Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Sa-13-2020.pdf
PDF · 166.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, Q. J., zastúpený JUDr. Marián Ďurina, advokát, Advokátska kancelária, ul. Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.04.2020, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.04.2020, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2019 a v e c vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 14.04.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.04.2020 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2019 a vrátenia jej veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov tohto konania.
2. Poukazoval na to, že Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 30.12.2019 zamietla jeho žiadosť z 30.10.2019 podľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“ resp. „ZoSP“) o spätné priznanie civilného starobného dôchodku od 25.08.2016. Uviedol, že niet pochýb o tom, že žalobca dňa 25.08.2013 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odslúžil 7 063 dní, t. j. 19 rokov a 128 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií:
- žiak I. a II. ročníka VSOŠL od 31.08.1973 do 14.07.1975, t. j. 683 dní,
- žiak III. a IV. ročníka VSOŠL od 15.07.1975 do 14.07.1977, t. j. 731 dní,
- vojak z povolania od 15.07.1977 do 31.12.1992, t. j. 5 649 dní, čo spolu predstavuje 7 063 dní, t. j. 19 rokov a 128 dní. Ďalej odpracoval 9 739 dní, t. j. 26 rokov a 249 dní v zamestnaní III. pracovnej kategórie: civilné zamestnanie od 01.01.1993 do 31.12.1994, t. j. 729 dní, civilné zamestnanie od 01.06.1995 do 31.01.2020 (deň podania odvolania, pričom stále pracuje), t. j. 9 010 dní. Mal za to, že v I. kategórii funkcií odslúžil 7 063 dní, t.j. 19 rokov a 28 dní a v III. pracovnej kategórii odpracoval 9 739 dní, t. j. 26 rokov a 241 dní, čím odslúžil a odpracoval 16 802 dní, t. j. 46 rokov a 12 dní.
3. V správnej žalobe rozsiahlo poukazoval na tú skutočnosť, že ako žiak VSOŠL disponoval finančnými a naturálnymi príjmami, ktoré dostávali žiaci v súlade s § 2 v nadväznosti na § 6 ods. 1 zákona č. 88/1952 Zb. a neskôr podľa § 1 písm. a) v nadväznosti na § 2 ods. 1 zákona č. 480/1992 Zb.. Ako žiak 4-ročnej VSOŠL v Prešove od 31.08.1973 do 14.07.1977 počas celého štúdia a výkonu služby dostával
tzv. „služné“, teda nielen počas III. a IV. ročníka, ale hneď od I. ročníka štúdia, a to v súlade s vtedy platným branným zákonom č. 92/1949 Zb. v nadväznosti na § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených zborov, ktoré bolo spočiatku 30,- Kčs mesačne. Rovnako uviedol finančné náhrady v prípade neukončenia tohto štúdia, ako aj na porušovanie ľudských práv počas tohto štúdia. Poburovala ho tá skutočnosť, že nielen v období služby a štúdia na VSOŠL v Prešove od 31.08.1973 do 14.07.1977 (I. kategória funkcií), ale aj výkonu služby vojaka z povolania od 15.07.1977 do 31.12.1992, keď dosahoval cca o 1/3 vyššie finančné príjmy, ako bola priemerná mzda pracovníka národného hospodárstva ČSSR, dnes nikto nechce venovať patričnú pozornosť.
4. Od 31.08.1973 do 14.07.1977 absolvoval Vojenskú strednú odbornú školu leteckú (VSOŠL) ako bezprostrednú a ničím neprerušovanú prípravu na budúce vojenské povolanie a je preto nevyhnutné, aby táto doba služby bola rešpektovaná a započítaná na účely dôchodkového zabezpečenia v I. kategórii funkcií a nie v III. pracovnej kategórii ako u študentov civilných stredných škôl. V tomto období československá právna legislatíva termín „vojenská činná služba“ ešte nepoznala III. pracovnú kategóriu (až po 01.01.2000). Výkon služby je predsa notoricky známa aktivita a tak ju treba vnímať aj na účely tohto súdneho konania. Zo služby bol prepustený do civilu dňa 31.12.1992 podľa § 32 ods. 1 písm. b) zákona č. 370/1997 Z. z., pretože splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok a požiadal o prepustenie zo služobného pomeru. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je, že občan bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 55 rokov. V jeho vojenskej knižke je poznačené, že od 31.08.1973 do 14.07.1977 v dĺžke 683 dní (t. j. celá doba štúdia v I. a II. druhom ročníku na VSOŠL) je daná doba poznačená ako priebeh vojenskej činnej služby, pričom ide o verejnú listinu a Sociálna poisťovňa ju spochybňuje. Žalobcovi do dnešného dňa Sociálna poisťovňa, MO SR, ani VUSZ nepredložili originál výkazu dávkového spisu, kde by údajne podpísal, že štúdium na VSOŠL v Prešove od 31.08.1973 do 14.07.1975 v dĺžke 683 dní je doba občianskeho zamestnania v III. pracovnej kategórii a preto prečo je potom v jeho vojenskej knižke vykázaná doba od 01.09.1973 do 14.07.1977, t. j. celá doba 4-ročného štúdia na VSOŠL, ako priebeh vojenskej činnej služby, keď dané vpisovali vojaci a nie žalobca.
5. Nesúhlasil s vyjadrením, že štúdium I. a II. ročníka VSOŠL nie je možné považovať za výkon služby v ozbrojených silách ČSĽA a dôrazne sa ohradil voči tvrdeniam Sociálnej poisťovne, že vraj nešlo o službu, pričom vojenskí stredoškoláci chodili do dozorných služieb na rote. Poukazoval na rovnaké činnosti, ktoré musel ako vojenský stredoškolák vykonávať rovnako ako uniformovaní príslušníci ČSĽA za rovnakých právnych predpisov, rozkazov a rovnakých 24-hodinových služieb, ktoré mali vojaci z povolania a vojaci základnej služby, pri ktorých mali vojaci z povolania a vojaci základnej služby priznanú I. kategóriu funkcií a žiaci VSOŠL už nie. Nesúhlasil s názorom Sociálnej poisťovne, že štúdium a službu v I. a II. ročníku VSOŠL nemožno považovať za výkon vojenskej služby. Žiaci VSOŠL do dozorných služieb na rote do 1991 evidentne chodili, držali službu v spojoch, boli súčasťou mobilizačných plánov ČSĽA, držali stálu bojovú pohotovosť a bez výnimiek a úľav sa zúčastňovali bojových poplachov. Dodal, že bývalé Ministerstvo národní obrany ČSSR nikdy nevydalo zoznam činností zaradených do I. alebo II. kategórii funkcií, hoci mu to § 14 ods. 5 a § 17 zákona č. 100/1988 Zb. ukladá, akými teda oficiálnymi právnymi listinnými dôkazmi sa Sociálna poisťovňa, MO SR a VUSZ dnes prezentuje. Poukazoval na rad telesných a psychických zmien, ktoré musel absolvovať už od 15 roku veku a že už ako 17- ročný mladistvý dňa 06.10.1975 na Dukle prisahal Československej socialistickej republike. Bol hlboko presvedčený, že doposiaľ sa každý na Slovensku vyhýba hodnoteniu preferovanej I. a II. kategórii funkcií v ČSĽ armáde, pretože tá služba žiakov v I. a II. ročníku VSOŠL sa musí hodnotiť rovnako, a to už odo dňa nástupu do Vojenskej strednej odbornej školy, pretože vždy (od termínu nástupu 31.08.1973) jednoznačne išlo o náročnú službu v ťažkom rizikovom prostredí, ktorá mala bezprostredný negatívny vplyv na kondíciu, telesný vývoj a zdravotný stav žalobcu a jeho psychiku, bezpečnosť a hygienu pri výkone služby. Táto vojenská služba bola oprávnene zaradená do preferovaných kategórií. Pri ich posudzovaní by sa malo na ne pozerať rovnako, súladne a nediskriminovať absolventov vojenských stredných odborných škôl a vojenských gymnázií. Odo dňa nástupu do VSOŠL dňa 31.08.1973 sa bezpodmienečne musí začať odpočítavať žalobcova telesná, psychická, duševná a fyzická záťaž, vypätie a stres a toto kontinuitné vyčerpávanie a nemilosrdné drancovanie osobnosti nepretržite trvalo až do skončenia vojenskej služby žalobcu do jeho odchodu do zálohy (civilu 31.12.1992) a určite nielen iba od braneckého odvodu dňa 10.02.1975 alebo nástupu žalobcu na základnú vojenskú službu alebo ešte neskôr.
6. Poukazoval na to, že Sociálna poisťovňa vo svojom vyjadrení vytrvalo spochybňuje a vykladá si po svojom ustanovenie § 175g zákona č. 100/1988 Zb. a vyžaduje stále, aby služba trvala aj 31.12.1999, aj keď už bolo rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 18Sa/18/2018 zo dňa 20.12.2018 vysvetlené, ako sa to má táto doba posudzovať. Dňa 25.08.2016 žalobca dosiahol vek 58 rokov, odpracoval v I. kategórii funkcií 19 rokov a 128 dní ukončením služby 31.12.1992. Zároveň bol zamestnaný v dobe podania žiadosti o starobný dôchodok, spolu viac ako 25 rokov. Priznanie starobného dôchodku požadoval na základe ustanovenia § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. po dosiahnutí veku 58 rokov. Jeho žiadosť bola zamietnutá dňa 03.04.2020 z dôvodu, že služba netrvala k 31.12.1999. V správnej žalobe rovnako poukazoval na zákon o strelive a na výklad pojmov „vojenské osoby v činnej službe“ a zaoberal sa exkurzom do histórie problematiky tzv. chovancov, pričom poukazuje na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu ČR, ako aj všeobecných súdov.
7. V časti B) správnej žaloby uviedol, že priznanie starobného dôchodku požaduje na základe ustanovenia § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. po dosiahnutí 56 rokov, ktorý dosiahol dňa 25.08.2014. Jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že jeho služba netrvala k 31.12.1999. Žalovaný urobil chybu, pokiaľ uviedol ako podmienku nároku na skorší odchod do starobného dôchodku trvanie vojenskej služby k 31.12.1999 zavedenú do ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. zákonom č. 355/1999 Z. z. až v decembri 1999. Iba o toto jediné ustanovenie zákona opiera Sociálna poisťovňa všetky svoje doterajšie rozhodnutia. Nezohľadňuje historicky a systematicky vývoj § 174. Z novely zákona č. 100/1988 Zb. zavedenej zákonom č. 355/1999 Z. z. pri svojich rozhodnutiach účelovo použila Sociálna poisťovňa len ustanovenie § 174 ods. 2 vyžadujúce trvanie vojenskej služby k 31.12.1999, pričom úplne ignorovala a nerešpektovala ustanovenie § 175g ods. 2 zavedené tou istou novelou, teda zákonom č. 355/1999 Z. z., ktorá odkazuje na použitie skorších právnych predpisov. Pri svojom výklade teda mala Sociálna poisťovňa jednoznačne použiť správnu právnu normu, a to novelu zákona č. 100/1988 Zb., ktorým je zákon č. 235/1992 Z. z., ktorý posudzoval nároky z pracovných kategórií vzniknutých v roku 1992, ktorý ako podmienku v § 174 ods. 2 vyžadoval, aby služba v I. alebo II. kategórii funkcií trvala k 31.12.1992, čo žalobca splnil. Sociálna poisťovňa nesprávne aplikovala a použila znenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré bolo zavedené novelou zákonom č. 355/1999 Z. z. aj napriek tomu, že služobný pomer žalobcu bol ukončený 31.12.1992 a v tej dobe novela uvádzaná Sociálnou poisťovňou nebola ešte ani prijatá. Jeho nárok na skorší odchod do starobného dôchodku mal byť posudzovaný podľa zákona č. 235/1992 Zb. vydaného dňa 28.04.1992 a účinného dňa 01.06.1992, pričom všetky zákonné podmienky splnil. Zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu výkladu § 175g ods. 2 ZoSP, pričom podľa názoru žalovaného sa uvedené zákonné ustanovenie vzťahuje len na konania o priznaní starobného dôchodku podľa § 174, ktorý nebol do účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z. (22.12.1999) právoplatne skončený. Je potrebné uviesť, že Sociálna poisťovňa si nesprávne vykladá jednotlivé odseky § 175g ods. 1 rieši konanie o nároku na dôchodok a jeho výške, teda postup už v začatých konaniach, ktoré ešte neboli právoplatne skončené. Odsek 3 rieši prípady, ak o nároku na dôchodok a jeho výške už bolo právoplatne skončené. V odseku 1 a 3 sa hovorí už o konaní o nároku dôchodok, ide o prípady, kedy sa už začalo konanie o dôchodku, teda bola podaná žiadosť na Sociálnu poisťovňu a v odseku 1 ešte nebolo rozhodnuté a v odseku 3 konanie bolo už právoplatne skončené. Konanie o dôchodku a jeho výške sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a jej výplatu (§ 184 ods. 1 ZoSP). V zmysle § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. je uvedené, že ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Dané ustanovenie hovorí o právoplatnom rozhodnutí o nároku a nie o právoplatnom rozhodnutí v konaní o nároku. Ustanovenie § 175g ods. 2 nevyžaduje, aby bolo do dňa nadobudnutia účinnosti poslednej novely (22.12.1999) už začaté konanie o starobnom dôchodku. Hovorí o nároku na starobný dôchodok podľa § 174, teda nároku z pracovných kategórií, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Hovorí teda o už existujúcom nároku (vznikol odpracovaním požadovaného počtu rokov v pracovných kategóriách) a nie o nároku na starobný dôchodok, ktorý ešte len vznikne. Preto je dôležité rozlišovať medzi pojmami nárok na skorší odchod do starobného dôchodku a pojmom rozhodovanie o skoršom odchode do starobného dôchodku. Posledná novela § 174 zákona č. 100/1988 Zb. zavedená zákonom č. 355/1999 Z. z. jednoznačne uvádza v § 175g ods. 2, použitie predchádzajúcich noviel, ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti poslednej novely. O jeho nároku, ktorý mu vznikol na základe účinnosti § 174 zavedeného zákonom č. 59/1993 Z. z., nebolo doposiaľ preukázateľne právoplatne rozhodnuté. To, že zákonodarca v ustanovení § 175g ods. 2 pri uvádzaní § 174 nemá na mysli § 174 v znení poslednej novely zavedenej zákonom č. 355/1999 Z. z., je preukázané
samotným znením ustanovenia § 175g ods. 2, kde sa hovorí o nárokoch na starobný dôchodok podľa § 174 vzniknutých pred dňom nadobudnutia účinnosti poslednej novely, teda § 174 v tomto prípade nemožno stotožňovať s § 174 poslednej novely, ale to vyžaduje použitie niektorej z predchádzajúcich noviel. Nárok na skorší odchod do starobného dôchodku vo veku 58 rokov žalobcovi vznikol už v roku 1992, lebo už v tej dobe získal viac ako 19 rokov služby v I. kategórii funkcií. Teda mu vznikol nárok na skorší odchod do dôchodku vo veku 58 rokov, ktorý by si v budúcnosti mohol uplatniť (2016). Nevzniklo mu ale ešte automaticky právo na skorší odchod do dôchodku. K tomu mohlo reálne dôjsť keď splnil aj ďalšie podmienky, a to dosiahnutie fyzického veku 58 rokov (XX.XX.XXXX) a odpracovanie ďalšieho počtu rokov vo všeobecnom poistnom systéme. Záverom uviedol, že nedá sa použiť na posúdenie nároku výlučne posledná novela § 174 zákona č. 100/1988 Zb. zavedená zákonom č. 355/1999 Z. z., lebo aj tá je už zrušená tak, ako aj predchádzajúce novely tohto ustanovenia, a to 31.03.2003. Žiadny právny predpis neumožňuje diskriminačné použitie výlučne tejto novely. Všetky novely § 174 získali rovnocenné postavenie a každá z nich upravuje nároky konkrétneho obdobia jedného roku, čo vyplýva z názvu každej tejto novely a nárok z každej tejto novely je možné priznať len do určitého konkrétneho dátumu uvedeného v § 175 príslušnej novely. Nie je možné svojvoľne arbitrárne, bez akéhokoľvek právneho oprávnenia vyňať pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z I. a II. kategórií funkcií, z novely zákona č. 100/1988 Zb. zavedenej zákonom č. 355/1999 Z. z., len znenie ustanovenia § 174 a postupovať pri rozhodovaní o nároku podľa neho a nerešpektovať pritom znenie ustanovenia § 175g ods. 2, ktoré bolo zavedené tou istou novelou, má tú istú právnu silu a je kľúčovým ustanovením pri posudzovaní nárokov. Zdôraznil, že vojenskú základnú službu v III. ročníku VSOŠL začal už ako 17-ročný, keď dňa XX.XX.XXXX zložil vojenskú prísahu, cituje („Na dosiahnutie víťazstva svoj život položí“ ...), avšak Sociálna poisťovňa mu ako „adekvátnu odplatu“ túto evidentne a reálne odslúženú dobu služby v ČSĽA odstrihla a nehanebne ráta na dôchodkové účely až obdobie od dovŕšenia 18. rokov veku.
8. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2019 (ako prvostupňový správny orgán) podľa § 65, § 65a ods. 5 písm. b) a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v neskorších predpisov a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 30.10.2019 o priznanie starobného dôchodku od 25.08.2016.
9. Žalovaný, ako druhostupňový správny orgán, preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 03.04.2020 zamietol odvolanie účastníka konania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 06.12.2019 vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok a rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že účastník konania žiadosťou spísanou dňa 21.10.2019 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 24. júla 2017, t. j. k 58. roku veku. Poukazoval na to, že dôchodkový vek je stanovený v ustanovení § 65a ods. 5 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“, resp. „ZoSP“), pričom zákon určuje dôchodkový vek aj postupom podľa § 274 ods. 1 ZoSP.
10. Dodal, že na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je možné hodnotiť len l. pracovnú kategóriu, respektíve l. kategóriu funkcií. Podľa potvrdenia Ministerstva obrany SR č. ÚFZ BA-9-306/2019 zo dňa 28.08.2019 nie je účastník konania poberateľom výsluhového dôchodku a nezískal obdobie služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Z potvrdenia tiež vyplýva, že štúdium vo vojenskej škole účastník konania absolvoval v období od 01.09.1973 do 14.07.1975, základnú vojenskú službu vo vojenskej škole vykonával období od 15.07.1975 do 14.07.1977 v l. kategórii funkcií a vojenskú službu v služobnom pomere vojaka z povolania vykonával v období od 15.07.1977 do 31.12.1992 v I. kategórii funkcií, celkovo v I. kategórii funkcií získal 6 380 dní, t. j. 17 rokov a 175 dní. Súčasne je potvrdené, že z tohto zamestnania nebol účastník konania uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákon č. 100/1988 Zb., t. j. v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení alebo preto, že natrvalo stratil, vzhľadom na svoj zdravotný stav, spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu. Nakoľko účastník konania v I. kategórii funkcií získal len 17 rokov a 175 dní, teda menej ako 20 rokov, nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. a nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov mu nevznikol.
11. V ďalšom poukazoval aj znenie ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie l. pracovnej
kategórie, prípadne službu l. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok, tiež ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň b) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. alebo 19 rokov v službe l. kategórie funkcií, c) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. alebo 18 rokov v službe l. kategórie funkcií, d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. alebo 16 rokov v službe l. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo e) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) zákona č. 100/1988 Zb. alebo 15 rokov v službe l. alebo II. kategórie funkcií.
12. Ako aj na znenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. kde je uvedené, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. Z potvrdenia Ministerstva obrany SR zo dňa 28.08.2019 však vyplýva, že zamestnanie účastníka konania vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií trvalo do 31.12.1992. Ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. sa tak na účastníka konania nevzťahuje, nakoľko uvedené ustanovenie je možné aplikovať iba ak zamestnanie I. pracovnej kategórie a služby I. alebo II. kategórie funkcií, vrátane hodnotiteľných náhradných dôb, trvalo až do 31.12.1999. Účastník konania však nevykonával k 31.12.1999 službu zaradenú do I. kategórie funkcii a preto je jeho námietka, že dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 58 rokov veku, nedôvodná.
13. Ohľadne námietky, ktorou žiada o započítanie štúdia už od 31.08.1973, a nie od 01.09.1973 uviedol, že táto je nedôvodná, nakoľko: Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Doby zamestnania a náhradné doby sa hodnotia podľa právnych predpisov platných v čase, kedy sa získali, ak neskoršie predpisy neustanovia iný (výhodnejší pre poistenca) spôsob ich hodnotenia. Doba štúdia získaná v období od 1. januára 1965 do 31. decembra 2003, ktorá je dobou zamestnania, sa započíta v rozsahu, v akom bola právnym predpisom o sociálnom zabezpečení účinným v čase, kedy štúdium trvalo, definovaná ako sústavná príprava na budúce povolanie. Okrem právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, ktorými sú zákony č. 101/1964 Zb., č. 121/1975 Zb. a 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je potrebné prihliadať aj na osobitné právne predpisy, ktorými sú školské zákony a zákony o vysokých školách a niektoré ďalšie predpisy. Citoval znenie § 38 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) a uzavrel, že z uvedeného dôvodu dobu štúdia na strednej škole nie je možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok od 31. augusta 1973 ako žiada účastník konania, ale najskôr od začiatku školského roka, to znamená od 1. septembra 1973.
14. Rovnako za nedôvodnú považoval námietku účastníka konania, že jeho nárok na dôchodok nemal byť posúdený podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov ku dňu 31.12.1999, ale ku dňu skončenia výkonu služby (do 31.12.1992) podľa zákona NR SR č. 7/1994 Z. z. alebo podľa zákona NR SR č. 59/1993 Z. z., nakoľko ustanovenie § 174 ods. 1 bolo od roku 1993 viackrát novelizované, ale nadobudlo účinnosť až 01.01.2000 na základe zákona č. 355/1999 Z. z.. Spoločnou podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je trvanie zamestnania I. pracovnej kategórie a služby I. alebo II. kategórie funkcií až do 31.12.1999. Poukazoval pritom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku č.k. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015.
15. K námietke účastníka konania, že v rozhodnutí nebol správne uplatnený § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. považoval žalovaný za nutné uviesť nasledovné: Ustanovenie § 175g bolo do zákona č. 100/1988 Zb. vložené novelou č. 355/1999 Z. z. s účinnosťou od 22.12.1999. Došlo tým k predlženiu obdobia zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do I. a II. kategórie funkcií až do 31.12.1999. Zákonodarca v odseku 2 § 175g tohto zákona stanovil, že vo vzťahu na starobný dôchodok podľa § 174, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 22.12.1999), o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia jeho účinnosti (do 22.12.1999). Konanie o nároku na starobný dôchodok účastníka konania začalo podaním žiadosti zo dňa 30.10.2019 (§ 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z.. Ustanovenie odseku 2 § 175g nemožno vykladať inak, než v kontexte s predchádzajúcim odsekom toho istého vykonávacieho ustanovenia, ako to požaduje účastník konania, mylne sa domnievajúc, že v takomto prípade by mu nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením 58 rokov. Pretože účastník konania v I. kategórii funkcií a v II. kategórii funkcií neodpracoval 20 rokov, ale len 16 rokov a 248 dní, nespĺňa podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 58 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb.. Nakoľko účastníkovi konania trval služobný pomer vojaka z povolania do 31.12.1992, nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov mu nevznikol.
16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 08.06.2020 uviedol, že žalobca produkoval totožné námietky ako v odvolaní dňa 17. januára 2020. Žalobca v správnej žalobe opätovne namieta, že mu malo byť započítané štúdium už od 31. augusta 1973 a zároveň namieta, že štúdium na Vojenskej strednej odbornej škole leteckej od 31. augusta 1973 do 14. júla 1977 mu malo byť zhodnotené v l. kategórii funkcií. Ďalej opätovne namieta § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „zákon č. 100/1988 Zb.“) v znení neskorších predpisov, t. j. ukončenie doby služby v kategórií funkcií k 31. decembru 1999 a § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb..
17. So žalobnými námietkami sa nestotožnil. Dodal, že podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Doby zamestnania a náhradné doby sa hodnotia podľa právnych predpisov platných v čase, kedy sa získali, ak neskoršie predpisy neustanovia iný (výhodnejší pre poistenca) spôsob ich hodnotenia. Doba štúdia získaná v období od 1. januára 1965 do 31. decembra 2003, ktorá je dobou zamestnania, sa započíta v rozsahu, v akom bola právnym predpisom o sociálnom zabezpečení účinným v čase, kedy štúdium trvalo, definovaná ako sústavná príprava na budúce povolanie. Okrem právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, ktorými sú zákony č. 101/1964 Zb., č. 121/1975 Zb. a 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je potrebné prihliadať aj na osobitné právne predpisy, ktorými sú školské zákony a zákony o vysokých školách a niektoré ďalšie predpisy.
18. Podľa § 38 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) školský rok sa začína 1. septembra bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka; člení sa na obdobie školského vyučovania a obdobie školských prázdnin. To znamená, že štúdium sa započítava v rozsahu, v akom trvalo po skončení povinnej školskej dochádzky, a to od 1. septembra školského roka, ktorý nasleduje po školskom roku, v ktorom poistenec ukončil povinnú školskú dochádzku. Z uvedeného dôvodu dobu štúdia na strednej škole nie je možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok od 31. augusta 1973, ako žiada žalobca, ale najskôr od začiatku školského roka, to znamená od 1. septembra 1973. Z potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 28. augusta 2019 vyplýva, že sa jedná o štúdium na vojenskej škole so zaradením do III. kategórie funkcií. Podľa právneho stavu štúdium v 1. a 2. ročníku vojenskej školy nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Na spracovanie a vyplňovanie výkazu boli nariadením náčelníka štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcom ministra národnej obrany č. 11 zo dňa 2. augusta 1985 vydané „II Směrnice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany po zpracovaní výkazu doba kategórii funkcí (pracovných kategórií) rozhodných pro realizaci kádrových opatrení, zabezpečení peněžitými dávkami podle zákona o některých služebních poměrech vojáku a pro sociální zabezpečení“. Z týchto smerníc vyplýva, že prijatím žiaka na štúdium na Vojenskú strednú odbornú školu (VSOŠ) alebo na Vojenské gymnázium (VG) po skončení povinnej školskej
dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t. j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu.
19. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl (VSOŠ a VG) vykazovalo ako doba štúdia v l. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale ani štúdium na VG nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona Č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18. rokov. Podľa prílohy 3 smernice „poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d/ zákona č.121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii.“
20. Zaraďovanie do pracovných kategórií (kategórií funkcií) patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov a vedenie evidencie vojakov v činnej službe vojenských škôl bola upravená predpismi Ministerstva národnej obrany a Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Žalovaná, ako verejnoprávna inštitúcia, zriadená na výkon sociálneho poistenia, je povinná akceptovať potvrdenia štátnych orgánov vo veciach, v ktorých sú kompetentné konať a nie je oprávnená bez predloženia iného relevantného potvrdenia ich spochybňovať. Žalobca opätovne, napriek rozsiahlym námietkam, spochybneniam správnosti potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky, nepreukázal relevantnými dôkazmi, novým potvrdením, nesprávnosť potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky o zaradení doby štúdia do kategórie funkcií.
21. Námietka žalobcu, že jeho nárok na dôchodok nemal byť posúdený podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov ku dňu 31. decembra 1999, ale ku dňu skončenia výkonu služby (do 31. decembra 1992) podľa zákona NR SR č. 7/1994 Z. z. alebo podľa zákona NR SR č. 59/1993 Z. z. je nedôvodná, nakoľko ustanovenie § 174 ods. 1 bolo od roku 1993 viackrát novelizované, ale nadobudlo účinnosť až 1. januára 2000 na základe zákona č. 355/1999 Z. z.. Spoločnou podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je trvanie zamestnania l. pracovnej kategórie a služby l. alebo II. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999.
22. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku č. 1So/69/2014 zo dňa 29. septembra 2015, kde uviedol, že predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona č. 100/198 Zb. už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je však nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do l. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999.
23. K námietke žalobcu, že v rozhodnutí nebol správne uplatnený § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., je nutné uviesť nasledovné: Ustanovenie § 175g bolo do zákona č. 100/1988 Zb. vložené novelou č. 355/1999 Z. z. s účinnosťou od 22. decembra 1999. Došlo tým k predlženiu obdobia zaraďovania zamestnaní do l. a II. pracovnej kategórie a do l. a II. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999. Zákonodarca v odseku 2 § 175g tohto zákona stanovil, že vo vzťahu na starobný dôchodok podľa § 174, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 22. decembra 1999), o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia jeho účinnosti (do 22. decembra 1999). Konanie o nároku na starobný dôchodok žalobcu začalo podaním žiadosti zo dňa 30. októbra 2019 (§ 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z.. Ustanovenie odseku 2 § 175g nemožno vykladať inak, než v kontexte s predchádzajúcim odsekom toho istého vykonávacieho ustanovenia, ako to požaduje účastník konania,
mylne sa domnievajúc, že v takomto prípade by mu nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením 58 rokov.
24. K námietke je zároveň nutné uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. III.ÚS 88/2017-12 zo dňa 14. februára 2017 uvádza, že v súvislosti s posudzovaním nároku na starobný dôchodok a s určovaním jeho sumy je rozhodujúca právna úprava platná v čase, keď vznikol nárok na dôchodkovú dávku a nie deň, kedy bola ukončená niektorá z činností žiadateľa o starobný dôchodok. V odôvodnení uvedeného uznesenia Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol „Zámerom zákonodarcu, vzhľadom na predlženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku Slovenskej republiky do l. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999, bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31. decembri 1999 dovŕšia príslušný vek a boli zamestnaní stanovenú dobu v zamestnaní uvedenom v § 14 zákona č. 100/1988 Zb., resp. vykonávali službu v l. alebo II. kategórii funkcií, ak toto zamestnanie, resp. služba trvali do 31. decembra 1999, pričom práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórií od 1. januára 2000 nemohli objektívne až po 31. decembri 1999 splniť podmienku trvania takého zamestnania, resp. služby v potrebnom rozsahu.“ Pretože žalobca v l. kategórii funkcií a v II. kategórii funkcií neodpracoval 20 rokov, ale len 17 rokov a 175 dní, nespĺňa podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 58 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Nakoľko žalobcovi trval služobný pomer vojaka z povolania do 31. decembra 1992, nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov mu nevznikol.
25. Žalovaný sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. apríla 2020 a trval na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. decembra 2019, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa, žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. apríla 2020. Žalovaná má zato, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol.
26. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že veľa podstatných skutočností detailne rozviedol v správnej žalobe. Jeho vojenské štúdium nebolo zadarmo alebo bezplatné, ale za vysokú finančnú náhradu vo výške 24 000 Kčs. Rovnako musel podpísať záväzok 8 rokov vojenskej služby. Pokiaľ žalovaný použil voči nemu argument, a to ustanovenie § 38 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave škôl uviedol, že v tom čase musel platiť iný školský zákon, čo Sociálna poisťovňa opomenula uviesť. Naďalej poukazoval na ustanovenie § 175g ods. 2 OSP a to, že tento zákon nestanovuje, že musí byť žiadosť podaná pred obdobím 31.12.1999, ale hovorí o právoplatnom rozhodnutí, t. j. bez ohľadu na to, kedy bola žiadosť podaná. Upozornil, že študoval a vykonával službu v dĺžke 683 dní v 1. a 2. ročníku VSOŠL v Prešove od 15.07.1975 do 14.07.1977 a následne absolvoval vojenskú základnú službu v 3. a 4. ročníku VSOŠL v Prešove od 15.07.1975 do 14.07.1977 v dĺžke 731 dní. Pokiaľ to nebude posudzované ako v I. kategórii funkcií, výrazne ho to poškodzuje a diskriminuje, voči baníckym učňom a fúkačom skla, ktorí majú I. pracovnú kategóriu priznanú už od veku 15 rokov. Opätovne poukazoval na podmienky žiakov VSOŠL v Prešove a mal za to, že doba strávená vo vojenských školách pri príprave na službu vojaka z povolania pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania alebo prijatím do ďalšej služby sa má vykázať v celkovom súčte dôb, a to v zmysle „Nařízení náčelníka generalního štábu čs. lidové armády I. zástupca ministra národní obrany ČSSR č. 11/1985 zo dňa 02.08.1985“. Služba a zamestnanie vo funkciách I. kategórie: v dielčich rubrikách súčtu dôb (r.m.d.) sa uvedie dĺžka doby, ktorá sa vojakom z povolania započítava len v I. kategórii. Vojenskú službu začal už ako 17-ročný v 3. ročníku, keď dňa 06.10.1975 zložil vojenskú prísahu, no Sociálna poisťovňa mu ako adekvátnu odplatu túto evidentne odslúženú dobu jednoducho odstrihla. Plnil si vzorne a príkladne povinnosti podľa zákona č. 92/1951 Zb. o brannej výchove, ako aj v zmysle vtedy platnej Ústavy ČSSR č. 100/1960 Zb.. Žalobca rovnako doručil na správny súd aj doplnenie dôkazov zo dňa 07.10.2020, v ktorých uvádzal obdobné skutočnosti, ako sú uvedené v správnej žalobe, ktoré doplnil o niektoré ďalšie ustanovenia z odbornej literatúry, ako o nálezy Ústavného súdu SR a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR, pričom predmetnými zdôvodneniami sa snažil zdôrazniť tú skutočnosť, že odo dňa nástupu do 4-ročnej VSOŠL v Prešove dňa 31.08.1973 do 14.07.1975, t.j. 683 dní v 1. a 2. ročníku, bol v nepretržitom služobnom pomere a ako mladistvý vykonával službu (napríklad dozorný na rote, pomocník dozorného na rote, dozorný na katedre, dozorný jedálne, zmena v kuchyni, služba spojov, stálu bojovú pohotovosť, zúčastňoval sa všetkých bojových poplachov, zaujímal záložné
postavenie a podobne). Tento výkon služby a výkon nútených prác (rajóny) bol vojenskými veliteľmi dôrazne vynucovaný a disciplinárne riešený. Výkon služieb sa vždy zverejňoval v písomnom dennom rozkaze vojenského veliteľa. V danej súvislosti poukazoval na závery UNICEFU a ESĽP, že išlo výkon nútenej a zakázanej práce.
27. Na pojednávaní konanom dňa 30.03.2022 právny zástupca žalobcu zopakoval skutočnosti uvedené jednak v správnej žalobe, ako aj v jeho vyjadreniach vo veci a žiadal rozhodnúť v zmysle správnej žaloby. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na ich vyjadreniach vo veci a žiadala správnu žalobu zamietnuť.
28. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v konaní podľa § 199 a nasl. SSP (správna žaloba v sociálnych veciach) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, taktiež sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného z 03.04.2020, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 06.12.2019, vykazujú právne vady podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a teda že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci je potrebné vyhovieť.
29. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca, prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.
30. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
31. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo
e) 60 rokov.
32. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení novely č. 235/1992 Zb. (ÚPRAVA NÁROKOV Z I. A II. PRACOVNEJ KATEGÓRIE A Z I. A II. KATEGÓRIE FUNKCIÍ PO 31. DECEMBRI 1992), Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 1993 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1992 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
33. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení novely č. 235/1992 Zb., Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1992; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb..
34. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. (v ostatnom znení, platnom ku dňu 31.12.2003), Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
35. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. (v ostatnom znení, platnom ku dňu 31.12.2003), Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb..
36. Podľa § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
37. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
38. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
39. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014).
40. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Sk/7/2017 zo dňa 26.02.2019 uviedol, že „Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zjavné, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za bezdôvodné, mylné alebo vyvrátiteľné, ktoré skutočnosti vzal za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predložené účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátené, podľa ktorej normy rozhodol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ...“ (rozsudok Vrchného súdu v Prahe č. k. 6 A 63/93-22).
41. Odôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým musí presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovanie dôvery účastníka správneho konania v správnosť rozhodovania, čo následne vedie k tomu, aby fyzické, resp. právnické osoby, dobrovoľne plnili svoje povinnosti vyplývajúce z vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia spočívajúca v tom, že každé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. (Sobihard, J.: Správny poriadok - Komentár. Iura Edition s.r.o.: Bratislava, 2011, 374s.). „Vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom“ (napr. rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 21.06.2016 sp. zn. 10Sza/13/2016). Pokiaľ totiž súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia, resp. skutkové a právne úvahy, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané, robí tak výlučne cez odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nie prostredníctvom obsahu administratívneho spisu, resp. dôvodov doplňujúcich, ktorými žalovaný dodatočne dopĺňa chýbajúce dôvody v rozhodnutí.
42. Z výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia zo dňa 06.12.2019, ako aj z obsahu dávkového spisu, je nesporné, že vznik žalobcovho nároku na starobný dôchodok posudzovala Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 65, § 65a ods. 5 písm. b) a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v neskorších predpisov a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zamietla jeho žiadosť zo dňa 30.10.2019 o priznanie starobného dôchodku od 25.08.2016. Je nesporné, že ho musela posudzovať a posudzovala aj podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb., ktoré ale vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia absentuje, pričom ide o podstatné ustanovenie, keďže je prepojené s ďalšími ustanoveniami zákona, podľa ktorých Sociálna poisťovňa postupovala.
43. Prvostupňové rozhodnutie nie je v súlade s ustanovením § 209 ZSP ani v časti jeho odôvodnenia, keďže v ňom chýbajú úvahy a hodnotenie skutkového stavu podľa vo výroku aplikovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. a zákona č. 100/1988 Zb.. Sociálna poisťovňa, ústredie sa dôsledne nezaoberala otázkou odôvodnenia posúdenia doby trvania služby v I. kategórii funkcií a to z pohľadu ustanovenia § 174 ods. 1 písm. a), v spojení s ustanovením § 14 ods. 2 písm. a) až l) zákona č. 100/1988 Zb., t.j. či žalobca splnil podmienku potrebnej doby služby v I. kategórii.
44. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že žalovaný zrejme nesprávne, respektíve nedostatočne posúdil aj splnenie zákonných predpokladov podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb., pretože podľa názoru súdu, s ohľadom na prechodné ustanovenie § 175g ods. 2 zavedené zákonom č. 355/1999 Z. z., systematický výklad jeho jednotlivých ustanovení a výklad § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. u žalobcu, ktorý vykonával zamestnanie v I. a II. pracovnej kategórii do 31.12.1992, kedy ukončil služobný pomer, treba aplikovať § 174 ods. 2 v znení novely č. 235/1992 Zb. účinnej od 01.06.1992, t. j. podľa ktorého bola daná právna podmienka, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo služba I. a II. kategórii funkcií trvali k 31.12.1992.
45. Argumentáciu žalobcu je skutočne potrebné považovať za logickú, pretože účelom § 175 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý bol premietnutý do § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je zachovať nároky vzniknuté pred účinnosťou novely, ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie, aj po účinnosti tejto novely. Súd zároveň považuje za relevantný pre preskúmavanú vec aj výklad žalobcu týkajúci sa § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Vzhľadom na uvedené mal byť podľa názoru súdu nárok žalobcu posúdený podľa § 174 zákona č. 235/1992 Z. z., ktorý upravoval nároky z I. a II. kategórie funkcií vzniknutých v roku 1992 a vyžadujúceho sa v ods. 2 vykonávanie zamestnania alebo služby k 31.12.1992.
46. Správny súd v danej veci tiež poukazuje na to, že rozhodnutia žalovaného a orgánu prvého stupňa sú nezrozumiteľné. Rozhodnutia správnych orgánov musia v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Odôvodnenie má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti rozhodnutia s tým, že reaguje na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam je rozhodujúci pre posúdenie veci. Ďalej treba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a tiež, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušnú právnu normu, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby sa vysvetlil obsah právnej normy, aby účastník konania pochopil vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, respektíve nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí. Je tak potrebné konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný relevantným spôsobom nezaoberal námietkami žalobcu, v rámci odôvodnenia boli v podstate citované len príslušné ustanovenia právnych predpisov bez toho, aby boli v rozhodnutí náležitým spôsobom konkretizované dôvody, pre ktoré žalobca nespĺňa podmienky pre priznanie starobného dôchodku od 25.08.2014, t.j. k 56 roku veku.
47. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
48. Súd teda preskúmavané rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa zrušil z právnych dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP (rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci). Vzhľadom na hore uvedené právne dôvody súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov procesným postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, podľa ktorého ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností, môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).