Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5S-189-2018.pdf
PDF · 153.82 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/189/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Valérie Žiliakovej v právnej veci žalobcu: AGRO TAMI a.s., so sídlom Cabajská 10, Nitra, IČO: 36 467 430, zastúpený: Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543, so sídlom Hlavná 6, Šaľa, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo 101704688/2018 zo dňa 3.9.2018 takto:
rozhodol:
Súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 101704688/2018 zo dňa 3.9.2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty Číslo: 100288148/2018 zo dňa 5.2.2018 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 6.11.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101704688/2018 zo dňa 3.9.2018. Uvedeným rozhodnutím žalovaný, ako odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty (ďalej len správca dane) Číslo: 100288148/2018 zo dňa 5.2.2018, ktorým správca dane žalobcovi určil rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2012 výške XXX.XXX,XX EUR. 2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012, február 2012, marec 2012, júl 2012 a august 2012, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101074252/2017 zo dňa 25.5.2017 (ďalej len Protokol z kontroly). Na základe daňovej kontroly vydal správca dane dňa 5.2.2018 rozhodnutie, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX EUR za zdaňovacie obdobie júl 2012 tým, že nepriznal nadmerný odpočet DPH uplatnený žalobcom za mesiac júl 2012 v sume XXX.XXX,XX EUR a za rovnaké zdaňovacie obdobie (júl 2012) dovyrubil žalobcovi DPH v sume XX.XXX,XX EUR. 3. Žalobca správcovi dane v rámci daňovej kontroly predložil faktúry vystavené maďarskému odberateľovi Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft., medzinárodné prepravné listy - CMR, kúpnu zmluvu, doklady o zaplatení tovaru maďarským odberateľom. Uvedenými dokladmi žalobca preukazoval interkomunitárne dodanie tovaru (mlieka), t.j. z tuzemska do iného členského štátu, na základe ktorého si uplatnil oslobodenie od DPH z tohto tovaru za mesiac júl 2012. Správca dane sa však neobmedzil na dôkazy predložené žalobcom a v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutočností nevyhnutných pre
správne určenie dane vykonal aj ďalšie dokazovanie okrem iného, požiadal o poskytnutie medzinárodnej daňovej informácie od Maďarskej daňovej správy. Na základe vykonaných dôkazov potom správca dane zistil, že žalobcom deklarovaný maďarský odberateľ tovaru (mlieka) Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft. nevykonával žiadnu činnosť, nemá žiadne miesto podnikania, ani sklad, materiálne ani personálne vybavenie, ale tiež, že nepriznal nadobudnutie deklarovaného tovaru od žalobcu, neúčtoval o ňom, nepriznal jeho zaplatenie a nedošlo k jeho zdaneniu. Ďalej správca dane zistil, že žalobca tovar dodával na inú adresu ako je sídlo deklarovaného maďarského odberateľa Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft. resp. jeho skladu, teda iným spoločnostiam. Na základe uvedených skutkových zistení dospel správca dane k záveru, že k dodaniu tovaru (mlieka) žalobcom deklarovanému maďarskému odberateľovi Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft. nedošlo. 4. Uvedené skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania podľa správcu dane potvrdzujú, že prioritou posudzovaných obchodných transakcií žalobcu bolo zneužitie systému DPH. Žalobca len formálne preukázal dodanie tovaru deklarovanému maďarskému odberateľovi Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft., teda splnenie podmienok pre oslobodenie tovaru od DPH, aby tak získal daňovú výhodu spočívajúcu v oslobodení dodaného tovaru od DPH, hoci v skutočnosti k žalobcom deklarovanému interkomunitárnemu dodaniu tovaru nedošlo. Na základe tohto dospel správca dane k záveru, že podmienky vyžadované ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH, pre oslobodenie tovaru od DPH, v súvislosti s dodaním tovaru maďarskému odberateľovi Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft. za júl 2012 splnené neboli, a preto žalobcovi oslobodenie od DPH za uvedené zdaňovacie obdobie nepriznal a súčasne vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH. 5. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, ktorému žalovaný nevyhovel a svojim rozhodnutím zo dňa 3.9.2018 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že správca dane postupoval v súlade so zákonom o DPH, keď nepriznal žalobcovi oslobodenie od dane uplatnené podľa ust. § 43 zák. o DPH, ktoré žalobca deklaroval odberateľskými faktúrami vyhotovenými pre maďarského odberateľa Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft., dodacími listami, dokladmi CMR, platbami uvedeného odberateľa za dodaný tovar. Podľa žalovaného žalobca preukázal dodanie tovaru maďarskému odberateľovi Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft. len formálne, s cieľom získať daňové zvýhodnenie formou oslobodenia od dane za interkomunitárne dodanie tohto tovaru. Správca dane však na základe vykonaného dokazovania preukázal, že tovar, ktorého dodanie maďarskému odberateľovi Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft. žalobca formálne deklaroval, v skutočnosti tomuto odberateľovi dodaný nebol, a preto neboli splnené ani podmienky oslobodenia od dane v zmysle zákona o DPH. Žalovaný sa preto stotožnil so záverom správcu dane, že žalobcovi neprináleží oslobodenie od dane, ktoré si uplatnil za júl 2012, a tiež, že žalobca porušil ust. § 69 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 19 ods. 1 a 13 ods. 1a zák. o DPH. Rozhodnutie správcu dane, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume XXX.XXX,XX EUR a vyrubením dane v sume XX.XXX,XX EUR za rovnaké zdaňovacie obdobie je podľa napadnutého rozhodnutia v súlade so zákonom, a preto žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil. II. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu
6. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 3.9.2018 podal žalobca včas správnu žalobu a navrhoval rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane zo dňa 5.2.2018 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v súvislosti so zmenou právneho zástupcu doručil súdu podanie zo dňa 13.8.2021. Žalobca v žalobe aj v podaní zo dňa 13.8.2021 v podstate poukazoval na to, že správca dane nerešpektoval zákonom stanovenú maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, ktorá je jeden rok od začatia. Daňová kontrola bola začatá dňa 28.4.2014 a podľa žalobcu skončená až dňom doručenia Protokolu z kontroly žalobcovi, čo nastalo až dňa 29.3.2017. Daňová kontrola tak trvala celkom tri roky. Počas trvania daňovej kontroly bola táto správcom dane prerušená v čase od 17.12.2014 do 20.1.2017, teda viac ako dva roky z dôvodu, že správca dane podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len Nariadenie č. 904/2010), požiadal o poskytnutie medzinárodnej daňovej informácie. Podľa žalobcu bolo prerušenie konania na obdobie viac ako dva roky nezákonné. 7. Nariadenie č. 904/2010 podľa žalobcu určuje maximálnu dobu tri mesiace, v ktorej musí byť medzinárodná daňová informácia žiadajúcemu orgánu, v danom prípade správcovi dane, poskytnutá. Prekročením tejto maximálnej lehoty (tri mesiace) odpadnú podľa žalobcu dôvody prerušenia daňovej kontroly, a preto je ďalšie prerušenie nezákonné. Z dôvodu nezákonného prerušenia daňovej kontroly, je potom nezákonná aj daňová kontrola, ktorá z tohto dôvodu presiahla zákonom maximálne stanovenú
dobu jej trvania, a to je jeden rok od začatia, tak ako to podľa žalobcu bolo aj v danom prípade. Za nezákonný treba podľa žalobcu považovať aj Protokol o kontrole, ktorý bol na základe takejto nezákonnej daňovej kontroly obstaraný, ktorý ako nezákonný dôkaz nemožno podľa neho použiť v daňovom konaní a rozhodovaní, pretože jeho použitím dochádza k vážnej procesnej vade spôsobujúcej nezákonnosť konania, ako aj vydaného rozhodnutia, v danom prípade rozhodnutie správcu dane. Rovnako nezákonným je podľa žalobcu aj rozhodnutie žalovaného, ktorý takéto nezákonné rozhodnutie správcu dane potvrdil. 8. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že skutkový záver správcu dane, na ktorom založil svoje rozhodnutie, a ktoré si osvojil aj žalovaný, a to, že k dodaniu tovaru žalobcom deklarovanému maďarskému odberateľovi v skutočnosti, teda reálne nedošlo je výsledkom nesprávneho postupu správcu dane pri hodnotení dôkazov, ktorý je v rozpore s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku. Žalobca poukázal na to, že predložil správcovi dane faktúry vystavené maďarskému odberateľovi Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft., doklady o úhrade týchto faktúr deklarovaným odberateľom, dodacie listy, prepravné doklady CMR, ktoré boli potvrdené deklarovaným maďarským odberateľom, teda všetky doklady, ktoré ust. § 43 zák. o DPH vyžaduje pre preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Okrem uvedených listinných dôkazov boli správcom dane v rámci daňovej kontroly vykonané výsluchy svedkov, vodičov kamiónov, ktorí dodanie tovaru žalobcu deklarovanému maďarskému odberateľovi vykonali. Z výpovedí svedkov, jednotlivých vodičov kamiónov podľa žalobcu vyplýva, že žalobcom dodávaný tovar (mlieko) dodali na určenú adresu v Maďarsku a odovzdali príjemcovi označenom na dodacích listoch a prepravných listoch CMR až potom, ako im príjemca pečiatkou a podpisom na uvedených prepravných dokladoch prevzatie tovaru potvrdil. 9. Žalobca poukázal na to, že správca dane uvedené dôkazy, výpovede vodičov kamiónov, ktorí vykonali dodanie tovaru, a z ktorých podľa žalobcu vyplýva rozhodujúca skutočnosť pre posúdenie dodania tovaru žalobcom deklarovanému maďarskému odberateľovi, že tovar bol skutočne, reálne deklarovanému maďarskému odberateľovi dodaný, správca dane vôbec nezobral do úvahy. Naviac v odôvodnení rozhodnutia správca dane nevysvetlil, prečo tieto dôkazy nevzal do úvahy, ani sa s nimi žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal. Z dôvodu opomenutia uvedených dôkazov správca dane tieto dôkazy nemohol a ani nehodnotil vo vzájomnej súvislosti s dodacími listami, medzinárodnými prepravnými listami CMR a ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom preukazujúcimi dodanie tovaru. 10. Podľa žalobcu, správca dane svoje rozhodnutie oprel výlučne o skutkové zistenia, že tovar nebol dodaný do miesta uvedeného v kúpnej zmluve resp. do miesta sídla deklarovaného maďarského odberateľa a tento maďarský odberateľ o tovare neúčtoval a ani ho nezdanil, na základe ktorého dospel správca dane k záveru, že tovar v skutočnosti nebol žalobcom deklarovanému maďarskému odberateľovi dodaný. Nesprávne hodnotenie dôkazov správcom dane vyústilo podľa žalobcu do nesprávne zisteného skutkového stavu. 11. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že je obchodnou spoločnosťou a dlhoročným spracovateľom mlieka a výrobcom mliečnych produktov so silným postavením na trhu a bohatou históriou. Tento krátkodobý obchodný vzťah s deklarovanou maďarskou spoločnosťou Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft., realizoval len z dôvodu prebytku mlieka na slovenskom trhu, v dôsledku ktorého reálne hrozilo, že tento prebytočný tovar na slovenskom trhu nepredá, čím mu vznikne značná škoda. Takéto interkomunitárne dodanie tovaru je oslobodené od DPH na strane dodávateľa, ako aj odberateľa, preto v priamej súvislosti s takýmto dodaním tovaru nemohlo dôjsť zo strany odberateľa k zneužitiu systému DPH, keďže odberateľ tovaru nadobúdal tovar od žalobcu ako dodávateľa bez DPH. 12. Žalobca bol názoru, že správca dane sa dopustil nesprávneho postupu pri hodnotení dôkazov, keď opomenul vziať do úvahy rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonaným dokazovaním preukázané, dôkazy potom nehodnotil vo vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho rozhodnutie oprel o skutkový záver, ktorý je založený na nesprávnom zistení skutkového stavu. Takáto vada v procesnom postupe správcu dane spôsobuje podľa žalobcu nezákonnosť jeho rozhodnutia, ako aj nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý takéto nezákonné rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalobca sa preto domáhal zrušenia nezákonného rozhodnutia žalovaného a zároveň aj zrušenia nezákonného rozhodnutia správcu dane, ktorému predchádzalo. III. Vyjadrenie žalovaného
13. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14.5.2019, v ktorom zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobca sa uspokojil len s overením IČ DPH odberateľa
a výpisom z obchodného registra, nežiadal hneď na začiatku obchodnej spolupráce žiadne referencie, hoci išlo o úplne neznámych zahraničných obchodných partnerov, s ktorými nemal žiadnu skúsenosť. Zo zistení správcu dane vyplýva, že existovali okolnosti umožňujúce predpokladať porušenie zákona a žalovaný sa neuistil o spoľahlivosti deklarovaného maďarského odberateľa a o tom, že daňová povinnosť, ktorú na neho preniesol bude splnená. 14. Žalovaný ďalej uviedol, že si žalobca uplatnil oslobodenie od dane podľa ust. § 43 zák. o DPH, a preto musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a nepostačuje len predloženie faktúr, dokladov CMR, dodacích listov, zmlúv, ale musí byť schopný preukázať, že ním deklarované dodanie tovaru bolo uskutočnené pre ním deklarovaného maďarského odberateľa tak, ako je uvedené na predložených faktúrach. Skutočnosti tvrdené a deklarované žalobcom podľa žalovaného však na základe vykonaného dokazovania neboli potvrdené. Bolo na žalobcovi predložiť také dôkazy, ktoré by vierohodne preukázali ním deklarované skutočnosti, pretože dôkazné bremeno je primárne na strane žalobcu a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predložených žalobcom. 15. Podľa žalovaného, žalobca v žalobe k svojim tvrdeniam nepredložil také dôkazy, ktoré by skutkový stav v preverovanej veci preukázali inak, ako správca dane v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní zistil, vyhodnotil a odôvodnil. Žalovaný, preto trval na správnosti svojho rozhodnutia, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane a navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu znášaním trov konania. IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
16. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.6.2019 k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti, ale opakuje argumentáciu zhodnú s tou, ktorú uviedol v napadnutom rozhodnutí, preto sa v plnej miere pridržiava všetkých svojich prechádzajúcich písomných podaní a vyjadrení v administratívnom konaní a aj v samotnej žalobe. Žiadne zo zistení správcu dane resp. žalovaného podľa žalobcu nie sú preukázané v tom smere, že by sa preverované obchody neuskutočnili tak, ako bolo žalobcom deklarované. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení uvádza, že existovali okolnosti umožňujúce predpokladať porušenie zákona a žalobca sa neuistil o spoľahlivosti deklarovaného maďarského odberateľa a o tom, že daňová povinnosť, ktorú na neho preniesol bude splnená, k uvedenému žalobca považoval za potrebné uviesť, že toto tvrdenie žalovaného je nekonkrétne, nie je zrejmé, aké okolnosti umožňujúce predpokladať porušenie zákona mohol žalobca predpokladať, naviac žalobca na nikoho neprenášal daňovú povinnosť, pretože jej prenesenie vyplýva priamo zo zákona o DPH, ktoré žalobca je povinný rešpektovať. 17. K námietke žalovaného, že žalobca sa neuistil o tom, že ním prenesená daňová povinnosť bude maďarským odberateľom splnená je podľa žalobcu úplne bezpredmetná z toho dôvodu, že žalobca objektívne nemôže disponovať informáciou o odvedení dane maďarským odberateľom, nakoľko táto informácia podlieha daňovému tajomstvu a skutočnosť, že maďarský odberateľ DPH neodviedol, nie je v príčinnej súvislosti s posudzovanou obchodnou transakciou, nakoľko dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu je oslobodené od DPH. K nesplneniu daňovej povinnosti odberateľom mohlo dôjsť až následne, pri zhodnocovaní dodaného tovaru deklarovaným maďarským odberateľom na maďarskom trhu vo vzťahu k maďarským spoločnostiam. 18. Žalobca záverom svojho vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného zdôraznil, že správca dane ako aj žalovaný konanie žalobcu posúdil ako zneužitie systému DPH zo strany žalobcu a nie ako daňový podvod, ktorého sa mal dopustiť deklarovaný maďarský odberateľ tým, že si nesplnil daňovú povinnosť v súvislosti s následným zhodnocovaním dodaného tovaru na maďarskom trhu. Podľa žalobcu závery žalovaného o tom, že žalobca sa mal uistiť o spoľahlivosti deklarovaného maďarského odberateľa sú vzhľadom na to, že správca dane ako aj žalovaný konanie žalobcu posúdili ako zneužitie práva, teda systému DPH a nie ako daňový podvod, úplne bezpredmetné. V. Relevantné právne predpisy
19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
20. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 22. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 23. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej DP), tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 25. Podľa § 3 ods. 2 DP, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 26. Podľa § 3 ods. 5 DP, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 27. Podľa § 44 ods. 1 DP, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 28. Podľa § 46 ods. 1 DP, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 29. Podľa § 46 ods. 8 DP, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je
daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 46 ods. 9 DP, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). 31. Podľa § 24 ods. 1 DP, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 32. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 33. Podľa § 24 ods. 4 DP, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 34. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. 35. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu. 36. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2). 37. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 38. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
39. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. VI. Posúdenie veci správnym súdom
40. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý mu predchádzal z dôvodov uvedených v žalobe z hľadiska ich zákonnosti, teda súladu rozhodnutia a postupu žalovaného s príslušnými hmotno-právnymi a procesno-právnymi predpismi a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 41. V rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného súd posudzoval, či žalovaný spoľahlivo zistil skutkový stav veci, či dôkazy, z ktorých vychádzal boli získané a vykonané v súlade so zákonom a hodnotené spôsobom stanoveným zákonom, či z dôkazov logicky vyplýva skutkový záver, ku ktorému žalovaný správny orgán dospel a či vec správne právne posúdil. 42. Žalobca v súvislosti so zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal rozhodnutiu žalovaného namietal nezákonnosť daňovej kontroly, ktorá presiahla zákonom určenú dobu trvania jeden rok od jej začiatku, keď trvala celkom tri roky. Dôvodom takejto dĺžky konania daňovej kontroly bola podľa žalobcu skutočnosť, že viac ako dva roky bola daňová kontrola z dôvodu vyžiadania medzinárodnej daňovej informácie podľa Nariadenia č. 904/2010 nezákonne prerušená. Uvedené Nariadenie č. 904/2010 určuje podľa žalobcu maximálnu dobu tri mesiace, v ktorej musí byť informácia žiadaným orgánom poskytnutá žiadajúcemu orgánu. Prekročením tejto maximálnej lehoty podľa žalobcu odpadnú dôvody prerušenia daňovej kontroly, preto ďalšie trvanie jej prerušenia je nezákonné. 43. Za rovnako nezákonnú treba podľa žalobcu považovať aj daňovú kontrolu, ktorá z dôvodu nezákonného prerušenia presiahla zákonom stanovenú dobu trvania jeden rok, ako to bolo v danom prípade. Potom Protokol o kontrole, ktorý bol na základe takejto nezákonnej daňovej kontroly obstaraný, je podľa žalobcu nezákonne získaným dôkazom. Použitie tohto nezákonne získaného dôkazu je takou vadou v procesnom postupe správcu dane, ktorá podľa žalobcu spôsobuje nezákonnosť jeho rozhodnutia a súčasne aj nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým takéto nezákonné rozhodnutie správcu dane potvrdil. 44. Žalobca v podstate namietal, že ak medzinárodná výmena informácií presahuje lehoty určené Nariadením č. 904/2010, ktoré treba vykladať ako lehoty, ktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené spôsobuje to nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly a tým protiprávny zásah do práv daňového subjektu nezákonne vykonanou daňovou kontrolou, na jej základe nezákonne získaným dôkazom (Protokol o kontrole), ale najmä vydaním nezákonného rozhodnutia. 45. Správny súd v súvislosti s touto námietkou žalobcu poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) vo veci C-186/2020, ktorá sa týka návrhu podaného Najvyšším súdom SR v súvislosti s konaním HYDINA SK s.r.o. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, predmetom ktorého bolo prejudiciálne konanie o výklade čl. 10 Nariadenia č. 904/2010. 46. Správny súd poukazuje na čl. 5 uvedeného rozhodnutia SD EÚ, kde sa uvádza, že: „Čl. 10 uvedeného nariadenia stanovuje: „Žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac“. „Podľa článku 11 tohto istého nariadenia: „V niektorých osobitých kategóriách prípadov si môže žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v článku 10“. 47. Ďalej správny súd poukazuje na článok 43 uvedeného rozhodnutia SD EÚ, kde sa uvádza: „Okrem toho toto nariadenie neupravuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly ani podmienky prerušenia tejto kontroly, ak sa začne postup výmeny informácií stanovený týmto nariadením. Preto sa zdaniteľná osoba nemôže odvolávať na uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, ktorý sa jej týka z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia“.
48. Správny súd v súvislosti s uvedeným rozhodnutím SD EÚ poukazuje na článok 44 tohto rozhodnutia, podľa ktorého čl. 10 Nariadenia č. 904/2010 v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanovené týmto nariadením. 49. Z uvedeného rozhodnutia SD EÚ vyplýva podľa súdu jednoznačný záver, že prekročenie maximálnej dĺžky daňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly na účely poskytnutia medzinárodných daňových informácií, nemôže spôsobiť nezákonnosť daňovej kontroly. Preto námietku žalobcu, že nedodržanie maximálnej lehoty prerušenia daňovej kontroly vyplývajúcej z čl. 10 Nariadenia č. 904/2010 v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu daňových informácií spôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly a následne nezákonnosť rozhodnutia posúdil krajský súd, vychádzajúc pritom z právneho názoru vyslovenom v uvedenom rozhodnutí SD EÚ, ako nedôvodnú. Za nedôvodnú je preto treba vyhodnotiť aj námietku nezákonnosti Protokolu, ktorú žalobca odvodzoval z nezákonnosti daňovej kontroly v dôsledku predĺženia jej maximálnej dĺžky. 50. Z dikcie § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovar, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar odoslal ním uvádzanej spoločnosti. 51. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené odberateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. 52. Podmienky uvedené v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). 53. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 54. Ďalšia podstatná námietka žalobcu spočívala v tom, že správca dane a rovnako žalovaný konanie žalobcu v súvislosti s uplatnením oslobodenia tovaru od DPH z posudzovaných obchodných transakcií kvalifikoval ako zneužitie systému DPH, t.j. práva EÚ, ktorého jediným cieľom bolo získať daňovú výhodu. K takému právnemu záveru dospel správca dane na základe skutkového záveru, že k dodaniu tovaru (mlieka), ktorý žalobca formálne deklaroval predloženými dokladmi, v zmysle ust. § 43 zák. o DPH, deklarovanému maďarskému odberateľovi reálne nedošlo. 55. Tento skutkový záver správcu dane je podľa žalobcu výsledkom nerešpektovania príslušných procesných ustanovení zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a poplatkov (ďalej len Daňový poriadok alebo DP) konkrétne ust. § 3 ods. 3 DP. Správca dane nerešpektujúc uvedené ustanovenie podľa žalobcu opomenul dôkazy rozhodujúce pre posúdenie skutočného dodania tovaru, a to svedecké výpovede jednotlivých vodičov kamiónov, ktorí prepravu tovaru v posudzovaných obchodných transakciách vykonali. Nevysvetlil dôvody, pre ktoré uvedené dôkazy získané v rámci daňovej kontroly nevzal do úvahy, ani sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal. Z uvedeného dôvodu žalobca tvrdil, že správca dane nehodnotil tieto dôkazy vo vzájomnej súvislosti s ďalšími listinnými dôkazmi týkajúcimi sa dodania tovaru deklarovanému maďarskému spotrebiteľovi, ktoré predložil žalobca. 56. Žalobca uviedol, že správca dane v rozhodnutí vychádzal výlučne zo skutkových zistení, že žalobca dodal tovar na inú adresu ako je uvedené v kúpnej zmluve, ktorú žalobca s odberateľom uzavreli, a tiež ako je sídlo deklarovaného maďarského odberateľa resp. jeho skladu a že tento odberateľ o
dodanom tovare neúčtoval, nepriznal jeho zaplatenie a ani nedošlo k jeho zdaneniu. Z týchto skutkových zistení správca dane dospel k skutkovému záveru, že k dodaniu tovaru deklarovanému maďarskému odberateľovi v skutočnosti nedošlo. Uvedený skutkový záver správcu dane je podľa žalobcu práve v dôsledku nesprávneho postupu správcu dane pri hodnotení dôkazov úplne odlišný od skutkového stavu, ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania, na základe čoho skutkový záver správcu dane treba podľa žalobcu považovať za nesprávne zistený. Nesprávne hodnotenie dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávne zisteného skutkového stavu podľa žalobcu spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia správcu dane, ako aj nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým toto nezákonné rozhodnutie potvrdil. 57. Vzhľadom na obsah námietky žalobcu, že rozhodnutie správcu dane o zneužití systému DPH žalobcom a nesplnení podmienok pre oslobodenie od DPH vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, sa správny súd musel zaoberať otázkou zákonnosti postupu správcu dane v procese hodnotenia dôkazov. 58. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že daňové konanie je ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha správcu dane však nie je ľubovôľou, ale musí zodpovedať zákonom stanovenému postupu. Proces hodnotenia dôkazov upravuje ust. § 3 ods. 3 DP, podľa ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 59. Súd poukazuje na to, že pre právne posúdenie konania žalobcu v súvislosti s uplatnením oslobodenia tovaru od DPH z posudzovaných obchodných transakcií realizovaných vo vzťahu k deklarovanému maďarskému odberateľovi, ako zneužitia systému DPH t.j. práva EÚ s cieľom získať daňovú výhodu, ako to kvalifikoval správca dane, je rozhodujúcou skutkovou otázkou, či žalobca tovar z tuzemska reálne dodal deklarovanému maďarskému odberateľovi, teda do iného členského štátu EÚ. 60. Túto skutkovú otázku zodpovedal správca dane tak, že žalobca tovar deklarovanému maďarskému odberateľovi v skutočnosti, reálne nedodal. K tomuto skutkovému záveru dospel na základe skutkových zistení, že žalobca tovar nedodal do miesta uvedeného v kúpnej zmluve, ani na adresu sídla deklarovaného maďarského odberateľa resp. jeho skladu a tento odberateľ nemá žiadne miesto podnikania, nevykonáva žiadnu činnosť, nemá materiálne, ani personálne vybavenie, nepriznal nadobudnutie deklarovaného tovaru od žalobcu, neúčtoval o ňom, nepriznal jeho zaplatenie, ani nedošlo k jeho zdaneniu. 61. Podľa správneho súdu uvedené skutkové zistenia, z ktorých vychádzal správca dane, a na základe ktorých dospel k skutkovému záveru, že k dodaniu tovaru nedošlo, sa však bezprostredne dodania tovaru, ale ani jeho prevzatia deklarovaným odberateľom netýkajú a naviac správca dane k tomuto skutkovému záveru dospel postupom pri hodnotení dôkazov, ktorý odporuje ust. § 3 ods. 3 DP. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ako aj z obsahu administratívneho spisu a Protokolu o kontrole vyplýva, že správca dane v rámci daňovej kontroly zistil skutočnosti, ktoré sa bezprostredne týkajú rozhodujúcej skutkovej okolnosti, ktorou je reálne dodanie tovaru žalobcom deklarovanému maďarskému odberateľovi, ktoré však z procesu hodnotenia úplne vylúčil. Ide o svedecké výpovede jednotlivých vodičov kamiónov, ktorí vykonávali dodanie tovaru, a z ktorých vyplýva, že žalobcom dodávaný tovar (mlieko) dodali na žalobcom určené adresy na území Maďarska a odovzdali príjemcovi označenom na dodacích listoch a medzinárodných prepravných listoch CMR až potom, ako im označený príjemca pečiatkou a podpisom na uvedených prepravných dokladoch potvrdil prevzatie tovaru. 62. Súd konštatuje, že uvedené svedecké výpovede jednotlivých vodičov kamiónov, predstavujú skupinu dôkazov, ktorú správca dane v rámci hodnotenia dôkazov vôbec nebral do úvahy, ani sa s týmito dôkazmi žiadnym spôsobom nevysporiadal. V dôsledku opomenutia týchto dôkazov potom správca dane nehodnotil tieto dôkazy, teda svedecké výpovede jednotlivých vodičov kamiónov, vo vzájomnej súvislosti s ďalšími listinnými dôkazmi napr. dodacími listami a medzinárodnými prepravnými listami CMR, na ktorých je ako príjemca tovaru označený Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft., teda deklarovaný maďarský odberateľ. Týmto ich správca dane z procesu hodnotenia dôkazov úplne vylúčil, hoci sa týkajú rozhodujúcej skutkovej okolnosti pre posúdenie veci, ktorou je reálne, skutočné dodanie tovaru žalobcom deklarovanému maďarskému odberateľovi. 63. Je potrebné poukázať aj na to, že správca dane pri hodnotení dôkazov nevzal do úvahy dôkazy, ktoré sa bezprostredne týkajú rozhodujúcej skutkovej okolnosti. Následkom tohto opomenutia potom nehodnotil tieto dôkazy vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi. Z dôkazov, ktoré správca dane z procesu hodnotenia úplne vylúčil naviac vyplývajú skutkové zistenia odporujúce skutkovému záveru, ku ktorému dospel správca dane. Uvedený postup správcu dane pri hodnotení dôkazov je podľa súdu zjavne svojvoľný a nezodpovedá postupu stanovenému ust. § 3 ods. 3 DP. 64. Správca dane síce vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak dôkazy vyhodnotil spôsobom, ktorý odporuje príslušným ustanoveniam Daňového poriadku (§ 3 ods. 3). V dôsledku tejto vady v
procesnom postupe dospel správca dane k skutkovému záveru, ktorý je úplne odlišný od skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaných dôkazov, a preto je rozhodnutie správcu dane založené na nesprávne zistenom skutkovom stave. 65. Nezákonný postup správcu dane pri hodnotení dôkazov mal za následok nesprávne zistený skutkový stav (čo namietal žalobca v odvolaní), a preto je jeho rozhodnutie nezákonné. Žalovaný tento nezákonný postup správcu dane toleroval a jeho nezákonné rozhodnutie aproboval. 66. Správny súd ďalej poukazuje na to, že zatiaľ čo v prípade preukázania vzniku práva na oslobodenie od dane pri interkomunitárnom dodaní tovaru zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si uvedené právo (na oslobodenie od dane) uplatnil, v prípade zneužitia práva je dôkazné bremeno v zmysle ust. § 3 ods. 5 Daňového poriadku len na správcovi dane. 67. Vnútroštátna právna úprava vyžaduje pre splnenie podmienok pre oslobodenie od dane v prípade interkomunitárneho dodania tovaru, teda z tuzemska do iného členského štátu v zmysle ust. § 43 ods. 5 písm. a) a d) zákona o DPH, predloženie faktúr, prepravných dokladov alebo iných dokladov o odoslaní tovaru, v ktorých je uvedené miesto určenia, ako aj iných dokladov napríklad zmluvy o dodaní tovaru, dodacie listy, doklady o prijatí platby za tovar, ktoré žalobca správcovi dane predložil. 68. Správca dane napriek tomu, že žalobca predložil všetky zákonom vyžadované doklady pre oslobodenie tovaru od DPH, žalobcovi oslobodenie od dane za dodanie tohto tovaru deklarovanému maďarskému odberateľovi nepriznal preto, že konštatoval, že predložené doklady preukazujú dodanie tovaru len formálne s cieľom, aby žalobca získal daňovú výhodu vo forme oslobodenia od DPH za dodaný tovar. Správca dane však neuviedol žiaden logický dôvod na základe ktorého dospel k záveru, že jediným dôvodom uvedených obchodných transakcií žalobcu bolo získanie daňovej výhody. 69. Správny súd poukazuje na to, že v rámci vykonaného dokazovania správca dane vykonal výsluch svedkov vodičov kamiónov jednotlivých dopravcov, vykonávajúcich pre žalobcu dopravu tovaru deklarovanému maďarskému odberateľovi, boli predložené dodacie listy, prepravné doklady CMR na ktorých sa nachádzajú odtlačky pečiatok a podpis o prevzatí tovaru deklarovaným maďarským odberateľom Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft. Z uvedených dôkazov vyplýva skutkový stav, ktorý preukazuje dodanie tovaru deklarovanému maďarskému odberateľovi. Tvrdenia žalovaného o tom, že prevzatie tovaru potvrdili popri deklarovanom odberateľovi v niektorých prípadoch aj iné subjekty, obsahu administratívneho spisu nezodpovedá. Avšak aj v prípade, že by tomu tak bolo, nebolo preukázané, že sa nejednalo o osoby/subjekty, ktoré boli na takýto úkon maďarským odberateľom Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft. splnomocnené. 70. Správca dane však bez akéhokoľvek vysvetlenia skutkový záver vyplývajúci z dôkazov, ktoré správca dane v rámci daňovej kontroly vykonal, úplne odignoroval a rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, že tovar nebol dodaný do miesta uvedeného v kúpnej zmluve resp. do miesta sídla deklarovaného maďarského odberateľa a tento odberateľ o dodanom tovare neúčtoval ani ho nezdanil, teda, že tovar deklarovanému maďarskému odberateľovi dodaný nebol. Uvedený skutkový záver správcu dane je úplne odlišný od skutkového stavu vyplývajúceho z dôkazov, ktoré správca dane v rámci daňovej kontroly vykonal, preto uvedený skutkový záver o ktorý oprel správca dane svoje rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v administratívnom spise. 71. Správny súd poukazuje na to, že v administratívnom konaní nebolo spochybnené:
- uzatvorenie zmluvy s odberateľom Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft. - prípadné nedostatky resp. užší rozsah zmluvy s týmto odberateľom oproti štandardným zmluvám žalobcu s odberateľmi, s ktorými mal žalobca nadviazanú dlhšiu spoluprácu nemajú za následok neplatnosť tejto zmluvy ani ich podľa správneho súdu aj s prihliadnutím na vyjadrenie žalobcu k tejto otázke nemožno vyhodnotiť ako fiktívne alebo formálne/neexistujúce zmluvy
- existencia deklarovaného tovaru
- zaplatenie kúpnej ceny dotknutého tovaru
- preprava tovaru na územie Maďarskej republiky
- prevzatie tovaru odberateľom v Maďarskej republike
72. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva žalobcovi povinnosť objednaný tovar reálne odovzdať kupujúcemu do jeho vlastných skladových priestorov. Samotná vedomosť žalobcu o tom, že ním dodávaný tovar pre odberateľa Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft. je predmetom ďalšieho predaja a teda, že je v dôsledku uvedeného žalobca zapojený do fakturačného reťazca nemá žiadne (negatívne) právne dôsledky pre žalobcu, za predpokladu že pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti nevedel ani nemohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode, príp. na zneužití systému DPH.
73. V prípade, ak by si všetci členovia tohto fakturačného reťazca riadne splnili všetky svoje právne povinnosti, vrátane povinností vo štátu, nebol by žiaden dôvod na vydanie napadnutých rozhodnutí. Skutočnosť, že odberateľ žalobcu - spoločnosť Sulfio 2012 Kft. a FRESCO TEAM Kft. si svoje daňové (prípadne aj iné) povinnosti voči štátu (Maďarskej republike) nesplnil, podľa správneho súdu nemôže založiť sankcie, ktoré boli voči žalobcovi vyvodené napadnutými rozhodnutiami, obzvlášť v situácii, keď žalobca o tejto skutočnosti nemal vedomosť a nemohol ju nijakým spôsobom ovplyvniť, nemá zákonnú povinnosť takéto skutočnosti o svojich dodávateľoch preverovať a nepredstavuje žiadnu zákonnú prekážku na priznanie oslobodenia od dane. 74. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd poukazuje aj na uznesenie ESD z 3.3.2004 vo veci Transport Service, C395/02, bod 26, podľa ktorého otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo následným predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. 75. Na tomto mieste správny súd musí uviesť aj to, že dôvody žalovaného k nemožnosti aplikácii rozhodnutí, na ktoré poukazoval vo svojich podaniach žalobca, či už sa jednalo o rozhodnutia NS SR ale aj Súdneho dvora EÚ, sú príliš formalistické a nepreskúmateľné. Len samotná skutočnosť, že vo veci o ktorej rozhodoval súd sa jednalo o aplikáciu iného zákonného ustanovenia (napr. § 49 zákona o DPH namiesto § 43 zákona o DPH) neznamená, že právna otázka, ktorá bola v tomto rozhodnutí riešená, nie je aplikovateľná na vec, ktorá je predmetom tohto konania. 76. Záver žalovaného o tom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že dodávky ním uskutočnené sú súčasťou obchodného reťazca, v rámci ktorého došlo k zneužitiu systému DPH z dokazovania vykonaného orgánmi verejnej správy nevyplýva a nevyplýva ani zo správnych úvah, ktoré boli v ich rozhodnutiach obsiahnuté. Teda aj tento skutkový záver orgánov verejnej správy oboch stupňov je nepreskúmateľný. 77. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (z dôvodu nepreskúmateľnosti vyššie špecifikovaných skutkových záverov orgánov verejnej správy ako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti nemožnosti aplikácie žalobcom označených súdnych rozhodnutí), § 191 ods. 1 písm. e) SSP (z dôvodu nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení), rozhodnutie žalovaného zrušil a súčasne podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil na návrh žalobcu aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. 78. O vrátení veci na ďalšie konanie žalovanému súd rozhodol podľa § 191 ods. 4 SSP. 79. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia. Nové rozhodnutie príslušný orgán verejnej správy náležite odôvodní (skutkovo i právne), zároveň sa v rozhodnutí vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodní tak, aby jeho závery boli preskúmateľné, a v prípade ak niektoré žalobcom navrhované dôkazy nevykoná, je potrebné, aby vo svojom rozhodnutí túto skutočnosť riadne odôvodnil, rovnako je potrebné, aby náležite odôvodnil to, prečo na účely zistenia skutkového stavu veci nezohľadnil niektoré z vykonaných dôkazov. 80. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 81. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné dôvody) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné dôvody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.