Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/185/2020

Potvrdené rozhodnutím 13Cob/132/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: MD Elektrotechnik s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 51 068 761, zastúpenému zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, IČO: 47 236 183, proti žalovanému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX E., podnikajúci pod obchodným menom: S. O., s miestom podnikania Dobšinského 1598/16, 010 08 Žilina, IČO: 50 366 840, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom, so sídlom K. XX, XXX XX E., v spore o zaplatenie 8.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/185/2020-156 zo dňa 7. mája 2021, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/185/2020-156 zo dňa 7. mája 2021 p o t v r d z u j e. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: MD Elektrotechnik s.r.o., so sídlom Jana Kalinčiaka 6, 071 01 Michalovce, IČO: 51 068 761, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, IČO: 47 236 183, proti žalovanému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX E., podnikajúci pod obchodným menom: S. O., miesto podnikania X. XXXX/XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Ivan Mikloška, advokát, so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, o zaplatenie 8 000,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8.000,- eur a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 12.09.2019 žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli zmluvu o dielo spolu s dodatkom, ktorý sa týkal výkonu konkrétnej práce na konkrétnom mieste v Nemeckej spolkovej republike. Dňa 31.12.2019 žalovaný podal písomnú výpoveď zmluvy o dielo a 13.01.2020 mal žalovaný pokračovať v prácach pre žalobcu v meste Z., k čomu však nedošlo, čím žalovaný svojou výpoveďou a nepokračovaním v zákazke pre žalobcu porušil zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho bol povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur. Následne žalovaný pokračoval v prácach v meste Z. na mieste pôvodne dohodnutom so žalobcom, avšak už vo svojom mene a na svoj účet, čím došlo k porušeniu zmluvy bod VII odsek 8 a 9, v dôsledku čoho vznikla povinnosť žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.000,- eur.

2. V rámci upomínacieho konania bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 24.06.2020, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Voči platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, v ktorom potvrdil uzatvorenie Zmluvy o dielo a dodatku, avšak tým, že bola daná výpoveď v zmysle zmluvných podmienok, zmluva zanikla dňa 07.01.2020. Z dôvodu zániku zmluvy k 07.01.2020 žalovanému nevznikla povinnosť pokračovať a vykonávať práce pre žalobcu a z uvedeného dôvodu je vyúčtovaná pokuta neopodstatnená. Čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 6.000,- eur za údajné porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach zmluvy a o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel žalovaný pri plnení činností u objednávateľa a za porušenie záväzku v prípade, ak uzavrie v čase 6 nasledujúcich mesiacov od ukončenia zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorého ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľ, tak žalovaný poukázal na to, že zo žaloby nie je zrejmé, z akého konkrétneho dôvodu je táto zmluvná pokuta uplatnená, nakoľko žalovaný po zániku zmluvy žiadnu povinnosť mlčanlivosti nezverejnil a neuzatvoril žiadnu zmluvu

so zmluvným partnerom žalobcu. Z uvedeného dôvodu aj tento nárok považuje za neopodstatnený. Zároveň poukázal, že obidve strany sú účtovnými jednotkami, avšak žalovanému nebol doručený zo strany žalobcu žiadny účtovný doklad, na základe ktorého by bola uplatnená zmluvná pokuta.

3. K podanému odporu žalobca sa vyjadril tak, že trvá na žalobe v celom rozsahu.

4. V rámci repliky a dupliky sa vyjadril žalovaný podaním, v ktorom uviedol, že z podaní žalobcu nie je zrejmé, za aké porušenie zmluvnej povinnosti si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 6.000,- eur a zotrváva na vyjadrení v podanom odpore.

5. Súd po vykonaní všetkých procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie za účasti strán konania a ich právnych zástupcov a po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav.

6. Súd mal preukázané, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 12.09.2019 k Zmluve o dielo. Predmet zmluvy bol špecifikovaný v bode I. danej zmluvy, podľa ktorého zhotoviteľ sa zaväzuje v priebehu platnosti zmluvy vykonávať pre objednávateľa elektroinštalačné práce pri realizácii exteriérov a interiérov podľa pokynov objednávateľa. V článku/bode III. Zmluvy bolo dohodnuté, že zhotoviteľ podpisom Dodatku k Zmluve súhlasí s konkrétnou zákazkou a zaväzuje sa, že na ňu nastúpi v dohodnutom termíne a zaväzuje sa vykonať práce v dohodnutom čase podľa pokynov, ktoré dostane na pracovisku. Miesto vykonania prác podľa bodu IV je Nemecká spolková republika. Dodatok č. 1 konkretizoval miesto výkonu práce tak, že bolo dojednané, že „zhotoviteľ bude vykonávať práce dohodnuté v zmluve o dielo v termíne od 16.09.2019 do 16.09.2020 pre nemeckého zadávateľa zákazok sídliaceho na adrese M..“ (čl. 6 a 146 )

7. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

8. Podľa (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

9. Súd posúdil, že medzi stranami vznikol obchodno-záväzkový vzťah na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo dňa 12.09.2019, ktorá sa spravuje ustanoveniami .

10. Žalobca trval na tom, že žalovaný porušil zmluvu, nakoľko nepokračoval v prácach od 13.01.2020, na základe čoho je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur. Zároveň žalobca tvrdil, že žalovaný porušil aj čl. VII, bod 8.9, v dôsledku čoho je povinný zaplatiť pokutu vo výške 6.000,- eur. Žalobca následne v priebehu konania uviedol, že žalovaný mal porušiť povinnosť mlčanlivosti o obsahových náležitostiach tejto zmluvy a zároveň mal uzavrieť v čase 6 nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorého ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľ.

11. Žalobca má za to, že hoci žalovaný vypovedal zmluvu, tak vypovedaním zmluvy nedochádza k zrušeniu zmluvy od počiatku tak, ako je to vraj v prípade odstúpenia zmluvy, ale následkom jeho ukončenia zmluvného vzťahu je s rovnakými účinkami ako napr. v prípade uplynutia doby, na ktorú by bola zmluva uzatvorená. Podľa názoru žalobcu žalovaný naďalej ostal pracovať na činnostiach aj po ukončení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a pokračoval vykonávať činnosť pre nemeckého zadávateľa zákazok M. V. sídliaceho na adrese U. E. 9, XXX XX Y., I.. Ako dôkaz predložil fotografiu zachytávajúcu žalovaného dňa 16.01.2020 na stavenisku, na ktorom mal vykonávať činnosť pre uvedeného zmluvného partnera žalobcu. Zároveň poukázal na formulár PD A1 ako potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa, vydávaný sociálnou

poisťovňou a tento formulár slúži ako potvrdenie toho, že jeho držiteľ nemá povinnosť platiť sociálne poistenie v inom členskom štáte EÚ. Tento formulár obsahuje údaje o samostatnej zárobkovej činnosti, kde je uvedené to, kde bude SZČO v hostiteľskom štáte vykonávať svoju činnosť a pre koho. V prípade, ak žalovaný v čase 6 mesiacov od ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom nevykonával činnosť pre zmluvného partnera žalobcu, ale naďalej pracoval v Nemecku, musel vraj požiadať o nový formulár PD A1, kde malo by byť uvedené miesto výkonu činnosti a osoba, pre ktorú sa táto činnosť vykonáva. Teda ak žalovaný pokračoval v činnosti v Nemecku aj po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom, bol povinný oznámiť sociálnej poisťovni prípadné zmeny týkajúce sa miesta výkonu činnosti a osoby, pre ktorú sa činnosť vykonáva v Nemecku a na základe toho navrhol vykonať daný dôkaz dožiadaním od sociálnej poisťovne daného formuláru, ktorý by preukázal, že žalovaný skutočne pracoval aj po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom na danom mieste pre zmluvného partnera žalobcu.

- Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žalobca nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd, pretože pokiaľ sa s týmto nárokom obrátil na súd ohľadom zmluvnej pokuty za porušenie danej povinnosti, tento nárok bol povinný náležite odôvodniť a preukázať, a nie sa iba domnievať s tým, že žiadal, aby súd takéto listiny zabezpečil, aby preukázali tvrdenie žalobcu a aby sa potvrdila jeho domnienka.

- Žalobca uvedené skutočnosti nemal hodnoverne zistené, iba sa domnieval, napriek tomu podal žalobu a snažil sa túto svoju domnienku zistiť/preveriť až v rámci tohto súdneho konania.

- Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur za porušenie ustanovenia čl. 3 zmluvy o dielo, tak žalobca zotrval na tom, že žalovaný bol povinný pokračovať v prácach, mal ich dokončiť do 16.09.2020 tak, ako to vyplýva z dodatku č. 1 k zmluve a pokiaľ poruší danú povinnosť, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu a to aj v prípade, ak svoju povinnosť nesplní z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou.

12. Žalovaný zotrval na tom, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- eur je nedôvodný, pretože zmluva v zmysle čl. IX bola ukončená výpoveďou zo strany žalovaného dňa 18.12.2019. Výpoveď bola doručená v decembri 2019, takže zmluva zanikla 07.01.2020.

13. Čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 6.000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z čl. VII ods. 9, žalovaný poukázal na to, že ani tento nárok nie je dôvodný, nakoľko žalovaný po ukončení platnosti pôvodnej zmluvy neuzatvoril žiadnu inú zmluvu na výkon činností u tretej osoby, pre ktoré ako subdodávateľ prác vykonával činnosť žalobca ako objednávateľ. Pokiaľ žalobca predložil nejakú fotografiu, na ktorej má byť zachytený žalovaný, tak z uvedenej fotografie nie je zrejmé, kde bola vyhotovená, kedy a aký má súvis s uplatneným nárokom a daná fotografia bola vyhotovená bez súhlasu žalovaného, takže považuje to za zásah do jeho súkromia a takýto dôkaz získaný v rozpore so zákonom nemôže slúžiť podľa ako dôkazný prostriedok v súdnom konaní. Žalovaný zároveň považoval čl. VII, ods. 9 zmluvy o dielo za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko dané dojednanie je nezrozumiteľné, neurčité, nakoľko nie je z neho zrejmé, kto je zmluvným partnerom žalobcu a žalovaný nemá možnosť ani takúto skutočnosť zo zmluvy zistiť. V Dodatku č. 1 k zmluve je len uvedené, že nemecký zadávateľ zákazok mal mať sídlo na uvedenej adrese, avšak nie je ani v dodatku určený konkrétny zadávateľ, jeho obchodné meno, prípadne iné identifikačné znaky, z ktorých by mohol žalovaný usúdiť, o akého zadávateľa sa vlastne jedná. Zároveň poukázal na to, že žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu v zmysle čl. VII. bod 8 a 9, pričom citoval znenie čl. VII. bod 9 a 10, a z čl. VIII. Zmluvy o dielo nevyplýva dohodnutá výška zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej z čl. VII. ods. 10 a v zmluve ani nie je nijakým spôsobom dojednaný spôsob jej určenia. Žalovaný zotrval na tom, že svoju zmluvnú povinnosť neporušil a s osobou, pre ktorú žalobca vykonáva činnosť, žiadnu zmluvu neuzatvoril.

14. Medzi stranami bolo nesporné, že návrh zmluvy na uzatvorenie predložil žalobca žalovanému, teda zo strany žalobcu bola predložená zmluva o dielo s daným obsahom a v danej forme tak, že zmluva o dielo je tvorená z článkov/bodov označených rímskymi číslicami a tieto body sú tabuľkovo oddelené a v rámci týchto bodov sú ďalšie odseky, ktoré sú označené odrážkami v tvare čiernych bodiek.

15. Článok VIII. Zmluvy o dielo upravuje zmluvné pokuty, pričom podľa 1.odseku zmluvné strany sa dohodli, že „v prípade nenastúpenia na zákazku v dohodnutom termíne určenom v dodatku a jej nedokončenia v dohodnutom termíne bude zhotoviteľovi daná pokuta vo výške 2.000,- eur.“

16. Žalobca trval na tom, že žalovaný nenastúpil po 13.01.2020, a teda nedokončil práce v dohodnutom termíne. Dokonca v žalobe konkretizoval porušenie zmluvnej povinnosti tak, že svojou výpoveďou a

nepokračovaním v zákazke žalovaný porušil zmluvnú podmienku. Až následne žalobca uvádzal, že žalovaný porušil zmluvu, nakoľko nepokračoval v prácach od 13.01.2020.

- Súd v tejto súvislosti poukazuje, že povinnosťou žalovaného nebolo vykonať a dokončiť nejaké konkrétne dielo. Jeho záväzok spočíval vo výkone elektroinštalačných prác od 16.09.2019 do 16.09.2020 podľa pokynov. Teda nebol určený rozsah prác, ale iba časové obbdobie. Takže do 16.09.2020 nemalo dôjsť k žiadnemu konkrétnemu dokončeniu prác/diela vymedzenom v zmluve, ale k ukončeniu prác zadávaných podľa pokynov z dôvodu uplynutia doby. Preto sankcia v článku VIII, 1.odsek, nie je v súlade s čl. I, keďže nejde o záväzok „dokončiť“ dielo, ale ukončiť priebežne zadávané práce dňa 16.09.2020.

- V čl. I a III je stanovený záväzok vykonať práce a v spojení s Dodatkom v období od 16.09.2019 do 16.09.2020, avšak v čl. VIII. ods.1 je stanovená sankcia za nenastúpenie a nedokončenie. Avšak pri výkladových pravidlách s poukazom na zistené skutočnosti v rámci dokazovania, je nutné konšttaovať, že nejde o dokončenie konkrétneho diela vo vopred určenom rozsahu, ale o ukončenie prác na danom diele ku dňu 16.09.2020.

17. Súd mal preukázané, že žalovaný listom zo dňa 18.12.2019 dal výpoveď zo Zmluvy o dielo z 12.09.2019 podľa článku IX. zmluvy.

18. Článok IX. Zmluvy o dielo upravuje zánik a ukončenie zmluvy, v zmysle ktorej je možné ukončiť zmluvu aj písomnou výpoveďou zo strany zhotoviteľa s tým, že výpoveď musí byť doručená druhej zmluvnej strane a platnosť zmluvy skončí uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je 7 dní a začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená.

19. Žalobca pred súdom potvrdil, že výpoveď bola doručená v decembri 2019, z čoho vyplýva, že výpovedná lehota uplynula 07.01.2020 a tým dňom skončila platnosť zmluvy. Medzi stranami to nebolo sporné.

20. Podľa od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

21. Podľa odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

22. S poukazom na uvedené skutočnosti a predovšetkým na uplynutie výpovednej lehoty, v dôsledku čoho zanikla zmluva a v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je nutné konštatovať, že žalovanému zanikla povinnosť pokračovať v prácach do 16.09.2020. Súd poznamenáva, že žalovaný sa zaviazal v konkrétnej dobe vykonávať práce, nebolo dohodnuté, že musí do 16.09.2020 dokončiť nejaké konkrétne dielo v konkrétnom rozsahu, ale že dokončí podľa pokynov práce. Súd poznamenáva, že z ničoho nevyplýva, v akom konkrétnom rozsahu mal žalovaný práce vykonať a v akom ich vykonal, nebola žiadna písomná dohoda. Dodatkom bolo iba dohodnuté, že žalovaný bude pre žalobcu pracovať do 16.09.2020 a to práce podľa pokynov. Teda žalovaný mal vykonávať elektroinštalačné práce do 16.09.2020 bez ohľadu na to, či budú všetky práce dovtedy vykonané alebo nie. Dohoda bola na dobu určitú za účelom vykonávania elektroinštalačných prác počas tohto obdobia od 16.09.2019 do 16.09.2020. Je nesporné, že žalovaný využil svoje právo ukončiť zmluvu výpoveďou tak, ako to bolo dohodnuté v zmluvných dojednaniach a ukončením zmluvy zanikli ďalšie práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.

23. Súd zdôrazňuje, že dať výpoveď zo zmluvy je právo zmluvnej strany a je vylúčené v zmysle slovenského právneho poriadku, aby bol niekto sankcionovaný za využitie jeho práva. Keďže žalovaný vypovedal zmluvu, zanikla mu povinnosť pokračovať na zadávaných prácach. Keďže ide o to, že využil svoje právo a to vypovedať zmluvu, nemôže byť sankcionovaný, čo však samozrejme nevylučuje využiť rôzne ďalšie právne prostriedky na ochranu svojich práv žalobcom. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný porušil zmluvu výpoveďou a nepokračovaním v zákazke. Avšak nie je možné sankcionovať za vypovedanie zmluvy, v dôsledku čoho žalovaný nepokračoval na prácach do 16.09.2020. Pokiaľ žalobcovi vznikla nejaká škoda v dôsledku toho, že žalovaný nepokračoval v prácach po 13.01.2020, nie je to predmetom tohto konania. Žalobca si uplatnil voči žalovanému iba zmluvnú pokutu za to, že

nenastúpil a nepokračoval v prácach. /V tejto súvislosti súd poznamenáva, že podľa žalobcu žalovaný mal pokračovať od 13.01.2020 z dôvodu, že boli sviatky a po sviatkoch začali všetci pracovať až od 13.01.2020./

- Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, podľa ktorého žalobcovi vzniká právo na zmluvnú pokutu v prípade, ak svoju povinnosť žalovaný nesplní z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou, lebo v opačnom prípade by vraj bolo zhotoviteľovi umožnené zneužiť možnosť vypovedať zmluvu kedykoľvek, keď vie, že by z jeho strany došlo k jej porušeniu, a tým sa vyhnúť zmluvnej pokute, čo by bolo v rozpore so samotným zmyslom a účelom predmetnej zmluvy o dielo. Súd sa však s týmto nestotožňuje, nakoľko jednak zmluvu predkladal žalobca, takže musel si byť vedomý týchto všetkých následkov vyplývajúcich z obsahu zmluvy ohľadom výpovede a zároveň nemožno posúdiť ako opodstatnené právo na zmluvnú pokutu za to, že niekto vypovedá zmluvu pred dokončením prác. Práveže by bolo nelogické vypovedať zmluvu po dokončení diela, pretože tam už to v podstate nemá zmysel.

- Súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že zo žiadnej písomnej dohody medzi stranami konania nevyplýva žiadny rozsah prác okrem uvedenia - elektroinštalačné práce na konkrétnom mieste podľa pokynov do 16.09.2020. Teda nešlo o dokončenie vopred stanoveného rozsahu, ale o výkon elektroinštalačných prác zadávaných podľa pokynov a to počas obdobia od 160.9.2019 do 16.09.2020.

- Súd znovu opakuje, že vypovedať zmluvu je právo tej zmluvnej strany. Strany si v zmluve dohodli, že kedykoľvek môže byť zmluva vypovedaná, pričom upravuje rôzne inštitúty pre prípad, že by došlo ku škode a podobne, v prípade ukončenia zmluvy pred dokončením diela.

- Vzhľadom na to, že žalovaný vypovedal zmluvu, zmluva zanikla uplynutím výpovednej lehoty dňa 07.01.2020 a teda žalovaný už nebol povinný nastúpiť na práce a pokračovať v nich.

24. V tomto konaní si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur za porušenie povinnosti podľa čl. VIII ods.1, avšak súd posúdil, že v danom prípade nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, a to z dôvodu, že žalovaný využil svoje právo a zmluva bola ukončená výpoveďou a nebol dôvod teda pokračovať v prácach do 16.09.2020 a zároveň nie je možné zmluvnou pokutou sankcionovať využitie práva ukončenia zmluvy výpoveďou.

- Dané sankčné dojednanie je v rozpore s platnými právnymi predpismi a poctivým obchodným stykom, nakoľko žalovaný daným zmluvným dojednaním je obmedzený v jeho práve dať výpoveď pred uplynutím lehoty, t.j. pred 16.09.2020, nakoľko v takom prípade pri výpovedi pred 16.09.2020 by automaticky vždy musel zaplatiť zmluvnú pokutu.

- Zároveň je daná nerovnováha práv a povinností medzi zmluvnými stranami, nakoľko aj žalobca je oprávnený dať výpoveď, ale bez žiadnej sankcie.

- Súd však zdôrazňuje, že výpoveď je právo zmluvnej strany a nikto nemôže byť sankcionovaný za využitie svojho práva.

25. Súd zároveň napriek vyššie uvedeným dôvodom pre nepriznanie zmluvnej pokuty, poznamenáva, že v čl. VIII. pod prvou odrážkou sú uvedené podmienky pre vznik nároku na zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur, a to: v prípade nenastúpenia na zákazku v dohodnutom termíne a jej nedokončenia v dohodnutom termíne. To znamená, že v zmysle dodatku mal žalovaný nastúpiť 16.09.2019 a dokončiť práce 16.09.2020. Pokiaľ nenastúpil 13.01.2020, nemožno to charakterizovať, že by nenastúpil v dohodnutom termíne. Nedokončenie v dohodnutom termíne zákazku bolo z dôvodu, že žalovaný využil svoje právo, pričom práce dokončil/ukončil do 07.01.2020. V zmluve totiž nebolo stanovené konkrétne dielo, či rozsah diela, ale žalovaný bol povinný vykonávať elektroinštalačné práce pre žalobcu podľa pokynov a to do 16.09.2020. Z toho nevyplýva, že majú byť všetky práce dokončené do 16.09.2020, ale vyplýva, že do toho dátumu má žalovaný tie práce vykonávať. Záväzok žalovaného nebolo dokončiť práce v konkrétnom dojednanom rozsahu /pričom ani žiadny rozsah nebol písomne dohodnutý/, ale ukončiť práce. Teda uvedené ustanovenie jednak nie je v súlade s čl. I. Zmluvy, keď podľa čl. VIII sa vyžaduje dokončiť zákazku do 16.09.2021, hoci podľa dodatku žalovaný sa zaviazal vykonávať práce do 16.09.2021 podľa pokynov. Na splnenie podmienky pre zmluvnú pokutu v zmysle danej zmluvy musí byť kumulatívne splnené, že nenastúpi v dohodnutom termíne a zároveň nedokončí v dohodnutom termíne zákazku. Nejde o dve samostatné povinnosti, ale ide o povinnosti, podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené vzhľadom na to, že tieto dve povinnosti spája spojka „a“. Nepostačuje iba nenastúpiť alebo iba nedokončiť. V zmluve je riadne uvedené, že žalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak nenastúpi a nedokončí, teda nie jedno alebo druhé. Avšak súd opäť zdôrazňuje, že výpoveď nie je možné sankcionovať zmluvnou pokutou.

26. Súd nepriznal nárok žalobcovi na zmluvnú pokutu 2.000,- eur z vyššie uvedených dôvodov, keďže žalovaný využil svoje právo vypovedať zmluvu, v dôsledku čoho zanikajú práva a povinností strán zo zmluvy, pričom s poukazom na § 351 ukončenie zmluvy sa nedotýka náhrady škody, ktorá však nebola predmetom tohto konania. Pokiaľ žalovaný ukončil zmluvu výpoveďou, teda využil svoje zmluvou dojednané právo, v dôsledku čoho mu zanikla povinnosť vykonávať práce do 16.09.2020, nemôže byť sankcionovaný za využitie tohto práva. Bolo by tak v rozpore s poctivým obchodným stykom, ako aj s dobrými mravmi. Podľa síce nie je dotknutá zmluvná pokuta odstúpením od zmluvy, avšak zákonodarca mal úmysel sankcionovať iné prípady, než úkon vypovedania zmluvy. Keby mala byť zmluvná pokuta za nedokončenie prác z dôvodu vypovedania zmluvy, tak zhotovoteľ by bol obmedzený vo výkone svojich práv pod hrozbou sankcie, lebo v takom prípade by vždy musel uhradiť zmluvnú pokutu, pokiaľ by došlo k ukončeniu zmluvy pred dohodnutým termínom. Súd poznamenáva, že nárok na náhradu škody s tým spojený predsa nie je dotknutý. Avšak v žiadnom prípade nemožno konštatovať vznik nároku na zmluvnú pokutu, pokiaľ sa nevykonávajú práce do 16.09.2020 z dôvodu ukončenia zmluvy pred týmto dátumom. Bolo by tak v rozpore s právom ukončenia zmluvy, ako aj v rozpore s poctivým obchodným stykom. Keďže žalovaný zmluvu vypovedal k 07.01.2020, nebola daná povinnosť pokračovať v prácach do 16.09.2020.

27. V tejto súvislosti súd uvádza, že hoci podľa odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, nemožno sankcionovať využitie práva vypovedať zmluvu. Keďže žalovaný využil toto právo, logicky už ani nemohol pokračovať v prácach po ukončení zmluvy pre žalobcu, a to ani do 16.09.2020 z dôvodu neexistencie zmluvného vzťahu. Jeho záväzok ukončiť práce do 16.09.2020 zanikol ukončením zmluvy dňa 07.01.2020.

28. Súd v tejto súvislosti zároveň opätovne poukazuje na nerovnosť práv a povinností v zmluve, nakoľko žalobca, aj žalovaný majú síce právo ukončiť zmluvu pred dokončením prác, t.j. do 16.09.2020, avšak iba žalovaný je sankcionovaný pre prípad, že nenastúpi a nedokončí práce a to bez ohľadu na to, z akého dôvodu, teda aj z dôvodov na strane žalobcu. Takéto ustanovenie je v rozpore s poctivým obchodným stykom a nemôže požívať ochranu.

29. Súd zároveň zdôrazňuje, že zmluva síce nepoužíva termín „odstúpenie“, ale výpoveď, pričom v zmysle sa upravuje „odstúpenie“, avšak nemožno súhlasiť s právnym zástupcom žalobcu, že hoci žalovaný vypovedal zmluvu, tak vraj vypovedaním zmluvy nedochádza k zrušeniu zmluvy od počiatku tak, ako je to v prípade odstúpenia zmluvy, nakoľko keďže ide o vzťah spravujúci sa , tak zmluva výpoveďou/odstúpením zaniká týmto1-stranným úkonom od počiatku zaniká zmluva podľa .

30. S poukazom na vyššie uvedené, súd nepriznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur a žalobu v tej časti zamietol.

31. Žalobca si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 6.000,- eur podľa čl. VIII z dôvodu porušenia čl. VII, bod 8 a 9. Citoval však porušenie povinností v poradí pod 9. a 10.odrážkou.

32. V článku VIII. Zmluvy zároveň strany si dojednali, že zmluvná pokuta v prípade porušenia povinností uvedených v čl. VII. ods. 8 a 9 je vo výške 6.000,- eur.

33. Článok VII. Zmluvy upravuje práva a povinnosti zmluvných strán a jednotlivé odseky nie sú očíslované, ale sú oddelené odrážkami v tvare čiernych bodiek, a to aj napriek tomu, že čl. VIII. odkazuje na konkrétne čísla, a to odsek 8 a 9. Dané odseky sú zároveň oddelené aj odlíšené aj medzerami, avšak automaticky, keď sa nahliadne na formu a obsah zmluvy, tak po nahliadnutí do zmluvy sa prirodzene a logicky považujú jednotlivé odseky oddelené práve týmito odrážkami v tvare čiernych bodiek. Teda práve tie odrážky oddeľujú jednotlivé odseky. Už aj zo slovného významu slova „odrážky“ vyplýva, že odlišujú a oddeľujú jednotlivé odseky od seba. Keďže čl. VIII. odkazuje konkrétne na odsek 8 a 9, tak podľa poradia jednotlivých odsekov v čl. VII. odsek 8 je v znení: „zhotoviteľ zodpovedá za všetky veci, ktoré mu boli zverené objednávateľom na výkon prác, nesie plnú zodpovednosť za ich stratu alebo zničenie.“ a ods. 9 podľa poradia odrážok, je v znení: „zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach tejto zmluvy a o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností u objednávateľa, a to voči všetkým tretím osobám. Zhotoviteľ berie na vedomie, že objednávateľ ako obchodné tajomstvo špecifikuje najmä výšku dohodnutej odmeny a realizované zákazy

a stavebné práce. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje zhotoviteľa aj po skončení zmluvného vzťahu. V prípade nedodržania povinnosti mlčanlivosti je zhotoviteľ povinný nahradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu v plnej výške a zmluvnú pokutu. „

34. Napriek tomu žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu za odsek, ktorý je v poradí pod 10. bodkou/ odrážkou v znení: „zhotoviteľ sa zaväzuje, že zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu aj v prípade, ak uzavrie v časti 6 nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorého ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľ.“

35. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu za poorušenie povinností uvedených v čl. VII. Zmluvy pod odrážkou v poradí 9 a 10.

36. Z čl. VIII. Zmluvy o dielo však nevyplýva dohodnutá výška zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej v čl. VII ods. 10 a v zmluve ani nie je nijakým spôsobom dojednaný spôsob jej určenia.

37. Podľa (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

38. upravuje v a nasl. len niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute.

39. Zákonná úprava obsiahnutá v platí aj pre obchodné vzťahy s odchýlkami vyplývajúcimi z ust. až 302 .

40. Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podmienkou dohody o zmluvnej pokute je teda nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená aj jej výška, resp. spôsob jej určenia. Z uvedeného vyplýva, že dojednanie podľa čl. VII bod 10 zmluvy o dielo je síce daný záväzok na zmluvnú pokutu, avšak nie je určená výška ani spôsob jej určenia, preto nemožno si uplatniť zmluvnú pokutu pri porušení danej povinnosti podľa odseku 10.

41. Právny zástupca žalobcu následne trval na tom, že ide o chybné číslovanie s tým, že čo sa týka číslovania odsekov v zmluve o dielo, a teda skutočnosť, že by zmluvná pokuta nereflektovala na čísla správne týchto odsekov, tak uviedol, že treba vychádzať podľa samostatných odsekov oddelených medzerou medzi sebou, nie podľa odrážok, ktoré sú v zmluve. Považuje to za formálnu chybu v písaní, lebo všetky samostatné odseky sú oddelené prázdnym riadkom, kde jednoznačne sa dajú očíslovať, a teda nárok žalobcu na uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 6.000,- eur presne zodpovedá čl. VIII. ohľadom zmluvnej pokuty vo výške 6.000,- eur.

42. Súd sa však s týmto nestotožňuje, pretože nie je dôvod, prečo by mal posudzovať jednotlivé odseky podľa riadkov, keď sú odlíšené odrážkami, čo sa bežne v zmluvách používa. Takže pokiaľ v zmluve sú odrážky, nie je dôvod posudzovať odseky podľa medzier. Súd poznamenáva, že v článkoch niektoré odseky sú oddelené medzerami, niektoré nie, ako napr. v čl. VIII. tiež prvá odrážka s druhou odrážkou nie sú oddelené medzerou a ide o 2 odseky špecifikované aj odrážkou. Taktiež aj v čl. VII., 6. a 7. odrážka nie je oddelená medziriadkom, avšak súd poznamenáva, že 6. a 7. odrážka síce nie je oddelená medzerou, voľným riadkom, ale ide o dve vety ukončené bodkami, a to veta: Zhotoviteľ sa zaväzuje, že všetky nedostatky, ktoré sú spôsobené neodborným a chybným vykonaním prác. Následne v ďalšom riadku pokračuje ďalšia veta začínajúca veľkým písmenom a tiež s odrážkou. Aj keď logicky vyplýva, že ide o nejakú jednu vetu a pravdepodobne ide o určitú chybu, ale podstatné je, že tento návrh zmluvy predkladal žalobca. Žalobca zodpovedá za obsah zmluvy, v akom znení ho navrhuje a predkladá na uzatvorenie a žalovaný ho v takomto znení podpísal, teda súhlasil s takým obsahom, formou,..., pričom zo zmluvy je zrejmé, že jednotlivé články tvoria odseky určované odrážkami v tvare čiernych bodiek.

To znamená, že keď v čl. VIII. je odkaz na porušenie povinnosti so sankciou zmluvnej pokuty pre čl. VII. ods. 8 a 9, tak keď ktokoľvek nahliadne na čl. VII. a jednotlivé odseky podľa odrážok odpočíta, tak vychádza spolu 11 odsekov a 6. a 7. odrážka nie je považovaná za jeden odsek. Nie je zrejmé, či žalobca schválne takto vytvoril tú zmluvu a spôsobil zmätočnosť alebo došlo náhodou ku chybe v písaní (avšak zmluvu predkladal žalobca a musel si byť vedomý formy a obsahu predkladanej zmluvy a bol teda predpoklad, že v takom znení a v takej forme požadoval uzavrieť zmluvu, k čomu aj došlo a nemôžu byť dané nedostatky, či chyby na úkor žalovaného/, ale žalovaný pred súdom uviedol, že považuje tie jednotlivé bodky za samostatné odseky, a teda 6. a 7. bodku považuje za dva odseky, a to bez ohľadu na to, že logicky súvisia spolu a patria k sebe. Je nepochybné, že 7. odrážka začína novou vetou s veľkým písmenom a nepokračuje tá veta v 6. odseku, hoci v 6. odseku je v riadku ešte voľné miesto tak, aby mohla pokračovať tá veta následne. Napriek tomu tá veta je v samostatnom novom odseku s novou odrážkou a pokiaľ žalobca takto predkladal zmluvu v takomto znení, nemôže byť výklad na úkor žalovaného s tým, že v tejto súvislosti zároveň súd poukazuje aj na ust. 266 ods. 2 .

43. Podľa , , a : (1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. (4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

44. Je zrejmé, že úmysel bol odlíšiť jednotlivé odseky odrážkami v tvare čiernych bodiek a tak považovať dojednanie s „čiernou bodkou“ za samostatný odsek. Takto to vnímal žalovaný, ako uviedol s tým, že odrážky považoval za samostatné odseky bez ohľadu na ich obsah. Žalobca bol ten, ktorý predkladal žalovanému zmluvu na uzavretie v takom znení a forme a prípadný iný výklad žalobcu nemôže byť na úkor žalovaného. Zároveň v zmysle pre prípad pochybností sa vykladá výraz, v danom prípade jednolivé odseky označené odrážkou, na ťarchu strany, ktorá ako prvá tento výraz použila a to bol žalobca.

45. Súd opätovne zdôrazňuje, že v čl. VII. ako aj v ostatných článkoch zmluvy, sú odlíšené odrážkami jednotlivé odseky a nie sú očíslované a po prečítaní zmluvy je prirodzené, že jednotlivé odrážky sa chápu ako samostatné odseky. Pokiaľ žalobca má za to, že ide o nejakú formálnu chybu v písaní, mal túto zmluvu predložiť v správnom znení alebo mal následne sa dohodnúť na oprave a pred predložením si ju mal skontrolovať, ale nie je možné teraz tvrdiť, že ide o formálnu chybu, keď sám odkazuje na jednotlivé odrážky, ktoré nie sú očíslované, ale pritom v čl. VIII. odkazuje na tieto odrážky číslami, takže je prirodzené, že sa jednotlivé odseky počítajú podľa poradia odrážok, pričom jednotlivé odseky sú rozlíšené odrážkami, nie medzerami.

46. Keďže žalobca sa domáhal zmluvnej pokuty za porušenie ods. 8 a 9 v čl. VII. (ako ich číselne označil žalobca), hoci citoval porušenie ods. 9 a 10 a za odsek v poradí pod 8.odrážkou si neuplatňuje zmluvnú pokutu a ani netvrdí porušenie danej povinnosti, teda domáha sa zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podľa 9. a 10. odrážky, súd posúdil, že zmluvná pokuta podľa čl. VII. ods. 8 je neopodstatnená. Podľa znenia čl. VII bod 8, žalobca si teda neuplatnil zmluvnú pokutu, preto nebol dôvod skúmať porušenie povinnosti v zmysle daného odseku.

47. S poukazom na vyššie uvedené súd skonštatoval, že jednotlivé odseky v zmluve o dielo sú odlíšené odrážkami a teda je nutné také odseky považovať za samostatné a pokiaľ sa odkazuje na ne číslami v čl. VIII., tak sa počítajú podľa poradia jednotlivé odrážky.

48. Pokiaľ si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu aj za čl. VII., odsek 9 (podľa poradia) v znení: „Zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach tejto zmluvy a o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činnosti u objednávateľa, a to voči všetkým tretím

osobám, zhotoviteľ berie na vedomie, že objednávateľ ako obchodné tajomstvo špecifikuje najmä výšku dohodnutej odmeny a realizované zákazky a stavebné práce. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje zhotoviteľa aj po skončení zmluvného vzťahu. V prípade nedodržania povinnosti mlčanlivosti je zhotoviteľ povinný nahradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu v plnej výške a zmluvnú pokutu,“ tak súd posúdil, že žalobca nepreukázal porušenie tejto povinnosti. Pretože pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný pokračoval na prácach na tom istom stavenisku pre toho istého zmluvného partnera, tak súd poznamenáva, že žalobca nepreukázal tieto tvrdenia a zároveň pokiaľ žalovaný zotrval následne na danom pracovisku, neznamená to automaticky, že porušil nejakú povinnosť zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach zmluvy. Žalobca uviedol, že sa domnieva, že žalovaný rozprával o výške odmeny, avšak to sa iba domnieval a nepreukázal to a nie je možné, aby sa preukazovali domnienky. Žalobca sa domnieva, že žalovaný porušil túto povinnosť z toho dôvodu, že následne mu objednávateľ, zadávateľ chcel znížiť sadzbu a podobne, ale súd nepovažuje tieto tvrdené skutočnosti za relevantné a hodnoverné pre posúdenie, že práve žalovaný je ten, ktorý porušil tú povinnosť mlčanlivosti a komunikoval s týmto zmluvným partnerom. Žalobca nepreukázal, že žalovaný pracoval pre jeho zmluvného partnera, resp. že žalovaný mal vedomosť, kto je jeho zmluvným partnerom. Takže ak žalovaný mal porušiť danú povinnosť, tak je to len domnienka žalobcu, že žalovaný rozprával o odmene s tým, že bolo nepochybné, že bolo viac týchto živnostníkov, týchto zhotoviteľov, ktorí pracovali ako subdodávatelia a žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, z ničoho to nevyplýva a nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd, aby potvrdzoval jeho domnienky.

49. Pokiaľ sa žalobca k veci vyjadroval a uviedol, že mali podozrenie, že chcú im ukradnúť zákazku s tým, že ich niekto kontaktoval, že nemecká firma vie, koľko ich subdodávatelia zarábajú, aby si zmenili hodinovú sadzbu, aby ju znížili, neznamená to, že tieto skutočnosti niekomu uviedol žalovaný. Dokonca ani to jednoznačne žalobca netvrdil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že tým, že subdodávatelia, a teda aj žalovaný, nenastúpili ďalej na práce v januári 2020 a považuje to za nefér z ich strany, nemožno to považovať za porušenie povinností, ktoré kladú žalovanému za vinu.

50. Súd má za to, že žalobca nepreukázal, že žalovaný porušill povinnosť mlčanlivosti, pričom vyplýva, že je to iba domnienka, na základe ktorej si uplatňuje nárok, ktorú však nepreukázal a nemôže prenášať dôkazné bremeno na súd za účelom potrvdenia jeho domnienky. Žalobca nemal vedomosť, čo je uvedené v listinách, ktoré navrhoval zabezpečiť. Žalobca sa iba domnieval, ale nebol o tom ničím hodnoverným presvedčený. Pokiaľ ide iba o takú domnienku, nemožno požadovať od súdu a teda prenášať dôkaznú povinnosť na súd na zistenie niečoho. Je neprípustné, aby súd zisťoval pravdivosť, či zabezpečoval dôkazy na zsitenie pravdivosti žalobcovej domnienky a to podľa nie je možné preniesť na súd. Žalobca nemal svoje domnienky preukázané, iba sa domnieval, že žalovaný porušil vyššie uvedené povinnosti, čo chcel zistiť v tomto konaní pred súdom. Žalobca však bol povinný tvrdiť skutočnosti, nie domnienky a preukázať tvrdené skutočnosti.

51. Zároveň súd poznamenáva, že ak skutočne bola porušená konkurenčná doložka a bola spôsobená žalobcovi nejaká škoda, nie je to predmetom tohto konania. Predmetom tohto konania je iba uplatnenie zmluvnej pokuty za porušenie povinností. Pokiaľ žalovaný skutočne pracoval pre iný subjekt, tak predsa nie je to sankcionované a nevzniká za to nárok žalobcovi na zmluvnú pokutu. Pre opodstatnenosť takého nároku by žalobca musel preukázať, že žalovaný pracoval pre jeho zmluvného partnera, ale musel by preukázať, že žalovaný vedel, kto je jeho zmluvným partnerom. Žalobca však nepreukázal súdu ani to, kto je jeho zmluvným partnerom. Skutočnosť, že by žalovaný pracoval pre iný subjekt, nie je porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Z toho dôvodu nebolo potrebné ani vykonávať dôkazy, ktoré navrhol žalobca. Žalovaný uviedol, že nekomunikoval o týchto skutočnostiach s inými subjektmi a súd znovu opakuje, že pokiaľ žalovaný aj pracoval pre iného aj na tom istom stavenisku, tak nie je to porušením povinnosti v zmysle čl. VII. odstavec pod 9. odrážkou.

52. Súd teda nepriznal zmluvnú pokutu za porušenie povinností podľa čl. VII odsek pod 9.odrážkou, keďže žalobca nepreukázal také porušenie a jeho tvrdenia sú iba nepodloženými domnienkami. Žalobca navrhoval svedkov a zabezpečenie listín za účelom jeho potvrdenia jeho domnienom o porušení povinností žalovaným. Avšak žalobca pri podávaní žaloby mal tvrdiť skutočnosti podložené riadnymi dôkazmi, napriek tomu išlo len o jeho ničím nepodložené a nepotvrdené domninky. Úlohou súdu však nie je niečo „vyšetrovať“ a zisťovať, či žalobcove predpoklady a domnienky o niečšom sú pravdivé. Žalobca nič hodnoverné nepredložil na preukázanie, že žalovaný slkutočne poršil povinnosť podľa čl. VII, odsek

9. Boli to iba jeho domnienky a podozrenia, čo však pre úspešnosť žaloby nestačí. Je vylúčené, aby sa žalobca úspešne domáhal niečoho, čo sa má zistiť až v tom konaní pred súdom.

53. Žalobca sa domáhal zmluvnej pokuty aj za porušenie povinnosti upravenej v čl. VII. pod 10. odrážkou v znení: „Zhotoviteľ sa zaväzuje, že zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu aj v prípade, ak uzavrie v čase 6 nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činností u tretej osoby, pre ktorého ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľ.“

54. Súd však opäť poznamenáva, že zmluvná pokuta pre porušenie tejto povinnosti nebola v čl. VIII. dojednaná, nakoľko zmluvná pokuta nebola pre 10. odrážku dohodnutá. Napriek tomu súd zároveň uvádza, že aj keby bola zmluvná pokuta pre tento odsek dohodnutá, tak súd má za to, že nie sú splnené podmienky pre posúdenie, že by takáto povinnosť bola porušená, a že by teda vznikol nárok na zmluvnú pokutu, pretože z ničoho nevyplýva, že žalovaný uzatvoril zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorého ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľ. Zo zmluvy a z dodatku nevyplýva, kto je takouto osobou vo vzťahu so žalobcom. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že ide o subjekt uvedený v dodatku, tak súd poznamenáva, že v dodatku je uvedené, že „zhotoviteľ bude vykonávať práce dohodnuté v zmluve o dielo v termíne od 16.09.2019 do 16.09.2020 pre nemeckého zadávateľa zákazok sídliaceho na adrese M. Z uvedeného však ale nevyplýva jednoznačne, že ide o osobu, pre ktorú žalobca vykonáva ako subdodávateľ prác, a z dodatku vyplýva miesto výkonu prác s tým, že je uvedené, že pre nemeckého zadávateľa zákazok sídliaceho na adrese. Z uvedeného teda nevyplýva, že daná adresa je vlastne samotný objednávateľ, teda tá tretia osoba, a že ide o subjekt, s ktorým má žalobca zmluvný vzťah. Je to iba adresa, na ktorej sídli nemecký zadávateľ, čo však nepreukazuje, že ide skutočne o toho zadávateľa s daným názvom. Teda z daných listín nie je zrejmé, kto je týmto nemeckým zadávateľom a kto je vlastne osobou, u ktorého žalovaný nemôže teda po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom pokračovať v prácach a uzatvoriť zmluvu do 6 mesiacoch od ukončenia vzťahu.

55. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v tom dodatku nie je uvedené iba nejaká adresa, ale je tam jasne uvedený termín nástupu práce a trvanie práce pre nemeckého zadávateľa na mieste na tej konkrétnej adrese a má za to, že ide o označenie nemeckého zmluvného partnera žalobcu, ako aj jeho sídlo, tak súd znovu opakuje, že s týmto sa nestotožňuje, nakoľko z uvedeného nie je zrejmé, že ide o nemeckého zmluvného partnera žalobcu, ale ide iba o adresu, na ktorej sídli nemecký zadávateľ, pričom nie je zrejmé, či ide o zadávateľa pre žalobcu, či ide o zmluvného partnera a či ten názov je skutočne názov zadávateľa, alebo je to iba nejaká adresa, kde sa budú vykonávať tie práce pre toho nemeckého zadávateľa a teda či ide o osobu totožnú podľa čl. VII, odsek 10.

56. Napriek tomu žalovaný uviedol, že nielenže nevedel, kto je zmluvný partner žalobcu, (žalovaný mal zmluvu so žalobcom), ale ani nepracoval u žiadneho takého subjektu. Dokonca uviedol, že pracoval pre nejakého svojho známeho z Českej republiky nejaký čas, potom sa vrátil na Slovensko a potom následne sa vrátil späť do Nemecka a aj keď pracoval na tom istom stavenisku, kde pracoval aj predtým pre žalobcu, tak tvrdil, že nepracoval pre zmluvného partnera žalobcu.

57. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný pracoval pre zmluvného partnera žalobcu, tak toto nepreukázal a na preukázanie toho chcel predložiť prostredníctvom súdu listiny, či už formulár zo sociálnej poisťovne alebo potvrdenie z Nemecka. Súd však dané dôkazy nepovažoval za efektívne a hospodárne a nebolo potrebné ich vykonať podľa názoru súdu, pretože ide o 10. odsek čl. VII., na ktorý poukazuje žalobca, že žalovaný ho porušil, avšak zmluva neobsahuje vyčíslenie alebo spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty pre takéto porušenie, takže porušenie tohto odseku, aj keď teda zakladá záväzok na zmluvnú pokutu, tak nespôsobuje vznik nároku na zmluvnú pokutu pre absenciu výpočtu a rozsahu. Zároveň žalovaný sa iba domnieval, že žalovaný pracuje pre zmluvného partnera a túto domnienku chcel potvrdiť až dôkazmi, ktoré požadoval zabezpečiť súdom. Teda žalobca si uplatnil svoj nárok na základe nejakých jeho domnienok a podozrení, ktoré chcel zistiť a preukázať až v súdnom konaní.

58. Právny zástupca žalovaného poukázal, že v Dodatku č. 1 k zmluve je len uvedené, že nemecký zadávateľ zákazok sídli na uvedenej adrese, avšak nie je nikde v dodatku určený konkrétny zadávateľ, jeho obchodné meno, prípadne iné identifikačné znaky, z ktorých by mohol žalovaný usúdiť, o akého zadávateľa sa vlastne jedná.

59. Uvedenie v danom Dodatku nemožno jednoznačne posúdiť, že ide o obchodné meno žalobcovho zmluvného partnera, ale len určenie miesta, kde sídli nemecký zadávateľ. Teda dané ustanovenie s poukazom na je nezrozumiteľné, nejasné, neurčité a zároveň sa jedná o ustanovenie pod 10.odsekom, pre ktoré čl. VIII. neurčil výšku zmluvnej pokuty, ani výpočet, ani spôsob jej určenia, ani nikde v zmluve sa nenachádza výška, či spôsob určenia zmluvnej pokuty. Takže z uvedených dôvodov nie je možné priznať nárok na zmluvnú pokutu za porušenie čl. VII odsek 10 Zmluvy. Súd z vyššie uvedených dôvodov nevykonal ani navrhované dôkazy, pretože je to irelevantné pre posúdenie danej veci.

60. Pokiaľ žalobca predložil fotografiu ako dôkaz, že skutočne žalovaný sa zdržiaval na tom istom mieste, kde vykonával práce aj pre žalobcu, tak súd poznamenáva, že jednak nebol vykonaný so súhlasom žalovaného, teda jedná sa nepochybne o zásah do jeho súkromia podľa a preto sú pochybnosti o pripustení takéhoto dôkazu a zároveň daná fotografia je nejaký snímok s nejakým časom, ktorý bol namietaný z dôvodu, že vo fotoaparáte sa dá nastaviť čas, pretočiť dátum a pod.

61. Právny zástupca žalovaného poukázal, že z fotografie nie je zrejmé, kde, kedy bola vyhotovená. Žalobca uvieodl, že „to má v mobile“, zároveň uvieodl, že mu to neznáma osoba doručila, ale nič z toho nepreukázal. Nepostačuje iba uvedneie, že „to má v mobile“.

62. Čo sa týka jednotlivých článkov, ktoré sú jasne vyznačené odrážkami, konkrétne bodkami a žalobca tvrdí, že ide o nejakú pisársku chybu, tak právny zástupca žalovaného poukázal, že to žalobcu neospravedlňuje, pretože žalobca bol ten, ktorý zmluvu predkladal v takomto znení a teda čo sa týka zákazu činnosti pre žalovaného pokračovať v prácach u nejakého zmluvného partnera, tak toto ustanovenie nie je sankcionované a trvá na tom, že žalovaný so zmluvným partnerom žalobcu neuzatvoril žiadnu zmluvu, nevykonával pre neho činnosti, a pokiaľ žalobca tvrdí, že v zmysle dodatku je uvedený zmluvný partner žalobcu, tak s týmto sa nestotožňuje, pretože v dodatku je iba uvedené, že zhotoviteľ bude vykonávať práce pre nemeckého zadávateľa, ale z toho nie je jasné, či ide o zmluvného partnera, kto je ten nemecký zadávateľ, kto je zmluvný partner a podobne. Právny zástupca poukázal, že pokiaľ ide ešte o tú zmluvu o dielo, ide o určitý formulár, ktorý pripravil žalobca a ide o otázku výkladu k jednotlivým článkom s tým, že žalovaný taktiež uviedol, že nevie, kto je zmluvný partner žalobcu, resp. kto bol. Iba sa môžu domnievať vzhľadom na znenie žaloby, ale je to iba domnienka.

63. Právny zástupca žalovaného uviedol spolu so žalovaným, že nevie, kto je to osoba M., či je to investor, dodávateľ a podobne. Žalovaný trval na tom, že nepracoval, nevykonával práce pre M. a uviedol, že pracoval síce v Z.e, ale na základe ústnej zmluvy s jedným známym z Čiech, ktorý potreboval vypomôcť. Pracoval zhodou okolností na tej istej stavbe, kde aj žalobca, ale nie pre zmluvného partnera žalobcu, keďže to bol nejaký známy, jeho známy z Čiech s tým, že išlo o obrovskú stavbu, kde sa stavalo niekoľko bytov a bolo tam množstvo pracovníkov. Uviedol, že čo sa týka formulárov, na ktoré poukazoval žalobca, tak môžu aj súbežne ísť a nemusia sa zakaždým vracať a ukončovať. Žalobca trval, že formulár A1 môže byť iba jeden a že sociálny úrad nevydá viac týchto formulárov súbežne.

64. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalovaný pracoval pre žalobcu a po skončení týchto prác, resp. po skončení zmluvy medzi žalobcom a žalovaným mal vraj pokračovať pre zmluvného partnera žalobcu, avšak žalobca žiadny priamy dôkaz nepredložil a z ničoho nevyplýva, že skutočne žalovaný pracoval pre zmluvného partnera žalobcu.

65. Súd však poukazuje, že vzhľadom na posúdenie zmluvy a konkrétnych odsekov, ktoré upravujú zmluvnú pokutu pre porušenie zmluvných povinností, posúdil, že dokazovanie a vykonanie dôkazu ohľadom predmetných formulárov je neefektívne a zistenie daných skutočností je irelevantné, nakoľko pre ďalšie rozhodnutie vo veci nie je potrebné vykonanie takého dôkazu a to jednak z dôvodu, že pre porušenie ustanovenia v zmluve dohodnuté v 10. odrážke nie je určená výška, či spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty a zároveň dané ustanovenie je aj neurčité, pretože pokiaľ sa zhotoviteľ má zaviazať, že nebude vykonávať činnosť u osoby, pre ktorú ako subdodávateľ žalobca vykonáva činnosti, tak nie je zrejmé, o akú osobu ide. Nemožno vychádzať iba z toho, že žalovaný sa má domnievať alebo mal predpokladať, a pokiaľ v dodatku je uvedené nejaké meno s adresou, neznamená, že ide o tú osobu, ale ide o adresu, na ktorej sídli zadávateľ.

66. Súd zároveň poznamenáva, že hoci v zmysle odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, tento nárok musí najprv vzniknúť. Súd však v danom príapde posúdil, že žalobcovi za porušenie povinnosti podľa čl. VII, odsek 10, nevznikol nárok na zaplatenie pokuty z vyššie uvedených dôvodov.

67. Podľa

(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

68. Žalobca navrhoval výsluch svedka B., ktorí mali byť spolupracovníci žalovaného, ktorí s ním pracovali v zahraničí na predmetnej zákazke a žiadal ich vypočuť za účelom toho, aby sa vyjadrili, ako došlo k ukončeniu spolupráce medzi stranami sporu a v akej činnosti následne žalovaný po ukončení tejto spolupráce pokračoval a kde sa zdržiaval, a že žalovaný porušil svoje povinnosti v zmysle zmluvy. Žalobca zároveň požadoval okrem iného aj zabezpečnie formuláru od Z. Y., tzv. freistellung za obdobie 2020, čo je potvrdenie o oslobodení od platenia dane v Nemecku, ktoré si musia povinne vyžiadať všetci živnostníci, keďže dane platia na Slovensku. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti posúdil, že návrhy na vykonanie dokazovania sú neefektívne a nehospodárne, keďže pre porušenie povinnosti podľa čl. VII., bod 10 nie je určená výška zmluvnej pokuty, ani spôsob jej určenia, preto nemožno priznať zmluvnú pokutu a je nadbytočné dokazovať tvrdenia žalobcu ohľadom porušenia danej povinnosti. Taktiež aj porušenie čl. VII bod 9 vychádza iba z nepodložených domnienok a podozrení žalobcu bez relevantného základu a žalobca nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd s tým, aby súd dokazovaním potvrdil jeho podozrenia. Taktiež aj vykonanie výsluchu svedkov je nehospodárne vzhľadom na skutočnosti, ku ktorým sa podľa žalobcu mali vyjadrovať, pričom predsa svedkovia nemôžu sa relevantne vyjadriť k pracovným zmluvám žalovaného a pokiaľ sa mali vyjadriť, že žalovaný sa zdržiaval na predmetnom stavenisku, jednak žalovaný to nepopieral a jednak nepreukazuje to domnienku žalobcu, že pracoval pre zmluvného partnera žalobcu. Súd z daných dôvodov návrhy na dokazovanie zamietol a nevykonal.

69. Podľa

(1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

70. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

71. Podľa

(1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. (2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

72. Súd vykonal dokazovanie v zmysle , na základe čoho vyhodnotil, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi nevznikol, nakoľko:

- zmluva bola skončená 07.01.2020 a z ničoho nevyplýva, že by daná výpoveď bola neplatná. Pokiaľ žalobca neakceptoval výpoveď, resp. ju považoval za neplatnú, z ničoho nevyplýva, že by sa domáhal tejto neplatnosti, resp. že by bola podaná žaloba na neplatnosť alebo už súdom určená neplatnosť takejto výpovede alebo akceptovaná namietaná neplatnosť žalovaným a podobne. Súd nezistil dôvod posúdiť výpoveď za neplatnú. Takže súd posúdil výpoveď za platnú s tým, že výpovedná lehota uplynula 07.01.2020, teda žalovaný bol povinný pracovať pre žalobcu do 07.01.2020. Následne už nebol dôvod, aby pokračoval ďalej a aby vykonával práce pre žalobcu aj po tomto termíne, takže ak nenastúpil na vykonávanie prác a nepokračoval v nich do 16.09.2020, nie je to dôvod pre zmluvnú pokutu s tým, že výpoveď je právo a právo nemožno sankcionovať.

- Pokiaľ si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 6.000,- eur za porušenie čl. VII., bod 8 a 9, tak súd opätovne poukazuje, že zmluva bola odlíšená odrážkami, nie číslami. Napriek tomu čl. VII odkazuje na konkrétne čísla odsekov, preto po prečítaní zmluvy, oboznámení sa so zmluvou pri aplikácii , jednotlivé odseky sú oddelené odrážkami a pokiaľ teda čl. VIII. odkazuje na 8. a 9. odsek, tak je logické, že sa bude počítať poradie odrážok a podľa toho za odsek pod 8.odrážkou nebol žalobcom tvrdený, a preto nie je možné ani zmluvnú pokutu za toto určiť, ani priznať.

- čo sa týka bodu/odseku 9, čl. VII., súd posúdil, že nejde o porušenie povinnosti, nebolo porušenie takej povinnosti preukázané a je to len domnienka žalobcu, že žalovaný rozprával o odmene a že porušil mlčanlivosť, pričom bolo viac subdodávateľov a žalobca nepreukázal, kto z nich by mal porušovať mlčanlivosť a nepreukázal to a ani z ničoho to nevyplýva. Ak bola konkurenčná doložka a vznikla nejaká škoda žalobcovi, toto nie je predmetom tohto konania a nie je to ani právo pre priznanie zmluvnej pokuty.

- pokiaľ žalobca sa domáhal zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti, ktorú označil ako čl. VII., bod 9, pričom ide o povinnosť v čl. VII., odsek v poradí 10.odrážky, že žalovaný napriek svojmu záväzku vykonával práce pre iného, a to pre zmluvného partnera žalobcu, tak jednak pre toto ustanovenie nie je určená výška zmluvnej pokuty, či spôsob jej určenia, takže nie je možné priznať zmluvnú pokutu za prípadné porušenie tejto povinnosti a jednak z ničoho nevyplýva, že by žalovaný pracoval pre zmluvného partnera, ale z ničoho ani nevyplýva, že kto je zmluvným partnerom žalobcu, takže žalobca nepreukázal, pre koho skutočne žalovaný pracoval, iba tvrdil, že pre M.r, ale v dodatku nie je zrejmé, či ide o zmluvného partnera, alebo či ide o miesto a pod., pretože je tam jasne uvedené, že ide o miesto výkonu a zadávateľ nie je automaticky zmluvným partnerom a nie je zrejmé, či ide o zadávateľa pre žalobcu, či investora a podobne. Pokiaľ žalobca chcel preukazovať, že žalovaný pracoval pre jeho zmluvného partnera, a to zabezpečovaním predloženia formulárov rôznych, súd toto už následne nevykonával, pretože posúdil, že za porušenie takejto povinnosti nie je v zmysle čl. VIII. určená zmluvná pokuta, ani spôsob jej určenia. Keďže ide o odsek 10 a čl. VIII. neurčuje pre čl. VIII. odsek 10 výšku zmluvnej pokuty, či spôsob jej určenia. Zároveň súd dané ustanovenie súd posúdil ako neurčité, pretože v danom ustanovení nie je uvedená konkrétna osoba a žalovaný sa ani nemal zo zmluvy dozvedieť, kto je takou osobou a to bez ohľadu na uvedenie v dodatku, pretože v dodatku je uvedené miesto výkonu, ale nie, kto je zmluvným partnerom s tým, že zadávateľ nie je automaticky aj zmluvný partner. Žalovaný sa nemal kde s istotou dozvedieť, kto je zmluvným partnerom žalobcu, pretože v zmluve to nebolo uvedené a v dodatku bolo uvedené miesto výkonu prác, teda adresa, kde sídli zadávateľ nemecký, ale to nie je zrejmé, či ide o zmluvného partnera žalobcu a podobne.

- Zároveň súd poukazuje na rozpor, že žalobca pôvodne v žalobe tvrdil, že žalovaný svojou výpoveďou a nepokračovaním v prácach porušil povinnosť a taktiež aj tým, že pokračoval vo svojom mene a na svoj účet, následne tvrdil, že pre iného zmluvného partnera a následne tvrdil aj porušenie povinnosti mlčanlivosti.

73. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

74. Podľa

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

75. Podľa a (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

76. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní úspešný z dôvodu, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, tak súd mu priznal náhradu trov konania v zmysle voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( ) Podľa 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).