Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/95/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci manžela: A. A., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: B., C., D. A. XXX/XX, E. F., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., so sídlom: Ružinovská 40, 821 03 Bratislava, a manželky: G. H. A., B., I. C., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: G. XX, XXX XX C., zastúpená: Mgr. Miroslav Staník, advokát, so sídlom: Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému: J. A., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: G. XX, XXX XX C., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10. septembra 2020, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX, takto

rozhodol:

20

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10. septembra 2020, č.k. XXP/XXX/XXXX- XXX v napadnutom výroku o výživnom, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

20

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 10. septembra 2020, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX, rozhodol tak, že manželstvo A. A., nar. XX.XX.XXXX a H. A., I. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 16.07.2011 v Moste pri Bratislave, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu obce Most pri Bratislave, vo zväzku 6, ročník 2011, strana 117, por. č. 11, rozvádza. Maloletý J. A., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Styk otca s maloletým súd prvej inštancie neupravil. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne a to vždy do 15.-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že manžel sa návrhom doručeným súdu dňa 09.11.2015 domáhal rozvodu jeho manželstva, nakoľko medzi manželmi vznikali nezhody a hádky, čo vyvrcholilo dňa 12.07.2015, kedy manželka manžela vyhodila z ich spoločnej domácnosti. Po tomto vyhodení mu manželka zamedzila prístup k maloletému J., ktorého si ako syna manželky osvojil, a to na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -43, zo dňa 27.06.2012. Od tohto momentu manželia spolu nežijú, nehospodária a intímne sa nestýkajú. Vzájomné vzťahy medzi manželmi sú tak narušené a trvalo rozvrátené, že nebolo možné očakávať obnovenie ich spolužitia. Ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi manžel navrhol, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že styk maloletého s otcom by ostal neupravený, zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a výživné navrhol vo výške 50,- eur, čo odôvodnil tým, že od 01.11.2015 bol nezamestnaný, pričom z predchádzajúceho manželstva mal vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru celkovo vo výške 300,- eur. Manželka vo vyjadrení k návrhu na rozvod zo dňa 15.11.2016 uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi rozvratu manželstva. Nezhody mali podľa manželky začať v auguste 2014, kedy ochorela a podstúpila onkologické liečenie a dve operácie. Odvtedy sa začali s manželom venovať hlavne sami sebe, hádali sa a začali mať odlišné názory na fungovanie rodiny, spoločné hospodárenie, vedenie domácnosti a výchovu maloletého Igora. Namiesto pochopenia sa malo manželke dostať len výčitiek, žiarlivosti a neustáleho podozrievania. Manželka súhlasila s tvrdením manžela, že od júla 2015 spoločne nebývajú, nehospodária a intímne sa nestýkajú. Zároveň vyjadrila súhlas s tým, aby ich manželstvo bolo rozvedené. K úprave práv a povinností k maloletému synovi uviedla, že manžel si jej syna adoptoval v roku 2011, pričom jeho vzťah k synovi nebol podľa jej názoru príkladný, nevytvorili si nikdy riadny a pekný vzťah. Po manželovom odchode syn neprejavuje záujem sa stretnúť s manželom, pri zmienke na neho reaguje výbušne a agresívne. Ona však manželovi v kontakte so synom nebráni, telefón mu nezablokovala, práve naopak, manžel zablokoval synovi všetky heslá aj mobilnú kartu. Náklady na maloletého vyčíslila vo výške 880,- eur mesačne s tým, že uviedla aj nepravidelné výdavky, v celkovej hodnote približne 1.900,- eur. Manželka súhlasila s návrhom manžela, aby bol syn zverený do jej osobnej starostlivosti, aby sa styk s otcom neupravoval a aby obaja rodičia syna zastupovali a spravovali jeho majetok. Nesúhlasila však s výškou výživného a navrhla, aby súd zaviazal manžela platiť výživné vo výške 500,- eur mesačne.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že manžel vo svojich následných písomných vyjadreniach a jeho právny zástupca na pojednávaniach uviedli, že manžel bol do roku 2016 aktívny vo viacerých obchodných spoločnostiach, ale tie buď zanikli, alebo previedol svoje obchodné podiely na tretie osoby, keďže mu podnikanie prestalo fungovať. Z väčšiny týchto spoločností navyše nemal žiadny príjem. Príjem mala spoločnosť REAL HOUSE - REALITY, s.r.o., a to na základe fakturácie pre spoločnosť T&P, s.r.o. – 2.000,- eur + DPH mesačne. Spolupráca však skončila 05.06.2015 bez akéhokoľvek finančného vysporiadania. Finančné prostriedky mal manžel zo spoločnosti T&P s.r.o., avšak tieto použil väčšinou na úhradu dlhov veriteľom. Tak naložil aj s financiami za predaj motorového vozidla C. vo výške 36.000,- eur, ktoré vlastnila táto spoločnosť. Tým, že vyplatil svoje dlhy a spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, nevlastnila majetok, rozhodol sa ju predať. Manžel poukázal na to, že jediný príjem ako zamestnanec mal zo spoločnosti T&P, s.r.o., a to do roku 2015. Práve spoločnosť T&P s.r.o. bola jedinou, ktorá bola jeho od jej založenia. V ostatných spoločnostiach, aj to nie vo všetkých, bol len ako spoločník, prípadne konateľ. Manžel k dôvodom rozvratu manželstva uviedol, že nezhody boli dlhodobé, pramenilo to podľa neho z problému s alkoholom, ktorý mala mať manželka. Manželke tiež malo prekážať, že sa začal po rokoch stretávať s dcérou z prvého manželstva, na čo podľa neho nebol dôvod, keďže sa rovnako venoval aj jej aj maloletému. Podľa neho bol jeho vzťah s maloletým dobrý, staral sa o neho, trávil s ním voľný čas. Nie je však pravdou, že by trval na jeho osvojení, ale zo strany rodiny manželky bol tlačený k tomuto kroku z dôvodu, že by nebolo vhodné, aby mal maloletý iné meno. Manžel v tom nevidel problém, keďže považoval ich manželstvo za celoživotný zväzok. So synom a manželkou nie sú v kontakte od augusta 2015, pričom on sa s maloletým stretávať chcel, ale nebolo mu to umožnené. Keďže sa mu manželstvo úplne rozpadlo, zároveň nemal prácu ani príjem, rozhodol sa presťahovať do Thajska, kde sa zamestnal v spoločnosti Performance Co., LTD, ktorá sprostredkováva predaj realít a on tam zväčša robil tlmočenie pre cudzincov. Jeho mesačný príjem bol v roku 2018 cca 796,- eur a v roku 2019 cca 800,- eur s tým, že žije v byte od zamestnávateľa, ktorého nájom by stál 100-150,- eur mesačne, čiže manžel by zarobil 950,- eur. Manžel pritom poukázal na fakt, že priemerná mzda na Slovensku je cca 1100,- eur v hrubom, čo je 830,- eur v čistom, čiže jeho zárobok v Thajsku je slušný a navyše má benefit vo forme poskytnutého bývania. Manžel uviedol, že odvolávanie sa manželky na majetkové pomery pred jeho odchodom je neaktuálne a pre určenie výživného irelevantné. Manžel k tomu tiež uviedol, že spoločnosti

kde pôsobil nedosahovali zisky a v niektorých spoločnostiach figurovali spoločne s manželkou, ktorá taktiež svoju účasť v nich zrušila. V Thajsku bankový účet už nemá, zrušil ho, nakoľko boli naň náklady a žije tam výlučne s hotovosťou. Zamestnávateľ mu mzdu dával formou paychecks, ktoré si následne dával vyplácať. Manžel zároveň objasnil pohyby na jeho slovenskom účte, keď vklady na účet boli robené jeho otcom, K. A., a to z dôvodu finančnej pomoci od rodičov, G. A., ktorej pomáhal zabezpečovať pre jej skupinu dovolenku, a keďže potreboval urobiť vklad na účet, poslala mu peniaze na tento účet. Platbu od L. F. mal za predaj tlačiarne a nábytku, od G. E. a M. E. za zabezpečenie dovolenky. Podľa manžela je však nelogické a nerelevantné zohľadňovať situáciu z rokov 2015-2016 pri určení výživného na čas po rozvode, keď je rok 2020. Manžel opätovne poukázal na fakt, že financie, ktoré získal v spomínaných rokoch ako aj sumu vo výške 18.500,- eur, použil na splatenie pôžičky. K jeho kvalifikácii, pracovným možnostiam a skúsenostiam manžel uviedol, že celý život bol zamestnaný v jeho spoločnosti T&P s.r.o. ako jediný zamestnanec. Nikdy nemanažoval žiadny kolektív, čiže reálne manažérske skúsenosti nemá žiadne. Z daňových priznaní je zrejmé, že ani príjmy neboli také, ako to uvádza jeho manželka a všetky manažérske skúsenosti sú len z jeho spoločnosti, kde bol jediným zamestnancom. Manžel má len stredoškolské vzdelanie SPŠ strojnícka so zameraním na strojársku konštrukciu a nemá vysokoškolské vzdelanie ako jeho manželka. K výške navrhovaného výživného manželkou uviedol, že výdavky na maloletého sú absolútne premrštená, nadhodnotené a neopodstatnené. Podľa manžela, je to práve manželka, ktorá sa stará o maloletého a určuje aj jeho osobné výdavky. Nakoľko má oveľa vyššiu životnú úroveň ako on, môže si dovoliť financovať maloletému aj iné ako základné potreby, pričom na akúkoľvek šetrnosť nehľadí. Poukázal pritom na jej príjem, cca 2.500,- eur mesačne. Podľa predložených dokladov si podľa manžela manželka vyberá drahšie obchody a služby, napriek tomu, že obdobný tovar a služby by mohla zadovážiť za oveľa nižšiu sumu. Manžel však nie je schopný ani ochotný sa na takýchto výdavkoch podieľať. Jeho výpočet výdavkov na maloletého pritom vyčíslil na sumu max. 624,18 eura. Manžel poukázal na to, ako manželka zvyšovala výdavky na maloletého keď 15.11.2016 boli vo výške 880,- eur, dňa 22.04.2017 boli vo výške 1.326,88 eura a 22.04.2019 to už bolo 1.821,61 eura. Podľa manžela ide o špekulatívnosť jeho manželky, keď umelo a nedôvodne zvyšuje výdavky maloletého. Manželka ma podľa neho vyššiu životnú úroveň, vlastný byt, je konateľkou vo viacerých spoločnostiach, za čo potenciálne môže tiež poberať odmenu. K výške výživného na jeho maloletú dcéru Sáru manžel uviedol, že s jej matkou sa dohodli na sume 300,- eur, keďže v tom čase, v roku 2012, dosahoval lepší príjem, mal dohodnutú odmenu zo spoločnosti REAL HOUSE - REALITY s.r.o., kde vystupoval vtedy ako konateľ a spoločník, čo sa od vtedy zmenilo. Vzhľadom na jeho zdravotný stav sa dohodol s matkou jeho dcéry na tom, že jej bude platiť výživné vo výške 130,- eur. Manžel ďalej uviedol, že od septembra 2019 rieši vážne zdravotné problémy, keď 15.09.2019 absolvoval bezodkladnú operáciu. Dôvodom bola vysunutá platnička, ktorá mu tlačila na miechu. Zdravotný stav po operácii manžela bol a je taký, že ho obmedzuje v chôdzi, keď na pohyb využíva chodítko, prípadne invalidný vozík, je odkázaný na pomoc druhých ľudí, hlavne jeho priateľky, ktorá ho aj finančne podporuje, keďže on je aktuálne práceneschopný. Manžel pravidelne rehabilituje a jeho cieľom je začať aspoň riadne chodiť, čo sa mu do augusta 2020 nepodarilo. Od operácie je manžel práceneschopný, a teda nemá žiaden príjem. Manžel zároveň poukázal na to, že nemá dôvod nepravdivo popisovať svoj zdravotný stav, keďže konanie o rozvod a o úprave práv a povinností k maloletému sa vedie od roku 2015 a k jeho úrazu a následnej operácii došlo až v rokoch - 2019. Všetky lekárske správy ako aj snímky z magnetickej rezonancie podľa manžela jednoznačne preukazujú jeho závažný zdravotný stav. Úraz sa mu stal vo fitnesscentre. Operácia bola nutná, trvala 7,5 hodiny a mali sa počas nej vyskytnúť viaceré komplikácie. Manželova pravá noha ostala veľmi slabá, nie je v nej sila a jej pohyby sú nekoordinované. Bedro, koleno a členok sú nestabilné a koleno sa podlamuje. Rovnako tak pocit tŕpnutia a necitlivosti pretrváva aj v ľavej nohe a časti pása. Manžel uviedol, že ani cestu na WC neabsolvuje bez pomoci a má problém sa postaviť. Vzhľadom na jeho zdravotný stav nemá manžel 09/2020 žiaden príjem. Jeho výdavky hradí priateľka v Thajsku a trovy právneho zastúpenia by manžel mal hradiť sám za pomoci rodiny. Žiadne sociálne dávky manžel v Thajsku nedostáva, preto je jeho príjem nulový. Manžel poukázal na to, že ináč ako dokladoval nie je možné jeho tvrdenia preukázať. Úradný preklad správ si z dôvodu finančnej núdze nemohol dovoliť.

Súd prvej inštancie poukázal aj na vyjadrenia manželky na pojednávaniach a písomných vyjadreniach, kde uviedla, že s manželom od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti v kontakte nie je, pričom manžel nekontaktoval ani maloletého. Výdavky na maloletého vyčíslila v roku 2019 na sumu 1.821,61 eura s poukazom na fakt, že maloletý žije v domácnosti len so svojou matkou, ktorá sa o neho osobne stará. Maloletý podľa manželky trpí poruchami učenia a má diagnostikované ADHD, preto

pravidelne navštevuje doučovania zo slovenského jazyka, matematiky a anglického jazyka. K výške výživného manželka uviedla, že súd by mal vychádzať pri jeho určení zo zásady potenciality, nie zásady fakticity. Súd by tak mal prihliadať na zjavne nevyužité schopnosti povinného rodiča, preto by nemal byť smerodajný príjem, ktorý manžel reálne má, ale ktorý by mohol objektívne zarobiť s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu a odbornosť. Zároveň platí, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd vtedy, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, čo je podľa manželky práve prípade jej manžela. Podľa manželky sa manželov tvrdený príjem nezakladá na skutočnosti, keďže do doby jeho odsťahovania pôsobil ako konateľ alebo spoločník vo viacerých obchodných spoločnostiach, kde získal bohaté manažérske skúsenosti. Sám v predloženom potvrdení od zamestnávateľa uviedol, že pracuje na pozícii generálneho riaditeľa, nie tlmočníka, ako to uviedol. Podľa manželky má manžel určite aj iné príjmy ako príjem zo závislej činnosti, ktorú dokladoval výpisom z jeho príjmu, ktorý navyše nie je overiteľný. Podľa matky si slovenský účet manžel vedie len za účelom deklarovania svojej finančnej situácie a nejde o jeho primárny účet, nechodí naň ani manželom uvádzaný príjem od jeho zamestnávateľa. Poukázala tiež na to, že v rokoch 2015-2016 príjmy manžela od spoločnosti T&P s.r.o. dosahovali až päťciferné čísla a tieto odzrkadľovali jeho skutočné zárobkové možnosti a schopnosti. Pri určovaní výživného tak má podľa manželky súd prihliadať na objektívne možnosti manžela sa zamestnať a dosahovať príjem vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, zručnosti a pracovné skúsenosti, a to rovnako aj vtedy ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd by mal podľa manželky pri hodnotení manželových reálnych zárobkových možností zohľadniť práve obdobie rokov 2015-2016, kedy manžel vo viacerých spoločnostiach pôsobil ako štatutár či spoločník a do Thajska mal odísť z dôvodu, že mu stroskotalo podnikanie na Slovensku. V danom období si manžel mohol dovoliť kupovať dovolenky, šperky, či motorové vozidlo, ktoré patrilo jednej z jeho spoločností. Manžel navyše nepreukázal, na čo použil peniaze poukázané mu zo spoločnosti T&P s.r.o. a nepredložil súdu výpis z jeho thajského účtu, ktorý by mohol aspoň čiastočne preukazovať štruktúru jeho príjmov a výdavkov. Výdavky na maloletého podľa manželky neurčuje sama, ale sú určené odôvodnenými potrebami maloletého, ktorý má nárok podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Do odchodu manžela obaja rodičia prispievali do domácnosti dostatočnými finančnými prostriedkami aby vedeli pokryť tak svoje náklady, ako aj náklady maloletého. Manžel nebol v čase spolužitia závislý od príjmu manželky, a teda má dostatočné možnosti zabezpečiť maloletému také výživné, ktoré je vzhľadom na jeho odôvodnené potreby primerané. Napriek tomu maloletému uhrádza výživné len vo výške 50,- eur. K výdavkom na maloletého manželka uviedla, že výdavok vo výške 250,- eur na doučovanie bol reálnym, niekedy aj vyšším. Za dve hodiny doučovania dvakrát týždenne zo slovenského jazyka manželka platí 40,- eur, čo je mesačne 160,- eur a za doučovanie matematiky, za 1,5 hodiny dvakrát týždenne manželka platí 30,- eur, čo je mesačne 120,- eur. Doklady na preukázanie týchto výdavkov manželka nemá. Manželka maloletému tiež nakupuje každoročne školské potreby, knihy z anglického a nemeckého jazyka, rôzne iné knihy a súhrnná suma 250,- eur je podľa nej primeraná. Rovnako tak má manželka za to, náklady na oblečenie a obuv sú vo výške 150,- eur mesačne primerané, čo matka doložila dokladmi. Maloletý je vo vývoji, čo je spojené s rastom a prispôsobovaniu jeho odievania ročnému obdobiu. Maloletý má podľa manželky problém s pleťou s akné, preto potrebuje kvalitnú kozmetiku, ktorá tieto problémy nezhoršujem ale eliminuje. Okrem toho má maloletý podľa manželky právo na kvalitnú a šetrnú kozmetiku, keďže možnosti oboch rodičov zakúpenie takej kozmetiky odôvodňujú. Manželka rovnako považuje za primeraný výdavok na stravu vo výške 250,- eur mesačne, ako aj výdavok na krúžky vo výške 250,- eur mesačne. Maloletý intenzívne trénuje posilňovanie a fitness s osobným trénerom, a to trikrát týždenne. S osobným trénerom sa venuje aj paddleboardu. Za primeraný považuje manželka tiež výdavok na zubára, 20,83 eura mesačne, čo je 249,96 eura ročne. Výdavok na dovolenky v sume 1.500,- eur je taktiež podľa manželky primeraný možnostiam oboch rodičov, keď s manželom bežne v minulosti pravidelne absolvovali dovolenky v súhrnne vo vyšších sumách. K zdravotnému stavu manžela manželka uviedla, že jeho tvrdenia o vážnom zdravotnom stave sú zavádzajúce, účelové a nepreukázané relevantným dôkazom, napr. znaleckým posudkom. Podľa manželky z lekárskych správ nevyplýva, že by bol manžel paralyzovaný, nevedel chodiť, šoférovať a bol odkázaný na pomoc druhých. Z lekárskych správ vyplýva, že návrat do normálneho života má trvať niekoľko mesiacov, pričom manželovo povolanie si nevyžaduje fyzickú námahu, ale ide prácu duševného charakteru, takže fyzická indispozícia - slabosť pravej nohy nemôže byť relevantnou prekážkou výkonu jeho pracovných činností. Podľa manželky manžel svoju zanedbateľnú zdravotnú indispozíciu zneužíva pre účely tohto konania, s cieľom presvedčiť súd o nepravdivej neprimeranej závažnosti a potenciálnej trvalosti svojho stavu. Keby bol manžel ostal na Slovensku, bola by mu podľa manželky poskytnutá lepšia zdravotná starostlivosť, vyplácali by mu sociálne dávky a neprišiel by úplne o príjem. Úraz si podľa jej výpovede spôsobil sám,

pri potápaní, ktoré mal od lekárov zakázané už aj na Slovensku. Manželka poukázala na to, že manžel v Thajsku nežije ako chudák, nakoľko podľa vyjadrení jeho matky žije v prenajatej vile s bazénom. Jeho matka mala tiež uviesť, že manžel musí veľa cvičiť a má vysoké náklady. Ako aktuálny príjem k 09/2020 manželka uviedla príjem zo spoločnosti Air Craft Diagnostic Company, s.r.o. vo výške 2.700,- eur v hrubom a odmenu z funkcie konateľky v spoločnosti Air Craft Sport House vo výške 700,- eur.

Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom manželky, vizuálnym vzhliadnutím fotografií z mobilného telefónu právneho zástupcu manžela a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. XXP/XX/XXXX-XX, zo dňa 27.06.2012, právoplatného dňa 13.07.2012 súd prvej inštancie zistil, že maloletý sa od právoplatnosti uvedeného rozsudku stal osvojencom manžela, A. A.. Z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. XP/XX/XXXX-XXX, zo dňa 28.11.2012 súd prvej inštancie zistil, že manžel má na dcéru, N. A., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť platiť výživné vo výške 300,- eur mesačne. Z písomnej informácie o maloletom zo Spojenej školy, Tilgnerova 14, Bratislava, zo dňa 14.06.2019 súd zistil, že maloletý je slušný žiak, na polroku bol vyznamenaný. Napriek jednotke zo slovenského jazyka a dvojke z matematiky chodí na doučovania z týchto predmetov. Maloletý má veľké vedomosti v oblasti softvéru a na podnet matky sa venuje športu - posilňovaniu a kultúre. Z dokladov o podnikateľskej činnosti manžela súd zistil, že dňa 21.10.2015 sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti Golden Cup, s.r.o, pričom táto spoločnosť bola 13.01.2017 vymazaná z Obchodného registra SR. Táto spoločnosť mala za rok 2014 stratu - 603,- eur. Spoločnosť construct development s.r.o. mala za rok 2015 stratu - 4.739,- eur. Svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti manžel previedol na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 16.10.2015, a to za odplatu 5.000,- eur. Spoločnosť T&P s.r.o. mala za rok 2015 zisk 4.069,- eura. Obchodný podiel v tejto spoločnosti manžel previedol za základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 08.09.2016 za odplatu 1,- euro. Spoločnosť TENDER PLUS, s.r.o. mala za rok 2015 stratu - 6.778,- eura. Svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti manžel previedol na základe zmluvy o prevode obchodného podielu dňa 07.10.2015 za odplatu 5.000,- eur. V spoločnosti REAL HOUSE - REALITY, s.r.o. bol manžel konateľom, jeho funkcia zanikla dňa 30.04.2015. V spoločnosti WURST Management s.r.o. bol manžel konateľom a spoločníkom, pričom funkcia konateľa mu zanikla 19.04.2016 a spoločníkom bol do 18.08.2016. Z výpisu z Obchodného registra SR ku dňu pojednávania, 10.09.2020, manžel nebol spoločníkom ani štatutárnym orgánom v žiadnej obchodnej spoločnosti. Z dokladovania o príjmoch manžela súd prvej inštancie zistil, že mesačný príjem manžela bol v roku 2018 vo výške 795,76 eura v čistom a v roku 2019 do marca vo výške 808,50 eur v čistom. Z výpisu z Katastra nehnuteľností SR súd zistil, že ku dňu 10.09.2020 manžel nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území SR. Z lustrácie bankových účtov manžela súd prvej inštancie zistil, že na Slovensku má len jeden účet vedený na jeho meno, a to v ČSOB, a.s, s disponibilným zostatkom ku dňu 14.05.2020 vo výške 803,49 eura a ku dňu 10.09.2020 vo výške 494,04 eura. Z lekárskych správ súd prvej inštancie zistil, že diagnóza manžela bola správou zo dňa 09.09.2019 opísaná ako spondylóza s degeneratívnym ochorením diskov ako dehydratácia disku, difúzna znížená výška disku, schmorlové uzly na L4 hrudnom koncovom disku, vydutie/vyklenutie disku v kombinácii s okrajovými výbežkami a fazetovou artrózou. Vydutie disku s extrúziou jej zadnej časti na úrovni T10-11, kompresia miechy s jemne zvýšenou intenzitou signálu miechy na T2. Dňa 15.09.2019 podstúpil operáciu - laminektómiu, diskektómiu a fixáciu pomocou skrutiek a tyčky na stavcoch T10-11. Podľa správy zo dňa 07.11.2019 nemohol manžel normálne chodiť ani pracovať, s tým, že prognóza návratu do normálneho života bola niekoľko mesiacov. Z lekárskej správy zo dňa 10.03.2020 následne súd zistil, že manžel mal odporúčaný dostatočný odpočinok pre regeneráciu nervového systému a pravidelnú fyzioterapiu. Hojenie malo trvať ešte niekoľko mesiacov a lekár odporúčal chôdzu len s podporou a neodporúčal zdvíhať žiadne závažia a zaťažovať chrbticu. Z lekárskej správy zo dňa 08.07.2020 súd prvej inštancie zistil, že po operácie chrbtice u manžela pretrvávajú symptómy ako pri predchádzajúcej kontrole 10.03.2020 s tým, že mu lekár odporučil vzhľadom na opuch v kolene úplný kľud. Z dokladovania o príjmoch manželky súd prvej inštancie zistil, že jej mesačný príjem zo spoločnosti AIRCRAFT DIAGNOSTIC COMPANY, s.r.o. je vo výške 2.700,- eur v hrubom, a zároveň jej mesačne je vyplácaná odmena z funkcie konateľky v spoločnosti Aircraft Sport House, s.r.o. vo výške 700,- eur. Z výpisu z Katastra nehnuteľností SR súd zistil, že ku dňu 10.09.2020 je manželka vlastníčkou bytu na G. XX O. C.. Zo zoznamu výdavkov na maloletého predloženého manželkou súd zistil, že aktuálne výdavky boli vyčíslené vo výške 1.821,61 eura.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva boli splnené. Bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj účel a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko od manželov nemožno reálne očakávať obnovenie spolužitia a rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd ustálil v rozdielnosti pováh, názorov manželov ako aj v odchode manžela zo spoločnej domácnosti a následnému nadviazaniu novej známosti. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi manželmi bola zhoda v časti úpravy osobnej starostlivosti o maloletého, zastupovania a spravovania jeho majetku, ako aj v úprave styku maloletého s manželom (otcom). S týmito návrhmi zároveň vyjadril súhlas aj kolízny opatrovník, preto súd podrobnejšie dokazovanie v tomto smere nevykonával a rozhodol v najlepšom záujme maloletého tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia a styk maloletého s otcom súd na návrh oboch manželov neupravil.

Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi manželmi bola sporná výška výživného, ktorú má manžel (otec) na maloletého po rozvode manželstva mesačne uhrádzať, keďže manžel navrhol výživné vo výške 50,- eur a manželka vo výške 900,- eur. Manžel výšku navrhovaného výživného odôvodňoval tým, že žije v Thajsku, kde jeho príjem dosahoval v priemere 800,- eur v čistom, avšak od septembra 2019 je bez príjmu, keďže absolvoval náročnú operáciu, z ktorej sa pomaly zotavuje, avšak je práceneschopný a sociálne dávky v Thajsku nedostáva. Manželka navrhovanú výšku výživného odôvodnila tým, že výdavky na maloletého sú priemerne 1.821,61 eura na mesiac a otec by sa tak mal aspoň z polovice podieľať na týchto výdavkoch, pričom poukázala na to, že na Slovensku otec zarábal slušné peniaze ako podnikateľ a keby tu ostal, tak jeho príjem by bol oveľa vyšší. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného v čase jeho rozhodovania dospel k záveru o tom, že na strane manžela (otca) sa v priebehu konania zmenili pomery podstatné pre určenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pred rokom 2015 a následne v rokoch 2015-2016 manžel podnikal, a že jeho príjmy boli vyššie, avšak po jeho odchode do Thajska bol jeho príjem maximálne 800,- eur v čistom na mesiac. Z listinných dôkazov, mal súd prvej inštancie za preukázané, že z obchodných spoločností, v ktorých manžel pôsobil, či už ako spoločník, alebo konateľ, bola zisková len spoločnosť T&P s.r.o., preto súd prvej inštancie nemal za to, že by sa manžel predajom obchodných podielov, či ukončením vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, úmyselne zbavil možnosti dosahovania vyššieho príjmu. Z výplatných pások, ako aj z lustrácii v systéme Sociálnej poisťovne SR mal súd preukázané, že manžel mal v období od roku 2007 do októbra 2015 príjem zo spoločnosti T&P s.r.o. ako zamestnanec len vo výške 400,- eur mesačne v hrubom. Príjmy, ktoré vyplývajú z bankového účtu manžela v roku 2015 síce preukazujú, že mu boli vyplácané aj iné peňažné sumy, najvyššia z 19.08.2015 vo výške 27.000,- eur, označená ako vrátenie pôžičky, ale následne boli peňažné prostriedky vo vyšších sumách manželom uhrádzané s označením vrátenie pôžičky, ako napr. platba vo výške 18.500,- eur zo dňa 19.08.2015. Potom, ako manžel previedol svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti, iné príjmy z nej, ani z iných spoločností už nemal. Súd prvej inštancie neprihliadol na tvrdenia manželky, že sa manžel zbavil možnosti príjmu, napr. aj predajom jeho obchodného podielu v spoločnosti T&P s.r.o., nakoľko aj samotná manželka bola spoločníčkou v tejto spoločnosti, avšak len do 17.07.2015, čiže svoj obchodný podiel previedla ešte skôr, ako jej manžel. Súd prvej inštancie má teda za to, že keby bola táto spoločnosť tak zisková, svoj obchodný podiel by ani manželka nepreviedla. Z aktuálneho výpisu z obchodného registra mal súd prvej inštancie za preukázané, že manžel nie je spoločníkom ani štatutárom v žiadnej obchodnej spoločnosti a nedosahuje v tejto oblasti žiaden príjem. Súd prvej inštancie uviedol, že manželka vo svojich vyjadreniach často poukazovala na to, aby súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na zásadu potenciality, keď mala za to, že manžel sa odchodom do Thajska dobrovoľne vzdal svojho príjmu a vzhľadom na jeho vek, zdravie, vzdelanie a skúsenosti mohol na Slovensku zarábať oveľa viac. Súd prvej inštancie však zistil, že manžel má len stredoškolské vzdelanie, pričom podľa lustrácie v histórii jeho zamestnaní, pôsobil len ako zamestnanec, prípadne ako štatutárny orgán, či spoločník v jeho obchodných spoločnostiach. Súd prvej inštancie tak z dôkazov predložených matkou, ani z iných dôkazov nemal za preukázané, že by otec maloletého zastával v minulosti vysoké manažérske posty, ktoré by potenciálne mohol zastávať na Slovensku aj dnes, zvlášť keď má len stredoškolské vzdelanie zo strednej priemyselnej školy strojníckej a jeho pôsobenie v iných zamestnaniach, ako v jeho vlastných obchodných spoločnostiach, v konaní preukázané nebolo. Bez ohľadu na to, súd prvej inštancie pri určení výšky výživného na čas po rozvode manželstva musel vychádzať predovšetkým zo skutočnosti, že manžel je aktuálne dlhodobo

práceneschopný, keď v septembri 2019 absolvoval náročnú operáciu a aj v súčasnosti podľa lekárskych správ nie je schopný sa riadne pohybovať a podrobuje sa rehabilitačnej liečbe. Počas tohto obdobia manžel nemá žiaden príjem. Napriek tomu, že manželka namietala lekárske správy, súd prvej inštancie nemá dôvod k tomu, aby lekárske správy a doklady predkladané otcom považoval za nevierohodné. Rovnako tak preklad lekárskych správ súd prvej inštancie považuje za dostatočný, keď ani manželka neuviedla, ktorá lekárska správa, alebo niektorá časť v nej by bola neodborne preložená, prípadne vymyslená. To, v akom je manžel stave, mal súd prvej inštancie preukázané aj z fotografií, ktoré na pojednávaní dňa 10.09.2020 ukázala jeho právna zástupkyňa v mobilnom telefóne, a z ktorých bola zrejmá veľká zašívaná jazva na jeho chrbte, ako aj potreba používať pri pohybe pomocné chodítko, či invalidný vozík. To, že na fotkách bol skutočne manžel, potvrdila aj jeho manželka. Súd prvej inštancie aj s prihliadnutím na spomínanú zásadu potenciality, považoval pre určenie výšky výživného na maloletého 100,- eur na mesiac za vodiacu mieru schopnosti, možnosti a majetkových pomerov manžela. Súd prvej inštancie tu prihliadol na to, že momentálny fyzický stav manžela, bez ohľadu na to, či by bol v tomto stave na Slovensku alebo v Thajsku, mu nedovoľuje pracovať a zarábať, pričom jeho príjem v Thajsku je počas jeho práceneschopnosti nulový. Pri určení výšky výživného preto súd prvej inštancie vychádzal aj z možnej potenciálnej výšky nemocenského v prípade takmer ročnej práceneschopnosti na území Slovenska, ktorá by pri príjme cca 900,- eur v hrubom (podľa výpočtu hrubej mzdy v Thajsku, ktorú manžel dokladoval za časť roka 2019) predstavovala približne sumu 450,- eur na mesiac. Pri sume, ktorú manžel podľa lustrácie v sociálnej poisťovni zarábal do roku 2015 na Slovensku, t.j. 400,- eur, by nemocenské bolo maximálne 250,- eur mesačne. Súd prvej inštancie mal zároveň preukázané, že manžel okrem zostatku na účte v banke vo výške 494,04 eura nevlastní na Slovensku žiaden iný hnuteľný, či nehnuteľný majetok. Súd prvej inštancie sa zároveň pokúšal zistiť cez Ministerstvo spravodlivosti SR, či je možné vykonať dokazovanie aj na medzinárodnej úrovni v spolupráci s thajskými orgánmi, avšak toto sa ukázalo ako nehospodárne a neefektívne, keďže ministerstvo emailom zo dňa 26.09.2018 súdu oznámilo, že spolupráca s thajskými justičnými orgánmi je málo úspešná a ministerstvo nemá možnosť požadovať od nich vybavenie vecí týkajúcich sa právnej pomoci na ich území. Súd teda musel pri rozhodovaní vychádzať len z dôkazov predložených manželmi a tých, ktoré bolo možné získať lustráciami alebo dožiadaniami na území Slovenska. Súd zároveň zohľadnil to, že manžel si už jednu vyživovaciu povinnosť plní, a to reálne vo výške 130,- eur, napriek tomu, že súd mu ju určil vo výške 300,- eur, avšak vzhľadom na jeho aktuálne možnosti a schopnosti sa dohodol s matkou jeho maloletej dcéry na znížení platieb. Výšku výživného 100,- eur teda súd prvej inštancie považoval za primeranú aj vzhľadom na to, aby úroveň oboch maloletých detí manžela, ktoré sú takmer v rovnakom veku, bola približne na rovnakej úrovni. Súd prvej inštancie dal do pozornosti aj vyčíslenie mesačných výdavkov maloletého manželkou (matkou), ktoré boli vo výške 1.821,61,- eura, pričom má za to, že tieto výrazne presahujú reálne potreby maloletého. Za neprimerane vysoké považoval súd prvej inštancie výdavky na doučovania a krúžky, každý vo výške 250,- eur mesačne, pričom tieto výdavky matkou neboli nijak preukázané. Za neprimerané taktiež súd prvej inštancie považoval aj výdavky na stravu vo výške 250,- eur mesačne a na oblečenie a obuv vo výške 150,- eur mesačne, keď manželka dokladovala niektoré z týchto výdavkov bločkami zo značkových obchodov (napr. ponožky 1 pár za 14,99 eura, či 24,90 eura, pyžamo 1ks za 32,70 eura, mikina 1ks za 52,- eur a za 59,99 eura, topánky za 99,99 eura a iné), pričom súd prvej inštancie má za to, že obuv, či oblečenie obdobnej kvality by bolo možné zakúpiť aj za oveľa nižšie ceny. Súd prvej inštancie má zároveň za to, že neprimerané sú aj výdavky na mobil na maloleté dieťa vo výške 54,- eur mesačne, ako aj výdavky na dovolenky vo výške 1.500,- eur ročne (125,- eur na mesiac). Napriek tomu, že maloletý má zdravotné problémy s pokožkou, aj mesačný výdavok na kozmetiku vo výške 50,- eur sa súdu prvej inštancie javí ako neprimeraný. Za neprimerané a zároveň nepreukázané považuje súd prvej inštancie tiež náklady za bývanie vyčíslené matkou na maloletého vo výške 430,- eur na mesiac, pričom na základe vyčíslenia SBD Bratislava IV vyplýva, že náklady na bývanie na byt sú vo výške 1.802,39 eura na rok, t.j. približne 150,- eur za mesiac plus elektrina, ktorá bola preddavkovo vyúčtovaná spoločnosťou ZSE vo výške 172,- eur. Z emailu od ZSE predloženého matkou maloletého ale nie je zrejmé, za aké obdobie sa táto preddavková platba platí. Do úvahy treba brať aj skutočnosť, že maloletý v byte žije spolu s matkou, preto tieto výdavky nie sú len jeho samotného. Vo vyčíslených výdavkoch sú tiež započítané náklady na detskú izbu, vo výške 1.000,- eur (83,33 eura mesačne), pričom v danom prípade ide o jednorazový výdavok, na ktorom by sa otec podieľať mal, avšak v takejto výške ho nie je možné započítať k pravidelnej mesačnej vyživovacej povinnosti. To, že ide o nadhodnotený a zjavne účelový výpočet výdavkov na maloletého vyplýva aj zo skutočnosti, že od novembra 2016, kedy manželka vyčíslila výdavky na maloletého vo výške 880,- eur, tieto za necelé 4 roky mali vzrásť o takmer 1.000,- eur, na sumu 1.821,61 eura. Po vyhodnotení jednotlivých položiek deklarovaných matkou maloletého súd považuje za primerané mesačné výdavky na maloletého výdavky

maximálne vo výške 900,- eur. Súd prvej inštancie uviedol, že manželka preukázala súdu, že jej príjem je v súhrne približne 3.000,- eur v čistom, čo jej umožňuje zabezpečovať vyššiu životnú úroveň maloletého. Pre určenie vyživovacej povinnosti je však smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča. Životnú úroveň maloletého tak pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je však životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, čo je aktuálne prípad manžela (otca), je nevyhnutné, ak je to potrebné, obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Aj napriek tomu, že matkou vyčíslené výdavky sú vyššie ako bežné priemerné výdavky na maloleté dieťa vo veku 15 rokov, súd nemá v úmysle znižovať jeho životnú úroveň, avšak vzhľadom na aktuálne majetkové a zárobkové možnosti manžela (otca), nebolo možné, aby bola vyživovacia povinnosť súdom určená vo vyššej hodnote.

Manželka v zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie a to do výroku týkajúceho sa určenia výživného. Matka má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Matka poukazuje na to, že v konaní bolo povinnosťou súdu skúmať predovšetkým schopnosti, možnosti, majetkové pomery a životnú úroveň oboch rodičov a následne tvrdené potreby maloletého určiť za dôvodné v pomere ku kvalite zistenej životnej úrovne toho rodiča, od ktorého sa neočakáva plnenie inej vyživovacej povinnosti okrem výživného. Matka presvedčivo preukázala súdu svoje príjmy zo závislej činnosti, ako aj priemerné výdavky. Otec, ktorý sa v priebehu roka 2015 odsťahoval do Thajska tvrdil, že v Thajsku vykonáva závislú činnosť na pozícii tlmočníka, zarába v priemere 800,- eur v čistom, ale nakoľko má v čase rozhodnutia súdu zdravotné problémy, ktoré mu nedovoľujú pracovať a dosahovať príjem aktuálne nemá žiaden príjem. Matka namietla otcove tvrdenia, na základe dostupných dokladov vyčerpávajúco zhodnotila jeho majetkové pomery v čase jeho odsťahovania do Thajska. Matka namietla jednotlivé tvrdenia otca ohľadom jeho príjmov a vykonávania závislej činnosti (vyjadrenie zo dňa 22.04.2019 ako aj následné pojednávaní). Otec sústavne predkladal do konania pochybné potvrdenia svojho údajného zamestnávateľa v Thajsku o jeho príjme. Najskôr do konca roku 2016 to mala byť spoločnosť PR DEVELOPMENT Company Limited a neskôr Complete Performance Co. LTD, v oboch týchto spoločnostiach mal pracovať na pozícii „manager“ a neskôr „managing director“ (v preklade výkonný riaditeľ, alebo štatutár), pričom sám tvrdil, že sa živí ako tlmočník. Otec počas konania aj napriek námietkam matky nijak nepreukázal, či ide o existujúcich zamestnávateľov, či osoby, ktoré dokumenty podpisovali vôbec existujú a či práca, ktorú mal pre tieto subjekty vykonávať je vôbec závislou činnosťou. V tej súvislosti matka navrhovala súdu, že pokiaľ ostanú tieto skutočnosti nepreukázané, aby sa súd pri svojom rozhodovaní spoľahol na domnienku vyplývajúcu z ustanovenia § 63 odsek 1 Zákona o rodine. Pre realizáciu tejto domnienky boli splnené všetky podmienky, nakoľko otec v konaní nijak nepreukázal autenticitu predkladaných listín, nebola nijakým spôsobom overená právna subjektivita domnelých zamestnávateľov otca, nebola predložená žiadna pracovná zmluva a podľa posledných relevantných dokladov mal príjem aj z inej činnosti, ako je závislá činnosť. Matka namieta i to, že súd prvej inštancie mohol na druhej strane v rámci svojej vyšetrovacej povinnosti sám zabezpečiť informácie, či domnelí zamestnávatelia existujú, či otec nemá iný príjem, ako ten čo tvrdí, a ktorom predložil doklady. Matka poukazuje i na to, že v písomnom vyjadrení zo dňa 22.04.2019 namietla, že otec sám na pracovných sociálnych sieťach uvádza skúsenosti s finančníctvom, medzinárodným obchodom, biznis manažmentom, plánovaním projektov, rozvojom podnikania a strategickým plánovaním, k čomu doložila aj listinný dôkaz. Matka v písomnom vyjadrení zo dňa 01.04.2020 zhrnula otcove majetkové pomery v súvislosti so spoločnosťou T & P s.r.o., a zároveň v súvislosti s tým poukázala na potrebu zohľadnenia princípu potenciality v otázke výživného. Matka konkrétne tvrdila, že spoločnosť T & P s.r.o. v období rokov 2015-16 poukázala manželovi finančné prostriedky z titulu jeho pohľadávky voči tejto spoločnosti. Finančné prostriedky poukazované na účet manžela boli počas predmetného obdobia v súhrnnej výške 75.700,- eur Túto sumu možno v uvedenom období považovať za dostačujúcu na to, aby manžel mohol ďalej podnikať a zabezpečiť si oveľa vyšší príjem, ako ním deklarovaný príjem v konaní. Manžel tvrdí, že časť týchto prostriedkov plnil na úhradu svojho záväzku voči tretím osobám, avšak túto skutočnosť nepreukázal. V kontexte vyššie uvedeného sú tvrdené dôvody manžela o odchode do Thajska a jeho reálnych možnostiach podľa matky absurdné. Manžel nedeklaruje, ani doposiaľ nepreukázal žiaden vážny dôvod, ktorý by odôvodňoval jeho presun do Thajska, kde by mal mať mesačný príjem oveľa nižší, ako ho dosahoval počas svojho podnikania na území Slovenskej republiky. Je potom nesprávne konštatovanie manžela, že transakcie, ktoré prebehli v roku 2015 – 2016 neodzrkadľujú aktuálny

stav, z ktorého by mal súd vychádzať. Matka poukazuje v odvolaní aj na to, že zároveň namietla otcove tvrdenia o jeho aktuálnej práceneschopnosti. Konkrétne vo vyjadrení zo dňa 01.04.2020 matka namietla autenticitu lekárskych správ predkladaných otcom, pričom ich obsah nevypovedal o jeho práceneschopnosti. Matka poukázala na skutočnosť, že práca generálneho (výkonného) riaditeľa si nevyžaduje fyzickú námahu a lekárske správy samé o sebe nepreukazovali tvrdenia otca o jeho „paralýze“, odkázanosti na pomoc druhých. Vypovedali iba o slabosti končatiny. Matka namietla, že otec svoj tvrdený stav nepreukázal, nepredložil žiaden lekársky posudok, alebo doklad o práceneschopnosti. Súd prvej inštancie sa nekriticky stotožnil s nepreukázanými tvrdeniami otca (navyše v maximálnej miere rozporuplnými a navzájom sa priečiacimi). Vzal si za preukázané tvrdenia otca o jeho príjme maximálne 800,- eur mesačne. Otec nepreukázal a ani súd prvej inštancie nezistil, či údajní zamestnávatelia vôbec existujú; ak títo existujú, či osoby, ktorých podpisy sú na dokumentoch sú oprávnené konať za zamestnávateľov; či práca, ktorú má otec pre údajných zamestnávateľov vykonávať je závislou činnosťou, a či v zahraničí nemá príjem z inej činnosti, ako je závislá činnosť. Matka namieta, že sa z odôvodnenia rozhodnutia ani nedozvedela na akej pozícii otec v zahraničí pracuje, aký vplyv na túto jeho prácu má jeho aktuálny stav, či je skutočne práceneschopný, resp. či mu jeho aktuálny stav nedovoľuje vykonávať činnosť, ktorá mu prináša príjem a či je jeho zdravotný stav skutočne taký, aký otec tvrdí a akú trvácnosť má jeho aktuálny zdravotný stav. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s námietkami matky ohľadom tvrdení otca o jeho skutočnom príjme a pracovnom zaradení, resp. činnosti, z ktorej má príjem a to napriek spochybneniu dokladov predkladaných otcom a rozporom ich obsahu s jeho tvrdeniami. Súd prvej inštancie sa vôbec nevyjadril k okolnostiam, či otcovi údajní zamestnávatelia vôbec existujú, či u nich otec vykonáva závislú prácu ak existujú, či popri tejto práci v zahraničí nemá iný príjem. Súd v odôvodnení rozsudku nedal relevantnú odpoveď na to, prečo považoval za preukázanú skutočnosť, že aktuálny zdravotný stav manžela mu bráni vo výkone jeho práce v zahraničí, na akú dlhú dobu mu bráni vo výkone, ak mu bráni, prečo mal za preukázané, že momentálne nemá v zahraničí žiaden príjem a aký je skutočný dôvod, prečo nemá v zahraničí žiaden príjem. Súd prvej inštancie okrem pochybných a matkou namietnutých lekárskych správ pri svojom rozhodovaní nemal k dispozícii žiaden lekársky posudok, ktorý by zhodnotil otcov aktuálny zdravotný stav, žiaden doklad, ktorý by preukazoval jeho práceneschopnosť, dĺžku jeho práceneschopnosti, či jeho invaliditu. Súd prvej inštancie taktiež zodpovedajúco nevysvetlil, prečo mal za preukázané, že otec by nemohol zastávať vysoké manažérske posty v Slovenskej republike. Nevysporiadal sa konkrétne s tvrdeniami matky, keď matka jednoznačne preukázala, že otec sa bohatými manažérskymi skúsenosťami prezentuje na sociálnych sieťach a zo všetkých dokladov predložených otcom vyplýva, že pracuje na pozícii „managing director“ (teda výkonný riaditeľ, alebo štatutár). Matke teda nie je zrejmé a súd prvej inštancie to nijak nevysvetlil, ako mohol človek so stredoškolským strojníckym vzdelaním podľa vlastných tvrdení investovať do svojej spoločnosti počas 90-tych rokov vyše dva milióny korún, ktoré si nechával podľa vlastných tvrdení vyplácať až v roku 2015 - 2016. Otec v konaní nepredložil pracovnú zmluvu, či iný dokument zakladajúci pracovnoprávny vzťah, ani dokument preukazujúci priznanie príjmov v zahraničí (obdobný nášmu daňovému priznaniu), pričom súd prvej inštancie nevedel získať relevantný doklad preukazujúci priznanie príjmu v zahraničí. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku otázke zákonnej domnienky vôbec nevenoval a nedal relevantnú odpoveď, prečo nebolo možné zohľadniť zákonnú domnienku. Súd prvej inštancie sa podľa matky nevysporiadal s vyššie uvedenými námietkami matky týkajúcim sa dokazovania aktuálnych možností, schopností a majetkových pomerov manžela, či jeho zdravotného stavu, či s návrhom matky na realizáciu domnienky v zmysle ustanovenia § 63 Zákona o rodine. Zároveň v odôvodnení absentuje bežne najdôležitejšia vec pre rozhodnutie o výške výživného a to ustálenie majetkových pomerov otca. Z odôvodnenia taktiež nie je zrejmé, akým spôsobom súd skúmal majetkové pomery otca, čo súd považuje v tomto ohľade za preukázané, čo nepovažuje za preukázané a akú kvalitu má otcova životná úroveň s ohľadom na majetkové pomery. Matke nie je zrejmé, ako súd dospel k ustáleniu výšky výživného a to tak, aby úroveň oboch vyživovacích povinností manžela bola v zásade rovnaká. Pokiaľ ide o druhú vyživovaciu povinnosť, tam bolo výživné určené na základe rodičovskej dohody, bez nejakého bližšieho skúmania pomerov takmer osem rokov spätne. Bola už v tom čase určená na 300,- eur, čo vzhľadom na zníženie hodnoty peňazí nemôže odzrkadľovať súčasné pomery a výdavky na maloleté deti. Tvrdenie otca o jeho „dohode“ posielať na druhú vyživovaciu povinnosť menej je len obyčajným ničím nepodloženým tvrdením. Matke teda súd prvej inštancie nedal relevantnú odpoveď na to, prečo je výška výživného 100,- eur primeraná s ohľadom na existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti otca. Rozsudok súdu prvej inštancie je podľa matky z hľadiska vzťahu odôvodnenia a konečného rozhodnutia celkom nepreskúmateľný a arbitrárny. Súd v zmysle vyššie uvedeného odoprel matke právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čím znemožnil matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Matka poukazuje

i na to, že súd prvej inštancie si osvojil tvrdenia otca o existencii jeho jediného bankového účtu a to aj napriek tomu, že z dokazovania vyplynulo, že existoval aj iný účet, ako ten, z ktorého je v konaní doložený výpis, tento bol otvorený v Thajsku. Čo sa týka výkonu závislej práce na pozícii tlmočníka otca v Thajsku, súd prvej inštancie sa pri dokazovaní absolútne spoľahol na tvrdenie otca. Súd sa v odôvodnení vôbec nevenoval otázke skutočnej pracovnej pozície otca. Pritom pri posúdení zásady potenciality mal túto skutočnosť skúmať a to za účelom posúdenia, ako by bola jeho pozícia ohodnotená na území Slovenskej republiky. Pri hodnotení zásady potenciality však vyslovil, že by otec nemohol zastávať vysoké manažérske posty v Slovenskej republike. V tejto súvislosti absolútne neprihliadol na obsah dokladov otca predkladaných do konania, kde bola ako jeho pozícia uvedená „managing director“. Z uvedených dokladov si osvojil iba skutočnosť, že otcov príjem je maximálne 800,-eur mesačne. Súd prvej inštancie vôbec neskúmal, na akej pozícii otec pracuje, nevenoval sa tomu, či práca, ktorú má otec podľa dokladov vykonávať, je prácou závislou, alebo má otec iný príjem, ako zo závislej činnosti, podliehajúcej dani z príjmov. Súd prvej inštancie si v tej súvislosti nevyžiadal pracovnú zmluvu otca, vyjadrenia a potvrdenia príslušných orgánov v Thajsku, s ohľadom na to neskúmal aj s použitím cudzích právnych predpisov, či práca, ktorú otec v Thajsku vykonáva je závislou činnosťou, a či nevykonáva inú činnosť, ako je závislá činnosť, podliehajúca dani z príjmov. Čo sa týka existencie bankového účtu, tu sa súd prvej inštancie spoľahol iba na tvrdenie otca, že bankový účet bol otcom zrušený. Ani s ohľadom na protirečivé tvrdenia otca (najskôr otec tvrdí, že v Thajsku žiaden účet založený nemá a nikdy nemal, avšak keď bol konfrontovaný s konkrétnou a preukázateľnou skutočnosťou o jeho existencii, vymýšľal nové argumenty o jeho zrušení. Súd nijakým spôsobom neinicioval preskúmanie tohto účtu za účelom riadneho zistenia majetkových pomerov otca, nijakým spôsobom neinicioval oslovenie príslušných orgánov v Thajsku, aby účet identifikovali a v tej súvislosti oslovenie príslušnej banky na vydanie výpisu z toho účtu. Dokonca súd prvej inštancie nevyzval ani otca, aby poskytol výpis z tohto účtu. Čo sa týka nemožnosti dosahovať príjem v dôsledku otcovho aktuálneho zdravotného stavu, tu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie mal v tejto súvislosti k dispozícii nasledovné dôkazy predložené otcom a to lekársku správu zo dňa 07.11.2019, z ktorej vyplýva, že: „Pacient nemohol normálne chodiť, ani pracovať kvôli slabosti pravej nohy“; správu z magnetickej rezonancie zo dňa 09.09.2019 bez adekvátneho záveru dôsledkov jeho zdravotného stavu, lekársku správu zo dňa 30.06.2020, kde je odporúčaný pacientovi kľud ďalších 90 dní (kľud by mal končiť koncom septembra), správu fyzioterapeuta zo dňa 08.07.2020, kde bol pacientovi odporúčaný úplný kľud vzhľadom na opuch v kolene. S ohľadom na vyššie uvedené, matka zdôrazňuje, že v konaní nebolo nikdy sporné, že práca, ktorej sa otec venuje nie je fyzického, ale duševného charakteru. Otec mal podľa vlastných tvrdení pracovať ako tlmočník, avšak podľa potvrdení, ktoré predkladal, pracoval na pozícii výkonného riaditeľa. Súd prvej inštancie, aj napriek tomu, že si nikdy neustálil na akej pozícii otec pracuje, na základe vyššie uvedených dôkazov si osvojil otcove tvrdenia, že v dôsledku zlého zdravotného stavu otec nedosahuje aktuálne žiaden príjem. Otec nepredložil do konania žiaden dôkaz preukazujúci jeho práceneschopnosť, žiaden lekársky posudok, ktorý by preukazoval otcovu práceneschopnosť, a ktorý by tvrdil, že aktuálny zdravotný stav nedovoľuje otcovi vykonávať prácu, ktorej sa venuje. Na základe uvedených tvrdení a vykonaného dokazovania nie je možné dospieť k preukázanej skutočnosti, že otec aktuálne z dôvodu svojho zdravotného stavu nedosahuje žiaden príjem. Čo sa týka dohody s matkou jeho druhej vyživovacej povinnosti o znížení mesačného výživného oproti mesačnému výživnému určenému právoplatným rozhodnutím súdu, tu sa súd prvej inštancie absolútne nekriticky spoľahol výlučne na tvrdenie otca. Súd prvej inštancie mal pritom možnosť predvolať matku jeho druhej vyživovacej povinnosti a overiť si túto skutočnosť. Súd prvej inštancie podľa matky nedostatočne a nesprávne zistil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Nenariadil výsluch samotného otca (neprikázal mu, aby sa dostavil na pojednávanie), aby osvedčil svoje aktuálne pomery, neskúmal jeho aktuálne pomery, teda či vlastní v Thajsku nejaký hnuteľný, či nehnuteľný majetok, či tam má aktuálne otvorené účty. Neskúmal ani jasný rozpor v tom, že otec prezentuje, že zvládne uhrádzať akurát základne životné potreby, pričom zvláda hradiť služby advokátskej kancelárie, ktorá v konaní reaguje niekoľkostranovými vysokokvalifikovanými podaniami a vyčerpávajúcimi prednesmi na súdnych pojednávaniach. V konaní nie je podľa matky sporné, že neexistoval žiaden závažný dôvod, pre ktorý sa otec odsťahoval do Thajska. V čase odsťahovania otca do Thajska, otec disponoval dostatočnou hotovosťou na to, aby vedel svoju ďalšiu existenciu, ako aj dostatočný príjem zabezpečiť v Slovenskej republike a aby uskutočňoval činnosť, z ktorej bude mať relevantný príjem vyšší, ako v Thajsku. Nie je sporné, že otec do svojho odchodu do Thajska pôsobil vo viacerých obchodných spoločnostiach vo funkcii štatutára, či spoločníka. Z toho dôvodu je potrebné ustáliť, že otec mal bohaté skúsenosti v podnikateľskej sfére a v rámci toho skúsenosti s riadením obchodných spoločností. Pokiaľ by túto svoju schopnosť, skúsenosť a nadobudnuté kontakty za dlhé obdobie podnikania zúročil v Slovenskej

republike, s kapitálom, ktorý mal k dispozícii, s veľkou pravdepodobnosťou by nebol odkázaný na čistý príjem 800,- eur mesačne. Súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení zameral iba na skutočnosť, že otec podnikal prostredníctvom svojej spoločnosti, v ktorej bol zamestnaný. Ďalej však neskúmal, čo táto spoločnosť reálne vykonávala, aké bolo zameranie ostatných otcových spoločností z minulosti a najmä neskúmal otázku vyššieho príjmu otca v čase jeho odchodu do Thajska plynúceho najmä zo spoločnosti T & P s.r.o.. Sám otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní vo veci dňa 10.09.2020 priznal, že životná úroveň oboch rodičov pred odchodom do Thajska bola vysoká. Súd prvej inštancie otázku potenciality a vzdania sa výhodnejších podmienok u otca mal posudzovať so zameraním práve na toto obdobie, nakoľko za obvyklých okolností by mal taký príjem dosahovať pravidelne. Pokiaľ by bolo možné akceptovať otcov odchod do Thajska, potom mal súd prvej inštancie podrobne skúmať pracovnú pozíciu a charakter práce, ktorú otec v Thajsku vykonáva. Po vysporiadaní tejto otázky mal skúmať, za akých podmienok by uvedenú prácu mohol otec vykonávať na území Slovenskej republiky. Matka namieta aj, že súd prvej inštancie mal konštitutívne uložiť otcovi povinnosť platiť výživné. Formulácia „otec sa zaväzuje“ nie je z objektívneho hľadiska správna, pričom povinnosť by mala byť otcovi konštitutívne uložená formuláciou „otec je povinný“.

Manžel vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie neporušil práva manželky na spravodlivý súdny proces. Len nespokojnosť manželky s výsledkom samotného súdneho konania, ktoré nesplnil jej predstavy, nie je dostatočná pre prijatie záveru, že súd prvej inštancie v konaní údajne rozhodol nesprávne a ešte k tomu porušil aj jej patriace procesné práva. Súd prvej inštancie postupoval, rešpektujúc ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine, správne, keď podrobne skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Samotné konanie o rozvod manželstva a ÚPP k maloletému dieťaťu na čas po rozvode prebiehalo takmer 5 rokov. Prebehlo rozsiahle dokazovanie majetkových pomerov otca, ktorý sa koncom roku 2015 odsťahoval do Thajska a začal tam vykonávať závislú činnosť v zamestnaneckom pomere. Otec viackrát, v určitých časových odstupoch, preukazoval konajúcemu súdu výšku jeho mesačného príjmu zo zamestnania, ktorú konajúci súd prvého stupňa správne ustálil, mal za preukázanú vo výške cca 800,- eur v čistom. Matka preukázala svoje súčasné príjmy cca vo výške 3.000,- eur mesačne, avšak jej priemerné osobné výdavky, ako aj výdavky na maloletého neboli jednoznačne preukázané. Manžel sa ohradzuje voči nepravdivým tvrdeniam manželky, že predkladal údajne pochybné potvrdenia zamestnávateľov z Thajska o svojom príjme. Manžel predložil také potvrdenia, ktoré mu v priebehu konania vystavil jeho zamestnávateľ v Thajsku a nesporne boli tieto potvrdenia autentické a pravé. Okrem toho, manželka počas konania nikdy nenavrhla spôsob, akým má manžel preukazovať autenticitu predkladaných potvrdení. Manžel si uvedomoval, že na týchto potvrdeniach je uvedená jeho pozícia ako „manager“, neskôr „managing director“, ale toto označenie je v rozpore s realitou, keď manžel v skutočnosti vykonával práce pre svojho zamestnávateľa s prevažnou pracovnou náplňou tlmočenie pre cudzincov. Spochybňovanie existencie zamestnávateľa/ zamestnávateľov manžela v Thajsku je absolútne účelové, smerujúce len jediný cieľ, a to dosiahnuť aplikáciu ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Manžel zdôrazňuje, že nie je podnikateľom, nemá v súčasnosti žiadne príjmy, počas rozvodového konania riadne preukazoval a predkladal potvrdenia od existujúcich zamestnávateľov, t. j. preukázal príjem titulom závislých príjmov v Thajsku, a preto nie je dôvodné aplikovať v posudzovanom prípade ust. § 63 ods. 1 zákona o rodine. Manžel uvádza, že je stále na PN-ke a nepoberá žiadne dávky, ako bolo komunikované na poslednom pojednávaní. V Thajsku totiž neexistuje sociálny systém ako na Slovensku, a otec je v Thajsku v postavení cudzinca. Manžel ďalej uvádza, že manželka opomína skutočnosť, že konanie o ÚPP k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, je konaním, v ktorom sa určuje vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, a teda konajúci súd je povinný rozhodovať podľa preukázaného skutočného stavu v čase vyhlásenia rozsudku, a tak aj súd prvej inštancie konal. Počas konania na súde prvej inštancie manžel neustále poukazoval na skutočnosť, že matka absurdne navrhuje prihliadať na jeho údajne výnosné podnikateľské aktivity v rokoch 2015/2016. Tu sa manžel odvoláva na svoje podanie zo dňa 30.01.2017 (doručené OS BA IV dňa 02.02.2017), ktorým súčasne predložil konajúcemu súdu rozsiahle listinné dôkazy týkajúce sa jeho podnikateľských aktivít v rokoch 2014 až 2016 s tým dôrazom, že jedinou ziskovou spoločnosťou bola iba spoločnosť T&P, s.r.o., i keď manžel trvá na tom, že pre konanie o ÚPP k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva nie sú určujúcimi. Súd prvej inštancie rozhodoval v septembri roku 2020, a teda prešlo dlhých päť rokov od vynúteného ukončenia podnikateľskej činnosti manžela na Slovensku. Päť rokov je veľmi dlhý čas, počas ktorého došlo na strane manžela k zásadným životným zmenám, ktoré žiaľ, k dnešnému dňu nie sú závideniahodné. I napriek tomu, že manželka si uvedomuje závažný zdravotný stav manžela, neustále sa snaží spochybňovať jeho práceneschopnosť,

a to len s jediným cieľom, domôcť sa vysnívaného výživného, ktorého výška sa približuje k priemernej mesačnej mzde zamestnanca v Slovenskej republike. Nedôvodné spochybňovanie lekárskych správ nie je titulom pre prijatie záveru o údajnom nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Sám súd prvej inštancie na poslednom pojednávaní komunikoval, že si sám iniciatívne zisťoval existenciu kliniky a meno neurochirurga, ktorý operoval manžela, a zistil na základe zverejnených informácií na internete, že v Thajsku skutočne existuje klinika a na nej pracuje neurochirurg, ktorý manžela operoval. Tieto informácie nie sú uvedené priamo v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, no sú zachytené na vyhotovenom audiozázname z posledného pojednávania. Aj z uvedeného dôvodu preto manželka nemá dôvod pochybovať o vierohodnosti predložených lekárskych správ. Manželka sa snaží v odvolaní vyvolať dojem, že v konaní namietala autenticitu dokladov predkladaných manželom v konaní, no prvý raz spochybnila dôraznejšie údajnú autenticitu až na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok súdom prvej inštancie. Otec sa nachádzal dlhodobo v nie veľmi priaznivej finančnej situácii, a od operácie 09/2019 nemá žiaden príjem, je teda finančne závislý od svojej partnerky, a preto zvolil voľný preklad predkladaných listinných dôkazov do slovenského jazyka. Otec si nemohol dovoliť úradný preklad, nemal peniaze na zaplatenie odmeny, a okrem toho, súd prvej inštancie, ako aj kolízny opatrovník, a aj manželka (až na posledné pojednávanie), tieto listiny akceptovala. Okrem toho, na poslednom pojednávaní v 09/2020 boli predložené právnou zástupkyňou manžela k nahliadnutiu fotografie manžela po vykonanom operačnom zákroku, ako i následnej hospitalizácie, a sama manželka potvrdila, že na fotografiách je manžel, žiadnym spôsobom tieto nespochybnila. Súd prvej inštancie sa dôkladne a rozumne vysporiadal s otázkou nemožností manžela pracovať a dosahovať príjem titulom jeho nepriaznivého zdravotného stavu, keď správne aplikoval zásadu potenciálnej výšky nemocenského v prípade ročnej práceneschopnosti na území Slovenska. Súd prvej inštancie správne posúdil vierohodnosť dôkazov predložených manželom a z týchto vyvodil správne právne závery. Manžel opätovne uvádza, že bol zamestnaný celý život v jeho spoločnosti T&P, s.r.o. ako jediný zamestnanec. Otec nikdy reálne nemanažoval žiadnych zamestnancov, resp. iný kolektív, a teda objektívne žiadne manažérske skúsenosti nemá. Aj z tohto dôvodu preto nemožno aplikovať zásadu potenciality jeho údajných manažérskych príjmov, ktorých sa údajne podľa manželky vzdal, keď sa odsťahoval do Thajska. Skutočnosť, že manžel nemá v súčasnosti dobrú finančnú, majetkovú situáciu, a ešte k tomu má aj závažné zdravotné problémy, čo aj riadne v konaní preukázal, nie je dôvodom pre prijatie záveru nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného. Manželka ďalej zavádzajúco tvrdí, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom neinicioval oslovenie príslušných orgánov v Thajsku za účelom riadneho zistenia majetkových pomerov otca. Na poslednom pojednávaní konajúci súd komunikoval prítomným účastníkom, že sa pokúšal cez MS SR zistiť, či je možné vykonať dokazovanie aj na medzinárodnej úrovni, no táto snaha súdu prvej inštancie sa ukázala márna. Jasne na túto skutočnosť poukazuje aj súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku. Námietka manželky týkajúca sa spochybňovania dohody manžela s matkou jeho dcéry N. A. o platení zníženého výživného vo výške 130,- eur, je nedôvodná. Rovnako ani v tomto prípade manželka nenavrhovala počas konania, aby súd prvej inštancie vypočul matku maloletej N. A.. Záverom posledného pojednávania sa manželka vyjadrila, že nemá žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania, a teraz v odvolaní otvára túto otázku a spochybňuje postup súdu prvej inštancie. Opakovane manžel zdôrazňujeme, že rozhodujúce obdobie, za ktoré sa posudzujú skutočnosti dôležité pre určenie povinnosti otca prispievať výživným na maloleté dieťa, je obdobie bezprostredne predchádzajúce vyhláseniu rozsudku a skutkový stav preukázaný a zistený súdom prvej inštancie v čase jeho vyhlásenia, a nie vzdialené obdobie rokov 2015/2016. Je zaujímavé, že manželka trvá na zohľadnení rokov 2015/2016 na strane manžela pri posudzovaní jeho majetkovej situácie, ale jej majetková situácia bola posudzovaná a zohľadňovaná v súdnom konaní v rokoch 2019/2020. Manželka sa v podstate domáha, aby súd konal tak, že zvýhodní manželku voči manželovi, nakoľko aj manželka práve v období rokov 2015/2016 bola spoločníčkou a aj konateľkou viacerých spoločností (T&P s.r.o., Aircraft Sport House, s. r. o., Európske Centrum Výtvarných Umení, s.r.o., SK commodities s. r. o., UTAS Technologies s.r.o.), v ktorých viacerých už nefiguruje. Manžel súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý je obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorého matka preukázala v konaní vyšší príjem ako manžel, a teda aj vyššiu životnú úroveň, a teda dokáže, resp. je v jej možnostiach zabezpečovať vyššiu životnú úroveň aj maloletému dieťaťu a túto mu aj reálne zabezpečuje. Nemôže byť však na ťarchu manžela, že v súčasnosti nemôže z objektívnych dôvodov zvýšiť svoju životnú úroveň.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania

podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o termíne vyhlásenia boli všetci účastníci riadne upovedomení zákonným spôsobom ( , ).

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal všetko potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav veci a dospel na základe výsledkov dokazovania ku správnemu rozhodnutiu o určení výšky výživného. Súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými argumentmi manželky, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a odvolací súd nemá za to, že by odôvodenie rozsudku nespĺňalo zákonom vyžadované náležitosti. Odôvodnenie rozsudku obsahuje zrozumiteľné a dostatočné vysvetlenie dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie ku predmetnému rozhodnutiu. Manželka v odvolaní uvádza argumenty, ktoré uvádzala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, a to najmä, že manžel nepreukázal svoj príjem a súd mal vychádzať z fikcie príjmu stanovenej v § 63 ods. 1 Zákona o rodine, že manžel nepreukázal svoj zlý zdravotný stav, že manžel v rokoch 2015, 2016 podnikal a mal vysoký príjem, že súd prvej inštancie sa nezaoberal možnosťami manžela, ktorý má prax výkonom práce na vysokých manažérskych pozíciách. Odvolací súd, ako už vyššie uvádza, zistil, že súd prvej inštancie sa všetkými v odvolaní uvádzanými námietkami manželky v odôvodnení rozsudku riadne vysporiadal. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody, pre ktoré by mal mať pochybnosť o hodnovernosti manželom predkladaných potvrdení o jeho práci a príjme v Thajsku, ani o zdravotných potvrdeniach. Taktiež aj odvolací súd preskúmaním predložených dokladov má za to, že sú postačujúce a nie je tu daná oprávnená pochybnosť o tom, že by dané doklady boli manželom falšované. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že vykonať dožiadanie cez thajské príslušné orgány je neefektívne, nehospodárne a ich spoluprácu nemožno nijakým spôsobom vynútiť, čo súdu potvrdilo ministerstvo spravodlivosti SR. Navyše odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ani pred odchodom otca do Thajska nebolo preukázané, ako tvrdí manželka, že by manžel dosahoval nadštandardný príjem z podnikateľskej činnosti. Z predložených dokladov je zrejmé, že otec ukončil podnikanie a konateľstvo v spoločnostiach ešte v čase rokov 2015, 2016. Ak matka tvrdí, že otec mal z podnikania v spoločnosti nadštandardné príjmy, tieto neboli zistené. Bolo zistené, že otec nemá na bankovom účet žiadne vyššie úspory, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Otec síce žije v Thajsku, kde preukázal príjem zo závislej práce vo výške cca 800,- eur, avšak súd prvej inštancie správne poukázal na to, že ide o príjem, ktorý by vzhľadom na svoje možnosti, dosiahnuté vzdelanie mohol mať aj keby ostal žiť v Slovenskej republike. Nebolo preukázané, že otec zastával a má prax výkonom práce v manažérskych pozíciách, ako tvrdí matka. Odvolací súd má za to, že vzhľadom k tomu, že otec predložil potvrdenia o výkone práce a výške mzdy, nie je dôvod v danom prípade použiť ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, teda súd prvej inštancie postupoval správne, keď neurčil výživné vzhľadom na fikciu príjmu. Súd prvej inštancie správne pri určení výživného zohľadnil aj zhoršený zdravotný stav otca. Manželka namieta, že nebol tento preukázaný, avšak v spise sa nachádzajú viaceré lekárske správy, z ktorých vyplýva, že stav manžela nie je dobrý, že podstúpil závažnú operáciu, jeho stav vyžaduje kľud a rehabilitácie, manžel nevie sám chodiť. Je zrejmé, že takýto zdravotný stav má vplyv na výkon pracovnej činnosti (a to aj psychickej) a znižuje možnosť uplatnenia na trhu práce. Súd prvej inštancie preto postupoval správne keď určil výživné s ohľadom na súčasný zhoršený zdravotný stav manžela a zohľadnil pri určení výšky potenciálnu výšku nemocenského, ktorú by mohol otec dostávať ak by ostal bývať na Slovensku. Odvolací súd je tiež názoru, že náklady vyčíslené matkou na maloletého sú značne nadhodnotené. Ak matka aj vynakladá tak vysoké náklady, nie je možné ich zohľadniť pri posúdení primeraných oprávnených nákladoch na dieťa vo veku maloletého a navyše oprávnené náklady na dieťa je nevyhnutné posudzovať aj s ohľadom na životnú úroveň povinného rodiča a jeho možnosti a schopnosti. Ak aj matka má taký príjem a takú životnú úroveň, že nastavila maloletému tak vysoké náklady, nie je dôvodné to dať na ťarchu otcovi, ktorý nemá životnú úroveň ako nastavila matka maloletému. Odvolací súd nie je ani názoru, že by slovné spojenie „otec sa zaväzuje“ použité vo výroku o určení výživného, znamenalo nevykonateľnosť výroku. Je zrejmé z podstaty rozhodnutia, že súd uložil otcovi záväzok platiť na maloletého pravidelne výživné v určenej sume a nie je tu objektívne žiadna pochybnosť o tom, že ide o povinnosť otca platiť pravidelne určené výživné v mesačných intervaloch, aj keď je vo výroku použitý výraz „otec sa zaväzuje“.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Odôvodnené potreby sú však odôvodnené i schopnosťou a možnosťou rodičov.

Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti riadil vyššie uvedeným, vychádzal z pomerov rodičov, ich možností a schopností a správne zohľadnil pomery otca, jeho možnosti a schopnosti ako aj zhoršený zdravotný stav otca. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a v rámci odôvodnenia svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a zročnom výživnom potvrdil, pretože je vecne správny (, ).

Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

2

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ().

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ().

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ().

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).