Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Sas/4/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkynˇou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. E. F. XXXX/X, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ulica 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. apríla 2020, o starobný dôchodok nebohého A. A. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom G. H., I. E. F. XXX, zomr. XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Nárok na náhradu trov konania sa úcˇastníkom konania n e p r i z n á v a.

III. Nárok na náhradu trov kasačného konania sa úcˇastníkom konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

1. Pôvodný žalobca A. A. B., nar. XX.X.XXXX požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok zo dňa 30.10.2019.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.12.2019 (ako prvostupňový správny orgán) podľa , a o sociálnom poistení v znení v neskorších predpisov a podľa , a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 30.10.2019 o priznanie starobného dôchodku od 25.8.2016.

3. Žalovaný, ako druhostupňový správny orgán, preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 3.4.2020 zamietol odvolanie účastníka konania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 6.12.2019 vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok a rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že účastník konania žiadosťou spísanou dňa 21.10.2019 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 24. júla 2017, t. j. k 58. roku veku. Poukazoval na to, že dôchodkový vek je stanovený v ustanovení o sociálnom poistení (ďalej aj „“, resp. „ZoSP“), pričom zákon určuje dôchodkový vek aj postupom podľa ZoSP.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

4. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa až d) v znení neskorších predpisov je

možné hodnotiť len l. pracovnú kategóriu, respektíve l. kategóriu funkcií. Podľa potvrdenia Ministerstva obrany SR č. ÚFZ BA-9-306/2019 zo dňa 28.08.2019 nie je účastník konania poberateľom výsluhového dôchodku a nezískal obdobie služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Z potvrdenia tiež vyplýva, že štúdium vo vojenskej škole účastník konania absolvoval v období od 1.9.1973 do 14.7.1975, základnú vojenskú službu vo vojenskej škole vykonával období od 15.7.1975 do 14.7.1977 v l. kategórii funkcií a vojenskú službu v služobnom pomere vojaka z povolania vykonával v období od 15.7.1977 do 31.12.1992 v I. kategórii funkcií, celkovo v I. kategórii funkcií získal 6 380 dní, t. j. 17 rokov a 175 dní.

5. Súčasne je potvrdené, že z tohto zamestnania nebol účastník konania uvoľnený z dôvodov uvedených v a , t. j. v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení alebo preto, že natrvalo stratil, vzhľadom na svoj zdravotný stav, spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu. Nakoľko účastník konania v I. kategórii funkcií získal len 17 rokov a 175 dní, teda menej ako 20 rokov, nespĺňa podmienky uvedené v a nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov mu nevznikol.

6. V ďalšom poukazoval aj znenie ustanovenie v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie l. pracovnej kategórie, prípadne službu l. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok, tiež ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň b) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 19 rokov v službe l. kategórie funkcií, c) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 18 rokov v službe l. kategórie funkcií, d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 16 rokov v službe l. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo e) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v až l) alebo 15 rokov v službe l. alebo II. kategórie funkcií.

7. Zároveň poukázal na znenie kde je uvedené, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. Z potvrdenia Ministerstva obrany SR zo dňa 28.08.2019 však vyplýva, že zamestnanie účastníka konania vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií trvalo do 31.12.1992. Ustanovenie sa tak na účastníka konania nevzťahuje, nakoľko uvedené ustanovenie je možné aplikovať iba ak zamestnanie I. pracovnej kategórie a služby I. alebo II. kategórie funkcií, vrátane hodnotiteľných náhradných dôb, trvalo až do 31.12.1999. Účastník konania však nevykonával k 31.12.1999 službu zaradenú do I. kategórie funkcii a preto je jeho námietka, že dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 58 rokov veku, nedôvodná.

8. Ohľadne námietky, ktorou žiada o započítanie štúdia už od 31.8.1973, a nie od 1.9.1973 uviedol, že táto je nedôvodná, nakoľko podľa v znení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Doby zamestnania a náhradné doby sa hodnotia podľa právnych predpisov platných v čase, kedy sa získali, ak neskoršie predpisy neustanovia iný (výhodnejší pre poistenca) spôsob ich hodnotenia. Doba štúdia získaná v období od 1. januára 1965 do 31. decembra 2003, ktorá je dobou zamestnania, sa započíta v rozsahu, v akom bola právnym predpisom o sociálnom zabezpečení účinným v čase, kedy štúdium trvalo, definovaná ako sústavná príprava na budúce povolanie. Okrem právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, ktorými sú , č. a v znení neskorších

predpisov je potrebné prihliadať aj na osobitné právne predpisy, ktorými sú školské zákony a zákony o vysokých školách a niektoré ďalšie predpisy. Citoval znenie o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) a uzavrel, že z uvedeného dôvodu dobu štúdia na strednej škole nie je možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok od 31. augusta 1973 ako žiada účastník konania, ale najskôr od začiatku školského roka, to znamená od 1. septembra 1973.

9. Rovnako za nedôvodnú považoval námietku účastníka konania, že jeho nárok na dôchodok nemal byť posúdený podľa v znení neskorších predpisov ku dňu 31.12.1999, ale ku dňu skončenia výkonu služby (do 31.12.1992) podľa alebo podľa , nakoľko ustanovenie bolo od roku 1993 viackrát novelizované, ale nadobudlo účinnosť až 1.1.2000 na základe . Spoločnou podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je trvanie zamestnania I. pracovnej kategórie a služby I. alebo II. kategórie funkcií až do 31.12.1999. Poukazoval pritom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku č.k. zo dňa 29.09.2015.

10. K námietke účastníka konania, že v rozhodnutí nebol správne uplatnený považoval žalovaný za nutné uviesť nasledovné: Ustanovenie bolo do vložené novelou č. s účinnosťou od 22.12.1999. Došlo tým k predlženiu obdobia zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do I. a II. kategórie funkcií až do 31.12.1999. Zákonodarca v odseku 2 tohto zákona stanovil, že vo vzťahu na starobný dôchodok podľa , o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 22.12.1999), o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia jeho účinnosti (do 22.12.1999).

11. Konanie o nároku na starobný dôchodok účastníka konania začalo podaním žiadosti zo dňa 30.10.2019 ( ), teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti . Ustanovenie odseku 2 nemožno vykladať inak, než v kontexte s predchádzajúcim odsekom toho istého vykonávacieho ustanovenia, ako to požaduje účastník konania, mylne sa domnievajúc, že v takomto prípade by mu nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením 58 rokov. Pretože účastník konania v I. kategórii funkcií a v II. kategórii funkcií neodpracoval 20 rokov, ale len 16 rokov a 248 dní, nespĺňa podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 58 rokov podľa . Nakoľko účastníkovi konania trval služobný pomer vojaka z povolania do 31.12.1992, nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa v znení neskorších predpisov mu nevznikol.

Argumentácia žalobcu

12. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 14.4.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.4.2020 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.12.2019 a vrátenia jej veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov tohto konania.

13. Poukazoval na to, že Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 30.12.2019 zamietla jeho žiadosť z 30.10.2019 podľa o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“ resp. „ZoSP“) o spätné priznanie civilného starobného dôchodku od 25.8.2016. Uviedol, že niet pochýb o tom, že žalobca dňa 25.8.2013 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odslúžil 7 063 dní, t. j. 2 rokov a 128 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií: - žiak I. a II. ročníka VSOŠL od 31.08.1973 do 14.07.1975, t. j. 683 dní, - žiak III. a IV. ročníka VSOŠL od 15.07.1975 do 14.07.1977, t. j. 731 dní, - vojak z povolania od 15.07.1977 do 31.12.1992, t. j. 5 649 dní, čo spolu predstavuje 7 063 dní, t. j. 19 rokov a 128 dní. Ďalej odpracoval 9 739 dní, t. j. 26 rokov a 249 dní v zamestnaní III. pracovnej kategórie: civilné zamestnanie od 1.1.1993 do 31.12.1994, t. j. 729 dní, civilné zamestnanie od 1.6.1995 do 31.1.2020 (deň podania odvolania), t. j. 9 010 dní.

14. Mal za to, že v I. kategórii funkcií odslúžil 7 063 dní, t.j. 19 rokov a 28 dní a v III. pracovnej kategórii odpracoval 9 739 dní, t. j. 26 rokov a 241 dní, čím odslúžil a odpracoval 16 802 dní, t. j. 46 rokov a 12 dní. V správnej žalobe rozsiahlo poukazoval na tú skutočnosť, že ako žiak VSOŠL disponoval finančnými a naturálnymi príjmami, ktoré dostávali žiaci v súlade s § 2 v nadväznosti na § 6 ods. 1 zákona č.

a neskôr podľa v nadväznosti na . Ako žiak 4-ročnej VSOŠL v Prešove od 31.08.1973 do 14.07.1977 počas celého štúdia a výkonu služby dostával tzv. „služné“, teda nielen počas III. a IV. ročníka, ale hneď od I. ročníka štúdia, a to v súlade s vtedy platným branným v nadväznosti na o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených zborov, ktoré bolo spočiatku 30,- Kčs mesačne.

15. Žalobca zdôraznil nutnosť finančnej náhrady v prípade neukončenia tohto štúdia, ako aj na porušovanie ľudských práv počas tohto štúdia. Poburovala ho tá skutočnosť, že nielen v období služby a štúdia na VSOŠL v Prešove od 31.08.1973 do 14.07.1977 (I. kategória funkcií), ale aj výkonu služby vojaka z povolania od 15.07.1977 do 31.12.1992, keď dosahoval cca o 1/3 vyššie finančné príjmy, ako bola priemerná mzda pracovníka národného hospodárstva ČSSR, dnes nikto nechce venovať patričnú pozornosť. Od 31.8.1973 do 14.7.1977 absolvoval Vojenskú strednú odbornú školu leteckú (VSOŠL) ako bezprostrednú a ničím neprerušovanú prípravu na budúce vojenské povolanie a je preto nevyhnutné, aby táto doba služby bola rešpektovaná a započítaná na účely dôchodkového zabezpečenia v I. kategórii funkcií a nie v III. pracovnej kategórii ako u študentov civilných stredných škôl. V tomto období československá právna legislatíva termín „vojenská činná služba“ ešte nepoznala III. pracovnú kategóriu (až po 1.1.2000). Výkon služby je predsa notoricky známa aktivita a tak ju treba vnímať aj na účely tohto súdneho konania. Zo služby bol prepustený do civilu dňa 31.12.1992 podľa , pretože splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok a požiadal o prepustenie zo služobného pomeru. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa je, že občan bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 55 rokov. V jeho vojenskej knižke je poznačené, že od 31.8.1973 do 14.7.1977 v dĺžke 683 dní (t. j. celá doba štúdia v I. a II. druhom ročníku na VSOŠL) je daná doba poznačená ako priebeh vojenskej činnej služby, pričom ide o verejnú listinu a Sociálna poisťovňa ju spochybňuje. 16. Žalobcovi do dnešného dňa Sociálna poisťovňa, MO SR, ani VUSZ nepredložili originál výkazu dávkového spisu, kde by údajne podpísal, že štúdium na VSOŠL v Prešove od 31.8.1973 do 14.7.1975 v dĺžke 683 dní je doba občianskeho zamestnania v III. pracovnej kategórii a preto prečo je potom v jeho vojenskej knižke vykázaná doba od 01.09.1973 do 14.7.1977, t. j. celá doba 4-ročného štúdia na VSOŠL, ako priebeh vojenskej činnej služby, keď dané vpisovali vojaci a nie žalobca. Nesúhlasil s vyjadrením, že štúdium I. a II. ročníka VSOŠL nie je možné považovať za výkon služby v ozbrojených silách ČSĽA a dôrazne sa ohradil voči tvrdeniam Sociálnej poisťovne, že vraj nešlo o službu, pričom vojenskí stredoškoláci chodili do dozorných služieb na rote. Poukazoval na rovnaké činnosti, ktoré musel ako vojenský stredoškolák vykonávať rovnako ako uniformovaní príslušníci ČSĽA za rovnakých právnych predpisov, rozkazov a rovnakých 24-hodinových služieb, ktoré mali vojaci z povolania a vojaci základnej služby, pri ktorých mali vojaci z povolania a vojaci základnej služby priznanú I. kategóriu funkcií a žiaci VSOŠL už nie. Nesúhlasil s názorom Sociálnej poisťovne, že štúdium a službu v I. a II. ročníku VSOŠL nemožno považovať za výkon vojenskej služby. Žiaci VSOŠL do dozorných služieb na rote do 1991 evidentne chodili, držali službu v spojoch, boli súčasťou mobilizačných plánov ČSĽA, držali stálu bojovú pohotovosť a bez výnimiek a úľav sa zúčastňovali bojových poplachov. Dodal, že bývalé Ministerstvo národní obrany ČSSR nikdy nevydalo zoznam činností zaradených do I. alebo II. kategórii funkcií, hoci mu to a ukladá, akými teda oficiálnymi právnymi listinnými dôkazmi sa Sociálna poisťovňa, MO SR a VUSZ dnes prezentuje. Poukazoval na rad telesných a psychických zmien, ktoré musel absolvovať už od 15 roku veku a že už ako 17-ročný mladistvý dňa 6.10.1975 na Dukle prisahal Československej socialistickej republike.

17. Bol hlboko presvedčený, že doposiaľ sa každý na Slovensku vyhýba hodnoteniu preferovanej I. a II. kategórii funkcií v ČSĽ armáde, pretože tá služba žiakov v I. a II. ročníku VSOŠL sa musí hodnotiť rovnako, a to už odo dňa nástupu do Vojenskej strednej odbornej školy, pretože vždy (od termínu nástupu 31.08.1973) jednoznačne išlo o náročnú službu v ťažkom rizikovom prostredí, ktorá mala bezprostredný negatívny vplyv na kondíciu, telesný vývoj a zdravotný stav žalobcu a jeho psychiku, bezpečnosť a hygienu pri výkone služby. Táto vojenská služba bola oprávnene zaradená do preferovaných kategórií. Pri ich posudzovaní by sa malo na ne pozerať rovnako, súladne a nediskriminovať absolventov vojenských stredných odborných škôl a vojenských gymnázií. Odo dňa nástupu do VSOŠL dňa 31.08.1973 sa bezpodmienečne musí začať odpočítavať žalobcova telesná, psychická, duševná a fyzická záťaž, vypätie a stres a toto kontinuitné vyčerpávanie a nemilosrdné drancovanie osobnosti nepretržite trvalo až do skončenia vojenskej služby žalobcu do jeho odchodu do zálohy (civilu 31.12.1992) a určite nielen iba od braneckého odvodu dňa 10.02.1975 alebo nástupu žalobcu na základnú vojenskú službu alebo ešte neskôr.

18. Poukazoval na to, že Sociálna poisťovňa vo svojom vyjadrení vytrvalo spochybňuje a vykladá si po svojom ustanovenie a vyžaduje stále, aby služba trvala aj 31.12.1999, aj keď už bolo rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. zo dňa 20.12.2018 vysvetlené, ako sa to má táto doba posudzovať. Dňa 25.08.2016 žalobca dosiahol vek 58 rokov, odpracoval v I. kategórii funkcií 19 rokov a 128 dní ukončením služby 31.12.1992. Zároveň bol zamestnaný v dobe podania žiadosti o starobný dôchodok, spolu viac ako 25 rokov. Priznanie starobného dôchodku požadoval na základe ustanovenia po dosiahnutí veku 58 rokov. Jeho žiadosť bola zamietnutá dňa 03.04.2020 z dôvodu, že služba netrvala k 31.12.1999.

19. V správnej žalobe rovnako poukazoval na zákon o strelive a na výklad pojmov „vojenské osoby v činnej službe“ a zaoberal sa exkurzom do histórie problematiky tzv. chovancov, pričom poukazuje na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu ČR, ako aj všeobecných súdov.

20. Priznanie starobného dôchodku požaduje žalobca na základe ustanovenia po dosiahnutí 56 rokov, ktorý dosiahol dňa 25.08.2014. Jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že jeho služba netrvala k 31.12.1999. Žalovaný urobil chybu, pokiaľ uviedol ako podmienku nároku na skorší odchod do starobného dôchodku trvanie vojenskej služby k 31.12.1999 zavedenú do ustanovenia až v decembri 1999. Iba o toto jediné ustanovenie zákona opiera Sociálna poisťovňa všetky svoje doterajšie rozhodnutia. Nezohľadňuje historicky a systematicky vývoj .

21. Z novely zavedenej pri svojich rozhodnutiach účelovo použila Sociálna poisťovňa len ustanovenie vyžadujúce trvanie vojenskej služby k 31.12.1999, pričom úplne ignorovala a nerešpektovala ustanovenie zavedené tou istou novelou, teda , ktorá odkazuje na použitie skorších právnych predpisov. Pri svojom výklade teda mala Sociálna poisťovňa jednoznačne použiť správnu právnu normu, a to novelu , ktorým je , ktorý posudzoval nároky z pracovných kategórií vzniknutých v roku 1992, ktorý ako podmienku v vyžadoval, aby služba v I. alebo II. kategórii funkcií trvala k 31.12.1992, čo žalobca splnil. Sociálna poisťovňa nesprávne aplikovala a použila znenie , ktoré bolo zavedené novelou aj napriek tomu, že služobný pomer žalobcu bol ukončený 31.12.1992 a v tej dobe novela uvádzaná Sociálnou poisťovňou nebola ešte ani prijatá. Jeho nárok na skorší odchod do starobného dôchodku mal byť posudzovaný podľa vydaného dňa 28.04.1992 a účinného dňa 01.06.1992, pričom všetky zákonné podmienky splnil. Zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu výkladu ZoSP, pričom podľa názoru žalovaného sa uvedené zákonné ustanovenie vzťahuje len na konania o priznaní starobného dôchodku podľa , ktorý nebol do účinnosti (22.12.1999) právoplatne skončený.

22. Žalobca považoval za potrebné uviesť, že Sociálna poisťovňa si nesprávne vykladá ustanovenie § 175g ods. 1, ktoré rieši konanie o nároku na dôchodok a jeho výške, teda postup už v začatých konaniach, ktoré ešte neboli právoplatne skončené. Odsek 3 rieši prípady, ak o nároku na dôchodok a jeho výške už bolo právoplatne skončené. V odseku 1 a 3 sa hovorí už o konaní o nároku dôchodok, ide o prípady, kedy sa už začalo konanie o dôchodku, teda bola podaná žiadosť na Sociálnu poisťovňu a v odseku 1 ešte nebolo rozhodnuté a v odseku 3 konanie bolo už právoplatne skončené. Konanie o dôchodku a jeho výške sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a jej výplatu ( ZoSP). V zmysle je uvedené, že ak o nároku na starobný dôchodok podľa nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Dané ustanovenie hovorí o právoplatnom rozhodnutí o nároku a nie o právoplatnom rozhodnutí v konaní o nároku. Ustanovenie nevyžaduje, aby bolo do dňa nadobudnutia účinnosti poslednej novely (22.12.1999) už začaté konanie o starobnom dôchodku. Hovorí o nároku na starobný dôchodok podľa , teda nároku z pracovných kategórií, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Hovorí teda o už existujúcom nároku (vznikol odpracovaním požadovaného počtu rokov v pracovných kategóriách) a nie o nároku na starobný dôchodok, ktorý ešte len vznikne. Preto je dôležité rozlišovať medzi pojmami nárok na skorší odchod do starobného dôchodku a pojmom rozhodovanie o skoršom odchode do starobného dôchodku. Posledná novela zavedená jednoznačne

uvádza v § 175g ods. 2, použitie predchádzajúcich noviel, ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti poslednej novely.

23. O jeho nároku, ktorý mu vznikol na základe účinnosti zavedeného , nebolo doposiaľ preukázateľne právoplatne rozhodnuté. To, že zákonodarca v ustanovení pri uvádzaní nemá na mysli v znení poslednej novely zavedenej , je preukázané samotným znením ustanovenia , kde sa hovorí o nárokoch na starobný dôchodok podľa vzniknutých pred dňom nadobudnutia účinnosti poslednej novely, teda v tomto prípade nemožno stotožňovať s poslednej novely, ale to vyžaduje použitie niektorej z predchádzajúcich noviel. Nárok na skorší odchod do starobného dôchodku vo veku 58 rokov žalobcovi vznikol už v roku 1992, lebo už v tej dobe získal viac ako 19 rokov služby v I. kategórii funkcií.

24. Teda mu vznikol nárok na skorší odchod do dôchodku vo veku 58 rokov, ktorý by si v budúcnosti mohol uplatniť (2016). Nevzniklo mu ale ešte automaticky právo na skorší odchod do dôchodku. K tomu mohlo reálne dôjsť keď splnil aj ďalšie podmienky, a to dosiahnutie fyzického veku 58 rokov (25.08.2016) a odpracovanie ďalšieho počtu rokov vo všeobecnom poistnom systéme. Záverom uviedol, že nedá sa použiť na posúdenie nároku výlučne posledná novela zavedená , lebo aj tá je už zrušená tak, ako aj predchádzajúce novely tohto ustanovenia, a to 31.03.2003. Žiadny právny predpis neumožňuje diskriminačné použitie výlučne tejto novely. Všetky novely získali rovnocenné postavenie a každá z nich upravuje nároky konkrétneho obdobia jedného roku, čo vyplýva z názvu každej tejto novely a nárok z každej tejto novely je možné priznať len do určitého konkrétneho dátumu uvedeného v príslušnej novely. Nie je možné svojvoľne arbitrárne, bez akéhokoľvek právneho oprávnenia vyňať pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z I. a II. kategórií funkcií, z novely zavedenej , len znenie ustanovenia a postupovať pri rozhodovaní o nároku podľa neho a nerešpektovať pritom znenie ustanovenia , ktoré bolo zavedené tou istou novelou, má tú istú právnu silu a je kľúčovým ustanovením pri posudzovaní nárokov. Zdôraznil, že vojenskú základnú službu v III. ročníku VSOŠL začal už ako 17- ročný, keď dňa 06.10.1975 zložil vojenskú prísahu, cituje („Na dosiahnutie víťazstva svoj život položí“ ...), avšak Sociálna poisťovňa mu ako „adekvátnu odplatu“ túto evidentne a reálne odslúženú dobu služby v ČSĽA odstrihla a nehanebne ráta na dôchodkové účely až obdobie od dovŕšenia 18. rokov veku.

Vyjadrenie žalovaného

25. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 8.6.2020 uviedol, že žalobca produkoval totožné námietky ako v odvolaní dňa 17. januára 2020. Žalobca v správnej žalobe opätovne namieta, že mu malo byť započítané štúdium už od 31. augusta 1973 a zároveň namieta, že štúdium na Vojenskej strednej odbornej škole leteckej od 31. augusta 1973 do 14. júla 1977 mu malo byť zhodnotené v l. kategórii funkcií. Ďalej opätovne namieta o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „“) v znení neskorších predpisov, t. j. ukončenie doby služby v kategórií funkcií k 31. decembru 1999 a .

26. So žalobnými námietkami sa nestotožnil. Dodal, že podľa v znení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Doby zamestnania a náhradné doby sa hodnotia podľa právnych predpisov platných v čase, kedy sa získali, ak neskoršie predpisy neustanovia iný (výhodnejší pre poistenca) spôsob ich hodnotenia. Doba štúdia získaná v období od 1. januára 1965 do 31. decembra 2003, ktorá je dobou zamestnania, sa započíta v rozsahu, v akom bola právnym predpisom o sociálnom zabezpečení účinným v čase, kedy štúdium trvalo, definovaná ako sústavná príprava na budúce povolanie. Okrem právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, ktorými sú , č. a v znení neskorších predpisov je potrebné prihliadať aj na osobitné právne predpisy, ktorými sú školské zákony a zákony o vysokých školách a niektoré ďalšie predpisy. Podľa o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) školský rok sa začína 1. septembra bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka; člení sa na obdobie školského vyučovania a obdobie školských prázdnin. To znamená, že štúdium sa započítava v rozsahu, v akom trvalo po skončení povinnej školskej dochádzky, a to od 1. septembra školského roka, ktorý nasleduje po školskom roku, v ktorom poistenec ukončil povinnú školskú dochádzku. Z uvedeného dôvodu dobu štúdia na strednej škole nie je možné

hodnotiť na nárok na starobný dôchodok od 31. augusta 1973, ako žiada žalobca, ale najskôr od začiatku školského roka, to znamená od 1. septembra 1973.

27. Z potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 28. augusta 2019 vyplýva, že sa jedná o štúdium na vojenskej škole so zaradením do III. kategórie funkcií. Podľa právneho stavu štúdium v 1. a 2. ročníku vojenskej školy nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa v znení neskorších predpisov, nakoľko činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Na spracovanie a vyplňovanie výkazu boli nariadením náčelníka štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcom ministra národnej obrany č. 11 zo dňa 2. augusta 1985 vydané „II Směrnice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany po zpracovaní výkazu doba kategórii funkcí (pracovných kategórií) rozhodných pro realizaci kádrových opatrení, zabezpečení peněžitými dávkami podle zákona o některých služebních poměrech vojáku a pro sociální zabezpečení“. Z týchto smerníc vyplýva, že prijatím žiaka na štúdium na Vojenskú strednú odbornú školu (VSOŠ) alebo na Vojenské gymnázium (VG) po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice.

28. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t. j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl (VSOŠ a VG) vykazovalo ako doba štúdia v l. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale ani štúdium na VG nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18 rokov. Podľa prílohy 3 smernice „poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii.“

29. Zaraďovanie do pracovných kategórií (kategórií funkcií) patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov a vedenie evidencie vojakov v činnej službe vojenských škôl bola upravená predpismi Ministerstva národnej obrany a Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Žalovaný, ako verejnoprávna inštitúcia, zriadená na výkon sociálneho poistenia, je povinný akceptovať potvrdenia štátnych orgánov vo veciach, v ktorých sú kompetentné konať a nie je oprávnený bez predloženia iného relevantného potvrdenia ich spochybňovať. Žalobca opätovne, napriek rozsiahlym námietkam, spochybneniam správnosti potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky, nepreukázal relevantnými dôkazmi, novým potvrdením, nesprávnosť potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky o zaradení doby štúdia do kategórie funkcií.

30. Námietka žalobcu, že jeho nárok na dôchodok nemal byť posúdený podľa v znení neskorších predpisov ku dňu 31. decembra 1999, ale ku dňu skončenia výkonu služby (do 31. decembra 1992) podľa alebo podľa je nedôvodná, nakoľko ustanovenie bolo od roku 1993 viackrát novelizované, ale nadobudlo účinnosť až 1. januára 2000 na základe . Spoločnou podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je trvanie zamestnania l. pracovnej kategórie a služby l. alebo II. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999.

31. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku č. zo dňa 29. septembra 2015, kde uviedol, že predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona č. 100/198 Zb. už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je však nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do l. pracovnej kategórie v

stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999.

32. K námietke žalobcu, že v rozhodnutí nebol správne uplatnený , je nutné uviesť nasledovné: Ustanovenie bolo do vložené novelou č. s účinnosťou od 22. decembra 1999. Došlo tým k predlženiu obdobia zaraďovania zamestnaní do l. a II. pracovnej kategórie a do l. a II. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999. Zákonodarca v odseku 2 tohto zákona stanovil, že vo vzťahu na starobný dôchodok podľa , o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 22. decembra 1999), o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia jeho účinnosti (do 22. decembra 1999). Konanie o nároku na starobný dôchodok žalobcu začalo podaním žiadosti zo dňa 30. októbra 2019 ( ), teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti . Ustanovenie odseku 2 nemožno vykladať inak, než v kontexte s predchádzajúcim odsekom toho istého vykonávacieho ustanovenia, ako to požaduje účastník konania, mylne sa domnievajúc, že v takomto prípade by mu nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením 58 rokov.

33. K námietke je zároveň nutné uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. -12 zo dňa 14. februára 2017 uvádza, že v súvislosti s posudzovaním nároku na starobný dôchodok a s určovaním jeho sumy je rozhodujúca právna úprava platná v čase, keď vznikol nárok na dôchodkovú dávku a nie deň, kedy bola ukončená niektorá z činností žiadateľa o starobný dôchodok. V odôvodnení uvedeného uznesenia Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol „Zámerom zákonodarcu, vzhľadom na predlženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku Slovenskej republiky do l. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999, bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31. decembri 1999 dovŕšia príslušný vek a boli zamestnaní stanovenú dobu v zamestnaní uvedenom v , resp. vykonávali službu v l. alebo II. kategórii funkcií, ak toto zamestnanie, resp. služba trvali do 31. decembra 1999, pričom práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórií od 1. januára 2000 nemohli objektívne až po 31. decembri 1999 splniť podmienku trvania takého zamestnania, resp. služby v potrebnom rozsahu.“ Pretože žalobca v l. kategórii funkcií a v II. kategórii funkcií neodpracoval 20 rokov, ale len 17 rokov a 175 dní, nespĺňa podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 58 rokov podľa v znení neskorších predpisov. Nakoľko žalobcovi trval služobný pomer vojaka z povolania do 31. decembra 1992, nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa v znení neskorších predpisov mu nevznikol.

34. Žalovaný sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. apríla 2020 a trval na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. decembra 2019, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa, žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. apríla 2020. Žalovaný má zato, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobcu

35. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že veľa podstatných skutočností detailne rozviedol v správnej žalobe. Jeho vojenské štúdium nebolo zadarmo alebo bezplatné, ale za vysokú finančnú náhradu vo výške 24 000 Kčs. Rovnako musel podpísať záväzok 8 rokov vojenskej služby. Pokiaľ žalovaný použil voči nemu argument, a to ustanovenie o sústave škôl uviedol, že v tom čase musel platiť iný školský zákon, čo Sociálna poisťovňa opomenula uviesť. Naďalej poukazoval na ustanovenie ZoSP a to, že tento zákon nestanovuje, že musí byť žiadosť podaná pred obdobím 31.12.1999, ale hovorí o právoplatnom rozhodnutí, t. j. bez ohľadu na to, kedy bola žiadosť podaná. Upozornil, že študoval a vykonával službu v dĺžke 683 dní v 1. a 2. ročníku VSOŠL v Prešove od 15.07.1975 do 14.07.1977 a následne absolvoval vojenskú základnú službu v 3. a 4. ročníku VSOŠL v Prešove od 15.07.1975 do 14.07.1977 v dĺžke 731 dní. Pokiaľ to nebude posudzované ako v I. kategórii funkcií, výrazne ho to poškodzuje a diskriminuje, voči baníckym učňom a fúkačom skla, ktorí majú I. pracovnú kategóriu priznanú už od veku 15 rokov.

36. Opätovne poukazoval na podmienky žiakov VSOŠL v Prešove a mal za to, že doba strávená vo vojenských školách pri príprave na službu vojaka z povolania pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania alebo prijatím do ďalšej služby sa má vykázať v celkovom súčte dôb, a to v zmysle „Nařízení náčelníka generalního štábu čs. lidové armády I. zástupca ministra národní obrany ČSSR č. 11/1985 zo dňa 02.08.1985“. Vojenskú službu začal už ako 17-ročný v 3. ročníku, keď dňa 6.10.1975 zložil vojenskú prísahu, no Sociálna poisťovňa mu ako adekvátnu odplatu túto evidentne odslúženú dobu jednoducho odstrihla. Plnil si vzorne a príkladne povinnosti podľa o brannej výchove, ako aj v zmysle vtedy platnej ČSSR č. .

37. Žalobca rovnako doručil na správny súd aj doplnenie dôkazov zo dňa 07.10.2020, v ktorých uvádzal obdobné skutočnosti, ako sú uvedené v správnej žalobe, ktoré doplnil o niektoré ďalšie ustanovenia z odbornej literatúry, ako o nálezy Ústavného súdu SR a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR, pričom predmetnými zdôvodneniami sa snažil zdôrazniť tú skutočnosť, že odo dňa nástupu do 4-ročnej VSOŠL v Prešove dňa 31.08.1973 do 14.07.1975, t.j. 683 dní v 1. a 2. ročníku, bol v nepretržitom služobnom pomere a ako mladistvý vykonával službu (napríklad dozorný na rote, pomocník dozorného na rote, dozorný na katedre, dozorný jedálne, zmena v kuchyni, služba spojov, stálu bojovú pohotovosť, zúčastňoval sa všetkých bojových poplachov, zaujímal záložné postavenie a podobne). Tento výkon služby a výkon nútených prác (rajóny) bol vojenskými veliteľmi dôrazne vynucovaný a disciplinárne riešený. Výkon služieb sa vždy zverejňoval v písomnom dennom rozkaze vojenského veliteľa. V danej súvislosti poukazoval na závery UNICEFU a ESĽP, že išlo výkon nútenej a zakázanej práce.

Správne súdne konanie

38. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.3.2022 podľa pís. d) a zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.4.2020 spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.12.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Voči rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť.

39. V priebehu konania žalobca A. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. E. F. XXX, G. H. dňa X.X.XXXX zomrel. Mestský súd Košice na výzvu najvyššieho správneho súdu oznámil, že dedičom po pôvodnom žalobcovi je syn A. B., bytom D. F. XXXX/X, C.. Na výzvu súdu dedič pôvodného žalobcu dňa 20.12.2023 oznámil, že stanovisko k predmetu súdneho konania je jasné a nezmenilo sa, v podaní zároveň zhrnul všetky argumenty, ktoré uviedol nebohý žalobca v správnej žalobe a vo svojich vyjadreniach.

40. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasaený súd rozsudkom sp. zn. zo doa 31.1.2024 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo doa 30.3.2022 a vrátil vec Správnemu súdu v Košiciach na ialšie konanie.

41. V tomto zrušujúcom rozsudku vyslovil kasaený súd právny názor, v zmysle ktorého ustanovenie zákona e. bolo od roku 1993 viackrát novelizované, ale nadobudlo úeinnos? až 1. januára 2000 na základe zákona e. Spoloenou podmienkou nároku na starobný dôchodok je trvanie zamestnania I. pracovnej kategórie a služby I. alebo II. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999. V prípade nebohého žalobcu, ktorého služobný pomer sa skoneil doom 31. decembra 1992, tomu tak nebolo. poukáza? na samotnú žiados? nebohého žalobcu o starobný dôchodok zo doa 30.10.2019. Je nepochybne zrejmé, že konanie o tejto žiadosti sa nezaealo pred doom nadobudnutia úeinnosti zákona e. Ustanovenie zákona e. preto nemožno vyklada? pod3a vôle nebohého žalobcu z dôvodu, že v súvislosti s posudzovaním nároku na starobný dôchodok je rozhodujúca právna úprava platná v ease, kei vznikol nárok na dôchodkovú dávku a nie deo, kedy bola ukoneená niektorá z einností žiadate3a o starobný dôchodok. Pôvodný žalobca v I. kategórii funkcií a v II. kategórii funkcií neodpracoval 20 rokov, ale len 17 rokov a 175 dní, nespaoa podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 58 rokov pod3a zákona e.

42. Kasaený súd zároveo uviedol, že dávkové konanie sa primárne zaeína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Pôvodný žalobca na základe

písomnej žiadosti výslovne žiadal žalovaného o priznanie starobného dôchodku od 25.8.2016, t.j. k 58. roku veku a nie k 56. roku veku, z ktorého dôvodu sa žalovaný s takto až v správnej žalobe uplatneným novým nárokom nemohol zaobera?.

Aplikovaná právna úprava

43. Podľa v znení nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku.

44. Podľa v znení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa zachovávajú.

45. Podľa občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až l).

46. Podľa podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.

XX. Podľa , ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak.

48. Podľa , ak o nároku na starobný dôchodok podľa nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

49. Správny súd v Košiciach preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného na pojednávaní dňa 5.6.2024 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a zástupkyne žalovaného. Vychádzal pritom z citovaných ustanovení zákonov a právneho názoru kasačného súdu, aby v rámci súdneho prieskumu predovšetkým objasnil, či sa žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom vysporiadali s tým, kedy vznikol žalobcovi nárok na starobný dôchodok.

50. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupoovým rozhodnutím o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 25.8.2016.

51. V úvode posúdenia súd poukazuje na to, že nárok na priznanie starobného dôchodku vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, prieom vznik takéhoto nároku sa posudzuje pod3a zákona platného a úeinného v ease, kedy malo dôjs? k splneniu objektívnych podmienok, tzn. v danom prípade pod3a zákona e. o sociálnom poistení, ktorý v ustanovení priznáva nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I., II., kategórie.

52. Ustanovenie zákona e. je prechodným ustanovením, ktorého cie3om bolo v dôsledku zániku zaraiovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po 31.12.1992, predlžovaného až do 31.12.1999, odstráni? tvrdos? zákona spoeívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok pod3a tohto zákona po 31.12.1992, resp. po 31.12.1999, a zachova? iba ureeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie pod3a zákona, resp. v I., II. kategórii funkcií skorší vznik nároku na starobný dôchodok. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok od zníženého dôchodkového veku pod3a zákona e. je skutoenos?,

že zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo služba v I. alebo II. kategórii funkcií trvali k 31. decembru 1999.

53. Po oboznámení sa s obsahom spisu mal súd preukázané, že služobný pomer žalobcu v I. kategórii funkcií bol ukoneený k 31.12.1992, prieom jeho služobný pomer nebol ukoneený z dôvodu racionalizaených a organizaených opatrení. Žalobca tak preukázate3ne nesplnil podmienku stanovenú v zákona e. , ktorá musí by? okrem iných splnená kumulatívne a bez splnenia ktorej nebolo možné žalobcovi prizna? starobný dôchodok od 25.8.2016 tak, ako požadoval. Ide o splnenie len jednej z mnohých podmienok, prieom nárok žiadate3ovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok.

54. Skutkové zistenia preukázali, že pôvodný žalobca nebol poberate3om výsluhového dôchodku a nezískal obdobie služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. V I. kategórii funkcií získal 17 rokov a 175 dní. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že z tohto zamestnania nebol uvo3nený z dôvodov uvedených v a zákona e. , t.j. v súvislosti s uskutoeoovaním racionalizaených a organizaených opatrení alebo preto, že natrvalo stratil vzh3adom na svoj zdravotný stav spôsobilos? ialej vykonáva? doterajšiu prácu. Služobný pomer vojaka z povolania vykonával do 31. decembra 1992.

55. K námietke žalobcu o nezapoeítaní doby štúdia v I. a II. roeníku VSOŠL od 31.8.1973 správny súd uvádza, že školský rok sa zaeína od 1. septembra a pod3a potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo doa 28.8.2019 sa jedná o štúdium na vojenskej škole so zaradením do III. kategórie funkcií. Pod3a právneho stavu štúdium v 1. a 2. roeníku vojenskej školy nie je možné považova? za ostatnú vojenskú službu pod3a zákona e. , nako3ko einnos?, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Žalobca zaeal vojenskú službu ako 17-roený v 3. roeníku, kei doa 6.10.1975 zložil vojenskú prísahu.

56. Prijatím žiaka na štúdium na Vojenskú strednú odbornú školu alebo na Vojenské gymnázium po skoneení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovašili 17. rok veku, branná povinnos? vznikla pod3a Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháeov a žiakov vojenských škôl z radov obeianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Zaraiovanie do pracovných kategórií (kategórií funkcií) patrilo do pôsobnosti zamestnávate3ov a vedenie evidencie vojakov v einnej službe vojenských škôl bola upravená predpismi Ministerstva národnej obrany a Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

57. K námietke žalobcu, že jeho nárok na starobný dôchodok nemal by? posúdený pod3a zákona e. ku dou 31. decembra 1999, ale ku dou skoneenia výkonu služby (do 31. decembra 1992) pod3a zákona NR SR e. alebo pod3a zákona NR SR e. správny súd uvádza, že ustanovenie bolo od roku 1993 viackrát novelizované, ale nadobudlo úeinnos? až 1. januára 2000 na základe zákona e. . Spoloenou podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je trvanie zamestnania l. pracovnej kategórie a služby l. alebo II. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona e. už od dovašenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do l. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu, ale pod3a tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999.

58. K námietke žalobcu, že v rozhodnutí nebol správne uplatnený zákona e. , správny súd uvádza, že ustanovenie bolo do zákona e. vložené novelou e. s úeinnos?ou od 22. decembra 1999. Došlo tým k predlženiu obdobia zaraiovania zamestnaní do l. a II. pracovnej kategórie a do l. a II. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999. Zákonodarca v odseku 2 tohto zákona stanovil, že vo vz?ahu na starobný dôchodok pod3a , o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté pred doom nadobudnutia úeinnosti tohto zákona (do 22. decembra 1999) sa rozhodne pod3a predpisov úeinných do doa nadobudnutia jeho úeinnosti (do 22. decembra 1999). Konanie o nároku na starobný dôchodok žalobcu zaealo podaním žiadosti zo doa 30. októbra 2019 ( zákona e. ), teda nezaealo pred doom nadobudnutia úeinnosti zákona e. . V súvislosti s posudzovaním nároku na starobný dôchodok a s ureovaním

jeho sumy je rozhodujúca právna úprava platná v ease, kei vznikol nárok na dôchodkovú dávku a nie deo, kedy bola ukoneená niektorá z einností žiadate3a o starobný dôchodok.

59. Zároveo je potrebné poukáza? na samotnú žiados? pôvodného žalobcu o starobný dôchodok zo doa 30.10.2019. Je nepochybne zrejmé, že konanie o tejto žiadosti sa nezaealo pred doom nadobudnutia úeinnosti zákona e. Ustanovenie zákona e. preto nemožno vyklada? pod3a vôle pôvodného žalobcu z dôvodu, že v súvislosti s posudzovaním nároku na starobný dôchodok je rozhodujúca právna úprava platná v ease, kei vznikol nárok na dôchodkovú dávku a nie deo, kedy bola ukoneená niektorá z einností žiadate3a o starobný dôchodok. Pôvodný žalobca v I. kategórii funkcií a v II. kategórii funkcií neodpracoval 20 rokov, ale len 17 rokov a 175 dní, nespaoa preto podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 58 rokov pod3a zákona e.

60. Dávkové konanie sa primárne zaeína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Pôvodný žalobca na základe písomnej žiadosti výslovne žiadal žalovaného o priznanie starobného dôchodku od 25.8.2016, t.j. k 58 roku veku a nie k 56 roku veku, z ktorého dôvodu sa žalovaný s takto až v správnej žalobe uplatneným novým nárokom nemohol zaobera?.

61. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nako3ko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle a nezistil nedostatky rozhodnutia žalovaného a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodoujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu pod3a ako nedôvodnú zamietol.

62. O náhrade trov konania, ako aj trov kasaeného konania, správny súd rozhodol pod3a a , v zmysle ktorých úeastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani seasti a žalovanému voei žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadova?.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.