Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9CoCsp-7-2021.pdf
PDF · 106.22 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: V. V., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, K., za účasti osobitného subjektu : Združenie slovenských spotrebiteľov, Palisády 22, Bratislava, IČO: 00 678 881, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášiková 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený : Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, Košice, IČO : 36 863 017 o určenie oprávnenia nárokovať si úhradu zmluvných úrokov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 50Csp/48/2016-392 zo dňa 05. augusta 2020 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Osobitnému subjektu Združenie slovenských spotrebiteľov, Palisády 22, Bratislava, IČO: 00 678 881 náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2021 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na zaplatenie úroku vo výške 3,49% ročne zo sumy 425.519,69 € od 01.7.2015 do zaplatenia neexistuje. Súd prvej inštancie žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a súd prvej inštancie nepriznal Združeniu slovenských spotrebiteľov náhradu trov konania.
1.1.Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 01.04.2011 uzatvoril žalobca spolu s M.. J. V. a O. V. so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie a údržbu nehnuteľnosti vo výške 456.400,- € s fixnou úrokovou sadzbou na 3 roky vo výške 4,39%, so spracovateľským poplatkom vo výške 999,- €, s poplatkom za správu úveru vo výške 3,49 € mesačne, s počtom splátok 295,- € od 27.09.2011, s konečnou splatnosťou ku dňu 27.03.2036. Dňa 30.06.2015 žalovaný listom oznámil žalobcovi a ostatným dlžníkom, že ku dňu 30.06.2015 žalovaný vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky vo výške 445.676,46 €, a že pohľadávka zo zmluvy o úvere je ďalej úročená. Zo stanoviska žalovaného k reklamácii zo dňa 26.01.2016 vyplýva, že úroky z omeškania boli vypočítané správne a žalovaný si uplatňuje 3 typy úrokov, a to riadny úrok 3,39 % z istiny 425.519,69 €, úrok z omeškania 5% z istiny 425.519,69 € a úrok z omeškania 5 % u neuhradeného riadneho úroku do dátumu zosplatnenia vo výške 14.138,- €. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 10Csp/49/2018, kde bola žaloba doručená dňa 12.03.2018 sa žalovaný ako žalobca domáha od žalobcu ako žalovaného a ostatných dlžníkov úhrady istiny vo výške 425.519,69 €, úrokov z omeškania vyčíslených od 24.09.2017
vo výške 36.709,22 € a spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 44.239,47 € od 25.09.2017 do zaplatenia a spolu s úrokom vyčísleným do 12.02.2017 vo výške 43.785,50 €. Riadne úroky vo výške 3,39 % ročne si od 13.09.2017 neuplatňuje. Uvedené konanie na Okresnom súde Bratislava IV bolo prerušené do právoplatného skončenia tohto konania.
1.2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 77, § 95 ods. 1,2 a 3 C.s.p., § 137 C.s.p., § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ustanoveniami § 1 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 písm. a), b) a c), § 9 ods. 2 písm. g) a § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu, súd prvej inštancie mal za to, že podľa zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.201 vystupujú na strane dlžníkov žalobca spolu s M.. J. V. a O. V.. V predmetnej určovacej žalobe na strane žalobcu vystupuje žalobca sám, pričom v prípade vybavenia určovacej žaloby sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu, z čoho vyplýva, že sporovými stranami musia byť všetci účastníci právneho úkonu, prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich.
1.3. Súd prvej inštancie dospel taktiež k záveru, že žalobca nemá vo veci naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) C.s.p., pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitého predpisu, tak súd prvej inštancie skúmal preukázanie naliehavého právneho záujmu i z pohľadu tohto osobitného zákona, ktorým je Občiansky zákonník a zákon o spotrebiteľských úveroch. Z týchto osobitých predpisov nevyplýva naliehavý právny záujem. V danom prípade sa žalobca nedomáha určenia inej právnej skutočnosti (platnosti, neplatnosti právneho úkonu alebo inej časti), ale domáha sa klasickou určovacou žalobou určenia, že zmluvné úroky po zosplatnení úveru neexistujú. Súd prvej inštancie dal do pozornosti účel predmetnej zmluvy uvedený v článku I., podľa ktorého je úver poskytnutý za účelom nadobudnutia, úpravy a údržba nehnuteľnosti a podľa článku II. je podmienkou poskytnutia úveru uzatvorenie zmluvy o úvere. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Určovacie žaloby majú podľa teórie procesného práva aj relevantných záverov rozhodovacej praxe súdov v tejto oblasti opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenie, nakoľko určovacia žaloba má charakter preventívnej ochrany práva a nápravu porušeného práva má zabezpečiť žaloba na plnenie). Okrem toho tu musí byť aj stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má určovacia žaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení tkvie v tom, že práve takéto určenie vyrieši buď všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi konania alebo prinajmenšom tie sporné otázky, ktoré sú z hľadiska záujmov účastníka obracajúceho sa na súd významné. Požadované určenie je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu. V konaní na Okresnom súde Bratislava IV je predmetom konania aj riadny úrok odo dňa zosplatnenia do 12.02.2017, pričom predmetom určovacej žaloby je určiť neexistenciu pohľadávky riadnych úrokov vo výške 3,49% ročne zo sumy 425.519,69 € do zaplatenia. Súd prvej inštancie má teda určiť existenciu riadnych úrokov rovnako ako o tom rozhoduje iný súd v konaní o plnenie. Konanie o určovacej žalobe bolo začaté skôr, avšak po pripustení zmeny žalobného návrhu koná iný súd, ktorý v rámci prejudiciality bude rozhodovať aj o nároku žalobcu. Pri skúmaní naliehavosti právneho záujmu ide o posúdenie, či určovací návrh je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany žalobcovho práva. Súd pri tom medziiným skúma, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti a či snáď nevyvoláva akési čiastkové konanie, po ktorom bude nasledovať aj tak iné alebo ďalšie súdne konanie. Určovacou žalobou by nebol odstránený stav právnej neistoty, konanie je nehospodárne a v už konaní o plnenie môže žalobca v rámci obrany uplatniť svoje právo. Súd prvej inštancie sa vyjadril aj k návrhu žalovaného na zastavenie konania pre prekážku litispendencie, a to tak, že nie sú dané zákonné podmienky, keďže v konaní na Okresnom súde Bratislava IV sú ako žalovaní označení všetci účastníci právneho vzťahu, pričom v tomto konaní, žalobu podal len jeden z dlžníkov zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2011.
1.4. O náhrade trov konania rozhodol súdu prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný, a preto mu súd priznal plnú náhradu trov
konania. O náhrade trov konania v prípade osobitého subjektu Združenie slovenských spotrebiteľov súd prvej inštancie rozhodol tak, že mu náhradu nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) C.s.p. a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K naliehavému právnemu záujmu žalobca uviedol, že nemá možnosť podať žalobu na plnenie a ani brániť žalovanému v dispozícii so žalobou o plnenie podanou na Okresnom súde Bratislava IV, teda okrem žaloby podanej v tunajšom konaní nemá k dispozícii iné právne prostriedky, ktorými by sa odstránila spornosť právnych vzťahov. Žalovaný má zriadené na zabezpečenie svoje pohľadávky záložné právo. Žalovaný má možnosť pristúpiť k výkonu záložného práva, kde by mohol uspokojiť svoju pohľadávku aj v časti sporného nároku. V prípade vydania rozsudku a určení neexistencie nároku na úroku z úverovej zmluvy by, žalovaný ako dražobník bol nútený upustiť od vykonania dražby.
2.1. Pokiaľ ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, žalobca má za to, že pokiaľ ide spory vyplývajúce z úveru, kde je viacero solidárne zaviazaných dlžníkov, súdna prax má za to, že ide o samostatné spoločenstvo. Nie je sporné, že z úverovej zmluvy je zaviazaných viacero dlžníkov. Všetci dlžníci z úverovej zmluvy sú solidárnymi dlžníkmi voči žalovanému ako veriteľovi. Preto má za to, že tvoria samostatné spoločenstvo a konajú sami za seba. Záver súdu prvej inštancie je nesprávny a prieči sa záverom súdnej praxe. Aj keby mali tvoriť nerozlučné spoločenstvo, zamietnutie žaloby prichádza do úvahy iba pri nútenom spoločenstve v zmysle § 78 ods. 2 C.s.p.. Záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je naviac nedostatočne odôvodnený.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru, odvolanie žalobcu nespĺňa podmienky zaručeného elektronického podpisu. Ďalej uviedol, že nie je sporné, že žalovaný v pozícii žalobcu vedie konanie na Okresnom súde Bratislava IV o zaplatenie úverovej pohľadávky. K stretu žaloby o určenie a žaloby o plnenie uvádza, že takýto stret sa rieši v prospech žaloby o plnenie, ktorá kreuje prekážku litispendencie a res iudicata. Procesne správnym riešením by malo byť zastavenie konania, keďže paralelné konanie o žalobe na plnenie zakladá neodstrániteľnú procesnú prekážku. Žalovaný považuje závery súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu za správne a zákonné. Konanie na Okresnom súde Bratislava IV reálne prebieha, a bolo tomu tak aj v rozhodujúcom čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. Nejde teda o možnosť žaloby zo strany žalovaného ale riadne iniciovali konanie voči žalobcovi, v ktorom sa domáhajú autoritatívneho uloženia jeho povinností. Záber konania na Okresnom súde Bratislava IV je širší ako u konania, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok. Určovacím rozsudkom, akého sa domáha žalobca mohla byť nastolená definitívna plná istota v úverovom vzťahu. Vyriešil by sa iba jeden parciálny problém, ktorý je však riešený v žalobe o plnenie na Okresnom súde Bratislava IV. Postavenie žalobcu zamietnutím žaloby o určenie nie je ohrozené, môže sa v konaní o žalobe o plnenie domáhať prostriedkov procesného útoku a obrany. Za naliehavý právny záujem žalobca označil potenciálny možný výkon záložného práva. V rozhodnom čase však reálny výkon záložného práva neprebiehal. Nepreukázal žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by preukazoval kroky žalovaného vedúce k realizácii záložného práva a k speňaženiu zálohu. Určovacia žaloba nemôže slúžiť na riešenie minulých ani budúcich stavov a už vôbec nie stavov hypotetických. Právne neistota tak v skutočnosti neexistuje, ale je účelovo vyfabulovaná. Právny poriadok dáva žalobcovi prostriedky ako brániť proti výkony záložného práva napr. žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby, a taktiež je možné spochybniť len časť vymáhaného nároku. Nie je správne tvrdenie žalobcu o tom, že určovací rozsudok by pre žalovaného znamenal povinnosť upustiť od dražby. Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Žalobca nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.
5. Osobitný subjekt Združenie slovenských spotrebiteľov, Palisády 22, Bratislava, IČO: 00 678 881 sa nevyjadrilo ani k odvolaniu žalobcu ani k vyjadreniu žalovaného.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7.1. Podľa § 137 písm. c), d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
7.1. Podľa § 77 ods. 1 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných..
8. Predmetom konania je žaloba žalobcu o určenie, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2021 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na zaplatenie úroku vo výške 3,49% ročne zo sumy 425.519,69 € od 01.7.2015 do zaplatenia neexistuje.
9. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval ustanovenia § 77, § 137 písm. c), d) C.s.p ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Z citovaných ustanovení vyvodil svoje právne závery, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby a to z dôvodu, že nie je možné žalovať požadované určenie právnej skutočnosti keďže to nevyplýva z osobitného predpisu a ďalej z dôvodu že žalobca neosvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje za potrené uviesť nasledovné.
10. Civilný sporový poriadok rozlišuje žaloby na určenie práva podľa § 137 písm. c) C.s.p. a žaloby na určenie právnej skutočnosti § 137 písm. d) C.s.p.. U žalôb na určenie práva právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Ak žalobca zvolil určovaciu žalobu a neprichádza do úvahy určenie v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. čo je aj daný prípad, potom je povinnosťou žalobcu naliehavý právny záujem preukázať v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. (rozhodnutie publikované v Z IV, s.176). Právnym záujmom, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, preto je nevyhnutné zistiť, aký právny dôvod vedie žalobcu k vyvolaniu súdneho sporu o určenie; či prípadný vyhovujúci rozsudok pre žalobcu, by bol po právnej stránke významným a užitočným, teda aby tento mal zmysel a to bez ohľadu na dôvody, ktoré viedli k podaniu žaloby. Naliehavý právny záujem musí existovať v čase rozhodovania súdu.
10.1. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zastáva názor, že naliehavý právny záujem žalobcu nevyplýva zo žiadneho osobitého predpisu a rovnako, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2021 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na zaplatenie úroku vo výške 3,49% ročne zo sumy 425.519,69 € od 01.7.2015 do zaplatenia neexistuje. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní neobstoja keď pre posúdenie naliehavého právneho záujmu je podstatné , že na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 10Csp/49/2018 prebieha konanie o žalobe na plnenie v ktorom sa žalovaný (Slovenská sporiteľňa, a.s.) domáha voči žalobcovi a ostatným dlžníkom (M.. J. V. a O. V.) okrem iného aj nároku
na úroky po zosplatnení úveru, avšak len do 12.02.2017. Pokiaľ ide o úroky zo zosplatneného úveru po 12.02.2017 je zrejmé, že v tejto časti nie je nijakým spôsobom ohrozené postavenie žalobcu a pokiaľ ide o nárok žalovaného na úroky od zosplatnenia úveru po dátum 12.02.2017 tak žalobca vystupuje v konaní na Okresnom súde Bratislava IV v pozícii žalovaného a treba vychádzať z toho, že žaloba na plnenie konzumuje žalobu na určenie. Podaním žaloby na plnenie žalovaným, už nie je postavenie žalobcu neisté, nakoľko žalovaný sa domáha úhrady aj nároku na zmluvné úroky, ktorej neexistencie sa žalobca domáha v konaní o určení a súd v konaní na Okresnom súde Bratislava IV sa bude musieť vysporiadať aj s otázkou, že či je u žalovaného daný nárok na úroky podľa predmetnej úverovej zmluvy aj po zosplatnení. Žalobca zamietnutím žaloby o určenie nie je nijako poškodený, nakoľko v konaní na Okresnom súde Bratislava IV mu patria ako žalovanému všetky prostriedky procesného útoku a obrany, aby mohol preukázať, že či tu daný nárok existuje alebo neexistuje.
11. Správny ja aj záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na požadovanom určení z dôvodu, že na strane žalobcu mali vystupovať všetci dlžníci z predmetnej úverovej zmluvy, keďže sa jedná o nerozlučné spoločenstvo. Za nedôvodné v tomto smere považuje odvolací súd námietky žalobcu uvedené v odvolaní, že s ostatnými dlžníkmi tvorí samostatné procesné spoločenstvo.
11.1. Nerozlučným spoločenstvom sa rozumie také spoločenstvo, kde z povahy veci vyplýva, že rozsudok musí vzťahovať na všetky subjekty na jednej strane. Rozhodovacia prax súdov v Slovenskej republike dospela k záveru, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práve, o ktoré v konaní ide (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/122/2002). V danom prípade, je nepochybné, že účastníkmi zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2011 boli okrem žalobcu a žalovaného, spolu so žalobcom ako dlžníci uvedené ďalšie dve osoby, avšak tie v tomto konaní nevystupujú ako žalobcovia. Je nepochybné z podanej žaloby, že žalobca sa domáhal určenia existencie nároku žalovaného na výplatu úrokov podľa predmetnej úverovej zmluvy od zosplatnenia. Aby mohlo byť takto formulovanej žalobe bola splnená aktívny vecná legitimácia, musí sa týkať všetkých subjektov, ktoré v predmetnej zmluve vystupovali na strane dlžníkov. Tvrdenia žalobcu o samostatnom spoločenstve by znamenalo, že voči jednému dlžníkovi by mala byť konštatovaná existencia/neexistencia nároku na úroky a voči ostatným nie, čo by bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Preto je potrebné považovať, že v tomto konaní mali ako nerozlučné spoločenstvo vstupovať všetci dlžníci z predmetnej úverovej zmluvy. Vzhľadom nato, že v danom konaní absentujú na strane žalobcu zvyšní dlžníci, tak podmienka účasti všetkých účastníkov právneho vzťahu nie je splnené, a nie je daná aktívna vecná legitimácia.
12. Ďalšími námietkami žalobcu uvedených v odvolaní ohľadom záložného práva a jeho možného výkonu sa odvolací súd bližšie nezaoberal keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov o tom, že by žalovaný robil kroky smerom k výkonu záložného práva. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
13. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Osobitnému subjektu, ktorý vystupoval v spore na strane žalobcu v zmysle § 95 C.s.p. odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne takéto trovy preukázane nevznikli.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).