Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31S-4-2022.pdf
PDF · 82.85 KB
Case nature
Subarea
31S/4/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobkyne: A.. O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: Slovenské národné múzeum, so sídlom Vajanského nábrežie, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2021/038354-002 zo dňa 12.11.2021, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 24.01.2022 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2021/038354-002 zo dňa 12.11.2021, ktorým žalovaný, konajúc o odvolaní Slovenského pozemkového fondu Bratislava, Búdkova ul. 36, 817 15 Bratislava, napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Martin, pozemkového a lesného odboru, pozemkového oddelenia, č. OU-MT- PLO1-2021/000557-237 zo dňa 02.08.2021 zrušil a vec vrátil Okresnému úradu Martin, pozemkovému a lesnému odboru na nové prejednanie a rozhodnutie. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa, vo veci priznania práva na náhradu v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 503/2003 Z. z.“), priznal žalobkyni právo na náhradu k pozemku, ktorý nie je možné vydať, konkrétne PV: 0744 PP: 2498 DP: lúka V: 0408 CKN: 7623/7, 7625/7, 7628/15 SP: 1/5.
2. Žalobkyňa v odôvodnení žaloby uviedla, že predmetné prvostupňové rozhodnutie bolo doručované aj Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý podľa zák. č. 503/2003 Z. z. poskytuje náhradné pozemky za pozemky, ktoré nie je možné vydať. Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) však podľa hmotného práva nie je účastníkom pôvodného reštitučného konania v zmysle ust. § 14 Zákona o správnom konaní. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Slovenský pozemkový fond podal odvolanie podaním zo dňa 12.08.2021, dôvodiac najmä tým, že kúpna cena mohla zodpovedať vtedy platným cenovým predpisom, a teda kúpna zmluva nebola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobkyňa uviedla, že názor SPF je v rozpore s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, napr. Nález I. ÚS 154/08 zo dňa 26.02.2009, keďže výška kúpnej ceny nie je jediným kritériom pre posudzovanie ekvivalencie vzájomných plnení pri realizácii akéhokoľvek právneho úkonu. Okrem toho, opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa môže podľa § 53 a nasl. Správneho poriadku podať len účastník správneho konania. Podanie odvolania niekým, kto nie je účastníkom správneho konania, nespôsobuje účinky spojené so začatím odvolacieho konania. Napriek tomu druhostupňový správny orgán začal odvolacie konanie a žalobou napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, čím porušil subjektívne práva žalobkyne. Podľa žalobkyne rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; skutkový stav, ktorý vzal správny orgán druhého stupňa za základ rozhodnutia o odvolaní, nemá oporu v administratívnom spise; došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia o odvolaní. Žalobkyňa bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu druhého stupňa ukrátená na svojich subjektívnych právach.
3. Podľa obsahu posúdil súd podanie žalobkyne ako správnu žalobu v zmysle § 177 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
4. Predmetom prieskumu v správnom súdnictve je zákonnosť napadnutého rozhodnutia (opatrenia, nezákonného zásahu) a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu a ochrana pred nečinnosťou a iným zásahom orgánu verejnej správy. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (§ 97 SSP). Základnou procesnou podmienkou konanie je právomoc súdu v správnom súdnictve.
5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
Podľa § 1 zák. č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.
Podľa § 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z. z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.
Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 503/2003 Z. z. na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 59 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
6. Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v § 6 SSP. Ustanovenie § 7 SSP negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú, ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Oproti veciam vyňatým zo súdneho prieskumu z toho dôvodu, že sa netýkajú preskúmavania zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov, nečinnosti a ďalších vecí orgánov verejnej správy, sa veci upravené v § 7 v zásade týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 zo súdneho prieskumu sú však predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.
7. Rozsah preskúmavacej činnosti správneho súdu je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich práv“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva alebo právom chránené záujmy, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu, súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve.
8. Z obsahu spisu mal správny súd preukázané, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
- Okresného úradu Martin, pozemkového a lesného odboru, pozemkového oddelenia, č. OU-MT- PLO1-2021/000557-237 zo dňa 02.08.2021 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, z dôvodu, že správny orgán prvého stupňa nevykonal relevantné dokazovanie, ktoré by viedlo k záverom, prezentovaným v napadnutom rozhodnutí, ako aj že zo spisového materiálu vyplýva, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia nedal prvostupňový správny orgán možnosť účastníkom konania vyjadriť sa k jeho podkladom a k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čo je zákonný nárok účastníkov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uložil prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť vykonať náležité dokazovanie na preukázanie reštitučného dôvodu v zmysle jeho vymedzenia obsiahnutého v uplatnenom nároku, vykonať náležité dokazovanie s prevodom pozemkov na štát za nápadne nevýhodných podmienok, zaoberať sa cenou stanovenou za pozemok, či bola stanovená v súlade s cenovými predpismi platnými v čase uzavretia zmluvy, zaoberať sa aj cenami, ktoré boli vyplatené ďalším predávajúcim nehnuteľností v danej oblasti za rovnakým účelom a následne vydať nové rozhodnutie, toto dostatočne a preskúmateľne odôvodniť, riadne a komplexne sa v ňom vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľov k podkladu nového rozhodnutia.
9. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/30/2009 zo dňa 25.06.2009 (R 51/2009), v ktorom sa riešila obdobná právna otázka. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR rozhodnutie, ktorým odvolací orgán zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nezakladá, nemení ani nezrušuje konkrétne práva alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, preto nemôže byť predmetom súdneho preskúmania podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo
- poznámka správneho súdu). Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie procesného charakteru, ktoré nie je konečným rozhodnutím vo veci a ktorým žalobkyňa nebola ukrátená na svojich právach. Týmto rozhodnutím sa vec opäť vracia do štádia správneho konania pred orgánom prvého stupňa, a preto nemení s konečnou platnosťou nič na subjektívnych právach žalobkyne. Na obdobné závery, ako závery konštantnej judikatúry, odkazuje aj Ústavný súd SR v uznesení II. ÚS 76/2016-12 zo dňa 28.1.2016. Rovnako správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/76/2015 zo dňa 14.12.2016, podľa názoru ktorého žalovaný ako odvolací daňový orgán zrušil rozhodnutia správcu dane, ktorými bol vyrubený rozdiel DPH po zistení, že opätovná daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a veci mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Pritom mu uložil, ako má vzhľadom k vytýkaným procesným pochybeniam ďalej postupovať, vykonať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom nové dokazovanie, pričom použije aj všetky zákonne zistené skutočnosti a dôkazy získané počas kontroly. Ďalej žalovaný v zrušujúcich rozhodnutiach uložil správcovi dane, aby po vykonanom dokazovaní oboznámil daňový subjekt so všetkými zisteniami, skutočnosťami a dôkazmi do zápisnice o ústnom pojednávaní a aby mu umožnil preukázať svoje vyjadrenia a tvrdenia k nim, a tým si splnil svoju dôkaznú povinnosť. Následne má správca dane vo veciach rozhodnúť. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutia žalovaného, ktorých preskúmania sa žalobca domáha, nie sú spôsobilé založiť, meniť alebo rušiť oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb ani nimi nemôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Ide o rozhodnutia svojím charakterom predbežnej povahy (§ 244 ods. 3, § 248a/ OSP
- vtedy účinného - poznámka správneho súdu); súdnemu preskúmavaciemu konaniu (už podľa nového Správneho súdneho poriadku) budú prípadne podliehať až rozhodnutia žalovaného o odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane, vydaným na základe daných zrušujúcich rozhodnutí. Nemožno prisvedčiť
ani tvrdeniu žalobcu, že zrušujúce rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu treba považovať za rozhodnutia, týkajúce sa základných práv a slobôd, pokiaľ ide o majetok - vlastnícke práva žalobcu, keďže nejde o konečné rozhodnutia, ktoré by boli spôsobilé založiť, meniť alebo rušiť oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo by nimi boli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
10. Žalobkyňa nesporne napadla rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré, podľa právnej teórie ako aj ustálenej súdnej praxe, je rozhodnutím procesnej povahy, resp. predbežnej povahy. Týmto rozhodnutím žalobkyni nemohla byť spôsobená žiadna ujma na jej subjektívnych právach ako účastníčky správneho konania, keďže napadnutým rozhodnutím jej neboli konštituované žiadne hmotné práva či povinnosti, ani jej neboli upreté žiadne procesné práva. Takýto záver je v súlade s článkom 46 ods. 2 druhá veta Ústavy SR. Preto je takéto rozhodnutie podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu.
11. Správny súd pri posudzovaní procesných podmienok zistil, že existuje neodstrániteľná vada procesnej podmienky spočívajúca v nespôsobilom predmete súdneho prieskumu, a preto s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. g) v nadväznosti na ustanovenie § 7 písm. e) SSP žalobu odmietol.
12. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
13. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu a podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.