Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/235/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľky: I. G., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom E., M. G. č. XX/X, zastúpená JUDr. Ľubomírom Kišacom, advokátom so sídlom Topoľčany, Škultétyho č. 1597/7, proti odporcovi: Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XX, zastúpený Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom so sídlom Topoľčany, sv. Cyrila a Metoda č. 4647/1, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15. mája 2013 č. k. -158, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o určení paričnej lehoty m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 16.400 eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území G., zapísané na LV č. XX, ako parc. č. 120/3 záhrady o výmere 3.154 m2, parc. č. 120/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 763 m2, rodinný dom súp. č. 81 na parc. č. 120/6, a tieto nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, ktorý je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 16.400 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Štátu náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľka dňa 18.10.2011 podala na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území G., zapísaných na LV č. XX ako parc. č. 120/3 záhrady o výmere 3.154 m2, parc. č. 120/6 zastavené plochy a nádvoria o výmere 763 m2, stavby, dom súp. č. 81 na parc. 120/6, ktoré nehnuteľnosti navrhla prikázať do výlučného vlastníctva odporcu, ktorému bude uložená povinnosť zaplatiť jej z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva jej podiel v sume určenej podľa znaleckého posudku. Návrh podala z dôvodu, že mala záujem na mimosúdnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak vzhľadom na postoj odporcu, ktorý jej návrh neakceptoval, k mimosúdnemu vysporiadaniu nedošlo. Predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Užívané sú po smrti matky výlučne odporcom, ktorý jej znemožňoval užívanie nehnuteľností. Pretože odporca odmietal

s ňou komunikovať, navrhla mu cestou advokátskej kancelárie, mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva listom zo dňa 14.9.2011 tým spôsobom, žeby odporcovi odpredala svoj spoluvlastnícky podiel. Odporca nato reagoval tak, že ňou navrhnutá suma je nereálna.

Súd po vykonanom dokazovaní skutkovo zistil, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území G. tak, ako sú uvedené vyššie a zapísané na LV č. XX, na každého v podiele jednej polovice. Medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Medzi účastníkmi nebol sporný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva odporcu. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola vyčíslená znalcom na sumu 32.800 eur.

Právne vec posúdil podľa ust. podľa a a (OZ a poukázal na to, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia podieloví spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, pokiaľ nedôjde medzi nimi k dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na zrušenie a vyporiadanie súdnou cestou. Pri svojom rozhodovaní súd nie je viazaný konkrétnym návrhom spoluvlastníka, ale môže rozhodnúť aj inak, zákon však určuje záväzné poradie spôsobu vyporiadanie spoluvlastníctva, ktoré súd musí rešpektovať. Na prvom mieste súd skúma, či vec možno reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle, pričom pokiaľ ide o rozdelenie budovy, rodinného domu tieto možno rozdeliť tak, aby vznikli samostatné nehnuteľnosti podľa stavebno-právnych predpisov. Pri zrušení spoluvlastníctva nehnuteľností reálnym rozdelením veci je potrebné, aby bolo možné vytýčiť hranice medzi novo vzniknutými parcelami, aby bolo možné zaviesť nový stav do evidencie nehnuteľností, pri reálnom rozdelení nehnuteľností treba skúmať, či môžu slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá ich povahe, pričom pri pozemkoch závisí toto posúdenie od ich polohy, celkovej plochy ako aj tvaru, u budov vyplýva nerozdeliteľnosť už i z toho, že ide o rodinný dom s jediným bytom, jediným vchodom, jediným komínom a podobne. Pokiaľ spoločnú vec nie je možné reálne rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, prichádza potom do úvahy druhý spôsob, ktorým je prikázanie vecí za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní súd prihliada nato, aby vec mohla byť účelne využitá i vzhľadom na výšku podielu spoluvlastníkov. Tretím spôsobom vyporiadania je predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov, ak vec nechce žiadny zo spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní platí zásada, že spoluvlastníctvo k veciam má byť zrušené, ak o to požiada niektorí zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval.

Výnimočne ustanovenie umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať, pričom v takom prípade môže súd návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zamietnuť. Môže dôjsť k tomu iba výnimočne, zo závažných dôvodov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a preto musel vo veci rozhodnúť súd, ktorý zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov. Medzi účastníkmi nebol sporný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď prvý spôsob, ktorý uvádza zákonné ustanovenie nebol možný. Preto prichádzal do úvahy druhý spôsob, nehnuteľností prikázať do výlučného vlastníctva odporcu, keď pri svojom rozhodovaní prihliadal súd na účelné využitie nehnuteľnosti, ďalej na skutočnosť, kto spornú nehnuteľnosť užíva. Preto súd prikázal predmetné nehnuteľnosti v celosti do výlučného vlastníctva odporcu, ktorého súčasne zaviazal zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 16.400 eur do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách štátu rozhodol súd podľa a štátu náhradu trov konania nepriznal, vychádzajúc z toho, že účastníkom bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, vychádzajúc z toho, že síce návrhu navrhovateľky bolo vyhovené čo do zrušenia podielového spoluvlastníctva a spôsobu vyporiadania, ktorý navrhla, avšak v návrhu neuviedla sumu, ktorú jej mal odporca vyplatiť na vyrovnanie podielu. V pokuse o mimosúdnu dohodu s odporcom sa

navrhovateľka domáhala sumy, ktorej výška bola neprimeraná. Preto nebol dôvod na priznanie náhrady trov konania navrhovateľke. Pokiaľ ide o riešenie veci mimosúdnou cestou je pravdou, že k dohode medzi účastníkmi nedošlo, keď odporca neakceptoval ponuku navrhovateľky, ktorému však súd náhradu trov konania nepriznal, keď vo veci nebolo zistené, že sám z vlastnej iniciatívy ponúkol navrhovateľke konkrétnu finančnú ponuku. Súd zohľadnil aj sociálnu situáciu na strane navrhovateľky, ako invalidnej dôchodkyne, pre ktorú situáciu jej bolo v konaní aj priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a tým je dané aj splnenie podmienok pre nepriznanie náhrady trov konania za použitia ustanovenia posudzujúc dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v sociálnom postavení.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, a to proti výroku o 15 dňovej lehote od právoplatnosti rozsudku na zaplatenie sumy 16.400 eur (o paričnej lehote) a proti výroku o náhrade trov konania. Dôvodil tým, že lehota na plnenie je pre neho nesplniteľná, nakoľko, ako to uvádzal už vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, v súčasnej dobe nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a tieto môže zabezpečiť až v dôsledku výplaty za členský podiel k družstevnému bytu v K. v ktorej veci prebieha súdne konanie na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. . Navrhol, aby odvolací súd upravil lehotu na vyplatenie sumy 16.400 eur tak, že odporca bude povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 16.400 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, namietla úvahy a následné rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorými sa riadil pri svojom rozhodnutí o trovách konania. Uviedol, že navrhovateľka sa ešte pred začatím konania domáhala sumy za prevod spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam vo výške 51.285 eur. Odporca jej listom zo dňa 5.10.2011 odpovedal, že má záujem odkúpiť spoluvlastnícky podiel navrhovateľky, ale nie za sumu 51.285 eur, ktorú považoval za nereálnu, ale navrhol jej sumu určenú na základe objektívneho znaleckého posudku. Vo svojom vyjadrení zo dňa 4.11.2011 dokonca odporca výslovne uvádza, že bezodplatne prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na syna navrhovateľky V. s tým, že bude zriadené vecné bremeno práva doživotného užívania v prospech odporcu. V predmetnej veci bola na pojednávaní právnym zástupcom odporcu navrhnutá suma navrhovateľke ako náhrada za spoluvlastnícky podiel vo výške 15.000 eur a táto suma jej bola navrhnutá ešte pred pribratím znalca za účelom ocenenia predmetných nehnuteľností. Navrhovateľka však túto sumu odmietla a požadovala sumu 50.000 eur už na 1. pojednávaní dňa 24.10.2012. Podľa jeho názoru navrhovateľka nie je v takej zlej situácii, že by v danom prípade bolo možné aplikovať ustanovenie . Vytýkal súdu prvého stupňa, že bližšie nezisťoval majetkové pomery navrhovateľky v potrebnom rozsahu na rozhodnutie o nepriznaní trov konania. Poukázal tiež na to, že navrhovateľka je okrem predmetných nehnuteľností výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu v k.ú. E.. Žiadal, aby odvolací súd navrhovateľku zaviazal na náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 1.640,21 eura, ktoré je povinná zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku na číslo účtu Mgr. Juraja Šimunyho XXXXXXXXXX/XXXX.

Navrhovateľka sa písomne vyjadrila k odvolaniu odporcu, s ktorým nesúhlasila, pretože podľa jej názoru súd prvého stupňa rozhodol zákonne v súlade s ust. v časti výroku rozsudku týkajúceho sa lehoty na splnenie povinností. Podotkla, že odporca nemal počas súdneho konania námietky k lehote na vyplatenie a je to zrejmé i zo záverečného návrhu právneho zástupcu odporcu, ktorý navrhoval zaviazať odporcu k výplate z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle jej návrhu, kde navrhovala lehotu na vyplatenie 3 dni. V záujme ústretovosti však napriek súdom stanovenej 15 dňovej lehote je ochotná počkať odporcovi s výplatou vyrovnávajúceho podielu aj 60 dní. Nesúhlasila s povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania odporcovi z dôvodu svojej nepriaznivej príjmovej, zdravotnej a sociálnej situácie, pre ktoré podala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, doručenú Centru právnej pomoci v Hlohovci dňa 25.júla 2011 a požiadala ho o poskytnutie pomoci pri zastupovaní v konaní pred súdom. Dokladovala, že poberá invalidný dôchodok 87,20 eura mesačne, pretože je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Pokiaľ odporca argumentoval výpisom z katastra nehnuteľností, kde na LV č. XXXX k.ú. E. je vedená ako výlučná vlastníčka bytu, k tomu uviedla, že táto nehnuteľnosť je využívaná iba na zabezpečenie primeraného trvalého bývania, byt nadobudla ešte za doby trvania manželstva a po rozvode sa stala jeho výlučnou vlastníčkou. V súčasnosti poberá invalidný dôchodok 213,30 eura a od januára 2013 aj dávku v hmotnej núdzi v sume 21,40 eura, pretože nedosahuje ani minimálny dôchodok. Na základe všetkých uvedených informácií o príjme a majetkovej situácií navrhovateľky ako invalidnej dôchodkyne a vlastníčky preukazu ZŤP jej bolo priznané v konaní aj oslobodenie od súdnych poplatkov a tým je dané aj splnenie podmienok pre aplikáciu ustanovenia , posudzujúc dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v sociálnom postavení. V závere vyjadrenia poukázala na to, že uvedeným súdnym konaním dochádza k majetkoprávnemu

usporiadaniu nehnuteľností v prospech odporcu, ktorý jej bránil vo vstupe do nehnuteľností, ktoré užíval výlučne sám a pred začatím súdneho konania nemal skutočný záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou, čo bolo zrejmé už i na dedičskom konaní. Keďže odporcovi ako výlučnému užívateľovi nehnuteľností daný stav vyhovoval a neustále ho predlžoval, bola nútená iniciovať toto súdne konanie.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( v znení neskorších predpisov , ďalej len „OSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), preskúmal prvostupňový rozsudok v odvolaním napadnutej časti výroku o 15 dňovej lehote na plnenie (paričnej lehote) a výroku o náhrade trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné, preto napadnutý rozsudok podľa zmenil, keď zmena sa týkala len splatnosti výplaty sumy 16 400 eur.

Podľa , právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá aj vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej zročnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti rozsudku.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (R 87/1966).

Z výroku napadnutého rozsudku, okrem iného, vyplýva, že súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 16.400 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, čo súd bližšie neodôvodnil, hoci v návrhu navrhovateľka požadovala, aby súd po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu s tým, že odporca bude povinný zaplatiť navrhovateľke za jej spoluvlastnícky podiel sumu určenú podľa znaleckého posudku súdneho znalca do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z ustanovenia § 160 ods. 1 prvá veta vyplýva, že ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Ak teda súd dospel k záveru, že je namieste určiť dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, mal tento záver presvedčivo zdôvodniť.

Odporca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd upravil (zmenil) lehotu na zaplatenie sumy 16.400 eur z 15 dní od právoplatnosti rozsudku na 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu, okrem iného, uviedla, že v záujme ústretovosti je napriek súdom stanovenej 15 dňovej lehote ochotná počkať odporcovi s výplatou vyrovnávajúceho podielu aj 60 dní, teda v tomto smere v podstate súhlasila so zmenou lehoty na plnenie (paričnej lehoty, odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o určení paričnej lehoty zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 16.400 eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pokiaľ ide o ďalšiu časť odvolaním napadnutého rozsudku týkajúcu sa výroku o náhrade trov konania, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dôvody (ods. 2).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku o náhrade trov konania odvolací súd dodáva, že ak súd vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, nie sú v zásade prekážky k tomu, aby súd použil ustanovenie a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov.

Plný úspech vo veci sa zisťuje tak, že sa porovnáva žalobný petit (žalobná žiadosť) s výrokom rozhodnutia vo veci samej. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, teda zaplatené trovy sa nehradia žiadnemu z účastníkov. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, a to najmä z pohľadu právnych dôvodov žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej.

V danej veci však súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o náhrade trov konania správne rozhodol podľa , keď prihliadol na povahu prejednávanej veci a na to, že návrhu navrhovateľky síce bolo vyhovené, avšak nie v plnom rozsahu, pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady, pričom zohľadnil aj to, že v pokuse o mimosúdnu dohodu sa z titulu vyporiadania domáhala sumy, ktorej výška bola neprimeraná, preto ani nemožno hovoriť o plnom úspechu navrhovateľky. Odporcovi súd taktiež správne nepriznal náhradu trov konania dôvodiac tým, že k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo a v konaní nebolo zistené, že by odporca z vlastnej iniciatívy ponúkol navrhovateľke konkrétnu finančnú sumu, ktorej výška by sa zhodovala so sumou uvedenou v rozsudku prvostupňového súdu. Prvostupňový súd zohľadnil aj pomery sociálnu situáciu navrhovateľky ako invalidnej dôchodkyne, ktorej v konaní bolo priznané osobné oslobodenie od súdnych poplatkov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa , a tak, že vzhľadom k pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v odvolacom konaní (odporca bol úspešný v časti týkajúcej sa výroku o paričnej lehote a navrhovateľka v časti výroku o náhrade trov konania) žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.