Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/41/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. S., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: Z. XX, XXX XX C., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matky: Z.. A. S., L.., rod. C., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: Z. XX, XXX XX C., zastúpená: Mgr. Miroslav Staník, advokát, so sídlom: Štefánikova 14, 811 05 Bratislava a otca: S. S., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: L., C., H. S. XXX/XX, R. E.Á., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., so sídlom: Ružinovská 40, 821 03 Bratislava, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10. septembra 2020, č.k. -125, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10. septembra 2020, č. k. -125 v napadnutom výroku o výživnom a o zročnom výživnom, p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom zo dňa 10. septembra 2020, č.k. -125, rozhodol tak, že zveril maloletého P. S., nar. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky. Určil, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Styk otca s maloletým neupravil. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200,- eur mesačne za obdobie od 01.05.2019 do 31.08.2019 a vo výške 100,- eur mesačne od 01.09.2019, a to vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.05.2019 do 31.08.2020 vo výške 1.200,- eur súd prvej inštancie otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 50,- eur, spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 30.04.2019 žiadala matka, aby súd rozhodol o úprave práv a povinností k maloletému, nakoľko s otcom maloletého sú síce manželia, avšak od 21.07.2015 nežijú v spoločnej domácnosti, keďže otec sa od nich odsťahoval, odišiel do Thajska, a zároveň prebieha konanie o rozvod ich manželstva. Otec si maloletého osvojil na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -43, zo dňa 27.06.2012. Matka uviedla, že otec sa so synom nestretáva, nekontaktuje ho, pričom ona mu v styku s ním nijak nebráni. Podľa matky si otec ani počas obdobia, keď žili v spoločnej domácnosti nevytvoril silný citový vzťah, nevenoval mu svoj čas a otcovskú pozornosť. Maloletého sa snažil získať si len kupovaním hmotných darov a benevolentnou výchovou. Syn vníma citlivo, že ich otec opustil a vôbec sa o jeho potreby nezaujíma.

Matka uviedla, že otec prispieva na syna mesačne sumou 50,- eur, pričom všetky náklady na neho znáša ona. Matka uviedla, že maloletý trpí poruchami učenia, má diagnostikované ADHD, čo vyžaduje osobitný prístup v učení a pravidelné doučovanie. Výdavky na maloletého matka vyčíslila na 1.821,61 eura mesačne. Matka tiež uviedla, že návrh podala z dôvodu pasivity otca, s ktorým sa nedá niekoľko rokov skontaktovať a nijakým spôsobom dohodnúť. Matka navrhla, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti, aby obaja rodičia boli oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, zároveň aby súd neupravil styk otca s maloletým a aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 900,- eur mesačne, a to počnúc dňom podania návrhu.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že otec vo vyjadrení zo dňa 10.02.2020 uviedol, že rodinu svojvoľne neopustil, ale bol vyhodený matkou (manželkou) za pomoci jej brata, a to dokonca bez možnosti sa pobaliť a vziať si osobné veci. Otec má za to, že aj o maloletého sa staral riadne, avšak medzi manželmi bolo veľa nezhôd, ktoré podľa neho vyplývali zo správania matky, ktorá holdovala alkoholu, cigaretám, či rôznym liekom. Pred rozpadnutím manželstva matka s otcom nemala vôbec komunikovať, vadilo jej, že otec bol v kontakte s jeho maloletou dcérou K.. Matka vyvolávala nezmyselné hádky, často aj viacero dní sa zdržiavala mimo domu a otec sa s ňou nevedel skontaktovať. Právo v týchto situáciách sa otec mal starať o maloletého a vybudoval si s ním výborný vzťah, snažil sa ho naučiť samostatnosti, riešil jeho školské záležitosti, snažil sa ho zamestnávať rôznymi aktivitami a učil ho vážiť si veci, nakoľko nič nie je zadarmo. Maloletého si otec osvojil, nakoľko veril, že vzťah s matkou je navždy a chcel, aby vystupovali ako rodina, pričom matka a jej rodičia sa často vyjadrovali spôsobom, že je vhodné, aby všetci mali rovnaké priezvisko. Otec si maloletého obľúbil a bral ho ako svojho syna, pričom po rozpade vzťahu s matkou sa snažil vzťah s ním udržiavať. Toto mu nebolo matkou umožnené, ktorá vyhlasovala, že P. je len jej syn. Otec mal pritom záujem kontaktovať maloletého, chcel ho vziať na dovolenku, či na splav, čo matka neumožnila a postupne sa so synom nevedel skontaktovať vôbec, čo bolo podľa neho spôsobené tým, že matka maloletému zablokovala na telefóne jeho číslo. Otec uviedol, že s matkou sa snažil komunikovať, avšak z jej strany nebolo ochota zmierlivo veci riešiť. Otec vyjadril súhlas s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, aby obaja rodičia boli oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok a aby zároveň jeho styk s maloletým ostal neupravený. Otec však nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného 900,- eur mesačne, keďže jeho príjem v Thajsku bol v roku 2019 v čistom cca 800,- eur a od septembra 2019 rieši vážne zdravotné problémy, v dôsledku ktorých je dlhodobo práceneschopný. Poukázal na to, že podstúpil operáciu, ktorej predchádzali silné bolesti chrbta, ktoré sa stupňovali a spôsobovali mu necitlivosť v dolných končatinách. Po absolvovaní magnetickej rezonancie mu bolo zistené, že sa mu platnička T10-T11 (hrudné stavce) vysunula presne do stredu a tlačila mu do miechy. Otec uviedol, že aktuálny zdravotný stav po operácii zahŕňa hlavne pohybové obmedzenia, v dôsledku čoho je odkázaný na pomoc druhých, najmä partnerky, a to aj finančnú, keďže on v súčasnosti nie je schopný pracovať a nemá žiaden príjem. Otec nie je schopný podieľať sa ani na výžive maloletého vysokou sumou, keďže sám je odkázaný na pomoc druhých. Otec zároveň uviedol, že výdavky vyčíslené matkou sú absolútne premrštené, nadhodnotené a neopodstatnené sumy. Poukázal na to, že matka má dobré príjmy, cca vo výške 2.500,- eur, pričom poukázal na to, že jej zamestnávateľom sú rodinné spoločnosti, preto jej vyjadrenia o ťažkom pracovaní na úkor zdravia otec považuje za absurdné a zavádzajúce. Reálne však má podľa otca matka jedno pracovisko a vykonáva prácu pre svojho vlastného otca. Podľa otca je to práve matka, ktorá určuje životnú úroveň maloletého, nakoľko sa o neho osobne stará. Keďže má vyššiu životnú úroveň ako otec, môže si dovoliť financovať aj iné ako základné potreby a zrejme pri financovaní maloletého na šetrnosť a výšku nákladov nepozerá. Matka si podľa otca vyberá najdrahšie obchody a drahšie služby, napriek tomu, že by si obdobnú vec alebo službu mohla zadovážiť za nižšiu sumu. Otec si vzhľadom na svoju životnú úroveň a momentálny zdravotný stav nemôže dovoliť podieľať sa na výdavkoch maloletého určených matkou. Otec poukázal na to, že v konaní o rozvod matka predložila viacero vyčíslení výdavkov na maloletého, pričom tie stúpli od roku 2016 zo sumy 880,- eur na sumu 1.821,61 eura v roku 2019. Otec sa zároveň vyjadril, ktoré výdavky považuje za neprimerané a celkové náklady na maloletého sám vyčíslil v maximálnej výške 624,18 eura na mesiac.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z vyjadrení otca v konaní vedenom pod sp.zn. zistil, že otec bol do roku 2016 aktívny vo viacerých obchodných spoločnostiach, ale tie buď zanikli, alebo previedol svoje obchodné podiely na tretie osoby, keďže mu podnikanie prestalo fungovať. Z väčšiny týchto spoločností nemal žiadny príjem. Príjem mala spoločnosť REAL HOUSE - REALITY, s.r.o., a to na základe fakturácie pre spoločnosť T&P, s.r.o., a to vo výške 2.000,- eur + DPH mesačne. Spolupráca však skončila 05.06.2015 bez akéhokoľvek finančného vysporiadania. Finančné prostriedky mal manžel zo spoločnosti T&P s.r.o., avšak tieto použil väčšinou na úhradu dlhov veriteľom. Tak naložil

aj s financiami za predaj motorového vozidla C. vo výške 36.000,- eur, ktoré vlastnila táto spoločnosť. Tým, že vyplatil svoje dlhy a spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, nevlastnila majetok, rozhodol sa ju predať. Jediný príjem ako zamestnanec mal otec zo spoločnosti T&P, s.r.o., a to do roku 2015. Práve spoločnosť T&P s.r.o. bola jedinou, ktorá bola jeho od jej založenia. V ostatných šiestich, aj to nie vo všetkých, bol len ako spoločník, prípadne konateľ. Otec tiež vo svojich vyjadreniach uviedol, že do Thajska odišiel z dôvodu, že sa mu úplne rozpadlo manželstvo a zároveň nemal prácu ani príjem. V Thajsku sa zamestnal v spoločnosti S. L.., F., ktorá sprostredkováva predaj realít a on tam zväčša robil tlmočenie pre cudzincov. Jeho mesačný príjem bol v roku 2019 cca 800,- eur s tým, že žije v byte od zamestnávateľa. Otec poukázal na to, že priemerná mzda na Slovensku je cca 1.100,- eur v hrubom, čo je 830,- eur v čistom, čiže jeho zárobok v Thajsku je slušný a navyše má benefit vo forme poskytnutého bývania. Otec mal za to, že odvolávanie sa jeho manželky na majetkové pomery pred jeho odchodom je neaktuálne a pre určenie výživného irelevantné. Spoločnosti kde pôsobil, nedosahovali zisky a v niektorých spoločnostiach figurovali spoločne s manželkou, ktorá taktiež svoju účasť v nich zrušila. V Thajsku bankový účet už nemá, zrušil ho, nakoľko boli naň náklady a žije tam výlučne s hotovosťou. Zamestnávateľ mu mzdu dával formou paychecks, ktoré si následne dával vyplácať. Otec zároveň objasnil pohyby na jeho slovenskom účte, keď vklady na účet boli robené jeho otcom, F. S., a to z dôvodu finančnej pomoci od rodičov, Z. S., ktorej pomáhal zabezpečovať pre jej skupinu dovolenku, a keďže potreboval urobiť vklad na účet, poslala mu peniaze na tento účet. Platbu od Ľ. E. mal za predaj tlačiarne a nábytku, od Z. R. a M. R. za zabezpečenie dovolenky. K jeho kvalifikácii, pracovným možnostiam a skúsenostiam otec uviedol, že celý život bol zamestnaný v jeho spoločnosti T&P s.r.o. ako jediný zamestnanec. Nikdy nemanažoval žiadny kolektív, čiže reálne manažérske skúsenosti nemá žiadne. Z daňových priznaní je zrejmé, že ani príjmy neboli také, ako to uvádza jeho manželka a všetky manažérske skúsenosti sú len z jeho spoločnosti, kde bol jediným zamestnancom. Otec má len stredoškolské vzdelanie SPŠ strojnícka so zameraním na strojársku konštrukciu a nemá vysokoškolské vzdelanie ako jeho manželka. Súd prvej inštancie z vyjadrení otca v konaní vedenom pod sp.zn. tiež zistil, že na výživnom pre jeho dcéru K. sa s jej matkou dohodli na sume 300,- eur, keďže v tom čase, v roku 2012, dosahoval lepší príjem, mal dohodnutú odmenu zo spoločnosti REAL HOUSE - REALITY s.r.o., kde vystupoval vtedy ako konateľ a spoločník, čo sa odvtedy zmenilo. Vzhľadom na jeho zdravotný stav sa dohodol s matkou jeho dcéry na tom, že jej bude platiť výživné vo výške 130,- eur. Otec od septembra 2019 rieši vážne zdravotné problémy, keď 15.09.2019 absolvoval bezodkladnú operáciu. Dôvodom bola vysunutá platnička, ktorá mu tlačila na miechu. Úraz sa mu stal vo fitnesscentre. Zdravotný stav po operácii otca bol a je taký, že ho obmedzuje v chôdzi, keď na pohyb využíva chodítko, prípadne invalidný vozík, je odkázaný na pomoc druhých ľudí, hlavne jeho priateľky, ktorá ho aj finančne podporuje, keďže on je aktuálne práceneschopný. Otec pravidelne rehabilituje a jeho cieľom je začať aspoň riadne chodiť, čo sa mu do augusta 2020 nepodarilo. Od operácie je práceneschopný, a teda nemá žiaden príjem. Všetky lekárske správy, ako aj snímky z magnetickej rezonancie podľa otca jednoznačne preukazujú jeho závažný zdravotný stav. Operácia bola nutná, trvala 7,5 hodiny a mali sa počas nej vyskytnúť viaceré komplikácie. Otcova pravá noha ostala veľmi slabá, nie je v nej sila a jej pohyby sú nekoordinované. Bedro, koleno a členok sú nestabilné a koleno sa podlamuje. Rovnako tak pocit tŕpnutia a necitlivosti pretrváva aj v ľavej nohe a časti pása. Otec uviedol, že ani cestu na WC neabsolvuje bez pomoci a má problém sa postaviť. Vzhľadom na jeho zdravotný stav nemá od 09/2020 žiaden príjem. Jeho výdavky hradí priateľka v Thajsku a trovy právneho zastúpenia by mal hradiť sám za pomoci rodiny. Otec žiadne sociálne dávky v Thajsku nedostáva, preto je jeho príjem nulový.

5. Z vyjadrení matky v konaní vedenom pod sp.zn. súd prvej inštancie zistil, že matka má za to, že otcov tvrdený príjem sa nezakladá na skutočnosti, keďže do doby jeho odsťahovania pôsobil ako konateľ alebo spoločník vo viacerých obchodných spoločnostiach, kde získal bohaté manažérske skúsenosti. Matka poukázala tiež na to, že v rokoch 2015-2016 príjmy jej manžela od spoločnosti T&P s.r.o. dosahovali až päťciferné čísla a tieto odzrkadľovali jeho skutočné zárobkové možnosti a schopnosti. Pri určovaní výživného tak má podľa nej súd prihliadať na objektívne možnosti otca sa zamestnať a dosahovať príjem vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, zručnosti a pracovné skúsenosti, a to rovnako aj vtedy, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd by mal zohľadniť práve obdobie rokov 2015-2016, kedy jej manžel vo viacerých spoločnostiach pôsobil ako štatutár, či spoločník a do Thajska mal odísť z dôvodu, že mu stroskotalo podnikanie na Slovensku. Otec navyše nepreukázal, na čo použil peniaze poukázané mu zo spoločnosti T&P s.r.o. a nepredložil súdu výpis z jeho thajského účtu, ktorý by mohol aspoň čiastočne preukazovať štruktúru jeho príjmov a výdavkov. Výdavky na maloletého podľa matky neurčuje sama, ale sú určené odôvodnenými potrebami maloletého, ktorý má

nárok podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Do odchodu jej manžela obaja rodičia prispievali do domácnosti dostatočnými finančnými prostriedkami aby vedeli pokryť tak svoje náklady, ako aj náklady maloletého. Otec maloletého nebol v čase spolužitia závislý od jej príjmu, a teda má dostatočné možnosti zabezpečiť maloletému také výživné, ktoré je vzhľadom na jeho odôvodnené potreby primerané. Napriek tomu maloletému uhrádza výživné len vo výške 50,- eur. K výdavkom na maloletého matka uviedla, že výdavok vo výške 250,- eur na doučovanie bol reálnym, niekedy aj vyšším. Za dve hodiny doučovania dvakrát týždenne zo slovenského jazyka platí 40,- eur, čo je mesačne 160,- eur a za doučovanie matematiky, za 1,5 hodiny dvakrát týždenne platí 30,- eur, čo je mesačne 120,- eur. Doklady na preukázanie týchto výdavkov matka nemá. Matka maloletému tiež nakupuje každoročne školské potreby, knihy z anglického a nemeckého jazyka, rôzne iné knihy a súhrnná suma 250,- eur je podľa nej primeraná. Rovnako sú podľa matky náklady na oblečenie a obuv vo výške 150,- eur mesačne primerané, čo matka doložila dokladmi. Maloletý je vo vývoji, čo je spojené s rastom a prispôsobovaniu jeho odievania ročnému obdobiu. Zároveň má podľa matky problém s pleťou s akné, preto potrebuje kvalitnú kozmetiku, ktorá tieto problémy nezhoršuje, ale eliminuje. Matka rovnako považuje za primeraný výdavok na stravu vo výške 250,- eur mesačne, ako aj výdavok na krúžky vo výške 250,- eur mesačne. Maloletý intenzívne trénuje posilňovanie a fitness s osobným trénerom, a to trikrát týždenne. S osobným trénerom sa venuje aj paddleboardu. Za primeraný považuje matka tiež výdavok na zubára 20,83 eura mesačne, čo je 249,96 eura ročne. Výdavok na dovolenky v sume 1.500,- eur je taktiež podľa matky primeraný možnostiam oboch rodičov, keď s manželom bežne v minulosti pravidelne absolvovali dovolenky v súhrnne vo vyšších sumách. Podľa matky sú tvrdenia o zdravotnom stave jej manžela zavádzajúce, účelové a nepreukázané relevantným dôkazom, napr. znaleckým posudkom. Z lekárskych správ nevyplýva, že by bol manžel paralyzovaný, nevedel chodiť, šoférovať a bol odkázaný na pomoc druhých. Z lekárskych správ taktiež podľa nej vyplýva, že návrat do normálneho života má trvať niekoľko mesiacov, pričom manželovo povolanie si nevyžaduje fyzickú námahu, ale ide o prácu duševného charakteru, takže fyzická indispozícia - slabosť pravej nohy nemôže byť relevantnou prekážkou výkonu jeho pracovných činností. Podľa matky jej manžel svoju zanedbateľnú zdravotnú indispozíciu zneužíva pre účely tohto konania, s cieľom presvedčiť súd o nepravdivej neprimeranej závažnosti a potenciálnej trvalosti svojho stavu. Úraz si podľa nej spôsobil sám, pri potápaní, ktoré mal od lekárov zakázané už aj na Slovensku. Matka poukázala na to, že manžel v Thajsku nežije ako chudák, nakoľko podľa vyjadrení jeho matky žije v prenajatej vile s bazénom. Jeho matka mala tiež uviesť, že manžel musí veľa cvičiť a má vysoké náklady.

6. Súd prvej inštancie z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -43 zo dňa 27.06.2012, právoplatného dňa 13.07.2012 zistil, že maloletý sa od právoplatnosti uvedeného rozsudku stal osvojencom manžela, S. S.. Z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -321 zo dňa 28.11.2012 súd prvej inštancie zistil, že manžel má na dcéru, K.Q. S., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť platiť výživné vo výške 300,- eur mesačne. Z písomnej informácie o maloletom zo Spojenej školy, Tilgnerova 14, Bratislava, zo dňa 14.06.2019, ktorý je založený ako listinný dôkaz v spise vedenom pod sp. zn. , súd prvej inštancie zistil, že maloletý je slušný žiak, na polroku bol vyznamenaný. Napriek jednotke zo slovenského jazyka a dvojke z matematiky chodí na doučovania z týchto predmetov. Maloletý má veľké vedomosti v oblasti softvéru a na podnet matky sa venuje športu - posilňovaniu a kultúre. Z dokladov o podnikateľskej činnosti otca, ktoré sú založené ako listinný dôkaz v spise vedenom pod sp.zn. , súd prvej inštancie zistil, že dňa 21.10.2015 sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti Golden Cup, s.r.o, pričom táto spoločnosť bola dňa 13.01.2017 vymazaná z Obchodného registra SR. Táto spoločnosť mala za rok 2014 stratu -603,- eur. Spoločnosť construct development s.r.o. mala za rok 2015 stratu - 4.739,- eur. Svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti otec previedol na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 16.10.2015, a to za odplatu 5.000,- eur. Spoločnosť T&P s.r.o. mala za rok 2015 zisk 4.069,- eura. Obchodný podiel v tejto spoločnosti otec previedol za základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 08.09.2016 za odplatu 1,- euro. Spoločnosť TENDER PLUS, s.r.o. mala za rok 2015 stratu 6.778,- eura. Svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti otec previedol na základe zmluvy o prevode obchodného podielu dňa 07.10.2015 za odplatu 5.000,- eur. V spoločnosti REAL HOUSE - REALITY, s.r.o. bol otec konateľom, jeho funkcia zanikla dňa 30.04.2015. V spoločnosti WURST Management s.r.o. bol otec konateľom a spoločníkom, pričom funkcia konateľa mu zanikla 19.04.2016 a spoločníkom bol do 18.08.2016. Z výpisu z Obchodného registra SR ku dňu pojednávania, 10.09.2020, otec nebol spoločníkom ani štatutárnym orgánom v žiadnej obchodnej spoločnosti. Z dokladovania o príjmoch otca, ktoré sú založené ako listinný dôkaz v spise vedenom pod sp. zn. , súd prvej inštancie zistil, že jeho mesačný príjem bol v roku 2018 vo výške 795,76 eura v čistom a v roku 2019 do marca vo výške 808,50 eura v čistom. Z

výpisu z Katastra nehnuteľností SR súd prvej inštancie zistil, že ku dňu 10.09.2020 otec nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území SR. Z lustrácie bankových účtov otca, v konaní vedenom pod sp.zn. , súd prvej inštancie zistil, že na Slovensku má len jeden účet vedený na jeho meno, a to v Č., B..K., s disponibilným zostatkom ku dňu 14.05.2020 vo výške 803,49 eura a ku dňu 10.09.2020 vo výške 494,04 eura. Z lekárskych správ súd prvej inštancie zistil, že diagnóza otca bola správou zo dňa 09.09.2019 opísaná ako spondylóza s degeneratívnym ochorením diskov ako dehydratácia disku, difúzna znížená výška disku, schmorlové uzly na L4 hrudnom koncovom disku, vydutie/vyklenutie disku v kombinácii s okrajovými výbežkami a fazetovou artrózou. Vydutie disku s extrúziou jej zadnej časti na úrovni T10-11, kompresia miechy s jemne zvýšenou intenzitou signálu miechy na T2. Dňa 15.09.2019 podstúpil operáciu - laminektómiu, diskektómiu a fixáciu pomocou skrutiek a tyčky na stavcoch T10-11. Podľa správy zo dňa 07.11.2019 nemohol otec normálne chodiť ani pracovať, s tým, že prognóza návratu do normálneho života bola niekoľko mesiacov. Z lekárskej správy zo dňa 10.03.2020 následne súd zistil, že otec mal odporúčaný dostatočný odpočinok pre regeneráciu nervového systému a pravidelnú fyzioterapiu. Hojenie malo trvať ešte niekoľko mesiacov a lekár odporúčal chôdzu len s podporou a neodporúčal zdvíhať žiadne závažia a zaťažovať chrbticu. Z lekárskej správy zo dňa 08.07.2020 súd zistil, že po operácie chrbtice u otca pretrvávajú symptómy ako pri predchádzajúcej kontrole 10.03.2020 s tým, že lekár mu odporučil vzhľadom na opuch v kolene úplný kľud. Z dokladovania a lustrácie o príjmoch matky, ktoré sú založené ako listinný dôkaz v spise vedenom pod sp.zn. , súd prvej inštancie zistil, že jej mesačný príjem zo spoločnosti AIRCRAFT DIAGNOSTIC COMPANY, s.r.o. je vo výške 2.700,- eur v hrubom a zároveň jej je mesačne vyplácaná odmena z funkcie konateľky v spoločnosti Aircraft Sport House, s.r.o. vo výške 700,- eur. Z výpisu z Katastra nehnuteľností SR súd prvej inštancie zistil, že ku dňu 10.09.2020 je matka vlastníčkou bytu na Z. XX v C.. Zo zoznamu výdavkov na maloletého predloženého matkou súd prvej inštancie zistil, že aktuálne výdavky boli vyčíslené vo výške 1.821,61 eura.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pred rokom 2015 a následne v rokoch 2015-2016 otec podnikal a jeho príjmy z podnikateľskej činnosti boli vyššie, avšak po jeho odchode do Thajska bol jeho príjem maximálne 800,- eur v čistom na mesiac. Z listinných dôkazov, ktoré tvorili obsah spisu sp.zn. , mal súd prvej inštancie za preukázané, že z obchodných spoločností, v ktorých otec pôsobil, či už ako spoločník alebo konateľ, bola zisková len spoločnosť T&P s.r.o., preto súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by sa otec predajom obchodných podielov, či ukončením vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, úmyselne zbavil možnosti dosahovania vyššieho príjmu. Z výplatných pások, ako aj z lustrácií v systéme Sociálnej poisťovne SR mal súd prvej inštancie preukázané, že otec mal v období od roku 2007 do októbra 2015 príjem zo spoločnosti T&P s.r.o. ako zamestnanec len vo výške 400,- eur mesačne v hrubom. Príjmy, ktoré vyplývajú z bankového účtu otca v roku 2015 síce preukazujú, že mu boli vyplácané aj iné peňažné sumy, najvyššia z 19.08.2015 vo výške 27.000,- eur, označená ako vrátenie pôžičky, ale následne boli peňažné prostriedky vo vyšších sumách otcom uhrádzané s označením vrátenie pôžičky, ako napr. platba vo výške 18.500,- eur zo dňa 19.08.2015. Po tom, ako otec previedol svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti, iné príjmy z nej, ani z iných spoločností už nemal. Súd prvej inštancie neprihliadol na tvrdenia matky, že sa otec zbavil možnosti príjmu, napr. aj predajom jeho obchodného podielu v spoločnosti T&P s.r.o., nakoľko aj samotná matka bola spoločníčkou v tejto spoločnosti, avšak len do 17.07.2015, čiže svoj obchodný podiel previedla ešte skôr, ako jej manžel. Súd prvej inštancie má teda za to, že keby bola táto spoločnosť tak zisková, svoj obchodný podiel by ani matka nepreviedla. Z aktuálneho výpisu z obchodného registra mal súd prvej inštancie za preukázané, že otec nie je spoločníkom, ani štatutárom v žiadnej obchodnej spoločnosti a nedosahuje v tejto oblasti žiaden príjem. Súd prvej inštancie poukázal na to, že matka v návrhu, ako aj vo svojich vyjadreniach v konaní vedenom pod sp.zn. , na ktoré odkázala na pojednávaní, často zdôrazňovala, aby súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na zásadu potenciality, keď mala za to, že jej manžel sa odchodom do Thajska dobrovoľne vzdal svojho príjmu a vzhľadom na jeho vek, zdravie, vzdelanie a skúsenosti mohol na Slovensku zarábať oveľa viac. Súd prvej inštancie však zistil, že otec má len stredoškolské vzdelanie, pričom podľa lustrácie v histórii jeho zamestnaní, pôsobil len ako zamestnanec, prípadne ako štatutárny orgán, či spoločník v jeho obchodných spoločnostiach. Súd prvej inštancie tak z dôkazov predložených matkou, ani z iných dôkazov nemal za preukázané, že by otec maloletého zastával v minulosti vysoké manažérske posty, ktoré by potenciálne mohol zastávať na Slovensku aj dnes, zvlášť keď má len stredoškolské vzdelanie zo strednej priemyselnej školy strojníckej a jeho pôsobenie v iných zamestnaniach ako v jeho vlastných obchodných spoločnostiach v konaní preukázané nebolo. Súd prvej inštancie teda pri určení výšky výživného od 01.05.2019 do 31.08.2019 vychádzal z otcovho reálneho príjmu počas roka 2019, ktorý

dosahoval do operácie v septembri 2019 v Thajsku, a to 800,- eur mesačne v čistom. Pri určení výšky výživného na čas od 01.09.2019 súd prvej inštancie uviedol, že musel vychádzať predovšetkým zo skutočnosti, že otec je dlhodobo práceneschopný, keď v septembri 2019 absolvoval vyšetrenia a náročnú operáciu a ani v súčasnosti podľa lekárskych správ nie je schopný sa riadne pohybovať a podrobuje sa rehabilitačnej liečbe. Počas tohto obdobia otec nemal a nemá žiaden príjem. Napriek tomu, že matka namietala lekárske správy, súd prvej inštancie konštatoval, že nemá dôvod k tomu, aby lekárske správy a doklady predkladané otcom považoval za nevierohodné. Rovnako tak preklad lekárskych správ súd prvej inštancie považuje za dostatočný, keď ani matka neuviedla, ktorá lekárska správa alebo niektorá časť v nej by bola neodborne preložená, prípadne vymyslená. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že to, v akom je otec stave, mal súd prvej inštancie preukázané aj z fotografií, ktoré na pojednávaní v konaní vedenom pod sp.zn. dňa 10.09.2020 ukázala jeho právna zástupkyňa v mobilnom telefóne, a z ktorých bola zrejmá veľká zašívaná jazva na jeho chrbte, ako aj potreba používať pri pohybe pomocné chodítko, či invalidný vozík. To, že na fotkách bol skutočne otec, potvrdila aj jeho manželka.

8. Súd prvej inštancie aj s prihliadnutím na zásadu potenciality, považoval pre určenie výšky výživného na maloletého 100,- eur na mesiac, za obdobie od septembra 2019, za vodiacu mieru schopnosti, možnosti a majetkových pomerov otca. Súd prvej inštancie tu prihliadol na to, že momentálny fyzický stav otca, bez ohľadu na to, či by bol v tomto stave na Slovensku alebo v Thajsku, mu nedovoľuje pracovať a zarábať, pričom jeho príjem v Thajsku je počas jeho práceneschopnosti nulový. Pri určení výšky výživného preto súd prvej inštancie vychádzal aj z možnej potenciálnej výšky nemocenského v prípade takmer ročnej práceneschopnosti na území Slovenska, ktorá by pri príjme cca 900,- eur v hrubom (podľa výpočtu hrubej mzdy v Thajsku, ktorú otec dokladoval za časť roka 2019) predstavovala približne sumu 450,- eur na mesiac. Pri sume, ktorú otec podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni zarábal do roku 2015 na Slovensku, t.j. 400,- eur, by nemocenské bolo maximálne 250,- eur mesačne. Súd prvej inštancie mal zároveň preukázané, že otec okrem zostatku na účte v banke vo výške 494,04 eur nevlastní na Slovensku žiaden iný hnuteľný, či nehnuteľný majetok. Súd prvej inštancie sa zároveň v konaní vedenom pod sp.zn. pokúšal zistiť cez Ministerstvo spravodlivosti SR, či je možné vykonať dokazovanie aj na medzinárodnej úrovni v spolupráci s thajskými orgánmi, avšak toto sa ukázalo ako nehospodárne a neefektívne, keďže ministerstvo e-mailom zo dňa 26.09.2018 súdu oznámilo, že spolupráca s thajskými justičnými orgánmi je málo úspešná a ministerstvo nemá možnosť požadovať od nich vybavenie vecí týkajúcich sa právnej pomoci na ich území. Súd prvej inštancie teda musel pri rozhodovaní vychádzať len z dôkazov predložených rodičmi a tých, ktoré bolo možné získať lustráciami alebo dožiadaniami na území Slovenska. Súd prvej inštancie zároveň zohľadnil to, že otec si už jednu vyživovaciu povinnosť plní, a to reálne vo výške 130,- eur, napriek tomu, že súd mu ju určil vo výške 300,- eur, avšak vzhľadom na jeho aktuálne možnosti a schopnosti sa dohodol s matkou jeho maloletej dcéry na znížení platieb. Výšku výživného 100,- eur teda súd prvej inštancie považoval za primeranú aj vzhľadom na to, aby úroveň oboch maloletých detí otca, ktoré sú takmer v rovnakom veku, bola približne na rovnakej úrovni.

9. Súd prvej inštancie dal do pozornosti aj vyčíslenie mesačných výdavkov maloletého matkou, ktoré boli vo výške 1.821,61 eura, pričom má za to, že tieto výrazne presahujú reálne potreby maloletého. Za neprimerane vysoké považoval súd prvej inštancie výdavky na doučovania a krúžky, každý vo výške 250,- eur mesačne, pričom tieto výdavky matkou neboli nijak preukázané. Za neprimerané taktiež súd prvej inštancie považoval aj výdavky na stravu vo výške 250,- eur mesačne a na oblečenie a obuv vo výške 150,- eur mesačne, keď matka dokladovala niektoré z týchto výdavkov bločkami zo značkových obchodov (napr. ponožky 1 pár za 14,99 eura, či 24,90 eura, pyžamo 1ks za 32,70 eura, mikina 1ks za 52,- eur a za 59,99 eura, topánky za 99,99 eura a iné), pričom súd prvej inštancie má za to, že obuv, či oblečenie obdobnej kvality by bolo možné zakúpiť aj za oveľa nižšie ceny. Súd prvej inštancie má zároveň za to, že neprimerané sú aj výdavky na mobil na maloleté dieťa vo výške 54,- eur mesačne, ako aj výdavky na dovolenky vo výške 1.500,- eur ročne (125,- eur na mesiac). Napriek tomu, že maloletý má zdravotné problémy s pokožkou, aj mesačný výdavok na kozmetiku vo výške 50,- eur sa súdu javí ako neprimeraný. Za neprimerané a zároveň nepreukázané považuje súd prvej inštancie tiež náklady za bývanie vyčíslené matkou na maloletého vo výške 430,- eur na mesiac, pričom na základe vyčíslenia SBD Bratislava IV vyplýva, že náklady na bývanie na byt sú vo výške 1.802,39 eura na rok, t.j. približne 150,- eur za mesiac plus elektrina, ktorá bola preddavkovo vyúčtovaná spoločnosťou ZSE vo výške 172,- eur. Z e-mailu od ZSE predloženého matkou maloletého ale nie je zrejmé, za aké obdobie sa táto preddavková platba platí. Do úvahy treba brať aj skutočnosť, že maloletý v byte žije spolu s matkou,

preto tieto výdavky nie sú len jeho samotného. Vo vyčíslených výdavkoch sú tiež započítané náklady na detskú izbu, vo výške 1.000,- eur (83,33 eura mesačne), pričom v danom prípade ide o jednorazový výdavok, na ktorom by sa otec podieľať mal, avšak v takejto výške ho nie je možné započítať k pravidelnej mesačnej vyživovacej povinnosti. To, že ide o nadhodnotený a zjavne účelový výpočet výdavkov na maloletého vyplýva aj zo skutočnosti, že od novembra 2016, kedy matka vyčíslila výdavky na maloletého vo výške 880,- eur, tieto za necelé 4 roky mali vzrásť o takmer 1.000,- eur, na sumu 1.821,61 eura. Súd prvej inštancie uviedol, že matka preukázala súdu, že jej príjem je v súhrne približne 3.000,- eur v čistom, čo jej umožňuje zabezpečovať vyššiu životnú úroveň maloletého. Pre určenie vyživovacej povinnosti je však smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča. Životnú úroveň maloletého tak pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je však životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, čo je aktuálne prípad otca, je nevyhnutné, ak je to potrebné, obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Aj napriek tomu, že matkou vyčíslené výdavky sú vyššie ako bežné priemerné výdavky na maloleté dieťa vo veku 15 rokov, súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na aktuálne majetkové a zárobkové možnosti otca nebolo možné, aby bola vyživovacia povinnosť určená za obdobie od septembra 2019 vo vyššej hodnote. Počiatok vyživovacej povinnosti otca na maloletého súd prvej inštancie ustálil dňom nasledujúcim od podania návrhu, t.j. 01.05.2019. Keďže otec na výživu maloletého v období od 01.05.2019 do 31.08.2020 neprispieval dostatočne, vznikol mu na výživnom dlh vo výške 1.200,- eur, ktorý mu súd prvej inštancie vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav a nemožnosť pracovať, povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého v zmysle V označenom období mal otec na výživu maloletého prispieť sumou 2.000,- eur (za mesiace máj 2019 - august 2019 sumou 800,- eur a za mesiace september 2019 - august 2020 sumou 1.200,- eur), pričom prispel spolu sumou 800,- eur, nakoľko počas celého obdobia od podania návrhu hradil matke sumu 50,- eur (50,- eur x 16 mesiacov).

10. Matka v zákonom stanovenej lehote podala proti výroku o určení výživného a zročného výživného odvolanie, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Matka uviedla v odvolaní, že presvedčivo preukázala súdu svoje príjmy zo závislej činnosti, ako aj priemerné výdavky. Otec, ktorý sa v priebehu roka 2015 odsťahoval do Thajska tvrdil, že v Thajsku vykonáva závislú činnosť na pozícii tlmočníka, zarába maximálne 800,- eur v čistom, ale nakoľko má v čase rozhodnutia súdu zdravotné problémy, ktoré mu nedovoľujú pracovať a dosahovať príjem, aktuálne nemá žiaden príjem. Matka namieta otcove tvrdenia a poukazuje na to, že na základe dostupných dokladov vyčerpávajúco zhodnotila jeho majetkové pomery v čase jeho odsťahovania do Thajska. Matka namietla jednotlivé tvrdenia otca ohľadom jeho príjmov a vykonávania závislej činnosti (vyjadrenie zo dňa 22.04.2019, ako aj následné pojednávanie v konaní o rozvod). Podľa matky, otec sústavne predkladal do konania (konania o rozvod) pochybné potvrdenia svojho údajného zamestnávateľa v Thajsku o jeho príjme. Najskôr do konca roku 2016 to mala byť spoločnosť PR DEVELOPMENT Company Limited a neskôr Complete Performance Co. LTD, v oboch týchto spoločnostiach mal pracovať na pozícii „manager“ a neskôr „managing director“ (v preklade výkonný riaditeľ alebo štatutár), pričom sám tvrdil, že sa živí ako tlmočník. Otec počas konania aj napriek námietkam matky nijak nepreukázal, či ide o existujúcich zamestnávateľov, či osoby, ktoré dokumenty podpisovali vôbec existujú a či práca, ktorú mal pre tieto subjekty vykonávať, je vôbec závislou činnosťou. V tej súvislosti matka navrhovala súdu, že pokiaľ ostanú tieto skutočnosti nepreukázané, aby sa súd pri svojom rozhodovaní spoľahol na domnienku vyplývajúcu z ustanovenia § 63 odsek 1 Zákona o rodine. Na základe domnienky si tak mohol súd ustáliť mesačný príjem otca ako 20-násobok životného minima, čo je v čase rozhodnutia súdu suma vo výške 4.296,60 eur. Pre realizáciu tejto domnienky boli podľa matky splnené všetky podmienky, nakoľko otec v konaní nijak nepreukázal autenticitu predkladaných listín, nebola nijakým spôsobom overená právna subjektivita domnelých zamestnávateľov otca, nebola predložená žiadna pracovná zmluva a podľa posledných relevantných dokladov mal príjem aj z inej činnosti, ako je závislá činnosť. Matka vytýka aj, že súd prvej inštancie mohol na druhej strane v rámci svojej vyšetrovacej povinnosti sám zabezpečiť informácie, či domnelí zamestnávatelia existujú, či otec nemá iný príjem, ako ten čo tvrdí, a ktorom predložil doklady. Matka v písomnom návrhu namietla, že otec sám na pracovných sociálnych sieťach uvádza skúsenosti s finančníctvom, medzinárodným obchodom, biznis manažmentom, plánovaním projektov, rozvojom podnikania a strategickým plánovaním, k čomu doložila aj listinný dôkaz. Matka poukazuje v odvolaní na to, že v písomnom vyjadrení zo dňa 01.04.2020 v konaní o rozvod zhrnula otcove majetkové

pomery v súvislosti so spoločnosťou T & P s.r.o. a zároveň v súvislosti s tým poukázala na potrebu zohľadnenia princípu potenciality v otázke výživného. V období rokov 2015 - 2016 finančné prostriedky poukazované na účet manžela boli v súhrnnej výške 75.700,- eur. Túto sumu možno v uvedenom období považovať za dostačujúcu na to, aby manžel mohol ďalej podnikať a zabezpečiť si oveľa vyšší príjem, ako ním deklarovaný príjem v konaní. Manžel tvrdí, že časť týchto prostriedkov plnil na úhradu svojho záväzku voči tretím osobám, avšak túto skutočnosť do dnešného dňa nepreukázal. V kontexte vyššie uvedeného sú tvrdené dôvody manžela o odchode do Thajska a jeho reálnych možnostiach podľa matky absurdné. Manžel nedeklaruje, ani doposiaľ nepreukázal žiaden vážny dôvod, ktorý by odôvodňoval jeho presun do Thajska, kde by mal mať mesačný príjem oveľa nižší, ako ho dosahoval počas svojho podnikania na území Slovenskej republiky. Je potom podľa matky nesprávne konštatovanie manžela, že transakcie, ktoré prebehli v roku 2015 - 2016 neodzrkadľujú aktuálny stav, z ktorého by mal súd vychádzať. Matka zároveň namietla aj otcove tvrdenia o jeho aktuálnej práceneschopnosti. Konkrétne vo vyjadrení zo dňa 01.04.2020 v konaní o rozvod matka namietla autenticitu lekárskych správ predkladaných otcom, pričom ich obsah nevypovedal o jeho práceneschopnosti. Matka poukázala na skutočnosť, že práca generálneho (výkonného) riaditeľa si nevyžaduje fyzickú námahu a lekárske správy samé osebe nepreukazovali tvrdenia otca o jeho „paralýze“, odkázanosti na pomoc druhých. Vypovedali iba o slabosti končatiny. Matka namietla, že otec svoj tvrdený stav nepreukázal, nepredložil žiaden lekársky posudok, alebo doklad o práceneschopnosti. Súd prvej inštancie sa nekriticky stotožnil s nepreukázanými tvrdeniami otca. Vzal si za preukázané tvrdenia otca o jeho príjme maximálne 800,- eur mesačne. Otec nepreukázal, a ani súd nezistil, či údajní zamestnávatelia vôbec existujú; ak títo existujú, či osoby, ktorých podpisy sú na dokumentoch sú oprávnené konať za zamestnávateľov; či práca, ktorú má otec pre údajných zamestnávateľov vykonávať je závislou činnosťou a či v zahraničí nemá príjem z inej činnosti, ako je závislá činnosť. Matka sa z odôvodnenia rozhodnutia ani nedozvedela na akej pozícii otec v zahraničí pracuje. Matka namieta aj, že otec nepreukázal aký vplyv na prácu má jeho aktuálny stav, či je skutočne práceneschopný, resp. či mu jeho aktuálny stav nedovoľuje vykonávať činnosť, ktorá mu prináša príjem a či je jeho zdravotný stav skutočne taký, aký otec tvrdí (nakoľko z lekárskych správ je zrejmé len to, že pociťuje slabosť v končatine a opuch kolena) a akú trvácnosť má jeho aktuálny zdravotný stav. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s námietkami matky ohľadom tvrdení otca o jeho skutočnom príjme a pracovnom zaradení, resp. činnosti, z ktorej má príjem. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nedal odpoveď na to, prečo v súvislosti s namietnutými skutočnosťami považuje za preukázanú skutočnosť, že otec zarábal maximálne 800,- eur mesačne. Súd prvej inštancie sa vôbec nevyjadril k okolnostiam, či otcovi údajní zamestnávatelia vôbec existujú, či u nich otec vykonáva závislú prácu ak existujú, či popri tejto práci v zahraničí nemá iný príjem. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nedal relevantnú odpoveď na to, prečo považoval za preukázanú skutočnosť, že jeho aktuálny zdravotný stav mu bráni vo výkone jeho práce v zahraničí, na akú dlhú dobu mu bráni vo výkone ak mu bráni, prečo mal za preukázané, že momentálne nemá v zahraničí žiaden príjem a aký je skutočný dôvod, prečo nemá v zahraničí žiaden príjem. Súd prvej inštancie okrem pochybných a matkou namietnutých lekárskych správ pri svojom rozhodovaní nemal k dispozícii žiaden lekársky posudok, ktorý by zhodnotil otcov aktuálny zdravotný stav, žiaden doklad, ktorý by preukazoval jeho práceneschopnosť, dĺžku jeho práceneschopnosti, či jeho invaliditu. Matka ohľadom poukazu na princíp potenciality a vzdania sa lepšieho príjmu a životnej úrovne poukazuje na to, že v roku 2015-2016 (teda v čase odchodu do Thajska) len z obchodnej spoločnosti T & P s.r.o. mal otec príjem vo výške 75.700,- eur, teda prostriedky, ktoré mohol investovať tak, aby dosahoval oveľa vyšší príjem, ako deklaruje (samotná výška týchto prostriedkov je takmer raz tak vyššia, ako súhrnný príjem za štyri roky, ktorý by otec dosahoval pri príjme 800,- eur mesačne). Súd prvej inštancie riadne nevysvetlil, čo sa stalo s týmito prostriedkami a z akého dôvodu nekriticky hodnotil, že časť týchto prostriedkov išlo na vrátenie nejakej údajnej pôžičky, nakoľko matka túto skutočnosť namietla. Zo samotného výpisu z účtu nie je zrejmé, či išlo o skutočný záväzok otca, voči komu mal otec tento záväzok a ani žiadne podrobnosti tohto záväzku. V súvislosti s tým súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo pri tejto skutočnosti neposudzoval zásadu potenciality, ktorú v súvislosti s tým žiadala zohľadniť matka. Nielen, že matka nikdy nenamietla predaj otcovho podielu v uvedenej spoločnosti v súvislosti so zásadou potenciality a vzdania sa lepšieho príjmu, ale samotný uvedený dôvod (domnienka) súdom prvej inštancie, prečo by spoločnosť nemohla byť zisková, je absurdný. Súd prvej inštancie taktiež zodpovedajúco nevysvetlil, prečo mal za preukázané, že otec by nemohol zastávať vysoké manažérske posty v Slovenskej republike. Nevysporiadal sa konkrétne s tvrdeniami matky, keď matka jednoznačne preukázala, že otec sa bohatými manažérskymi skúsenosťami prezentuje na sociálnych sieťach a zo všetkých dokladov predložených otcom vyplýva, že pracuje na pozícii „managing director“ (teda výkonný riaditeľ alebo štatutár). Matke teda nie je zrejmé a súd prvej inštancie to nijak nevysvetlil, ako mohol človek so

stredoškolským strojníckym vzdelaním podľa vlastných tvrdení investovať do svojej spoločnosti počas 90- tych rokov vyše dva milióny korún, ktoré si nechával podľa vlastných tvrdení vyplácať až v roku 2015 - 2016. Otec v konaní nepredložil pracovnú zmluvu, či iný dokument zakladajúci pracovnoprávny vzťah, ani dokument preukazujúci priznanie príjmov v zahraničí (obdobný nášmu daňovému priznaniu), pričom súd prvej inštancie nevedel získať relevantný doklad preukazujúci priznanie príjmu v zahraničí. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku otázke zákonnej domnienky vôbec nevenoval a nedal matke relevantnú odpoveď, prečo nebolo možné zohľadniť zákonnú domnienku. V odôvodnení rozsudku podľa matky absentuje bežne najdôležitejšia vec pre rozhodnutie o výške výživného a to ustálenie majetkových pomerov otca. Z odôvodnenia taktiež nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie skúmal majetkové pomery otca, čo súd prvej inštancie považuje v tomto ohľade za preukázané, čo nepovažuje za preukázané a akú kvalitu má otcova životná úroveň, s ohľadom na majetkové pomery. Zároveň súd prvej inštancie tvrdí, že nemal za preukázané, že by otec zastával vysoké manažérske posty, ale s námietkou matky týkajúcou sa rozporu tvrdenia otca o práci tlmočníka a ním predkladaných dokladov, z ktorých je zrejmé, že mal pracovať ako výkonný riaditeľ, sa už nevysporiadal. Matke nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k ustáleniu výšky výživného a to tak, aby úroveň oboch vyživovacích povinností manžela bola v zásade rovnaká. Pokiaľ ide o druhú vyživovaciu povinnosť, tam bolo výživné určené na základe rodičovskej dohody, bez nejakého bližšieho skúmania pomerov takmer osem rokov spätne. Bola už v tom čase určená na 300,- eur, čo vzhľadom na zníženie hodnoty peňazí nemôže odzrkadľovať súčasné pomery a výdavky na maloleté dieťa. Tvrdenie otca o jeho dohode posielať na druhú vyživovaciu povinnosť menej je len obyčajným ničím nepodloženým tvrdením. Matke teda súd prvej inštancie nedal relevantnú odpoveď na to, prečo je výška výživného 100,- eur primeraná s ohľadom na existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti otca. Výšku výživného 200,- eur a dôvody na jej priznanie do 31.08.2019 súd prvej inštancie nevysvetlil vôbec. Čo sa týka existencie bankového účtu, tu sa súd prvej inštancie spoľahol iba na tvrdenie otca, že bankový účet bol otcom zrušený. Súd prvej inštancie nijakým spôsobom neinicioval preskúmanie tohto účtu za účelom riadneho zistenia majetkových pomerov otca, nijakým spôsobom neinicioval oslovenie príslušných orgánov v Thajsku, aby účet identifikovali a v tej súvislosti oslovenie príslušnej banky na vydanie výpisu z toho účtu. Dokonca súd nevyzval ani otca, aby poskytol výpis z tohto účtu. Čo sa týka nemožnosti dosahovať príjem v dôsledku otcovho aktuálneho zdravotného stavu, súd prvej inštancie podľa matky dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie mal v tejto súvislosti k dispozícii nasledovné dôkazy predložené otcom: lekársku správu zo dňa 07.11.2019, z ktorej vyplýva, že „. H. H. L., B. S. E. K. S. H.; správu z magnetickej rezonancie zo dňa 09.09.2019 bez adekvátneho záveru dôsledkov jeho zdravotného stavu, lekársku správu zo dňa 30.06.2020, kde je odporúčaný pacientovi kľud ďalších 90 dní (kľud by mal končiť koncom septembra), správu fyzioterapeuta zo dňa 08.07.2020, kde bol pacientovi odporúčaný úplný kľud vzhľadom na opuch v kolene. S ohľadom na vyššie uvedené matka zdôrazňuje, že v konaní nebolo nikdy sporné, že práca ktorej sa otec venuje nie je fyzického, ale duševného charakteru. Otec mal podľa vlastných tvrdení pracovať ako tlmočník, avšak podľa potvrdení, ktoré predkladal, pracoval na pozícii výkonného riaditeľa. Súd prvej inštancie, aj napriek tomu, že si nikdy neustálil na akej pozícii otec pracuje, na základe vyššie uvedených dôkazov si osvojil otcove tvrdenia, že v dôsledku zlého zdravotného stavu otec nedosahuje aktuálne žiaden príjem. Otec nepredložil do konania žiaden dôkaz preukazujúci jeho práceneschopnosť, žiaden lekársky posudok, ktorý by preukazoval otcovu práceneschopnosť, a ktorý by tvrdil, že aktuálny zdravotný stav nedovoľuje otcovi vykonávať prácu, ktorej sa venuje. Na základe uvedených tvrdení a vykonaného dokazovania nie je možné dospieť k preukázanej skutočnosti, že otec aktuálne z dôvodu svojho zdravotného stavu nedosahuje žiaden príjem. Čo sa týka dohody s matkou jeho druhej vyživovacej povinnosti o znížení mesačného výživného oproti mesačnému výživnému určenému právoplatným rozhodnutím súdu, tu sa súd prvej inštancie absolútne nekriticky spoľahol výlučne na tvrdenie otca. Súd prvej inštancie mal pritom možnosť predvolať matku jeho druhej vyživovacej povinnosti a overiť si túto skutočnosť. Súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne zistil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Nenariadil výsluch samotného otca (neprikázal mu, aby sa dostavil na pojednávanie), aby osvedčil svoje aktuálne pomery, neskúmal jeho aktuálne pomery, teda či vlastní v Thajsku nejaký hnuteľný, či nehnuteľný majetok, či tam má aktuálne otvorené účty. Súd prvej inštancie pristúpil k dokazovaniu a k rozhodovaniu na základe nesprávneho právneho posúdenia, nesprávneho výkladu ust. § 75 ods. 1 ZoR, nakoľko z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že pracovnú pozíciu a charakter práce, ktorú otec vykonával na území Thajska, nepovažoval pre riadne zhodnotenie princípu potenciality za dôležitú. Súd prvej inštancie na pojednávaní v konaní o rozvod dňa 10.09.2020 mimo písomnú zápisnicu (matka sa odvoláva na zvukový záznam z pojednávania) oznámil stranám, že skúmal priemernú mzdu v Thajsku, ktorá mala byť niekoľkonásobne nižšia, ako v Slovenskej republike. Súd prvej inštancie v tej súvislosti konštatoval,

že príjem otca na thajské pomery vôbec nie je podpriemerný, ani priemerný. Matke potom nie je vôbec zrejmé, prečo súd prvej inštancie v rámci dodržania zásady potenciality neskúmal priamu úmeru medzi takým príjmom v Thajsku a príjmom v Slovenskej republike za tú istú prácu, ak mal súd otcov Thajský príjem za preukázaný. Rozsudok súdu prvej inštancie je podľa matky z hľadiska vzťahu odôvodnenia a konečného rozhodnutia celkom nepreskúmateľný a arbitrárny. Súd v zmysle vyššie uvedeného odoprel matke právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čím znemožnil matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Matka poukazuje aj na to, že súd môže povoliť povinnému plnenie zročného výživného v splátkach iba v odôvodnených výnimočných prípadoch. Štandardne sa také plnenie v splátkach povoľuje ľuďom s ťaživými sociálnymi podmienkami, žijúcim na pokraji chudoby bez akéhokoľvek majetku. Také rozhodnutie musí byť vždy patrične a presvedčivo odôvodnené a predovšetkým je potrebné prihliadať aj na to, či sa oprávnený v dôsledku takého plnenia v splátkach nedostane v súvislosti so svojou sociálnou situáciou do ťaživej situácie. V tejto súvislosti matka uvádza, že otec nijakým spôsobom nepreukázal, že by bol v ťaživej sociálnej situácii. Otec maloletého ani zďaleka nie je „sociálny prípad“ nachádzajúci sa na pokraji chudoby.

11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie neporušil práva matky na spravodlivý súdny proces. Len nespokojnosť matky s výsledkom samotného súdneho konania, ktoré nesplnil jej predstavy, nie je dostatočná pre prijatie záveru, že súd prvej inštancie v konaní údajne rozhodol nesprávne a ešte k tomu porušil aj jej patriace procesné práva. Súd prvej inštancie postupoval, rešpektujúc ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine, správne, keď podrobne skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie v tomto konaní zohľadnil skutočnosti preukázané v konaní o rozvod manželstva rodičov a ÚPP k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedené pod sp.zn. tak, ako navrhovala matka, a aj otec. Matka preukázala svoje príjmy presvedčivo cca vo výške 3.000,- eur mesačne, avšak jej priemerné osobné výdavky, ako aj výdavky na maloletého neboli jednoznačne preukázané, a okrem toho boli vyčíslené matkou zjavne nadštandardne a neprimerané veku maloletého. Matka sa opakovane, bez relevantného dôvodu, snaží presvedčiť aj odvolací súd, aby ustálil mesačný príjem otca ako 20-násobok životného minima (4.296,60 eur), keďže má za to, že otec nijako nepreukázal autenticitu predkladaných listín, nebola nijakým spôsobom overená právna subjektivita domnelých zamestnávateľov otca, nebola predložená žiadna pracovná zmluva a podľa posledných relevantných dokladov mal otec príjem aj z inej činnosti, ako je závislá činnosť. Otec sa ohradzuje voči nepravdivým tvrdeniam matky, že predkladal údajne pochybné potvrdenia zamestnávateľov z Thajska o svojom príjme. Otec predložil také potvrdenia, ktoré mu v priebehu konania vystavil jeho zamestnávateľ a nesporne boli tieto potvrdenia autentické a pravé. Otec si uvedomoval, že na týchto potvrdeniach je uvedená jeho pozícia ako „manager“, neskôr „managing director“, ale toto označenie je v rozpore s realitou, keď otec v skutočnosti vykonával práce pre svojho zamestnávateľa s prevažnou pracovnou náplňou tlmočenie pre cudzincov. Spochybňovanie existencie zamestnávateľa/zamestnávateľov otca v Thajsku je zo strany matky absolútne účelové, smerujúce len jediný cieľ matky, a to dosiahnuť aplikabilitu ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Otec nie je podnikateľom, nemá v súčasnosti žiadne príjmy, počas rozvodového konania riadne preukazoval a predkladal potvrdenia od existujúcich zamestnávateľov, t.j. preukázal príjem titulom závislých príjmov v Thajsku, a preto nie je dôvodné aplikovať v posudzovanom prípade ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Otec nemá iné príjmy ako zo závislej činnosti a príjmy zo závislého pomeru riadne preukázal. Toho času je stále na PN-ke a nepoberá žiadne dávky, ako bolo komunikované na poslednom pojednávaní. V Thajsku totiž neexistuje sociálny systém ako na Slovensku, a zdôrazňujeme, otec je v Thajsku v postavení cudzinca. Matka opomína skutočnosť, že konanie o ÚPP k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva rodičov bolo iniciované z jej strany dňa 30.04.2019, a teda súd prvej inštancie správne vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti otca podľa skutkového stavu preukázaného v konaní od apríla 2019 do času vyhlásenia rozsudku dňa 10.09.2020 a nie spätne, tak ako žiadala matka, trvajúc na aplikácii zásady potenciality. Súd prvej inštancie presvedčivo, jasne a rozumne zdôvodnil, z akého dôvodu nie je prípustné aplikovať zásadu potenciality v tomto konkrétnom prípade a otec sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie obsiahnutého v napadnutom rozsudku, ku ktorému dospel na základe rozsiahleho dokazovania, ktoré prebehlo v rozvodovom konaní. Počas konania na súde prvej inštancie otec neustále poukazoval na skutočnosť, že matka absurdne navrhuje prihliadať na jeho údajne výnosné podnikateľské aktivity v rokoch 2015/2016. Tu sa otec odvoláva na svoje podanie zo dňa 30.01.2017 (doručené OS BA IV dňa 02.02.2017), ktorým súčasne predložil konajúcemu súdu rozsiahle listinné dôkazy týkajúce sa jeho podnikateľských aktivít v rokoch 2014 až 2016, i keď otec trvá na tom, že pre toto konanie nie sú tieto skutočnosti určujúcimi. Matka sa snaží v odvolaní vyvolať dojem,

že v konaní namietala autenticitu dokladov predkladaných otcom v konaní, no prvý raz spochybnila dôraznejšie údajnú autenticitu až na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok súdom prvej inštancie. Otec sa nachádzal dlhodobo v nie veľmi priaznivej finančnej situácii a od operácie nemá žiaden príjem, je teda finančne závislý od svojej partnerky, a preto zvolil voľný preklad predkladaných listinných dôkazov do slovenského jazyka. Otec si nemohol dovoliť úradný preklad, nemal by peniaze na zaplatenie odmeny, a okrem toho, súd prvej inštancie, ako aj kolízny opatrovník, a aj matka (až na posledné pojednávanie), tieto listiny akceptovala. Matka mala teda dostatok času navrhnúť na preukázanie ňou spochybňovaných skutočností procesný postup, príp. navrhnúť iné dôkazné prostriedky, čo matka neurobila, a súčasne je v tejto súvislosti dôležité aplikovať princíp hospodárnosti konania. Okrem toho, na poslednom pojednávaní 09/2020 boli predložené právnou zástupkyňou otca k nahliadnutiu fotografie otca po vykonanom operačnom zákroku, ako i následnej hospitalizácie a sama matka potvrdila, že na fotografiách je otec, žiadnym spôsobom tieto nespochybnila. Súd prvej inštancie sa dôkladne a rozumne vysporiadal s otázkou nemožnosti otca pracovať a dosahovať príjem. Súd prvej inštancie správne posúdil vierohodnosť dôkazov predložených otcom a z týchto vyvodil správne skutkové závery. Súd prvej inštancie správne vychádzal pri určení výživného od 01.05.2019 do 31.08.2019 z jeho reálneho čistého príjmu dosahovaného v Thajsku, a to vo výške 800,- eur v čistom. Správne súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neakceptoval námietky matky vo veci aplikability zásady potenciality, keď na základe ním vykonaných lustrácií v histórii jeho zamestnaní zistil, že otec pôsobil len ako zamestnanec, resp. ako spoločník alebo konateľ vo svojich spoločnostiach s tým dôrazom, že otec má len stredoškolské vzdelanie zo strednej priemyselnej školy strojníckej. Matka v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala, kde údajne otec zastával manažérske pozície, resp. kde by mohol takéto pozície zastávať v budúcnosti. Matka v odvolaní na viacerých miestach opakovane zdôrazňuje a poukazuje zmätočne na údajné „bohaté manažérske skúsenosti“ otca, ktorý bol však zamestnaný celý život v jeho spoločnosti T&P, s.r.o. ako jediný zamestnanec. Otec nikdy reálne nemanažoval žiadnych zamestnancov, resp. iný kolektív, a teda ani objektívne žiadne manažérske skúsenosti nemá. Aj z tohto dôvodu preto nemožno aplikovať zásadu potenciality jeho údajných manažérskych príjmov, ktorých sa údajne podľa matky vzdal, keď sa odsťahoval do Thajska. Matka opakovane zavádza, keď tvrdí, že v konaní neboli ustálené majetkové pomery otca. Práve naopak, otec riadne preukázal svoje majetkové pomery. Skutočnosť, že otec nemá v súčasnosti dobrú finančnú, majetkovú situáciu a ešte k tomu má aj závažné zdravotné problémy, čo aj riadne v konaní preukázal, nie je dôvodom pre prijatie záveru nesprávnosti rozhodnutia súdu v napadnutých výrokoch. Matka v odvolaní zavádzajúco tvrdí, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom neinicioval oslovenie príslušných orgánov v Thajsku za účelom riadneho zistenia majetkových pomerov otca. Otec zdôrazňuje, že priamo na poslednom pojednávaní konajúci súd komunikoval prítomným účastníkom, že sa pokúšal cez MS SR zistiť, či je možné vykonať dokazovanie aj na medzinárodnej úrovni, no táto snaha súdu prvej inštancie sa ukázala márna. Jasne na túto skutočnosť poukazuje aj súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti si otec dovoľuje zdôrazniť, že aj keby príslušné thajské orgány poskytli súčinnosť, len by potvrdili tie skutočnosti, ktoré boli preukázané listinnými dôkazmi, ktoré predložil otec konajúcemu súdu. Preukázalo by sa, že je zamestnaný, dosahoval počas výkonu práce v zamestnaneckom pomere príjem cca 800,- eur v čistom, a podstúpil závažnú operáciu chrbtice na klinike v Thajsku. Matka podľa otca ignoruje ust. , podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav veci v čase jeho vyhlásenia. Opakovane otec zdôrazňuje, že návrh matky na ÚPP k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva rodičov bol doručený OS BA IV 30.04.2019 a rozsudok bol vyhlásený dňa 10.09.2020. Znamená to, že rozhodujúce obdobie, za ktoré sa posudzujú skutočnosti dôležité pre určenie povinnosti otca prispievať výživným na maloleté dieťa, je obdobie od mája 2019 do septembra 2020, a nie vzdialené obdobie rokov 2015/2016. Je zaujímavé, že matka trvá na zohľadnení rokov 2015/2016 na strane otca pri posudzovaní jeho majetkovej situácie, ale jej majetková situácia bola posudzovaná a zohľadňovaná v súdnom konaní v rokoch 2019/2020. Matka sa v podstate domáha, aby súd konal tak, že zvýhodní matku voči otcovi, nakoľko aj matka práve v období rokov 2015/2016 bola spoločníčkou, a aj konateľkou viacerých spoločností (T&P s.r.o., Aircraft Sport House, s. r. o., Európske Centrum Výtvarných Umení, s.r.o., SK commodities s. r. o., UTAS Technologies s.r.o.), v ktorých viacerých už nefiguruje. Otec ďalej poukazuje na to, že matka sa vôbec vo svojom odvolaní nezaoberá odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie dáva do pozornosti aj vyčíslenie výdavkov na maloleté dieťa, ktoré podľa jeho názoru výrazne prevyšuje jeho reálne potreby. Matka nenamietala právne závery súdu prvej inštancie o nadhodnotení a nereálnosti ňou vyčíslených výdavkov, čím možno dospieť k záveru, že v tejto časti so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v tomto odseku, súhlasí. Preto možno prijať záver, že matka súhlasí s právnym názorom súdu, že za primerané mesačné výdavky na maloletého možno považovať výdavky maximálne vo výške 900,- eur.

Otec trvá i naďalej na svojich vyjadreniach, v ktorých namietal výšku jednotlivých vyčíslených výdavkov matkou s tým, že za primeranú a reálnu výšku výdavkov maloletého považuje sumu cca vo výške 624,18 eur mesačne (viď podanie zo dňa 04.08.2020). Otec sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie aj v časti umožnenia mu splatiť zročné výživné v splátkach, nakoľko má za to, že splnil podmienky pre povolenie splácania jeho záväzku titulom výživného na maloletého, keď v konaní bol preukázaný jeho závažný zdravotný stav a nemožnosť pracovať, a s tým spojená nepriaznivá finančná situácia. V prípade, ak by súd prvej inštancie nepovolili postupné splácanie zročného výživného, otec by nemohol zaplatiť jednorazovo zročné výživné.

12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o termíne vyhlásenia boli všetci účastníci riadne upovedomení zákonným spôsobom ( , ).

13. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal všetko potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav veci a dospel na základe výsledkov dokazovania ku správnemu rozhodnutiu o určení výšky výživného. Súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými argumentmi matky, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a odvolací súd má za to, že odôvodenie rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa zákonné požiadavky a obsahuje zrozumiteľné a dostatočné vysvetlenie dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k predmetnému rozhodnutiu. Matka v odvolaní uvádza argumenty, ktoré uvádzala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, a to najmä, že otec nepreukázal svoj príjem a súd mal vychádzať z fikcie príjmu stanovenej v § 63 ods. 1 Zákona o rodine, že otec nepreukázal svoj zlý zdravotný stav, že otec v rokoch 2015, 2016 podnikal a mal vysoký príjem, že súd prvej inštancie sa nezaoberal možnosťami otca, ktorý má prax výkonom práce na vysokých manažérskych pozíciách. Odvolací súd, ako už vyššie uvádza, zistil, že súd prvej inštancie sa všetkými v odvolaní uvádzanými námietkami matky v odôvodnení rozsudku riadne vysporiadal. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody, pre ktoré by mal mať pochybnosť o hodnovernosti otcom predkladaných potvrdení o jeho práci a príjme v Thajsku a ani o zdravotných potvrdeniach. Taktiež aj odvolací súd preskúmaním predložených dokladov má za to, že sú postačujúce a nie je tu daná oprávnená pochybnosť o tom, že by dané doklady boli otcom falšované. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že vykonať dožiadanie cez thajské príslušné orgány je neefektívne, nehospodárne a ich spoluprácu nemožno nijakým spôsobom vynútiť, čo súdu potvrdilo Ministerstvo spravodlivosti SR. Navyše odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ani pred odchodom otca do Thajska nebolo preukázané, ako tvrdí matka, že by otec dosahoval nadštandardný príjem z podnikateľskej činnosti. Z predložených dokladov je zrejmé, že otec ukončil podnikanie a konateľstvo v spoločnostiach ešte v čase rokov 2015, 2016. Ak matka tvrdí, že otec mal z podnikania v spoločnosti nadštandardné príjmy, tieto neboli zistené. Bolo zistené, že otec nemá na bankovom účet žiadne vyššie úspory, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Otec síce žije v Thajsku, kde preukázal príjem zo závislej práce vo výške cca 800,- eur, avšak súd prvej inštancie správne poukázal na to, že ide o príjem, ktorý by vzhľadom na svoje možnosti, dosiahnuté vzdelanie, mohol mať aj keby ostal žiť v Slovenskej republike. Nebolo preukázané, že otec zastával a má prax výkonom práce v manažérskych pozíciách, ako tvrdí matka. Odvolací súd má za to, že vzhľadom k tomu, že otec predložil potvrdenia o výkone práce a výške mzdy, nie je dôvod v danom prípade použiť ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, teda súd prvej inštancie postupoval správne, keď neurčil výživné vzhľadom na fikciu príjmu. Súd prvej inštancie správne pri určení výživného zohľadnil aj zhoršený zdravotný stav otca. Matka namieta, že nebol tento preukázaný, avšak v spise sa nachádzajú viaceré lekárske správy, z ktorých vyplýva, že stav otca nie je dobrý, že podstúpil závažnú operáciu, jeho stav vyžaduje kľud a rehabilitácie, otec nevie sám chodiť. Je zrejmé, že takýto zdravotný stav má vplyv na výkon pracovnej činnosti (a to aj psychickej) a znižuje možnosť uplatnenia na trhu práce. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď za obdobie pred úrazom otca určil výživné vyššie a od operácie otca, kedy zohľadnil zhoršený zdravotný stav otca, určil výživné nižšie a zohľadnil pri určení výšky potenciálnu výšku nemocenského, ktorú by mohol otec dostávať, ak by ostal bývať na Slovensku. Odvolací súd je tiež názoru, že náklady vyčíslené matkou na maloletého sú značne nadhodnotené. Ak matka aj vynakladá tak vysoké náklady, nie je možné ich zohľadniť pri posúdení primeraných oprávnených nákladoch na dieťa vo veku maloletého a navyše

oprávnené náklady na dieťa je nevyhnutné posudzovať aj s ohľadom na životnú úroveň povinného rodiča a jeho možnosti a schopnosti. Ak aj matka má taký príjem a takú životnú úroveň, že nastavila maloletému tak vysoké náklady, nie je dôvodné to dať na ťarchu otcovi, ktorý nemá životnú úroveň ako nastavila matka maloletému. Odvolací súd nevidí ani pochybenie súdu prvej inštancie v tom, že zročné výživné zaviazal otca hradiť v splátkach, keď sú tu dané dôvody, a to zlý zdravotný stav, v dôsledku ktorého je jeho možnosť výkonu práce oslabená. Odvolací súd má za to, že aj vzhľadom na príjem a pomery na strane matky maloletého nie je tým, že otec má hradiť zročné výživné v splátkach, ohrozený záujem maloletého. Odvolací súd má taktiež za to, že výrok o zročnom výživnom je vykonateľný, je z neho zrejmé, že splátka je splatná v termíne ako bežné výživné.

14. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Odôvodnené potreby sú však odôvodnené i schopnosťou a možnosťou rodičov.

15. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti riadil vyššie uvedeným, vychádzal z pomerov rodičov, ich možností a schopností a správne zohľadnil pomery otca, jeho možnosti a schopnosti, ako aj zhoršený zdravotný stav otca. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a v rámci odôvodnenia svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a zročnom výživnom potvrdil, pretože je vecne správny (, ).

16. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ().

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ().

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ().

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).