Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-43-2021.pdf
PDF · 292.72 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/43/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr. Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. marca 2022 odvolanie obžalovaného Ing. N. H., dcéry obžalovaného JUDr. J. H. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/1/2020 zo dňa 27.4.2021 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného Ing. N. H. a prokurátora z a m i e t a , lebo nie sú dôvodné.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie dcéry obžalovaného JUDr. J. H. z a m i e t a , lebo bolo podané oneskorene.
odôvodnenie:
Okresný súd Námestovo rozsudkom, sp.zn. 6T/1/2020 zo dňa 27.4.2021 uznal obžalovaného Ing. N. H. vinným v bodoch I. a II. z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) (s poukazom na § 138 písm. b/, g/, h/), písm. b) (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h/) Tr. zák. a v bodoch I., II., III., IV. z pokračovacieho prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
ako riaditeľ Správy katastra Tvrdošín, na Správe katastra Tvrdošín z pozície nadriadeného, v rozpore s § 4 ods. 4 Zákona č. 400/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov
I. od 28.3.2011 minimálne do 13.10.2011 bez toho, aby disponoval osobitnou odbornou spôsobilosťou rozhodovať o návrhu na vklad (§ 33 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov) v konaniach o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, sp. zn. V 1033/07, V 1999/2006, v ktorých jedným z účastníkov (predávajúcim) je ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, IČO: 00 191 175, ktoré boli na rozhodnutie pridelené JUDr. W. N., nar. XX.X.XXXX, jeho podriadenej, zamestnankyni Správy katastra Tvrdošín, ktorá danou spôsobilosťou disponovala, napriek tomu, že tieto konania boli prerušené rozhodnutiami zo dňa 21.1.2011 a to z dôvodu, že zatiaľ neboli právoplatne skončené reštitučné konania k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet prevodu, t.j. z dôvodu riešenia predbežnej otázky, JUDr. W. N. bez zákonného oprávnenia a v niektorých prípadoch pod hrozbou, že nesplnenie úlohy bude posudzovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany štátneho zamestnanca, t.j. v kontexte § 47 písm. h), § 51 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pod hrozbou reálnej straty zamestnania, opakovane ukladal pokyny vydať príslušné rozhodnutia v predmetných konaniach, pričom z obsahu jeho pokynov bolo zrejmé, že JUDr. W. N. mala v daných konaniach povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
a tak konal s cieľom zaobstarať pre ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo rozhodnutia správy katastra, ktorými by boli protiprávne povolené vklady vlastníckeho práva v dotknutých konaniach do katastra nehnuteľností, a konajúc aj v zhode s uvedeným
II. po tom, čo bola ku dňu 6.5.2011 JUDr. W. N. menovaná do funkcie vedúcej oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam Správy katastra Tvrdošín, bezdôvodne a neoprávnene jej listom zo dňa 6.5.2011 zakázal vykonávať túto funkciu s tým, že nedodržanie tohto upozornenia by považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, t.j. v kontexte § 47 písm. h), § 51 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pod hroznou reálnej straty zamestnania, jej zakázal vykonávať prácu, na ktorej výkon bola povinná a
III. po tom, čo s JUDr. W. N. bola dňa 12.8.201 opäť uzatvorená služobná zmluva, bezdôvodne a neoprávnene jej bránil vo vykonávaní práce, na ktorej výkon bola povinná, a to tým, že jej odmietol odovzdať kľúče od pracoviska, nepridelil jej pečiatky potrebné k rozhodnutiu o návrhu na vklad, neprideľoval jej prácu, zablokoval jej prístup k počítačovým programom využívaným pri práci a takýto stav udržiaval minimálne do 30.8.2011, pričom daným konaním ohrozil riadny chod Správy katastra Tvrdošín,
IV. v konaní o návrhu na zápis vlastníckeho práva záznamom, podanom subjektom ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, vedenom pod sp.zn. Z 891/2011, po tom, ako jeho podriadená, zamestnankyňa Správy katastra Tvrdošín, pracujúca na pozícii zapisovateľa listín - N. H., nar. X.X.XXXX, predmetný návrh dňa 30.10.2011 zákonne označila ako nezapísateľný, menovanú najskôr dňa 3.11.2011 písomne vyzval, aby prehodnotila svoj postup a konala v zmysle zákona a právneho stavu, a dňa 9.1.2012 jej písomne uložil, napriek tomu, že bol oboznámený s výsledkom kontroly Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, sp.zn. 22/2011, ktorá potvrdila správnosť postupu N. H. v danej veci, aby uskutočnila zápis vlastníckeho práva záznamom do katastra nehnuteľností v prospech ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo,
a tak konal s cieľom neoprávnene zaobstarať v prospech ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo úkon správy katastra, ktorý by bol protiprávne vykonaný pokyn a pre prípad nesplnenia pokynu jej dal do pozornosti § 60 ods. 1 písm. a), b), e) Zákona č. 400/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Za spáchanie tejto trestnej činnosti ho súd odsúdil podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky 4 (štyri) a 16 (šestnásť) dní. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný Ing. N. H. ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Zahlásené odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 28.6.2021, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 28.6.2021, a to s poukazom na nasledovné:
V prvom rade chce uviesť, že samotný v tejto veci už 3. (tretí) rozsudok Okresného súdu Námestovo vychádza podľa ich názoru z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a následne z nesprávneho posúdenia danej trestnej veci. Okresný súd Námestovo v tejto veci pri svojom rozhodovaní: 1. Nerešpektoval závery Nálezu Ústavného súdu, ako aj závery a právny názor Krajského súdu v Žiline, 2To/13/2019 zo dňa 10. júla 2019, 2. Neakceptoval Judikatúru: Uznesenie NS ČR, sp.zn. 8Tdo/1352/2014-38, 3. Nerešpektoval princíp právnej istoty a právo na spravodlivý proces, Zásadu „in dubio pro reo“, 4. Nesprávne vyhodnotil dôkazy, 5. Nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutia týkajúce sa nielen samotného výroku, ale rozhodnutia prečo sa priklonil k určitým dôkazom a iné dôkazy nebral do úvahy, resp. odmietol, 6. Na základe nesprávneho vyhodnotenia dôkazov nesprávne vyhodnotil, že obžalovaný sa snažil svojim konaním dosiahnuť prospech pre PD Žiarec.
1.K nerešpektovaniu záverov Nálezu Ústavného súdu, ako aj záverov a právneho názoru Krajského súdu v Žiline, 2To/13/2019 zo dňa 10. júla 2019 poznamenáva:
Okresný súd v predmetnom týmto odvolaním napadnutom rozsudku nerešpektoval Uznesenie Krajského súdu v Žiline 2To/13/2019 zo dňa 10. júla 2019, v ktorom uznesení je jasne na str. 21 uvedené posledný odsek, že okresný súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil odvolací súd. Okresný súd
pri svojom rozhodovaní absolútne nebral do úvahy závery z Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 558/2018 zo dňa 7.2.2019 a tým následne aj Uznesenia Krajského súdu v Žiline 2To/13/2019 zo dňa 10. júla 2019, z ktorých jednoznačne vyplývalo, - že otázka: či boli v čase prerušenia konania Mgr. N. ukončené reštitučné konania je podľa názoru Ústavného súdu SR a Krajského súdu v Žiline, základná otázka k náležitému objasneniu veci. Na čo poukazuje na (str. 6 a 21 - Uznesenia 2To/13/2019 zo dňa 10. júla 2019, Krajský súd v Žiline kde na str. 21 šiesty riadok od vrchu Krajský súd jasne uvádza, že citujem: Nakoľko vyriešenie otázky, či v čase prerušenia vkladových konaní boli skutočne vedené reštitučné konania, je dôležitým z hľadiska rozhodnutia o vine obžalovaného,... pričom v jasnom rozpore voči vyššie uvedenému na str. 28,29,30 rozsudku, voči ktorému sa obžalovaný odvoláva, sa okresný súd snaží poprieť túto zásadnú vec a uvádza, že aj keby nebol dôvod na prerušenie konania, obžalovaný aj keď bol riaditeľom, nemá právomoc usmerňovať osobu s osobitnou odbornou spôsobilosťou , ako má vo veci o návrhu na vklad rozhodnúť. K tomuto obhajoba podotýka, že právo na rozhodovanie o tom, aby obžalovaný rozhodoval o návrhu na vklad v zmysle § 33 ods. 1 zák. 162/1955 Z.z. si obžalovaný nikdy neprivlastňoval a to aj bolo preukázané. Čo sa týka toho jediného písomného usmernenia, a to na základe žiadosti poškodenej, v ktorom emailom obžalovaný iba písomne odpovedal na žiadosť tzv. poškodenej a napísal „ako má poškodená Mgr. N. rozhodnúť“ do tohoto usmernenia bol obžalovaný len vtiahnutý tzv. poškodenou Mgr. N., ľstivým spôsobom s úmyslom mu poškodiť, z pomstychtivých dôvodov ho odstrániť z funkcie a odsúdiť, čo sa zdá, že sa jej v tom darí. Ale na druhej strane je potrebné na vysvetlenie dodať, že obžalovaný pokladá svoje konanie, ktorým sa snažil napraviť protiprávny stav, za postup v súlade so zákonom o Štátnej službe, Organizačným poriadkom a príslušnými predpismi, na ktoré počas celého konania poukazoval, a ktoré mu ako riaditeľovi jasne dávali nielen právo, ale aj povinnosť zasahovať do činnosti pracovníkov, a kontrolovať, aby bol dodržiavaný zákon aj na Správe katastra v Tvrdošíne. Súd tieto skutočnosti nebral vôbec do úvahy. Pokiaľ mal súd v tomto pochybnosti, mal rozhodnúť v prospech obžalovaného a nie rozhodnúť v jeho neprospech.
2. Okresný súd pri svojom rozhodovaní neakceptoval Judikatúru: Uznesenie NS ČR, sp.zn. 8 Tdo 1352/2014-38, a tým Nerešpektoval princíp právnej istoty a právo na spravodlivý proces, a zásadu „in dubio pro reo“, v pochybnostiach v prospech obvineného. 1. Judikatúra: Uznesenie NS ČR, sp. zn. 8 Tdo 1352/2014-38, v ktorej sa jednoznačne uvádza: Za oprávnené konanie nie je možné označiť konanie, pri ktorom by bol použitý síce prostriedok dovolený, avšak nie dovolený vo vzťahu k účelu sledovanému páchateľom.... Nie je preto trestné použitie dovoleného prostriedku k tomu účelu, ku ktorému je určené (napríklad hrozba veriteľa, že pristúpi k výkonu rozhodnutia, ak dlžník nezaplatí). Takže, ak poškodená Mgr. N. bezdôvodne, resp. so záujmom poškodiť PD Žiarec, a tým zabezpečiť prospech spoločenstva “Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín” prerušila predmetné vkladové konania, potom obžalovaný pri jeho komunikácii s poškodenou resp. tzv. poškodenými, keď zistil, že pracovným postupom jeho podriadených pracovníčok bolo jednoznačne porušené právo účastníkov vkladového konania, potom ako vedúci riadiaci pracovník - riaditeľ Správy katastra Tvrdošín mal nielen právo, ale hlavne povinnosť im oznámiť, že tieto ich protizákonné konania bude pokladať za porušovanie pracovnej disciplíny. Obhajoba potrebuje zopakovať, že na takéto vyhlásenia mal v tejto situácii nielen právo, ale bola to jeho povinnosť vedúceho pracovníka upozorniť tzv. poškodené, že ich konanie je, resp. bolo v rozpore so zákonom a tento rozpor je potrebné odstrániť. A na toto obžalovaný poukazuje počas celého konania, pričom súd tieto skutočnosti nielen prehliadal, ale ani poriadne obžalovanému vo svojom odôvodnení právne a racionálne nevysvetlil, prečo tak postupoval. Obžalovaný počas celého dokazovania preukazoval a preukázal, že sa mu nejednalo o prospech pre PD Žiarec, ale o odstránenie protizákonných opatrení tzv. poškodených, ktoré naopak smerovali v prospech Urbárskeho spoločenstva Tvrdošín, pričom Okresný súd túto skutočnosť počas celého konania prehliadal. Pokiaľ súd uvádza, že obžalovaný prejavoval osobitný záujem o prípady, kde sa jedná o PD Žiarec a o iné nie, tak treba si naozaj uvedomiť a podčiarknuť, že vlastne poškodené a hlavne tzv. poškodená Mgr. N. na základe blízkeho prepojenia so svojimi rodičmi, ktorí sú členovia v danom Urbárskom spoločenstve „Urbárski spolumajitelia... Tvrdošín“ a taktiež na základe vzťahového prepojenia na mesto Tvrdošín, ktorého vedenie má tiež personálne prepojenie na uvedené Urbárske spoločenstvo Tvrdošín, mala osobitný záujem o to, aby vkladové konania boli v prospech „Urbárski spolumajitelia ... Tvrdošín“ resp. aby pozemky, na ktoré si Urbárske spoločenstvo - „Urbárski spolumajitelia ... Tvrdošín“ uplatnilo nárok v reštitučnom konaní, aby tieto neboli prevádzané z PD Žiarec v prospech iných subjektov. A tu je hlavný a jediný dôvod, prečo dochádzalo k porušovaniu povinností tzv. poškodených iba v prípadoch, kedy
sa jednalo o pozemky, ktoré v minulosti boli Urbárskemu spoločenstvu Tvrdošín so zákona odobraté - (vyvlastnené ) v prospech PD Žiarec. Pre túto skutočnosť vlastne aj Krajský súd poukazoval na vypočutie svedka Ing. S.. Ak už neprebiehala reštitúcia, nemohlo ísť zo strany obžalovaného o záujem urobiť úkony v prospech PD Žiarec, ale naopak, ak neprebiehala reštitúcia a tzv. poškodená bezdôvodne prerušila vkladové konania s úmyslom získať prospech pre Urbárske spoločenstvo Tvrdošín - tak obžalovaný postupoval správne v súlade so zákonom a je veľkou nespravodlivosťou a justičným omylom ho za tento jeho postup odsúdiť. O tomto sa v tomto odvolaní obhajoba rozpisuje v časti 6 tohoto odvolania. Takže, ak obžalovaný ako riadiaci pracovník - riaditeľ jednoznačne zistil, že tzv. poškodená Mgr. N. konala v rozpore so svojimi povinnosťami, ktoré jej vyplývali z jej funkcie, ak riaditeľ zistil, že Mgr. N. bezdôvodne prerušila konania o návrhoch na vklad (v tej dobe nebola v spise ani zmienka o reštitučnom konaní - a ona sama ani nepožiadala o vyjadrenie OPÚ NO Ing. S., urobila to až na pokyn obžalovaného, či prebieha alebo neprebieha reštitučné konanie ) a že toto jej konanie bolo nielen bezdôvodné a protiprávne, ktorého následkom boli prerušené vkladové konania, ale ktorého cieľom a jediným dôvodom bolo zabezpečiť prospech pre Urbárske spoločenstvo Tvrdošín. Obžalovaný ako riaditeľ videl, že poškodená Mgr. N. toto všetko urobila protizákonne, v rámci svojich záujmov, resp. záujmov určitej skupiny ľudí. Preto základom pre súd bolo zistiť, či Mgr. N. rozhodla o prerušení konania o návrhoch na vklad protiprávne alebo nie (výsluchom svedka Ing. C. S. bolo preukázané, že prerušenie bolo protiprávne ). Keďže však poškodená v tej dobe zistila, že jej riaditeľ na to prišiel a kázal je túto chybu odstrániť v rámci autoremedúry, konala podľa starého príslovia „zlodej kričí chyťte zlodeja“ a podala trestné oznámenie na obžalovaného, a ako právnička ľstivo vylákala od obžalovaného písomný „príkaz“, aby mala dôkaz na tzv. „vydieranie“ - ktoré vydieraním nikdy nebolo ). Preto obhajoba potrebuje opakovane poukázať, že Ústavný súd SR ako aj Krajský súd vo svojom Uznesení 2To/13/2019 zo dňa 10. júla 2019, jasne poukázal, že zistenie skutočnosti, či bol dôvod poškodenej Mgr. N. na prerušenie sporných vkladových konaní alebo nie, (V 1033/07 a V 1999/2009) je dôležitá skutočnosť týkajúca sa rozhodovania o vine, či nevine obžalovaného. Ale súd aj napriek tomu, že na poslednom verejnom zasadnutí bolo jednoznačne svedkom Ing. S. preukázané, že reštitučné konania v čase prerušenia vkladových konaní (V 1033/07 a V 1999/2009) Mgr. N. už boli ukončené a pokiaľ reštitúcie prebiehali, resp. dobiehali, jednalo sa len niektoré úkony, ktoré sa týkali len a len náhrady v reštitučnom konaní, a preto tieto nemali a nemohli mať vplyv na prerušenie konania o návrhoch na vklad, o ktorých rozhodla Mgr. N., pretože pri pozemkových úpravách bolo právoplatne rozhodnuté, ktoré pozemky sa v rámci reštitučného konania vracajú pôvodným spoluvlastníkom “Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín” a ktoré pozemky sa budú riešiť finančnou náhradou. Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že tie pozemky, ktoré sa týkali vkladových konaní (V 1033/07 a V 1999/2009), pozemky zastavané chatami, mali sa riešiť finančnou náhradou a preto nebol dôvod na prerušenie vkladových konaní a tým bolo preukázané, že obžalovaný ako riaditeľ Správy katastra Tvrdošín postupoval správne a tzv. poškodené konali v rozpore so zákonom. Takže, ak aj obžalovaný pri jeho komunikácii s poškodenou resp. poškodenými oznámil, že bude to pokladať za porušovanie pracovnej disciplíny, tak na toto mal právo a nielen právo, ale bola to jeho povinnosť upozorniť tzv. poškodené, že ich konanie je v rozpore so zákonom a na toto obžalovaný poukazuje počas celého konania. A preto v zmysle vyššie uvedenej judikatúry mal byť oslobodený spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom, pretože sa obžalovaný snažil zákonným spôsobom dosiahnuť ochranu práva a spravodlivosti na Správe katastra Tvrdošín.
3. Súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval princíp právnej istoty, právo na spravodlivý proces, a zásadu „in dubio pro reo“, v pochybnostiach v prospech obvineného vidí obžalovaný v tom, že: V tomto celom poukazujúc na vyššie uvedené obhajoba preukazuje, že v celom tomto prípade a počas celého dokazovania bolo množstvo rozporov (odmietnutie podnetu na trestné oznámenie, začatie trestného stíhania, zastavenie trestného stíhania, oslobodenie spod obžaloby, odsúdenie...porušovanie práv na obhajobu, na spravodlivý proces...). A obžalovaný sa snažil neustále preukazovať, že mu nešlo o prospech PD Žiarec, ale o spravodlivosť a o zodpovedné plnenie si jeho povinností ako riadiaceho pracovníka. Pričom obžalovaný poukazoval na protiprávne konanie jemu pracovne podriadených pracovníčok a jeho snahu v súlade so zákonom a jeho právami a povinnosťami, ktoré mu vyplývali zo zákona, odstrániť toto ich protiprávne konanie: a. Obžalovaný a obhajoba počas celého konania a dokazovania predložili množstvo dôkazov, ktoré jasne potvrdzovali právny názor, že v konaní kde nadriadený žiada od podriadenej, ktorá na základe preukázateľných dôkazov rozhodovala o návrhoch na vklad v zásadnom rozpore s § 31a písm. a) zákona
č. 162/1995 Z.z. katastrálny zákon, nemôže dôjsť k vydieraniu. - (ak nastala v tomto pochybnosť, mal súd rozhodnúť v prospech obžalovaného) b. Podľa Organizačného poriadku Katastrálneho úradu v Žiline, riaditeľ správy katastra najmä v bode a) riadi a koordinuje činnosť správy katastra a zodpovedá za výkon štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností. (ak nastala v tomto pochybnosť, či táto činnosť, ktorú vykonal obžalovaný, presahovala jeho práva a povinnosti, mal súd rozhodnúť v prospech obžalovaného) c. Podľa § 62 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v platnom znení, v ods. 1 Vedúci zamestnanec je ďalej povinný: Organizovať, riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami. Ukladať podriadeným štátnym zamestnancom služobné úlohy a dávať im na tento účel pokyny v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so služobnými predpismi, d) viesť štátnych zamestnancov k dodržiavaniu služobnej disciplíny (ak nastala v tomto pochybnosť, či táto činnosť, ktorú vykonal obžalovaný, presahovala jeho práva a povinnosti, mal súd rozhodnúť v prospech obžalovaného). d. Podľa služobného predpisu Katastrálneho úradu v Žiline č. 8 v Čl. 2 Služobná disciplína ods. 5 Za závažné porušenie služobnej disciplíny sa považuje najmä: písm. t) neposlúchnutie pokynu alebo príkazu nadriadeného vedúceho zamestnanca, ak je v súlade so všeobecne záväznými právnymi a služobnými predpismi. Obžalovaný nedával príkazy v rozpore so zákonom a ten jediný krát, kedy odpovedal na výslovnú písomnú a vyprovokovanú a dopredu pripravenú žiadosť tzv. poškodenej, nemožno chápať ako vydieranie a preto ak nastala v tomto pochybnosť, či táto činnosť, ktorú vykonal obžalovaný, presahovala jeho práva a povinnosti, mal súd rozhodnúť v prospech obžalovaného. e. Podľa §11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, vedúci štátny zamestnanec môže určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny. Je potrebné naozaj zobrať do úvahy skutočnosť, že obžalovaný nerozhodoval o návrhu na vklad a ani si túto spôsobilosť neprisvojoval, ale len požadoval, aby pracovníčky si plnili svoje pracovné povinnosti v súlade so zákonom a ich pracovnými povinnosťami a preto ak nastala v tomto pochybnosť, či táto činnosť, ktorú vykonal obžalovaný, presahovala jeho práva a povinnosti, mal súd rozhodnúť v prospech obžalovaného) Poznámka obhajoby: Preto v tomto prípade, vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru a výpoveď svedka Ing. S., absentuje akýkoľvek dôkaz reálneho vydierania, resp. vyhrážania, okrem toho, kedy v súlade s platnými predpismi bolo obžalovaným uvedené, že nesplnenie zadanej úlohy bude nadriadený posudzovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, takáto výzva resp. upozornenie nadriadeného pracovníka podriadenému pracovníkovi nemôže byť braná ako hrozba reálnej straty zamestnania, o to viac, keď obžalovaný ako riaditeľ správy katastra takúto právomoc nemal a dokonca pracovník nadriadeného orgánu v rozpore s organizačným poriadkom v rámci osobnej zaujatosti JUDr. I. G. (terajší manžel poškodenej Mgr. N.) si požiadavky obžalovaného, aby sa postupovalo v súlade s organizačným poriadkom, ani nevšímal a arogantne ani nebral do úvahy. Pozn. Na výsluchu u vyšetrovateľa dňa 22.10.2012 Mgr. N. potvrdila, že si bola vedomá toho, že ju riaditeľ vyhodiť nemôže a aj to, že priamo jej riaditeľ výpoveďou nikdy nehrozil a až neskôr sa snažila svoju výpoveď manipulačne meniť. (ak teda nastala v tomto pochybnosť, mal súd na to prihliadať a pri pochybnostiach rozhodnúť v prospech obžalovaného) f. Ako riaditeľ správy katastra podľa Organizačného poriadku KÚ ZA v Čl. 10 ods. 1 - Riaditeľ správy katastra najmä :písm. b) navrhuje prednostovi katastrálneho úradu menovanie a odvolanie vedúcich oddelení správy katastra, písm. e) predkladá prednostovi návrhy na vznik, zmenu a zánik pracovnoprávnych vzťahov ..... Pozn. V rozsahu týchto oprávnení postupoval riaditeľ správy katastra, avšak prednosta katastrálneho úradu tieto oprávnenia riaditeľa, jeho návrhy na zmenu a zánik pracovnoprávnych vzťahov ignoroval. Vyššie uvedené tvrdenia obhajoby potvrdzuje aj skutočnosť, že poškodená Mgr. L. N. bola trikrát v skúšobnej dobe a k 12.08.2011 bol ukončený jej štátnozamestnanecký pomer prednostom KÚ ZA a to bez predchádzajúcej komunikácie s riaditeľom, ako aj skutočnosť, že zo strany KÚ ZA bola s tzv. poškodenou Mgr. L. N. uzavretá nová pracovná zmluva nielen bez informovanosti riaditeľa, ale s porušením organizačného poriadku - bez návrhu riaditeľa. Čo preukazuje, že poškodená Mgr. L. N. dobre vedela, že obžalovaný nemá vplyv na jej pracovnoprávny vzťah a jeho ukončenie. Už to, že poškodená Mgr. L. N. bola trikrát v skúšobnej dobe, a to v rozpore s organizačným poriadkom, teda nie na návrh riaditeľa, preukazuje, že do tohoto pracovného pomeru sa dostala bez akéhokoľvek vplyvu obžalovaného, a teda že obžalovaný nemal ani vplyv na ukončenie pracovného pomeru a poškodená Mgr. L. N. si bola tohoto dobre vedomá, lebo o jej prijatí do zamestnania alebo o jej ukončení zamestnania rozhodoval nadriadený obžalovaného, a to bol vtedy jej veľmi dobrý priateľ a dnes už
manžel JUDr. I. G., čo znovu len potvrdzuje, že celé toto trestné konanie je dopredu premyslene vykonštruované a potvrdzuje, že je to len pomsta poškodenej Mgr. N. voči riaditeľovi, ktorý jej nechcel dovoliť konať v prospech pozemkového spoločenstva „Urbárski spolumajitelia ... Tvrdošín“ - v rozpore s povinnosťami pracovníka správy katastra. Obhajoba počas celého konania preukazovala, že: Postup riaditeľa správy katastra zadaním úlohy zo dňa 28.06.2011 bol zákonný: Požiadavka vydať rozhodnutia Správy katastra Tvrdošín v nadväznosti na rozsudky Krajského súdu v Žiline č. 29Sp/25/2009-36 a č. 29Sp/23/2009-75 bola zákonná. Poznámka obhajoby: Obžalovaný nepožadoval od poškodenej, aby konala protiprávne, nedával jej protiprávne pokyny a o opaku nesvedčí ani Protokol o kontrole sp. zn. 22/2011 vykonanej UGKK, ktorého obsah je vo vzťahu k zákonnosti pokynov obžalovaného vo vkladových konaniach V 1033/07 a V 1999/2006 pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného irelevantný. V danom protokole sa na str. 2 posledný odsek len uvádza, že obžalovaný nemá vyslovené zákonné oprávnenie udeľovať pokyny o tom, ako má jeho podriadený zamestnanec rozhodnúť v konkrétnom vkladovom konaní (V pochybnostiach v prospech obžalovaného - čo nie je zakázané, je dovolené). Toto však nie je celá pravda a je potrebné poukázať na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, podľa ktorého vedúci štátny zamestnanec môže určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny. Preto sa v danom prípade nemožno pri hodnotení oprávnenosti a zákonnosti pokynov obžalovaného poškodenej odvolávať na závery protokolu o kontrole UGKK č. 22/2011 vykonanej dňa 06.12.2011, nakoľko jej závery sú výsledkom nielen nesprávneho právneho posúdenia, ale sú aj ovplyvnené osobami, ktoré mali záujem o prospech pre spoločenstvo „Urbárski spolumajitelia ..... Tvrdošín“. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že obžalovaný naopak mal právo dávať poškodenej pokyny, nakoľko bol jej nadriadeným štátnym zamestnancom, pričom tomuto nebráni ani to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva explicitne zákaz - nie je oprávnený, udeľovať pokyny v konaniach o návrhu na vklad. Pokiaľ by sme prijali tento výklad zákona použitý v závere vyššie uvedeného protokolu o vykonanej kontrole, viedol by tento do krajnosti, že v zákone o štátnej službe a/alebo v katastrálnom zákone by museli byť explicitne uvedené všetky druhy a typy pokynov, ktoré môže vedúci zamestnanec dávať podriadeným štátnym zamestnancom, v opačnom prípade by konal nezákonne a vždy by sa dopúšťal trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Je potrebné naozaj zobrať do úvahy skutočnosť, že obžalovaný nerozhodoval o návrhu na vklad a ani si túto spôsobilosť neprisvojoval, ale len požadoval, aby pracovníčky si plnili svoje pracovné povinnosti v súlade so zákonom a ich pracovnými povinnosťami a preto ak súd sám mal v tomto pochybnosť, či táto činnosť, ktorú vykonal obžalovaný, presahovala jeho práva a povinnosti, mal súd rozhodnúť v prospech obžalovaného. Súd, ako aj samotná obžaloba, postavili svoje tvrdenie na tvrdení, že: pokyny obžalovaného, ktoré dával tzv. poškodenej Mgr. L. N., boli nezákonné, pretože obžalovaný na udelenie takýchto pokynov nemal zákonné oprávnenie. K tomuto obžalovaný a obhajoba produkovala množstvo dôkazov, že to tak nie je a že názor Okresného súdu obhajoba tým pokladá za právne nesprávny, obžaloba a súd pri svojich rozhodnutiach vychádzajú z tohto predpokladu, a vlastne na tomto je postavená tak obžaloba, ako aj samotný odsudzujúci rozsudok, že postup Mgr. L. N. v predmetných vkladových konaniach bol správny. A práve tento záver o správnosti konania poškodenej však neobstojí. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená dotknuté vkladové konania o návrhoch na vklad prerušila do vyriešenia predbežnej otázky - právoplatného skončenia reštitučných konaní, ktoré neexistovali. Dokazovaním bolo preukázané, že v tej dobe už reštitučné konanie, ktoré by malo a mohlo mať vplyv na vkladové konanie, neprebiehalo. A Okresný súd Námestovo práve v tomto podľa názoru obhajoby v rozpore so záverom z Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 558/2018 zo dňa 7.2.2019 a tým následne aj v rozpore s uznesením Krajského súdu v Žiline 2To/13/2019 zo dňa 10. júla 2019, - rozhodol o vine obžalovaného aj napriek tomu, že uvedený nález ÚS SR a Uznesenie Krajského súdu jasne poukazujú že otázka: či boli v čase prerušenia konania Mgr. N. ukončené reštitučné konania, je podľa názoru Ústavného súdu SR, ako aj Uznesenia Krajského súdu v Žiline základná otázka k náležitému objasneniu veci a rozhodovaní o vine a nevine obžalovaného (viď str. 21 uznesenia Krajského súdu ). Okresný súd pri svojom rozhodovaní toto vôbec nezohľadnil a svoje rozhodnutie, prečo takto konal, ani poriadne neodôvodnil, prečo tak rozhodol, aj napriek tomu, že: Predbežná otázka v danom prípade neexistovala.
Reštitučné konania, ktoré mali byť údajne podľa poškodenej vedené vo vzťahu k dotknutým pozemkom, neboli v ňou vydaných rozhodnutiach o prerušení vkladového konania špecifikované a teda bolo nutné skonštatovať, že takéto rozhodnutia poškodenej boli a sú nezákonné, nakoľko k prerušeniu konaní došlo bez zákonného dôvodu - nemôže postačovať obranné a účelové tvrdenie poškodenej, že bola neskúsená a vydala vadné rozhodnutie, nakoľko túto jej vadu sa nikdy ani len nepokúsila v rámci autoremedúry odstrániť, naopak podala trestné oznámenie na nadriadeného pracovníka, ktorý sa snažil vady a protiprávny stav v súlade so svojou funkciou zákonne odstrániť. Reštitučné konania týkajúce sa danej veci súvisiacej s obmedzeniami prevodu predmetných pozemkov boli preukázateľne podľa stanoviska z príslušného obvodného úradu zo dňa 15.03.2011 a výpovede svedka Ing. S. ukončené, pričom poškodená to bez akéhokoľvek zákonného dôvodu odmietla akceptovať a vo vyššie uvedených vkladových konaniach zohľadniť, aj napriek tomu, že ju na to upozorňoval riadiaci pracovník. Poznámka obhajoby: Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vôbec neprihliadal na tieto skutočnosti a vôbec nebral do úvahy právny názor Krajského súdu a nielen to, ale nezohľadňoval objektivitu pravdy, že ten kto porušoval zákon, boli poškodené a ten čo sa snažil odstrániť následky porušovania zákona - vedúci a riadiaci pracovník, bol odsúdený. Ak mal súd v tomto čo len trochu pochybnosť, mal postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“ - (mal súd rozhodnúť v prospech obžalovaného) a ak bol o svojom rozhodnutí presvedčený, tak mal jasne a zrozumiteľne právne odôvodniť, prečo uveril poškodeným a ich dôkazom a prečo neuveril dôkazom, ktoré produkovala obhajoba a obžalovaný. 4. Pri hodnotení dôkazov podľa názoru obžalovaného okresný súd nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, podľa ktorého súd má hodnotiť dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Obžalovaný a aj obhajoba sú presvedčení, že vo vzťahu, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, nebolo preukázané že by obžalovaný vo svojej funkcii prekročil dovolené prostriedky a ani nebolo preukázané, že by tieto prostriedky boli použité na splnenie protizákonného účelu - prospech PD Žiarec - o tomto nebol počas celého konania vyprodukovaný žiadny relevantný dôkaz, telefonáty nie sú žiadny dôkaz o čo viac, keď sa preukázalo, že tzv. poškodená Mgr. N. bezdôvodne a protiprávne prerušila vkladové konania s úmyslom privodiť prospech Urbárskemu spoločenstvu Tvrdošín. Súd vo svojom odôvodňovaní tieto obžalovaným produkované dôkazy - prehliadal a zameral sa len na nešpecifikované telefonáty medzi obžalovaným a predsedom družstva PD Žiarec, pričom sa jedná úplne o dôkaz, ktorý súd nemal brať ani do úvahy o čo viac, keď nešlo o prospech PD Žiarec, ale o spravodlivú ochranu jeho práv a povinností oproti protizákonnému prerušeniu vkladových konaní, ktoré mali priniesť prospech Urbárskemu spoločenstvu Tvrdošín. Súd podľa názoru obžalovaného a obhajoby jednak nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a vlastne pri svojom rozhodnutí ani právne zrozumiteľne a jasne neodôvodnil, prečo takto postupoval a popri tom ostatné obžalovaným produkované dokazovanie a obranu nebral do úvahy a zrozumiteľne neodôvodnil prečo tak konal. 5. Nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutia týkajúce sa nielen samotného výroku, ale nedostatočne právne neodôvodnil, prečo sa priklonil k určitým dôkazom a iné dôkazy nebral do úvahy, resp. tieto odmietol. 1/ Okresný súd nejasne a právne nedostatočne odôvodnil, svoje rozhodnutie a. prečo sa priklonil k dôkazom poškodených, b. a prečo nebral do úvahy dôkazy a obranu obžalovaného, ktorý jasne uviedol, že konanie poškodených vrátane písomného vyžiadania poškodenej Mgr. N. o tom, ako má rozhodnúť, bolo dopredu premyslene pripravované, čo potvrdzuje aj odmietnutie podnetu trestného oznámenia, a že toto písomné vyžiadanie od obžalovaného o tom, ako má rozhodnúť, bolo Mgr. N. vyžiadané až po tomto odmietnutí podnetu trestného oznámenia podaného Mgr. N. ČVS: ORP-493/OVK-DK-2011 zo dňa 26.09.2011, a keďže bolo odmietnuté, poškodená Mgr. N. ako právnička vzhľadom na dosiahnutie svojho účelu „odstránenie z funkcie a odsúdenie obžalovaného“ si vyžiadala účelovo, písomne toto stanovisko od obžalovaného, aj napriek tomu, že vedela, že tak nerozhodne, a že tento papier potrebuje len ako dôkaz pri príprave premysleného odstránenia obžalovaného z funkcie vtedy riaditeľa Správy katastra Tvrdošín. A tak sa aj stalo na základe dopredu premyslene a ľstivo pripravovaných dôkazov. Obžalovaný ako riaditeľ, len preto, že žiadal, aby na Správe katastra Tvrdošín bol poriadok a aby sa rozhodovalo v súlade so zákonom vo všetkých veciach a nie len v niektorých, bol nielenže odstránený z funkcie, ale aj odsúdený zo „zločinu“, ktorý nikdy nespáchal. Obžalovaný jasne uvádzal, že poškodené svojím konaní porušovali
zákon o štátnej službe, organizačný poriadok, potvrdené to bolo celým radom dôkazov, ako aj listom Obvodného úradu a potvrdené výpoveďou Ing. S.. c. Okresný súd nedostatočne odôvodnil, prečo súd uveril Mgr. N., že sa bála o svoje zamestnanie, keď o tomto mohol rozhodovať nie obžalovaný, o čom poškodená Mgr. N. dobre už v tej dobe vedela, že o jej zamestnaní, či už ukončení alebo prijatí do zamestnania môže rozhodovať iba a výlučne jej veľmi dobrý a blízky priateľ nadriadený pracovník a to JUDr. I. G., ktorý je v tomto čase už aj jej právoplatným manželom. Tento terajší manžel tzv. poškodenej bol taktiež v tej dobe vypovedať aj ako svedok na súde, a samozrejme tá výpoveď smerovala k spochybneniam práv a povinností obžalovaného. Súd vôbec nebral tieto veci do úvahy - Ako sa teda tzv. „poškodená“ mohla obávať o zamestnanie, keď mala absolútnu istotu, že o tom či stratí, alebo nestratí zamestnanie nerozhoduje obžalovaný, ale jej blízky priateľ - teraz už manžel ? Na túto nespravodlivosť a proti zákonné konanie nielen Mgr. N., ale aj JUDr. G. - jeho priameho nadriadeného poukazoval obžalovaný počas celého konania a osobitne vo vyjadrení zo dňa 30.03.2020, v ktorom bolo jasne poukázané na protiprávne konanie poškodených, ktoré robili úkony v prospech pozemkového spoločenstva - „Urbárski spolumajitelia ...Tvrdošín“ a keďže obžalovaný ako riadiaci pracovník im v tom bránil, tak sa pripravovali na urobenie všetkých úkonov na to, aby bol z funkcie odstránený a následne na základe ľstivo pripravených a získaných dôkazov aj odsúdený. A práve celý priebeh od oznámenia o spáchaní trestného činu, vznesenie obvinenia a samotné odsúdenie a množstvo vzájomne protirečiacich rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, ktoré iniciovali tzv. poškodené, len dokazuje, že obžalovaný je nevinný. Pokiaľ sa Okresný súd Námestovo touto otázkou a týmito tvrdeniami obžalovaného aj zaoberal, jeho odôvodnenia rozsudku sú však pre obžalovaného nejasné a neurčité, zahmlievajúce, čo zasahuje tvrdým spôsobom do práva obžalovaného na spravodlivý proces. 6. Na základe nesprávneho vyhodnotenia dôkazov súd nesprávne vyhodnotil, že obžalovaný sa snažil svojim konaním dosiahnuť prospech pre PD Žiarec. Pokiaľ okresný súd poukazuje na skutočnosti, že tento tzv. nátlak obžalovaný robil len vo veciach týkajúcich sa PD Žiarec, a tým chce preukázať, že konanie obžalovaného smerovalo k získaniu rozhodnutia, ktoré by malo priniesť prospech pre PD Žiarec, tak tu potrebuje obžalovaný opakovane poukázať, že tu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a zistenie objektívnej pravdy, pretože okresný súd sa vôbec nezaoberal námietkami a tvrdeniami obžalovaného, na ktoré poukazoval počas celého trestného konania, že opak je pravda, že nie obžalovaný chcel získať prospech PD Žiarec, ale Mgr. N. bola zaujatá v prospech pozemkového spoločenstva “Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín”, ktorého nehnuteľnosti mali byť podľa názoru a samospravodlivých predstáv jednotlivých urbárskych spolumajiteľov vrátane rodičov Mgr. N. v rámci reštitúcii vrátené, a práve toto bol protiprávny a zaujatý dôvod podriadenej pracovníčky obžalovaného Mgr. L. N., odmietnuť vklad, resp. bezdôvodne prerušiť konanie s úmyslom konať v prospech Urbárskych spolumajiteľov ... Tvrdošín. Čo ale obžalovaný ako riaditeľ Správy katastra Tvrdošín na základe podnetov predsedu PD Žiarec odhalil a snažil sa svojimi nariadeniami v súlade so zákonom tento protiprávny stav odstrániť, resp. napraviť, za čo bol odsúdený ako zločinec. Tzv. poškodená Mgr. L. N. bola prepojená na jednotlivých urbárskych spolumajiteľov, ktorí mali množstvo právnych súdnych jednaní o určenie vlastníctva. Rodičia Mgr. N. sú v danom urbárskom spoločenstve významní majetkoví podielnici - pričom jej mama je aj vo výbore, resp. bola, ďalej netreba opomenúť ďalšiu skutočnosť, že tzv. poškodená Mgr. N. v krátkej dobe po odvolaní obžalovaného z funkcie riaditeľa (po splnení úlohy, odstrániť riaditeľa) rozviazala pracovný pomer so Správou katastra Tvrdošín „o ktorý sa tak triasla a bála“ a odišla pracovať do advokátskej kancelárie, ktorá zastupovala mesto Tvrdošín, ktoré má tiež personálne prepojenie na vyššie uvedené urbárske spoločenstvo. Obžalovaný je toho názoru, že okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, resp. neuviedol vo svojich odôvodneniach odsudzujúceho rozsudku, voči ktorému sa obžalovaný odvoláva, na základe akých skutočností okresný súd uznal obžalovaného za vinného, že konal v prospech PD Žiarec, a prečo zamietol zaoberať sa otázkou, na ktorú ho nasmeroval svojim právnym názorom Krajský súd a to opodstatnenosť prerušenia konania, ktorá jediná môže preukázať, či obžalovaný konal v prospech PD Žiarec, alebo si len zodpovedne plnil úlohy nadriadeného pracovníka, ktorý videl, že podriadené pracovníčky konajú úkony v rozpore so zákonom s úmyslom zabezpečiť prospech pre Urbárskych spolumajiteľov ... Tvrdošín. A práve táto skutočnosť spôsobila nesprávne vyhodnotenie dôkazov a nesprávne právne posúdenie celého konania obžalovaného. Okresný súd Námestovo vôbec neodôvodnil, prečo prehliadal a nemal záujem sa ani zaoberať otázkou oprávnenosti, resp. protiprávnosti konania tzv. poškodených, prečo to nebral do úvahy, aj keď to bola
spolu s výpoveďou Ing. S. otázka zásadného významu viny či neviny obžalovaného, na čo, ako už obhajoba uviedla poukázal vo svojom uznesení 2To/13/2019 zo dňa 10. júla 2019 aj Krajský súd v Žiline. Pretože, ak by súd zisťoval, či poškodené konali v rozpore so zákonom, zaujato v prospech uvedeného urbárskeho spoločenstva, potom by zistil, že tzv. poškodené konali zaujato v neprospech PD Žiarec, a bolo jednoducho nájsť objektívnu pravdu a zistiť, že obžalovaný nie že nekonal v prospech PD Žiarec, ale plnil si svoju povinnosť, ako riadiaci pracovník a plnil si svoju povinnosť, za ktorú bol aj zodpovedný ako riadiaci pracovník, ktorý dozoroval a zodpovedne dohliadal, aby pracovníci Správy katastra Tvrdošín postupovali pri plnení svojich povinností v súlade s pracovnými povinnosťami. Preto sa okresnému súdu javilo, že v tomto prípade je jediným spojivkom a potvrdením o vine obžalovaného PD Žiarec, čo sa snaží súd prezentovať ako za preukázané a obžalovanému dávať za vinu, že tento sa snažil akoby konať dozorovanie len v prípadoch, kde bol účastníkom konania PD Žiarec, ale ak by sa na to súd pozrel z opačného pohľadu, tak by zistil, že tzv. poškodené a osoby s nimi spojené zaujato a protiprávne vystupovali práve len v prípadoch, kde sa jednalo o pozemky pozemkového spoločenstva - Urbársky spolumajitelia ...Tvrdošín“, ktoré žiadali vydať v reštitučnom konaní na jednej strane a na druhej strane vystupovalo PD Žiarec, ktoré tieto pozemky vlastnilo zo zákona. V ostatných vkladových konaniach obžalovaný ako riaditeľ -takéto konanie nezistil a preto nemal dôvod konať tak, ako konal v uvedených skutkoch, ktoré sa mu kladú za vinu. Lebo poškodené, ako zaujaté pracovníčky v prospech Urbárskych spolumajiteľov ... Tvrdošín, konali protiprávne vždy len voči PD Žiarec, ktoré sa stalo vlastníkom predmetných pozemkov zo zákona, ešte za čias totality. Keďže v ostatných prípadoch riaditeľ nenašiel dôvod protiprávneho konania, tak ani on nemal dôvod nejakým spôsobom vstupovať do konania vkladárky, zapisovateľky, teda aj poškodených. Okresný súd tieto skutočnosti, na ktoré obžalovaný poukazoval počas celého dokazovania a zhrnul to vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.03.2020, mal brať do úvahy a podľa toho aj vyhodnotiť, a ak vyhodnotil inak, mal jasne vo svojom rozhodnutí uviesť, prečo nebral do úvahy toto protiprávne konanie tzv. poškodených a prečo z práva a z plnenia povinností obžalovaného ako riaditeľa Správy katastra Tvrdošín urobil protiprávne konanie, za ktoré ho uznal vinným. Uvedené odôvodnenie, v ktorom okresný súd pripodobňuje riaditeľa nemocnice k riaditeľovi Správy katastra, pokladá obžalovaný za nedostatočné a skôr zarážajúce. Obžalovaný po celú dobu od začiatku preukazoval, že práve vo veciach PD Žiarec je potrebné, aby súd v rámci dokazovania zisťoval a skúmal možné prepojenie medzi Urbárskymi spoluvlastníkmi ...Tvrdošín -“Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín”
- ktorého nehnuteľnosti mali byť v rámci reštitúcii vrátené ako aj s pozemkami, ktoré tak poškodená Mgr. N. odmietala odvkladovať a poškodená H. pri zápise listiny Z 891/11 zapísať do katastra. A až skúmaním týchto skutočností možno vzhliadať objektívne na konanie obžalovaného a tak sa dostať k objektívnej pravde. Keďže okresný súd nebral tieto tvrdenia a dôkazy produkované obžalovaným do úvahy a ani jasne a zrozumiteľne obžalovanému v samotnom rozsudku neodôvodnil, prečo tieto tvrdenia obžalovaného nebral do úvahy, obžalovaný toto konanie Okresného súdu Námestovo pokladá za porušenie jeho práva na spravodlivý proces. V tomto smere úplne nedôveryhodne vyznieva dokazovanie vo vzťahu k poškodenej H., keď súd uveril výpovedi svedkyne JUDr. W. Q., ktorej tvrdenie je v hrubom rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom spise ohľadne záznamového konania, keď táto tvrdila, že poškodená H. nemohla zapísať vlastníctvo len na základe geometrického plánu. V katastrálnom spise sa okrem geometrického plánu nachádzali a aj nachádzajú, ak ich zaujaté osoby odtiaľ nevytiahli, aj ďalšie listinné dôkazy pri návrhu na zápis vlastníckeho práva v prospech PD Žiarec, čo aj potvrdila vo výpovedi poškodená H.. Ak súd mal pochybnosti, ako sa postupuje v takomto prípade, mal pribrať do konania znalca a nie sa uspokojiť s nepravdivým a klamlivým tvrdením svedkyne JUDr. W. Q., pretože aj keď je táto zamestnankyňou Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, táto svedkyňa nie je v pozícii znalca a v takomto prípade súd mal do konania pribrať znalca, ktorý by hodnoverným spôsobom zodpovedal, či zadanie úlohy obžalovaným vo vzťahu k poškodenej H. bolo správne, alebo nie. Obhajoba na základe výpovede Ing. S. v súvislosti s Uznesením Krajského súdu v Žiline na verejnom zasadnutí Okresného súdu Námestovo netrvala na znaleckom dokazovaní a to len z dôvodu, že Ing. S. jasne preukázal, že nebol dôvod na prerušenie vkladových konaní a to znamená, že Ing. H. postupoval správne a nebol tu dôvod na získanie prospechu pre PD Žiarec, ale zamedzenie konania poškodených, ktoré smerovali k neoprávnenému a protizákonnému prospechu Urbárskych spolumajiteľov... Tvrdošín, a ktorý sa snažili poškodené svojim konaním prospech zabezpečiť. 7. Obžalovaný poukazuje aj na ostatné právne vady a pochybenia orgánov činných v trestnom konaní ako aj vady a pochybenia súdu, v priebehu konania, ktoré ovplyvnili nesprávny právny názor súdu ako aj nesprávne právne posúdenie súdu pri hodnotení niektorých dôkazov, ktoré spôsobili porušenie práva u obžalovaného na spravodlivý proces:
1. Obžaloba v bode 2. uvádza ... bez zákonného oprávnenia a v niektorých prípadoch pod hrozbou, že nesplnenie úlohy bude posudzovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany štátneho zamestnanca, t.j. v kontexte § 47 písm. h), § 51 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z., opakovane ukladal pokyny vydať príslušné rozhodnutia v predmetných konaniach .... Obžaloba bola zo strany Okresnej prokuratúry podaná v rozpore s § 36a ods.1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. (1) Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podanie obžaloby na súd, návrhu na začatie konania ........ .Prokurátor pri vybavovaní podnetu prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo. Okresný súd po vykonaní dokazovania - nevrátil vec orgánom činným v trestnom konaní na doplnenie dokazovania za účelom prešetrenia všetkých okolností, ktoré boli a sú rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona, alebo iného všeobecne záväzného predpisu, pretože neboli splnené podmienky na podanie obžaloby, na čo okresný súd poukazoval vo svojom prvom oslobodzujúcom rozsudku. Obžaloba bola podaná len na základe jednostranných zmanipulovaných výpovedí Mgr. N. a na manipulačne prispôsobené dohady, ktoré nemožno ani vyhodnocovať ako relevantné dôkazy (množstvo telefonických hovorov, majetkový prospech PD Žiarec, vyžadovanie zodpovedného plnenia si pracovných povinností a požadovanie odstránenia protiprávneho stavu bolo nazvané vydieraním..... ), pričom právny dôvod, prečo vlastne Mgr. N. prerušila predmetné vkladové konania, nevedela pred orgánmi činnými v trestnom konaní ani relevantne odôvodniť. Odvolávanie sa obžaloby na § 47 písm. h) zákona č. 400/2009 Z.z. ako aj v prípade § 51 ods. 1 zákona, okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ako hrozby reálnej straty zamestnania je účelovo zavádzajúce, pretože poškodená Mgr. L. N. nebola nikdy riaditeľom ani len upozornená na možnosť výpovede, lebo tento vedel, že to nie je v jeho právomoci. Takéto tvrdenia sú len manipulačné dohady, ktoré len potvrdzujú nespravodlivosť a porušovania práva obžalovaného na spravodlivý proces Pozn. V § 47 Výpovedné dôvody služobného úradu v zákone č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe písm. h) štátny zamestnanec opakovane porušil služobnú disciplínu menej závažným spôsobom a bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením služobnej disciplíny písomne upozornený na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. Obdobne je to aj v prípade § 51 ods. 1 zákona, Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Pozn. V prípade podaných podnetov Mgr. L. N. na Okresnú prokuratúru Námestovo zo dňa 19.08.2011 a 26.08.2011, ktoré preskúmala prokurátorka JUDr. Jana Vajzerová, tieto boli vybavené ich odložením podľa § 36a ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Pozn. Z uznesenia Generálneho prokurátora SR pod č. IV Pz 15/12-9 zo dňa 02.04.2012, na str. 8: Je treba konštatovať, že trestné stíhanie sa začalo na základe trestného oznámenia Mgr. L. N. (podnety zo dňa 19.08.2011 a 26.08.2011) , pričom bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní postupovať podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku vykonať doplnenie trestného oznámenia a oboznámiť sa s relevantnými listinami a spismi potvrdzujúcimi alebo popierajúcimi skutočnosti uvádzané v trestnom oznámení. Vyšetrovateľ ani ďalšie orgány činné v trestnom konaní v tejto veci takto nepostupovali. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré malo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. V prípade rozhodnutí zo dňa 21.01.2011, ktorými boli predmetné konania o návrhu na vklad prerušené, vyšetrovateľ ani dozorujúci prokurátor neprešetril zákonnosť postupu poškodenej Mgr. L. N.. Dôkazným prostriedkom k tomu, že obžalovaný postupoval v súlade so zákonom je Uznesenie GP SR pod č. IV Pz 15/12-9 zo dňa 02.04.2012 ,v ktorom generálny prokurátor odôvodnil ukladanie pokynov obžalovaným na základe právneho predpisu a to zákonom č. 400/2009 Z z. o štátnej službe v § 11 ods. 1 písm. a). Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, vedúci štátny zamestnanec môže určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny. Podľa § 62 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v platnom znení, v ods. 1 Vedúci zamestnanec je ďalej povinný a) Organizovať, riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami b) Ukladať podriadeným štátnym zamestnancom služobné úlohy a dávať im na tento účel pokyny v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so služobnými predpismi d) viesť štátnych zamestnancov k dodržiavaniu služobnej disciplíny Podľa služobného predpisu Katastrálneho úradu v Žiline č. 8 v čl. 2 Služobná disciplína ods. 5 Za závažné porušenie služobnej disciplíny sa považuje najmä: písm. t) neposlúchnutie pokynu alebo príkazu nadriadeného vedúceho zamestnanca, ak je v súlade so všeobecne záväznými právnymi a služobnými predpismi.
Z nálezu ÚS SR pod IV.ÚS 558/2018-48 zo dňa 7.02.2019, v nadväznosti na predchádzajúce meritórne rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu v trestnej veci sťažovateľa - (obžalovaného) ÚS SR poukazuje na skutočnosť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. PL ÚS 16/95). Odsudzujúci Rozsudok Okresného súdu Námestovo na základe vyššie uvedených dôkazných právnych ustanovení vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti, nestrannosti a nezávislosti súdu k predloženým dôkazom zo strany obžalovaného aj na základe tej skutočnosti, že od rozsudku o oslobodení, po vykonanom dokazovaní, sa nezmenil skutkový stav vo veci, okrem toho, že sa vykonal dôkaz výsluchu Ing. S., ktorý preukázal, že jednoznačne pracovníčka Mgr. N. protiprávne, bezdôvodne prerušila dve vkladové konania a teda bolo potvrdené, že obžalovaný postupoval správne a aj napriek tomu súd vydal rozhodnutie, ktoré vo svojej podstate ignoruje nielen ustanovenia v zákone o štátnej službe, ale aj objektívne preukázanú pravdu, že obžalovaný konal v záujme spravodlivosti proti prospechárstvu tzv. poškodených, čo je v zásadnom rozpore s princípom právnej istoty a práva obžalovaného na spravodlivé súdne konanie. Okresný súd svojím rozhodnutím rozporuje sám seba, keď na strane 12 šiesty odsek, svojho oslobodzujúceho rozsudku 6T/64/2013 zo dňa 13. januára 2013 uvádza: Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, dospel v celom rozsahu k oslobodzujúcemu verdiktu s odôvodnením, že skutky, ktoré sa kládli za vinu obžalovanému, nie sú trestným činom. Ďalej na strane 14 tretí odsek šiesty riadok tohoto oslobodzujúceho rozsudku súd uvádza:“ podľa názoru súdu (konanie obžalovaného) nenapĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania, ale sa jedná len o porušenie práv štátneho zamestnanca (§ 65 Zákona o štátnej službe). Ďalej na strane 14 posledná veta na spodku strany tohoto oslobodzujúceho rozsudku súd uvádza: (ku konaniu obžalovaného) týmto konaním nebol naplnený pojmový znak skutkovej podstaty zločinu vydierania, a to hrozba ťažkej ujmy. Na strane 15 oslobodzujúceho rozsudku sa súd v druhom odseku vyjadroval aj ku kvalifikácii skutkov 1/-4/ ako prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, kde uvádza, cituje: že „nebol rovnako preukázaný obligatórny znak skutkovej podstaty súdeného prečinu, obžalovaný v pozícii verejného činiteľa síce podľa názoru súdu popísaným konaním pod bodmi 1/-4/ prekročil svoje právomoci, avšak nebolo preukázané, že by tak konal s cieľom inému zaobstarať neoprávnený prospech, v tomto prípade zaobstarať prospech pre Žiarec poľnohospodárske družstvo. V tomto smere nebol produkovaný žiaden priamy dôkaz a ani ucelená reťaz nepriamych dôkazov, ktoré by toto tvrdenie obžaloby preukazovalo. Obžaloba bola v tejto časti skôr postavená iba na predpokladoch a dohadoch vychádzajúcich z intenzívneho telefonického kontaktu medzi obžalovaným a predsedom Žiarec, poľnohospodárske družstvo, pričom nebol známy ich obsah. Na strane 15 oslobodzujúceho rozsudku posledná veta na spodku strany znie: „Na základe uvedeného, v zmysle zásady in dubio pro reo, táto pochybnosť bola vyhodnotená v prospech obžalovaného a súd tak nemal preukázané naplnenie všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty. Vzhľadom (str. 16) k záveru, k akému súd na základe vyhodnotenia dôkazného stavu dospel, keďže neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, súd sa ďalej hodnotením skutkových okolností popísaných v obžalobe najmä pod bodom 3/-4/ v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal, nakoľko to nepovažoval za potrebné, keďže aj vo vzťahu k týmto skutkom nebolo preukázané, že obžalovaný aj v bodoch 3/-4/ konal s cieľom inému (Žiarec, poľnohospodárske družstvo) zaobstarať neoprávnený prospech. Na základe uvedeného odôvodnenia rozsudku 6T/64/2013 zo dňa 13. januára 2013 je jednoznačné, že okresný súd vo svojom prvom rozhodnutí obžalovaného oslobodil z dôvodu, že dospel k záveru, že konanie obžalovaného vzhľadom na všetky okolnosti nie je trestným činom. K tomuto je potrebné uviesť, že v rozsudku 6T/1/2020 zo dňa 27. apríla 2021, voči ktorému sa obžalovaný týmto odvolaním odvoláva, okresný súd uvádza: Okresný súd vo svojom prvom rozhodnutí obžalovaného oslobodil (nie pre to, že by sa skutky nestali), ale z dôvodu, že dospel k záveru, že konanie obžalovaného vzhľadom na všetky okolnosti, za akých ku konaniu došlo, pohnútky a aj osoby obžalovaného nie je trestným činom, v tejto súvislosti aplikoval zásadu ultima ratio a tiež dospel k záveru, že neboli naplnené všetky obligatórne znaky súdených trestných činov. Vo vzťahu k zásade ultima rátio súd uvádza, že medzičasom došlo k zjednocujúcemu stanovisku a v zmysle platnej judikatúry konkrétne
s poukazom na uznesenie NS SR z. 13.8.2013 sp.zn. 2Tdo/35/2013 vyplýva, že aplikácia zásady ultima rátio prichádza do úvahy len výlučne pri prečinoch a nie je možné ju aplikovať, ak sa jedná o zločin. Odôvodnenie súdu, ktoré poukazuje na svoje rozhodnutie, ktorým obžalovaného oslobodil spod obžaloby s odôvodnením, že tak súd rozhodol z dôvodu aplikácie zásady ultima ratio, a preto skutky, ktoré sa kládli za vinu obžalovanému, nie sú trestným činom, je zavádzajúce, pretože súd vo svojom odôvodnení Rozsudku 6T/1/2020 zo dňa 27. apríla 2021 sa odvoláva na skutočnosti, ktoré v oslobodzujúcom Rozsudku 6T/64/2013 zo dňa 13. januára 2013 nikdy neboli uvedené. Táto skutočnosť tvrdým spôsobom zasahuje do práv obžalovaného na spravodlivý proces, pretože toto odôvodňovanie rozsudku OS NO sa týmto javí ako manipulatívne konanie súdu snažiace sa použiť retroaktívne údaje a informácie, ktoré v tej dobe do vydania rozsudku 6T/64/2013 zo dňa 13. januára 2013 nikdy neboli uvedené. Takéto konanie súdu v plnom rozsahu zasahuje vo veci obžalovaného do princípu právnej istoty a teda aj do práva na spravodlivý proces. Na základe tejto skutočnosti je odôvodnenie k oslobodzujúcemu rozsudku nezákonné v rozpore s princípom právnej istoty. Taktiež tak ako obžalovaný prostredníctvom obhajcu už vyššie uviedol - Súd postupoval v rozpore s Uznesením KS ZA pod č. 2To/13/2019 2019 zo dňa 10. júla 2019, tým, že doslova ignoroval právny názor Krajského súdu zo strany 21 šiesty riadok od vrchu, kde je uvedené citujem: „Nakoľko vyriešenie otázky, či v čase prerušenia vkladových konaní boli skutočne vedené reštitučné konania, je dôležitým z hľadiska rozhodnutia o vine obžalovaného ( pričom súd prvého stupňa sa touto otázkou nezaoberal ), bude potrebné, aby okresný súd po vrátení veci vyhovel dôkaznému návrhu obžalovaného a vypočul obžalovaným navrhnutého svedka Ing. C. S. k reštitučným konaniam, ktoré mali byť dôvodom prerušenia vkladových konaní Obžalovaný a aj obhajoba - po celú dobu dokazovania v tomto konaní sa dožadovali, aby súd vyriešil tieto otázky, či v čase prerušenia vkladových konaní boli skutočne vedené reštitučné konania, pretože zistenie tejto skutočnosti tak zo strany Ústavného súdu SR, Krajského súdu v Žiline, ako aj obžalovaného a obhajoby je základným faktom a skutočnosťou dôležitou z hľadiska rozhodnutia o vine obžalovaného. Je veľmi zarážajúce, že okresný súd po opätovnom komplexnom vyhodnotení dokazovania, na základe vyššie zisteného skutkového stavu, odhliadnuc od rozsudku 6T/64/2019 zo dňa 15.04.2016 - a všetkých tých zákon porušujúcich konaní Okresného, Krajského a Najvyššieho súdu SR konštatovaných v záveroch z Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 558/2018 zo dňa 7.2.2019, pri nezmenenom skutkovom stave, prehodnotil svoje predchádzajúce rozhodnutia, vrátane svojho prvého rozhodnutia, ktorým obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, a oproti oslobodzujúcemu verdiktu aj napriek výpovedi svedka Ing. C. S. a doplňujúcich vyjadrení obhajoby zo dňa 10. 3. 2021 zmenil svoj pohľad na trestnú činnosť obžalovaného a to aj po doplnení dokazovania výsluchom svedka Ing. C. S. a opätovne rozhodol tak, že obžalovaného uznal vinným zo súdnej trestnej činnosti v celom rozsahu . Pozn. Obhajoba potrebuje poukázať, že súd vo svojom odôvodnení k výpovedi svedka sa zámerne vyjadroval k vlastníckym sporom medzi PD Žiarec a Urbárskymi spolumajiteľmi ... Tvrdošín, ktoré v čase rozhodovania o návrhoch na vklad nemali byť podľa názoru okresného súdu vyriešené, čím sa snažil navodiť pochybnosť, ku jednoznačne zjavným skutočnostiam, ktoré obžalovaný jednoznačne preukázal a sú nespochybniteľné tak zákonom, listom vlastníctva, ako aj výpoveďou Ing. C. S.. Súd vo svojom odôvodnení rozsudku sa vyjadroval, ako keby bola nejaká pochybnosť, akým právnym režimom sa majú riadiť vzťahy k parcelám, ktoré boli predmetom v prerušených vkladových konaniach, aj napriek tomu, že patrili k tej časti, PKN parcele č. 7201, o ktorej Ing. S. jednoznačne vyhlásil, že reštitučné konanie v tejto časti bolo ukončené a v tejto časti sa rozhoduje už len o náhradách a to nemá vplyv na prevody vlastníckych práv. Tým, že bola táto parcela rozdelená, sa snažil súd na potvrdenie svojho rozhodnutia spochybniť vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti, ale takéto rozporujúce vyjadrenia naozaj zasahujú do právnej istoty občanov slovenskej republiky. Svedok Ing. S. vo svojej výpovedi vysvetlil, že parcela bola rozdelená na les a pasienky práve rozhodnutím PÚ DK č. ROK 194-1-A1/1995. Dôkaz o vlastníctve k časti parceli PK č. 7201 k. ú D. na JRD Tvrdošín, na ktorej sú postavené chaty, ktorý predložil súdu obžalovaný, okresný súd akoby ani nepovažoval za dôkaz, čo skutočne vyvoláva pochybnosti o právnej istote v Slovenskej republike. Výpoveď svedka na konkrétnu otázku, či bola ukončená reštitúcia k PK parcele č. 7201 a odpoveď, že bola ukončená, súdu akoby nepostačovala a ani tie jasné a nemeniteľné skutočnosti, že zastavané pozemky pod chatami sa v reštitučnom konaní nevydávajú a preto nebol akýkoľvek zákonný dôvod na prerušovanie konania o návrhoch na vklad zo strany poškodenej Mgr. L. N.. Obžalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že okresný súd akoby prehliadal všetky tie skutočnosti objektívnej pravdy o vlastníctve PD Žiarec, a akoby sa snažil nevidieť relevantné dôkazy - o ukončení reštitučného konania.
Ani v tomto konkrétnom prípade akoby nebol pre okresný súd záväzný princíp právnej istoty, a tak to vyznieva akoby sa okresný súd snažil svojimi vyjadreniami a ich odôvodneniami spochybňovať právny stav v katastri nehnuteľností (založené LV pre PD Žiarec), ktorý by mal byť záväzný aj pre súdy. Pozn. Následne obhajoba poukazuje na nezmeniteľné a preukázané skutočnosti, ktoré súdy v trestnom konaní nemajú právo ignorovať a rozporovať, pretože tým spôsobujú právnu neistotu. Rozsudok Okresného súdu Námestovo pod č. 6C/27/2008-595 a v jeho odôvodnení súd dospel k názoru, že prechod vlastníctva od pôvodných vlastníkov, bývalých urbarialistov Tvrdošín na jednotné roľnícke družstvá zriadené podľa zákona č. 69/1949 Sb. bol podľa zákona č. 81/1949 Sb. Podľa tohto zákona bolo založené aj JRD v Tvrdošíne, čo bolo sústavne spochybňované zo strany Mgr. W. N. ako osoby s odbornou spôsobilosťou rozhodovať o návrhoch na vklad a v predmetnom rozsudku na vlastnícke spory medzi PD Žiarec a Urbár Tvrdošín poukazuje aj sudkyňa, že v čase vydaných rozhodnutí poškodenou ešte prebiehali. Nesprávne ničím nepodložený výklad okresného súdu, že v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov bolo zrušené rozhodnutie ROK 194-1-A1/1995, na čo sa snažila poukazovať aj poškodená a ktoré svojou výpoveďou svedok Ing. C. S. jednoznačne ozrejmil a vniesol do tohoto výkladu poškodenej Mgr. N. úplne opačné nazeranie ako poškodená Mgr. N., je len ďalším dôkazom o nesprávnom právnom názore súdu, pretože rozhodnutie ROK 194-1-A1/1995 nebolo zrušené. Súd ani na základe výpovede svedka Ing. C. S., ktorý potvrdil predchádzajúce názory a dôkazy obžalovaného, reštitučné konanie k PK parcele č. 7201 bolo ukončené, nerozhodol o nevine obžalovaného, ale opakovane kladie za vinu obžalovanému, že nebol oprávnený dávať pokyny poškodenej, osobe s odbornou spôsobilosťou rozhodovať o návrhu na vklad v konaniach o návrhu na vklad. Pričom ničím nebolo preukázané, že obžalovaný rozhodoval o návrhu na vklad. Podstrčený, ľstivo zaslaný email obžalovanému, ktorý bol dopredu a premyslene pripravený na zničenie a odstránenie obžalovaného, by súd nemal brať do úvahy, skôr naopak zo zákonnej povinnosti by mal dať podnet na trestné stíhanie voči zosnovateľom. Súd vo svojich odôvodneniach ani v jednom prípade nepreukázal obžalovanému, na základe akého všeobecne záväzného právneho predpisu obžalovaný takto nemohol konať a teda z čoho odvodzuje neoprávnené konanie obžalovaného, ktorým obžalovaný ako priamy nadriadený poškodenú v konaniach o návrhu na vklad usmernil a o to viac, keď to urobil na základe písomnej žiadosti samotnej poškodenej Mgr. N., ktorá ho konkrétne vyzvala, aby jej presne uviedol, aké rozhodnutie má vydať. Obžalovaný k tomuto uvádza vyjadrenia a odôvodnenia toho istého súdu, ktorý od toho rozhodnutia neurobil žiadne úkony okrem vypočutia svedka Ing. C. S., ktoré urobil v rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/64/2013-679 zo dňa 13.01.2015, Pokyny až do 28.6.2011 neuvádzali, ako má poškodená vo veci rozhodnúť, až na žiadosť poškodenej obžalovaný ju usmernil, aby v prerušených konaniach vydala rozhodnutie o povolení vkladu. Uvedené konanie obžalovaného však podľa názoru súdu nenapĺňa skutkovú podstatu zločinu vydierania. Súd neospravedlňuje konanie obžalovaného, že usmerňoval poškodenú, aké rozhodnutie má vydať, jeho konanie však podľa názoru súdu nenapĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania, ale sa jedná o porušenie práv štátneho zamestnanca (§ 65 Zákona o štátnej službe) , ktorých riešenie bolo v kompetencii služobného úradu . Pozn. Časopis Zo súdnej praxe ZSP 75/2006 PRAKTIKUM Z TRESTNÉHO PRÁVA HMOTNÉHO - Wolters Kluwer I. Objektom trestného činu vydierania podľa § 189 TZ, t. j. záujmom chráneným týmto ustanovením je „slobodné rozhodovanie človeka“, ktoré však treba chápať v kontexte s chránenými právami a oprávnenými záujmami fyzických osôb a právnických osôb, aj so záujmami spoločnosti a ústavným zriadením Slovenskej republiky. II. V právnej a demokratickej spoločnosti možno iného nútiť, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, len z dôvodov, spôsobom a prostriedkami, ktoré sú v súlade s ústavou a zákonmi, teda len na základe zákonov a len právnymi, resp. zákonnými prostriedkami, medzi ktoré patria aj súdne rozhodnutia a ich výkon. Úloha riaditeľa správy katastra (tak pred 28.06.2011 aj po tomto dátume) bola zadaná v nadväznosti na rozsudky Krajského súdu v Žiline č. 29Sp/25/2009-36 a č. 29Sp/23/2009-75, ktorými boli zrušené rozhodnutia správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad. Obžalovaný vzhľadom na závažnosť situácie, z dôvodu, že toto rozhodnutie pokladá za nespravodlivosť a justičný omyl, potrebuje sa vyjadriť ešte aj k prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa: Základnou a záväznou organizačnou normou pre všetky stupne vnútorného členenia Katastrálneho úradu Žilina a jeho zamestnancov je Organizačný poriadok.
Dôkaz, že riaditeľ správy katastra nezneužil právomoc verejného činiteľa, je postup vyšetrovateľa k podanému trestnému oznámeniu Mgr. L. N. zo dňa 19.08.2011. Uznesením ČVS: ORP-493/OVK-DK-2011 zo dňa 26.09.2011 vyšetrovateľ odmietol trestné oznámenie zo dňa 19.08.2011 týkajúce sa podozrenia z prečinu Zneužívania právomoci verejného činiteľa
- nevytvorenia pracovných podmienok po vymenovaní do funkcie vedúcej odd. zápisov práv k nehnuteľnostiam zo dňa 5.5.2011, tzn. od 6.05.2011 a následne po uzatvorení služobnej zmluvy dňa 12.08.2011 s odôvodnením, že :
- Skutková podstata prečinu Zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona naplnená nebola
- nebolo preukázané naplnenie základných znakov skutkovej podstaty horeuvedeného trestného činu, ako ani iného trestného činu, priestupku či disciplinárneho previnenia, jedná sa o spor z oblasti pracovného práva. Obžalovaný sa pri výkone funkcie riaditeľa správy katastra riadil ustanoveniami Organizačného poriadku a ten, kto postupoval v rozpore s týmito ustanoveniami, kto vedome zneužil svoje postavenie, bol prednosta Katastrálneho úradu Žilina. Prednosta Katastrálneho úradu Žilina ako blízky priateľ svojím svojvoľným konaním uzatvoril pracovnú zmluvu s Mgr. L. N., bez informovanosti riaditeľa, bez návrhu riaditeľa a následne ju vymenoval do funkcie vedúcej oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam, čo bolo v zásadnom rozpore so záväznou organizačnou normou, ktorou bol Organizačný poriadok Katastrálneho úradu Žilina ako subsidiárnej právnej normy v súlade s § 15 zákona o štátnej službe, ktorý podrobnejšie upravuje výkon štátnej správy a medziiným aj vymenovanie vedúcich zamestnancov. Pozn. Vo vymenovaní nie je žiadne konkrétne ustanovenie zo zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, ani zo zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a na pojednávaní svedok JUDr. I. G. (osobný priateľ poškodenej Mgr. N., v tejto dobe jej manžel) dokonca v strachu čo urobil vo svojej výpovedi na súde, sám spochybnil svoj podpis, ktorý bol uvedený pod vymenovaním Mgr. L. N. do funkcie. Podľa platného Organizačného poriadku Katastrálneho úradu Žilina v Čl. 6 ods. 2 písm. a) a Dodatku č. 1 k organizačnému poriadku v Čl. 6 ods. 5 písm. d) bod 8 vedúci úradu vymenúva na návrh riaditeľov správ katastra vedúcich oddelení správy katastra. Podľa platného Organizačného poriadku Katastrálneho úradu Žilina v Čl. 10 ods. 1 Riaditeľ správy katastra najmä: písm. b) navrhuje prednostovi katastrálneho úradu menovanie a odvolanie vedúcich oddelení správy katastra písm. e) predkladá prednostovi návrhy na vznik, zmenu, zánik pracovnoprávnych vzťahov .... . Prednosta Katastrálneho úradu Žilina postupoval pri vymenovaní Mgr. L. N. a pri uzatvorení služobnej zmluvy v rozpore s Organizačným poriadkom Katastrálneho úradu Žilina. Obžalovaný bol vo funkcii riaditeľa zodpovedný za výkon štátnej správy na úseku katastra, preto vykonával aj kontrolnú činnosť, ako sa dodržiava katastrálny zákon, dodržiavanie lehôt pri zápise listín. Pri kontrole zistil že: Poškodená p. N. H., zapisovateľka správy katastra pri zápise záznamovej listiny Z 891/2011 porušila zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v § 43 Lehoty na vykonanie zápisu ods. 1 zákona. Správa katastra vykoná zápis podľa § 41 písm. b) do 60 dní od doručenia verejnej listiny alebo inej listiny spôsobilých na záznam, ktoré potvrdzujú alebo osvedčujú vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti. Vo Výzve na doplnenie návrhu zo dňa 09.09.2011 k listine Z 891/2011, ktorý pripravila Mgr. L. N. a podpísala ho p. H., obžalovaný uvádza a je o tom presvedčený, že v tomto doplnení bolo napísané, že GP č. 37361007-44/2011 zo dňa 30.05.2011, ktorý bol predložený, nevychádza z údajov katastra. Pritom GP bol úradne overený správou katastra a autorizovaným overovateľom GP. V prípade záznamovej listiny Z 891/11 bol takýto postup zo strany poškodenej Mgr. L. N. , osoby s odbornou spôsobilosťou rozhodovať o návrhu na vklad, ktorá si predmetný GP k listine zobrala domov na „ preštudovanie“ a následne na druhý deň aj na základe výpovede zapisovateľky p. H. išla tento GP konzultovať do Žiliny úplne neštandardný a javil sa ako zaujatý. Preto bola a je na mieste otázka, prečo práve v prípade tohoto konkrétneho GP bolo v záujme Mgr. L. N., aby neštandardne jeho existenciu a skutočnosti, či vychádza z údajov katastra, išla konzultovať u nadriadeného na KÚ ZA terajšieho manžela a predtým ho konzultovala ako zaujatá osoba aj s inými členmi Urbárskych spoluvlastníkov... Tvrdošín? Obžalovaný videl, že takto sa nevykonáva štátna služba nestranne a nezávisle.
Preto u obžalovaného takýto postup a prístup poškodenej Mgr. L. N. vyvolával oprávnené pochybnosti o tom, v záujme koho takto konala. Konala v záujme Urbárskych spoluvlastníkov ... Tvrdošín, a preto ovplyvňovala a manipulovala zapisovateľku p. H. s úmyslom robiť prieťahy pri zápise záznamovej listine Z 891/11. Pre tieto dôvody vstupoval do týchto konaní ako riadiaci pracovník! Toto je konkrétny dôkaz, že práve poškodená Mgr. L. N. na rozdiel od obžalovaného si bola veľmi dobre vedomá svojho protiprávneho konania s jednoznačným úmyslom spochybňovať právny stav v katastri nehnuteľnosti, vlastníka PD Žiarec a to všetko za účelom zabezpečiť prospech pre Urbárskych spolumajiteľov... Tvrdošín. Pre takéto správanie poškodených Mgr. L. N. a p. H. sa predseda PD Žiarec obrátil na obžalovaného, aby zastavil protiprávne konanie zamerané spôsobovať prospech Urbárskych spolumajiteľov ... Tvrdošín voči zákonnému vlastníkovi PD Žiarec. Predseda PD Žiarec v telefonátoch poukazoval obžalovanému na úmysel spochybňovať GP, úradne overený správou katastra, na protiprávne správanie pracovníčok Správy katastra Tvrdošín - sťažoval sa na ich prácu a žiadal obžalovaného vtedy ako riaditeľa, aby spravil nápravu. A takýto prípad, keď poškodené konali účelovým spôsobom k podaniam zo strany PD Žiarec a kde na druhej strane sa jednalo o pozemky, ktoré už boli reštitúciou vyriešené a poškodené hlavne Mgr. L. N., konali prieťahy, prerušovali konania, nebol jediný, preto predseda PD Žiarec riešil tieto ich priestupky s obžalovaným telefonicky. Konanie poškodenej Mgr. L. N. je možné podriadiť pod konanie, ktoré má znaky straty dôvery v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania. Ako ďalší dôkaz o tom, kto rozhodoval a konal v prospech Urbáru Tvrdošín, je skutočnosť , že Mgr. L. N. ukončila pracovný pomer „o ktorý sa tak veľmi obávala“ na správe katastra 30.11.2012, na vlastnú žiadosť a následne začala pracovať v advokátskej kancelárii KUBINEC PARTNERS, ktorá zastupovala Ing. V. D. ako žalobcu proti PD Žiarec v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam + PO dňa 02.12.2013. Pani H. vo výpovedi pred súdom uviedla, že obžalovaný jej nikdy nepovedal , ani medzi štyrmi očami, že ak nevykoná záznam listiny, že ju prepustí, on ju len upozornil na porušenie pracovnej disciplíny a odvolával sa na zákon o štátnej službe. V úlohe zo dňa 9.1.2012, ktorú zadal obžalovaný p. H. je dôkaz o tom, že zapisovateľka p. H. v identickom návrhu od PD Žiarec na zápis vlastníckeho práva záznamom na základe GP č. 77/2003 a verejných listín pod Z 1286/03 vykonala zápis v prospech PD Žiarec na LV č. XXXX k. ú. D.. Vyjadrenie súdu v odôvodneniach, že obžalovaný si účelovo vyhodnotil výsledky kontroly nadriadeného orgánu ÚGKaK SR pod sp. zn. 22/2011 zo dňa 7.12.2011, je zavádzajúce a nepravdivé, pretože obžalovaný s výsledkami na základe už vyššie uvedeného nesúhlasil. Výpoveďou zapisovateľky p. H., ani JUDr. Q., pracovníka kontroly ÚGKK SR, nemohlo byť nič a ani nebolo preukázané , že obžalovaný ako riaditeľ postupoval nezákonne, opak je skôr pravdou, pracovníci kontroly ÚGKK SR vykonali kontrolu účelovým spôsobom, v rozpore s §11 ods. 1 písm. b) zákona č. 10/1996 o kontrole v štátnej správe, keď spochybnili, že pri návrhu na zápis vlastníckeho práva záznamom na základe geometrického plánu neboli verejné listiny, aj napriek tomu, že v návrhu ako prílohy tieto verejné listiny boli uvedené a aj priložené. To len potvrdzuje, že niekto neoprávnene zasahoval do spisov tým, že vyberal priložené listiny, aby nemohlo dôjsť k navrhovaným zápisom. Pani H. na výsluchu u vyšetrovateľa PZ, ako aj na pojednávaní na Okresnom súde Námestovo dňa 26.09.2013 len potvrdila skutočnosť, že pracovníci kontroly ÚGKK SR v Protokole o kontrole č. 22/2011 nenapísali pravdivé zistenie. Záverom obžalovaný uvádza, že súd vyhodnotil oprávnené konanie obžalovaného, ktoré konal z pozície riaditeľa správy katastra v zmysle zákona - kontrolu dodržiavania zákona, katastrálneho zákona, zadávanie úloh na nápravu nezákonných rozhodnutí a konaní podriadených, ..., ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa, vydieranie ... Takéto konanie súdu pokladá obžalovaný za znevažovanie zodpovednosti vedúceho zamestnanca a spochybňovanie jeho právomoci, oprávnenia so zákona o štátnej službe. Obžalovaný aj naďalej aj napriek záverom Nálezu ÚS SR vníma, že sú zo strany súdu porušované jeho práva na spravodlivý proces, že sa porušuje princíp právnej istoty, ktorý spočíva okrem iného v tom, že súd nerozhoduje podľa platných právnych predpisov, a že ich ani správne nevykladá a ani neaplikuje v praxi. V rozpore so zákonom o štátnej službe súd vo svojich vyjadreniach spochybňuje a odopiera oprávnenie obžalovaného ako vedúceho štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu podľa ustanovení v § 11 ods. 1 písm. a) a § 62 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, čo je prejav nielen znevažovania, ak nie ponižovania postavenia vedúceho štátneho zamestnanca.
Súd vôbec nebral do úvahy, že podľa § 60 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe, na ktorý poukazoval sám súd, že štátny zamestnanec je povinný riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi. Zo strany obžaloby nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že úlohy a pokyny nadriadeného zamestnanca boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi. K tomu všetkému obhajoba už len dodáva, že obžalovaný ako aj jeho obhajca sú toho názoru, že skutky, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu, nie sú trestným činom, majú povahu skôr porušenia povinností vedúceho štátneho zamestnanca podľa predpisov o štátnej službe a podporne pracovného práva, za ktorých porušenie už bola vo vzťahu k obžalovanému vyvodená pracovnoprávna zodpovednosť. A preto k porušeniam práv obžalovaného, o ktorých sa zmieňoval Ústavný súd SR vo svojom náleze, možno priradiť aj ďalšie, pretože týmto trestným konaním a uznaním obžalovaného za vinného a uložením trestu dochádza k ďalšiemu porušeniu a to zásady ne bis in idem. Na základe uvedeného obžalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn: 6T/1/2020-1434 zo dňa 27. apríla 2021 zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj dcéra obžalovaného JUDr. J. H. písomným podaním zo dňa 24.6.2021, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 24.6.2021.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie tiež prokurátor a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného Ing. N. H., a to písomným podaním zo dňa 7.5.2021, doručeného Okresnému súdu Námestovo dňa 7.5.2021. Podané odvolanie prokurátor zdôvodnil písomným podaním zo dňa 20.8.2021, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 24.8.2021, a to s poukazom na nasledovné:
Prokurátor sa v celom rozsahu nestotožňuje s úvahami, ktoré súd prezentoval na hlavnom pojednávaní pri odôvodňovaní napadnutého výroku rozsudku, najmä čo sa týka uplatnenia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. Súd uložil mimoriadne znížený trest odňatia slobody v rozsahu, ktorý si už obžalovaný doposiaľ vo veci vykonal a svoje rozhodnutie odôvodnil časovým odstupom od spáchania skutku, ako aj doterajšou dĺžkou trestného konania. Už zo zákonného pomenovania dotknutého trestnoprávneho inštitútu (mimoriadne zníženie trestu) je zrejmé, že nejde o štandardný postup súdu, ale o výnimočný prostriedok individualizácie trestu, ktorý nemôžu odôvodniť bežne sa vyskytujúce skutočnosti ani presvedčenie súdu, že trest uložený v medziach zákonnej trestnej sadzby by bolo pre páchateľa príliš prísny. Nespochybňuje časový faktor, čiže dĺžku trestného konania a odstup od skutku, ktorý je predmetom obžaloby, ako dôvody, ktoré môžu viesť k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Nie je to však jediná okolnosť, ktorá ovplyvňuje výmeru trestu, pretože aj v takomto prípade je súd viazaný všeobecnými zásadami ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona a do úvah, týkajúcich sa výroku o treste, je potrebné zakomponovať aj otázky individuálnej a generálnej prevencie. Až posúdením všetkých týchto kritérií vo vzájomnej súvislosti je možné určiť spravodlivú výmeru trestu, pretože aj pri jeho ukladaní pod dolnou hranicou trestnej sadzby sa súd pohybuje v určitých, pevne stanovených mantineloch a nie je bez významu, v ktorej časti zníženej trestnej sadzby je napokon trest uložený. Z pohľadu individuálnej prevencie je zrejmé, že obžalovaný neprejavil ani náznak sebareflexie, zotrval na predstavách o vlastnej neomylnosti a nepovažuje za nemorálne, že hrubým spôsobom zasahoval do katastrálneho konania v prospech účastníka, s ktorým bol preukázateľne spriaznený. Možno síce predpokladať, že obžalovaný sa už nedostane do špecifického postavenia verejného činiteľa, čiže zrejme nehrozí opakovanie takejto činnosti, no aj tak je toho názoru, že uložený trest dané kritérium vôbec nezohľadňuje a je orientovaný až príliš jednoznačne v prospech obžalovaného. Oveľa výraznejšie, než pri individuálnej prevencii, sa uložený trest javí neprimeraný z hľadiska generálnej prevencie. Zneužívanie vedúcich pozícií vo verejnej správe, vrátane nadriadenej pozície voči iným štátnym zamestnancom, na zvýhodňovanie spriaznených osôb je v našej spoločnosti mimoriadne závažný problém, ktorý si žiada nielen morálne odsúdenie verejnosťou, ale najmä adekvátnu reakciu zo strany orgánov presadzujúcich právo. Je nevyhnutné, aby ľudia, uchádzajúci sa o miesta vedúcich štátnych zamestnancov, už vopred museli počítať s tým, že zverený úrad nebude nejaké ich léno, ale budú musieť postupovať nestranne a v súlade so zákonom, pretože v opačnom prípade existuje reálna možnosť prísneho postihu, a to aj v trestnoprávnej rovine. Takýto stav je možné navodiť jedine
existenciou konkrétnych prípadov vyvodenia zodpovednosti, vrátane skutočne citeľného potrestania páchateľa. Pokiaľ sa tak nestane, pokušenie zneužiť funkciu u niektorých štátnych zamestnancov preváži nad obavou z následku, čo však v konečnom dôsledku poškodí autoritu štátu a jeho inštitúcií z pohľadu občianskej spoločnosti. Pokiaľ súd konštatuje na strane 33 napadnutého rozsudku, že trest po takom dlhom čase neslúži generálnej prevencii, musí nesúhlasiť. Hoci sa táto funkcia trestu môže časom oslabiť, z hľadiska preventívneho pôsobenia na ostatných členov spoločnosti je práve pri tomto druhu trestnej činnosti dôležité, že sa na trestný čin „nezabudlo“ a stále existuje vôľa postihnúť páchateľa. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, je právne kvalifikovaný ako jednočinný súbeh dvoch zločinov, ktorými mali byť porušené rôzne objekty, chránené trestným zákonom. Aj túto okolnosť bolo potrebné zohľadniť vo výmere trestu a vysporiadať sa s ňou pri jeho odôvodnení. Na základe horeuvedených skutočností dospel k názoru, že uloženie mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody síce mohlo byť v danom prípade v súlade so zákonom, no samotná jeho výmera nie je v súlade so všeobecnými zásadami ukladania trestu. Preto navrhujem odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zrušil a uložil obžalovanému spravodlivý trest.
K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný Ing. N. H. vyjadril prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 18.8.2021, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 18.8.2021, a to nasledovne:
Ku všetkým skutočnostiam kladným obžalovanému za vinu a ku skutočnostiam, na ktoré poukazuje Okresná prokuratúra v Námestove tak v obžalobe, ako aj vo svojom odvolaní, sa obžalovaný podrobne vyjadril vo svojom odvolaní voči uvedenému odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu Námestovo zo dňa 27.4.2021, sp.zn. 6T/1/2021. Obžalovaný ale vzhľadom na závažnosť situácie aj napriek tomu, že tento odsudzujúci rozsudok okresného súdu pokladá za nespravodlivosť a justičný omyl, ale vzhľadom na to, ako dlho prebiehalo toto trestné konanie a koľko pochybení súdov bolo Ústavným súdom SR v tejto jeho trestnej veci zistených, čo zásadným spôsobom zasiahlo do jeho práva na spravodlivý proces, sa potrebuje v tomto vyjadrení zamerať len na výšku trestu, na ktorú poukazuje prokurátor. Podľa § 2 ods. 7 Tr. por. má každý právo, aby jeho vec bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak zákon neustanovuje inak. Porušenie práv na prejednanie veci v primeranej lehote je bezpochyby významným zásahom do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Primeranosť dĺžky konania je judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len súd) posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím ku kritériám zakotveným v judikatúre súdu, akými sú zložitosť prípadu, správanie sa sťažovateľa a postup štátnych orgánov, poprípade čo je pre sťažovateľa prioritou. Súd v žiadnom zo svojich rozhodnutí nekonkretizoval „všeobecne záväznú“ dobu, ktorú by bolo možné za primeranú lehotu považovať. Porušenie pravidla plynúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru je sankcionované vyvodením zodpovednosti štátu voči obžalovanému, kedy býva rozhodnutiami súdu spravidla priznané sťažovateľovi spravodlivé zadosťučinenie vo forme peňažnej náhrady a konštatované porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Vzhľadom na celkovú situáciu, ktorá nastala v tejto trestnej veci, je spravodlivé, keď súd pri ukladaní trestu zohľadňoval neprimeranú dĺžku konania v rámci posúdenia otázky, že uvedené skutočnosti, ktoré nastali v tomto trestnom konaní, sú takou okolnosťou, ktorá odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby s použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. V tejto konkrétnej situácii k odsúdeniu obžalovaného dochádza približne po viac ako 10 rokoch odo dňa uvedeného v rozsudku ako deň spáchania skutku. Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obžalovaného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach a je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. marca 2010, sp.zn. 5To/14/2009, R 10/2011 alebo rozsudok NS SR č.k. 1Tdo/1/2015). Na základe uvedeného, s poukazom na samotné odvolanie obžalovaného a v tomto vyjadrení obžalovaný uvádza, že sa necíti byť vinný a na základe toho zotrváva na svojom názore, že skutky, ktoré sú mu kladené za vinu, nie sú trestným činom, pretože tieto majú povahu skôr porušenia povinností vedúceho štátneho zamestnanca podľa predpisov o štátnej službe a podporne pracovného práva, za ktorých porušenie už bola vo vzťahu k obžalovanému vyvodená pracovnoprávna zodpovednosť.
Preto na základe vyššie uvedeného a hlavne na základe dôvodov uvedených v odvolaní obžalovaného, obžalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/1/2020 zo dňa 27. apríla 2021 zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Za účelom rozhodnutia o odvolaniach obžalovaného Ing. N. H., dcéry obžalovaného JUDr. J. H. a prokurátora Krajský súd v Žiline vo veci nariadil verejné zasadnutie na deň 30.3.2022. Na verejné zasadnutie sa nedostavila dcéra obžalovaného JUDr. J. H., ktorá podala odvolanie v prospech obžalovaného a ktorá vopred ospravedlnila neúčasť na verejnom zasadnutí. Verejné zasadnutie bolo konané v neprítomnosti dcéry obžalovaného JUDr. J. H., nakoľko tomu nebránila žiadna zákonná prekážka (konať verejné zasadnutie v neprítomnosti dcéry obžalovaného JUDr. J. H. navrhli aj na verejnom zasadnutí prítomní prokurátor, obžalovaný a obhajca obžalovaného).
Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí v rámci konečného návrhu sa vyjadril, že naďalej trvá na podanom odvolaní proti výroku o treste v neprospech obžalovaného, ako aj na jeho dôvodoch. Navrhol postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť vo výroku o treste a následne nech sám krajský súd rozhodne o uložení prísnejšieho zákonného trestu obžalovanému. Odvolania obžalovaného Ing. N. H. a dcéry obžalovaného JUDr. J. H. navrhol zamietnuť ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. Obhajca obžalovaného totožne s písomným odôvodnením odvolania navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, poprípade, aby v tejto veci rozhodol sám krajský súd. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu jeho obhajcu. Opätovne zdôraznil, že bol vo funkcii riadiaceho pracovníka a v tejto pozícii zodpovedal za riadny chod katastra. Keď zistil, že nebolo vedené žiadne reštitučné konanie, nemohol byť nečinný. Keď ho poškodená žiadala, že ako má rozhodnúť, tak ju usmernil. Poukázal na zákon o štátnej službe, v zmysle ktorého je povinný dávať pokyny a usmerňovať. Toto je konštatované aj v uznesení generálnej prokuratúry. Nemá dôveru v Okresný súd Námestovo a dúfa v dôveru v Krajský súd v Žiline. On len bol zodpovedný ako riadiaci pracovník a za to dostal 4 roky. Celý život bol v riadiacich funkciách a vedel, čo je jeho povinnosťou. V tejto veci bol prvý vydaný rozsudok oslobodzujúci, avšak krajský súd následne rozhodol, že sa javí jeho trestnoprávna zodpovednosť a rozsudok okresného súdu bol zrušený a na to ho sudkyňa okresného súdu ďalším rozsudkom odsúdila bez toho, aby zdôvodnila zmenu svojho postoja. On súd upozornil na to, že pani Q. klamala, bol upozornený, že na to vôbec upozorňuje. Áno, on už je taký, tvrdohlavý, vie, ako mal konať. Totožne so zdôvodnením odvolania poukazuje na § 36a Zákona o prokuratúre, pričom prokuratúra sa v tejto jeho veci pri podávaní obžaloby týmto neriadila. Ďalej poukazuje na Zákon č. 229/1991 Zb. podľa ktorého sa zastavané pozemky v reštitúcii nevydávajú. Ak niekto nevie aplikovať zákon, tak bohužiaľ. Okresný súd v tejto veci nerešpektoval Nález Ústavného súdu a nerešpektoval ani rozhodnutie krajského súdu, keď skutočnosť, že neboli v predmetnom čase vedené reštitučné konania, má viesť k zbaveniu jeho viny. Nesúhlasí s názorom vysloveným okresným súdom na str. 30 odôvodnenia rozsudku, kde okresný súd podstatu postavil na tom, že nedisponoval odbornou spôsobilosťou, preto nemal právo usmerňovať poškodenú a uznal ho vinným. Opätovne poukazuje na zákon o štátnej službe a organizačný poriadok katastra, v zmysle ktorých takéto povinnosti mal. On len postupoval v zmysle platných právnych predpisov a nakoniec bol okresným súdom označený za arogantného a jeho tvrdenia za arogantné. Spolu s obhajcom predložili potrebné dôkazy o tom, že je nevinný. Na svojej nevine aj naďalej zotrváva.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia obžalovaný a prokurátor podali odvolania na podklade nimi podaných odvolaní, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolania podané obžalovaným Ing. N. H. a prokurátorom boli podané oprávnenými osobami, proti výrokom rozhodnutia, proti ktorým sú prípustné, v zákonom stanovenej lehote, avšak sú nedôvodné a preto krajský súd odvolania obžalovaného Ing. N. H. a prokurátora zamietol ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. Pokiaľ ide o odvolanie podané v prospech obžalovaného jeho dcérou JUDr. J. H., toto odvolanie krajský súd vyhodnotil ako podané oneskorene a z tohto dôvodu ho zamietol podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
Na úvod krajský súd považuje za potrebné v podstatných bodoch stručne pripomenúť genézu vedeného trestného konania:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 21.6.2013 pod sp.zn. Pv 589/11-67 na Okresný súd Námestovo obžalobu na obžalovaného Ing. N. H. v bodoch I. a II. pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) (s poukazom na § 138 písm. b), g), h/), písm. b) (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h/) Tr. zák. a v bodoch I., II., III., IV. pre pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako sa uvádza v predmetnej obžalobe.
Okresný súd Námestovo prvým vo veci vyhláseným rozsudkom, sp.zn. 6T/64/2013 zo dňa 13.1.2015 obžalovaného Ing. N. H. z dôvodu podľa § 285 písm. b) Tr. por. v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.
Krajský súd v Žiline na podklade odvolania prokurátora uznesením, sp.zn. 2To/42/2015 zo dňa 15.6.2015 rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/64/2013 zo dňa 13.1.2015 zrušil z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Okresný súd Námestovo druhým vo veci vyhláseným rozsudkom, sp.zn. 6T/64/2013 zo dňa 15.4.2016 obžalovaného Ing. N. H. uznal vinným v bodoch I. a II. z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) (s poukazom na § 138 písm. b/, g/, h/), písm. b) (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h/) Tr. zák. a v bodoch I., II., III., IV. z pokračovacieho prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako sa uvádza vo výroku rozsudku. Za spáchanie tejto trestnej činnosti podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd v Žiline konajúc a rozhodujúc na podklade odvolania obžalovaného Ing. N. H. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/64/2013 zo dňa 15.4.2016, uznesením, sp.zn. 2To/50/2016 zo dňa 9.11.2016 postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Ing. N. H. ako nedôvodné zamietol.
Ústavný súd SR Nálezom, sp. zn. IV. ÚS 558/2018-48 zo dňa 7.2.2019 rozhodol v bode 1, že základné právo Ing. N. H. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/50/2016 zo dňa 9.11.2016 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, porušené boli. V bode 2 rozhodol, že základné právo Ing. N. H. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Tdo/39/2017 zo dňa 6.12.2017 porušené boli. V bode 3, zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/50/2016 zo dňa 9.11.2016 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Tdo/39/2017 zo dňa 6.12.2017 a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
V nadväznosti na vyššie uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, Krajský súd v Žiline uznesením, sp.zn. 2To/13/2019 zo dňa 10.7.2019 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/64/2013 zo dňa 15.4.2016 zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Naposledy vo veci rozhodol Okresný súd Námestovo rozsudkom, sp.zn. 6T/1/2020 zo dňa 27.4.2021, ktorý je predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní na podklade obžalovaným a prokurátorom podaných odvolaní (ako už bolo uvedené vyššie, odvolanie dcéry obžalovaného JUDr. J. H. bolo krajským súdom vyhodnotené ako oneskorene podané a z tohto dôvodu podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietnuté).
Plniac si prieskumnú povinnosť vo vzťahu k napadnutému rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/1/2020 zo dňa 27.4.2021, odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam
tvoriacim podstatu súdených trestných činov (pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) (s poukazom na § 138 písm. b/, g/, h/), písm. b) (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h/) Tr. zák. a pokračovacieho prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje (nakoľko rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu tvoria jednotu, odvolací súd pri existencii erudovaného, podrobne a správne odôvodneného rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje, nevidí dôvod v tomto rozhodnutí opätovne opakovať dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku). Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal v potrebnom rozsahu a zákonným spôsobom, postupoval dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam. Pred vyhlásením dokazovania za skončené pred okresným súdom obžalovaný, obhajca a prokurátor návrhy na doplnenie dokazovania nemali. V skutkoch popísané protiprávne konanie obžalovaného má oporu v dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, ako na to v podrobnostiach a s odkazom na konkrétne vykonané dôkazy poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané v súvislosti so žalovanými skutkami, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ako sa vyrovnal s podstatnou obhajobou obžalovaného Ing. N. H. a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaného Ing. N. H. v rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obžalovaného sú v podstatnej časti súhrnom jeho obhajoby prezentovanej v celom doterajšom konaní. Obžalovaný Ing. N. H. založil odvolanie v podstatnej miere na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho podstatnými námietkami, námietkami obhajcu, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí v podstatných bodoch podrobne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu podstatnú spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde. Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu podstatnú otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Krajský súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie odvolacích námietok obžalovaného a jeho obhajcu.
V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).
Skutočnosť, že obžalovaný Ing. N. H. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný Ing. N. H. a jeho obhajca rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využili všetky svoje práva zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, namietal a spochybňoval predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom, nerešpektovanie Nálezu Ústavného súdu a zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu okresným súdom a vyjadril sa aj k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité a rozhodujúce. Reagujúc na podstatné odvolacie námietky obžalovaného Ing. N. H., odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nasledovné:
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov, odvolací súd primárne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovaným skutkom podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a nedostal sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných predpisov.
Aj keď obžalovaný Ing. N. H. počas celého trestného konania necíti žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť za spáchané skutky, odvolací súd poukazuje na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaného a na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že obžalovaný Ing. N. H. spáchal žalované skutky a právne kvalifikované ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) (s poukazom na § 138 písm. b/, g/, h/), písm. b) (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h/) Tr. zák. a pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Z vykonaných dôkazov možno spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších pochybností prijať len jediný záver o tom, že obžalovaný Ing. N. H. spáchal žalované skutky, ktoré napĺňajú zákonné znaky skutkových podstát vyššie uvedených trestných činov a vylúčiť prijatie iného záveru.
Obžalovaný Ing. N. H. v podstate nespochybňoval, že konal tak, ako sa uvádza v žalovaných skutkoch. Obžalovaný však nesúhlasí so záverom okresného súdu, že týmto svojim konaním sa dopustil trestných činov kladených mu za vinu a nestotožňuje sa ani so spôsobom hodnotenia dôkazov okresným súdom. Svoju obhajobu v podstatnej časti založil na tom, že nekonal protiprávne, práve naopak, iba si riadne plnil svoje povinnosti riadiaceho pracovníka a mal záujem výlučne na tom, aby jeho podriadené v predmetných veciach týkajúcich sa PD Žiarec pri rozhodovaní riadne dodržiavali právne predpisy a nekonali v rozpore s nimi. JUDr. W. N. usmernil až po určitom čase a to až na jej výslovnú žiadosť. Vo vzťahu k JUDr. W. N. nebol osobou oprávnenou na ukončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru. Nikdy nekonal s úmyslom zabezpečiť neoprávnený prospech PD Žiarec. Vo vzťahu ku skutku týkajúceho sa poškodenej H. nesúhlasí so závermi protokolu o kontrole ÚGKK SR, nakoľko od poškodenej nepožadoval len zápis geometrického plánu, ale k tomuto boli pripojené listiny osvedčujúce vlastnícke právo (pozemnoknižná vložka). Takúto obhajobu obžalovaného okresný súd správne vyhodnotil ako účelovú s cieľom zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť a u obžalovaného správne konštatoval, že konaním popísaným v skutkoch rozsudku naplnil všetky zákonné znaky predmetných trestných činov uvedených vo výroku o vine napadnutého rozsudku. Okresný súd na strane 22 a 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku podrobne popísal konanie obžalovaného a jeho jednotlivé kroky a postupy vo vzťahu k JUDr. N. a H. (zároveň s poukazom na konkrétne dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní), ktorými zneužijúc (prekročiac) svoju právomoc nadriadeného sa snažil u menovaných podriadených dosiahnuť realizáciu vkladu, resp. zápisu záznamom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech PD Žiarec, aj keď sa v prípade menovaných zamestnankýň jednalo o osoby so samostatnou odbornou spôsobilosťou v týchto veciach konať a rozhodovať a obžalovaný nebol oprávnený zasahovať takýmto spôsobom do ich rozhodovacej činnosti a pokiaľ tak činil, nepochybne prekročil svoju právomoc.
Vo vzťahu k trestnému činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. zák. obžalovaný v rámci svojej obhajoby namietal, že nie je zrejmé a konkretizované, čím mal prekročiť svoju právomoc. V tomto smere krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o skutky pod bodmi I. a IV., obžalovaný nebol v zmysle zákona osobou s osobitnou odbornou spôsobilosťou rozhodovať o návrhu na vklad, či o návrhu na zápis vlastníckeho práva záznamom, takáto odborná spôsobilosť (právomoc) patrila len na to určeným zamestnancom, v danom prípade poškodeným JUDr. W. N. a N. H.. Pokiaľ obžalovaný vo vzťahu k týmto pracovníčkam realizoval kroky, uvedené v skutkoch pod bodmi I. a IV. a následne podrobne okresným súdom rozvedené na str. 22 a 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku a takýmto spôsobom zasahoval do vedených konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva a o návrhu na zápis vlastníckeho práva záznamom, obžalovaný prekročil svoju právomoc. Pokiaľ ide o skutky pod bodmi II. a III., obžalovaný nebol oprávnený na rozhodovanie o existencii štátnozamestnaneckého pomeru poškodenej JUDr. W. N. a pokiaľ bola vymenovaná do funkcie, resp. s ňou bola uzatvorená služobná zmluva na to zákonom určeným kompetentným služobným úradom, ako riaditeľ služobného úradu bol povinný zabezpečiť jej podmienky pre výkon jej práce a na druhej strane nebolo v jeho oprávnení zakázať, resp. brániť jej vo výkone práce. Ak obžalovaný konal spôsobom popísaným v bodoch II. a III., nepochybne prekročil svoju právomoc riaditeľa Správy katastra Tvrdošín. V tejto súvislosti okresný súd na str. 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku správne upriamil pozornosť na § 60 ods. 1 písm. a), b), e) a § 62 ods. 1 písm. c) Zákona č. 400/2009 z.z. o štátnej službe v tom čase platnom znení, ktoré súčasne aj cituje a tiež § 4 ods. 4 uvedeného zákona.
Obžalovaný sa bránil, že vo vzťahu k pracovníčkam katastra konal nie z dôvodu zabezpečiť neoprávnený prospech PD Žiarec, ale z dôvodu sťažností zo strany zástupcu PD Žiarec na poškodené pracovníčky katastra, čoho sa podľa neho aj týkala v spise zaznamenaná telefonická komunikácia. Rovnako aj túto obhajobu krajský súd vyhodnotil ako účelovú. Absentuje oficiálna písomná sťažnosť zástupcu PD Žiarec na pracovníčky katastra. Je len ťažko uveriteľné, že zástupca PD Žiarec by v rámci toľkých početných telefonátov a za zistené dlhšie obdobie sa opakovane len telefonicky sťažoval na pracovníčky katastra. Je logické, že ak by zástupca PD Žiarec bol mal skutočný záujem oficiálnou cestou riešiť jeho výhrady k činnosti pracovníčok katastra pri rozhodovaní o jeho návrhoch, bol by učinil predovšetkým oficiálnu písomnú sťažnosť, aby takýmto jedine účinným spôsobom bol dosiahol riešenie jeho problému oficiálnou cestou. Zástupca PD Žiarec takto nepostupoval. Početné zaznamenané telefonáty nepochybne svedčia o nadštandardnom vzťahu obžalovaného a zástupcu PD Žiarec, ktorý vzťah bol aj podkladom pre protiprávne konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodeným s úmyslom zabezpečiť pre PD Žiarec potrebné zápisy do katastra nehnuteľností a tým aj neoprávnený prospech pre PD Žiarec (oficiálne nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností), pričom vykonaným dokazovaním boli zistené neoprávnené opakované zásahy obžalovaného do postupov a rozhodovacej činnosti kompetentných pracovníkov katastra práve vo vzťahu k tomuto subjektu PD Žiarec. Ohľadne uvedeného krajský súd v podrobnostiach ďalej odkazuje na str. 26, 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Obžalovaný svoju obhajobu ďalej založil na výpovedi svedka Ing. C. S. na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, z ktorého výpovede vyplynulo, že v dobe skutku pod bodom I. už bolo reštitučné konanie ukončené a v tomto smere bol potom obžalovaný oprávnený usmerňovať poškodenú JUDr. W. N., ktorá v súlade s takýmto stavom nekonala. Krajský súd však totožne s okresným súdom dospel k záveru, že ani výpoveď svedka Ing. C. S. obžalovaného nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti za skutok pod bodom I. Ako na to správne poukázal okresný súd v odôvodnení rozsudku, podľa § 33 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení platnom v čase spáchania skutku, o návrhu na vklad rozhoduje zamestnanec katastrálneho úradu s vysokoškolským vzdelaním, ktorý má na to osobitnú odbornú spôsobilosť. Obžalovaný takouto osobitnou odbornou spôsobilosťou nedisponoval a tak nemohol dávať ani záväzné pokyny a usmerňovať rozhodovaciu činnosť JUDr. W. N. v konkrétnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva ako osobe, ktorá takouto osobitnou odbornou spôsobilosťou disponovala, ako má vo veci o návrhu na vklad postupovať a rozhodovať, pretože na konanie a rozhodovanie v takejto veci
je oprávnená iba osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou (v podrobnostiach krajský súd odkazuje na str. 27 druhý odsek, str. 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku). V tomto smere súčasne okresný súd na str. 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku správne poznamenal, že ak by aj rozhodnutia o prerušení konania boli vydané v rozpore s existujúcim skutkovým stavom a rovnako tak by boli naďalej ponechané v platnosti v rozpore s existujúcim skutkovým stavom, obžalovaný ako riaditeľ správy katastra nedisponoval osobitnou odbornou spôsobilosťou a nebolo v jeho právomoci usmerňovať osobu s osobitnou odbornou spôsobilosťou, ako má vo veci o návrhu na vklad postupovať a rozhodovať. Obžalovaný ako riaditeľ správy katastra si pritom musel byť dobre vedomý nielen svojich kompetencií, ale aj kompetencií, resp. právomoci jednotlivých zamestnancov správy katastra, vrátane zamestnancov rozhodujúcich o návrhu na vklad vlastníckeho práva a o návrhu na zápis vlastníckeho práva záznamom a len kto je oprávnený o takýchto návrhoch konať a rozhodovať.
Obžalovaný sa snažil vytvoriť dojem, že nie on, ale poškodené konali protiprávne, a to práve naopak v prospech Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín. Takéto tvrdenie obžalovaného však vykonaným dokazovaním preukázané nebolo, poškodené nikdy neboli postihnuté v súvislosti so žalovanými skutkami za protiprávne konanie v prospech Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo, resp. že by v tomto smere zneužívali svoju právomoc. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou obžalovaného, že v prípade skutkov pod bodom I. a II. právne kvalifikovaných ako zločin vydierania absentuje naplnenie zákonného znaku hrozby inej ťažkej ujmy, nakoľko obžalovaný ako nadriadený poškodenej JUDr. N. nemal priamy dosah na ukončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru. V tomto smere sa krajský súd stotožňuje so správnym právnym názorom podrobne zdôvodneným na str. 25, 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku a v ďalších podrobnostiach naň odkazuje. Ohľadne uvedeného krajský súd stručne uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe sa za hrozbu inej ťažkej ujmy považuje aj hrozba stratou zamestnania. Je síce pravdou, že obžalovaný nemal právomoc rozhodnúť o skončení štátnozamestnaneckého pomeru poškodenej JUDr. N. a nemohol rozhodnúť ani o jej disciplinárnom postihu. Podstatným však v tomto smere je, že obžalovaný ako riaditeľ Správy katastra bol oprávnený iniciovať disciplinárne konanie voči podriadeným zamestnancom Správy katastra (teda aj voči JUDr. W. N.) a výsledkom iniciovaného disciplinárneho konania mohlo byť v prípade poškodenej aj ukončenie služobného štátnozamestnaneckého pomeru, resp. prepustenie z dočasnej služby.
Nie je na mieste spochybňovanie výsledkov kontroly UGKK SR obžalovaným vo vzťahu ku skutku pod bodom IV (odobrenie postupu poškodenej H.), keď výsledky kontroly neboli následne spochybnené v predpísanom konaní, resp. na to kompetentným orgánom. Aj v súvislosti so skutkom pod bodom IV. je však potrebné zdôrazniť podstatu protiprávneho konania obžalovaného spočívajúcu v tom, že len zamestnankyňa H. bola oprávnená konať o návrhu na zápis vlastníckeho práva záznamom a uskutočniť zápis vlastníckeho práva záznamom, obžalovaný takouto právomocou nedisponoval a pokiaľ zamestnankyni H. uložil, aby uskutočnila zápis vlastníckeho práva záznamom do katastra nehnuteľností v prospech PD Žiarec, hoci ona na to nevidela splnené podmienky, prekročil svoju právomoc, pričom obžalovaný takto nepochybne konal s úmyslom zabezpečiť neoprávnený prospech PD Žiarec, ktoré by takýmto postupom pracovníčky H. získalo oficiálny zápis vlastníckeho práva do katastra.
Po tom, čo okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne protiprávne konanie obžalovaného správne právne kvalifikoval v bodoch I., II. ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) (s poukazom na § 138 písm. b/, g/, h/), písm. b) (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h/) Tr. zák., a v bodoch I., II., III., IV. ako pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Obžalovaný v bodoch I., II. pokračovacím konaním iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas, využitím podriadenosti a porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z funkcie obžalovaného) a na chránenej osobe (verejnom činiteľovi), v bodoch I., II., III., IV. pokračovacím konaním ako verejný činiteľ, v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, prekročil svoju právomoc. Ohľadne právnej kvalifikácie skutkov krajský súd ďalej v podrobnostiach odkazuje na str. 30 posledný odsek, str. 31, 32 odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Krajský súd sa stotožnil s úpravou skutku pod bodom I. tak, ako to učinil okresný súd a to konkrétne, keď okresný súd ukončenie skutku ohraničil dňom 13.10.2011, a to z dôvodov a na podklade dôkazov, na ktoré okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 18. Úprava skutku nie je v neprospech obžalovaného, ako na to správne poukázal okresný súd.
Na trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného v tomto štádiu trestného konania nemajú žiaden relevantný vplyv rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní v počiatočných štádiách konania v jeho prospech, na ktoré obžalovaný poukazuje vo svojom odvolaní. Okresný súd konal a napadnutým rozsudkom rozhodol na podklade prokurátorom podanej obžaloby, pričom pri rozhodovaní o vine obžalovaného okresný súd správne vychádzal výlučne z dôkazov vykonaných v konaní pred okresným súdom a ich správnym hodnotením dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne k správnemu záveru o naplnení skutkových podstát trestných činov uvedených vo výroku o vine napadnutého rozsudku.
Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou obžalovaného, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nepostupoval v súlade s Nálezom Ústavného súdu SR a posledným zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho krajského súdu (na tomto mieste krajský súd pripomína, že uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/13/2019 zo dňa 10.7.2019 je potrebné vykladať v kontexte Nálezu Ústavného súdu, pretože ako sa uvádza na str. 41 Nálezu, krajský súd bude po vrátení veci na ďalšie konanie viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze, čím sa krajský súd pri následnom vydávaní rozhodovania zo dňa 10.7.2019 aj dôsledne spravoval). Je nesporné, že okresný súd riadiac sa uznesením krajského súdu zo dňa 10.7.2019 a v súlade s Nálezom Ústavného súdu na hlavné pojednávanie predvolal svedka Ing. C. S., ktorého v tomto trestnom konaní navrhovala vypočuť obhajoba a obhajobe bolo umožnené vypočuť svedka v nimi určenom rozsahu, pričom následne bolo umožnené aj druhej prítomnej procesnej strane prokurátorovi položiť svedkovi otázky. Obhajoba podstatu výsluchu svedka zamerala na zisťovanie, či v rozhodnom období boli vedené reštitučné konania týkajúce sa predmetných pozemkov (v tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že okresný súd postupoval správne, keď predmet a rozsah výsluchu tohto svedka určila vlastne sama obhajoba, nakoľko tohto svedka navrhla vypočuť obhajoba). Tak Ústavný súd v Náleze, ako ani krajský súd v rozhodnutí nadväzujúcom na Nález Ústavného súdu nevyslovil žiaden záväzný právny názor pre všeobecný súd nižšieho stupňa, ako konkrétne má súd vo veci rozhodnúť v nadväznosti na zistenie, či v predmetnom období boli alebo neboli vedené reštitučné konania týkajúce sa predmetných pozemkov. Po zistení ohľadne stavu vedených reštitučných konaní z výpovede svedka Ing. C. S. podľa názoru krajského súdu okresný súd postupoval správne, keď zistený údaj ohľadne stavu vedených reštitučných konaní v predmetnom období v rámci procesu hodnotenia dôkazov pred rozhodnutím, hodnotil nielen izolovane, ale aj v kontexte ostatných vykonaných dôkazov. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné na tomto mieste opätovne zopakovať, čo už uviedol vyššie: „Krajský súd však totožne s okresným súdom dospel k záveru, že ani výpoveď svedka Ing. C. S. obžalovaného nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti za skutok pod bodom I. Ako na to správne poukázal okresný súd v odôvodnení rozsudku, podľa § 33 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení platnom v čase spáchania skutku, o návrhu na vklad rozhoduje zamestnanec katastrálneho úradu s vysokoškolským vzdelaním, ktorý má na to osobitnú odbornú spôsobilosť. Obžalovaný takouto osobitnou odbornou spôsobilosťou nedisponoval a tak nemohol dávať ani záväzné pokyny a usmerňovať rozhodovaciu činnosť JUDr. W. N. v konkrétnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva ako osobe, ktorá takouto osobitnou odbornou spôsobilosťou disponovala, ako má vo veci o návrhu na vklad postupovať a rozhodovať, pretože na konanie a rozhodovanie v takejto veci je oprávnená iba osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou (v podrobnostiach krajský súd odkazuje na str. 27, druhý odsek, str. 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku). V tomto smere súčasne okresný súd na str. 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku správne poznamenal, že ak by aj rozhodnutia o prerušení konania boli vydané v rozpore s existujúcim skutkovým stavom a rovnako tak by boli naďalej ponechané v platnosti v rozpore s existujúcim skutkovým stavom, obžalovaný ako riaditeľ správy katastra nedisponoval osobitnou odbornou spôsobilosťou a nebolo v jeho právomoci usmerňovať osobu s osobitnou odbornou spôsobilosťou, ako má vo veci o návrhu na vklad postupovať a rozhodovať. Obžalovaný ako riaditeľ správy katastra si pritom musel byť dobre vedomý nielen svojich kompetencií, ale aj kompetencií, resp. právomoci jednotlivých zamestnancov správy katastra, vrátane zamestnancov rozhodujúcich o návrhu na vklad vlastníckeho práva a o návrhu na zápis vlastníckeho práva záznamom a len kto je oprávnený o takýchto návrhoch konať a rozhodovať.“
Okresný súd zároveň v súlade s nálezom ústavného súdu a posledným zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu podrobne na str. 24, 25, 26 vysvetlil, z akých dôvodov a na základe akých dôkazov rozhodol inak ako vo svojom prvotnom rozhodnutí, keď obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil. Aj podľa názoru krajského súdu takéto odôvodnenie okresným súdom má svoju oporu vo
vykonanom dokazovaní a v zákone a v konečnom dôsledku bolo v tejto trestnej veci na mieste vydanie odsudzujúceho rozsudku.
V ostatnom krajský súd odkazuje na podrobne a správne odôvodnený rozsudok okresného súdu, s ktorého argumentáciou sa v celom rozsahu stotožňuje.
Okresný súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie aj ohľadne rozhodnutia o uložení trestu obžalovanému Ing. N. H. za spáchanú trestnú činnosť a v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol konkrétne skutočnosti týkajúce sa obžalovaného, ktoré mal zistené z vykonaných dôkazov a sú dôležité pri rozhodovaní o uložení trestu obžalovanému. Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému okresný súd sa v súlade so zásadami ukladania trestu v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., teda prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaného, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu, jeho následku, zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a možnosti nápravy obžalovaného.
Okresný súd postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. správne u obžalovaného konštatoval jednu poľahčujúcu okolnosť podľa 36 písm. j) Tr. zák., teda že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností predstavuje 1 : 1 a teda v tomto smere tu nebol zákonný dôvod na úpravu zákonom určenej základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Okresný súd za splnenia zákonných podmienok podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému trest ukladal ako úhrnný, pričom najprísnejším trestným činom z hľadiska určenia základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, v rámci ktorej sa trest odňatia slobody ukladá, je zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. a trest odňatia slobody je možné uložiť na 4 až 10 rokov. V súvislosti s ukladaním trestu obžalovanému, resp. aplikáciou príslušných zákonných ustanovení pri ukladaní trestu obžalovanému je tiež aktuálne potrebné mať na zreteli, že napadnutý rozsudok bol vydaný po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajského súdu zo dňa 10.7.2019 na podklade odvolania len obžalovaného, a preto pri ukladaní trestu nie je možné oproti pôvodnému stavu postupovať v neprospech obžalovaného.
Krajský súd na rozdiel od prokurátora a totožne s okresným súdom dospel k záveru, že u obžalovaného je plne dôvodným ukladanie mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Je nepochybné, že skutky, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie, boli spáchané v roku 2011. Na obžalovaného Ing. N. H. bola obžaloba na Okresný súd Námestovo podaná dňa 21.6.2013. Posledný (aktuálne preskúmavaný) rozsudok bol vo veci okresným súdom vyhlásený dňa 27.4.2021 a krajský súdom bolo vo veci právoplatne rozhodnuté týmto uznesením zo dňa 30.3.2022. Je síce pravdou, že vo veci už v minulosti bol vyhlásený právoplatný odsudzujúci rozsudok, na základe ktorého si obžalovaný čiastočne vykonal uložený trest odňatia slobody. Následne bol však tento rozsudok zrušený Nálezom Ústavného súdu, avšak dôvodom bolo porušenie práv obžalovaného postupom súdov. Nebolo zistené, že obžalovaný by sám svojim správaním mal významnejší vplyv na dĺžku vedeného konania.
Odvolací súd za tohto stavu potom dospel k záveru, že dĺžka vedeného trestného konania, s prihliadnutím na obťažnosť veci, rozsah dokazovania, postoj obžalovaného k trestnému stíhaniu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach, a potom je takou významnou okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanoveného týmto zákonom s obmedzením uvedeným v ustanovení § 39 ods. 3 Tr. zák.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Ustanovenie § 39 Tr. zák. je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Trestného zákona. Výnimočnosť použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. o znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom vyplýva už zo samotného názvu tohto ustanovenia. Nejde teda o pravidelný postup súdu a tiež preto jeho použitie nemôžu odôvodniť len bežne sa vyskytujúce skutočnosti. Postup podľa § 39 Tr. zák. potom umožňuje riešiť situácie, keď trest
odňatia slobody uložený v rámci zákonnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a keď dolná hranica tohto trestu stanovená v zákone by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri rozhodovaní o trestnom obvinení je každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej veci uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je bezpochyby významným zásahom do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obvineného, ale i poškodeného na spravodlivý proces, ale je i v rozpore so základnými zásadami trestného práva a odporuje účelu trestného konania. Súčasne je však nutné konštatovať, že porušenie tohto práva samo o sebe nezakladá neprípustnosť trestného stíhania.
Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) je potrebné v prvom rade považovať za pokyn, či apel signatárskym štátom, aby organizovali svoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva v Dohovore zakotvené, boli rešpektované.
Štát prostredníctvom orgánov k tomu určených rozhoduje o obvinených z trestných činov a zaisťuje prípadné potrestania páchateľov. Rozhodovanie o vine a treste v rámci trestného konania je nielen právom, ale predovšetkým povinnosťou týchto orgánov. Je celkom v rozpore so zmyslom čl. 6 Dohovoru, aby orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý prieťahy v konaní spôsobil, sa tejto svojej povinnosti zbavil bez toho, aby vyvinul iniciatívu k naplneniu účelu trestného konania, ktorým je práve rozhodnutie o otázke viny a trestu.
Zohľadniac zásady a kritériá pre ukladanie trestov, osobitne zohľadniac dobu neprimerane dlhého vedeného trestného konania voči obžalovanému v tejto trestnej veci, aj krajský súd považoval za primerané súčasne s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložiť úhrnný trest odňatia slobody vo výmere určenej okresným súdom 2 roky 4 mesiace a 16 dní, čo zodpovedá už vykonanej časti pôvodne právoplatne uloženého trestu odňatia slobody obžalovaným. Za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný správne na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z vyššie podrobne uvedených dôvodov potom krajský súd odvolania obžalovaného a prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Z dôvodu podľa § 316 ods. 1 Tr. por. krajský súd ako oneskorene podané zamietol odvolanie dcéry obžalovaného JUDr. J. H.. Nakoľko odvolanie bolo dcérou obžalovaného podané oneskorene, uvedené bránilo, aby sa krajský súd, plniac si prieskumnú povinnosť na podklade včas podaných odvolaní obžalovaného a prokurátora, zaoberal aj dôvodmi odvolania JUDr. J. H.. Z dôvodu oneskorene podaného odvolania teda krajský súd sa nezaoberal ňou uvádzanými odvolacími námietkami. Dcéra obžalovaného je osobou oprávnenou na podanie odvolania ako príbuzná obžalovaného v priamom rade (§ 308 ods. 2 Tr. por.). Lehotu na podanie odvolania pre takúto osobu upravuje ustanovenie § 309 ods. 4 Tr. por. a to konkrétne tak, že takejto osobe uvedenej v § 308 ods. 2 Tr. por. sa lehota na podanie odvolania končí tým istým dňom ako obžalovanému. Obžalovanému bol rozsudok oznámený jeho vyhlásením na hlavnom pojednávaní dňa 27.4.2021, na ktorom bol osobne prítomný. Obžalovaný mal na podanie odvolania zákonom určenú lehotu 15 dní, ktorá mu plynula do 12. mája 2021, ktorý deň bol posledným dňom na podanie odvolania v zákonom určenej lehote. Dcéra obžalovaného odvolanie voči rozsudku učinila písomným podaním zo dňa 24.6.2021, ktoré doručila Okresnému súdu Námestovo s kvalifikovaným elektronickým podpisom (platným) dňa 24.6.2021. Z uvedeného je potom nesporné, že v prípade odvolania podaného dcérou obžalovaného JUDr. J. H. sa jednalo o oneskorene podané odvolanie.
Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.