Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-43-2024.pdf
PDF · 141.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/43/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcov: 1/ N.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, 2/ N.. H. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom v S. R., X. X, proti žalovaným: 1/ N.. W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X., Š. XXX/XX, 2/ P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X., Y. XXXX/X, obaja žalovaní zast. Advokátska kancelária Siman Hrubčín, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Wolkrova 2, o zaplatenie 520 eur s prísl., na odvolanie žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27. septembra 2023 č.k. B2-26C/63/2019-176 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcom sumu 520 eur, súčasne žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu. 2/Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že dňa 10.05.2017 uzatvorili so žalovanými kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. 4221, rodinný dom súpisné číslo 4025, postavený na parcele č. 4025, postavený na parcele č. 1656/782. Na tomto dome sa počas záručnej doby vyskytla skrytá vada - zatekanie strechy. Telefonické reklamovanie vady bolo zo strany žalovaných ignorované. V dôsledku toho si listom zo dňa 07.05.2019 u žalovaných uplatnili právo zo zodpovednosti za vadu v záručnej dobe a žiadali bezodkladné odstránenie vady. Žalovaní neprejavili záujem vady odstrániť. Listom zo dňa 20.06.2019 žalovaným oznámili, že vady a následné škody dajú odstrániť tretej osobe a u nich si budú uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vadu a nárok na náhradu škody. Listom z 22.07.2019 žalovaným oznámili, že vady dali odstrániť tretej osobe a následné škody riešili svojpomocne. Žalobcovia si u žalovaných uplatnili nárok na zaplatenie sumy 520 eur, ktorý mal pozostávať zo sumy 420 eur predstavujúcej náklady na odstránenie vady a sumy 100 eur predstavujúcej nárok na náhradu škody. 3/Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 09.07.2020 č.k. 26C/63/2019-100 zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/, súčasne žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní vystupovali pri predaji nehnuteľností žalobcom ako fyzické osoby nepodnikatelia. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu, že predmetom samotnej kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľností, je vylúčená aplikácia ustanovení § 612 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nároky z vád tovaru je naopak potrebné posudzovať podľa ustanovení § 596 a nasl. Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať, zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Samotnú úpravu zodpovednosti za vady z kúpnej zmluvy možno nájsť v ustanovení § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súlade s § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí kupujúci u
predávajúceho uplatniť bez zbytočného odkladu, teda len čo vadu zistil, pričom na súde sa práv zo zodpovednosti za vady môže domáhať len vtedy, ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov. Kupujúci musí zároveň vytknúť vadu dostatočne určitým spôsobom. Nestačí teda len všeobecné oznámenie, že vec má vady, ale kupujúci musí výslovne uviesť, aké konkrétne vady vytýka, prípadne vadu opísať a uviesť ako sa navonok prejavuje. Na súde potom môže kupujúci uplatniť právo zo zodpovednosti len za tie vady, ktoré predávajúcemu včas vytkol a nemôže vady dodatočne rozširovať po uplynutí prekluzívnej lehoty. Taktiež je potrebné uviesť, že spolu s vytknutím konkrétnych vád je potrebné oznámenie, aké právo zo zodpovednosti za vady si kupujúci uplatňuje (zľavu alebo odstúpenie od zmluvy). Toto zvolené právo nemožno právne relevantne dodatočne meniť. Ak kupujúci riadne a včas vytkol predávajúcemu vady predmetu kúpy a predávajúci jeho požiadavkám nevyhovel, môže kupujúci uplatniť právo zo zodpovednosti za vady na súde vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote plynúcej odo dňa vytknutia vád predávajúcemu. Súd považoval za potrebné zdôrazniť, že predávajúci pri kúpnej zmluve uzatvorenej podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka nezodpovedá za akékoľvek vady, ktorý sa na predanej veci vyskytnú v lehote 24 mesiacov od jej predaja, ale iba za také vady, ktoré sa na veci vyskytovali už pri jej predaji to aj v prípade, ak vyjdú najavo dodatočne. Vady podľa žalobcov spočívali v zatekaní strechy. Na preukázanie svojich nárokov predložili súdu okrem samotnej kúpnej zmluvy tri listy, ktoré zaslali žalovaným a ktorými si uplatňovali svoje nároky u žalovaných a faktúru vystavenú spoločnosťou DOCTUM, s.r.o. za opravu zatekajúceho komína a opravu polámaných škridiel. Zo žiadneho z uvedených dôkazov nemožno považovať za preukázané, že by sa táto vada na predmetnom dome vyskytovala už v čase jeho predaja teda, že by bola splnená základná podmienka pre vznik zodpovednosti žalovaného za vady predanej veci. Rovnako súd považoval za potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak sa na predanej veci vyskytnú vady, rozsah a charakter týchto nárokov nezávisí od svojvôle žalobcu ale tento je pevne daný. Kupujúci sa v prípade výskytu vád môže si voči predávajúcemu uplatniť nárok na zľavu z ceny predávanej veci resp. môže od zmluvy odstúpiť. Napriek tomu sa žalobcovia od žalovaného domáhali opravy veci, teda nároku, ktorý im nepatrí. Uplatnenie vád bolo navyše zmätočné, keďže žalobcovia si uplatnili nielen (neexistujúci) nárok na odstránenie vady ale alternatívne zľavu z ceny diela. List žalobcov zo dňa 07.05.2019 preto nie je možné považovať za riadne uplatnenie nárokov z vád, keďže z neho nie je zrejmé, aký nárok si vlastne žalobcovia uplatnili. Taktiež žalobcami predložená faktúra ako účtovný doklad nepreukazuje vznik nákladov na odstránenie vád strechy, keďže za takýto dôkaz by sa mohol považovať iba doklad preukazujúci jej skutočnú úhradu (pokladničný doklad, výpis z účtu). Pre úplnosť súd v citovanom rozsudku uviedol, že nárok na zľavu z ceny nie je možné stotožňovať s nákladmi vynaloženými na opravu predmetnej nehnuteľnosti. Rozsah nároku na zľavu z ceny diela zodpovedá rozdielu medzi cenou domu bez vád a cenou domu s vadami, tu však žalobcovia opäť neprodukovali žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné rozsah tohto nároku odvodiť. Možno tak uzavrieť, že žalobcom žiaden nárok titulom vád diela nevznikol, keďže tento si neuplatnili riadne, nepreukázali ani existenciu samotných vád a nepreukázali ani rozsah prípadného nároku na zľavu z ceny predmetu kúpy. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, pripadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd takýmto právnym názorom viazaný a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu, (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010 sp. zn. 5 Cdo 196/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/25/2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 15/2010 zo dňa 27.07.2011). Pokiaľ sa teda žalobcovia svojou domáhali v podstate úhrady nákladov spojených s odstránením vád domu tvoriaceho predmet kúpy ako aj nákladov spojených s odstránením poškodením vzniknutým v dôsledku týchto vád, súd skúmal, či žalobcami uplatnené nároky nemožno posudzovať ako nárok na náhradu škody. 4/Samotná žalobami vytýkaná vada nárok na náhradu škody samozrejme zakladať nemôže, keďže táto môže zakladať iba nároky z vád podľa § 597 Občianskeho zákonníka. Za nárok na náhradu škody by tak bolo možné považovať iba nárok spojený s vymaľovaním miestností, do ktorých podľa žalobcov malo zatekať. Tu je opäť potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobcovia nepredložili
absolútne žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval samotné zatečenie striech a už vôbec nie je zrejmé, ako určili výšku spôsobenej škody, t.j. výšku nákladov na svojpomocné vymaľovanie. Tu sa obmedzili iba na konštatovanie, že im bola spôsobená škoda 100 eur, túto však bližšie ani len nešpecifikovali. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporového konania za to, že za konania neboli preukázané jeho skutkové tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti skutkového tvrdenia, ani o tom, že by toto skutkové tvrdenie bolo nepravdivé. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobcovia tvrdili, že im patrí právo domáhať sa od žalovaných zaplatenia žalovanej istiny titulom nárokov z vád, bolo ich povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Žalobcovia toto dôkazné bremeno neuniesli, čo malo za následok aj ich neúspech v spore so žalovanými. Súd nevykonal žalobcami navrhované dokazovanie predložením fotodokumentácie predmetného domu a výsluchom zástupcov spoločnosti vykonávajúcej opravu domu, nakoľko na tieto dôkazy, ktoré boli žalobcami uplatnené až na pojednávaní dňa 09.07.2020 uplatnil sudcovskú koncentráciu konania. V súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie konania vyjadrenej v § 153 CSP sú strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, vrátane predkladania dôkazov, resp. návrhov na vykonanie dokazovania obrany, včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Z charakteru žalobcom navrhovaných dôkazov je zrejmé, že žalobcom nič nebránilo tieto prostriedky procesného útoku uplatniť už pred pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 09.07.2020. Vykonanie žalobcami navrhovaného dokazovania by si navyše vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Aj s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia boli o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku včas opakovane poučení (poučenie obsahovala výzva z 11.12.2019, ako aj predvolanie na pojednávanie) súd rozhodol o uplatnení sudcovskej koncentrácie konania voči dokazovaniu navrhovanému žalobcami a z tohto dôvodu tieto dôkazy nevykonal. 5/Na základe odvolania žalobcov odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co/70/2021-139 zo dňa 31.10.2022 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Konštatoval správnosť záveru súdu prvej inštancie, že pokiaľ sa žalobcovia domáhali opravy veci, ide o nárok, ktorý im nepatrí. Uplatnenie vád však podľa názoru odvolacieho súdu nebolo zmätočné, keď žalobcovia, popri neexistujúcom nároku na odstránenie vady, žiadali alternatívne (žalovaným na výber danú možnosť) zľavu z ceny veci, teda nárok vyplývajúci z u st. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Záver súdu prvej inštancie, že nemožno považovať za preukázané, že by sa vada na predmetnom dome vyskytovala už v čase jeho predaja, teda že by bola splnená základná podmienka pre vznik zodpovednosti predávajúcich za vady predanej veci, však odvolací súd považoval za predčasný. Túto skutočnosť žalovaní nenamietali v odpore proti platobnému rozkazu (tu namietali, že v žalobe nebola špecifikovaná konkrétna vada veci, neboli reklamované vady odstraňované v zmysle predloženej faktúry zo dňa 10.07.2019). V písomnom vyjadrení žalovanej 2/ zo 04.03.2020 vyplýva konštatovanie, že z faktúry nevyplýva existencia skrytých vád na veci, keď z charakteru žalobcami tvrdeného poškodenia veci je navyše nepochybné, že takéto poškodenie by muselo byť v čase odovzdania a prevzatia veci viditeľné, žalobcovia teda mali možnosť sa s ním oboznámiť a uviesť toto v preberacom protokole. Až v rámci pojednávania konaného dňa 09.07.2020 právny zástupca žalovaných namietal, že žalobcovia nepreukázali existenciu skrytých vád na veci v čase jej odovzdania, keď predložili len faktúru, z ktorej existencia skrytej vady v čase odovzdania veci nevyplýva. Na to súd prvej inštancie požiadal žalujúcu stranu o poskytnutie ďalších skutkových tvrdení o tom, kedy zistili existenciu vady, poskytol stranám sporu posúdenie sporných a nesporných skutkových tvrdení v zmysle § 181 ods. 2 CSP, na čo žalobcovia navrhli vykonať dokazovanie predložením fotodokumentácie ako aj predložením vyjadrenia zástupcov spoločnosti, ktorá vady diela odstraňovala. Zástupca žalovaných v reakcii na to navrhol, aby súd návrhy na doplnenie dokazovania neprijal s poukazom na § 153 ods. 1 CSP. Odvolací súd konštatoval, že opäť treba dať za pravdu súdu prvej inštancie, že len púhe vnútorné presvedčenie žalobcov o oprávnenosti uplatneného nároku pred súdom nepostačuje, vyžaduje sa, aby nárok bol riadne preukázaný. V konaní súd postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP) a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní (§ 185 a nasl. CSP). Na pojednávaní súd po prednesoch strán spravidla určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, uvedie
tiež svoje predbežné právne posúdenie veci. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení zo strany súdu a obligatórne predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP) sú podľa zákonodarcu kľúčovými inštitútmi pre zrýchlenie civilného sporového konania, ako aj prostriedkom na predídeme tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Plynulému priebehu konania a zrýchleniu konania má napomôcť aj úprava podľa § 181 ods. 4 CSP, podľa ktorého ak by na pojednávaní strana alebo jej zástupca nebola schopná predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd jej môže určiť lehotu na dodatočné splnenie povinnosti. Z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že k vykonaniu dôkazov súd pristúpi až po postupe v zmysle § 181 ods. 2 CSP, pričom zákon rieši aj situáciu, kedy v reakcii na rozhodujúce skutkové tvrdenie nie je strana bezprostredne schopná predložiť dôkazy na ich preukázanie či popretie. V súdenej veci išlo o námietku žalovaných, že žalobcovia nepreukázali existenciu skrytej vady na veci v čase jej odovzdania, ktorá odznela až na pojednávaní (skoršie námietky predstavovali tvrdenie, že nešlo o skrytú vadu, ale vadu údajne zjavnú resp. námietky iné). Ak teda žalobcovia v reakcii na tvrdenie žalovaných na pojednávaní označili dôkazný prostriedok, ktorého vykonanie nebolo bezprostredne na pojednávaní možné, nešlo o neskoré uplatnenie prostriedkov procesného útoku resp. obrany, keď ich strana nemala dôvod predkladať už skôr, pretože doposiaľ v konaní namietané neboli. Súd prvej inštancie tak mal správne postupovať podľa § 181 ods. 4 CSP a žalobcom určiť lehotu na predloženie dôkazov. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že žalobcami predložená faktúra ako účtovný doklad nepreukazuje vznik nákladov na odstránenie vád strechy, keďže za takýto dôkaz by sa mohol považovať iba doklad preukazujúci jej skutočnú úhradu (pokladničný doklad, výpis z účtu), dôvodne žalobcovia poukázali na fotokópiu platobného príkazu, priloženého k žalobe (č.l. 21 spisu). V zmysle § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. Vada môže byť odstrániteľná (a následne odstránená ale aj neodstránená), ale aj neodstrániteľná, pričom ale nie každá neodstrániteľná vada robí vec neupotrebiteľnou. V prípadoch takýchto neodstrániteľných vád výška zľavy je zvyčajne stanovená dohodou strán alebo znaleckým posudkom (oceňuje sa rozdiel medzi cenou domu bez vád a cenou domu s vadami), v prípadoch vád odstrániteľných však nič nebráni výšku zľavy stotožniť s nákladmi spojenými s odstránením vád či nákladmi potrebnými na odstránenie vád. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že žalobcom žiaden nárok titulom vád nevznikol, keďže tento si neuplatnili riadne, nepreukázali ani existenciu samotných vád a nepreukázali ani rozsah prípadného nároku na zľavu z ceny predmetu kúpy, za nesprávny. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP) a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), kde tento doplní dokazovanie o potrebné listinné dôkazy prípadne výpovede svedkov, po riadnom vyhodnotení výsledkov dokazovania o veci opakovane rozhodne tak, aby odôvodnenie rozhodnutia poskytlo odpoveď na všetky otázky, ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie o veci. 6/Po vrátení veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 22.05.2023, na ktoré predvolal obe strany sporu. Žalobcovia na pojednávaní uviedli, že všetky relevantné skutočnosti, ktoré mali k tomuto prípadu, písomne preukázali alebo ústne uviedli, ostávajú platné, sú aktuálne, nebudú ich opakovať. Odvolací súd potvrdil, že žalobcom vznikol nárok z titulu vád, že tento nárok si riadne uplatnili, že preukázali existenciu samostatných vád a taktiež preukázali uplatnenie nároku na zľavu z kúpnej ceny predmetu kúpy. Právny zástupca žalovaných v súvislosti s výtkami odvolacieho súdu poukázal na to, že odvolací súd zrušil rozhodnutie a vrátil vec a z toho dôvodu, že súd prvého stupňa neumožnil žalobcom predložiť ďalšie dôkazy na poslednom pojednávaní, z dôvodu zásady koncentrácie konania, pretože podľa názoru odvolacieho súdu aj samotní žalovaní až na pojednávaní dňa 09.07.2020 mali prvýkrát namietať nepreukázanie existencie skrytej vady na veci v čase jej odovzdania. Právny zástupca žalovaných poukázal na to, že existenciu skrytej vady na veci tvrdili žalobcovia v samotnom návrhu a žalovaní namietli nepreukázanie tejto vady v čase odovzdania už v písomnom vyjadrení zo dňa 04.03.2020, kde vyslovene uviedli: „žalobcovia nepreukázali existenciu skrytých vád na veci v čase jej odovzdania“. Opakovane toto namietali žalovaní na pojednávaní dňa 09.07.2020 a ani odvtedy k dnešnému dňu žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že vec mala skryté vady a že sa nachádzala v čase odovzdania. Nie je pravdou, čo uvádzajú žalobcovia, že odvolací súd potvrdil odôvodnenosť ich nároku, toto neurobil, s poukazom na bod 21. odôvodnenia odvolacieho súdu. Žalobcovia uviedli, že v rámci odvolania z 22.08.2020 ako prílohu dali DVD, tým dokazovali, čo sa udialo na streche. Žalobcovia navrhli prehrať DVD a vypočuť svedkov. Právny zástupca žalovaných uviedol, že posledné pojednávanie bolo 09.07.2020, rozhodnutie odvolacieho súdu bolo doručované v decembri 2022, žalobcovia mali možnosť navrhnúť dôkazy a toto neurobili. Mali možnosť predložiť a neurobili tak. preto právny zástupca žalovaných navrhol, aby súd odmietol navrhnuté dokazovanie
takýmto spôsobom. Z uvedených fotografií nebude možné posúdiť tak, aby mohli byť podkladom pre rozhodnutie vo veci, nebude zrejmé, z akého sú reálne dátumu, či sú autentické, či nebolo do nich zasahované. Navyše ide o fotografie vyhotovené firmou, ktorá urobila sama zásah do strechy, z faktúry vyplýva iba dátum 10.07.2019, čo je dva roky po odovzdaní veci a navyše ide o odbornú otázku, ktorú nie je možné preukázať takýmto spôsobom. Pojednávanie súd odročil na 27.09.2023 s tým, že žalobcom súd uložil, aby v lehote 30 dní oznámili súdu, či trvajú na návrhoch na vykonanie dokazovania, ak áno nech tieto bližšie špecifikujú, najmä uvedú, či zabezpečia účasť svedka na pojednávanie alebo budú žiadať nech svedka predvolá súd. 7/Žalobcovia sa vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 19.06.2023, v ktorom uviedli, že zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 22.05.2023 prehlásil, že fotodokumentácia, ako i prípadné vyjadrenia zamestnancov organizácie, ktorá odstraňovala vadu na inkriminovanej streche sú pre nich irelevantné a tieto dôkazy odmieta. Opakovane žalobcovia poukázali na tieto zásadné skutočnosti, ktoré preukázali dôkazmi. Žalobcovia v roku 2019 reklamovali u žalovaných skrytú vadu strechy; telefonicky, písomne vyzývali žalovaných na ohliadku inkriminovanej strechy. Žalovaní mali možnosť osobne, resp. prostredníctvom zastupujúceho odborníka priamo na mieste posúdiť reklamovanú vadu strechy; žalobcovia poukázali, že ohliadka je priamy dôkazný prostriedok, ide o najspoľahlivejší prostriedok poznania skutočnosti. Žalovaní sabotovali ohliadku miesta, kde sa vyskytla skrytá vada strechy; v takomto prípade tvrdenie žalobcov o skrytej vade strechy sa všeobecne považuje za preukázané. Žalobcovia zastávali názor, že žalovaní marili ohliadku z dôvodu, že sa vystavia neúspechu v spore; takýto prístup možno považovať za účelové konanie. Odmietnutím súčinnosti pri riešení skrytej vady strechy reklamovanej žalobcami si žalovaní nesplnili zákonnú povinnosť, zapríčinili vznik zbytočných prieťahov v súdnom konaní; uvedené poukazuje na skutočnosť, že konanie žalovaných je tiež v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia predložili súdu fotodokumentáciu vyhotovenú v čase odstraňovania vady strechy, ktorá jednoznačne preukazuje ich tvrdenia. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobcovia netrvajú na zabezpečení svedkov na pojednávanie, ani vykonávanie ďalšieho dokazovania. Žalobcami predložené dôkazy považujú žalobcovia za dostatočné na preukázanie oprávnenosti ich nároku. 8/Žalovaní sa vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 10.07.2023, v ktorom uviedli, že poukazujú na vyhlásenie žalobcov, v zmysle ktorého netrvajú na vykonaní ďalšieho dokazovania ani nenavrhli žiadne ďalšie dôkazy. Žalovaní opakovane popierajú skutkové tvrdenia žalobcov, že žalovaní nevykonali obhliadku strechy, sabotovali obhliadku, nesplnili si zákonnú povinnosť a spôsobovali prieťahy v súdnom konaní. Z vykonaného dokazovania v predmetnej právnej veci vyplýva, že žalovaní si voči žalobcom splnili všetky notifikačné povinnosti, ktoré im vznikli v procese uzatvárania kúpnej zmluvy. Žalovaní oboznámili žalobcov so stavom predmetnej veci a žalobcovia vec kúpili v stave, v akom sa ku dňu podpisu Kúpnej zmluvy nachádza, pričom v zmysle dohody žalobcov a žalovaných znášali žalovaní nebezpečenstvo vzniku škody na predmetnej veci do dňa protokolárneho odovzdania veci žalobcom. Žalobcovia si predmetnú vec prezreli, preverili jej skutočný stav a svojim podpisom potvrdili prevzatie uvedenej veci bez vád (dôkaz: vyhlásenia zmluvných strán v ČI. IV Kúpnej zmluvy, Odovzdávací preberací protokol zo dňa 28.05.2017). Žalobcovia nepreukázali existenciu skrytých vád na veci v čase jej odovzdania. S poukazom na uvedené žalovaní trvajú na podanom odpore ako aj na všetkých svojich písomných vyjadreniach, tvrdeniach v rámci pojednávaní v predmetnej veci a navrhujú žalobu zamietnuť. 9/Súd prvej inštancie v teraz napadnutom rozsudku dospel k záveru, že žalobcovia v konaní nepreukázali dôvodnosť nimi uplatneného nároku. Prvoinštančný súd po vrátení veci odvolacím súdom postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu a žalobcom určil lehotu na predloženie dôkazov. Žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 22.05.2023 navrhli prehrať DVD obsahujúce fotodokumentáciu predmetnej strechy a vypočuť (bližšie nešpecifikovaných) svedkov. Následne však, vo svojom podaní doručenom súdu dňa 19.06.2023, žalobcovia uviedli, že predložili súdu fotodokumentáciu vyhotovenú v čase odstraňovania vady strechy a s ohľadom na uvedené žalobcovia netrvajú na zabezpečení svedkov na pojednávanie, ani vykonávanie ďalšieho dokazovania, nakoľko predložené dôkazy považujú žalobcovia za dostatočné na preukázanie oprávnenosti ich nároku. Súd sa oboznámil s fotodokumentáciou nachádzajúcou sa na predmetnom DVD nosiči predloženom žalobcami (42 ks fotografií komína a strechy) a na pojednávaní konanom dňa 27.09.2023 za účasti strán sporu vykonal tento dôkaz oboznámením predmetnej fotodokumentácie, pričom zároveň na uvedenom pojednávaní jedno vyhotovenie DVD nosiča súd krátkou cestou doručil právnemu zástupcovi žalovaných. Iné návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcov neboli. 10/K samotnej fotodokumentácii predloženej zo strany žalobcov súd konštatoval, že na uvedenom DVD nosiči sa nachádzalo 42 ks fotografií komína a strechy. Z tejto fotodokumentácie však nie je zrejmé, kto a kedy ju vyhotovil, čo presne sa na nej nachádza (či sa skutočne jedná o strechu rodinného domu súp.
č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/XXX v kat. úz. S. R.) a prípadne akú vadu (jej odstraňovanie) táto fotodokumentácia zachytáva. Laicky povedané, na uvedených fotografiách je zachytená určitá strecha a komín, nie je však podľa názoru súdu zrejmé, čo konkrétne (aké žalobcami tvrdené vady/ ich odstraňovanie) sa na nich nachádza. Súd sa v tejto súvislosti stotožnil s námietkou žalovaných, že z uvedených fotografii nie je zrejmé, z akého sú reálne dátumu, či sú autentické, či nebolo do nich zasahované, pričom podľa tvrdenia žalobcov ide o fotografie vyhotovené firmou, ktorá urobila sama zásah do strechy, z faktúry vyplýva iba dátum 10.07.2019, čo je dva roky po odovzdaní veci a navyše ide o odbornú otázku, ktorú nie je možné preukázať takýmto spôsobom. 11/V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že odvolací súd považoval za predčasný záver súdu prvej inštancie (s ohľadom na nevykonané dokazovanie navrhnuté žalobcami), že nemožno považovať za preukázané, že by sa vada na predmetnom dome vyskytovala už v čase jeho predaja, teda že by bola splnená základná podmienka pre vznik zodpovednosti predávajúcich za vady predanej veci. Vzhľadom na uvedené súd po vrátení veci považoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci skúmať, či sa vada na predmetnom dome vyskytovala už v čase jeho predaja, pričom súd strany sporu oboznámil v rámci predbežného právneho posúdenia s tým, že v tomto smere bude potrebné viesť aj dokazovanie. Napriek uvedenému však žalobcovia žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nenavrhli (okrem už skôr predloženej fotodokumentácie) a zotrvali na tom, že ich nárok považujú za preukázaný. 12/Súd predovšetkým poukázal na to, že v danom prípade (vada spočívajúca v zatekaní strechy a čas jej vzniku) sa podľa názoru súdu jednalo o odbornú otázku, ktorá sa primárne preukazuje vyjadrením odborne spôsobilej osoby, prípadne znaleckým dokazovaním. V novej právnej úprave obsiahnutej v Civilom sporovom poriadku sa priorizuje nové poňatie kontradiktórneho procesu, kde proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na výsledku sporu. V súlade s uplatňovaním tohto princípu dvoch vzájomne kontradiktórne postavených strán sporu je potrebné zdôrazniť, že súd si vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, prípadne nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca, len na návrh strany. Žalobcovia však žiadny takýto návrh na doplnenie dokazovania nenavrhli, napokon žalobcovia netrvali ani na výsluchu svedkov (napr. zástupcov spoločnosti vykonávajúcej opravu domu) ani na vykonávaní ďalšieho dokazovania. 13/Pokiaľ žalobcovia na preukázanie svojich nárokov predložili súdu okrem samotnej kúpnej zmluvy tri listy, ktoré zaslali žalovaným a ktorými si uplatňovali svoje nároky u žalovaných - faktúru vystavenú dňa 10.07.2019 spoločnosťou DOCTUM, s.r.o. za opravu zatekajúceho komína a opravu polámaných škridiel, potvrdenie o úhrade faktúry, ako aj fotodokumentáciu, zo žiadneho z uvedených dôkazov podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno považovať za preukázané, že by sa táto vada na predmetnom dome vyskytovala už v čase jeho predaja. Súd poukazuje tiež na to, že žalobcovia si prvýkrát uplatnili u žalovaných nároky z vád strechy až takmer po dvoch rokoch (kúpna zmluva uzatvorená dňa 10.05.2017, rodinný dom prevzatý dňa 28.05.2017, uplatnenie reklamácie vady strechy dňa 07.05.2019), pričom faktúra za opravu komína bola vystavená až po uplynutí dvoch rokoch od odovzdania veci, a to dňa 10.07.2019. Aj s ohľadom na značný časový odstup uplatnenia nárokov z vád od prevzatia veci bolo podľa názoru súdu potrebné preukázať, že táto vada sa na predmetnom dome vyskytovala už v čase jeho predaja. Ani z predloženej fotodokumentácie, ani z iných žalobcami predložených dôkazov však uvedené tvrdenie preukázané nebolo. 14/Čo sa týka námietky žalobcov, že žalovaných telefonicky a písomne vyzývali na ohliadku inkriminovanej strechy, žalovaní tak mali možnosť priamo na mieste posúdiť reklamovanú vadu strechy, avšak žalovaní sabotovali ohliadku miesta, súd prvej inštancie uviedol, že v prípade, ak mali žalobcovia za to, že ich nárok vyplývajúci z vád strechy je dôvodný, nič žalobcom nebránilo, aby si zabezpečili dôkazy potrebné na uplatnenie svojich nárokov aj bez súčinnosti žalovaných. Už v čase uplatnenia vád/ ich odstraňovania a prípadne aj následne si žalobcovia mohli zabezpečiť potrebné dôkazy, z ktorých by vyplývala dôvodnosť ich nároku (napr. odborné vyjadrenie, znalecký posudok). V danom prípade však zo žiadneho žalobcami predloženého dôkazu nebolo preukázané, že by sa vada na predmetnom dome vyskytovala už v čase jeho predaja, a preto žalobcovia v tomto konaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadom dôvodnosti ich nároku. 15/S ohľadom na vyššie uvedené, za danej dôkaznej situácie, súd prvej inštancie nemal inú možnosť, ako dospieť k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že by sa vada na predmetnom dome vyskytovala už v čase jeho predaja, a teda nepreukázali, že by bola splnená základná podmienka pre vznik zodpovednosti žalovaných ako predávajúcich za vady predanej veci. Žalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno ohľadom dôvodnosti ich nároku, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo vo vydaní pre nich nepriaznivého rozhodnutia. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. 16/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP, a úspešným žalovaným priznal voči neúspešným žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu.
17/Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia namietajúc neúplné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Nimi uvádzané argumenty a dôkazy na preukázanie tvrdení považovali za jednoznačne preukazujúce oprávnenosť zákonných nárokov. Súd prvej inštancie nežiadal žiadne vysvetlenie od žalovaných, prečo na výzvu žalobcov nevybavili reklamáciu, zmarili obhliadku nehnuteľností, odmietli spísať reklamačný protokol, nepreberali poštové zásielky, ignorovali telefonický kontakt, naopak po vyše roku od uplatnenej reklamácie skrytej vady žiadali nové dôkazy od žalobcov. Súd mal vychádzať z týchto skutočností a dôkazné bremeno zo strany žalobcov malo prejsť na stranu žalovaných (dôkaz, že skrytá vada nebola). Poukázali na fotodokumentáciu, zhotovenú pri odstraňovaný skrytej vady odbornou firmou, táto bola zo strany žalovaných neobjektívne spochybnená, nebolo však preukázané, že fotodokumentácia nie je autentická. Pokiaľ na posúdenie fotodokumentácie bolo treba odborné znalosti, súd mal ustanoviť znalca, prípadne predvolať ako svedkov zástupcov firmy, ktorá vadu odstraňovala. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že ustanovenie znalca sa realizuje len na návrh zúčastnenej strany sporu, je v rozpore s ustanovením § 127 zák. č. 99/1963 Zb. Žalovaní sa k uplatnenej reklamácii skrytej vady v stanovenej lehote nevyjadrili, ignorovali všetky kroky realizované žalobcami, neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, spochybňujúce skutkový stav, čím by sa zbavili zodpovednosti za skrytú vadu. Nečinnosťou žalovaných pri uplatnenej reklamácii skrytej vady bola žalovanými zmarená možnosť vykonať dôkaz obhliadkou nehnuteľnosti, ktorá je jedným zo zásadných dôkazných prostriedkov. Tým, že žalovaní nesplnili svoju povinnosť, keď neposkytli potrebnú súčinnosť, v podstate ignorovali dôkaznú povinnosť. Žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že zo žiadneho predloženého dôkazu nemožno považovať za preukázané, že by sa vada na streche domu vyskytovala už v čase jeho predaja. Práve predložená fotodokumentácia z opravy preukazuje, že išlo o vadné oplechovanie komína, resp. plechového žľabu, ako i prasknutú škridlu. Podľa súdu prvej inštancie a podľa žalovaných žalobcovia na dome odstránili strešnú krytinu, poškodili vykonané klampiarske práce a po tom, čo sa začalo prejavovať zatekanie strechy, si začali uplatňovať finančné nároky od žalovaných, čo považovali odvolatelia za absurdné. Pokiaľ ide o náklady na vymaľovanie, súd konštatoval, že nie je zrejmé, ako žalobcovia určili výšku spôsobenej škody, kde žalobcovia konštatovali, že ide o všeobecne známe údaje a vychádzali z bežne dostupných cenníkov maľovania v cene 2 eurá/m2. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcov vyhovel. 18/Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázali na skutočnosť, že po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštalácie a vrátení veci bolo žalobcom umožnené predložiť dôkazy uplatnené na pojednávaní dňa 9.7.2020, pričom súčasne súd v rámci predbežného právneho posúdenia oboznámil strany sporu o rozsahu dokazovania smerujúceho k zisteniu rozhodujúcich skutočností, na čo žalobcovia po vrátení veci nenavrhli dôkazy relevantné pre rozhodnutie a nežiadali vykonať ani skôr navrhovaný výsluch svedkov. Pokiaľ žalobcovia vytýkajú súdu, že nevykonal aj bez ich návrhu a napriek ich procesnej pasivite dostatočné a úplné dokazovanie, žalobcovia argumentujú ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ktorý svojou koncepciou vychádzal z odlišnej procesnej zodpovednosti strán pri dokazovaní. Nesprávne právne posúdenie veci žalobcovia v odvolaní nijako nekonkretizovali, čím nie je daný rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu. Za nedôvodnú považovali námietku nedostatočného odôvodnenia rozsudku, keď tento spĺňa všetky zákonné náležitosti. Samotná skutočnosť, že cez strechu v priebehu dvoch rokov od kúpy domu malo zatekať a bolo nutné maľovať izby a opraviť komín nie je podľa žalovaných rozhodujúcou skutočnosťou pre vyhovenie žalobe, navrhli preto potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 19/Žalobcovia v odvolacej replike zotrvali na doterajších argumentoch, vyjadrenie protistrany považovali za irelevantné a navrhli rozhodnúť v zmysle ich odvolania. 20/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie opodstatnené nie je. 21/V prvom rade treba zdôrazniť, že podľa súčasného právneho stavu v civilnom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesu strán prihliadajúc aj na ich zákonnú dôkaznú povinnosť. Už novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 501/2001 Z.z. bola vypustená z O.s.p. povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabenie zásady materiálnej pravdy a podporu formálnej pravdy. Preto sa v sporových konaniach kladie dôraz aj na zodpovednosť strán v konaní a na povinnosti strán a to predovšetkým povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Súd v sporových konaniach už nekoná za strany a nenahrádza ich činnosť. Je len na nich, aby uviedli svoje tvrdenia a doložili dôkazy na ich preukázanie.
22/Dokazovanie je aktuálne upravené v § 185 až § 211 Civilného sporového poriadku (CSP). V zmysle ust. § 187 ods. 1 CSP ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Následne zákon príkladmo uvádza najčastejšie používané dôkazné prostriedky, a to výsluch strany, výsluch svedka, listinu, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadku. Civilný sporový poriadok ustanovuje aj zásadu, podľa ktorej musia byť relevantné dôkazy a tvrdenia uplatnené a predložené súdu včas. Rozoznáva pritom sudcovskú a zákonnú koncentráciu. Sudcovská koncentrácia je upravená v § 153, podľa ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zákonná koncentrácia je upravená hneď v § 154, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 23/Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana v závislosti od jej procesného postavenia plniť od začiatku sporu v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou, v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 24/Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetnom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované. 25/Výsluch svedka môže súd nariadiť len na návrh (§ 196 ods. 1 CSP). Povinnosť vypovedať ako svedok má každá fyzická osoba. Svedok je povinný vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom, ako aj o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede ho súd poučí. Rovnako ho poučí o jeho práve odoprieť výpoveď. Aj svedkovi môže súd z dôvodu hospodárnosti konania nariadiť, aby na otázky odpovedal písomne. Aj v tomto prípade ho poučí tak, ako by išlo o klasickú „osobnú“ výpoveď. Trovy spojené s písomnou výpoveďou svedka znáša strana, ktorá jeho výsluch navrhla. Výraznou zmenou oproti úprave podľa Občianskeho súdneho poriadku (účinnej do 30. júna 2016) je skutočnosť, že strana nie len že svedka navrhuje, ale je povinná zabezpečiť aj jeho účasť na pojednávaní, pričom o tom upovedomí protistranu a súd. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok) účastník oznámil údaje svedka súdu a ten svedka predvolal. Len ak sa strane účasť svedka nepodarí zabezpečiť, môže požiadať súd, aby ho predvolal. Súd ho predvolá najskôr z adresy, ktorú uvedie strana (ktorá svedka navrhla). Ak sa nepodarí doručiť predvolanie, predvolá ho z adresy, ktorú má svedok evidovanú v registri obyvateľov SR. 26/Pokiaľ nie je možné spoľahlivo zodpovedať odbornú otázku, je potrebné využiť odborné znalosti. Účelom odborného vyjadrenia (resp. znaleckého dokazovania) je vyjadriť odborný názor a nie nahradiť dôkaznú povinnosť žalobcu. V prípade, ak odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby súd nepovažuje za dostatočné, postupuje sa v zmysle § 207 CSP a (opäť len na návrh strany) nariadi znalecké dokazovanie. Súd môže ustanoviť na posúdenie otázok aj viacerých znalcov a tí môžu vypracovať spoločný znalecký posudok. Oproti predchádzajúcej úprave (§ 127 ods. 2 O.s.p.) Civilný sporový poriadok už výslovne neupravuje možnosť preskúmania znaleckého posudku
iným, tzv. kontrolným znaleckým posudkom. Nie je však vylúčená možnosť vypracovania druhého znaleckého posudku v tej istej veci. CSP predpokladá aj možnosť rozporu dvoch alebo viacerých znaleckých posudkov, a preto v takýchto prípadoch pripúšťa znalecké dokazovanie znaleckým ústavom. Znalecký ústav bude ustanovený aj v prípade obzvlášť závažných prípadov vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie. Novinkou v úprave dokazovania a dôkazných prostriedkov je zavedenie možnosti predloženia tzv. súkromného znaleckého posudku. Jedná sa o znalecký posudok, ktorý si dala vypracovať sama strana sporu bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak má súkromný znalecký posudok všetky predpísané náležitosti a obsahuje znaleckú doložku, v konaní sa na takýto znalecký posudok hľadí rovnako, ako keby bol vypracovaný súdom ustanoveným znalcom. Upustilo sa teda od posudzovania súkromných znaleckých posudkov len ako súkromných listín. Samozrejme, všetky znalecké posudky (aj súkromné) hodnotí súd komplexne v rámci voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotí sa presvedčivosť posudku vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, a ak sa súd s jeho závermi nestotožňuje, je povinný to odôvodniť v rozhodnutí vo veci samej. 27/Všeobecná úprava možnosti určenia výšky nárokov úvahou súdu v zmysle § 136 O.s.p. nemá v Civilnom sporovom poriadku ekvivalent. Podľa ustanovenia § 264 ods. 1 CSP ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu. Citované ustanovenie § 264 ods. 1 je systematicky zaradené k ustanoveniam o rozhodovaní o trovách konania v rámci šiestej hlavy druhej časti Civilného sporového poriadku upravujúcej trovy konania (§ 251 až § 264). Vzhľadom na text a zameranie úpravy v § 264 ods. 1 CSP je zrejmé, že odhad súdu sa týka zisťovania hodnoty nárokov alebo hodnoty základu (predmetu konania) výslovne pre účely výpočtu súdneho poplatku (k tomu pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 973). Preto priama aplikácia ustanovenia § 264 ods. 1 CSP je v okolnostiach posudzovanej veci vylúčená, Civilný sporový poriadok neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní o veci samej výšku žalovaného nároku úvahou či odhadom súdu. 28/Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovia nepreukázali, že by sa vada na predmetnom dome vyskytovala už v čase jeho predaja, a teda nepreukázali, že by bola splnená základná podmienka pre vznik zodpovednosti žalovaných ako predávajúcich za vady predanej veci, teda že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom dôvodnosti ich nároku, je správny. Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska jeho vecnej správnosti, potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP. 29/V odvolacom konaní úspešným žalovaným odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu. 30/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).