Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v spore žalobcu S. J., N.od. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Q. K. XXX, XXX XX N. Q. K., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., IČO: 52 858 774, so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice proti žalovaným 1/ D.. Z.. S. Y., O.., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX R., 2/ JRD Rakovec, družstvo, so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, 072 03 Rakovec nad Ondavou, IČO: 52 518 167, zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd.: Sro, vl. č. 1490/V, štatutárny orgán: predstavenstvo - Z.. J. Y. - predseda predstavenstva, J. J. - člen predstavenstva, J. D. - člen predstavenstva, zastúpeným Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., IČO: 50 120 000, so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti t a k t o

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že kúpna zmluva, ktorou žalovaný v 1. rade previedol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. Q. K., obec N. Q. K., okres J., ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva a/ LV č. XXXX ako parcela registra „E“

- parcela č. 1238 o výmere 7526 m2, druh pozemku orná pôda vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 288/57120 k celku

b/ LV č. XX ako parcela registra „E“

- parcela č. 1239 o výmere 388850 m2, druh pozemku orná pôda vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 420/57120 k celku

c/ LV č. XXXX ako parcela registra E

- parcela č. 1240 o výmere 3323 m2, druh pozemku vodná plocha vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 420/57120 k celku na žalovaného v 2. rade, ktorej vklad bol povolený pod č. k. V-4272/19 zo dňa 15.01.2020 - 43/20 je neplatná.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 12.04.2021 domáhal proti žalovaným určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. N. Q. K., obec: N. Q. K., okres: J., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, ako parcela registra „E“ č. 1238, o výmere 7526 m2, druh pozemku orná pôda, nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k. ú. N. Q. K., obec: N. Q. K., okres: J. ako parcela registra „E“ č. 1239 o výmere 388850 m2, druh pozemku orná pôda a nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. N. Q. K., obec: N. Q. K., okres:

J., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 1240 o výmere 3323 m2, druh pozemku vodná plocha.

2. Žalovaný v 1. rade ako podielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XX, LV č. XXXX k. ú. N. Q. K. uzatvoril so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu, ktorou na žalovaného v 2. rade previedol svoje spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX vo veľkosti podielu 288/57120 k celku, vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV č. XX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 420/57120 k celku, vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 420/57120 k celku, a to kúpnou zmluvou na základe ktorej vklad bol povolený pod číslom V-4272/19 zo dňa 15.01.2020 - 43/20. Žalovaný previedol svoje spoluvlastnícke podiely vo vyššie uvedených nehnuteľnostiach bez toho, aby žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi týchto nehnuteľností ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie v súlade s . Listami zo dňa 31.03.2021, ktorý žalovaný v 1. rade prevzal dňa 06.04.2021 a žalovaný v 2. rade dňa 06.04.2021 sa žalobca v súlade s ust. v spojení s ust. dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorou žalovaný v 2. rade nadobudol spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných - parcelách zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XX, LV č. XXXX k. ú. N. Q. K., nakoľko žalobca mal na tieto spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach predkupné právo a žalovaný v 1. rade mu v súlade s neponúkol na odkúpenie jeho spoluvlastnícke podiely na vyššie uvedených nehnuteľnostiach.

3. Nakoľko žalovaní spochybňujú platnosť dovolania sa relatívnej neplatnosti, žalobca sa touto žalobou v súlade s v spojení s dovoláva neplatnosti zmluvy, ktorú uzatvoril žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade a ktorou žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2. rade svoje spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 288/57120 k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. N. Q. K., obec: N. Q. K., okres: J., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vo veľkosti podielu 420/57120 k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. N. Q. K., obec: N. Q. K., okres: J., ktoré sú zapísané na LV č. XX vo veľkosti 420/57120 k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. N. Q. K., obec: N. Q. K., okres: J., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX a ktorej vklad bol povolený pod č. V - 420/19 zo dňa 15.01.2020 - 43/20, nakoľko žalovaný v 1. rade neponúkol vyššie uvedené nehnuteľnosti žalobcovi na odkúpenie.

4. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil súdu LV č. XXXX, č. XX a č. XXXX k. ú. N. Q. K., obec: N. Q. K., okres: J., listy adresované žalovaným žalovaným v 1. a v 2. rade zo dňa 31.03.2021.

5. Žalovaný v 2. rade uviedol, že so žalobou nesúhlasí a že má za to, že namietanou zmluvou došlo k prevodu medzi osobami blízkymi a práve z tohto dôvodu nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, pretože žalovaný v 1. rade v takomto prípade nemusel svoj spoluvlastnícky podiel najskôr ponúkať ostatným spoluvlastníkom podľa na odkúpenie. Žalovaný v 1. rade ako člen JRD Rakovec, družstvo ( žalovaného v 2. rade ) previedol vlastnícke právo na blízku osobu, právnickú osobu - JRD Rakovec, družstvo ( žalovaného v 2. rade ). Akúkoľvek ujmu spôsobenú žalovanému v 2. rade by žalovaný v 1. rade ako jeho člen pociťoval ako vlastnú ujmu. Žalovanému v 1. rade vzniklo členstvo v JRD Rakovec, družstvo - žalovanom v 2. rade počas trvania družstva - prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky. V čase uskutočnenia namietaného prevodu bol žalovaný v 1. rade riadnym členom žalovaného v 2. rade a jeho členstvo stále trvá. Družstvo je v zmysle spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Ako člen družstva má žalovaný v 1. rade právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku a právo byť volený do orgánov družstva. Žalovaný v 2. rade sa o svojich členov stará nad tento rozsah určený zákonom, poskytuje im napríklad zvýšený základný nájom v prípade prenájmu pôdy, dodatočný nájom, bonus, do výšky 20 % základného nájmu možnosť úhrady aj viacročného základného nájmu vopred, zabezpečenie bezplatnej právnej pomoci ohľadne už uzatvorených nájomných zmlúv s inými subjektmi, pri obnove dedičského konania pri nevysporiadaných nehnuteľnostiach, využitie stojných kapacít družstva, atď.. Z uvedeného je zrejmé, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je osobné, majetkové a ďalšie prepojenie teda, že je medzi týmito osobami „ blízkosť “, kvalifikovaná prepojenosť vyžadovaná .

6. Žalovaný v 2. rade uviedol, že pojem blízka osoba je definovaný v ustanovení , kde sa uvádza, že blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Na právnické osoby je aplikovateľná druhá veta , ktorá hovorí vo všeobecnosti o osobách, nielen o fyzických osobách a obdobnom pomere, teda neviaže blízke osoby iba na rodinný pomer. Z ustanovenia druhá veta teda vyplýva, že osobami blízkymi môžu byť aj právnické osoby, ktoré sú tak vzájomne prepojené, že v prípade, ak by ujmu utrpela jedna z týchto osôb, druhá by to pociťovala ako ujmu vlastnú.

7. V tejto súvislosti poukázal na dostupné rozhodnutia súdov napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.2014 sp. zn. , Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.05.2014 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.06.2011 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.01.2010 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.04.2004 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 01.08.2002 sp. zn. .

8. Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že k rovnakému záveru ako dospela vyššie uvedená judikatúra dospela aj katastrálna prax - v katastrálnom bulletine č. 3/2016 sa v odpovedi na otázku pod č. 3 uvádza, že aj právnická osoba môže byť za určitých okolností „ blízkou osobou “ fyzickej osobe na účely . Žalovaný v 2. rade ďalej poukázal na to, že žalobca sa domáha určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Právny úkon - kúpna zmluva ( zmluva o nepeňažnom vklade ), je právnou skutočnosťou. S prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k ustanoveniu a je možné vyvodiť, že zákon zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Za takýto právny predpis, normu nemožno považovať ustanovenie . Relatívnej neplatnosti sa podľa ustanovenia možno dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať všetkým účastníkom právneho úkonu. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku ( ex tunc ). Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Doručením dovolania sa relatívna neplatnosť právneho úkonu končí a nastáva neplatnosť, ktorú možno účinkami prirovnať k absolútnej neplatnosti. Možnosť určenia tejto právnej skutočnosti súdom zo znenia ustanovenia nie je možné vyvodzovať. Rovnako nemožno procesnú prístupnosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa ustanovenia vyvodiť z ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( katastrálny zákon ), keďže toto ustanovenie upravuje len procesný postup okresného úradu ako miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra v prípade rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností. V ustanovení nie je výslovne uvedené, že osoba sa môže na súde domáhať relatívnej neplatnosti v určených prípadoch. Ustanovenie ustanovuje v ktorých prípadoch sa považuje právny úkon za relatívne neplatný, pričom zároveň vo všeobecnosti uvádza, že tejto neplatnosti sa treba dovolať. Určenie existencie právnej skutočnosti napr., že právny úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu najmä z hmotného práva.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.05.2021 zotrval na podanej žalobe, ako aj na dôvodoch, ktoré v nej uviedol a s dôvodmi vyjadrenia žalovaného v 2. rade sa nestotožnil. Doplnil, že vychádzajúc z koncepcie predkupného práva a ustanovenia jednoznačne vyplýva, že spoluvlastník, ktorý chce svoj podiel previesť na inú osobu, musí ostatným spoluvlastníkom urobiť tzv. ponuku na odkúpenie podielu, čo žalovaný v 1. rade opomenul. Žalobca ako oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má v prípade porušenia povinnosti zo strany zaviazaného spoluvlastníka právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom -

zaviazanou osobou a nadobúdateľom - treťou osobou z dôvodu tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Tento postup dodržal aj žalobca a riadne v súlade s ustanoveniami sa domáhal relatívnej neplatnosti voči žalovaným. Ak teda jeden z podielových spoluvlastníkov scudzí vec bez toho, aby ju ponúkol ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi, nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nadobúdateľ získal vec, ale oprávnený má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy v súlade s alebo sa domáhať od nadobúdateľa - od nového podielového spoluvlastníka, aby mu vec ponúkol na kúpu podľa ustanovenia .

10. Žalobca ďalej uviedol, že ak žalovaný poukazuje na rozhodnutia súdov ČR, v rámci ktorých sa vyskytol názor, že blízkou osobou môže byť aj právnická osoba, ide o prípady, ak spoluvlastník vkladá spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti do spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je spoločníkom, ide v zmysle ustanovenia o prevod spoluvlastníckeho podielu na osobu jemu blízku, avšak je nutné dodať, že v týchto prípadoch ide o tzv. jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, teda o spoločnosť, kde jedna a tá istá osoba je konateľom a zároveň aj spoločníkom spoločnosti, nejde o družstvo, ako je to v tomto prejednávanom prípade a zároveň v žiadnom prípade nejde o problematiku porušenia predkupného práva, ale o problematiku vkladu spoluvlastníckeho podielu, čo sú dve úplne odlišné otázky. Poprel tvrdenia o kvalifikovanej prepojenosti a osobnom, majetkovom a ďalšom prepojení medzi žalovaným v 1. a žalovaným v 2. rade, pričom mal za to, že tieto tvrdenia žalovaného ohľadom blízkych osôb v nadväznosti na právnické osoby nemožno v danom prípade aplikovať, nakoľko tvrdenia žalovaného o kvalifikovanej prepojenosti sú v tomto prípade účelové, aby sa vyhol určeniu relatívnej neplatnosti právnych úkonov z kúpnej zmluvy.

11. K tvrdeniu žalovaného v 2. rade o neprípustnosti žaloby uviedol, že ustanovenie zavádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba, teda v ustanovení neuvedená, je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Ustanovenie uvádza, že ,, ak takéto určenie vyplýva z osobitného predpisu “, pričom takýmto osobitným predpisom je jednoznačne aj , a to konkrétne ustanovenia týkajúce sa dovolania sa relatívnej neplatnosti, nakoľko sa žalobca riadne dovolal relatívnej neplatnosti právnych úkonov - kúpnych zmlúv. V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektuje zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu zákon považuje za neplatný, v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú ( ustanovenie ). Priamo ustanovenie stanovuje, že v prípade, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Žalobca sa riadne dovolal relatívnej neplatnosti v zmysle . Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti ( náprava protiprávneho stavu ) v podobe možnosti oprávneného subjektu v zákonných medziach realizovať predkupné právo, už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému.

12. Žalovaní v reakcii na vyjadrenie žalobcu dňa 04.06.2021 uviedli, že trvajú na svojich predošlých vyjadreniach z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 1. rade nemohol porušiť predkupné právo, pretože previedol vlastníctvo na blízku osobu. Uviedol, že rovnaké pravidlá by sa mali vzťahovať na všetky osoby bez ohľadu na to, či ide o fyzické osoby alebo právnické osoby. Zároveň nemá platiť odlišný právny režim v závislosti od toho, či sa jedná o právnickú osobu - spoločnosť s ručením obmedzeným a pre právnickú osobu - družstvo, pretože každá právnická osoba prejavuje svoju vôľu navonok prostredníctvom fyzických osôb, je tvorená fyzickými osobami, ktoré z činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom profitujú. Teda osobné, majetkové alebo iné prepojenie existuje nielen medzi samotnými fyzickými osobami, ale tiež medzi právnickými a fyzickými osobami, ako aj medzi právnickými osobami navzájom, nie len v spoločnosti s ručením obmedzeným s jedným alebo viacerými spoločníkmi, ale vo všetkých právnických osobách, bez ohľadu na formu právnickej osoby. Mali za to, že je nepopierateľné, že slovenské zákony sú podobné zákonom českým, slovenskí zákonodarcovia sa inšpirujú zmenami a vývojom zákonov v Čechách, a sudcovia sa pri rozhodovaní, ako aj právna prax, sa inšpiruje českou judikatúrou. Česká republika má v súčasnosti v novom č. 89/2012 Sb. v , zakotvené ustanovenie ohľadne blízkych osôb v prípade právnických osôb. Avšak aj pred touto zákonnou úpravou dospeli pri rozhodovaní výkladom k tomu, že aj v prípade právnických osôb existujú osoby blízke a koho možno za tieto blízke osoby považovať. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR číslo zo dňa 12.05.2009 o pravidlách uplatňovania nárokov z porušenia zákonného predkupného práva. Z dovolania sa neplatnosti a zo žaloby vyplýva, že žalobca sa dovoláva neplatnosti celého prevedeného podielu, nie pomerne v zmysle pravidla pomerného uplatňovania nárokov z porušeného zákonného predkupného práva, pričom žiadnu dohodu medzi spoluvlastníkmi nepredložil ani nespomenul. Žalovaní zastávajú názor, že ak sa žalobca dovolal neplatnosti zmluvy, aj keď by to žalovaní neakceptovali, stále by žalobca mal zastávať názor, že zmluva je neplatná, bez potreby tohto, aby súd o neplatnosti rozhodoval v petite. Žalovaní uviedli, že žalobný petit mal znieť v prípade žalobcu inak, ak už na požadovaný konečný stav tak, aby bolo z výroku súdu zrejmé, kto je vlastníkom.

13. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril 14.05.2021. Uviedol, že k porušeniu predkupného práva z jeho strany nedošlo, pretože išlo o prevod medzi osobami blízkymi a preto nemusel ponúknuť svoj podiel ostatným spoluvlastníkom. Je členom družstva a aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol jeho členom. Žalovaný v 2. rade sa o neho stará nad rozsah určený zákonom a poskytuje mu zvýšený základný nájom v prípade prenájmu pôdy, dodatočný nájom, bonus do výšky 20 % základného nájmu, bezplatnú právnu pomoc a pod.. Rovnako ako žalovaný v 2. rade poukázal na závery katastrálneho bulletina 3/2016, na judikatúru českých súdov a taktiež poukázal na neprípustnosť žaloby podľa ..

14. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných v 1. a 2. rade vyjadril svojim podaním zo dňa 26.05.2021. Uviedol, že v ustanovení je zakotvené zákonné predkupné právo spoluvlastníkov. Predkupné právo obmedzuje spoluvlastníka v nakladaní s jeho podielom v tom zmysle, že je povinný ak nejde o prevod blízkej osobne podiel prednostne ponúknuť všetkým ostatným podielovým spoluvlastníkom, bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov. Túto zákonnú povinnosť si žalovaný v 1. rade nesplnil. Žalobca ako oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má v prípade porušenia povinnosti zo strany zaviazaného spoluvlastníka právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom zaviazanou osobou a nadobúdateľom treťou osobou z dôvodu relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Tento postup žalobca dodržal a u žalovaných v 1. a 2. rade sa domáhal relatívnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy v zmysle . Poukázal aj na tú skutočnosť, že v danom prípade sa alternatívne mohol domáhať od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na kúpu podľa ustanovenia .

15. Čo sa týka tvrdenia žalovaných, že aj právnická osoba môže byť osobou blízkou žalobca poukázal tiež na rozhodnutia súdov v Českej republike s tým, že vo všetkých citovaných prípadoch žalovanými ide o prípady, ak spoluvlastník vkladá spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti do spoločnosti s ručením obmedzeným v ktorej je spoločníkom, pričom v týchto prípadoch ide o jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, teda o spoločnosť, kde jedna a tá istá osoba je konateľom a zároveň aj spoločníkom spoločnosti, nejde o družstvo, ako je v tomto prejednávanom prípade a nejde o problematiku porušenia predkupného práva, ale o problematiku vkladu spoluvlastníckeho podielu, čo sú dve úplne odlišné otázky. Z analogického použitia možno vyvodiť, že za osobu blízku právnickej osobe možno tiež považovať fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby alebo ktorá má k právnickej osobe obdobný vzťah a súčasne keby dôvodne pociťovala ujmu, ktorú by utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. S týmto tvrdením sa žalobca nestotožnil. Takúto aplikáciu možno pripustiť vtedy, ak ide o vzťah fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je táto fyzická osoba jediným spoločníkom a zároveň konateľom, čo nie je tento prejednávaný prípad, nakoľko žalovaný v 2. Rade je družstvom.

16. Žalobca nepoprel, že kúpna zmluva je právnou skutočnosťou s poukazom na je výslovne uvedené, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu a práve takýmto osobitným predpisom je ustanovenie obsiahnuté v , kde sa výslovne hovorí, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( , ), ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Následne v zmysle ide o prevod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení okrem iných aj považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Práve žalobca sa neplatnosti takého právneho úkonu dovolal, teda splnil zákonné podmienky na podanie žaloby, ktorá je predmetom tohto sporu.

17. Žalovaní vo svojej duplike zo dňa 04.06.2021 reagovali na vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.05.2021, a to tak, že nesúhlasia s tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení žalobcu. Sú toho názoru, že rovnaké pravidlá by sa mali vzťahovať na všetky osoby bez ohľadu na to, či ide o právnické alebo fyzické osoby, pretože osobné, majetkové alebo iné prepojenie existuje nielen medzi fyzickými osobami, ale tiež medzi právnickými a fyzickými osobami, ako aj medzi právnickými osobami navzájom, nie len v spoločnostiach s ručením obmedzeným s jedným alebo viacerými spoločníkmi, ale vo všetkých právnických osobách bez ohľadu na formu právnickej osoby. Aj na právnické osoby je aplikovateľná druhá veta , ktorá hovorí vo všeobecnosti o osobách a obdobnom pomere, teda neviaže blízke osoby iba na rodinný pomer. Poukázali na to, že Česká republika má v súčasnosti v novom , , kde je zakotvené ustanovenie ohľadne blízkych osôb v prípade právnických osôb. Sú toho názoru, že ak sa žalobca dovolá neplatnosti zmluvy, aj keby to žalovaný neakceptoval stále by žalobca mal zastávať názor, že zmluva je platná bez potreby toho, aby súd o neplatnosti rozhodoval v petite.

18. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.06.2021 k podaniu žalovaných zo dňa 04.06.2021 súd zistil, že tento sa s názorom žalovaných nestotožňuje. Petit formulovaný žalobcom je správny, nakoľko sa týka určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti a nie nahradenia prejavu vôle k prípustnosti žaloby. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo dňa 08.12.2020. V ostatnom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

19. Žalovaný v 1. rade uzatvoril so žalovaným v 2. rade dňa 26.11.2019 kúpnu zmluvu, ktorou previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. N. Q. K. zapísaných na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX o výmere 7526 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 228/57120 k celku, na LV č. XX k. ú. N. Q. K. parcela registra „E“ č. 1239 o výmere 388850 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 420/57120 k celku, na LV č. XXXX parcela registra „E“ č. XXXX o výmere 3323 m2 v spoluvlastníckom podiele 420/57120 k celku. Vklad uvedenej zmluvy bol povolený Okresným úradom Michalovce, katastrálnym odborom pod č. V-4272/19 zo dňa 15.01.2020-43/20.

20. Dňa 31.03.2021 zaslal žalobca obom žalovaným dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia . V liste uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom na dotknutých nehnuteľnostiach a touto cestou sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli žalovaní medzi sebou. V liste poukázal na a keď uviedol, že žalovaný v 1. rade prevod spoluvlastníckych podielov urobil bez toho, aby mu svoj spoluvlastnícky podiel ponúkol ako podielovému spoluvlastníkovi. V súlade s ustanovením v spojení s ustanovením sa dovolal neplatnosti uvedenej zmluvy. Dovolanie relatívnej neplatnosti obaja žalovaní prevzali 06.04.2021.

21. Žalovaný v 2. rade reagoval listom zo dňa 08.04.20201 v ktorom uviedol, že dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 1. rade neakceptuje. Tvrdil, že momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. Znamená to, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, vrátane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva. Z dovolania sa neplatnosti nevyplýva akýkoľvek záujem S. J. o nadobudnutie časti pripadajúcej na podiel v pomere k podielom k ostatným spoluvlastníkom za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpilo JRD Rakovec, družstvo od pôvodného spoluvlastníka a vyzerá to tak, že má len záujem spôsobiť škodu. Má záujem o navrátenie vlastníckeho práva do pôvodného stavu bez bližšieho odôvodnenia. Ďalej uviedol, že spoluvlastníci sa majú dohodnúť o výkone predkupného práva tak, že na miesto pomerného odkúpenia podielu podiel odkúpi len jeden z nich. Bez dohody sa nemôže domáhať celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci ostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže znamenať súhlas. Aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť, dovolať sa neplatnosti len pomerne, teda z každého spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Z dovolania sa neplatnosti vyplýva, že žalobca sa dovoláva neplatnosti celého prevedeného podielu, nie pomerne.

22. Z LV č. XX k. ú. N. Q. K. súd zistil, že na tomto je vedená parcela registra „E“ č. 1239 orná pôda o výmere 388850 m2. Pod B 41 je vedený žalobca ako spoluvlastník v podiele 540/57120 a pod

B122 žalovaný v 2. rade v podiele 288/57120 titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V 4272/19 z. d. 15.01.2020 - Čz 43/20.

23. Z LV č. XXXX k. ú. N. Q. K. súd zistil, že na tomto je vedená parcela registra „E“ č. 1240 vodná plocha o výmere 3323 m2. Pod B 41 je vedený žalobca ako spoluvlastník v podiele 540/57120 a pod B122 žalovaný v 2. rade v podiele 288/57120 titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V 4272/19 z. d. 15.01.2020 - Čz 43/20.

24. Z LV č. XXXX k. ú. N. Q. K. súd zistil, že na tomto je vedená parcela registra „E“ č. 1238 orná pôda o výmere 7526 m2. Pod B 40 je vedený žalobca ako spoluvlastník v podiele 540/57120 a pod B 120 žalovaný v 2. rade v podiele 288/57120 titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V 4272/19 z. d. 15.01.2020 - Čz 43/20.

25. Z potvrdenia o členstve v JRD Rakovec, družstvo Rakovec nad Ondavou, IČO: 58 518 167 na č. l. 123 spisu súd zistil, že žalovaný v 1. rade D.. Z.. S. Y., O.., nar. XX.XX.XXXX je členom družstva od 15.10.2019 s členským vkladom 1,- eur.

26. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( , 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

28. Podľa ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

29. Podľa blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

30. Žalobca sa domáhal určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z toho dôvodu, že žalovaný v 1. rade pri prevádzaní svojich podielov v nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX, LV č. XX, LV č. XXXX k. ú. N. Q. K. porušil ustanovenie , keď neponúkol svoj podiel žalobcovi na predaj.

31. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.2019 previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX, LV č. XX, LV č. XXXX k. ú. N. Q. K. na žalovaného v 2. rade. Sporné nebolo ani to, že žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy listami adresovanými žalovaným v 1. a 2. rade dňa 31.03.2021 a že dovolanie sa relatívnej neplatnosti obaja prevzali dňa 06.04.2021. Rovnako nebol spor v tom, že žalovaný v 1. rade bol v čase prevodu nehnuteľnosti členom družstva, teda žalovaného v 2. rade od 15.10.2019 do 26.11.2019.

32. Napriek rozsiahlej právnej argumentácii oboch strán sporu, spornou medzi stranami zostali iba dve zásadné otázky, a to, či žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy je v zmysle ustanovenia prípustná a otázka porušenia predkupného práva, keďže žalovaný v 2. rade tvrdil, že v prípade prevodu nehnuteľnosti išlo o prevod na blízku osobu v zmysle ustanovenia .

33. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či žaloba je v zmysle ustanovenia prípustná. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že žaloba nie je prípustná, pretože právo podať žalobu o relatívnu neplatnosť zmluvy nevyplýva z osobitného predpisu. Podľa názoru žalovaného osobitným predpisom, ktorý umožňuje podať žalobu o neplatnosť relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy nemôže byť ustanovenie ani ustanovenie katastrálneho zákona. S týmto názorom sa súd nestotožňuje.

34. Žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy, či už pre absolútnu alebo relatívnu neplatnosť je nepochybne žalobou o určenie právnej skutočnosti, teda žalobou podľa . Súd je toho názoru, že zákon dáva podielovému spoluvlastníkovi pri porušení jeho predkupného práva tri alternatívy ochrany proti tomu, kto jeho predkupné právo porušil: 1. má právo domáhať sa relatívnej neplatnosti zmluvy, 2. má právo domáhať sa, aby mu bola vec ponúknutá na kúpu alebo 3. mu predkupné právo zostáva zachované (, ). Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR číslo , , v ktorom uviedol, že všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z ustanovenia v spojení s - možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa . Uvedené nároky ( všeobecné a špeciálny ) sa vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Z povahy týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu ( ) a tiež niektorý z nárokov vyplývajúci z ( napr. žiadať o nahradenie prejavu jeho vôle nadobúdateľa, alebo si ponechať predkupné právo voči nemu ). Vo všeobecnosti treba prisvedčiť záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva ( ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa O.s.p i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Treba zdôrazniť, že rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom ( ), čo samo osebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu ( ) žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Existencia naliehavého právneho záujmu ( ) v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníka veci ( v spojení s ) závisí však aj od posúdenia toho, aký právny dôvod vedie oprávneného k vyvolaniu súdneho sporu.

35. Aj keď citované rozhodnutie riešilo otázku naliehavého právneho záujmu podľa ustanovenia , ktorý sa v prípade žalôb podľa nevyžaduje, uvedené závery dovolacieho súdu dávajú odpoveď aj na otázku, či je žaloba o relatívnu neplatnosť zmluvy prípustná podľa ustanovenia . Súd je toho názoru, že pokiaľ samotný zákon dáva v prípade porušenia predkupného práva podielovému spoluvlastníkovi možnosť výberu ochrany pre porušenie predkupného práva, nemožno žalobu o relatívnu neplatnosť zmluvy považovať za neprípustnú a za osobitný predpis je možné v tomto prípade považovať samotný , ktorý takúto alternatívu umožňuje. V súdenej veci nie je sporné, že žalobca sa relatívnej neplatnosti dovolal u oboch žalovaných, ktorí však relatívnu neplatnosť zmluvy neuznali. Mal preto právo obrátiť sa na súd a je jeho právom vybrať si, ktorú z alternatív ochrany vlastníckeho práva využije.

36. Žalovaný v 2. rade argumentoval aj tým, že pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. K uvedenému súd uvádza, že po prijatí novej procesnej normy ustanovenie nevylučuje žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu ako udalosti minulej. Ako uvádzajú komentáre k , ide o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie súdu. V konaní nie je sporné, že žalobca sa neplatnosti právneho úkonu u oboch žalovaných dovolával, pričom žalovaní relatívnu neplatnosť zmluvy neuznali, preto podanie žaloby o neplatnosť zmluvy nie je možné vylúčiť. Súd je toho názoru, že v prípade uplatnenia žaloby o relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa v nadväznosti na , ide o jeden zo spôsobov ochrany vlastníckeho práva, ktoré nemožno oprávnenej osobe uprieť. Už v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu sa uvádza, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu

svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na spoluvlastníctvo ( podielové aj bezpodielové ). Zjednodušené ponímanie ochrany vlastníckeho práva znamená ochranu vlastníka veci pred každým, kto do toho práva neoprávnene zasiahne a je špecifická v tom, že chráni každého spoluvlastníka aj proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov.

37. Žalovaný v 2. rade ďalej tvrdil, že žalovaný v 1. rade nemal povinnosť ponúknuť žalobcovi svoj podiel, pretože s ním uzavrel kúpnu zmluvu ako s osobou blízkou ako člen družstva, preto nebol povinný ponúknuť svoj podiel žalobcovi. Uviedol, že žalovaný v 1. rade ako člen družstva má právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku a právo byť volený do orgánov družstvo. Žalovaný v 2. rade sa o svojich členov stará nad tento rozsah určený zákonom, poskytuje im napríklad zvýšený základný nájom v prípade prenájmu pôdy, dodatočný nájom, bonus, do výšky 20% základného nájmu, možnosť úhrady aj viacročného základného nájmu vopred, zabezpečenie bezplatnej právnej pomoci ohľadne už uzatvorených nájomných zmlúv s inými subjektmi, pri obnove dedičského konania pri nevysporiadaných nehnuteľnostiach, využitie strojných kapacít družstva, atď.. Podľa názoru súdu ani táto argumentácia neobstojí. Žalovaným menované benefity nad zákonom určený rozsah sami osobe nezakladajú vzťah blízkej osoby.

38. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že definícia osoby blízkej je viazaná na fyzické, nie právnické osoby. Z priebehu konania je zrejmé, že žalovaný previedol svoj podiel nie na blízku fyzickú osobu ale na osobu právnickú - družstvo. Žalovaný v 2. rade poukazoval na judikatúru českých súdov, ktoré akceptujú ako blízku osobu aj právnické osoby. V zásade súd nevylučuje za použitia analógie aj argumentáciu, že v určitých konkrétnych prípadoch je možné aj právnickú osobu považovať za osobu blízku v zmysle ustanovenia . Súd sa však prikláňa k názoru žalobcu, že takúto argumentáciu je možné akceptovať v prípadoch, ak dochádza k prevodu spoluvlastníckeho podielu z fyzickej osoby na právnickú osobu, ktorej je prevádzajúca fyzická osoba napr. výlučným vlastníkom a ktorej ujmy sa jej musia osobne dotýkať. Prípadne ide o také konkrétne okolnosti prípadu, ktoré takýto výklad ustanovenia vo vzťahu k právnickým osobám odôvodňujú.

39. Podľa jedného z rozhodnutí NS SR v otázke blízkych osôb v ustanovení vymedzuje prioritne subjekty, ktoré bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania, resp. bez akejkoľvek ďalšej podmienky majú status blízkej osoby. Ide o osoby nachádzajúce sa v najužších rodinných väzbách ( predkovia - potomkovia, súrodenci a manželia ). Zároveň v časti za bodkočiarkou definuje ( v podstate neohraničenú ) skupinu, ktorá na status blízkej osoby potrebuje predovšetkým splniť podmienku, aby ujmu jednej z dotknutých osôb druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa názoru súdu ani za použitia analógie nie je možné takto definovať vzťah žalovaného v 1. rade k žalovanému v 2. rade. Žalovaný okrem teórie neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti vyplývajúce z jeho obchodnej činnosti, ktoré by mohol žalovaný v 1. rade pociťovať ako vlastnú ujmu ( napríklad že bol nútený ako jednu z možností zachovania činnosti žalovaného vložiť svoj vklad do spoločnosti žalovaného ).

40. Súd preto dospel k záveru, že žaloba o neplatnosť zmluvy je podľa ustanovenia prípustná a v prípade prevodu nehnuteľností zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade nešlo o prevod medzi blízkymi osobami, preto je žaloba žalobcu dôvodná.

41. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom, to znamená vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi vyplýva priamo zo zákona a má vecnoprávnu povahu. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi veci i jeho právnym nástupcom a pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky podiel scudziť, prednostne ho ponúkol na kúpu ostatným spoluvlastníkom. V prípade porušenia tejto povinnosti, ako súd uvádzal vyššie, zákon dáva tomu podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené, možnosť ochrany vo forme uplatnenia relatívnej neplatnosti zmluvy, na základe ktorej k prevodu došlo, alebo má právo domáhať sa, aby mu prevádzaný podiel bol ponúknutý alebo mu predkupné právo zostáva zachované. Je právom podielového spoluvlastníka vybrať si, ktorú z možností ponúkaných zákonom využije.

42. Žalobca využil svoje právo žalovať neplatnosť kúpnej zmluvy. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa listami zo dňa 5.12.2020 dovolal voči obom žalovaným relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorú nerešpektovali. Súd preto nemohol odoprieť žalobcovi právo na ochranu spočívajúcu v rozhodnutí súdu o neplatnosti zmluvy, pretože toto právo žalobcu je v súlade s ustanovením v nadväznosti na ustanovenie .

43. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne v súlade s ustanovením vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).