Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Sa-32-2021.pdf
PDF · 151.76 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sa/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobcu: W. J., nar. XX. XX. XXXX, G.D. XXXX/XX, R. U., zast.: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 20. 10. 2021 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 09. 2021, takto
rozhodol:
Súd zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 09. 2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 06. 2021 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 07. 2021 a vec vracia Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
I. Stručný priebeh administratívneho konania
1. Krajský súd v Nitre ako správny súd (§ 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len "SSP" alebo "Správny súdny poriadok") z predloženého administratívneho spisu žalovanej zistil, že dňa 05. 05. 2021 bola spísaná žalobcom voči žalovanej žiadosť o starobný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku 05. 05. 2021. Dôchodok žalobca žiadal priznať od 29. 04. 2021.
2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 06. 2021 bol žalobcovi od 29. 04. 2021 priznaný starobný dôchodok v sume 252,30 eur mesačne.
Z odôvodnenia pritom vyplývalo, že žalobca dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 62 rokov a 8 kalendárnych mesiacov, t.j. 29. 04. 2021 a k uvedenému dňu získal 7.052 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 19 rokov a 117 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.
Súčasťou rozhodnutia bol aj osobný list dôchodkového poistenia.
3. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 07. 2021 bol žalobcovi od 29. 04. 2021 zvýšený starobný dôchodok na sumu 253,00 eur mesačne.
Súčasťou rozhodnutia bol tiež osobný list dôchodkového poistenia.
4. Proti rozhodnutiu zo dňa 15. 06. 2021 podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (zo dňa 27. 07. 2021), ako aj žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu zo dňa 26. 07. 2021.
5. Súčasťou administratívneho spisu je aj potvrdenie Colného úradu Nitra o dobe trvania služobného pomeru ku dňu 28. 12. 2005, z ktorého vyplýva, že celková doba trvania služobného pomeru podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je 26 rokov a 77 dní.
6. Rovnako tak sa v spise nachádza potvrdenie Colného riaditeľstva SR o tom, že žalobca je od 29. 12. 2005 poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa ustanovenia § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7. O odvolaniach žalobcu rozhodla žalovaná, žalobou napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
8. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 09. 2021 žalovaná, zastúpená generálnym riaditeľom, podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, rozhodla tak, že odvolanie žalobcu (ďalej v texte aj len „účastník konania“) podané proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 06. 2021, vo veci priznania starobného dôchodku a rozhodnutiu sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 07. 2021, vo veci zvýšenia starobného dôchodku, zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutia sociálnej poisťovne, ústredie.
9. V odôvodnení žalovaná uviedla, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že účastník konania ku dňu 29. 04. 2021 celkovo získal 6.369 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, čo je v súlade s § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov 17 rokov a 164 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.
Nakoľko účastník konania nezískal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, nespĺňa jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.
Na nárok na dôchodok boli účastníkovi konania započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
Zároveň považovala za nedôvodnú námietku nehodnotenia doby služobného pomeru účastníka konania pre nárok na starobný dôchodok, a to s poukazom na § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. Nespornou skutočnosťou bolo, že účastník konania získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok bola účastníkovi konania zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 29. 09. 1978 do 28. 09. 1980 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v Colnej správe od 20. 10. 1981 do 28. 12. 2005 v III. pracovnej kategórii v rozsahu celkovo 26 rokov a 77 dní. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú účastník konania vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch I. a II. pracovnej kategórii. Účastník konania teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Pretože účastník konania získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa doba služobného pomeru od 20. 10. 1981 do 28. 12. 2005 a doba trvania základnej vojenskej služby do 29. 09. 1978 do 28. 09. 1980 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola účastníkovi konania na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená.
Zároveň mala za to, že Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov
zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
Nakoľko účastník konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, neboli splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nebolo možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR.
Vzhľadom na uvedené námietka účastníka konania týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku bola nedôvodná.
Zároveň mala za to, že rozhodnutia, na ktoré účastník konania poukazoval buď sa na jeho prípad nevzťahovali, alebo nešlo o zovšeobecnený právny názor.
10. Žalovaná záverom zhodnotila, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie, pri posúdení nároku účastníka konania na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v príslušných zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku účastníka konania na starobný dôchodok, preto odvolanie vyhodnotila ako nedôvodné.
III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu (v podanej žalobe)
11. Žalobca rozhodnutie opísané v čl. II. tohto odôvodnenia, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie opísané v čl. I. tohto odôvodnenia, napadol žalobou zo dňa 20. 10. 2021, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 21. 10. 2021.
12. Tvrdil, že rozhodnutím žalovanej a prvostupňového orgánu, ako aj ich postupom, bolo porušené jeho právo na priznanie starobného dôchodku v správnej výške. Pri určovaní výšky starobného dôchodku prvostupňový orgán porušil jeho právo tým, že nebral do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia. Navyše v uvedenej veci vydal dve rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu, žalovaná bola povinná zrušiť prvostupňové rozhodnutia, pretože boli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 218 ods. 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z., Prvostupňové rozhodnutia potvrdila napriek tomu, že sa prvostupňový orgán nevysporiadal s námietkami žalobcu smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaná právnu argumentáciu žalobcu a jeho poukaz na ustálenú judikatúru odmieta v podstate s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav. Žalovaná aj prvostupňový orgán tak konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z citovaného ustanovenia a aj judikatúry NS SR, ktorou sa riadi pri svojej rozhodovacej činnosti nielen NS SR, ale aj správne súdy vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec.
Celková doba poistenia podľa názoru žalobcu, nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišne posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový orgán a aj žalovaná u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovanej k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Nie je možné odôvodniť tento postup poukazom na ustanovenie § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú doba poistenia.
Zdôraznil, že právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovanou je v rozpore s § 66 ods. 1 v spojení s § 60, § 61, § 62 a § 63 citovaného zákona, nezodpovedá skutkovému stavu ani listinným dôkazom, ktoré sú založené v dávkovom spise a z ktorého pri rozhodovaní žalovaná aj prvostupňový orgán vychádzal. V dôsledku nesprávneho postupu poisťovne je nesprávne určený aj
osobný mzdový bod žalobcu a aj priemerný osobný mzdový bod žalobcu. Okrem toho zdôraznil, že listinnými dôkazmi založenými v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 citovaného zákona a jeho celková doba poistenia nebola posúdená správne, čo má vplyv pri určovaní výšky starobného dôchodku. Žalobca dosiahol zákonom určený dôchodkový vek dňa 29. 04. 2021. Jeho celková doba poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je 45 rokov a 254 dní a nie ako uvádzala žalovaná 19 rokov a 177 dní, z ktorej žalovaná vychádzala pri určovaní výšky starobného dôchodku. V dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú skutkové a právne závery žalovanej uvedené v odôvodnení nesprávne.
Zároveň žalobca poukázal na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a tiež rozsudok NS SR sp. zn. 7 So/138/2011.
V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na rozsiahlu judikatúru a mal za to, že ani z jedného rozsudku nie je možné odvodiť závery, na ktorých žalovaná a prvostupňový správny orgán založili svoje rozhodnutie. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že Ústavný súd SR vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania.
Medzi žalovanou a žalobcom nebolo sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou pracou NS SR, ktorá jednoznačne potvrdila, že aj judikatúra vydaná pred rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórii zostáva zachovaný skorší odchod do dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nie je možné opierať o ustanovenie § 274 a odvodzovať z toho iný postup pri posudzovaní splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodok, t.j. vyvodzovať z toho záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie činností, ako sa to snažila žalovaná interpretovať.
Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovanej aj prvostupňového orgánu je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaná opiera svoje rozhodnutie, rovnako aj interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe.
13. Žalobca považoval za preukázané, že žalovaná aj prvostupňový orgán pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku a určovaní jeho výšky postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a pretože pri výklade právnych predpisov nebrali do úvahy ustálenú judikatúru, jeho vec neposúdili správne ani po skutkovej ani právnej stránke veci, preto navrhol, aby súd rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 30. 09. 2021 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15. 06. 2021 v spojení s rozhodnutím zo dňa 26. 07. 2021 a vec vrátil na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni - ústredie.
IV. Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného
14. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23. 11. 2021 k správnej žalobe uviedla, že žalobca v správnej žalobe uviedol rovnaké námietky ako v odvolaní, s týmito námietkami nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné, pričom opakovane uviedla, že jej postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu.
Zdôraznila, že na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladoch a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, ústredie.
Z obsahu administratívneho spisu, najmä z potvrdenia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 26. 01. 2006 bolo preukázané, že pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 29. 09. 1978 do 28. 09. 1980 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v Colnej správe od 20. 10. 1981 do 28. 12. 2005 v III. pracovnej kategórii v rozsahu celkovo 26 rokov a 77 dní.
Keďže žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa doba služobného pomeru od 20. 10. 1981 do 28. 12. 2005 a doba trvania základnej vojenskej služby od 29. 09. 1978 do 28. 09. 1980 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená.
Podľa preukázaného skutkového stavu, ak výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nebolo možné pri hodnotení doby služby colníka postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku článok 33 ods. 2 Dohovoru.
Nakoľko žalobca nevykonával služby colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, neboli splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nebolo možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR.
Žalovaná sa pridržala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutých rozhodnutia a trvala na ich správnosti, preto bola toho názoru, že rozhodnutia sú zákonné a správne.
15. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznala a žiadala, aby súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh správneho súdneho konania
16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 06. 12. 2021, v rámci ktorého dal do pozornosti, že žalovaná odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj NS SR, na ktorú poukázal v podanej žalobe a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje ináč, nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení na Slovensku aj v iných zahraničných systémoch. Žalovaná prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. bol žalobca, rovnako ako výsluhoví dôchodcovia zaradení v I. a II. kategórií, sociálne zabezpečený. Prijatím citovaného zákona ani zákona 461/2003 Z.z. nedošlo k zmene pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Prijatím zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalovaná stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Z právneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že ust. § 274, o ktoré opiera žalovaná svoje závery nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradených do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku t.j., že na rozdiel od žalobcu neplatí (la) pre nich všeobecná doba dôchodkového veku. Ako bolo uvedené, žalovaná odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej praxi NS SR, ktorý si osvojili všetky krajské súdy, ktoré o rovnakých skutkových a právnych veciach rozhodujú. Ak žalovaná tvrdí, že v danej veci ide o inú skutkovú a právnu vec ako bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 7So/138/2011, bolo by vhodné bližšie vysvetliť, v čom je skutkovo odlišná prerokovávaná vec od veci, kde bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 7So/138/2011. Len vtedy by sa mohol žalobca, k právnemu názoru žalovanej vyjadriť.
Zároveň žalobca vyjadril presvedčenie, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v úplnom súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR, vyslovenom v Uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10. novembra 2011, ktoré žalovaná v iných skutkovo aj právne totožných veciach použila ako súčasť svojej právnej argumentácie, z ktorej odvodzovala, že všeobecné súdy svoje závery vyslovujú v rozpore s týmto právnym názorom ústavného súdu. Žalobca v podanej žalobe poukázal aj na ďalšie nálezy ústavného súdu, z ktorých vyplýva, že postup žalovanej a jej argumentácia právne nemôže obstáť. Nad všetky
pochybnosti žalovanej, z hľadiska prerokovávaná veci, ide o skutkovo i právne nielen porovnateľné ale rovnaké veci, rozhodovacia prax sa ustálila, čo potvrdzujú rozsudky, na ktoré bolo poukázané. V čom sú všetky veci totožné je to, čo je v celej veci sporné, hodnotenie (posúdenie) celkovej doby dôchodkového poistenia, kde žalovaná jednoznačne volí rozdielne prístupy.
Žalobca preto zotrval na dôvodoch, ktoré boli uvedené v podanej žalobe a pre ktoré považuje rozhodnutie žalovanej, aj prvostupňového orgánu, za nezákonné.
17. Žalovaná písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v rámci žalobnej dupliky nepodala.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právne argumenty
18. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej aj ako "SSP" alebo "Správny súdny poriadok"), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu správnym orgánom, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 09. 2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 06. 2021 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 07. 2021, a tiež konanie predchádzajúce ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je dôvodná, a preto rozhodnutie - žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. 09. 2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX. 0 zo dňa 15. 06. 2021 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 07. 2021 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19. Správny súd vec posudzoval podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.
Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom (Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
Podľa § 60 ods. 1, 2, zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Podľa § 65 ods. 1, 2, zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 1, 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.
Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. (§ 23 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z.z.) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach číslo 128 (publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, 1) ktoré tvorí a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby sociálneho zabezpečenia.
Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 191 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. a/, ods. 4, ods. 6 veta prvá SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
20. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej správny súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis správnych orgánov, opísaný v čl. I. tohto odôvodnenia, preto správny súd na skutkový stav len odkazuje a opätovne ho neopakuje.
21. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 09. 2021, ktorým ako odvolací správny orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovni ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 06. 2021 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 07. 2021. Uvedenými rozhodnutiami správny orgán prvého stupňa podľa ust. § 60 ods. 2, § 65, § 255 ods. 5, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznal žalobcovi starobný dôchodok od 29. apríla 2021 mesačne, vychádzajúc pritom z toho, že k 29. 04. 2021 žalobca získal 7.052 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 19 rokov a 117 dní. Následne žalovaná v rámci odvolacích námietok o nehodnotení doby služobného pomeru žalobcu pre nárok na starobný dôchodok uviedla, že nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, neboli splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nebolo možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Okrem toho mala za to, že nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nebolo možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu dôchodku krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.
22. V prvom rade správny súd uvádza, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP). Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods.1,2 SSP). Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy (§ 204 SSP).
23. Správny súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
24. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
25. Posúdenie splnenia zákonných podmienok rozsahu potrebnej doby pre vznik nároku na starobný dôchodok žalobcu, bolo potrebné vychádzať zo znenia zákona o sociálnom poistení účinného v čase žalobcom uplatneného nároku na starobný dôchodok, t.j. k 05. 05. 2021.
26. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak (§ 1 ods. 1, 3).
27. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že žalobca žiadal priznať starobný dôchodok žiadosťou spísanou dňa 05. 05. 2021 odo dňa 29. 04. 2021 dovŕšením veku 62 rokov a ôsmich kalendárnych mesiacov. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 06. 2021 bol od 29. 04. 2021 žalobcovi priznaný starobný dôchodok v sume 252,30 eur mesačne. Súčasťou rozhodnutia bol aj osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplýva súčet kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia 7.052 dní, t.j. 19 rokov a 117 dní. Ďalším rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 07. 2021 bol žalobcovi od 29. 04. 2021 zvýšený starobný dôchodok na sumu 253,00 eur mesačne. Súčasťou rozhodnutia bol tiež osobný list dôchodkového poistenia. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovým správnym rozhodnutiam generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil. Z potvrdenia Colného úradu Nitra o dobe trvania služobného pomeru ku dňu 28. 12. 2005, vyplývalo, že celková doba trvania služobného pomeru podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola 26 rokov a 77 dní. Rovnako tak súčasťou administratívneho spisu bolo aj potvrdenie Colného riaditeľstva SR o tom, že žalobca je od 29. 12. 2005 poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa ustanovenia § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
28. Základom pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie.
29. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29. 10. 2019:
30. „Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.
31. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
32. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.
33. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.
34. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná
niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu.
35. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).
36. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. 01. 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z. a sú priamo záväzné aj pre žalovanú.
37. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.
38. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.
39. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“
40. Žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku, resp. vo veci zvýšenia starobného dôchodku zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný
výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. pri zhodnotení doby služby 26 rokov a 77 dní, argumentujúc len tým, že doba služobného pomeru v Colnej správe a základná vojenská služba neboli zaradené do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu dôchodku krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Okrem toho uviedla, že doba služby - funkcia colník, ako aj základná vojenská služba, bola zhodnotená v plnom rozsahu pre výsluhový dôchodok. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalovaná vychádzala z nesprávneho výkladu ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože predmetná právna úprava sa žiadnym spôsobom netýka dosiahnutého obdobia dôchodkového poistenia, ale priznáva zvýhodnenie, ktoré možno aplikovať napr. na dôchodkový vek, ale nie na dobu dôchodkového poistenia. Prezentovaný právny názor je tiež v súlade s judikatúrou NS SR, na ktorú sa správne odvolával aj žalobca a správny súd vyššie ju citoval.
41. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovanej sú v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, preto bolo potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že správne orgány posudzovanú vec nesprávne právne posúdili.
42. Žalovaná v danom prípade vybočila z judikatúry najvyššieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky k problematike poistného obdobia vo vzťahu rozhodovania o nároku na starobný dôchodok pri zohľadnení dávok sociálneho zabezpečenia v starobe z osobitného systému zaujal stanovisko publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. V rozhodnutí publikovanom pod č. 83/2013 Zbierky najvyšší súd prijal stanovisko: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.“ V danom prípade ide o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2011 sp. zn. 7So/138/2011.
43. Správny súd poukazuje tiež na zovšeobecnený právny názor najvyššieho súdu uvedený v rozhodnutí č. R 55/2011 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky „Pri určení starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu považovanú za výsluhový dôchodok“ - rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9So 214/2008 z 28. 10. 2009.
44. Najvyšší súd vychádzajúc z prijatých stanovísk rozhodoval v obdobnej veci rozsudkom sp. zn. 9So/138/2011 z 22. augusta 2012, v ktorom konštatoval, že „odporkyňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov mala povinnosť vypočítať sumu dôchodkovej dávky, ktorá by sa mala znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky poistenia, čo by zodpovedalo čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Za primerané (s odkazom na čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky) pritom označil také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“
45. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu vyplývajúcich z administratívneho spisu, poukazom na závery uvedené vyššie, správny súd v danej veci považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za dôvodné, ktoré spochybnili vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí žalovanej a ich súladnosť so zákonom. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 09. 2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 06. 2021 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 07. 2021 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) SSP zrušiť a vec podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátiť Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie.
46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že vzhľadom na plný úspech žalobcu v tomto konaní, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, o ktorej výške rozhodne správny súd obsadený vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.