Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/63/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Branislava Krála a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: N. C. A., A..P..U.., O. X, K., T.Č.: XX XXX XXX, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: V. Š., G.. XX.X.XXXX, K. A. XX, Č. P., o zaplatenie 2.359,80 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 13.1.2020, č. k -143 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 1.300 eur s príslušenstvom zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6,94 %, o výške ktorých si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenou dňa 31.1.2008 medzi A. A. (právnym predchodcom žalobkyne) a žalovanou táto poskytla žalovanej spotrebný bezúčelový úver vo výške 50.000 Sk pri premenlivej úrokovej sadzbe 12,35 % p.a. Strany si dohodli 120 mesačných splátok vo výške 790 Sk, splatnosť prvej splátky bola 20.2.2008 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.1.2018. RPMN predstavovala 16,85 % a celkové náklady spojené s úverom 46.759,20 Sk. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2012 uzavretej medzi A. A. a žalobkyňou vyplýva, že jej predmetom boli pohľadávky Slovenskej sporiteľne voči jej dlžníkom špecifikované v Prílohe č. 1 k tejto zmluve. Podľa tejto prílohy mala byť na žalobkyňu postúpená aj pohľadávka voči žalovanej vo výške 3.048,62 eur, z čoho istina predstavovala 2.439,46 eur, riadne úroky 479,53 eur, úroky z omeškania 93,75 eur a ostatné príslušenstvo 35,88 eur. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že listom zo dňa 15.10.2012 Slovenská A. oznámila žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 postúpila pohľadávku vo výške 3.048,62 eur s príslušenstvom na žalobkyňu. Táto zásielka bola odovzdaná na poštovú prepravu 16.10.2012. Listom zo dňa 15.10.2012 žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.10.2012 a žiadala okamžité uhradenie dlžnej čiastky vo výške 3.209,15 eur do 30.10.2012. Ozrejmil tiež, že právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní oznámila, že odo dňa postúpenia pohľadávky žalovaná zaplatila sumu 1.300 eur, z ktorého dôvodu si v konaní uplatňuje už len sumu 1.059,80 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Dodal tiež, že pred prvým pojednávaním vo veci vzala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie 1.300 eur späť.

3/ Súd prvej inštancie bez toho, aby skúmal stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu, konanie v časti o zaplatenie sumy 1.300 eur s príslušenstvom zastavil ( v spojení s , viď I. výrok).

4/ Za zisteného skutkového stavu, právne odkazujúc na Obch. Zák., , , , Obč. Zák. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), , , , , o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, , , , , Obč. Zák., o bankách (ďalej len „“), Obč. Zák. súd prvej inštancie uzavrel, že právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. V prvom rade sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a v tejto súvislosti skonštatoval, že žalobkyňa svoj nárok voči žalovanej vyvodzuje z úverovej zmluvy, ktorú žalovaná uzavrela so A. A., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, pričom skutkovo tvrdí, že pohľadávku voči žalovanej vo výške 2.439,46 eur s príslušenstvom jej Slovenská A.Ľ. postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012. Na preukázanie postúpenia priložila k žalobe Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2012, vrátane prílohy č. 1, z ktorej vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bola aj pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní. Taktiež doložila aj oznámenie A. A. zo dňa 15.10.2012, v ktorom táto oznámila žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobkyňu. Súd prvej inštancie nepovažoval tieto skutkové tvrdenia a dôkazy za postačujúce. Poukázal na judikát R 119/2003, ale zároveň aj na neskoršiu súdnu prax, ktorá sa od právneho názoru v ňom vyslovenú odklonila v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (viď R 46/2009). Súd prvej inštancie v tejto spojitosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.4.2018 sp. zn. , v odôvodnení ktorého sa na margo judikátu R 119/2003 uvádza, že sa jedná o judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch ako právo obchodné, pričom treba mať na zreteli, že uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia ( ). Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uzavrel, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa Obč. Zák. alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom ( ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Uvedené rozhodnutie bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 60/2018. Zohľadniac uvedené, súd prvej inštancie skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky stanovené . V prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že Slovenská A. ešte pred postúpením pohľadávky písomne vyzvala žalovanú na uhradenie jej splatného záväzku. Žalobkyňa v konaní ani len netvrdila, že takáto výzva bola zo strany A. A. urobená. Žalobkyňa teda nepreukázala, že pohľadávka Slovenskej sporiteľne voči žalovanej bola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok spôsobilá na postúpenie v zmysle . Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie považoval zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.9.2012 uzavretú medzi A. A. a žalovanou, za neplatný právny úkon ( v spojení s ) a zohľadniac tento záver pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne žalobu vo zvyšnej časti zamietol (II. výrok).

5/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , v spojení s Ozrejmil, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z toho, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2.431,17 eur (2 359,80 eur + 71,37 eur). V danom prípade konanie v časti o zaplatenie 1.300 eur zastavil pre čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré žalobkyňa odôvodnila úhradami vykonanými žalovanou po podaní žaloby. V tejto časti preto procesne zavinila zastavenie konania žalovaná, čo zároveň znamená úspech žalobkyne v rozsahu 53,47 %. Vo zvyšnej časti 1.131,17 eur, t.j. 46,53 %, v ktorej žalobu zamietol, bola úspešná žalovaná. Uzavrel, že vo veci bola úspešnejšia žalobkyňa, ktorej vzniklo voči žalovanej právo na pomernú náhradu účelne vynaložených trov v rozsahu 6,94 %. O výške náhrady trov konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

6/ Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (II. výrok). Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne aby ho zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkový záverom, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že jej súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Konkrétne dôvodila, že žalovaná uznala uplatnený nárok, nakoľko v písomnom podaní zo dňa 11.01.2018 adresovanom súdu uznala pohľadávku uplatňovanú žalobu a navrhla povoliť splácanie formou mesačných splátok vo výške 50 eur, čo potvrdila aj na pojednávaní dňa 13.01.2020. žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, že s výškou mesačnej splátky súhlasila a podaním zo dňa 13.02.2019 navrhla, aby súd o uplatnenom nároku rozhodol rozsudkom pre uznanie, čím došlo k naplneniu všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku. Povinnosť súdu takto rozhodnúť mu vyplýva z ust. Napriek uvedenému súd prvej inštancie nerozhodol rozsudkom pre uznanie a preskúmaval uplatnený nárok po hmotnoprávnej stránke. Postup súdu prvej inštancie bol preto v hrubom rozpore s Dodala, že postupca zastáva názor, že postupoval v súlade s ust. , čo sa síce v konaní nepodarilo preukázať, ale čo však samo o sebe neznamená, že tento postup nebol postupcom dodržaný, zohľadniac, že zmluva o postúpení pohľadávky nebola výrokom súdneho rozhodnutia nikdy určená ako absolútne neplatná. Akcentovala, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá ust. a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. V konaní bolo preukázané, že žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 dní, a to najneskôr od 20.10.2011, kedy naposledy titulom úveru hradila postupcovi čiastočné plnenie, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 27.09.2012. Žalovaná bola v omeškaní celkom 1314 dní. Žalovaná bola postupcom opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok a to okrem iných výziev aj výzvou zo dňa 12.12.2008.

7/ Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť ( ).

9/ Rozsudok na základe uznania nároku ( ) prichádza do úvahy v prípade, ak žalovaný počas konania pred súdom uzná nárok uplatnený žalobou, prípadne jeho základ. Žalovaná v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 11.01.2018 opísala svoju ťaživú sociálnu, ktorá jej bráni splácať úver, ďalej uviedla, že hneď po zistení, „že je vyvesená na súde, kontaktovala žalobcu a zaslala mu 100 eur, zároveň požiadala o mimoriadny splátkový kalendár vo výške 50 eur mesačne“. Na pojednávaní konanom dňa 13.01.2020 pred súdom uviedla: „ Som si plne vedomá nesplnenia svojich povinností, snažím sa svoje záväzky, hoc nie veľkou sumou, riešiť v rámci svojich možností.“ Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie označený písomný prejav žalovanej, ani jej vyjadrenie pred súdom prvej inštancie z pohľadu ich obsahu nie je možné vyhodnotiť ako uznanie nároku uplatneného žalobou, pretože v ňom absentujú základné znaky tohto právneho úkonu. Základným predpokladom pre platnosť uznávacieho prejavu je požiadavka jeho určitosti, čo v prípade žalovanej nebolo splnené. Žalovaná totiž výslovne ani v jednom zo svojich prejavoch neuznala právny základ uplatneného nároku, ani jeho výšku ( Obč. zák.). Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť odvolacia argumentácia žalobkyne, že došlo k naplneniu všetkých procesných podmienok na vydanie rozsudku pre uznanie ( ).

10/ Pokiaľ ide o druhú časť odvolacej argumentácie žalobkyne, v ktorej namieta, že nebol dôvod skúmať jej vecnú legitimáciu v konaní z pohľadu splnenia podmienok podľa , odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.10.2021, sp. zn. , podľa ktorého „v sporovom súdnom konaní súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa veta prvá pred postúpením pohľadávky zaťažuje banku“. V tomto kontexte odvolací súd považuje za potrebné citovať aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 11.06.2019, sp. zn. , kde je uvedené, že

„pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok aplikáciu ustanovenia , povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť, teda uviesť z hľadiska kvality pravdivé, úplné podstatné a rozhodujúce tvrdenie má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Táto povinnosť zaťažuje primárne žalujúcu stranu. Žalobkyňa si túto svoju povinnosť nesplnila, pokiaľ išlo o preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v spore z pohľadu splnenia podmienok vyplývajúcich z ust. , keď v tomto smere neprodukovala relevantné skutkové tvrdenia a dôkazy. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol. Žalobkyňa relevantné skutkové tvrdenia a písomný dôkaz (listinu označenú ako „Výzva“ ) vo vzťahu k preukázaniu svojej vecnej legitimácie produkovala až v odvolacom konaní, kedy tieto prostriedky procesného útoku už nebolo možné použiť ( ). V odvolaní zároveň netvrdila, a teda ani nepreukazovala, že by ich bez svojej viny nemohla v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť ().

11/ Nakoľko odvolacia argumentácia žalobkyne nebola spôsobilá spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd jeho rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil ( ).

12/ O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Plne procesne úspešnej žalovanej však odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (pozri aj rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

13/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).