Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-87-2021.pdf
PDF · 143.87 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/87/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 475, proti žalovanému: VAPSTRA s.r.o., so sídlom Jánošíková 88, 080 01 Prešov, IČO: 45 923 515, zastúpenému JUDr. Martinom Tobiašom, advokátom, Protifašistických bojovníkov 4, 080 01 Prešov, o vypratanie nebytových priestorov , takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.6.2021, doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 24.6.2021, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nebytové priestory, nachádzajúce sa v administratívnej budove, súp. č. 5043, zapísanej na LV č. XXXXX, postavenej na pozemku KN C XXX/ X., k. ú. Prešov, na ul. Námestie mieru 2 v Prešove, a to prvé podlažie v rozsahu WC 1.37 o podlahovej ploche 4,29 m2, WC 1.38 o podlahovej ploche 3,55 m2, WC 1.39 o podlahovej ploche 2,77 m2, výťah 1.40 o podlahovej ploche 4,15 m2, výdaj stravy 1.41 o podlahovej ploche 40,76 m2, výťah 1.42 o podlahovej ploche 0,89 m2, kancelária č. dverí 1.43 o podlahovej ploche 0,68 m2, jedáleň 1.44 o podlahovej ploche 143,05 m2, bufet 1.45 o podlahovej ploche 41,55 m2, sklad 1.46 o podlahovej ploche 2,62 m2, sklad 1.47 o podlahovej ploche 12,79 m2, sklad 1.48 o podlahovej ploche 3,65 m2, spolu 260,75 m2 a suterén v rozsahu: chodba 0.69 o podlahovej ploche 10,94 m2, chodba 0.71 o podlahovej ploche 7,68 m2, sklad 0.72 o podlahovej ploche 1,95 m2, chodba 0.73 o podlahovej ploche 3,12 m2 , výťah 0.74 o podlahovej ploche 1,80 m2, sklad 0.75 o podlahovej ploche 2,10 m2, chodba 0.76 o podlahovej ploche 2,81 m2, sklad 0.77 o podlahovej ploche 7,92 m2, chodba 0.78 o podlahovej ploche 2,81 m2, sklad 0.79 o podlahovej ploche 3,24 m2, sklad 0.80 o podlahovej ploche 15,40 m2, sklad 0.81 o podlahovej ploche 13,18 m2, sklad 0.82 o podlahovej ploche 2,80 m2, sklad 0.83 o podlahovej ploche 7,45 m2, spolu 221,01 m2, prenajaté priestory celkom 481,76 m2, zaokrúhlene 482 m2 a odovzdať ich žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca sa zároveň voči žalovanému domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca je na základe LV č. XXXXX výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - administratívnej budovy súp. č. XXX3 (ďalej len „budova“), postavenej na pozemku KN C XXX/X., v k.ú. Prešov, nachádzajúcej sa na ul. Námestie mieru 2 v Prešove. Dňa 30.12.2010 žalobca so žalovaným uzatvoril Zmluvu o nájme nebytových priestorov na dobu určitú do 31.12.2030 (ďalej len
„zmluva o nájme“). Predmetom tejto zmluvy bol nájom nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v objete budovy na 1.podlaží v rozsahu spolu vo výške 260,75 m2 v, v suteréne v rozsahu 221,01 m2, prenajaté priestory celkom v rozsahu 481,76 m2, zaokrúhlene 482 m2. Z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov, porušenia zmluvy a vydaného Stavebného povolenia mestom Prešov č. SÚ/10512/132937/2020-Kč/106 („bolo vydané rozhodnutie o zmene stavby“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.2020, žalobca vypovedal zmluvu o nájme s poukazom na § 9 ods. 2 písm. a) a f). Žalovaný si k dnešnému dňu neplní záväzky vyplývajúce z čl. II ods. 3 zmluvy o nájme, neprevádzkuje bufet a taktiež porušil čl. VI ods. 6 zmluvy o nájme, keď bez písomného súhlasu žalobcu realizoval stavebné úpravy na predmete nájmu a týmto konaním užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou o nájme. Podľa čl. III ods. 4 zmluvy o nájme, výpovedná lehota je 6 mesiacov a začala plynúť 1.dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca po doručení výpovede. Žalovaný si výpoveď prevzal dňa 13.11.2020. Výpovedná 6 mesačná lehota preto začala plynúť dňom 1.12.2020 a uplynula dňom 31.5.2021. Žalovaný mal možnosť uplatniť na súde neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy. Neurobil tak. Žalovaný podal dňa 26.2.2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 19.3.2021 č. k. 23Cb/42/2021 rozhodol, že žalobca bol povinný zdržať sa akéhokoľvek obmedzenia výkonu nájomných práv žalovaného podľa nájomnej zmluvy a nakladania s majetkom žalobcu. Nariadenie neodkladného opatrenia nemá ale žiadny vplyv na trvanie, resp. skončenie nájomného vzťahu. Uplynutím výpovednej doby došlo k skončeniu nájomného vzťahu. Zároveň súd poučil žalobcu o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude vypratanie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom neodkladného opatrenia. Žalobca vyzval listom zo dňa 4.6.2021, aby žalovaný vypratal a odovzdal nehnuteľnosť do 9.6.2021, čo do dnešného dňa neurobil a neoprávnene nehnuteľnosť naďalej užíva.
3. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 30.8.2021, okrem iného uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu. S podanou žalobou a dôvodmi , ktorými žalobca odôvodňuje jej podanie na súd však v žiadnom prípade nemožno súhlasiť. Žalobou uplatnený nárok žalovaný neuznáva a považuje ho za nedôvodný, a to z dôvodu, že výpoveď, ktorú žalobca žalovanému doručil nepovažuje žalovaný za platnú. Nájomný vzťah dohodnutý na určitú dobu až do roku 2030 , ktorý vznikol na základe platnej uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov z 30.12.2010 podľa názoru žalovaného neskončil a naďalej trvá. Žalobca odôvodnil výpoveď z nájomného vzťahu ust. § 9 ods. 2 písm. a) a f) Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, teda z dôvodu, že podľa jeho názoru žalovaný ako „nájomca užíval nebytový priestor v rozpore so zmluvou“ a zároveň z dôvodu, že „malo byť rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor.“ Žalobca však nesprávne aplikoval výpovedné dôvody podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) a f) citovaného zákona, nakoľko konaním žalovaného nedošlo k užívaniu nebytového priestoru v rozpore so zmluvou a nemožno súhlasiť ani s tým, že by došlo k rozhodnutiu o odstránení, resp. takej zmene stavby, ktorá by bránila nebytový priestor užívať. Podľa názoru žalobcu došlo k naplneniu možnosti ukončiť nájomný vzťah s použitím výpovedného dôvodu podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) cit. Zákona, a to z dôvodu, že v zmysle čl. II ods. 3 zmluvy žalovaný neprevádzkuje bufet a súčasne že v zmysle čl. VI ods. 6 zmluvy mal žalovaný bez písomného súhlasu prenajímateľa realizovať stavebné úpravy na predmete nájmu a týmto konaním má žalovaný užívať nebytový priestor v rozpore so zmluvou o nájme. S takýmto odôvodnením však nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Pokiaľ ide o žalobcom vytýkaný prvý dôvod - neprevádzkovanie bufetu, žalovaný poukázal na samotné znenie čl. II ods. 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov z 30.12.2021, v zmysle ktorého nijako nevyplýva povinnosť žalovaného prevádzkovania bufetu, na ktorú žalobca poukazuje. Takýto výklad tohto ustanovenia by bol právne neudržateľný. Účel (predmet) zmluvy o nájme upravuje článok II ods. 3 zmluvy, ktorým je úprava práv a povinností spojených s nájmom nebytových priestorov na zabezpečenie verejného stravovania prevádzkou bufetu a stravovacieho zariadenia (vývarovňa a jedáleň), ktoré budú slúžiť zamestnancom (klientom) prenajímateľa a verejnosti. Z predmetného ustanovenia nijako nevyplýva, že by uzavretie zmluvy o nájme bolo podmienené konkrétnou povinnosťou „prevádzkovať bufet.“ Vo vzťahu k tomuto žalobcom vytýkanému „neprevádzkovaniu bufetu“ je nevyhnutné spomenúť to, že to bol práve žalobca, ktorý žalovaného požiadal o to, aby priestor určený na prevádzku bufetu využili na rozšírenie kapacity jedálne, nakoľko chcel, aby žalovaný v tomto priestore zabezpečoval stravu členom zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja, čím sa dostávame aj k druhému dôvodu, ktorý žalobca považuje za „porušenie zmluvy o nájme“, a to s tým spojeným žalobcom vytýkaným „nepovoleným stavebným úpravám.“ Žalobca totiž sám inicioval zrušenie priestoru na prevádzkovanie bufetu, aby tak mohlo dôjsť k rozšíreniu jedálne. Iste preto nie je na mieste, aby žalobca pre skončenie nájomného vzťahu použil ako výpovedný dôvod situáciu, ktorú sám svojou požiadavkou vyvolal. Taktiež nie je na mieste predpokladať, že by si žalovaný ako nájomca dovolil vykonať takúto závažnú stavebnú zmenu bez
výslovnej požiadavky alebo súhlasu prenajímateľa. O tom, že k týmto stavebným úpravám došlo na pokyn žalobcu a s jeho súhlasom svedčí aj to, že predstavitelia žalobcu - prenajímateľa a jeho zamestnanci sa denne v zariadení žalovaného stravujú a v tomto zariadení sa denno denne stravovali aj v roku 2013, kedy k týmto stavebným zmenám (na základe pokynu žalobcu) došlo. Je teda viac ako isté predpokladať, že ak by žalobca - prenajímateľ nedal pokyn na takéto stavebné úpravy, alebo by s takýmito úpravami nesúhlasil, toto by namietal už pri začatí prác v roku 2013 a z tohto dôvodu mohol vypovedať zmluvu už v čase, kedy zistil, že malo dôjsť k porušeniu zmluvy ním uvádzaným neprevádzkovaním bufetu a k nepovoleným stavebným úpravám. Stavebné úpravy priestorov boli odsúhlasené so zamestnancami žalobcu a boli realizované pod dozorom žalobcu. Žalobca žalovanému nikdy od roku 2010 toto neprevádzkovanie bufetu či údajné nepovolené stavebné úpravy nevytýkal (a ani vytýkať nemohol, keďže to sám inicioval), práve naopak začal pravidelne využívať tieto priestory pre svoje potreby. To, že žalovaný neprevádzkuje bufet a že mal vykonať „nepovolené stavebné úpravy“ žalovanému žalobca začal vyčítať až po zmene vedenia po voľbách do orgánov Prešovského samosprávneho kraja v roku 2017, kedy nové vedenie žalobcu začalo iniciovať ukončenie nájomného vzťahu a hľadať dôvody, pre ktoré by bolo možné ukončiť tento nájomný vzťah predčasne. S poukazom na vyššie uvedené je tak zjavné, že „neprevádzkovanie bufetu“ a „stavebné zmeny predmetu nájmu“ nie je v tomto prípade možné označiť za dôvody, pre ktoré by mohol žalobca v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. a) Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov platne vypovedať zmluvu o nájme nebytových priestorov. Najmä nie za situácie, kedy tieto objektívne a preukázateľne vyvolal sám žalobca. Žalobca nijako nepreukázal, že by žalovaný skutočne mal užívať nebytový priestor v rozpore so zmluvou o nájme. V plnom rozsahu žalovaný odmieta toto tvrdenie žalobcu a výpoveď podanú (aj) z tohto dôvodu nepovažuje za platnú. Pokiaľ ide o druhý dôvod, ktorým žalobca odôvodnil podanie výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) cit. Zákona, tak ani s týmto nemožno v žiadnom prípade súhlasiť a tento nemožno považovať za dôvod, pre ktorý by bolo možné platne ukončiť predmetný nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou. Žalobca totiž odôvodnil podanie výpovede zmluvy tým, že na základe stavebného povolenia vydaného Mestom Prešov ako vecne a miestne príslušným stavebným úradom zo dňa 7.9.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.2020, bola povolená stavba „Prešov , Nám. Mieru 2 - revitalizácia interiérových priestorov sídla Prešovského samosprávneho kraja - blok A“ a teda, že „z dôvodu plánovanej rekonštrukcie predmetu nájmu nemožno predmet nájmu užívať.“ S poukazom na túto argumentáciu je však potrebné uviesť, že ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov umožňuje ukončiť nájomný vzťah len za situácie, kedy dôjde k odstráneniu stavby ako takej, resp. ak dôjde k takým zmenám stavby, ktoré spôsobia to, že nebytový priestor, ktorý sa v nej nachádza už nikdy nebude možné užívať na dohodnutý účel. Z podanej výpovede však nevyplýva, že by k takejto závažnej zmene stavby malo dôjsť. Dokonca ani z podanej žaloby nemožno zistiť, že by išlo o takú zmenu stavby, ktorá by odôvodňovala ukončenie nájomného vzťahu podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) cit. Zákona. Podobne ani z odôvodnenia odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp.zn. 23Cb/42/2021 zo dňa 6.4.2021, ktoré žalobca podal v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nevyplýva, že by plánovanou rekonštrukciou malo dôjsť k takejto „zmene stavby“ . Žalobca v tomto odvolaní uviedol, že „účelom rekonštrukcie je zlepšenie stavebno-technického stavu, vnútorných priestorov, spočívajúcich vo výmene podláh, podhľadov, dverí, elektroinštalácie, osvetlenia, vzduchotechnických potrubí, rozvodov a kompletná rekonštrukcia kuchyne....“ Z týchto žalobcom vymenovaných plánovaných stavebných úprav však nevyplýva, že by týmito úpravami malo dôjsť k takej „zmene stavby“, ktorá by v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona „bránila užívať predmet nájmu.“ S poukazom na žalobcom predpokladané stavebné úpravy sa z pohľadu žalovaného javí, že rekonštrukciou dôjde len k úprave nebytových priestorov, ktoré tieto len zveľadia, no v žiadnom prípade ich nemožno považovať za také, ktoré by menili účel týchto nebytových priestorov v takom rozsahu, aby žalovaný tieto nemohol ďalej užívať na účel, na ktorý zmluvu o nájme so žalobcom uzavrel - poskytovanie stravovania (aj pre členov zastupiteľstva PSK, či jeho zamestnancov), ako doteraz. Z vyššie spomínaného odôvodnenia odvolania totiž jasne vyplýva, že v tomto priestore sa aj naďalej bude nachádzať kuchyňa a jedáleň. Žalovanému teda nie je zrejmé, či žalobca chce poskytovať tieto služby svojim zamestnancom po tejto údajne plánovanej rekonštrukcii sám, alebo prostredníctvom inej spoločnosti, a preto sa snaží o ukončenie nájomného vzťahu a súčasne o vypratanie týchto nehnuteľností, no s takýmto spôsobom ukončenia nájomného vzťahu nemožno súhlasiť. Žalobca sám uvádza, že rekonštrukčné práce by mali trvať len po dobu 6 mesiacov a teda žalovaný nevidí dôvod na to, prečo by bolo nevyhnutné nájomný vzťah ukončiť a nie len prerušiť na dobu potrebnú na výkon rekonštrukčných prác, resp. v nájomnom vzťahu pokračovať s tým, že by po dobu rekonštrukcie nedochádzalo k úhradám nájomného zo strany žalovanej spoločnosti. Z pohľadu žalovaného je totiž pre prenajímateľa vhodnejšie a ekonomicky výhodnejšie pokračovať v nájomnom
vzťahu so žalovanou spoločnosťou, ktorá pre žalobcu v týchto priestoroch stabilne už niekoľko rokov zabezpečuje (nielen) stravovacie služby, ktorá predmetný nebytový priestor zrekonštruovala na svoje základy, ktorá na svoje náklady taktiež kompletne zariadila kuchyňu a ktorá sama investuje do tohto zariadenia a jeho opráv, ako keby mal prenajímateľ tieto náklady spojené s prevádzkovaním týchto priestorov hradiť sám zo svojho rozpočtu a vynakladať tak nemalé finančné prostriedky na chod a údržbu kuchyne a jedálne. Už len táto skutočnosť svedčí o snahe žalobcu ukončiť so žalovaným nájomný vzťah za akúkoľvek cenu, a to bez ohľadu na to, ako ekonomicky nevýhodné to pre žalobcu bude. Výpoveď podanú z dôvodu podľa ust. § 9 ods. 2písm.f) citovaného zákona v danom prípade nemožno považovať za platnú, nakoľko taký dôvod nenastal. S poukazom na vyššie uvedené je tak zrejmé, že k platnému skončeniu nájomného vzťahu výpoveďou podanou žalobcom dňa 5.11.2020 nedošlo, nakoľko výpoveď, ktorá bola žalobcom podaná z dôvodov podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) a f) Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov je neplatná. Nájomný vzťah založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2010 medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.9.2021 k vyjadreniu žalovaného, okrem iného uviedol, že s poukazom na čl. III ods. 2 písm. b) Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 2/2011/OSB, uzatvorenej dňa 30.12.2010, v znení neskorších dodatkov a ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) a f) Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme podnájme nebytových priestorov v platnom znení, Prešovský samosprávny kraj ako prenajímateľ vypovedal zmluvu o nájme. Výpoveď žalobcu bola doručená žalovanému dňa 13.11.2020 s výpovednou dobou do 31.5.2021 a uplynutím tohto dňa došlo k platnému skončeniu nájomného vzťahu. Podľa čl. III ods. 4 zmluvy o nájme bola výpovedná lehota 6 mesiacov a začala plynúť prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. Počas výpovednej lehoty žalovaný nenamietal neplatnosť výpovede zmluvy o nájme. Žalovaný mal možnosť uplatniť na súde neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy. Nakoľko tak neurobil, žalobca má za to, že výpoveď je platná a zo strany žalovaného ide o špekulatívne a umelé naťahovanie času s cieľom poškodiť záujmy žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že mienil prevádzkovať bufet, avšak žalobca žiadal o rozšírenie priestorov jedálne na úkor priestoru pre bufet, pretože chcel poskytovať stravu členom zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja sa nezakladá na pravde. Je potrebné upozorniť, že v zmysle čl. II ods. 3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný zabezpečí verejné stravovanie prevádzkou bufetu a stravovacieho zariadenia. Tento záväzok bol v zmluve jednoznačne zakotvený a neskoršími dodatkami zmluvy nedošlo k jeho úprave, resp. zrušeniu. Žalovaný svoje tvrdenie, že stavebné úpravy boli spojené s realizáciou požiadaviek žalobcu nijako nepreukázal. Ním uvedené dôkazy nepodporujú jeho tvrdenie, nakoľko doložil iba žiadosť o povolenie na úpravu prenajatých priestorov zo dňa 2.9.2013. Táto žiadosť nemala nič spoločné s prevádzkovaním bufetu. Žalobca odpovedal na žiadosť žalovaného listom zo dňa 18.9.2013, ktorým požiadal o doplnenie jeho žiadosti o technickú dokumentáciu realizovaných stavebných úprav. Predmetná odpoveď žalobcu sa nemôže považovať za súhlas s realizáciou stavebných úprav žalovaným a už vôbec nie je žiadosťou žalobcu na vykonanie akýchkoľvek stavebných úprav. S domnienkou žalovaného, že žalobca sa snaží nájsť akúkoľvek zámienku pre ukončenie nájomného vzťahu, zásadne nesúhlasí žalobca. Budova žalobcu je z konca 40-tych rokov minulého storočia a po celú dobu svojej existencie slúži v pôvodnej podobe, preto je nutná zásadnejšia stavebná rekonštrukcia a obnova. Len od roku 2016 bola budova 3x vytopená. Revitalizácia bloku A sa týka všetkých jeho podlaží, jej účelom je zlepšenie stavebno
- technického stavu vnútorných priestorov, spočívajúce najmä vo výmene podláh, podhľadov, dverí, elektroinštalácie, osvetlenia, vzduchotechnických potrubí, rozvodov a kompletná rekonštrukcia kuchyne, ktorá bude trvať najmenej 6 mesiacov. Žalobca disponuje právoplatným stavebným povolením zo dňa 7.9.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.2020 a ktorým bola povolená stavba: „Prešov , Nám. Mieru 2 - Revitalizácia interiérových priestorov sídla Prešovského samosprávneho kraja - blok A“ súpisné číslo 5043, nachádzajúca sa na pozemku parc. č. KN C XXX/X, k. ú. Prešov. V zmysle uvedeného žalobca bude v najbližšej dobe vykonávať na predmete nájmu opravy a rekonštrukčné práce, pri vykonaní ktorých nemožno predmet nájmu minimálne 6 mesiacov užívať. V tejto súvislosti má žalobca za to, že je možné využiť analogicky judikatúru k obdobnému ustanoveniu Občianskeho zákonníka, týkajúcemu sa výpovede z nájmu bytu, kde podľa § 711 ods. 1 písm. c) je výpovedným dôvodom aj prípad, ak byt alebo dom vyžaduje opravy pri vykonávaní ktorých nemožno byt alebo dom najmenej 6 mesiacov užívať. Po podaní výpovede z nájomnej zmluvy žalovaný podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo odvolacím súdom zamietnuté (sp. zn. 5Cob/20/2021). Žalovaný na príslušnom súde v zákonom stanovenej lehote nenamietal neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy.
5. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 18.10.2021, okrem iného uviedol, že práve v tomto konaní sa má skúmať, či súd bude považovať výpoveď podanú žalobcom za platnú a nariadi tak jej vypratanie, alebo naopak výpoveď bude považovať za neplatnú a žalobu tak zamietne. Súd predsa musí v konaní o vypratanie skúmať, či nájomný vzťah ( v čase vyhlásenia rozsudku) trvá alebo netrvá, teda logicky musí skúmať aj otázku platnosti či neplatnosti výpovede ako predbežnej otázky, bez ktorej zodpovedania nemôže v takomto konaní o žalobe o vypratanie rozhodnúť. Nie je žalovanému preto jasné, v akom inom konaní by žalobca očakával rozhodnutie o tejto otázke a v čom má byť argumentácia žalovaného takou, ktorou by „umelo naťahovali čas“ , dokonca „s cieľom poškodiť záujmy žalobcu.“ Argumentáciu žalovaný považuje za legitímny prostriedok svojej procesnej obrany voči žalobe, ktorú podal práve žalobca. Pokiaľ ide o žalobcom predložený „komentár“ k § 9 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, v zmysle ktorého poukazuje na údajnú judikatúru súdov o analogickom použití ust. § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka, tak s použitím tohto ustanovenia sa v žiadnom prípade nemožno stotožniť. V zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka totiž môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu, ak „nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome, alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome. Žalovanému nie je preto zrejmé, v čom vidí žalobca možnosť analogicky použiť tento dôvod podľa ust. § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka na tento prípad, keď tvrdí, že výpoveď podal platne a to z toho dôvodu, že bude na predmete nájmu vykonávať opravy a rekonštrukčné práce, pri vykonaní ktorých nemožno predmet nájmu počas minimálne 6 mesiacov užívať.
6. Štatutárna zástupkyňa žalovaného Martina Škerháková v rámci svojej účastníckej výpovede, okrem iného uviedla, že do sporných nebytových priestorov, ktoré boli v tom čase voľné, žalovaná spoločnosť prišla v roku 2010 a začala ich užívať. Predtým tam asi 10 rokov nič nebolo. Priestory zrekonštruovali, upravili a začali užívať. Asi po roku žalovaná spoločnosť bola požiadaná zo strany žalobcu, aby sa jedáleň rozšírila na úkor bufetu. Bolo to v súvislosti s tým, aby mali aj poslanci PSK možnosť sa stravovať v jedálni, keďže dovtedy chodili do inej budovy, krížom cez cestu na ulicu Strojnícku. Z toho dôvodu mnoho poslancov odmietalo po skončení zastupiteľstva stravovať sa v tej inej jedálni. Sadali do auta a odchádzali. Otázky rozšírenia jedálne na úkor bufetu riešila s pánom Gaľanom, on to vtedy mal na starosti. Je pravda, že zanedbala tú odpoveď na ten jeho list. Teda potvrdzuje, že najprv písomne požiadala o možnosť rekonštrukcie, on jej dal odpoveď, že je potrebné doložiť nejakú technickú dokumentáciu. Je pravda, že v tom čase to zanedbala, ale rekonštrukcia sa zrealizovala. Samozrejme, že k tomu bola technická dokumentácia, bez toho by si žalovaná spoločnosť nedovolila pristúpiť k rekonštrukcii, keďže tam boli aj nejaké priečky a takéto zmeny. Nikto nenamietal zrealizovanie tej rekonštrukcie, rozšírenia bufetu a 10 rokov to nikomu nevadilo, nikto to nenamietal. Jedáleň sa využívala tak, ako po rekonštrukcii bola upravená. Nikomu nechýbal ani bufet, dokonca tam boli vytvorené ďalšie bufety, ktoré zanikli. Tam škola vytvorila bufet a ten zanikol a nikto nikdy nevzniesol požiadavku na vytvorenie bufetu. Až potom, keď sa zmenilo vedenie PSK, došlo zo strany nového vedenia k snahe vypovedať a dokonca došlo aj k vypovedaniu zmluvy žalovanej spoločnosti z predmetných nebytových priestorov. Prezentovalo sa to aj snahou o rekonštrukciu celej budovy. K druhému výpovednému dôvodu štatutárny zástupkyňa uviedla, že je toho názoru, že by sa tá rekonštrukcia dala urobiť aj bez toho, aby sa zasahovalo do kuchyne. Všetko dookola sa opravuje, ale jej to nejako nevadí, ona realizuje tú svoju činnosť. Tiež uviedla, že dala žiadosť na predmetnú rekonštrukciu sama, ale potom, čo bola požiadaná ústne, aby ten priestor rozšírila. Napriek tomu, že nenapísala tú odpoveď a formálne nepredložila tú dokumentáciu PSK, pán Gaľan ako zástupca odboru konzultoval za žalobcu tie veci ohľadne rekonštrukcie so žalovanou spoločnosťou, poskytol súčinnosť. Zrekonštruovali si to sami, ale žalobca poskytol potrebnú súčinnosť. A. jej dal na rekonštrukciu ústny súhlas a pokiaľ ide o zrušenie bufetu, k zrušeniu bufetu nedošlo, lebo ten nebol v tom čase ani vôbec otvorený.
7. Svedok L. v rámci svojej svedeckej výpovede, okrem iného uviedol, že po tom, čo budova prešla do vlastníctva PSK, vznikla potreba zabezpečiť stravovanie zamestnancov PSK a v tejto súvislosti bola snaha prenajať kuchyňu a jedáleň určitému subjektu, ktorý by tieto pomerne zanedbané priestory zrekonštruoval a ďalej poskytoval stravovacie služby. Bola vypísaná verejná súťaž a vyhrala to žalovaná spoločnosť. V čase, keď vstupovala do tých nájomných priestorov firma VAPSTRA s.r.o., bufet nebol funkčný. Bolo tam nejaké zariadenie ešte z bufetu, ale to sa nevyužívalo. Postupom času tam vznikla potreba rozšíriť tie priestory aj preto, že bola potreba zabezpečiť miesto pre stravovanie poslancov PSK , ktorí sa v tom čase stravovali na internáte Alexandra Duchnoviča na Sabinovskej ulici, ale nebolo to
veľmi vhodné, keďže museli prechádzať cez pomerne frekventovanú vozovku, takže vznikla všeobecná potreba rozšíriť ten priestor jedálne a ten bufet. Následne vznikla potreba rekonštrukcie tej budovy PSK. Keďže sa malo jednať o rekonštrukciu veľkého rozsahu, celej budovy, všetkých časti A,B,C ,ktoré pozostávajú z jedného podzemného a 3 nadzemných podlaží, tak to bolo rozčlenené na viaceré etapy. V súčasnosti sa realizuje tá najviac viditeľná časť, a to časť vestibulu. Tam to bolo zazmluvnené na 12 mesiacov, za chvíľu by to už malo byť hotové. Plánovala sa mimo iných aj tá časť A, ale zatiaľ sa tam nevypisovala verejná súťaž, keďže ten priestor nie je zbavený práv tretích osôb, sú tam tie nájomné vzťahy, ktoré súvisia s týmto konaním. Na doplnenie a upresnenie svedok uviedol, že tá časť A bola naprojektovaná v rámci všetkých nadzemných a jedného podzemného podlažia, ale nerealizovalo sa to naraz, keďže druhé poschodie bolo vytopené a jednak preto, že tam bol veľký nárast zamestnancov od roku 2018 z 200 na 300, takže sa to muselo rozdeliť a postupuje sa po častiach, počíta sa aj s komplexnou opravou tej jedálne a kuchyne. Nevie, aj keď sa to rozčleňuje na etapy, že ako dlho by trvala rekonštrukcia kuchyňa, jedálne. Či by to bolo do 6 mesiacov, alebo viac ako 6 mesiacov. Je tam tá potreba, aby aj po rekonštrukcii ten priestor jedálne a kuchyne tam bol, aby bol prevádzkovaný, aby sa tam varilo. Na 99% tam ostane jedáleň a kuchyňa v tých pôvodných priestoroch, aj keď boli úvahy iné, ale asi budú nerealizovateľné.
8. Svedok M. v rámci svojej svedeckej výpovede, okrem iného uviedol, že má vedomosť, že bola vypísaná súťaž na obsadenie miesta pre firmu zabezpečujúcu stravovacie služby v budove Prešovského samosprávneho kraja. Túto súťaž vyhrala firma VAPSTRA s.r.o. a svoje služby plnila riadne, bez problémov. V určitom momente vznikla požiadavka rozšíriť jedáleň, keďže poslanci kvôli stiesneným priestorom boli nútení chodiť na stravu do iných priestorov, do školy oproti. V tejto súvislosti potom došlo k rozšíreniu jedálne. Podľa jeho vedomostí si to realizovala sama firma VAPSTRA s.r.o., lebo ona to zabezpečovala. Vybúrala sa priečka a zabezpečilo sa rozšírenie jedálne. Určite to nerobili svojvoľne, požiadali o súhlas, ale či im bol udelený súhlas, to nevie. Z jeho pracovného zaradenia a jeho pracovnej kompetencie nevyplývalo oprávnenie dávať súhlasy na takéto rekonštrukcie. Určite museli mať nejaký rozpočet, deklarovať nejaký objem prác, to už potom kontrolovali tí, čo to mali na starosti. On tu neplnil žiadnu úlohu. Bol tam vedúci majetku a ten si to sledoval, bolo to v jeho kompetencii. Určite poskytol PSK v tejto veci (rekonštrukcie jedálne) súčinnosť, asi hlavne prostredníctvom pána H., bol tam aj pán Síry. Nemá takú vedomosť, že by niekto zo strany vedenia PSK rozporoval realizovanú rekonštrukciu. To celé sa javilo ako prospešné pre VÚC a nikto to nepovažoval za nejaký problém.
9. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyne žalovaného Martiny Škerhákovej, výsluchom svedkov L. ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Zmluvy o nájme zo dňa 30.12.2010 v znení jej dodatkov, Výpovede zo dňa 5.11.2020, Výzvy na vypratanie zo dňa 4.6.2021, Výpisu z katastra nehnuteľností (LV č.XXXX5 pre katastrálne územie Prešov), Uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 19.3.2021, č. k. 23Cb/42/2021, Stavebného povolenia č. SÚ/10512/132937/2020-Kč/106, Vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 30.8.2021, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.9.2021, Žiadosti o povolenie na úpravu prenajatých priestorov zo dňa 2.9.2013, Žiadosti o povolenie na úpravu prenajatých priestorov-odpovede na žiadosť zo dňa 18.9.2013, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej spoločnosti zo dňa 18.10.2021, Uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 5Cob/20/2021-55, zo dňa 17.6.2021, Návrhu kompenzácie - odpovede zo dňa 20.1.2020, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
10. Žalobca je na základe LV č. XXXXX výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - administratívnej budovy súp. č. XXXX. , postavenej na pozemku KN C XXX/X,. v k.ú. Prešov, nachádzajúcej sa na ul. Námestie mieru 2 v Prešove. Dňa 30.12.2010 žalobca so žalovaným uzatvoril Zmluvu o nájme nebytových priestorov na dobu určitú do 31.12.2030. Predmetom tejto zmluvy bol nájom nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v objete budovy na 1.podlaží v rozsahu spolu vo výške 260,75 m2 v, v suteréne v rozsahu 221,01 m2, prenajaté priestory celkom v rozsahu 481,76 m2, zaokrúhlene 482 m2. Z dôvodu údajného neplnenia zmluvných záväzkov a porušenia zmluvy zo strany žalovaného, ako aj vydaného Stavebného povolenia mestom Prešov č. SÚ/10512/132937/2020-Kč/106 („bolo vydané rozhodnutie o zmene stavby“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.2020, žalobca vypovedal predmetnú zmluvu o nájme s poukazom na § 9 ods. 2 písm. a) a f) Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Podľa žalobcu si žalovaný neplní záväzky vyplývajúce z čl. II ods. 3 Zmluvy o nájme, keďže neprevádzkuje bufet a taktiež porušil čl. VI ods. 6 Zmluvy o nájme, keď bez písomného súhlasu žalobcu realizoval stavebné úpravy na predmete nájmu a týmto konaním užíva nebytový priestor v rozpore so Zmluvou o nájme. Podľa čl. III ods. 4 Zmluvy o nájme, výpovedná lehota je 6 mesiacov a začala
podľa žalobcu plynúť 1.dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca po doručení výpovede. Žalovaný si výpoveď prevzal dňa 13.11.2020. Výpovedná 6 mesačná lehota preto podľa žalobcu začala plynúť dňom 1.12.2020 a uplynula dňom 31.5.2021. Žalobca má za to, že uplynutím výpovednej doby došlo k skončeniu nájomného vzťahu. Žalobca listom zo dňa 4.6.2021 vyzval žalovaného, aby vypratal a odovzdal predmetnú nehnuteľnosť do 9.6.2021 , čo však do dnešného dňa žalovaný neurobil.
11. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).
14. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
15. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
16. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
17. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
18. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.
19. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 3 ods. 4 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
21. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
22. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak a) nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou; b) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;
c) nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas; d) nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok; e) užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať; f) bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor; g) nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa. h) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe podľa zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd. i) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti prevedenej pôvodnému vlastníkovi podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
23. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáha vypratania nebytových priestorov, špecifikovaných v petite jeho žalobného návrhu, je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaný nemá povinnosť vypratať predmetné prenajaté nebytové priestory, keďže právny vzťah založený medzi sporovými stranami Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2010 stále trvá, keďže predmetnú výpoveď žalobcu zo dňa 5.11.2020 prejudiciálne posúdil súd ako výpoveď neplatnú. 24. Žalobca odôvodnil výpoveď z nájomného vzťahu ust. § 9 ods. 2 písm. a) a f) Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, teda z dôvodu, že podľa jeho názoru žalovaný ako „nájomca užíval nebytový priestor v rozpore so zmluvou“ a zároveň z dôvodu, že „malo byť rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor.“ Súd súhlasí s názorom žalovanej strany, že konaním žalovaného nedošlo k užívaniu nebytového priestoru v rozpore so zmluvou a doposiaľ nedošlo ani k rozhodnutiu o odstránení, resp. takej zmene stavby, v ktorej sa prenajaté nebytové priestory nachádzajú, ktorá by bránila predmetné nebytové priestory užívať. 25. Podľa názoru žalobcu došlo k naplneniu zákonného dôvodu ukončiť nájomný vzťah s použitím výpovedného dôvodu podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, a to z dôvodu, že v zmysle čl. II ods. 3 zmluvy žalovaný neprevádzkuje bufet a súčasne, že v zmysle čl. VI ods. 6 zmluvy mal žalovaný bez písomného súhlasu prenajímateľa realizovať stavebné úpravy na predmete nájmu a týmto konaním má žalovaný užívať nebytový priestor v rozpore s predmetnou zmluvou o nájme. Pokiaľ ide o žalobcom vytýkaný prvý dôvod - neprevádzkovanie bufetu, je tu potrebné uviesť, že už asi desať rokov pred uzatvorením predmetnej nájomnej zmluvy medzi sporovými stranami, sa bufet v prenajatých priestoroch vôbec neprevádzkoval. Prenajímateľ ani nikdy po uzatvorení nájomnej zmluvy so žalovaným ako nájomcom netrval a nedožadoval sa prevádzkovania bufetu zo strany žalovaného. Naopak bol to práve žalobca, ktorý žalovaného požiadal o to, aby priestor určený na prevádzku bufetu využili na rozšírenie kapacity jedálne, nakoľko chcel, aby žalovaný v tomto priestore zabezpečoval stravu členom zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja. To súvisí z druhým dôvodom, ktorý žalobca považuje za „porušenie zmluvy o nájme“, a to s tým spojenými a žalobcom vytýkanými „nepovolenými stavebnými úpravami.“ Obaja vypočutí svedkovia potvrdili, že žalobca sám inicioval zrušenie priestoru na prevádzkovanie bufetu, aby tak mohlo dôjsť k rozšíreniu jedálne. Bolo by v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku, ak by súd akceptoval, že žalobca pre skončenie nájomného vzťahu použil ako výpovedný dôvod situáciu, ktorú sám svojou požiadavkou vyvolal. Na tom fakte nič nemení ani skutočnosť, že pri tom absentuje zmluvou predpokladaný písomný súhlas prenajímateľa s predmetnými stavebnými úpravami. Nie je na mieste predpokladať, že by si žalovaný ako nájomca dovolil vykonať takúto závažnú stavebnú zmenu bez výslovnej požiadavky alebo súhlasu prenajímateľa. O tom, že k týmto stavebným úpravám došlo na pokyn žalobcu a s jeho súhlasom svedčí aj to, že predstavitelia žalobcu - prenajímateľa a jeho zamestnanci sa denne v zariadení žalovaného stravujú a v tomto zariadení sa denno denne stravovali aj v roku 2013, kedy k týmto stavebným zmenám (na základe pokynu žalobcu) došlo. Je teda viac ako isté predpokladať, že ak by žalobca - prenajímateľ nedal pokyn na takéto stavebné úpravy, alebo by s takýmito úpravami nesúhlasil, toto by namietal už pri začatí prác v roku 2013 a z tohto dôvodu mohol vypovedať zmluvu už v čase, kedy zistil, že malo dôjsť k porušeniu zmluvy ním uvádzaným neprevádzkovaním bufetu a k nepovoleným stavebným úpravám. Ak sa táto skutočnosť využije ako výpovedný dôvod vo výpovedi v roku 2020, je nepochybné, že takémuto postupu nemôže poskytnúť súd právnu ochranu pre jednoznačný rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti je potrebné ešte uviesť, že stavebné úpravy priestorov boli odsúhlasené so zamestnancami žalobcu a boli realizované pod dozorom žalobcu. Žalobca žalovanému pri týchto úpravách opakovane
poskytoval potrebnú súčinnosť. Žalobca žalovanému nikdy od roku 2010 toto neprevádzkovanie bufetu či údajné nepovolené stavebné úpravy nevytýkal (a ani vytýkať nemohol, keďže to sám inicioval), práve naopak začal pravidelne využívať tieto priestory pre svoje potreby.
26. Pokiaľ ide o druhý zákonný dôvod, ktorým žalobca odôvodnil podanie výpovede predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov , tak ani tento rozhodne nemožno považovať za dôvod, pre ktorý by bolo možné platne ukončiť predmetný nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou. Žalobca odôvodnil podanie výpovede zmluvy aj tým, že na základe stavebného povolenia vydaného Mestom Prešov ako vecne a miestne príslušným stavebným úradom zo dňa 7.9.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.2020, bola povolená stavba „Prešov , Nám. Mieru 2 - revitalizácia interiérových priestorov sídla Prešovského samosprávneho kraja - blok A“ a teda, že „z dôvodu plánovanej rekonštrukcie predmetu nájmu nemožno predmet nájmu užívať.“ V súvislosti s touto argumentáciou je však potrebné uviesť, že ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov umožňuje ukončiť nájomný vzťah len za situácie, kedy dôjde k odstráneniu stavby ako takej, resp. ak dôjde k takým zmenám stavby, ktoré spôsobia to, že nebytový priestor, ktorý sa v nej nachádza už nikdy nebude možné užívať na dohodnutý účel. Z podanej výpovede však nevyplýva, že by k takejto závažnej zmene stavby malo dôjsť. Dokonca ani z podanej žaloby nemožno zistiť, že by išlo o takú zmenu stavby, ktorá by odôvodňovala ukončenie nájomného vzťahu podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) citovaného Zákona. Žalobca uviedol, že účelom rekonštrukcie je zlepšenie stavebno-technického stavu, vnútorných priestorov, spočívajúcich vo výmene podláh, podhľadov, dverí, elektroinštalácie, osvetlenia, vzduchotechnických potrubí, rozvodov a kompletná rekonštrukcia kuchyne....“ Z týchto žalobcom vymenovaných plánovaných stavebných úprav však nevyplýva, že by týmito úpravami malo dôjsť k takej „zmene stavby“, ktorá by v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) cit. Zákona „bránila užívať predmet nájmu.“ S poukazom na žalobcom predpokladané stavebné úpravy sa rovnako ako z pohľadu žalovaného, aj z pohľadu súdu javí, že rekonštrukciou dôjde len k úprave nebytových priestorov, ktoré tieto len zveľadia, no v žiadnom prípade ich nemožno považovať za také, ktoré by menili účel týchto nebytových priestorov v takom rozsahu, aby žalovaný tieto nemohol ďalej užívať na účel, na ktorý zmluvu o nájme so žalobcom uzavrel - poskytovanie stravovania (aj pre členov zastupiteľstva PSK, či jeho zamestnancov), ako doteraz. Žalobca sám uvádzal, že rekonštrukčné práce by mali trvať len po dobu 6 mesiacov a teda súd, rovnako ako žalovaný, nevidí dôvod na to, prečo by bolo nevyhnutné nájomný vzťah ukončiť a nie len prerušiť na dobu potrebnú na výkon rekonštrukčných prác, resp. v nájomnom vzťahu pokračovať s tým, že by po dobu rekonštrukcie nedochádzalo k úhradám nájomného zo strany žalovanej spoločnosti. V súvislosti s týmto výpovedným dôvodom, je potrebné opätovne uviesť vyjadrenie svedka L.k v tom smere, že keďže sa malo jednať o rekonštrukciu veľkého rozsahu, celej budovy, všetkých časti A,B,C , ktoré pozostávajú z jedného podzemného a 3 nadzemných podlaží, tak to bolo rozčlenené na viaceré etapy. V súčasnosti sa realizuje tá najviac viditeľná časť, a to časť vestibulu. Tam to bolo zazmluvnené na 12 mesiacov, za chvíľu by to už malo byť hotové. Plánovala sa mimo iných aj tá časť A. Tá časť A bola naprojektovaná v rámci všetkých nadzemných a jedného podzemného podlažia, ale nerealizovalo sa to naraz, keďže druhé poschodie bolo vytopené a jednak preto, že tam bol veľký nárast zamestnancov od roku 2018 z 200 na 300, takže sa to muselo rozdeliť a postupuje sa po častiach, počíta sa aj s komplexnou opravou tej jedálne a kuchyne. Nevie, aj keď sa to rozčleňuje na etapy, že ako dlho by trvala rekonštrukcia kuchyňe, jedálne. Či by to bolo do 6 mesiacov, alebo viac ako 6 mesiacov. Je tam tá potreba, aby aj po rekonštrukcii ten priestor jedálne a kuchyne tam bol, aby bol prevádzkovaný, aby sa tam varilo. Na 99 % tam ostane jedáleň a kuchyňa v tých pôvodných priestoroch, aj keď boli úvahy iné, ale asi budú nerealizovateľné.
27. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 28. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,
že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.