Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-6-2022.pdf
PDF · 76.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/6/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XXX, XXX XX N. Y., o vymoženie 777,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 25.01.2022, č. k. 3Er/429/2011 - 70 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vydané rozhodnutie odôvodnil zistením, že v danom prípade bola rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa 18.08.2010 a podľa tejto zmluvy sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere zo dňa 18.08.2010, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie a spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že daná nerovnováha je zrejmá v prejednávanej veci, kde rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či rozhodcovská zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu je nutné posúdiť ako neprijateľnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznil, že ani spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly, čo súd prvej inštancie vyvodil aj zo skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti, a to, že žaloby na rozhodcovský súd podávajú výlučne veritelia. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o zmluvu formulárovú, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam v nej uvedeným, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Keďže rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neplatnú, uvedené spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci, súd prvej inštancie po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že tento bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav vec nesprávne právne posúdil. Je toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa podľa jeho názoru v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu, keďže nemôže vyplývať z vady konania. V rámci exekučného konania tak súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil tiež, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu.
3. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného dôvodné nie.
5. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd zdôrazňuje, že súd je počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť (uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že medzi oprávneným a povinným ide, o spotrebiteľský vzťah a je preto na mieste dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa. V spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) v spotrebiteľských ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
6. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle rozhodcovský rozsudok ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu všeobecného súdu.
7. Odvolací súd považuje predmetnú rozhodcovskú doložku vyplývajúcu z bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru za neplatnú. Z jej obsahu vyplýva len zdanlivá možnosť výberu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ktorá zároveň nebola individuálne dojednaná. Ak ako prvý podá žalobu oprávnený, povinná stráca právo brániť sa voči nárokom oprávneného na inak príslušnom všeobecnom súde povinnej v mieste jej bydliska a spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred dodávateľom určeným rozhodcovským súdom. Vychádzajúc z komplexnej úpravy
rozhodcovskej doložky je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v zmysle ust. § 52. ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) je absolútne neplatná.
8. Rozhodcovská doložka, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej doložky v podobe vopred pripraveného formulára, ktorá bola povinnému predložená bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ako aj bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzavrieť. Spotrebiteľ nemal možnosť rozhodcovskú doložku dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak, ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy rozhodnutiu veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), a preto neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná. Rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, a preto rozhodcovský rozsudok, vydaný na jej základe je nevykonateľný a nemôže byť exekučným titulom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy znamená materiálnu nevykonateľnosť a nezáväznosť rozhodcovského rozsudku. Z tohto dôvodu odvolací súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017.
9. So zreteľom na uvádzané dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).