Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/35/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu: IPM SOLUTIONS, s.r.o. so sídlom Kamenná 11, 080 01 Prešov - Šalgovík, IČO 36 489 441, právne zastúpený: Mgr. Marcel Drgon, advokát s.r.o., Advokátska kancelária, Jesenského 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 100805957/2020 zo dňa 24. apríla 2020 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. apríla 2020 č. 100805957/2020 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočky Poprad zo dňa 2. decembra 2019 č. 102773088/2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018. S daňovým subjektom spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101085618/2018 zo dňa 04.06.2018.

2. Daňovej kontrole predchádzalo miestne zisťovanie vykonané dňa 27.04.2018 v priestoroch prevádzky žalobcu na adrese G. 1/.A, 080 01 A., kde boli odovzdané doklady žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2018. So žalobcom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 100841163/2018 zo dňa 27.04.2018. Informácie a odovzdané doklady pri miestnom zisťovaní správca dane následne využil na základe o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj ako „Daňový poriadok“) pri výkone daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2018 v zmysle úradného záznamu č. 100804301/2019 zo dňa 05.04.2019.

3. V zdaňovacom období január 2018 si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane na základe faktúry č. 02/01/2018 (v evidencii DPH č. 518051) zo dňa 31.01.2018 s predmetom fakturácie: Podľa Zmluvy o zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 01.10.2017 k podujatiu „Muzikál KRYSAŘ“, konaného 18.10.2019 a 19.10.2019 v Bratislave na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu za zabezpečenie reklamného priestoru v mesiaci január 2018 v sume celkom 48 000,00 eur, základ dane 40 000,00 eur, DPH 20 % 8

000,00 eur od dodávateľa CASSIUS, s.r.o., Gorkého 3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 36 473 227, DIČ 2020013743, IČ DPH SK2020013743.

4. Za účelom overenia zdaniteľného obchodu správca dane zaslal na Daňový úrad Bratislava dožiadanie č. 101132727/2018 zo dňa 8.6.2018 na dodávateľa CASSIUS, s.r.o. Na základe odpovede na dožiadanie č. 369148/2018 dňa 28.6.2018 správca dane predvolal na vypočutie svedka - konateľa spoločnosti CASSIUS, s.r.o. S. H., zaslaním predvolania na výsluch svedka č. 101394238/2018 zo dňa 19.07.2018. Predvolanie bolo svedkovi doručené dňa 30.07.2018. Upovedomenie o vypočutí svedka č. 101394334/2018 zo dňa 19.02.2018 bolo doručené žalobcovi dňa 23.07.2018.

5. Dňa 21.08.2018 sa na Daňový úrad Košice dostavil svedok S. H., s ktorým správca dane vykonal ústne pojednávanie vo veci vypočutia svedka, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101625146/2018 zo dňa 21.08.2018. Žalobca sa nezúčastnil ústneho pojednávania. Svedok S. H. potvrdil dodanie pre žalobcu s tým, že celé dodanie služby - zabezpečenie reklamného priestoru, bolo realizované v subdodávke jedinou spoločnosťou PHOENIX INVESTMENT, s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO 45 618 151, DIČ 2023070280, IČ DPH SK2023070280.

6. Za účelom preverenia dodávky správca dane ďalej predvolal na vypočutie svedka konateľa spoločnosti PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. W. A.. Predvolanie na výsluch svedka č. 101725811/2018 zo dňa 05.09.2018 bolo svedkovi doručené dňa 14.09.2018. Upovedomenie o vypočutí svedka č. 101727985/2018 zo dňa 05.09.2018 bolo doručené žalobcovi dňa 10.09.2018.

7. Ústne pojednávanie - vypočutie svedka, bolo stanovené na deň 04.10.2018. Svedok W. A. sa na výsluch svedka nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 101979263/2018 zo dňa 05.10.2018. Žalobca sa nezúčastnil ústneho pojednávania.

8. Následne správca dňa zaslal Colnému úradu Prešov žiadosť č. 101997571/2018 zo dňa 8.10.2019 o predvedenie konateľa spoločnosti PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. W. A.. Správcovi dane bola dňa 29.10.2018 doručená odpoveď na žiadosť o predvedenie č. 610017/2018, v ktorej sa príslušníci colného úradu vyjadrili, že v uvedený deň W. A. nepredvedú z dôvodu, že menovaný sa na adrese svojho trvalého pobytu nezdržiava, o čom spísal správca dane úradný záznam č. 102133656/2018 zo dňa 29.10.2018. Telefónne číslo W. A., ktoré bolo hliadke colného úradu poskytnuté, je nedostupné. Iný trvalý či prechodný pobyt menovaného nie je známy. Od spoločnosti PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. neboli predložené žiadne účtovné a daňové doklady.

9. Zo všetkých zistení správcu dane a preverovaní dodávky spoločnosti PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, nepodala daňové priznanie dane z príjmu právnickej osoby, ani nevykonala účtovnú závierku za rok 2017, ani 2018, teda nevykazuje žiadnu ekonomickú činnosť, nemala v zdaňovacom období január 2018 ani v predchádzajúcich obdobiach žiadne personálne ani materiálno-technické vybavenie na výkon svojej činnosti, teda nemohla dodať predmetnú službu - reklamnú kampaň, ani v subdodávke, keďže na základe údajov z kontrolných výkazov v zdaňovacom období január 2018 nemala žiadnych dodávateľov. Skutočný dodávateľ reklamného priestoru nie je známy.

10. Správca dane dožiadaním č. 102285343/2018 zo dňa 20.11.2018 a doplnením dožiadania č. 1004238522019 zo dňa 11.02.2019 overil u miestne príslušného správcu dane Daňového úradu Bratislava dodanie samotných výstupov v EXPRES rádiu od spoločnosti EXPRES MEDIA k.s., Vrútocká 48, Bratislava - mestská časť Ružinov ako realizátora reklamnej kampane. Miestne príslušný správca dane na uvedené dožiadanie zaslal odpoveď č. 100332445/2019 zo dňa 30.1.2019 a odpoveď na dožiadanie č. 100534867/2019 zo dňa 28.02.2019, z ktorej vyplynulo, že nedošlo k odvysielaniu reklamných spotov na „Muzikál KRYSAŘ“, ani taká požiadavka na spoločnosť EXPRES MEDIA k.s. nebola v roku 2018 zadaná.

11. Ďalej správca dane dožiadaním č. 102286029/2018 zo dňa 20.11.2018 overil u miestne príslušného správcu dane Daňového úradu Bratislava dodanie samotných výstupov v TV MARKÍZA od spoločnosti MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská 1/a, Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica ako realizátora reklamnej kampane. Miestne príslušný správca dane na uvedené dožiadanie zaslal odpoveď na dožiadanie č. 100213365/2019 zo dňa 17.01.2019, z ktorej vyplynulo, že nedošlo k odvysielaniu

reklamných spotov na „Muzikál KRYSAŘ“, ani nebola spoločnosti MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o. v roku 2018 doručená žiadna objednávka na zabezpečenie reklamného priestoru k podujatiu „Muzikál KRYSAŘ“.

12. Zároveň správca dane dožiadaním č. 102286176/2018 zo dňa 20.11.2018 overil u miestne príslušného správcu dane Daňového úradu Bratislava dodanie samotných výstupov v denníku Nový čas od spoločnosti Nový čas, a.s., Prievozská 14, Bratislava - mestská časť Ružinov ako realizátora reklamnej kampane. Miestne príslušný správca dane na uvedené dožiadanie zaslal odpoveď č. 100151770/2019 zo dňa 14.01.2018, v ktorej uvádza, že spoločnosť Nový čas, a.s. nevie určiť, od ktorej spoločnosti bola zadaná objednávka na základe inzerátu propagujúceho podujatie „Muzikál KRYSAR“.

13. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov č. 100554600/2019 zo dňa 04.03.2019, v ktorej ho vyzval na predloženie dôkazných prostriedkov, že právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z hore uvedenej faktúry nebolo uplatnené v rozpore s a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a súčasne, že predmetné dodávky služieb použil, resp. použije ako platiteľ. Platiteľ uvedenú výzvu prevzal dňa 08.03.2019.

14. Dňa 25.03.2019 bola správcovi dane doručená odpoveď - doplnenie dokladov na základe výzvy zo dňa 04.03.2019, ktorej súčasťou boli prílohy - dodatok č. 1 k Zmluve o zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 01.10.2017, ktorým sa mení čl. 3. cena a platobné podmienky tejto Zmluvy zo dňa 19.2.201 a dodatok č. 1 k prílohe k Zmluve o zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 01.10.2017, ktorým sa mení rozpis reklamnej kampane a médií k podujatiu Muzikál KRYSAŘ v roku 2018 a v roku 2019 zo dňa 19.02.2018, a nový rozpis reklamnej kampane za jednotlivé mesiace roka 2018 na CD nosiči.

15. V odpovedi platiteľ uviedol, že nemá k dispozícii kompletnú dokumentáciu, pretože na základe dodatku k prílohe došlo k presunutiu termínu odvysielania reklám, billboardov, rádiospotov, TV spotov a citylightov a plneniu na rok 2019.

16. Správca dane zistil, že v čase výkonu miestneho zisťovania dňa 27.4.2018 (v zmysle zápisnice o miestnom zisťovaní č. 100841163/2018 zo dňa 27.04.2018), ako aj v čase ústneho pojednávania v rámci výkonu následnej daňovej kontroly (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101085618/2018 zo dňa 04.06.2018) existoval už aj uvedený dodatok k Zmluve a dodatok k prílohe zo dňa 19.02.2018; napriek tomu platiteľ uvedené dodatky správcovi dane v tom čase nepredložil.

17. Podľa správcu dane prezentácia loga spoločnosti IPM SOLUTIONS, s.r.o. v rámci reklamného priestoru v zmysle Zmluvy o zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 01.10.2017 a jej prílohy bola nedostatočná, lebo zo samotného loga nie je jasné čím sa spoločnosť zaoberá, resp., aké produkty ponúka. Žalobca nepreukázal, ako použil prijatú reklamnú službu pre svoje zdaniteľné obchody, akých nových odberateľov, príp. zmluvných partnerov získal na základe tejto fakturovanej služby, o koľko reklamná služba zvýšila výnosy spoločnosti žalobcu. Podľa správcu dane teda nebolo jasné, aký bol vôbec prínos reklamnej služby za rok 2018, keďže podujatie „Muzikál KRYSAŘ“ ako hlavný objekt poskytnutia reklamného priestoru v zmysle faktúry č. 02/01/2018, ktoré sa malo konať v dňoch 18.10.2019 a 19.10.2019 v Bratislave na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave, bolo zrušené.

18. Zo všetkých týchto skutočností pre správcu dane vyplynul záver, že faktúra č. 02/01/2018 zo dňa 31.1.2018 bola formálne vystavená, nemala reálny podklad, fakturovaná služba - zabezpečenie reklamného priestoru, nebola dodaná dodávateľom uvedeným na faktúre, t. j. spoločnosťou CASSIUS, s.r.o., ani jeho subdodávateľom, nebolo zo strany daňového subjektu preukázané dodanie reklamnej služby. Žalobca nepreukázal, že právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry nebolo uplatnené v rozpore s a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

19. S priebehom a výsledkami daňovej kontroly bol žalobca oboznámený v rámci ústneho pojednávania dňa 30.04.2019, o ktorom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100999308/2019 zo dňa 29.04.2019. Žalobca v rámci ústneho pojednávania poskytol správcovi dane svoje vyjadrenia k výsledkom daňovej kontroly s tým, že so závermi správcu dane nesúhlasí a ešte sa písomne vyjadrí do 07.05.2019.

20. Dňa 07.05.2019 bol správcovi dane zaslaný e-mail od žalobcu, v ktorom priložil scan výpovede zmluvy (v prílohe ako dodatok č. 2 k Zmluve o zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 01.10.2017 a dodatok č. 2 k prílohe k Zmluve zo dňa 01.10.2017) so spoločnosťou CASSIUS, s.r.o. V maili žalobca uviedol, že zároveň poštou posiela CD nosič a svoje stanovisko k záverom správcu dane a čestné prehlásenie konateľa spoločnosti PHOEN1X 1NVESTMENT, s.r.o.

21. Vo svojom vyjadrení žalobca nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že nepreukázal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Uvádza, že správca dane porušil ustanovenia v platnom znení a hlavne ustanovenia , a žiada, aby správca dane prehodnotil svoje zistenia na základe pripomienok a predložených dôkazov.

22. Aj napriek pripomienkam žalobcu a ďalším predloženým dokladom správca dane zotrval na svojom stanovisku, že uplatnené právo na odpočítanie dane vyplývajúce z predmetnej faktúry č. 02/01/2018 zo dňa 31.01.2018 posúdil správca dane v súlade s ustanovením a a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vo výške 8 000,00 eur za neoprávnené.

23. Správca dane spochybnil ako účelové čestné prehlásenie konateľa spoločnosti PHOENIX INVESTMENT s.r.o. s ohľadom na to, že medzi jeho vyhotovením 07.12.2018 a jeho predložením správcovi dane 09.05.2019 ubehol neodôvodnene dlhý časový úsek, ako aj s ohľadom na to, že podpis na tomto čestnom prehlásení sa nezhoduje s podpisom na doručenke k predvolaniu totožnej osoby na výsluch svedka č. 101725811/2018 zo dňa 05.09.2018 a prehlásenie nie je ani notársky overené.

24. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 101128150/2019 zo dňa 14.05.2019. Uvedený protokol spolu s výzvou č. 101129230/2019 zo dňa 14.05.2019 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 20.05.2019.

25. Dňa 16.06.2019 žalobca doručil na daňový úrad vyjadrenie sa ku skutočnostiam uvedeným v protokole.

26. Dňa 26.07.2019 sa na daňový úrad dostavil splnomocnený zástupca žalobcu L.. H. A. na prerokovanie pripomienok a dôkazov uvedených vo svojom vyjadrení, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101817992/2019 zo dňa 26.07.2019. V priebehu ústneho pojednávania správca dane prerokoval vyjadrenia žalobcu a pripomienky k protokolu a zaujal k nim stanovisko. Správca dane uviedol, že vypočuje svedka W. A., konateľa PHOENIX INVESTMENT, s.r.o., Bratislava - Staré Mesto, v rámci dokazovania vo vyrubovacom konaní.

27. Na základe uvedeného správca dane predvolal na vypočutie menovaného svedka na základe predvolania na výsluch svedka č. 101820705/2019 zo dňa 29.07.2019, ktoré bolo svedkovi doručené dňa 8.8.2019. Upovedomenie o vypočutí svedka č. 101821068/2019 zo dňa 29.07.2019 bolo doručené splnomocnenému zástupcovi dňa 07.08.2019. Svedok sa na výsluch nedostavil, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 102021689/2019 zo dňa 23.08.2019.

28. Následne správca dane zaslal Okresnému riaditeľstvu PZ Poprad žiadosť o predvedenie č. 102022045/2019 zo dňa 23.08.2019, ktorou žiadal predviesť menovaného svedka na vypočutie, na deň 20.09.2019 na Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad.

29. Dňa 20.09.2019 bol na Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad predvedený k svedeckej výpovedi svedok W. A.. Splnomocnený zástupca žalobcu Ing. H. A. sa na DÚ Prešov, pobočka Poprad k vypočutiu svedka dňa 20.09.2019 nedostavil. So svedkom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102204888/2019 zo dňa 20.9.2019.

30. Dňa 21.11.2019 sa na Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad dostavil splnomocnený zástupca žalobcu, s ktorým správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102698521/2019 zo dňa 21.11.2019.

31. Správca dane v rámci ústneho pojednávania informoval splnomocneného zástupcu o podstatných skutočnostiach z výpovede svedka W. A.. Uviedol tiež, že svedok v priebehu ústneho pojednávania nepredložil správcovi dane žiadne doklady. Svedok uviedol, že všetky účtovné a daňové doklady

odovzdal JUDr. F. T., splnomocnenému zástupcovi spoločnosti PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. Správca dane opakovane vykonal niekoľko pokusov o telefonické spojenie s JUDr. T., s menovaným sa však nepodarilo skontaktovať, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 102525855/2019 zo dňa 07.11.2019.

32. Na otázku správcu dane, či spoločnosť PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. uskutočnila dodanie reklamných služieb v zmysle faktúry č. 180004 zo svojich zdrojov alebo v subdodávke, svedok odpovedal, že služby boli realizované v subdodávke - dodávateľom bola spoločnosť NKV s.r.o., za ktorú vystupovala osoba S. H. z Nových Zámkov. Správca dane zistil, že spoločnosť NKV s.r.o. sa v databáze finančnej správy nenachádza, to znamená, že, ak aj niekedy v minulosti táto spoločnosť existovala, minimálne od roku 2011 je neaktívna, nepodávala daňové priznania na daň z príjmov právnickej osoby, ani nevykonala účtovné závierky, nemala registráciu na DPH.

33. Podľa správcu dane v zdaňovacom období január 2018 spoločnosť NKV s.r.o. nemohla dodať nijaké služby v subdodávke pre spoločnosť PHOENIX INVESTMENT, s.r.o., ktorá nemohla následne služby dodať spoločnosti CASSIUS, s.r.o., a tá nemohla služby dodať žalobcovi. V kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie januára 2018 spoločnosť PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. neuviedla žiadnych dodávateľov, ani odberateľov, teda fakturované dodanie reklamnej služby nebolo potvrdené ani kontrolnými výkazmi.

34. Správca dane konštatoval, že keďže kontrolou nebolo preukázané, že služby uvedené na faktúre č. 02/01/2018 zo dňa 31.1.2018 od spoločnosti CASSIUS, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období boli aj ňou dodané, kontrolovanému platiteľovi nevzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane v zmysle ustanovenia v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

35. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 102773088/2019 zo dňa 2.12.2019, ktorým podľa v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 8 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018.

36. Daňový subjekt podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie dňa 07.01.2020 bez odôvodnenia.

37. Na výzvu správcu dane č. 100058079/2020 z 08.01.2020 žalobca podaním z 02.02.2020 svoje odvolanie doplnil o dôvody.

38. Žalobca v odvolaní uviedol, že v priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že dodávateľ CASSIUS, s.r.o. mu poskytol reklamné služby vo forme letákov a zverejnenia obchodného mena, loga firmy a nápisu „VAŠA VOĽBA PRE IT RIEŠENIA“.

39. Konateľ dodávateľa v rámci svojej svedeckej výpovede potvrdil dodanie reklamných služieb a ešte aj v dobe, keď splnomocnený zástupca začal zastupovať žalobcu, bola na webovej stránke dodávateľa uvedená reklama - obchodné meno, logo a nápis spoločnosti žalobcu.

40. Táto forma prezentácie podľa žalobcu priniesla reklamný odkaz pre verejnosť o službách poskytovaných žalobcom. Táto informácia v ponímaní bežného konzumenta reklamy, fyzickej alebo právnickej osoby znamená, že existuje určitá presne pomenovaná firma, ktorá poskytuje riešenia IT. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že spoločnosti IPM SOLUTIONS, s.r.o. bola poskytnutá reklamná služba, t. j. predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu.

41. K úvahám a dôvodeniu správcu dane, či táto služba bola použitá na dodávky tovarov a služieb, ktoré kontrolovaný daňový subjekt použije ako platiteľ na dodávky svojich tovarov a služieb ( o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), žalobca v odvolaní uviedol, že dokazovať konkrétny prínos reklamy na zvýšenie tržieb je extenzívny výklad povinnosti daňového subjektu pri kontrole, a tento názor dokladuje aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 06.03.2018 týkajúci sa práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z reklamných služieb.

42. Najvyšší súd SR v tomto prípade rozhodol v prospech daňového subjektu s odôvodnením, že i reklama, ktorá priamo neviedla k uzavretiu nových zmlúv (s novými klientami), môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb platiteľa. Podmienkou je, že prijaté reklamné služby spĺňajú definíciu reklamy a sú z hľadiska rozsahu, vynaložených nákladov, miesta a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností, primerané podnikateľskej činnosti platiteľa.

43. V prípade žalobcu prijaté reklamné služby spĺňajú definíciu reklamy v zmysle o reklame a sú z hľadiska rozsahu, vynaložených nákladov, miesta a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností, primerané podnikateľskej činnosti žalobcu.

44. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že v priebehu konania deklaroval nadobudnutie reklamných služieb od svojho dodávateľa a toto svoje tvrdenie v priebehu kontroly aj preukázal. Úvahy o tom, či sa predstavenie muzikálu KRYSAŘ nakoniec uskutočnilo alebo nie, sú podľa neho v súvislosti s poskytnutou reklamou irelevantné. Samotný muzikál slúžil len ako „ťahák" na pritiahnutie záujmu verejnosti. Ako takýto ťahák pri reklame slúžia umelecké vystúpenia, koncerty, športové podujatia. Verejnosť zaujme vystúpenie, kultúrne podujatie, cyklistické preteky a podobne a popritom zaregistruje aj obchodné mená a logá firiem uvedených na plagáte (spote).

45. Žalobca nespochybnil, že dôkazné bremeno v daňovom konaní nesie daňový subjekt, ale poukázal aj na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane.

46. Žalobca zastával vo svojom odvolaní názor, že svoje tvrdenia preukázal a uniesol dôkazné bremeno. Má plagáty, letáky, web s popisom druhu a ceny, má potvrdenie od dodávateľa o dodávke plnenia.

47. Správca dane, ktorý mal pochybnosti o subdodávateľoch, preveroval plnenia u subdodávateľov a pri tomto postupe sa dopracoval ku svedeckej výpovedi svedka W. A. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102204888/2019 zo dňa 20.9.2019). Túto svedeckú výpoveď potom správca dane využil ako dôkaz na odmietnutie práva na odpočítanie dane.

48. Podľa tejto svedeckej výpovede dodávateľom spoločnosti PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. bola spoločnosť NKV s.r.o., za ktorú vystupoval S. H. z Nových Zámkov. Podľa žalobcu však tieto údaje uvedené vo svedeckej výpovedi nie sú pravdivé, a rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazu, ktorý sa ukázal ako nepravdivý. Správne označenie osoby dodávateľa malo podľa žalobcu znieť S. H., keďže takto totožný svedok W. A. vypovedal v iných konaniach týkajúcich sa totožnej reklamnej služby v iných zdaňovacích obdobiach. Taktiež svedok označil iné subdodávateľské spoločnosti než NKV s.r.o.

49. Na základe uvedených odvolacích námietok žiadal žalobca rozhodnutie správcu dane zrušiť.

II.

Zhrnutie rozhodnutia žalovaného

50. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval podstatné závery z rozhodnutia správcu dane č. 102773088/2019 z 02.12.2019, ako aj podstatné odvolacie námietky žalobcu, ku ktorým sa po citácii súvisiacich právnych predpisov aj jednotlivo vyjadril.

51. Žalovaný k výhradám žalobcu týkajúcim sa posúdenia dodanej služby správcom dane ako služby nemajúcej charakter reklamy konštatoval, že v danom prípade nie je najpodstatnejšou otázkou a spornou vecou, či deklarované služby spĺňajú definíciu reklamy podľa o reklame v žnem neskorších predpisov. Preto označil ako nedôvodné poukázanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 06.03.2018 o viazanosti práva na odpočítanie dane na základe faktúr za reklamu na vstupe na preukázanie efektívnosti reklamy.

52. Žalovaný zdôraznil, že správca dane preveroval dodanie služieb v rozsahu podľa Zmluvy o zabezpečení reklamného priestoru a zistil, že žalobca pri daňovej kontrole nepredložil dôkazy o tom, či letáky a plagáty boli v deklarovanom počte aj vytlačené a prezentované na verejnosti. Správcovi dane predložil žalobca 1 ks vytlačeného letáku a plagátu a CD s fotodokumentáciou 15 ks vyvesených plagátov, ktorý však nemožno považovať za dôkaz preukazujúci poskytnutie služieb, keďže fotografie nemajú žiadny popis, ako je napr. miesto a čas výlepu a pod., zameriavajú sa len na plagát, teda nie je možné identifikovať miesto, kde sa mal nachádzať.

53. Žalovaný ďalej poukázal na to, že správca dane vykonal vypočutie svedka - konateľa dodávateľskej spoločnosti CASSIUS, s.r.o. S. H., ktorý potvrdil dodanie služby pre kontrolovaný daňový subjekt s tým, že celé dodanie služby bolo realizované spoločnosťou PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. Konateľom subdodávateľa bol W. A., ktorého správca dane vypočul ako svedka po opakovaných predvolaniach apo neúspešnom predvedení útvarom Okresného riaditeľstva PZ Poprad. W. A. nepredložil správcovi dane žiadne doklady a vyjadril sa, že služby boli realizované v subdodávke, a to subdodávateľom NKV s.r.o., za ktorého vystupoval S. H. z D. R.. Správca dane preverením v databáze finančnej správy zistil, že spoločnosť NKV s.r.o. sa v nej nenachádza, nepodávala daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby, nevykonala účtovné závierky, nemala registráciu na DPH. PHONIX INVESTMENT, s.r.o. neuviedla dodávateľa NKV s.r.o. v kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie január 2018, ani v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Rovnako sa v spojitosti s takouto spoločnosťou v databáze nenachádza ani osoba S. H.. Správca dane overil v informačnom systéme finančnej správy všetky daňové kontroly vykonané u žalobcu v iných zdaňovacích obdobiach, pričom v žiadnej osoba S. H. nevystupuje. Námietky daňového subjektu k menovanému preto považoval odvolací orgán za nedôvodné.

54. K námietke týkajúcej sa čestného prehlásenia W. A. zo dňa 07.12.2018 žalovaný konštatoval, že z obsahu čestného prehlásenia nie je zrejmé, kto mal byť dodávateľom W. A.. Zdôraznil tiež, že právny inštitút čestného vyhlásenia nie je dôkazným prostriedkom, ale dôkazný prostriedok nahradzuje, ak jeho použitie správny orgán v administratívnom konaní pripustí ( o správnom konaní v znení neskorších predpisov). Pôsobnosť správneho poriadku je však v daňovom konaní vylúčená. Z hľadiska obsahového ide o právne nezáväzné tvrdenie a vzhľadom na to pravdivosť tohto tvrdenia by mala byť podporená takými dôkazmi o dodaní prác a služieb, na základe ktorých je materiálne nepochybné, že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom. Takéto dôkazy však predložené neboli.

55. K námietke žalobcu, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom správca dane overoval pravdivosť svedeckej výpovede W. A., žalovaný uviedol, že svedok bol podľa v znení neskorších predpisov riadne poučený o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, ako aj o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie podľa v znení neskorších predpisov a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akú hodnovernosť, dôkaznú silu z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Správca dane pri konštatovaní, že PHONEX INVESTMENT, s.r.o. nemohla v subdodávke dodať služby, vychádzal zo zistení a preverovaní dodávky tejto spoločnosti, podľa ktorých so správcom dane nespolupracuje, nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, nevykonala účtovnú závierku za rok 2018, teda nevykázala žiadnu ekonomickú činnosť a nemala v kontrolovanom zdaňovacom období, ani v predchádzajúcich obdobiach žiadne personálne a materiálno-technické vybavenie na výkon svojej činnosti. V kontrolnom výkaze za január 2018 PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. neuviedla žiadnych dodávateľov, ani odberateľov, teda ani údaje z kontrolných výkazov nepotvrdili fakturované dodanie reklamnej služby.

56. Žalovaný tiež poukázal na to, že správca dane v rámci dokazovania o dodaní výstupov deklarovaných služieb zaslal dožiadania realizátorom reklamnej kampane - spoločnosti EXPRES MEDIA k.s., Bratislava (EXPRES rádio), MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislava (TV MARKÍZA), spoločnosti Nový čas, a.s., Bratislava (denník Nový čas). V týchto subjektoch malo dôjsť k prezentácii daňového subjektu podľa prílohy k Zmluve o zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 01.10.2017. Zodpovědí dožiadaných subjektov vyplýva, že nedošlo k odvysielaniu reklamných spotov na muzikál KRYSAŘ, resp. spoločnosť Nový čas, a.s. nevie určiť, od ktorej spoločnosti bola zadaná objednávka na základe inzerátu propagujúceho toto podujatie.

57. Pokiaľ žalobca poukázal v odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. žalovaný konštatoval, že v označenom rozsudku uvedené závery je možné aplikovať iba v prípade, ak sa dodávka tovaru a služieb nepochybne uskutočnila tak, ako to deklaroval daňový subjekt. V prípade žalobcu toto nebolo daňovým subjektom preukázané. Faktúra je relevantným dôkazom, len ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú reálne dodanie. Správca dane pri neuznaní odpočítania dane nevychádzal len z predložených faktúr, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či a ako kontrolovaný daňový subjekt prijal fakturovanú službu a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil skutočnosť, že obchody deklarované spornými faktúrami boli realizované tak, ako je na nich uvedené.

58. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, ako je tomu v tomto prípade, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k dodaniu služieb skutočne na jeho strane došlo. Daňový subjekt je podľa v znení neskorších predpisov zaťažený dôkazným bremenom, a bolo jeho povinnosťou preukázať uskutočnenie obchodných transakcií. Daňový subjekt svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a pochybnosti správcu dane nevyvrátil. Samotná existencia účtovných a daňových dokladov ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných obchodov tak, ako to stanovuje o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia jednoznačne preukazovať vecný súvis medzi zdaniteľným obchodom a daňovým dokladom, ktorým platiteľ uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklaruje. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Podľa v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane vzniká v prípade, ak je preukázané, že daňová povinnosť vôbec vznikla v zmysle v znení neskorších predpisov. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že u deklarovaných dodávateľov nevznikla daňová povinnosť, teda daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Správca dane preto správne konštatoval porušenie v nadväznosti na a v znení neskorších predpisov.

59. Záverom žalovaný konštatoval, že dokazovanie a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s ustanoveniami v znení neskorších predpisov, ich vykonaním bol dostatočne zistený skutkový stav, pričom správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania podľa citovaného zákona, preto napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

60. Všeobecnou správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 03.07.2020 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100805957/2020 z 24.042020 v spojení s rozhodnutím správcu dane č. 102773088/2019 z 02.12.2019.

61. Žalobca v podanej žalobe nesúhlasil s argumentáciou správcu dane odôvodňujúcou vydanie rozhodnutia č. 102773088/2019 zo dňa 02.12.2019, ktorú si z podstatnej časti osvojil aj žalovaný, a ktorá spočíva v závere, že samotná existencia faktúry č. 02/01/2018 vystavenej spoločnosťou CASSIUS, s.r.o., ktorou menovaná spoločnosť fakturovala žalobcovi plnenie - zabezpečenie reklamného priestoru v mesiaci január 2018, údajne nie je podložená reálnym dodaním tovaru a služieb. V tejto súvislosti žalobca poukázal na dôkazy, ktoré boli v priebehu daňového konania vykonané, a ktorých obsah žalovaný ani správca dane nehodnotili v prospech žalobcu, ale výlučne v jeho neprospech.

62. V prvom rade žalobca vo vzťahu k dokazovaniu vytýkal žalovanému, že výpoveď konateľa spoločnosti CASSIUS, s.r.o. S. H. pred správcom dane, ktorý potvrdil dodanie služby žalobcovi, nepovažoval žalovaný za relevantný dôkaz, keďže v napadnutom rozhodnutí sa nenachádza žiadna zmienka o tom, ako toto tvrdenie svedka o dodaní služieb vyhodnotil. Žalovaný sa zameral len na tú časť výpovede svedka H., v ktorej tento uviedol, že služby zabezpečil subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. Z napadnutého rozhodnutia sa teda nie je možné dozvedieť,

prečo napriek jednoznačnému potvrdenia zo strany dodávateľa služby (osoby oprávnenej za ňu konať), správca dane uzavrel, že dodanie služieb nebolo preukázané.

63. Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy preukazujúce uskutočnenie reálneho dodania tovarov a služieb žalovaný poukázal na čestné vyhlásenie konateľa subdodávateľskej spoločnosti PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. W. A. zo dňa 07.12.2018, v ktorom tento potvrdil, že fakturované služby boli v mesiaci január 2018 dodané spoločnosti CASSIUS, s.r.o.. V častnom vyhlásení tiež svedok potvrdil, že osobne kontroloval aj vylepenie plagátov a rozdávanie letákov v kontrolovanom období, o čom aj zhotovil fotodokumentáciu. Obsah čestného vyhlásenia v plnom rozsahu zodpovedá obsahu výpovedí svedka pred daňovými orgánmi vo veci žalobcu dňa 20.09.2019, aj v súvisiacich daňových konania iných daňových subjektov.

64. Žalobca namietal skutočnosť, že správca dane ani žalovaný na obsah čestného vyhlásenia W. A. zo 07.12.2018 neprihliadli s poukázaním na to, že čestné vyhlásenie nie je v daňovom konaní dôkazným prostriedkom. Poukázal na ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého možno ako dôkaz „použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.“ Čestné prehlásenie, ktoré obsahuje vyjadrenie jeho autora k podstatným skutočnostiam dôležitým pre daňové konanie, je listinou spĺňajúcou vyššie špecifikované atribúty a preto je naň potrebné prihliadať ako na listinný dôkaz a tento v daňovom konaní vykonať, čo sa však v prejednávanom prípade nestalo. Správca dane v súvislosti s čestným vyhlásením uviedol, že neobstojí aj z dôvodu absencie úradného overenia pravosti podpisu p. W. A., čo je však zjavne svojvoľný a arbitrárny záver bez akejkoľvek opory v pozitívnom práve.

65. Vo vzťahu k zásadnej svedeckej výpovedi svedka W. A. správca dane vo svojom prvostupňovom rozhodnutí iba podrobne analyzoval tvrdenie svedka o tom, že jeho spoločnosť si dodanie objednala od spoločnosti NKV, s.r.o., za ktorú konal p. S. H.. Z. dane v tejto súvislosti následne konštatoval, že spoločnosť NKV je dlhodobo, od r. 2011 neaktívna (čo vyvodil výlučne zo skutočnosti, že si neplní povinnosti voči daňovej správe), preto správca dane vylúčil, že by plnenie mohlo skutočne byť dodané spoločnosťou NKV, s.r.o. Tento záver potom viedol ku konštatovaniu, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru a preto si nemohol oprávnene uplatniť odpočet DPH za také plnenie.

66. Žalovaný s takýmto záverom konajúcich správnych orgánov nesúhlasí a namieta, že správca dane ani žalovaný, napriek výslovným žiadostiam a odkazom žalobcu v jeho písomných podaniach, vôbec neprihliadli na skutočnosť, že svedok W. A. bol vypočutý aj v iných konaniach týkajúcich sa zabezpečenia reklamy pre totožné podujatie (Muzikál Krysař) a za totožné obdobie (január 2018). Tieto výpovede boli uskutočnené v priestoroch správcu dane v rámci daňových kontrol u ďalších daňových subjektov, ktoré si objednali reklamné služby v súvislosti s daným podujatím. V rámci týchto výpovedí svedok označil svojho dodávateľa odlišne než v konaní týkajúcom sa žalobcu a uviedol, že výlep plagátov a rozdávanie letákov mal zabezpečené v subdodávke pánom S. H. - spoločnosťou ESOSPIŠ s.r.o. (v ktorej bol p. A. predtým sám spoločníkom). Svedok W. A. tiež v iných konaniach uviedol, že osobne videl všetky plagáty a letáky v krabiciach alebo zaviazané páskou, pričom ich formálne prevzal a vzápätí odovzdal p. H., ktorý ich potom vylepoval. Uviedol tiež, že v januári 2018 skontroloval v Bratislave aj rozdávanie letákov a vylepenie plagátov.

67. Žalobca je presvedčený, že zo svojej úradnej činnosti správca dane o týchto skutkovo súvisiacich výpovediach musel vedieť a mal na ne prihliadnuť. Konkrétne išlo napríklad o zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101230191 zo dňa 23.05.2019 (spísaná Daňovým úradom Košice, pobočka Michalovce, v priestoroch správcu dane, pobočka Poprad - t.zn. v priestoroch rovnakej pobočky správcu dane, ktorá vykonávala daňovú kontrolu a viedla vyrubovacie konanie voči žalobcovi). Obdobne sa totožný svedok vyjadril aj v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.02.2019 vypracovanej správcom dane (v rámci daňovej kontroly u iného daňového subjektu v súvislosti s totožným podujatím „Muzikál Krysař“), na ktorú žalovaný aj výslovne odkazoval vo svojom Vyjadrení k Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 27.05.2019, a na obsah ktorej žiadal žalobca prihliadnuť.

68. Na podporu vyššie uvedeného poukázal žalobca aj na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 19.12.2019 č. 100464704/2019 spísanú správcom dane v rámci daňovej kontroly u iného daňového subjektu za totožné zdaňovacie obdobie a v súvislosti s totožným podujatím „Muzikál Krysař“, v ktorej svedok W. A. opäť uviedol, že predmetné zdaniteľné plnenie bolo dodané a že na plnenie použil subdodávateľa - spoločnosť ESOSPIŠ s.r.o.

69. Žalobca v tejto súvislosti upozornil na skutočnosť, že jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti ESOSPIŠ, s.r.o. je S. H., ktorého ako „realizátora“ zdaniteľných plnení uviedol svedok vo svojej výpovedi v predmetnej veci (nesprávne označeného menom S.) a opakovane aj v rámci všetkých vyššie označených výpovedí v súvisiacich daňových konaniach.

70. Ako zjavný omyl svedka označil žalobca aj skutočnosť, že dodávateľskú spoločnosť označil svedok W. A. obchodným menom NKV, s.r.o, pričom jednoduchou lustráciou v obchodnom registri je možné zistiť, že p. S. H. bol v minulosti spoločníkom a konateľom v spoločnosti V.N.K.Slovakia, s.r.o.

71. Svedok W. A. sa teda podľa žalobcu počas svojej výpovede zmýlil v krstnom mene a označení spoločnosti, prostredníctvom ktorej mu S. H. poskytol služby v januári 2018. Ak by správca dane skonfrontoval zistenia, ktoré mu museli byť známe z iných konaní, so zisteniami vo veci žalobcu, zistil by oprávnené pochybnosti o správnosti údajov uvádzaných p. W. A.. Správca dane však nič také neurobil a svoje závery oprel o skutočnosti, ktoré zjavne nekorešpondujú so skutočným stavom. Rozpory, na ktoré žalobca poukazoval, nechal bez povšimnutia tak správca dane, ako aj žalovaný. Do úvahy boli brané len skutočnosti, ktoré svedčili v prospech vopred ustáleného presvedčenia správcu dane, že plnenie nebolo žalovanému poskytnuté.

72. Žalobca ďalej poukázal na to, že predmetom zdaniteľného plnenia za skúmané obdobie mesiaca január 2018 malo byť podľa zmluvy medzi žalobcom a dodávateľom zabezpečenie reklamy prostredníctvom umiestnenia loga žalobcu na stránke www.divadlocassia.sk a zabezpečenie reklamného priestoru na letákoch A5 v počte 6.000 ks, na plagátoch A2 v počte 1.000 ks.

73. Z tohto dôvodu úkony správcu dane zamerané na zistenie, či bola v danom období objednaná reklama v elektronických médiách (TV Markíza, Rádio Expres) alebo na billboardoch a následné vyvodzovanie záverov o údajnom neposkytnutí zdaniteľného plnenia z tohto dôvodu je nepochopiteľné a logicky nesprávne.

74. Žalobca k jednotlivým dodaným tovarom a službám zdôraznil, že v daňovom konaní bolo bez pochybností preukázané, že reklama žalobcu sa na internetovej stránke www.divadlocassia.sk skutočne v rozhodnom období nachádzala a teda táto časť plnenia bola zo strany spoločnosti CASSIUS, s.r.o. v celom rozsahu zabezpečená. Správcom dane ani žalovaným nebolo poskytnutie tejto časti plnenia nijako spochybnené, napriek tomu správca dane ani žalovaný na túto nespornú skutočnosť vôbec neprihliadli a konali tak, akoby za január 2018 neboli poskytnuté žiadne služby. Oprávnenosť faktúry a odpočtu dane zamietli ako celok, čo podľa žalobcu samo o osebe zakladá nesprávnosť výrokov napadnutých rozhodnutí.

75. Vo vzťahu k ďalším plneniam boli na ich preukázanie správcovi dane predložené: leták A5, plagát A2 a bol poskytnutý CD nosič, na ktorom boli fotografie vyvesených plagátov (v počte 15). Správca dane a žalovaný tvrdia, že z poskytnutých vecných a listinných dôkazov dostatočne nevyplýva, že služba bola poskytnutá. Žalobca k tomu uviedol, že pri výkone úloh štátnej správy, daňovú správu nevynímajúc, nemožno postupovať šikanózne a nemožno od daňového subjektu spravodlivo požadovať, aby preukazoval do posledného detailu uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, aký počet letákov alebo fotografií by správca dane a žalovaný považovali za postačujúci. Ak z obsahu 15 ks fotografií poskytnutých správcovi dane v elektronickom formáte, z ktorých vlastností je zrejmé, že vznikli dňa 11.01.2018 (na čo žalobca výslovne upozornil) vyplýva, že tieto plagáty boli vylepené a ak je táto skutočnosť podopretá svedeckou výpoveďou konateľa dodávateľa daňového subjektu H.a, ktorý potvrdil, že vylepené plagáty osobne videl a sám námatkovo kontroloval, či boli vylepené, nie je dôvod, aby tieto dôkazy správca dane a žalovaný riadne nevyhodnotili. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na to, že svedok Tamaškovič bol podľa ust. riadne poučený o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, ako aj o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

76. Vo vzťahu k tvrdeniam správcu dane a žalovaného, že z poskytnutých fotografií nie je možné ustáliť, kde boli plagáty vylepené, žalobca uviedol, že z fotografií je zrejmé ich umiestenie na verejne prístupných plochách v exteriéri, pričom je celkom bezpredmetné, kde konkrétne boli umiestnené. Osobe poznajúcej Bratislavu je však po zhliadnutí fotografií bez ohľadu na vyššie uvedené zrejmé, že ide o miesta o. i.

na Námestí SNP, Kamennom námestí, v okolí Istropolisu, atď., t. j. miesta s vysokým pohybom osôb, kde je predpoklad vyššej efektivity reklamnej kampane. Túto skutočnosť si správca dane mohol nechať potvrdiť napr. prostredníctvom dožiadania Daňového úradu Bratislava.

77. Žalobca preto označil za „zavádzajúce, ba až klamlivé“ tvrdenie správcu dane a žalovaného v ich rozhodnutiach, že fotografie sa zameriavajú len na plagát, teda nie je možné identifikovať miesto, kde sa nachádzal.

78. Svoju argumentáciu v tomto žalobnom bode uzatvoril žalobca konštatovaním, že žalovaný aj správca dane selektovali, ktoré dôkazy vyhodnotia, pričom preferovali výlučne dôkazy, ktoré umožňovali odôvodniť záver o tom, že zdaniteľné plnenie nebolo poskytnuté. Pri hodnotení dôkazov postupoval správca dane a žalovaný vždy tak, že skutočnosti z nich vyplývajúce hodnotili na ťarchu žalobcu a skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu bagatelizovali, spochybnili pravosť a použiteľnosť dôkazných prostriedkov alebo navrhované dôkazy vôbec nevykonali, resp. na ich obsah neprihliadali.

79. Správca dane a žalovaný v predmetnej veci konali v rozpore s viacerými základnými zásadami daňového konania vyjadrenými v § 3 Daňového poriadku dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (§3 ods. 1 Daňového poriadku) hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§3 ods. 3 Daňového poriadku) brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada (§3 ods. 6 Daňového poriadku) daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti (§3 ods. 7 Daňového poriadku).

80. Žalovaný dospel v napadnutom rozhodnutí k skutkovým zisteniam, ktoré nezodpovedajú obsahu dôkazov vykonaných v daňovom konaní. Žalovaný selektívne, v rozpore so zásadou „in dubio mitius“, preferoval vyhodnotenie dôkazov údajne preukazujúcich správnosť záverov správcu dane, avšak nesprávne vyhodnotil, prípadne sa vôbec nezaoberal dôkazmi, obsah ktorých potvrdzoval tvrdenia žalobcu vo vzťahu k splneniu podmienok pre odpočet dane. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného SR, sp. zn. (publikovaný v časopise Zo súdnej praxe, č. 3/2009 pod č. 34) a vyslovil presvedčenie, že žalovaný v predmetnom prípade nepostupoval v súlade s uvedenou zásadou, keďže pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych noriem postupoval vždy v neprospech žalobcu, napriek tomu, že zistený skutkový stav a právo umožňovalo aj výklad, ktorý v plnom rozsahu potvrdzoval správnosť postupu žalobcu a aprobovalo oprávnenie odpočtu DPH. Uplatňovanie práva v zmysle zásady „in dubio mitius“ nebolo aplikované ani správcom dane ani žalovaným.

81. Žalobca tvrdil, že v žiadnom prípade nemôže byť zodpovedný za to, a nemôže byť vykladané na jeho ťarchu, ako a prostredníctvom koho jeho dodávateľ plnenie skutočne zabezpečil a to najmä v prípade, ak bolo poskytnutie plnenia viacerými na seba nadväzujúcimi dôkazmi preukázané. Z hľadiska žalobcu ako podnikateľa je dôležité to, či mu bolo dohodnuté plnenie poskytnuté, tj. či vznikol dodávateľovi nárok na uhradenie dohodnutej ceny. Žalobca nemal ani v čase uzavretia zmluvy, ani v čase jej plnenia a ani po jej splnení najmenší dôvod pochybovať o správnom a legálnom postupe svojho dodávateľa, nemal absolútne žiadne možnosti, ani dosah a napokon ani dôvod na „rozkrytie“ reťazca subdodávateľov svojho dodávateľa, či dokonca na zisťovanie ich vlastníckej a riadiacej štruktúry. Zodpovednosť za riadne poskytnutie plnenia niesol voči žalobcovi len jeho dodávateľ - spoločnosť CASSIUS, s.r.o.

82. Žalobca poukázal na to, že ako súkromná osoba v dobrej viere uzavrel zmluvu na zabezpečenie svojej reklamy, za ktorú uhradila dohodnutú odplatu a dnes má v dôsledku napadnutých rozhodnutí uhradiť bez toho, aby porušil akýkoľvek právny predpis aj DPH, ktorú už riadne na základe vystavených faktúr zaplatil a na odpočet ktorej jej vznikol zákonný nárok. Vo vzťahu žalobcu a jeho dodávateľov boli splnené všetky podmienky podľa ust. a 51 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na odpočet dane.

83. Pri logickom posudzovaní produkovaných dôkazov je podľa žalobcu potrebné zamerať pozornosť na skutočnosť, že tak spoločnosť CASSIUS, s.r.o. (dodávateľ žalobcu) ako aj spoločnosť PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. (dodávateľ spoločnosti CASSIUS, s.r.o.) uviedli prostredníctvom svojich štatutárov, že objednané služby dodali, čo bolo zo strany spoločnosti CASSIUS, s.r.o. doložené aj vecnými (letáky) a listinnými dôkazmi (fotografie). Tieto spoločnosti zrejme, podľa nimi tvrdených skutočností (s ktorými sa správca dane z neznámeho dôvodu vôbec nezaoberal), plnenia v januári 2018 ako platcovia DPH riadne vykázali v kontrolných zoznamoch a podaných daňových priznaniach.

84. Spoločnosťou PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. bolo ďalej vecne a v súlade s právnou úpravou - s odkazom na právnu úpravu v oblasti ochrany osobnosti v zmysle a predpisov v oblasti ochrany osobných údajov, vysvetlené, prečo nebolo možné zabezpečiť fotografickú dokumentáciu zachytávajúcu rozdávanie letákov fyzickým osobám, avšak na základe vlastnej vykonanej kontroly potvrdila, že letáky rozdávané boli. Je teda zjavné a konkrétnymi dôkazmi preukázané, že plagáty a letáky existovali a boli distribuované medzi verejnosť. Čo nebolo preukázané (a čo jediné spochybnil správca dane a žalovaný) je to, kým konkrétne boli tieto činnosti fyzicky vykonané, čo je však vo vzťahu k žalobcovi absolútne irelevantné. Dodávateľom žalobcu bola spoločnosť CASSIUS, s.r.o., ktorá zmluvne dojednané plnenie dodala (čo bolo preukázané). Žalobca objektívne nemá reálnu možnosť dopátrať sa k osobe/osobám, ktoré skutočne a reálne rozdávali letáky alebo vylepovali plagáty

- naopak - práve to je v prípade pochybností úlohou štátu. Inými slovami, samotná skutočnosť, že daňovej správe sa nepodarilo stotožniť konkrétnu osobu, ktorá realizovala distribúciu letákov a plagátov k podujatiu sama o sebe neznamená, že tieto neexistovali a neboli distribuované, ako nesprávne uzatvára správca dane a žalovaný.

85. Žalobca v poslednom žalobnom bode poukázal na skutočnosť, že buď správca dane alebo žalovaný vo veci nekonal v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku týkajúcimi sa lehôt na vydanie rozhodnutia v zmysle § 65 ods. 1 a § 73 ods. 2 Daňového poriadku. Z uvedených ustanovení vyplýva, že medzi podaním odvolania a rozhodnutím o odvolaní nesmie, s výnimkou osobitne zložitých prípadov, uplynúť doba dlhšia ako 60 dní. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane dňa 07.01.2020 a doplnil ho dňa 02.02.2020. Lehota 30 dní na postúpenie odvolania spolu so spisovým materiálom uplynula dňa 03.03.2020. Keďže zo žiadneho vyjadrenia správcu dane alebo žalovaného nevyplýva, že by išlo o osobitne zložitý prípad, bolo povinnosťou žalovaného rozhodnúť vo veci do 30 dní, tj. do 02.04.2020. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané až dňa 24.04.2020.

86. Žalobcovi nie je známe, kedy bolo fyzicky predložené odvolanie na rozhodnutie žalovanému a či došlo k nedodržaniu zákonom ustanovených lehôt zo strany správcu dane alebo zo strany žalovaného, v každom prípade ale možno konštatovať, že lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní žalobcu nebola dodržaná.

87. Žalobca poukázal na SR a na skutočnosť, že Daňový poriadok obsahuje povinnosť správcu dane predložiť odvolanie daňového subjektu nadriadenému orgánu do 30 dní a zároveň povinnosť odvolacieho orgánu rozhodnúť v lehote 30 dní. V danom prípade tieto zákonom ustanovené podmienky neboli zo strany daňových orgánov splnené. Postup daňových orgánov po uplynutí ustanovených zákonných lehôt preto možno hodnotiť ako úradný postup, ktorý nemá oporu v zákone a negatívnym spôsobom zasahuje do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu

- žalobcu. Napadnuté rozhodnutie, ktoré nasledovalo po uplynutí ustanovených lehôt, je rozhodnutím vydaným v rozpore so zákonom a je potrebné ho zrušiť, keďže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ako orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej ( ). Konanie daňového orgánu nerešpektujúce lehoty ustanovené právnym poriadkom, je prejavom svojvôle správneho orgánu, ktoré je v rozpore s .

88. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 100805957/2020 z 24.042020 v spojení s rozhodnutím správcu dane č. 102773088/2019 z 02.12.2019 z dôvodov, že tieto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ), skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu ( ) a v priebehu konania došlo k podstatnému porušeniu

ustanovení o konaní pred žalovaným, ako orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej ( ) .

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

89. Správny súd vyzval na vyjadrenie k správnej žalobe žalovaného, ktorý sa vyjadril podaním č 101389272/2020 doručeným správnemu súdu 04.09.2020

90. Žalovaný konštatoval, že námietky žalobcu sú v podstate identické s námietkami uvedenými v odvolaní zo dňa 07.01.2020 a v jeho doplnení zo dňa 02.02.2020, preto poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

91. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné. V rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti získané pri daňovej kontrole, ako aj vo vyrubovacom konaní, na základe ktorých správca dane dospel k záveru, že dodanie služieb uvedeným dodávateľom nebolo reálne uskutočnené tak, ako to deklaroval žalobca.

92. Pokiaľ žalobca poukazuje na uzavretú Zmluvu o zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 01.10.2017 a dodatok č. 1 k zmluve a k prílohe k zmluve zo dňa 19.02.2018 preveroval dodanie výstupov u deklarovaných realizátorov reklamnej kampane, pričom z dokazovania vyplynulo, že nedošlo k odvysielaniu reklamných spotov na muzikál ani k inzercii v Novom čase. Zároveň už v čase vykonania miestneho zisťovania (zápisnica č. 100841163/2018 zo dňa 27.04.2018) aj uskutočnenia ústneho pojednávania (zápisnica č. 101085618/2018 zo dňa 04.06.2018) existoval aj uvedený dodatok k zmluve a k prílohe k zmluve, ktoré však žalobca správcovi dane v tom čase nepredložil, čo možno považovať za účelové konanie. Tieto predložil až na výzvu správcu dane dňa 25.03.2019.

93. K námietke žalobcu o tom, že dostatočne preukázal dodanie fakturovaných služieb, čo však správca dane ani žalovaný nebral do úvahy žalovaný uvádza, že S. H. ako konateľ CASSIUS, s.r.o. potvrdil dodanie služieb s tým, že subdodávateľom bola PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. Nie je pravdivé tvrdenie, že sa žalovaný zameral len na túto časť výpovede svedka, ani, že z rozhodnutia nie je zrejmé napriek potvrdeniu zo strany dodávateľa služby, prečo podľa správcu dane dodanie služieb nebolo preukázané. Tento záver správcu dane, ktorý žalovaný svojím rozhodnutím potvrdil, jednoznačne vyplýva z vykonaného dokazovania.

94. K čestnému vyhláseniu konateľa PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. poukázal žalovaný na stranu 10, prvý odsek napadnutého rozhodnutia.

95. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný opomenul skutočnosť, že W. A. zrealizovanie subdodávky potvrdil aj v rámci jeho výsluchu u správcu dane dňa 20.09.2019, žalovaný k tomu uviedol, že táto skutočnosť je mu zrejmá zo spisového materiálu, pričom v napadnutom rozhodnutí na strana 9, posledný odsek bolo uvedené, že správca dane vypočul ako svedka W. A. po opakovaných predvolaniach a po neúspešnom predvedení útvarom Okresného riaditeľstva PZ Poprad a že W. A. nepredložil správcovi dane žiadne doklady a opakovane sa vyjadril, že služby boli realizované v subdodávke, a to subdodávateľom NKV s.r.o., za ktorého vystupoval S. H. z D. R.. Správca dane preverením v databáze finančnej správy zistil, že spoločnosť NKV s.r.o. sa v nej nenachádza, nepodávala daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby, nevykonala účtovné závierky, nemala registráciu na DPH. PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. neuviedla dodávateľa NKV s.r.o. v kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie január 2018, ani v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Rovnako sa v spojitosti s takouto spoločnosťou v databáze nenachádza ani osoba S. H.. Správca dane pri konštatovaní, že PHONEX INVESTMENT, s.r.o. nemohla v subdodávke dodať služby, vychádzal zo zistení a preverovaní dodávky tejto spoločnosti, podľa ktorých so správcom dane nespolupracuje, nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, nevykonala účtovnú závierku za rok 2018, teda nevykázala žiadnu ekonomickú činnosť a nemala v kontrolovanom zdaňovacom období, ani v predchádzajúcich obdobiach žiadne personálne a materiálno-technické vybavenie na výkon svojej činnosti. V kontrolnom výkaze za január 2018 PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. neuviedla žiadnych dodávateľov, ani odberateľov, teda ani údaje z kontrolných výkazov nepotvrdili fakturované dodanie reklamnej služby.

96. K námietke, ktorou žalobca poukázal aj na existenciu ďalších svedeckých výpovedí W. A. týkajúcich sa zabezpečenia reklamy pre totožné podujatie a za totožné obdobie, ktoré boli uskutočnené v rámci daňových kontrol u ďalších daňových subjektov, z ktorých je možné identifikovať ako subdodávateľa spoločnosť ESOSPIŠ, s.r.o. a za ňu konajúcu osobu S. H., žalovaný uviedol, že z informačného systému finančnej správy zistil, že podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101230191/2019 zo dňa 23.05.2019 a zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100464704/2019 zo dňa 19.12.2019 predmetom konania bolo vypočutie svedka W. A. pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018 u daňového subjektu G1 MONITOR, s.r.o., Jesenského 12, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO 31 702 333, DIČ 2020480451, IČ DPH SK2020480451 a u daňového subjektu DANAD, s.r.o., Pod Hájom 10, 080 06 Ľubotice, IČO 46 841 113, DIČ 2023596366, IČ DPH SK2023596366. Svedok sa v týchto zápisniciach vyjadril, že služby uvedené na faktúre č. 180004 zo dňa 16.01.2018 boli uskutočnené subdodávateľsky spoločnosťou ESOSPIŠ, s.r.o. a rokoval s S. H.. Uvedené tvrdenia považuje žalovaný v danom prípade za bezpredmetné, keďže táto skutočnosť nebola pri daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní, ani v odvolacom konaní nikde uvedená. Svedok sa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností opakovane vyjadril, že služby boli realizované v subdodávke, všetko realizoval pán H. zo spoločnosti NKV s.r.o. Zároveň poukázal žalovaný na to, že z uvedených zápisníc o výpovedi svedka W. A. vyplýva, že vystavoval faktúru s rovnakým číslom 180004 zo dňa 16.01.2018 za služby v rôznych sumách pre rôzne daňové subjekty. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Obsah faktúry je uvedený v citovaného zákona, podľa písm. c) tohto ustanovenia je náležitosťou aj poradové číslo faktúry. Číselné označenie účtovného dokladu (číselný rad) si účtovná jednotka musí zvoliť tak, aby vedela jednoznačne a nespochybniteľne preukázať úplnosť účtovníctva v danom účtovnom období pre všetky zainteresované strany, ktoré s účtovným záznamom/dokladom pracujú, a to či pri jeho účtovaní alebo kontrole (overovaní). V danom prípade nejde ani o súhrnnú faktúru podľa v znení neskorších predpisov, v ktorej platiteľ uvedie všetky dodávky, resp. prijaté platby v prospech jedného odberateľa.

97. Čo sa týka námietok k nezákonnému postupu daňových orgánov žalovaný uviedol, že žalobca podal odvolanie dňa 07.01.2020 a na výzvu správcu dane jeho doplnenie zo dňa 02.02.2020. Správca dane v súlade s v znení neskorších predpisov postúpil odvolanie dňa 28.02.2020 na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, t. j. v lehote 30 dní odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu. O tomto postupe upovedomil daňový subjekt listom č. 100545320/2020 zo dňa 27.02.2020.

98. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nedodržal lehotu podľa v znení neskorších predpisov, žalovaný uviedol, že Daňový poriadok nešpecifikuje, čo možno rozumieť pod pojmom bezodkladne, ale viaže túto lehotu na povahu veci. Povahou veci je potrebné rozumieť najmä jednoduchosť veci, keď o veci môže rozhodnúť správca dane na základe podkladov (napr. verejná listina). V ostatných prípadoch je orgán príslušný na rozhodnutie povinný rozhodnúť v lehote do 30 dní od začatia konania a v osobitne zložitých prípadoch rozhodne do 60 dní od začatia konania. Zo spisového materiálu vyplýva, že odvolací orgán vzhľadom na rozsah spisového materiálu a riešenú problematiku zaslal daňovému subjektu rozhodnutie o odvolaní č. 100805957/2020 zo dňa 24.04.2020, ktoré bolo v tento deň aj expedované a ktoré mu bolo doručené dňa 04.05.2020. Odvolací orgán teda postupoval v súlade so zákonom, ktorý nestanovuje povinnosť, ale dáva možnosť rozhodnúť v lehote 60 dní. V tejto lehote, ktorá uplynula dňa 28.04.2020, žalovaný aj rozhodol.

99. Žalovaný navrhol správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V.

Replika žalobcu

100. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu 18.09.2020 konštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení v podstate len poukázal na obsah svojho rozhodnutia, ktoré je napadnuté podanou žalobou. Opäť nereagoval, resp. len z malej časti reagoval na podstatnú žalobnú argumentáciu a konkrétne

námietky žalobcu, čo len umocňuje presvedčenie, že postup žalovaného a jeho rozhodnutie sú nesprávne.

101. Žalovaný nezaujal stanovisko k žalobcom akcentovanej skutočnosti, že dodanie služby v rozhodnom - kontrolovanom období bolo preukázané, čo žalobca podrobne rozobral v časti IV. bod C podanej žaloby.

102. Žalobca zopakoval, že podľa obsahu zmluvy sa dodávateľ žalobcu - spoločnosť CASSIUS, s.r.o., zaviazala v rámci reklamnej kampane zabezpečiť pre žalobcu v mesiaci január 2018 reklamný priestor formou umiestnenia názvu, loga a predmetu činnosti na letákoch A5 v počte 6.000 ks, plagátoch A2 v počte 1.000 ks. K argumentom týkajúcim sa preukázania poskytnutia plnenia (vytlačený leták, fotografie umiestnenia letákov na verejne prístupných miestach) sa žalovaný vôbec nevyjadril. Namiesto toho sa žalovaný opäť venuje len údajnému nepreukázaniu plnení, ktoré v kontrolovanom období január 2018 vôbec nemali byť poskytnuté (priestor v elektronických médiách a v printovom médiu).

103. Žalovaný nezaujal stanovisko k skutočnosti, že dodávateľ žalobcu (cestou svojho štatutára p. H.) v celom rozsahu potvrdil, že dohodnuté plnenie bolo žalobcovi poskytnuté. Nemôže byť pri tom na ťarchu žalobcu, či dodávateľ plnil sám alebo prostredníctvom subdodávky - z hľadiska žalobcu bolo podstatné, či mu plnenie bolo poskytnuté, čo sa zjavne stalo.

104. Najobsiahlejšia časť vyjadrenia žalovaného patrí analýze čestného vyhlásenia konateľa subdodávateľa - spoločnosti PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. (ktoré podľa pôvodného stanoviska žalovaného ani nie je dôkazom v daňovom konaní) p. W. A. a jeho výsluchu u správcu dane. Žalovaný však opäť ani v tejto súvislosti nereagoval na konkrétne skutočnosti uvedené žalobcom - obsah ďalších výpovedí p. A.a pred správcom dane, resp.v jeho priestoroch a len zopakoval svoje zistenia, ktoré odporujú z dôkazov zrejmým skutkovým okolnostiam prípadu, na ktoré sme poukázali v žalobe.

105. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že sú irelevantné skutočnosti vyplývajúce z iných konaní vedených správcom dane ohľadne poskytnutia plnení k tomu istému podujatiu za to isté zdaňovacie obdobie, ktoré uvádzal p. W. A. v rámci iných konaní pred správcom dane. Jednak pre to, že správca dane mal alebo musel mať o nich vedomosť (pričom má povinnosť prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku) a jednak pre to, že na nesúlad odkázal aj žalobca cestou svojho zástupcu v daňovom konaní vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane.

106. Žalobca pripomenul, že v iných konaniach svedok W. A. uviedol, že osobne videl všetky plagáty a letáky v krabiciach alebo zaviazané páskou, pričom ich formálne prevzal a vzápätí odovzdal p. S. H. zo spoločnosti ESOSPIŠ, s.r.o., ktorý ich potom vylepoval. Uviedol tiež, že v januári 2018 skontroloval v Bratislave aj rozdávanie letákov a vylepenie plagátov.

107. Žalobca je presvedčený, že na výpoveď p. W. A. pred správcom dane dňa 20.09.2019 je potrebné prihliadať aj v kontexte týchto ďalších výpovedí, konkretizovaných v žalobe a nie ich ignorovať, ako tvrdí žalovaný.

108. Na margo ďalšej argumentácie žalovaného žalobca uviedol, že spôsob, ako evidoval a vystavoval faktúry subdodávateľ dodávateľa žalobcu, je za situácie, keď bolo vecnými a listinnými dôkazmi preukázané poskytnutie plnenia žalobcovi, skutočne bezpredmetný a nemožno z neho vyvodzovať negatívne závery pre žalobcu.

109. Z vyjadrenia žalovaného vo vzťahu k namietanému nedodržaniu ustanovení Daňového poriadku týkajúcich sa lehôt na vydanie rozhodnutia vyplýva, že správca dane zaslal žalovanému spisový materiál v lehote 30 dní. Žalovaný následne nerozhodol v ustanovenej 30-dňovej lehote podľa ust. § 65 ods. 1 časť prvej vety za bodkočiarkou, ale podľa vlastných tvrdení rozhodol v rámci 60-dňovej lehoty podľa ust. § § 65 ods. 1 druhá veta, ktorá sa vzťahuje na rozhodovanie o veciach v osobitne zložitých prípadoch. Nevysvetlil však, v čom mala spočívať osobitná zložitosť prejednávaného prípadu a prečo nebolo možné rozhodnúť bezodkladne, resp. v lehote 30 dní. Ani v tomto smere teda žalovaný nedal uspokojivé a vecné vysvetlenie k žalobným námietkam. Je nevyhnutné, aby povinnosti uložené právnymi normami obsiahnutými v Daňovom poriadku boli bez výnimky dodržiavané a to tak zo strany daňových subjektov ako aj daňových orgánov. Konanie daňového orgánu nerešpektujúce lehoty ustanovené

právnym poriadkom, je prejavom svojvôle správneho orgánu, ktoré je v rozpore s a takýto nezákonný postup nemôže zakladať povinnosti daňovým subjektom.

110. Na základe skutočností uvedených v podanej žalobe a v tomto vyjadrení žalobca požiadal správny súd, aby po vykonanom dokazovaní žalobe v plnom rozsahu vyhovel v zmysle žalobného petitu.

VI.

Duplika žalovaného

111. Správny súd listom zo dňa 24.09.2020 zaslal žalovanému na vedomie repliku žalobcu, ku ktorej sa žalovaný v súdom určenej lehote nevyjadril.

VII.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

112. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného.

113. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

114. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

115. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

116. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

117. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (prvá veta) daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

118. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

119. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

120. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

121. Podľa v znení neskorších predpisov sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

122. Podľa v znení neskorších predpisov správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

123. Podľa v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

124. Podľa v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

125. Podľa v znení neskorších predpisov správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

126. Podľa v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

127. Podľa v znení neskorších predpisov (prvá veta) správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

128. Podľa v znení neskorších predpisov daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

129. Podľa v znení neskorších predpisov daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

130. Podľa v znení neskorších predpisov kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.

131. Podľa v znení neskorších predpisov kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

132. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

133. Žalobca v podstatnej časti svojich námietok poukazuje na to, že správca dane mu rozhodnutím č. 102773088/2019 z 02.12.2019, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 100805957/2020 z 24.04.2020 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 8.000 € z dôvodu, že vo vyrubovacom konaní sa nepotvrdilo skutočné dodanie reklamných služieb žalobcovi v mesiaci január 2018, a teda faktúra č. 02/01/2018 z 31.01.2018 bola vystavená iba formálne a nemala reálny podklad, pričom toto svoje rozhodnutie správca dane ani žalovaný dostatočne neodôvodnili.

134. Žalovaný a ani správca dane vo svojich rozhodnutiach žiadnym pre vec relevantným spôsobom nevyhodnotili tvrdenia svedkov S. H. (konateľ dodávateľa) a W. A. (konateľ dodávateľovho dodávateľa - subdodávateľa), ktorí zhodne potvrdili dodanie tovaru a služby. V súvislosti s osobou svedka W. A.alobca namieta aj to, že žalovaný ani správca dane neprihliadli na čestné prehlásenie tohto svedka zo dňa 07.12.2018 a nehodnotili ho ako listinný dôkaz, ktorý bol správcovi dane predložený 09.05.2019.

135. Odôvodneniu rozhodnutia tiež žalobca vytkol, že v tomto sa konajúce správne orgány žiadnym spôsobom nevysporiadali s dôkazmi svedčiacimi o tom, že zdaniteľné plnenie v podobe reklamných služieb v období januára 2018 bolo reálne dodané prostredníctvom výroby a distribúcie letákov, výlepu plagátov a najmä umiestnením prezentácie obchodného mena, loga a informácie o predmete činnosti žalobcu na stránke dodávateľa www.divadlocassia.sk.

136. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu správcu dane aj žalovaného, ako aj s vyjadreniami účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba je v časti namietajúcej nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa dôvodná.

137. Z obsahu administratívneho spisu (zápisnica u ústnom pojednávaní č. 101625146 z 21.08.2018) vyplýva, že svedok S. H., konateľ dodávateľskej spoločnosti CASSIUS, s.r.o., na ústnom pojednávaní dňa 21.08.2018 bol správcom dane vypočutý aj k otázke skutočného dodania tovaru a služieb žalobcovi. V tejto súvislosti uviedol, že reklamné služby boli realizované subdodávkou od spoločnosti PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. Svedok zároveň uviedol, že osobne videl vytlačené reklamné plagáty a tiež náhodne kontroloval aj ich vyvesenie.

138. Ako svedok bol tiež vypočutý konateľ subdodávateľskej spoločnosti PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. W. A.. Ten vo svojej výpovedi zo dňa 20.09.2019 zachytenej v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102204888/2019 potvrdil autencititu svojho čestného prehlásenia zo dňa 07.12.2018 a zároveň uviedol, že videl vytlačené plagáty aj letáky, niekoľko kusov odovzdal pánovi H. a následne bola zabezpečená ich tlač. Taktiež uviedol, že v Bratislave náhodne kontroloval výlep plagátov, o čom aj vyhotovil fotodokumentáciu.

139. Na preukázanie reálneho dodania tovarov a služieb predložil žalobca už 18.06.2018 po jednom vyhotovení letáku a plagátu, na ktorých sa nachádzajú informácie o podujatí „Muzikál Krysař“ spolu s názvom a logom viacerých obchodných spoločností, vrátane spoločnosti žalobcu. Žalobca tiež predložil podaním zo dňa 09.05.2019 fotodokumentáciu z výlepu plagátov vyhotovenú dňa 11.01.2018 a tiež CD nosič, na ktorom je zachytená internetová stránka dodávateľa www.divadlocassia.sk s prezentáciou žalobcu.

140. Pokiaľ žalobca tvrdí, že vo svojich rozhodnutiach sa s uvedenými dôkazmi správca dane ani žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadali, je potrebné mu prisvedčiť.

141. Správnemu súd neušlo, že spôsob, akým malo dôjsť k dodaniu reklamných služieb žalobcovi vykazuje viacero nanajvýš pochybných okolností, na ktoré správca dane ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach upozornili. Tieto spočívajú najmä v pochybnostiach týkajúcich sa subdodávateľského reťazca, v ktorom figuruje ako subdodávateľ dodávateľa CASSIUS, s.r.o. spoločnosť PHOENIX INVESTMENT, s.r.o., ktorej konateľ W. A. nepredložil ani v prílohe k svojmu čestnému prehláseniu zo 07.12.2018, ani pri svojom výsluchu dňa 20.09.2019 žiadne písomné doklady potvrdzujúce uskutočnenie fakturovanej reklamnej služby osobne alebo v subdodávke.

142. Pochybnosti tiež vyvoláva postup žalobcu v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, keď tento skutočnosti podstatné pre správne vyrubenie dane a vo svojej podstate svedčiace

v jeho prospech predkladal spravidla až v reakcii na postupy správcu dane, hoci ich - ako tvrdí - mal k dispozícii už skôr (napr. predloženie dodatku č. 1 k Zmluve o zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 19.02.2018 a dodatku č. 1 k prílohe tejto zmluvy z rovnakého dátumu až 25.03.2019, predloženie čestného prehlásenia W. A. zo dňa 07.12.2018 až podaním z 09.05.2019).

143. Napriek uvedenému však správny súd konštatuje, že ani existencia dôvodných pochybností o skutočnom dodaní reklamných služieb dodávateľom a subdodávateľmi dodávateľskej spoločnosti CASSIUS, s.r.o. neumožňujú správcovi dane alebo odvolaciemu orgánu odôvodniť svoje rozhodnutia iba poukazom na tie skutočnosti, ktoré reálne uskutočnenie plnenia spochybňujú. Pokiaľ v rámci dokazovania vyšli najavo aj skutočnosti svedčiace v prospech tvrdení daňového subjektu o reálnom dodaní služieb a tovarov, musia sa správne orgány ich obsahom náležite zaoberať a hodnotiť ich jednotlivo a aj v konfrontácii s dôkazmi, ktoré reálnosť dodania spochybňujú.

144. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že v zmysle stabilizovanej judikatúry zaťažuje dôkazné bremeno primárne daňový subjekt, keďže bez ohľadu na to, či dôkazy produkované žalobcom mali za následok unesenie jeho časti dôkazného bremena alebo nie, je povinnosťou správnych orgánov v odôvodnení svojich rozhodnutí zaoberať sa všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli najavo v rámci v rámci daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania, a ktoré majú priamy súvis so záverom vysloveným vo výroku rozhodnutia.

145. V napadnutých rozhodnutiach sa správne orgány dostatočným spôsobom nevysporiadali s tvrdeniami dvoch svedkov (S. H. a W. A.), ktorí po poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a úplne podľa § 25 ods. 2 Daňového poriadku uviedli, že reklamné služby v rozsahu zodpovedajúcom dodatku č. 1 k Zmluve o zabezpečení reklamného priestoru z 01.10.2017 dodané boli, toto dodanie osobne videli a boli aj skontrolovať poskytnutie služieb v podobe distribúcie letákov a vylepovania plagátov. Uvedené časti výpovedí svedkov žalovaný ako aj správca dane vo svojich rozhodnutiach iba zmienili ako výpovede potvrdzujúce dodanie reklamnej služby, avšak žiadnym spôsobom ich nehodnotili a nezaujali k nim žiadne konkrétne stanovisko vo svetle ďalších zistených skutočností.

146. K žalobcovej námietke týkajúcej sa neprihliadnutia správcu dane na obsah čestného prehlásenia svedka W. A. zo dňa 07.12.2018 ako na listinný dôkaz správny súd poukazuje na stabilizovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 18.04.2012), ktorý opakovane vyslovil, že čestné prehlásenie nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Ako dôkaz je možné použiť také listiny a výpovede svedkov, ktoré sú založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahradzovať dôkaz. Najvyšší súd SR tiež konštatoval, že nie je možné nahradiť svedeckú výpoveď prehlásením, nakoľko prehlásenie je posudzované ako forma obchádzania svedeckej výpovede a jej dôsledkov, a ako také je preto správnymi súdmi vyhodnotené ako neprípustný dôkaz v daňovom konaní (rozsudok NS SR sp. zn. z 25.08.2020). Ani citované závery však neumožňujú, aby konajúce daňové orgány predložené čestné prehlásenie podané treťou osobou odlišnou od účastníka konania v odôvodnení svojho rozhodnutia úplne opomenuli (napr. rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. z 21.08.2014, bod 49).

147. V prípade žalobcu sa správca dane vo svojom rozhodnutí čestným prehlásením zo 07.12.2018 zaoberal na str. 10 odôvodnenia, kde zároveň zrozumiteľne tlmočil, z akého dôvodu naň ako na dôkaz neprihliadal. Žalovaný na základe odvolacej námietky žalobcu zaujal stanovisko tak k obsahu, ako aj k otázke prípustnosti čestného vyhlásenia v daňovom konaní, pričom toto stanovisko plne korešponduje s vyššie citovanou judikatúrou. Správny súd preto túto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia svedka W. A. tvoriace obsah jeho čestného prehlásenia z 07.12.2018 sa následne v podstatnej miere premietli aj do jeho svedeckej výpovede uskutočnenej na ústnom pojednávaní dňa 20.09.2019, čo vylučuje existenciu akýchkoľvek výnimočných okolností odôvodňujúcich skúmanie čestného vyhlásenia ako listinného dôkazu. Samotný žalobca napokon žiadne takéto okolnosti neuviedol.

148. Pokiaľ ide o žalobcom predložené dôkazy v podobe 1 ks letáku a 1 ks plagátu spolu s 15 fotografiami o vyvesení plagátov, správca dane uvedené dôkazy neakceptoval ako dôkaz o skutočnom dodaní reklamných služieb. Svoj záver správca dane oprel o tvrdenie, že samotné uvedenie loga spoločnosti žalobcu na predmetných plagátoch, letákoch a internetovej stránke nespĺňa parametre

reklamy a propagácie spoločnosti. V tejto súvislosti potom konštatuje, že dôkazy, ktoré žalobca predložil na preukázanie jeho nároku na odpočet dane nepotvrdzujú, že prijal deklarované plnenie za účelom jeho ďalšieho využitia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľa podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

149. V rámci svojho odvolania žalobca závery správcu dane uvedené v predošlom bode namietal, a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.03.2018, pričom zdôraznil, že prijaté služby spĺňajú definíciu reklamy podľa o reklame a zároveň že predložené letáky, plagáty a web predstavujú materiálne plnenie zodpovedajúce zmluvne dojednanej reklamnej službe.

150. Žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal v zásade iba konštatovaním, že v danom prípade nie je najpodstatnejšou otázkou a spornou vecou, či deklarované služby spĺňajú definíciu reklamy podľa o reklame a preto poukázanie žalobcu na uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu označil za nedôvodné.

151. Žalovaný takto pomerne rozsiahlu časť argumentácie správcu dane týkajúcu sa predložených dôkazov a ich nespôsobilosti slúžiť na účel reklamy a propagácie spoločnosti, z ktorej správca dane vyvodil záver o nepreukázaní skutočného prijatia deklarovaného plnenia za účelom jeho ďalšieho využitia na dodávky tovarov a služieb, v podstate ponechal bez konkrétneho komentára, napriek rozsiahlej odvolacej argumentácii žalobcu

152. Žalovaný zároveň rozvinul vo vzťahu k predloženým dôkazom argumentáciu novú, spočívajúcu v závere, že predložené dôkazy v podobe letáku, plagátu a fotodokumentácie nie sú dôkazom o tom, že plagáty boli skutočne vytlačené v objednanom množstve. Vo vzťahu k fotografiám uviedol, že tieto neobsahujú popis miesta a času výlepu plagátov a zameriavajú sa len na plagát, teda nie je možné identifikovať miesto, kde sa mal nachádzať.

153. Správny súd nepovažuje túto argumentáciu žalovaného za dostatočnú. Na základe oboznámenia sa s obsahom administratívneho spisu, a teda aj CD nosiča s predmetnými 15-timi fotografiami správny súd konštatuje, že z fotografií síce nie je zrejmý čas ich vyhotovenia, ako na to poukázal žalovaný, avšak nepochybne je zrejmý dátum ich vyhotovenia, čo je z hľadiska podmienok Zmluvy o zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 01.10.2017 relevantný údaj. Z obsahu fotografií, ktoré sú z hľadiska účelu ich vyhotovenia (preukázanie dodania objednaných reklamných služieb) celkom prirodzene snímané z odstupu umožňujúceho identifikovať obsah snímaného plagátu, je možné spoľahlivo ustáliť aj to, že boli nepochybne vylepené na verejne prístupných miestach, ktoré je v niektorých prípadoch možné aj identifikovať. Žalovaný mal na základe uvedených skutočností možnosť predložený dôkaz hodnotiť v súvislostiach s inými dôkazmi, ako sú najmä svedecké výpovede W. A. a S. H. a výsledok tohto myšlienkového postupu mal zrozumiteľne vyjadriť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

154. Pokiaľ ide o dôkaz v podobe CD nosiča obsahujúceho fotodokumentáciu existencie reklamného oznámenia žalobcu na internetovej stránke dodávateľa www.divadlocassia.sk správny súd konštatuje, že hoci ide o dôkaz o poskytnutí jedného z čiastkových plnení v zmysle Zmluvy o zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 01.10.2017, správca dane ho zmieňuje iba v rámci úvah o tom, či svojim obsahom toto oznámenie napĺňa parametre reklamy podľa

155. Žalovaný tento dôkaz o čiastočnom poskytnutí reklamnej služby, napriek tomu že naň žalobca výslovne poukázal vo svojich odvolacích námietkach, vôbec nezmieňuje a nehodnotí, ani jednotlivo, ani vo vzťahu k ďalším získaným dôkazom.

156. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal ani s odvolacou námietkou žalobcu, ktorou tento upozornil na nesprávny údaj („nepravdivé skutočnosti“) vo výpovedi svedka W. A., týkajúci sa označenia subdodávateľa, ktorý pre spoločnosť PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. zabezpečil návrh, tlač a následne aj distribúciu plagátov a letákov. Túto osobu svedok vo svojej výpovedi zo dňa 20.09.2019 označil ako S. H., pričom žalobca vo svojom odvolaní upozornil, že pri kontrole dane u žalobcu v iných zdaňovacích obdobiach figuruje ako zástupca subdodávateľskej spoločnosti PHOENIX INVESTMENT, s.r.o. osoba menom S. H., pričom názov tejto subdodávateľskej spoločnosti nie je NKV s.r.o., ako mylne uviedol svedok W. A. dňa 20.09.2019, ale názvy subdodávateľských spoločností sú iné.

157. Žalobca svojou odvolacou námietkou upozornil žalovaného na nesprávnosť tvrdenia svedka ohľadne identifikácie subdodávateľskej spoločnosti, ktorá mala podľa svedka vyhotoviť letáky a plagáty a zabezpečiť ich distribúciu, ako aj ohľadne mena osoby konajúcej v jej mene. Správny súd sa domnieva, že správna identifikácia subdodávateľa spoločnosti PHOENIX INVESTMENT, s.r.o , ktorej reálne dodanie tovaru a služieb bolo správcom dane spochybnené s následkom v podobe rozhodnutia o vyrobení rozdielu dane žalobcovi, mohla byť významnou pre preverenie správnosti a pravdivosti tvrdení svedka W. A.. O tom, že identifikáciu tohto subdodávateľa považoval za významnú z hľadiska rozhodnutia aj správca dane svedčí napokon aj jeho vyjadrenie na str. 18 rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. 102773088/2019 z 02.12.2019, v zmysle ktorého správca dane spoločnosť označenú svedkom ako NKV s.r.o. preveroval v databáze finančnej správy a zistil, že od roku 2011 je neaktívna, z čoho potom vyvodil záver, že táto spoločnosť nemohla dodať nijaké služby v subdodávke pre spoločnosť PHOENIX INVESTMENT, s.r.o., ktorá nemohla následne služby dodať spoločnosti CASSIUS, s.r.o. a tá nemohla služby dodať žalobcovi.

158. Z administratívneho spisu žalovaného v časti týkajúcej sa odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný sa odvolacou námietkou ohľadne správnej identifikácie osoby označenej svedkom ako osoby zodpovednej za výrobu a distribúciu reklamných materiálov zaoberal a označenú osobu aj identifikoval ako S. H., bytom T. G. XXX/XX, R., konajúceho v minulosti za spoločnosť V.N.K. Slovakia s.r.o., ako to uvádza aj žalobca v rámci svojej žalobnej námietky. O vykonaných úkonoch k prevereniu odvolacej námietky žalobcu zo strany žalovaného svedčí výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I o spoločnosti V.N.K. Slovakia s.r.o., s posledným sídlom Z. XXX, R., IČO 45 368 228 zo dňa 15.04.2020 nachádzajúci sa v administratívnom spise žalovaného. Na tento nadväzuje aj výpis lustrácie daňového subjektu v databáze žalovaného a výpis z obchodného registra spoločnosti NKV, s.r.o. z rovnakého dátumu. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava k spoločnosti NKV, s.r.o. tiež vyplýva, že v tejto spoločnosti osoba S. (ani S.) H. nikdy nefigurovala.

159. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa podľa názoru správneho súdu mal žalovaný s uvedenými zisteniami, týkajúcimi sa riadne uplatnenej odvolacej námietky súvisiacej s dokazovaním podstatných skutočností ohľadne realizácie dodávky reklamných služieb žalobcovi v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať a svoje zistenia, ako aj z nich plynúce právne a skutkové závery, mal pretaviť do zrozumiteľnej a preskúmateľnej argumentácie. Pokiaľ by aj žalovaný považoval tieto zistenia za bezpredmetné s ohľadom na iné dôkazy produkované v priebehu daňového konania, ako to naznačil aj vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, bolo jeho povinnosťou v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku uviesť tento záver v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Správny súd na tomto mieste iba pripomína, že písomné vyjadrenie v správnom súdnom konaní nenahrádza odôvodnenie rozhodnutia vo veci (napr. rozsudok NS SR z 29.5.2018)

160. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k námietke o vecnej nesprávnosti svedeckej výpovede W. A. iba konštatoval, že svedok označil ako subdodávateľa spoločnosť NKV s.r.o., za ktorú vystupoval S. H., pričom takáto spoločnosť sa v databáze finančnej správy nenachádza a nenachádza sa tam ani osoba menom S. H.. Pochybnosti o pravdivosti tejto výpovede žalovaný odmietol s tým, že svedok bol riadne poučený podľa § 25 ods. 2 Daňového poriadku.

161. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného teda nijak nevyplýva, z akého dôvodu žalovaný označenú časť výpovede svedka W. A. z 20.09.2019 hodnotil ako pravdivú a po vecnej stránke správnu a úplnú napriek tomu, že z vlastných zistení mu bolo zrejmé, že svedkom uvádzané skutočnosti ohľadne osoby S. H. a spoločnosti NKV s.r.o. nezodpovedajú skutočnosti.

162. Prezumpciu pravdivosti a správnosti tvrdení svedka podľa názoru správneho súdu nie je možné absolutizovať iba poukázaním na povinnosť svedka vypovedať pravdivo v zmysle § 25 ods. 1 Daňového poriadku, o ktorej bol svedok riadne poučený. Svedok totiž nemusí uvádzať nepravdivé skutočnosti úmyselne, ale v rámci procesu rozpamätávania sa na minulé udalosti môže o určitých skutočnostiach vypovedať neúplne, nepresne alebo nepravdivo aj z dôvodu omylu. Z tohto dôvodu je potrebné svedeckú výpoveď vždy hodnotiť aj vo vzťahu k iným dôkazom a zisteniam daňových orgánov, ktoré tvoria podklad pre ich rozhodnutie, obzvlášť v prípadoch, ak jej pravdivosť alebo správnosť či úplnosť bola relevantným spôsobom spochybnená. Pokiaľ žalovaný tvrdenia svedka preveril vlastnými zisteniami na základe upozornenia žalobcu a zistil, že údaje uvádzané svedkom nezodpovedajú skutočnosti, bolo jeho

povinnosťou na tieto tvrdenia reflektovať v odôvodnení rozhodnutia a oboznámiť s nimi, ako aj s ich hodnotením, žalobcu.

163. Žalovaný podľa názoru správneho súdu pristúpil ku skúmaniu vznesenej námietky formalisticky a v zásade iba zopakovaním skutočností uvedených v rozhodnutí správcu dane, čo s ohľadom na vyššie uvedené nie je možné považovať za dostatočné odôvodnenie rozhodnutia.

164. Najvyšší súd SR v súvislosti s náležitosťami riadneho odôvodnenia rozhodnutia daňových orgánov judikoval (napr. v rozsudku sp. zn. z 20.06.2017) že „odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí sa vyporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Správny orgán vo svojej argumentácii, ktorou odôvodňuje svoju správnu úvahu musí dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ale aj závery ku, ktorým na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne, spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie takéhoto rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Je potrebné formulovať rozhodnutie takým spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania, inak nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Správny orgán je povinný reagovať na námietky a vyjadrenia účastníka konania k podkladom rozhodnutia. Je povinný vysporiadať sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, z toho dôvodu musí zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti a uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky a vyjadrenia účastníka daňového konania, aj keď ich vo svojom rozhodnutí nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, prečo považuje správny orgán námietky účastníka za nesprávne, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predložené účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými dôkazmi vyvrátené, podľa, ktorej právnej normy rozhodol a najmä akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.“

165. Uvedené kritériá riadneho odôvodnenia rozhodnutia napadnuté rozhodnutie žalovaného ani jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane nespĺňa. Konajúce správne orgány v napadnutých rozhodnutiach v dostatočnej miere nereagovali na námietky a vyjadrenia účastníka konania k podkladom rozhodnutia a opomenuli náležitým spôsobom hodnotiť niektoré vykonané dôkazy. Žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a nezhodnotil všetky skutočnosti, ktoré mu boli na základe vyrubovacieho konania alebo z vlastnej činnosti známe a z pohľadu účastníka konania mohli byť významné pre rozhodnutie.

166. Absentujúce úvahy a argumenty žalovaného alebo správcu dane nemôže svojou rozhodovacou činnosťou nahrádzať správny súd, keďže nemá právomoc vstupovať do autonómie správnych orgánov pri hodnotení predložených dôkazov, čo vyplýva aj zo záverov rozhodovacej činnosti Ústavného súd SR, vyjadrených napr. aj v uznesení US SR sp. zn. z 15. novembra 2017, podľa ktorého „pri definovaní úlohy súdu v oblasti zisťovania skutkového stavu v správnom súdnictve je potrebné mať na pamäti princíp deľby moci medzi výkonnou mocou (v tomto prípade stelesnenou správnymi orgánmi) a súdnou mocou. Súd v správnom súdnictve vykonáva dokazovanie iba veľmi výnimočne, a to najmä s cieľom verifikovať dôkazy vykonané v správnom konaní. Všeobecný súd sa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné a či umožňujú učiniť skutkový záver, ku ktorému dospel správny orgán. Takýto postup nie je v rozpore so zásadou priamosti a ústnosti konania.“

167. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

168. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a teda že žalobné námietky (žaloba) sú v tomto smere dôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane vec mu vracia na ďalšie konanie.

169. V ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť.

170. Žalobca v správnej žalobe poukazoval i na ďalšie dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Nakoľko nepreskúmateľnosť rozhodnutia je dostatočným dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, v súlade so zásadou hospodárnosti sa správny súd ďalšími žalobnými bodmi nezaoberal, keďže tieto by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci.

171. O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, proti neúspešnému žalovanému.

172. S poukazom na , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

173. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.