Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu Brown Machines Slovakia SE, Záhřebská 562/41, Vinohrady, Praha 2, Česká republika, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., Pred poľom 1652, Trenčín, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 68577/2021 zo dňa 15.02.2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 68577/2021 zo dňa 15.02.2021, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane - mesta Galanta č. 1022013485 zo dňa 08.10.2020 o vyrubení dane z nehnuteľnosti podľa (zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady) na rok 2020 vo výške 58.280,86 eur.

2.

Poukazoval na to, že daňová povinnosť mu bola vymeraná na základe všeobecne záväzného nariadenia mesta Galanta č. 10/2019 účinného od 01.01.2020 a táto sa skladá z dane z pozemkov vo výške 2.405,04 eur a dane zo stavieb vo výške 55.875,820 eur.

3.

Žalobca má za to, že mu správca daňovú povinnosť uložil nesprávne nakoľko predmetné nehnuteľnosti boli dňa 08.08.2017 zapísané do majetkovej podstaty úpadcu PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO 36 237 540, na majetok ktorého bol rozhodnutím Okresného súdu v Trnave v konaní vyhlásený konkurz a v zmysle § a ods. 1 je daňovníkom dlžník, resp. jeho správca, nakoľko na neho prešlo oprávnenie nakladať s majetkovou podstatou dlžníka, do ktorej boli nehnuteľnosti zapísané.

4.

Súčasne ročné sadzby dane z nehnuteľností opravené vo VZN odporujú ustanoveniu a správca dane mal preto vychádzať zo zákonnej ročnej sadzby dane a jej základ násobiť podľa čiastkou 0, eur za každý meter štvorcový zastavenej plochy.

5.

Žalobca namietal, že sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s jeho argumentáciou o nezákonnosti VZN z dôvodu, že rozdiel medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb prevyšuje desaťnásobok a odporuje tak ustanoveniu zákona, bez toho, aby sa na túto novú úpravu miestnych daní vzťahovalo prechodné ustanovenie

6.

Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zrejme iba z výpisu z listu vlastníctva, na ktorom je iba formálne ako vlastník nehnuteľností zapísaný žalobca, nehnuteľnosti však v zmysle § 67 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako vlastníctvo dlžníka podliehajú konkurzu.

7.

Žalobca argumentoval právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Českej republiky deklarovaným v rozhodnutiach sp. zn. a Afs/33/2007, v zmysle ktorého daňové povinnosti súvisiace s majetkom podstaty plní správca konkurznej podstaty aj v prípade, ak ide o majetok, ktorý nie je vo vlastníctve úpadcu.

8.

Poukazoval tiež na to, že označuje za daňovníka daní z nehnuteľností vlastníka pozemku, resp. stavby, a v prípade nemožnosti vlastníka určiť, osobu, ktorá pozemok alebo stavbu užíva (, ), pričom podľa jeho názoru z dôvodu zapísania nehnuteľností do konkurznej podstaty dlžníka nie je možné zatiaľ ich vlastníka určiť. Žalobca by sa ním podľa vlastného názoru stal iba v prípade podania žaloby o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty, k čomu sa nechystá, je presvedčený o tom, že skutočným vlastníkom nehnuteľností je dlžník, minimálne je však otázka vlastníctva sporná a vlastníka nehnuteľností tak podľa neho nemožno určiť.

9.

V súvislosti s nesprávnosťou určenia dane zo stavieb žalobca poukazoval na to, že zákon síce pripúšťa úpravu ročnej sadzby dane všeobecne záväzným nariadením obce, avšak stanovil dva limity, ktoré obce nemôže prekročiť - musia zohľadniť miestne podmienky a nepostupoval svojvoľne a súčasne dodržať maximálne rozpätie dane stanovené ako 10-násobok najnižšej sadzby miestnej dane určenej správcom dane pre stavby uvedené v zákona. Ku zníženiu maximálneho možného rozdielu medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo 40-násobku na 10-násobok došlo účinným od 01.12.2012, pričom podľa prechodného ustanovenia najvyššiu sadzbu presahujúcu 10-násobok najnižšej sadzby dane, ktorá bola stanovená podľa predpisov účinných do 30.11.2012, musí správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach znížiť, a ak tak neurobí, uplatní sa sadzba dane podľa .

10.

K ďalšej zmene zákona došlo s účinnosťou od 01.12.2013 , ktorým bola stanovená povinnosť správcov dane zosúladiť sadzbu dane s ustanovením zákona o miestnych daniach najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb za zdaňovacie obdobie roku 2024 ()

11.

Podľa žalobcu sa uvádzané prechodné ustanovenia vzťahujú iba na všeobecne záväzné nariadenia prijaté pred 01.12.2011, ktoré sú obcami postupne novelizované, a pokiaľ sa obec rozhodne vydať nové VZN, ktorým upraví sadzbu miestnych daní zo stavieb, ide už o novú právnu úpravu, ktorá musí byť v súlade s účinnými predpismi, vrátane ustanovení o maximálne 10-násobku rozdielu medzi najnižšou a najvyššou ročnou sadzbou dane zo stavieb. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v jeho rozsudku sp. zn. .

12.

Správca dane žalobcovi v danom prípade vymeral daň zo stavieb na základe VZN, ktorým bolo v roku 2019 nahradené prechádzajúce VZN č. 13/2016, pričom tretia časť VZN určuje ročné sadzby dane zo stavieb tak, že najvyššia sadzba dane predstavuje viac ako 12- násobok najnižšej sadzby dane. VZN tak v časti týkajúcej sa dani zo stavieb odporuje zákonu, nemožno ho podľa žalobcu použiť pre výpočet

celkovej daňovej povinnosti a správca dane mal vychádzať zo všeobecnej úpravy § 12 ods. 1 zákona o miestnych daniach a ako ročnú sadzbu dane zo stavieb započítavať 0,033 eur za každý meter štvorcový zastavanej plochy.

13.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

14.

Poukazoval na to, že s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa spornosti vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa vysporiadal na stranách 6 až 10 žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ním prijaté závery neboli žalobcom spochybnené a žalobca sa ani nevyjadril k priznaniu k dani z nehnuteľnosti, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje na rok 2021, ktoré podal dňa 25.01.2021 ako daňovník dane z nehnuteľností a do predmetu dane zahrnul nehnuteľnosti v totožnom rozsahu ako v daňovom priznaní k dani z nehnuteľností na rok 2008. Žalobca podľa žalovaného podaním priznania potvrdil svoje postavenie daňovníka nehnuteľností, ktoré, aj keď sú súčasťou oddelenej podstaty úpadcu PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r.o., neboli speňažené a nezmenili vlastníka.

15.

K námietke žalobcu týkajúcej sa výšky daňovej povinnosti žalovaný uvádzal, že už v žalobou napadnutom rozhodnutí sa zaoberal rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.02.2016, č.j. 2 -67 (-97) a na tento rozsudok nadväzujúcim uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 07.07.2016, sp. zn. -14, teda judikatúrou, na ktorú poukázal žalobca. Ústavný súd SR v uznesení - 14 zo dňa 07.07.2016 zamietol sťažnosť sťažovateľa, ktorým bol v predmetnej právnej veci žalobcom. V riešenom prípade Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -53 zo dňa 04.12.2013 žalobu zamietol a Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. -67 (-97) zo dňa 17.02.2016 na základe odvolania žalobcu rozsudok krajského súdu potvrdil. Predmetom konania o žalobe sťažovateľa bol prieskum rozhodnutia daňového orgánu na podklade kritéria zákonnosti, teda súladu rozhodnutia s normami hmotného práva i procesného práva. Podstata sťažovateľom tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci v daňovom konaní i nadväzujúcim súdnym prieskumom spočívala v právnom názore, podľa ktorého nesúlad VZN so zákonom o miestnych daniach znamenal v konečnom dôsledku i nesúlad rozhodnutia s § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Ústavný súd SR sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach je neurčitý a nezrozumiteľný a je prima facie zreteľné, že zmena právnej úpravy vniesla intertemporálne ustanovenie - § 104f ods. 3, ktorý zaväzuje správcu dane k postupnému znižovaniu rozdielu medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane. Ústavný súd SR tvrdí, že podstata, na ktorej sťažovateľ založil tvrdenie o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, bola založená na presvedčení o potrebe interpretovať § 104f ods. 3 tak, že obci neumožňuje postupné znižovanie rozdielu medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb, ale vyžaduje okamžité rešpektovanie § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach a Najvyšší súd SR sa za daných okolností obmedzil iba na konštatovanie správnosti právnych záverov krajského súdu. Ústavný súd SR konštatuje, že jeho argumentácia nie je zamýšľaná ako doplňovanie právnych záverov Najvyššieho súdu SR ani ako prejav ambície vykladať zákony. Za daných okolností závery uvádzané žalobcom na podklade riešeného sporu v súvislosti s daňou z nehnuteľností za rok 2013 nie sú aplikovateľné a záväzné pre konštatovanie, že VZN č. 10/2019 je v rozpore s ustanovením § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, na ktoré žalovaný ani nemá oprávnenie.

16.

Súčasne žalovaný uvádzal, že nie je oprávnený posudzovať na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.09.2015, na ktorý poukazuje žalobca, pretože VZN je všeobecne záväzný právny predpis orgánov verejnej správy a dozor nad dodržiavaním o prokuratúre v znení neskorších predpisov. VZN stráca účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd na návrh prokurátora rozhodnutím vyslovil, že medzi VZN vo veciach územnej samosprávy a zákonom je nesúlad v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov. VZN č. 10/2019 bolo v konaní vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností

na rok 2020 účinné a platné a spochybňovanie jeho zákonnosti bolo žalobcom riešené prostredníctvom Okresnej prokuratúry Galanta, ktorá podnet na podanie protestu proti VZN č. 10/2019 podaný žalobcom odložila.

17.

Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

18.

Podľa Z..z. (, ) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

§ 6 ods. 1

Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

§ 357 ods. 1

Žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach a) územnej samosprávy so zákonom alebo

b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

§ 359 ods. 1

Žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.

Podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady

§ 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3 (1) Daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby alebo správca stavby vo vlastníctve štátu, 2) alebo správca stavby vo vlastníctve obce, 3) alebo správca stavby vo vlastníctve vyššieho územného celku 4) (ďalej len "vlastník stavby").

(2) Pri stavbách spravovaných Slovenským pozemkovým fondom, 6) ktoré sú v nájme, je daňovníkom nájomca.

(3) Ak nemožno určiť daňovníka podľa odsekov 1 a 2, daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá stavbu skutočne užíva.

§ 12 ods. 1, ods. 2

(1) Ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura za každý aj začatý m2 zastavanej plochy.

(2) Ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení 11) pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak.

§ 104f ods. 3

(3) Ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok; ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb ustanovená v § 12 ods. 1.

§ 104g ods. 3

(3) Ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Ustanovenie § 104f ods. 3 sa neuplatňuje.

19.

Skutkové okolnosti prípadu neboli v konaní sporné, žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci týkajúcej sa daňovej povinnosti za stavby na rok 2020, stanovenie ktorej spochybňoval tvrdením, že nie je daňovníkom tejto dane nakoľko vlastníctvo zdaňovaných nehnuteľností je sporné, a súčasne tým, že daň bola vyrubená v nesprávnej výške nakoľko všeobecne záväzné nariadenie mesta Galanta č. 10/2019 o podmienkach určovania a vyberania daní z nehnuteľností, ktorým bola s účinnosťou od 01.01.2020 (okrem iného) stanovená sadzba dane z nehnuteľnosti, odporuje zákonu.

20.

V súvislosti s namietaným postavením daňovníka dane z nehnuteľností pritom žalobca nespochybnil, že je doposiaľ ako vlastník zdaňovaných stavieb zapísaný na príslušnom liste vlastníctva, argumentoval tým, že nehnuteľnosti boli zahrnuté do majetkovej podstaty úpadcu PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r.o., na majetok ktorého bol rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. vyhlásený konkurz.

21.

Pri posudzovaní dôvodnosti tejto námietky sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v žalobou napadnutom rozhodnutí, podľa ktorej pre určenie osoby, ktorá stavbu skutočne užíva, za daňovníka podľa § 9 ods. 3 zákona o miestnych daniach, nebola splnená podmienka nemožnosti určenia daňovníka podľa odstavca 1 tohto zákonného ustanovenia jednoznačne označujúceho za daňovníka dane zo stavieb vlastníka stavby (alebo správcu stavby v prípade stavieb vo vlastníctve štátu, obce, alebo vyššieho územného celku).

22.

Podľa obsahu spisového materiálu stavby vo vlastníctve žalobcu podliehajú konkurzu vyhlásenému na majetok úpadcu ako majetok zabezpečujúci úpadcove záväzky ( o konkurze a reštrukturalizácii. Zákon pritom s poskytnutím zabezpečenia pohľadávky veriteľa úpadcu založením nehnuteľnosti tretej osoby prechod vlastníctva k založeným nehnuteľnostiam na úpadcu ani prechod konkrétnej daňovej povinnosti na úpadcu, resp. jeho správcu nespája.

23.

Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa následkom zápisu nehnuteľností tretej osoby do konkurznej podstaty úpadcu nestáva sporným ani sa správca úpadcu (úpadca) nestáva užívateľom nehnuteľností, o spôsobe skutočného užívania ktorých v danom prípade sa žalobca v obsahu žaloby ani nezmienil.

24.

Pokiaľ žalobca v súvislosti s touto jeho žalobnou námietkou argumentoval právnym názorom vysloveným v niektorých prípadoch súdmi Českej republiky, je potrebné konštatovať, že súdne rozhodnutia iného štátu nie sú prameňom práva v právnom systéme Slovenskej republiky a žalobca neuviedol žiadne skutočnosti z ktorých by bolo možné usudzovať o relevantnosti právneho názoru prijatého za účinnosti inej právnej úpravy konkurzného konania a za podmienok inej právnej úpravy miestnych daní.

25.

Žalobca je z pohľadu aplikovateľnej právnej úpravy nepochybným vlastníkom predmetných nehnuteľností a preto aj daňovníkom podľa (v prípade stavieb), resp. podľa (v prípade pozemkov).

26.

Ako rovnako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa tvrdenej ne mesta Galanta v časti stanovenia sadzby dane zo stavieb.

27.

Všeobecne záväzné nariadenie mesta Galanta č. 10/2019 je normatívnym správnym aktom vydaným v kompetencii mesta Galanta vyplývajúcej z ustanovenia , ktorého súlad či nesúlad so zákonom nie je súd v tomto konaní oprávnený posudzovať.

28.

Konanie o nesúlade všeobecne záväzného nariadenia obce/mesta podlieha osobitnej právnej úprave obsiahnutej v ustanovení a nasl. , podľa ktorej takéto konanie možno začať iba na základe žaloby prokurátora alebo, v prípade poruenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, zainteresovanej verejnosti ( ).

29.

Nakoľko žalobca v tomto konaní na podporu svojho tvrdenia právoplatné rozhodnutie súdu vyslovujúce nesúlad VZN mesta Galanta č. 10/2019 so zákonom nepredložil ani jeho existenciu netvrdil, bolo potrebné na tento právny predpis v konaní nahliadať ako na predpis zákonný a pre stanovenie dane zo stavieb žalobcu záväzný.

30.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd v rozhodnutí žalovaného nezistil žalobcom tvrdené nedostatky odôvodňujúce zrušenie rozhodnutia a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

31.

O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné podľa nevznikli.

32.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.