Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Cob-132-2021.pdf
PDF · 171.77 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/132/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: MD Elektrotechnik s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 51 068 761, zastúpenému zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, IČO: 47 236 183, proti žalovanému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX E., podnikajúci pod obchodným menom: S. O., s miestom podnikania Dobšinského 1598/16, 010 08 Žilina, IČO: 50 366 840, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom, so sídlom K. XX, XXX XX E., v spore o zaplatenie 8.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/185/2020-156 zo dňa 7. mája 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/185/2020-156 zo dňa 7. mája 2021 p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom žalobu zamietol a v poradí druhým výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, odpor žalovaného, následné podania sporových strán a aplikáciu ustanovení Čl. 15, § 153, § 215 ods. 1, § 191 CSP v spojení s ust. § 261 ods. 1, § 266 ods. 1 až 4, § 536 ods. 1 až 3, § 344, § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1, § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, rozhodné zmluvné dojednania Zmluvy o dielo zo dňa 12.9.2019, a to čl. VIII., čl. VII., čl. IX. a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju zamietol.
2. Okresný súd mal preukázané, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 12.09.2019 Zmluvu o dielo. Predmet zmluvy bol špecifikovaný v čl. I. zmluvy, podľa ktorého zhotoviteľ sa zaväzuje v priebehu platnosti zmluvy vykonávať pre objednávateľa elektroinštalačné práce pri realizácii exteriérov a interiérov podľa pokynov objednávateľa. V čl. III. zmluvy bolo dohodnuté, že zhotoviteľ podpisom dodatku k zmluve súhlasí s konkrétnou zákazkou a zaväzuje sa, že na ňu nastúpi v dohodnutom termíne a zaväzuje sa vykonať práce v dohodnutom čase podľa pokynov, ktoré dostane na pracovisku. Miesto vykonania prác podľa čl. IV. je Nemecká spolková republika. Dodatok č. 1 konkretizoval miesto výkonu práce tak, že „zhotoviteľ bude vykonávať práce dohodnuté v zmluve o dielo v termíne od 16.09.2019 do 16.09.2020 pre nemeckého zadávateľa zákazok sídliaceho na adrese M. V., Under Zambgrube 9, 523 79 Langerwehe, Nemecko.“ (č.l. 6, 144, 146 spisu).
3. Okresný súd posúdil, že medzi stranami vznikol obchodno-záväzkový vzťah na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo dňa 12.09.2019, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.
4. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 8.000 Eur, titulom porušenia zmluvy o dielo žalovaným, ktorý nepokračoval v prácach od 13.01.2020, na základe čoho je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2.000 Eur a zároveň žalovaný porušil čl. VII. odsek 8 a 9 zmluvy, v dôsledku čoho je povinný zaplatiť pokutu vo výške 6.000 Eur.
5. Žalovaný v rámci obrany trval na tom, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000 Eur je nedôvodný, pretože zmluva v zmysle čl. IX. bola ukončená výpoveďou žalovaného dňa 18.12.2019, ktorá bola doručená v decembri 2019, takže zmluva zanikla 07.01.2020. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.000 Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z čl. VII. ods. 9 žalovaný považoval za nedôvodný, nakoľko po ukončení platnosti pôvodnej zmluvy neuzatvoril žiadnu inú zmluvu na výkon činností u tretej osoby, pre ktoré ako subdodávateľ prác vykonával činnosť žalobca ako objednávateľ. Žalovaný čl. VII. ods. 9 zmluvy o dielo považoval za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko dané dojednanie je nezrozumiteľné, neurčité. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu v zmysle bodu VII. odsek 8 a 9, pričom citoval znenie čl. VII. odsek 9 a 10, a z čl. VIII. zmluvy o dielo nevyplýva dohodnutá výška zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej z čl. VII. ods. 10 a v zmluve ani nie je nijakým spôsobom dojednaný spôsob jej určenia.
6. Okresný súd skonštatoval, že medzi stranami bolo nesporné, že návrh na uzatvorenie zmluvy predložil žalobca žalovanému, teda žalobcom bola predložená zmluva o dielo s daným obsahom a v danej forme tak, že zmluva o dielo je tvorená z článkov/bodov označených rímskymi číslicami a tieto body sú tabuľkovo oddelené a v rámci týchto bodov sú ďalšie odseky, ktoré sú označené odrážkami v tvare čiernych bodiek. Medzi stranami nebolo sporné aj to, že dňom 07.01.2020 skončila platnosť zmluvy, keď žalobca potvrdil, že výpoveď mu bola doručená v decembri 2019.
7. Súd prvej inštancie poukázal na Čl. VIII. ods. 1 zmluvy o dielo, v ktorom sa zmluvné strany sa dohodli, že „v prípade nenastúpenia na zákazku v dohodnutom termíne určenom v dodatku a jej nedokončenia v dohodnutom termíne bude zhotoviteľovi daná pokuta vo výške 2.000 Eur.“ Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000 Eur za porušenie povinnosti podľa čl. VIII. ods. 1 zmluvy o dielo posúdil okresný súd so záverom, že nevznikol, pretože žalovaný využil svoje právo a zmluva bola ukončená výpoveďou a nebol dôvod teda pokračovať v prácach do 16.09.2020 a zároveň nie je možné zmluvnou pokutou sankcionovať využitie práva ukončenia zmluvy výpoveďou. Podľa okresného súdu dané sankčné dojednanie je v rozpore s platnými právnymi predpismi a poctivým obchodným stykom, nakoľko žalovaný je daným zmluvným dojednaním obmedzený v jeho práve dať výpoveď pred uplynutím lehoty, t.j. pred 16.09.2020, nakoľko v takom prípade pri výpovedi pred 16.09.2020 by automaticky vždy musel zaplatiť zmluvnú pokutu. Zároveň je daná nerovnováha práv a povinností medzi zmluvnými stranami, nakoľko aj žalobca je oprávnený dať výpoveď, ale bez žiadnej sankcie. Okresný súd zdôraznil, že výpoveď je právo zmluvnej strany a nikto nemôže byť sankcionovaný za využitie svojho práva. Zároveň poznamenal, že v čl. VIII. zmluvy o dielo pod prvou odrážkou sú uvedené podmienky pre vznik nároku na zmluvnú pokutu vo výške 2.000 Eur, a to: v prípade nenastúpenia na zákazku v dohodnutom termíne a jej nedokončenia v dohodnutom termíne. To znamená, že v zmysle dodatku mal žalovaný nastúpiť 16.09.2019 a dokončiť práce 16.09.2020. Pokiaľ žalovaný nenastúpil 13.01.2020, nemožno to charakterizovať, že by nenastúpil v dohodnutom termíne. Nedokončenie zákazky v dohodnutom termíne bolo z dôvodu, že žalovaný využil svoje právo, pričom práce dokončil/ukončil do 07.01.2020. V zmluve totiž nebolo stanovené konkrétne dielo, či rozsah diela, ale žalovaný bol povinný vykonávať elektroinštalačné práce pre žalobcu podľa pokynov, a to do 16.09.2020. Z tohto nevyplývalo, že majú byť všetky práce dokončené do 16.09.2020, ale to, že do toho dátumu má žalovaný tie práce vykonávať. Na splnenie podmienky pre zmluvnú pokutu v zmysle zmluvy musí byť kumulatívne splnené, že nenastúpi v dohodnutom termíne a zároveň nedokončí v dohodnutom termíne zákazku. Nejde o dve samostatné povinnosti, ale ide o podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené vzhľadom na to, že tieto dve povinnosti spája spojka „a“. Nepostačuje iba nenastúpiť alebo iba nedokončiť. V zmluve je riadne uvedené, že žalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak nenastúpi a nedokončí, teda nie jedno alebo druhé. Okresný súd zdôraznil, že výpoveď nie je možné sankcionovať zmluvnou pokutou. Keďže žalovaný zmluvu vypovedal k 07.01.2020, nebola daná povinnosť pokračovať v prácach do 16.09.2020. Hoci podľa § 302 Obchodného zákonníka odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, podľa okresného súdu nemožno sankcionovať využitie práva vypovedať zmluvu.
Zároveň okresný súd zdôraznil, že zmluva síce nepoužíva termín „odstúpenie“, ale výpoveď, avšak keďže išlo o vzťah spravujúci sa Obchodným zákonníkom, tak zmluva výpoveďou/odstúpením týmto jednostranným úkonom od počiatku zaniká. Okresný súd nepriznal zmluvnú pokutu žalobcovi vo výške 2.000 Eur a žalobu v tejto časti zamietol.
8. Žalobca si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 6.000 Eur podľa čl. VIII. zmluvy z dôvodu porušenia čl. VII. odsek 8 a 9, pričom citoval porušenie povinností v poradí pod 9. a 10.odrážkou. Okresný súd uviedol, že v čl. VIII. zmluvy strany dojednali, že zmluvná pokuta v prípade porušenia povinností uvedených v čl. VII. ods. 8 a 9 je vo výške 6.000 Eur.
9. Okresný súd poukázal na to, že Čl. VII. zmluvy upravuje práva a povinnosti zmluvných strán a jednotlivé odseky nie sú očíslované, ale sú oddelené odrážkami v tvare čiernych bodiek, a to aj napriek tomu, že čl. VIII. zmluvy odkazuje na konkrétne čísla, a to odsek 8 a 9. Dané odseky sú zároveň oddelené aj odlíšené aj medzerami, avšak, po nahliadnutí do zmluvy sa prirodzene a logicky považujú jednotlivé odseky oddelené práve týmito odrážkami v tvare čiernych bodiek. Teda práve tie odrážky oddeľujú jednotlivé odseky. Už aj zo slovného významu slova „odrážky“ vyplýva, že odlišujú a oddeľujú jednotlivé odseky od seba. Keďže čl. VIII. zmluvy odkazuje konkrétne na odsek 8 a 9, tak podľa poradia jednotlivých odsekov v čl. VII., odsek 8 je v znení: „zhotoviteľ zodpovedá za všetky veci, ktoré mu boli zverené objednávateľom na výkon prác, nesie plnú zodpovednosť za ich stratu alebo zničenie.“ a ods. 9 podľa poradia odrážok, je v znení: „zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach tejto zmluvy a o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností u objednávateľa, a to voči všetkým tretím osobám. Zhotoviteľ berie na vedomie, že objednávateľ ako obchodné tajomstvo špecifikuje najmä výšku dohodnutej odmeny a realizované zákazky a stavebné práce. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje zhotoviteľa aj po skončení zmluvného vzťahu. V prípade nedodržania povinnosti mlčanlivosti je zhotoviteľ povinný nahradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu v plnej výške a zmluvnú pokutu.“ Napriek uvedenému si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu za odsek, ktorý je v poradí pod 10 bodkou/odrážkou v znení: „zhotoviteľ sa zaväzuje, že zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu aj v prípade, ak uzavrie v časti 6 nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorého ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľ“, z čoho vyplýva, že si uplatnil zmluvnú pokutu za porušenie povinností uvedených v čl. VII. zmluvy pod odrážkou v poradí 9 a 10. Z čl. VIII. zmluvy o dielo však nevyplýva dohodnutá výška zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej v čl. VII. ods. 10 a v zmluve ani nie je nijakým spôsobom dojednaný spôsob jej určenia. Z uvedeného vyplýva, že v dojednaní podľa čl. VII bod 10 zmluvy o dielo je síce daný záväzok na zmluvnú pokutu, avšak nie je určená výška ani spôsob jej určenia, preto nemožno uplatniť zmluvnú pokutu pri porušení danej povinnosti podľa odseku 10.
10. Pokiaľ právny zástupca žalobcu trval na tom, že ide o chybné číslovanie odsekov v zmluve o dielo a treba vychádzať podľa samostatných odsekov oddelených medzerou medzi sebou, nie podľa odrážok, ktoré sú v zmluve, t.j. považoval to za formálnu chybu v písaní, s tým, že nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 6.000 Eur presne zodpovedá čl. VIII. ohľadom zmluvnej pokuty vo výške 6.000 Eur, tak s týmto sa okresný súd nestotožnil. Podľa súdu prvej inštancie nie je dôvod, prečo by mal posudzovať jednotlivé odseky podľa riadkov, keď sú odlíšené odrážkami, čo sa bežne v zmluvách používa. Pokiaľ v zmluve sú odrážky, nebol dôvod posudzovať odseky podľa medzier. Poznamenal, že v článkoch niektoré odseky sú oddelené medzerami, niektoré nie, ako napr. v čl. VIII. tiež prvá odrážka s druhou odrážkou nie sú oddelené medzerou a ide o 2 odseky špecifikované aj odrážkou. Taktiež aj v čl. VII., 6. a 7. odrážka nie je oddelená medzi riadkom, ale ide o dve vety ukončené bodkami, a to veta: Zhotoviteľ sa zaväzuje, že všetky nedostatky, ktoré sú spôsobené neodborným a chybným vykonaním prác. Následne v ďalšom riadku pokračuje ďalšia veta začínajúca veľkým písmenom a tiež s odrážkou. Za podstatné považoval okresný súd to, že tento návrh zmluvy predkladal žalobca, a teda zodpovedá za obsah zmluvy, v akom znení ho navrhol a predložil na uzatvorenie a žalovaný ho v takomto znení podpísal. To znamená, že keď v čl. VIII. je odkaz na porušenie povinnosti so sankciou zmluvnej pokuty pre čl. VII. ods. 8 a 9, tak keď ktokoľvek nahliadne na čl. VII. a jednotlivé odseky podľa odrážok odpočíta, tak vychádza spolu 11 odsekov a 6. a 7. odrážka nie je považovaná za jeden odsek. Zároveň uviedol, že prípadné nedostatky, či chyby nemôžu byť na úkor žalovaného, ktorý uviedol, že považuje tie jednotlivé bodky za samostatné odseky, a teda 6. a 7. bodku považuje za dva odseky, a to bez ohľadu na to, že logicky súvisia spolu a patria k sebe. Podľa okresného súdu bolo zrejmé, že úmysel bol odlíšiť jednotlivé odseky odrážkami v tvare čiernych bodiek, a tak považovať dojednanie s ,,čiernou bodkou“ za samostatný odsek. Okresný súd uvedené vyhodnocoval aj v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, pričom zdôraznil, že čl.
VII. ako aj ostatné články zmluvy, sú odlíšené odrážkami jednotlivé odseky a nie sú očíslované a po prečítaní zmluvy je prirodzené, že jednotlivé odrážky sa chápu ako samostatné odseky. Pokiaľ žalobca mal za to, že ide o nejakú formálnu chybu v písaní, mal sa následne dohodnúť na jej oprave.
11. Keďže žalobca sa domáhal zmluvnej pokuty za porušenie ods. 8 a 9 v čl. VII. zmluvy (ako ich číselne označil), hoci citoval porušenie ods. 9 a 10, okresný súd posúdil, že zmluvná pokuta podľa čl. VII. ods. 8 zmluvy je neopodstatnená. Podľa znenia čl. VII. ods. 8 zmluvy si žalobca zmluvnú pokutu neuplatnil, a preto nebol dôvod skúmať porušenie povinnosti v zmysle daného odseku. Pokiaľ si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu aj za čl. VII. ods. 9 zmluvy (podľa poradia) v znení: „Zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach tejto zmluvy a o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činnosti u objednávateľa, a to voči všetkým tretím osobám, zhotoviteľ berie na vedomie, že objednávateľ ako obchodné tajomstvo špecifikuje najmä výšku dohodnutej odmeny a realizované zákazky a stavebné práce. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje zhotoviteľa aj po skončení zmluvného vzťahu. V prípade nedodržania povinnosti mlčanlivosti je zhotoviteľ povinný nahradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu v plnej výške a zmluvnú pokutu,“ tak okresný súd posúdil, že žalobca porušenie tejto povinnosti nepreukázal. Ak žalobca tvrdil, že žalovaný pokračoval na prácach na tom istom stavenisku pre toho istého zmluvného partnera, tak nepreukázal tieto tvrdenia a zároveň, pokiaľ žalovaný zotrval následne na danom pracovisku, neznamenalo to automaticky, že porušil nejakú povinnosť zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach zmluvy. Žalobca uviedol, že sa domnieva, že žalovaný rozprával o výške odmeny, avšak uvedené nepreukázal a nebolo možné, aby sa preukazovali domnienky. Ak sa žalobca domnieval, že žalovaný porušil túto povinnosť z toho dôvodu, že následne mu objednávateľ, zadávateľ chcel znížiť sadzbu a podobne, tak okresný súd nepovažoval tieto tvrdené skutočnosti za relevantné a hodnoverné pre posúdenie, že práve žalovaný je ten, ktorý porušil tú povinnosť mlčanlivosti a komunikoval s týmto zmluvným partnerom. Žalobca nepreukázal, že žalovaný pracoval pre jeho zmluvného partnera, resp. že žalovaný mal vedomosť, kto je jeho zmluvným partnerom. Ak sa žalobca vyjadroval v tom smere, že mal podozrenie, že im chcú ukradnúť zákazku s tým, že ich niekto kontaktoval, že nemecká firma vie, koľko ich subdodávatelia zarábajú, aby si zmenili hodinovú sadzbu, aby ju znížili, neznamená to, že tieto skutočnosti niekomu uviedol žalovaný a dokonca to ani jednoznačne žalobca netvrdil. Tvrdenie, že tým, že subdodávatelia, a teda aj žalovaný nenastúpili ďalej na práce v januári 2020 a žalobca to považuje za nefér z ich strany, nemožno považovať za porušenie povinností, ktoré kladie žalovanému za vinu. Okresný súd uzavrel, že žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil povinnosť mlčanlivosti a nemôže prenášať dôkazné bremeno na súd za účelom potrvrdenia jeho domnienky. Je neprípustné, aby súd zisťoval pravdivosť, či zabezpečoval dôkazy na zistenie pravdivosti žalobcovej domnienky. Žalobca však bol povinný tvrdiť skutočnosti, nie domnienky a preukázať tvrdené skutočnosti.
12. Okresný súd nepriznal zmluvnú pokutu za porušenie povinností podľa čl. VII. odsek pod 9. odrážkou, keďže žalobca nepreukázal také porušenie a jeho tvrdenia sú iba nepodloženými domnienkami. Žalobca navrhoval svedkov a zabezpečenie listín za účelom jeho potvrdenia jeho domnienok o porušení povinností žalovaným. Avšak žalobca pri podávaní žaloby mal tvrdiť skutočnosti podložené riadnymi dôkazmi, napriek tomu išlo len o jeho ničím nepodložené a nepotvrdené domnienky. Úlohou súdu však nie je niečo „vyšetrovať“ a zisťovať, či žalobcove predpoklady a domnienky o niečom sú pravdivé.
13. Žalobca sa domáhal zmluvnej pokuty aj za porušenie povinnosti upravenej v čl. VII. ods. 10. odrážkou v znení: „Zhotoviteľ sa zaväzuje, že zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu aj v prípade, ak uzavrie v čase 6 nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorého ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľ.“ K tomu okresný súd poznamenal, že zmluvná pokuta pre porušenie tejto povinnosti nebola v čl. VIII. dojednaná. Podľa okresného súdu, aj keby bola zmluvná pokuta pre tento odsek dohodnutá, tak dané ustanovenie odseku 10 je neurčité, pretože v ňom nie je uvedená konkrétna osoba. Zo zmluvy ani z dodatku nevyplýva, kto jen takou osobou vo vzťahu k žalobcovi. K tvrdeniu žalobcu, že ide o subjekt uvedený v dodatku, okresný súd poukázal na to, že v dodatku je uvedené, že „zhotoviteľ bude vykonávať práce dohodnuté v zmluve o dielo v termíne od 16.09.2019 do 16.09.2020 pre nemeckého zadávateľa zákazok sídliaceho na adrese M. V., Under Zambgrube 9, 523 79 Langerwehe, Nemecko“, z čoho však jednoznačne nevyplývalo, že ide o osobu, pre ktorú žalobca vykonáva ako subdodávateľ prác, že daná adresa je vlastne samotný objednávateľ, teda tá tretia osoba, a že ide o subjekt, s ktorým má žalobca zmluvný vzťah. Z uvedených listín nebolo zrejmé, kto je nemeckým zadávateľom, u ktorého žalovaný nemôže po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom pokračovať v prácach a uzatvoriť zmluvu do 6 mesiacov od ukončenia vzťahu.
Žalovaný uviedol, že nielenže nevedel, kto je zmluvný partner žalobcu, ale že ani u žiadneho takého subjektu nepracoval. Žalobca nepreukázal, pre koho skutočne žalovaný pracoval, iba tvrdil, že pre M. V., ale z dodatku nie je zrejmé, či ide o zmluvného partnera, alebo či ide o miesto a pod., pretože je tam jasne uvedené, že ide o miesto výkonu a zadávateľ nie je automaticky zmluvným partnerom a nebolo zrejmé, či ide o zadávateľa pre žalobcu, či investora a podobne. Pokiaľ na preukázanie žalobca chcel predložiť prostredníctvom súdu listiny, či už formulár zo sociálnej poisťovne alebo potvrdenie z Nemecka, tak okresný súd vykonanie daných dôkazov nepovažoval za efektívne a hospodárne, pretože žalobca poukazoval na 10 odsek čl. VII. zmluvy, že žalovaný ho porušil, avšak zmluva v čl. VIII. neobsahovala vyčíslenie alebo spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty pre takéto porušenie. Porušenie tohto odseku, by tak nespôsobilo vznik nároku na zmluvnú pokutu pre absenciu výpočtu a rozsahu. Z uvedených dôvodov nebolo možné priznať nárok na zmluvnú pokutu za porušenie čl. VII. ods. 10 zmluvy.
14. Pokiaľ žalobca predložil fotografiu ako dôkaz, že skutočne žalovaný sa zdržiaval na tom istom mieste, kde vykonával práce aj pre žalobcu, tak okresný súd poznamenal, že jednak nebol vykonaný so súhlasom žalovaného, teda jedná sa nepochybne o zásah do jeho súkromia podľa § 12 Občianskeho zákonníka, a preto sú pochybnosti o pripustení takéhoto dôkazu a zároveň daná fotografia je nejaký snímok s nejakým časom, ktorý bol namietaný z dôvodu, že vo fotoaparáte sa dá nastaviť čas, pretočiť dátum a pod..
15. Ak žalobca navrhoval výsluch svedka B. B. a V. N., ktorí mali byť spolupracovníci žalovaného, ktorí s ním pracovali v zahraničí na predmetnej zákazke a žiadal ich vypočuť za účelom toho, aby sa vyjadrili, ako došlo k ukončeniu spolupráce medzi stranami sporu a v akej činnosti následne žalovaný po ukončení tejto spolupráce pokračoval a kde sa zdržiaval, a že žalovaný porušil svoje povinnosti v zmysle zmluvy a zároveň požadoval okrem iného aj zabezpečenie formuláru od Z. Y., tzv. freistellung za obdobie 2020, čo je potvrdenie o oslobodení od platenia dane v Nemecku, ktoré si musia povinne vyžiadať všetci živnostníci, keďže dane platia na Slovensku, tak okresný súd posúdil, že návrhy na vykonanie dokazovania sú neefektívne a nehospodárne, keďže pre porušenie povinnosti podľa čl. VII. ods. 10 zmluvy nie je určená výška zmluvnej pokuty, ani spôsob jej určenia, preto nemožno priznať zmluvnú pokutu a je nadbytočné dokazovať tvrdenia žalobcu ohľadom porušenia danej povinnosti. Taktiež aj porušenie čl. VII. ods. 9 zmluvy vychádza iba z nepodložených domnienok a podozrení žalobcu bez relevantného základu a žalobca nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd s tým, aby dokazovaním potvrdil jeho podozrenia. Aj vykonanie výsluchu svedkov bolo vyhodnotené ako nehospodárne vzhľadom na skutočnosti, ku ktorým sa podľa žalobcu mali vyjadrovať. Predsa svedkovia nemôžu sa relevantne vyjadriť k pracovným zmluvám žalovaného, a pokiaľ sa mali vyjadriť, že žalovaný sa zdržiaval na predmetnom stavenisku, jednak žalovaný to nepopieral a jednak nepreukazuje to domnienku žalobcu, že pracoval pre zmluvného partnera žalobcu. Z daných dôvodov okresný súd návrhy na dokazovanie zamietol a nevykonal.
16. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia postupom podľa § 191 CSP okresný súd dospel k záveru, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi nevznikol, a preto žalobu zamietol.
17. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255, § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní úspešný z dôvodu, že okresný súd žalobu zamietol, tak mu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na § 262 CSP.
18. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že v konaní pred prvostupňovým súdom navrhol vykonať dôkaz dožiadaním formuláru A1 od sociálnej poisťovne, nakoľko ide o formulár, ktorý by mohol preukázať, že žalovaný skutočne pracoval aj po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom na danom mieste a pre zmluvného partnera žalobcu. Taktiež navrhol výsluch svedka B. B. a V. N., ktorí boli spolupracovníkmi žalovaného a zabezpečenie formuláru od Y. Z., tzv. freistellung za obdobie roku 2020, čo je potvrdenie o oslobodení od platenia dane v Nemecku, ktoré si musia povinne vyžiadať v Nemecku všetci živnostníci. Žalobca nesúhlasil s postupom okresného súdu, ktorý „návrhy na vykonanie dokazovania považoval za neefektívne a nehospodárne“, ako aj uviedol, že žalobca nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd,
keďže je v záujme spravodlivého rozhodnutia nevyhnutné, čo najdôležitejšie zistiť daný skutkový stav. Žalobca nevedel formulár A1 zabezpečiť, a preto navrhol súdu, aby si ho vyžiadal od sociálnej poisťovne. Práve pre takýto prípad je v CSP zakotvená tzv. edičná povinnosť. Nesúhlasil s tvrdením, že zo strany žalobcu ide o prenášanie dôkaznej povinnosti na súd, ale išlo o normálny prostriedok procesného útoku v zmysle § 149 CSP.
19. Pokiaľ prvostupňový súd tvrdí k čl. VII. zmluvy o dielo, že jednotlivé odseky tohto článku oddeľujú čierne odrážky, z čoho vyvodil, že z čl. VIII. zmluvy o dielo nevyplýva dohodnutá výška zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej z čl. VII. ods. 10 a v zmluve ani nie je nijakým spôsobom dojednaný spôsob jej určenia, tak podľa žalobcu pri počítaní jednotlivých odsekov v predmetnej zmluve treba vychádzať podľa samostatných odsekov oddelených medzerou medzi sebou, nie podľa čiernych bodiek - odrážok, ktoré sú v zmluve. Okresný súd nesprávne posudzoval daný článok, nie podľa toho, ako sú jednotlivé odseky oddelené medzerou, ale podľa čiernych bodiek. Nie je teda pravda, že by pre prípad, ak zhotoviteľ uzavrie v čase šiestich nasledujúcich mesiacov od ukončenia zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorého ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľ, nebola určená zmluvná pokuta. Žalobca zdôraznil, že prítomnosť dvoch čiernych bodiek pri jednom odseku predstavuje iba chybu, ktorá nemôže mať vplyv na číslovanie jednotlivých článkov. Ďalej poukázal na to, že v danom prípade nejde o prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, ale iba o formálnu chybu v písaní, a preto to nemožno považovať za prípad, na ktorý by bolo možné aplikovať ust. § 266 Obchodného zákonníka. V súvislosti s chybou v písaní, nachádzajúcou sa pri čl. VII. ods. 6 nemožno tvrdiť, že dochádza k tomu, že prejav vôle nachádzajúci sa v tomto odseku by v súvislosti s touto chybou mohol mať rôzny výklad, a preto odôvodnenie napadnutého rozsudku, opierajúce sa o to, že údajný iný výklad je potrebné aplikovať na úkor žalobcu, neobstojí. Žalobca poukázal na to, že žalovaný už pred uzatvorením predmetnej zmluvy o dielo mal uzatvorenú obdobnú zmluvu zo dňa 01.05.2017, ktorú priložil v prílohe, ktorá je po formálnej stránke rovnaká, pričom odsek 6 čl. VII. je tam v jednom celku bez predmetnej chyby v písaní. Z uvedeného, žalovaný pri podpise Zmluvy o dielo zo dňa 12.09.2019, už mohol a mal mať vedomosť, že ide o jeden odsek, že čierna bodka, ktorá je naviac, predstavuje iba chybu, od ktorej nemožno nijako odvodzovať počítanie odsekov. Pokiaľ okresný súd uvádzal, že nie je možné tvrdiť, že ide o formálnu chybu, tak podľa žalobcu je zrejmé, že okresný súd nesprávne zistil daný skutkový stav. Žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu za porušenie povinností uvedených v čl. VII. ods. 8 a 9 a nie za odsek 10, ako to nesprávne uvádza prvostupňový súd. Je teda zrejmé, že za porušenie povinností, ktorých sa žalovaný mal dopustiť, je v zmluve o dielo stanovená zmluvná pokuta, a preto okresný súd postupoval nesprávne, ak nevykonal žalobcom navrhované dôkazy z dôvodu, že nesprávne usúdil, že za predmetné porušenie povinností zo strany žalovaného nie je stanovená zmluvná pokuta, ani spôsob jej určenia. Žalobca sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, že sa žalovaný nemal ako dozvedieť, kto je zadávateľom zákaziek. V dodatku k zmluve o dielo je jasne špecifikovaný názov zadávateľa spolu s jeho adresou. K tvrdeniu prvostupňového súdu, že žalobca nepreukázal, že žalovaný pracoval pre jeho zmluvného partnera, žalobca poukázal na to, že vzhľadom na odmietnutie vykonania ním navrhnutých dôkazov, mu to bolo znemožnené. Navyše, žalovaný uviedol, že Freistellung od Finanzamt Chemnitz, čo je oslobodenie od platenia dane v Nemecku, vydané nemeckou stranou, nemá a platí daň na základe výzvy nemeckého Finanzamtu. To, že žalovaný klamal, vie žalobca doložiť dvomi vydanými Freistellungami, na ktorých je uvedená firma žalovaného s priradeným nemeckým daňovým číslom, ako aj uvedenou nemeckou firmou, na stavbách ktorej v Nemecku pracoval. O doplnenie nemeckej firmy a aktualizáciu Freistellungu žalovaný žiada vždy osobne vyplnením tabuľky so stavbami a priložením zmluvy spolu s dodatkom k nej, na ktorom je uvedená firma, na stavbách ktorej v Nemecku pracoval. To je dôkaz o tom, že žalovaný jasne a presne vedel, kto je zmluvným partnerom žalujúcej strany, a na stavbách ktorej nemeckej firmy ma zákazku zhotoviť. Ak žalovaný v poslednom období o aktualizáciu Freistellungu o doplnenie spornej firmy Jakobtorweihen, týkajúcu sa predmetu sporu, nežiadal, ale ako uviedol, platil daň na základe výzvy Finanzamtu, má túto oficiálnu výzvu doložiť. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
20. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 02.08.2021 (č.l. 180 - 181 spisu). K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy žalobcu, žalovaný poukázal na ust. § 197 ods. 1 CSP s tým, že žalobca v priebehu konania nijakým spôsobom nepreukázal, že nie je možné z jeho strany zabezpečiť prítomnosť ním navrhnutých svedkov. Zároveň zo žaloby a jednotlivých vyjadrení žalobcu nie je zrejme, kto vlastne sú navrhovaní svedkovia a aké skutočnosti majú byť výsluchom týchto osôb preukázané vo vzťahu k predmetu sporu, v ktorej súvislosti
poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/94/2018. K formuláru Sociálnej poisťovne A1 žalovaný poukázal na to, že tento bol vystavený na obdobie jedného roka, teda na obdobie, na ktoré bola zmluva o dielo medzi stranami sporu uzatvorená. Nakoľko žalovaný predmetnú zmluvu vypovedal, platnosť uvedeného formulára zanikla, pričom takýto formulár nemá žiadnu dôkaznú silu a nepreukazuje, že žalovaný po výpovedi zmluvy pokračoval v prácach pre zmluvného partnera žalobcu. K navrhnutému dôkazu - zabezpečenie formulára od Y. Z., podľa žalovaného nie je zrejmé, na aký účel má byť takýto formulár určený. K ďalším odvolacím dôvodom žalovaný uviedol, že je nepochybné, že zmluvná pokuta 6.000 Eur uplatnená žalobcom spočíva v porušení zmluvnej povinnosti žalovaného definovanej v čl. VII. ods. 10 zmluvy o dielo. Jednotlivé odseky zmluvy sú vymedzené odrážkami (bodkami) a tieto odrážky oddeľujú jednotlivé odseky. Pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti v Čl. VII. ods. 10 však v zmluve nie je určená výška zmluvnej pokuty ani spôsob jej určenia. Obrana žalobcu, že v danom prípade sa jedná výlučne o pisársku chybu, musí ísť na ťarchu žalobcu, nakoľko sa jedná o formulárovú zmluvu žalobcu, ktorú žalobca predložil žalovanému, a teda zodpovedá za jej obsah. Okresný súd sa s uvedenou skutočnosťou dostatočným spôsobom vysporiadal. Napriek uvedeným skutočnostiam žalovaný poukázal i na to, že žalobca v priebehu celého konania nepredložil žiaden relevantný dôkaz, preukazujúci, že žalovaný po zániku zmluvy so žalobcom vykonával činnosť pre zmluvného partnera žalobcu, ním navrhnuté dôkazy a tvrdenia sú len jeho určité domnienky, z ktorých súd nie je povinný zisťovať ich pravdivosť. Ohľadom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.000 Eur žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
21. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 29.08.2021 (č.l. 188 spisu). Zvýraznil, že jeho odvolanie bolo podané voči napadnutému rozsudku v jeho celom rozsahu. K tvrdeniu, že nijakým spôsobom nepreukázal, že nie je možné z jeho strany zabezpečiť prítomnosť ním navrhovaných svedkov, žalobca poukázal na to, že už v podaní zo dňa 20.11.2020 oznámil súdu, že navrhovaných svedkov písomne predvolal na vytýčené pojednávanie, čo preukázal aj doložením predvolaní a podacích lístkov a potvrdení o doručení predvolaní. Vzhľadom k tomu, že napriek uvedeným predvolaniam zo strany žalobcu sa navrhovaní svedkovia nedostavili na pojednávanie, je zrejmé, že zo strany žalobcu nebolo možné zabezpečiť ich prítomnosť na pojednávaní. Ak žalovanému nie je zrejmé, kto sú navrhovaní svedkovia a aké skutočnosti majú byť výsluchom preukázané, tak žalobca poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 04.11.2020, jeho bod č. 4, v ktorom jasne uviedol, že tak B. B., ako aj V. N. sú spolupracovníci žalovaného, ktorí s ním pracovali v zahraniční na predmetnej zákazke a taktiež bolo jasne uvedené, že svedkov navrhol vypočuť za tým účelom, ako došlo k ukončeniu spolupráce medzi stranami sporu, v akej činnosti následne žalovaný po ukončení spolupráce pokračoval a kde sa zdržiaval. Tvrdenie žalovaného vo vzťahu k formuláru sa podľa žalobcu nezakladá na pravde, pretože v prípade, ak žalovaný v čase 6 mesiacov od ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom nevykonával činnosť pre zmluvného partnera žalobcu a pracoval v Nemecku, musel požiadať o nový formulár PD A1, kde bude ako miesto výkonu činnosti a osoba, pre ktorú sa táto činnosť vykonáva, uvedený iný údaj ako počas trvania zmluvného vzťahu so žalobcom. Teda uvedený formulár je schopný preukázať to, či žalovaný ostal v Nemecku naďalej pracovať pre zmluvného partnera žalobcu, alebo pre niekoho iného. K navrhovanému dôkazu - zabezpečenie formulára od akejsi Y. Z., žalobca uviedol podrobné vyjadrenie v odvolaní. Tento dôkaz má slúžiť na preukázanie toho, že žalovaný aj po skončení právneho vzťahu so žalobcom pracoval pre zmluvného partnera žalobcu. K pisárskej chybe, ktorá má byť na jeho ťarchu, sa žalobca vyjadril už v podanom odvolaní.
22. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 31.08.2021 (č.l. 194 spisu). K odôvodneniu žalobcu týkajúcemu sa navrhovaného dôkazu výsluchom svedkov B. B. a V. N. žalovaný poukázal na to, že spôsob ukončenia spolupráce medzi stranami sporu bol nepochybne preukázaný v konaní pred súdom prvej inštancie a prípadná svedecká výpoveď svedkov má objasniť len to, čo mal žalovaný po skončení spolupráce so žalobcom robiť a kde sa mal zdržiavať. Takýto výsluch však absolútne nemôže preukázať, že žalovaný po skončení zmluvy pracoval pre zmluvného partnera. Jediný dôkaz, o ktorý žalobca opiera svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, má byť formulár A1, ktorý však nepreukazuje, že žalovaný vykonával po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom činnosť pre jeho zmluvného partnera. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
23. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 02.09.2021 bolo vyjadrenie žalovaného doručené na vedomie žalobcovi (doručenka na č.l. 199 rub spisu).
24. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/132/2021-209 zo dňa 03.03.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.03.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
26. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
27. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 02.07.2021 (č.l. 168-169 spisu), a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a obsah obrany žalovaného v tomto konaní. Pokiaľ odvolacie dôvody žalobcu, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 02.07.2021, sa v podstate týkali len časti ním uplatneného nároku, a to nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podľa čl. VII. ods. 8 a 9 zmluvy o dielo, t.j. nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.000 Eur, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti podľa čl. VIII. ods. 1 zmluvy o dielo vo výške 2.000 Eur, ak sa tento nárok nestal predmetom odvolania žalobcu. Teda, ak nebol zo strany odvolateľa k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000 Eur za porušenie čl. VIII. ods. 1 zmluvy o dielo vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemal daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti bez toho, aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo sa v rámci zadefinovaných odvolacích dôvodov stalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje, ale len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. § 379 CSP. Je predsa potrebné, aby sa rozlišovalo (diferencovalo), čo bolo predmetom odvolacieho konania, posudzovania odvolacím súdom, v nadväznosti na odvolacie dôvody, pretože stav každej sporovej odvolacej právnej veci je odlišný vo väzbe na rozsah a dôvody vyvolanej spornosti uplatňovaných nárokov, prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Krajský súd považoval za potrebné uvedené vyjadriť za rešpektovania právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania.
28. Krajský súd v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu zvýrazňuje, že ak žalobca nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať len tými argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania žalobcu, t.j. čo žalobca v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím.
29. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
30. Podľa ust.§ 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
31. V súvislosti s vyjadrenými odvolacími dôvodmi žalobcu krajský súd poukazuje na vyššie citované ust. § 387 ods. 2 CSP, ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže krajský súd sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Len na doplnenie správnosti záverov zdôrazňuje, že okresný súd správne vyhodnocoval povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažovala žalobcu v súvislosti s podanou žalobou o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 8.000 Eur, t.j. žalobou, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti plnenia. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti, tak skutkového, ako aj právneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ustanovenie § 387 ods. 2 CSP umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 180/2005, podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu, a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
32. Len na doplnenie a k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu sa uvádza nasledovné.
33. Podstatou odvolania žalobcu bola námietka nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností k porušeniu povinností žalovaného, námietka nesprávnych skutkových zistení okresného súdu podľa výsledkov vykonaného dokazovania a v dôsledku toho aj záver nesprávneho právneho posúdenia veci, s tvrdením žalobcu, že v záujme spravodlivého rozhodnutia bolo dôležité zistiť daný skutkový stav. Podľa žalobcu okresný súd nepostupoval správne, ak čl. VII. zmluvy o dielo posudzoval nie podľa toho, ako sú jednotlivé odseky oddelené medzerou, ale podľa čiernych bodiek, pretože v súvislosti s chybou v písaní pri čl. VII. ods. 6 zmluvy aj žalovanému muselo byť známe, že vzhľadom na zmysel a obsah tohto odseku 6 ide o jeden celok. V čl. VII. zmluvy nie je odkaz na odrážky, ale odseky. Žalobca uplatnil zmluvnú pokutu za porušenie povinností uvedených v čl. VII. ods. 8 a 9 a nie za odsek 10 zmluvy.
34. K námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu primárne odvolací súd uvádza, že tento vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu podstatnú skutočnosť majúcu za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe súdu prvej inštancie, resp. o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia okresného súdu. V danom prípade okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a podrobne opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, jasne zdôvodnil, prečo nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré okresný súd prijal, dostatočným spôsobom vysvetlil. Odvolací súd mal za to, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a jeho závery sú v danom prípade jasne a zrozumiteľne odôvodnené.
35. Krajský súd sa oboznámil so spôsobom vykonávaného dokazovania okresným súdom, a uvádza, že ani v tomto smere nebola daná relevantnosť odvolacej námietky žalobcu. Odvolací súd poukazuje na to, že v odôvodnení svojho rozsudku okresný súd uviedol dôkazy, ktoré vykonal a z ktorých vyvodil skutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny záver riadnym spôsobom vyjadril. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zvýrazniť tie dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil. Ani pri hodnotení výsledkov dokazovania, ktoré uskutočnil okresný súd, nedošlo k nerovnakému prístupu, pretože všetky dôkazy vykonané pred
okresným súdom tento súd hodnotil za aplikácie ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania pred okresným súdom vyšlo najavo. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„ Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“. Právo na súdnu ochranu nie je spojené s právom na úspech v konaní a ani s tým, aby všeobecné súdy rozhodli v zmysle právneho názoru účastníka súdneho konania (I. ÚS 50/04).
36. Pokiaľ žalobca namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie, tak odvolací súd poukazuje na ust. § 185 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Citované ustanovenie je vyjadrením nezávislého postavenia súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná. Preto nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých stranami sporu nemožno kvalifikovať ako znemožnenie uskutočňovať procesné práva patriace sporovej strane v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal strane možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však v predmetnom prípade nestalo. Pokiaľ súd na procesné úkony sporovej strany reaguje primeraným, zrozumiteľným spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom, nemožno jeho postup spočívajúci v nevykonaní navrhovaných dôkazov hodnotiť ako žalovaným namietané porušenie práv na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd. V danej veci okresný súd v ods. 68. odôvodnenia svojho rozhodnutia vysvetlil dôvody, pre ktoré návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov p. B., p. N., zabezpečenie formuláru od Y. Z., tzv. freistellung za obdobie 2020, považoval za neefektívne a nehospodárne, a to v súlade s ust. § 153 ods. 3 CSP. V tejto súvislosti zdôrazňuje Čl. 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu, z čoho vyplýva, nie je možné sporovou stranou na súd prenášať povinnosť dokazovať jej podozrenia a domnienky ako aj konanie protistrany, ktoré sama považuje za ,,nie fér“.
37. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Inak povedané, posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
38. Krajský súd mal za to, že súd prvej inštancie vychádzajúc z listinných dôkazov, predložených žalobcom a z podaní strán sporu v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci, predložené dôkazy a podania strán vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, aplikujúc správne zákonné ustanovenia, ktoré aj správne vyložil. Nedošlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany okresného súdu, ak skonštatoval, že žalobca nepreukázal porušenie povinností žalovaného zabezpečených zmluvnou pokutou k tomu, aby mohol byť úspešný so svojim nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty.
39. Za aplikácie ust. § 383 CSP krajský súd uvádza, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože neboli zistené dôvody pre zopakovanie alebo doplnenie dokazovania.
40. Nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, že okresný súd nepostupoval správne, ak čl. VII. zmluvy o dielo posudzoval nie podľa toho, ako sú jednotlivé odseky oddelené medzerou, ale podľa čiernych bodiek. Naopak, postup okresného súdu, ktorý aj za primeranej pomoci výkladových pravidiel obsiahnutých v ust. § 266 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka dôsledne, vo vzťahu k žalobcom vyjadrenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej čl. VIII. ods. 5 zmluvy pre porušenie povinnosti žalovaného uvedených v čl. VII. ods. 8 a 9 zmluvy skúmal, či došlo k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, bol na mieste, a to práve vzhľadom na rozporné tvrdenia a vnímanie tohto článku sporovými stranami. Predsa písomný text zmluvy bol na základe vykonaného dokazovania pred okresným súdom len vykladaný, t.j. bol hodnotený tento poznateľný prejav zmluvných strán obsiahnutý v texte zmluvy o dielo a jej forme a v sporovom konaní došlo len k posúdeniu už prejavenej vôle zmluvných strán, formy tejto prejavenej vôle aj za aplikácie výkladových pravidiel v zmysle § 266 Obchodného zákonníka. Ak písomný text zmluvy o dielo bol vytvorený tým spôsobom, že jednotlivé články obsahovali viac odsekov a tieto odseky boli oddelené čiernou bodkou (napr. čl. I., IV., VI., VII., VIII., IX. zmluvy), potom uvedené vo vzťahu k čl. VII. zmluvy nebolo možné vyhodnotiť inak, ako logicky uskutočnil okresný súd, že ide o samostatné odseky. Ak žalobca k čl. VII. zmluvy tvrdil, že v ods. 6 išlo len o formálnu pisársku chybu, tak uvedené popiera forma a znenie čl. II. a III. zmluvy, ktoré rovnako obsahujú viaceré vety, ktoré však čiernou bodkou označujúcou samostatný odsek, oddelené nie sú. Krajský súd v súvislosti s aplikáciou ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka za použitia analógie uvádza, že princíp contra proferentem je princíp zmluvnej interpretácie, podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia, či celé ustanovenia použité pri formulovaní zmluvy, vykladať v neprospech (na ťarchu) tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz, resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy. Z uvedeného preto v danom prípade, formu zmluvy, osobitne odseky v čl. VII. vo väzbe na čl. VIII. zmluvy je potrebné vykladať v neprospech (na ťarchu) žalobcu ako zmluvnej strany, ktorá koncipovala návrh zmluvy o dielo, t.j. vyznačila samostatné odseky, a tým potom dohodnutá zmluvná pokuta podľa čl. VIII. ods. 5 zmluvy o dielo bola ustálená správnou aplikáciou výkladových pravidiel, tak ako to uskutočnil a zdôvodnil okresný súd v napadnutom rozsudku, teda, že sa viaže na porušenie povinnosti v čl. VII. ods. 8 a 9 zmluvy.
41. K úplnosti, pre zodpovedanie odvolacích námietok, však v zhode s okresným súdom i odvolací súd uvádza nasledovné.
42. Pre vyhodnotenie žalobcovho nároku, ktorý uplatňoval zmluvnú pokutu podľa čl. VIII. ods. 5 zmluvy o dielo za porušenie zmluvnej povinnosti upravenej v čl. VII. ods. 9 zmluvy o dielo (žalobcom tvrdený odsek 8), krajský súd považoval za potrebné zacitovať celé znenie dotknutého ustanovenia, i napriek tomu, že bolo obsiahnuté v ods. 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu.
43. Z ods. 9 čl. VII. zmluvy o dielo vyplynulo ...,,Zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach tejto zmluvy a o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činnosti u objednávateľa, a to voči všetkým tretím osobám. Zhotoviteľ berie na vedomie, že objednávateľ ako obchodné tajomstvo špecifikuje najmä výšku dohodnutej odmeny a realizované zákazky a stavebné práce. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje zhotoviteľa aj po skončení zmluvného vzťahu. V prípade nedodržania povinnosti mlčanlivosti je zhotoviteľ povinný nahradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu v plnej výške a zmluvnú pokutu.“
44. V prvom rade uvádza odvolací súd, že ak sa žalobca obrátil so svojim nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. VIII. ods. 5 zmluvy o dielo za porušenie zmluvnej povinnosti upravenej v čl. VII. ods. 9 zmluvy na súd, tak žalobca bol nositeľom dôkazného bremena vo väzbe s takto uplatneným nárokom. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný porušil zmluvný záväzok, a to z titulu, že porušil povinnosť mlčanlivosti, nepochybne je spojené s dôkaznou povinnosťou žalobcu. Tvrdenie žalobcu má svoju väzbu na jeho dôkaznú povinnosť. Žalobca ako strana sporového konania má povinnosť tvrdenia a súčasne aj povinnosť toto tvrdenie preukázať. Ak sporová strana neunesie dôkazné bremeno, resp. nesplní dôkaznú povinnosť, má to nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre ňu nepriaznivého rozhodnutia vo veci. Žalobca v súvislosti s uplatneným nárokom na zmluvnú pokutu a s tvrdením, že žalovaný porušil svoju povinnosť zachovávať mlčanlivosť aj po zániku zmluvy, mal dôkaznú povinnosť preukázať, že žalovaný informoval/oboznámil o obsahových náležitostiach zmluvy, o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činnosti, o skutočnostiach, ktoré žalobca špecifikoval ako obchodné tajomstvo, tretie osoby. Ak porušenie povinnosti žalovaným žalobca odvodzoval len od toho, že žalovaný po zániku zmluvy zotrval na pracovisku a prostredníctvom konateľky do Zápisnice o
pojednávaní zo dňa 07.05.2021 (č.l. 149-154 spisu) uviedol, že ...,,už v novembri 2019 sme mali echo, že sa chystá nejaký podraz od našich subdodávateľov, medzi ktorými teda bol aj žalovaný a s tým, že nám chcú ukradnúť zákazku s tým, že v decembri 2019 nás kontaktovala tá nemecká firma, že vedia, koľko naši subdodávatelia zarábajú a že aby sme zmenili hodinovú sadzbu, teda znížili. To znamená, že naši subdodávatelia napriek zmluvným ustanoveniam komunikovali s tou nemeckou firmou, hoci nemali o tom čo rozprávať...“, tak uvedené bez ďalšieho tvrdené porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť práve žalovaným nepreukázalo, zostalo len v rovine domnienok, tak ako správne skonštatoval okresný súd. Preto v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Predsa, ak zmluvnou pokutou malo byť postihnuté porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, tak potom žalobca zákonite bol povinný preukázať, že to bol žalovaný, ktorý ju reálne porušil, k čomu nedošlo.
45. K nároku žalobcu na zmluvnú pokutu podľa čl. VIII. ods. 5 zmluvy o dielo za porušenie zmluvnej povinnosti upravenej v čl. VII. ods. 10 (žalobcom tvrdený ods. 9), krajský súd uvádza znenie tohto dojednania, podľa ktorého ,,Zhotoviteľ sa zaväzuje, že zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu aj v prípade, ak uzavrie v čase šiestich nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorého ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľ.“
46. Je nepochybné, že zmluvná pokuta je hmotno-právnym zabezpečovacím inštitútom. K tomu, aby splnila svoju funkciu, t.j. zabezpečila plnenie (splnenie) zmluvnej povinnosti zmluvnou stranou, ktorá povinnosť prevzala, sa vyžaduje, aby bola táto zmluvná povinnosť dojednaná určito, zrozumiteľne, nezameniteľne, teda, aby obidvom zmluvným stranám bolo zrejmé, aké neplnenie, nedodržanie zmluvnej povinnosti bude postihnuté zmluvnou pokutou. Zmluvná povinnosť musí byť koncipovaná tak, aby jej splnenie bolo „v moci“ tej zmluvnej strany, ktorej je uložená, t.j. aby jej splnenie mala možnosť ovplyvniť zmluvná strana, ktorej sa zmluvná povinnosť ukladá. Pre zmluvnú pokutu sa vyžaduje písomná forma jej dojednania. Práve zákonná požiadavka písomnosti vyžaduje, že zmluvná povinnosť, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou, spĺňala kritériá určitosti v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Túto určitosť však neposkytol čl. VII. ods. 10 zmluvy o dielo, keďže splnenie zmluvnej povinnosti žalovaným bolo závislé od neurčito vymedzených kritérií, stojacich mimo jeho dispozície. Zmluvná pokuta sa dojednáva za porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá sa ukladá zmluvnej strane, ktorá zmluvná povinnosť, v danom prípade spočívajúca v obmedzení uzavrieť inú zmluvu, nemôže závisieť od nevyjadrených konkrétnych kritérií pri vymedzení pojmov ,,výkon činností“ ako aj ,,u tretej osoby“, teda bez vyjadrenia rozsahu týchto činností ako aj zmluvného/-ých partnera/-ov žalobcu. Predsa plnenie zmluvnej povinnosti, za ktorú sa dojednáva zmluvná pokuta, musí byť vždy vymedzené jej určitosťou vo vzťahu k tej zmluvnej strane, od ktorej sa vyžaduje splnenie tejto zmluvnej povinnosti tak, aby ju zmluvná strana, ktorej sa táto povinnosť ukladá, v konečnom dôsledku mohla splniť. Krajský súd sa stotožňuje s posúdením okresného súdu a v spojení s vyššie uvedenými zhodnoteniami konštatuje neurčité a nejasné vymedzenie zmluvnej povinnosti obsiahnuté v čl. VII. ods. 10 zmluvy o dielo, z ktorého záveru potom ani nemohol byť žalobca úspešný pri uplatnenej zmluvnej pokute za takéto neurčité vyjadrenie zmluvnej povinnosti, ktorá mala byť uložená žalovanému. Za preukázaného stavu, že pre prípad porušenia povinnosti vyjadrenej v čl. VII. ods. 10 zmluvné strany v čl. VIII. nedohodli zmluvnú pokutu so všetkými zákonnými atribútmi, potom správne okresný súd uzavrel, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi nevznikol.
47. Krajský súd konštatuje, že nedošlo k nesprávnym skutkovým záverom okresným súdom a ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, preto nebol dôvod, aby vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Ak žalobca nepreukázal skutkový, ako aj právny základ uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, tak potom bolo nevyhnutné v rámci odvolacieho konania rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie. Ako výrok závislý od výroku v merite veci bol pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený aj výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý osobitnými odvolacími dôvodmi napadnutý nebol, ako vecne správne rozhodnutie.
48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 369 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania úspešnou stranou sporu bol žalovaný, ktorému bol priznaný voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to vyplýva z ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.