlade s Exekučného poriadku zistil, že domnienka podľa ust. Exekučného poriadku nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), správne exekúciu zastavil.

36. Z uvedeného je zrejmé, že pre vedenie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva, doložka. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Ak už exekúcia bola nesprávne nariadená, musí byť v ktoromkoľvek štádiu aj bez návrhu zastavená.

37. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným predloženým prvoinštančnému súdu dňa 03.02.2016 odvolací súd dodáva, že v zmysle novely Exekučného poriadku realizovanej ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. dňa 23.12.2015, bolo povinnosťou oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti zákona t.j. do 23.01.2016. Uvedené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo oprávneným doručené exekútorskému úradu dňa 21.01.2016, ktoré bolo doručené prvoinštančnému súdu dňa 03.02.2016. Hoci znenie ust. Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), Ústavný súd SR vo svojom uznesení č. k. -7 zo dňa 08.11.2016 zaujal stanovisko, že je vyvoditeľný záver súdov, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Uvedený postoj súdov tak prispieva k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehote na jeho vykonanie.

38. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. , ako vecne správne potvrdil.

39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

40. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).