Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-143-2016.pdf
PDF · 97.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/143/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej V. o zaplatenie 2 359,80 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 300 € s príslušenstvom zastavuje.
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6,94 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 19.7.2013 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 2 359,80 € spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania do 3.11.2012 vo výške 71,37 € a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 359,80 € od 4.11.2012 až do zaplatenia. Spis bol dňa 23.12.2013 postúpený tunajšiemu súdu z dôvodu miestnej nepríslušnosti. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012, uzatvorenou medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 (ďalej tiež len „Slovenská sporiteľňa“) a žalobkyňou, postúpil postupca na ňu pohľadávku voči žalovanej. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 3 048,62 € a konkrétne pozostávala z istiny 2 439,46 €, riadneho úroku 479,53 €, úroku z omeškania 93,75 € a ostatného príslušenstva 35,88 €. Postupca a žalovaná uzatvorili dňa 31.1.2008 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej postupca poskytol žalovanej úver vo výške 1 659,70 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 26,22 € vždy k 20. dňu v mesiaci. Uviedla, že v tomto konaní si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.8.2010 do 20.1.2018 v počte 90 a celkovej výške 2 359,80 €. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.1.2018 sa stali splatnými dňa 3.11.2012, kedy žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. V konaní si uplatnila aj úroky z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 3.11.2012 si uplatnila úrok z omeškania od toho dňa.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že hneď ako sa dozvedela, že je žalovaná, kontaktovala žalobkyňu a zaslala jej 100 €. Žiadala o mimoriadny splátkový kalendár vo výške 50 € mesačne.
3. Žalobkyňa v replike uviedla, že súhlasí s postupným splácaním dlžnej sumy v pravidelných mesačných splátkach k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci, pod stratou výhody splátok až do úplného splatenia celého dlžného plnenia, s výškou mesačnej splátky 50 €.
4. K replike žalobkyne sa žalovaná už písomne nevyjadrila.
5. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 3.1.2020 oznámila, že žalovaná po podaní žaloby uhradila na predmetnú pohľadávku celkovo sumu 1 300 €, vzhľadom na čo berie žalobu čiastočne späť v časti istiny vo výške 1 300 € a prevyšujúceho úroku z omeškania.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
7. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 31.1.2008 medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovanou vyplýva, že táto poskytla žalovanej spotrebný bezúčelový úver vo výške 50 000 Sk, pri premenlivej úrokovej sadzbe 12,35 % p.a. v deň uzatvorenia zmluvy. Strany si dohodli 120 mesačných splátok vo výške 790 Sk, pričom splatnosť prvej splátky bola 20.2.2008 a konečná splatnosť úveru 20.1.2018. RPMN predstavovala 16,85 % a celkové náklady spojené s úverom 46 759,20 Sk.
8. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2012 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a žalobkyňou vyplýva, že jej predmetom boli pohľadávky Slovenskej sporiteľne voči jej dlžníkom špecifikované v Prílohe č. 1 k tejto zmluve. Podľa tejto prílohy mala byť na žalobkyňu postúpená aj pohľadávka voči žalovanej vo výške 3 048,62 €, z čoho istina predstavovala 2 439,46 €, riadne úroky 479,53 €, úroky z omeškania 93,75 € a ostatné príslušenstvo 35,88 €.
9. Listom zo dňa 15.10.2012 Slovenská sporiteľňa oznámila žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 postúpila pohľadávku vo výške 3 048,62 € s príslušenstvom žalobkyni. Táto zásielka bola odovzdaná na poštovú prepravu 16.10.2012.
10. Listom zo dňa 15.10.2012 žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.10.2012 a žiadala okamžité uhradenie dlžnej čiastky vo výške 3 209,15 € do 30.10.2012.
11. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní zrekapitulovala obsah podanej žaloby a dodala, že odo dňa postúpenia žalovaná zaplatila sumu vo výške 1 300 €, a preto si žalobkyňa uplatňuje už len sumu 1 059,80 € s príslušenstvom a náhradu trov konania.
12. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že si je plne vedomá nesplnenia svojich povinností, snaží sa svoje záväzky hoc nie veľkou sumou riešiť v rámci svojich možností.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
17. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
18. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
20. Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
22. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
23. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
24. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Podaním doručeným súdu ešte pred prvým pojednávaním vo veci žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť s poukazom na úhrady žalovanej po podaní žaloby v celkovej výške 1 300 €. Súd preto bez toho, aby skúmal stanovisko žalovanej k tomuto čiastočnému späťvzatiu, vzal zreteľ na tento právne účinný dispozitívny úkon žalobkyne a konanie v časti o zaplatenie sumy 1 300 € s príslušenstvom zastavil (§ 145 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 C.s.p.).
27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou Slovenská sporiteľňa poskytla žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 50 000 Sk (1 659,70 €). Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže Slovenská sporiteľňa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.
28. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Vo všeobecnosti platí, že pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pre posúdenie, kto je v spore vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade dvojstranných právnych vzťahov, v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na strane žalobcu) alebo pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že ten, kto žaluje, je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
29. Žalobkyňa svoj nárok voči žalovanej vyvodzuje z úverovej zmluvy, ktorú žalovaná uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tvrdí, že pohľadávku voči žalovanej vo výške 2 439,46 € s príslušenstvom jej Slovenská sporiteľňa postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012. Na preukázanie postúpenia priložila k žalobe Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2012, vrátane prílohy č. 1, z ktorej vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bola aj pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní. Taktiež doložila aj oznámenie Slovenskej sporiteľne zo dňa 15.10.2012, v ktorom táto oznámila žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobkyňu.
30. Z právnej vety judikátu R 119/2003 vyplýva, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Neskoršia súdna prax sa ale od uvedeného názoru odklonila v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (porovnaj R 46/2009). Súd však v tejto spojitosti poukazuje najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.4.2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017, v odôvodnení ktorého sa na margo judikátu R 119/2003 uvádza, že sa jedná o judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch ako právo obchodné. Uvedený judikát primárne rozoberá notifikačnú povinnosť (denunciáciu) s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať na zreteli, že uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia (§ 525 Občianskeho zákonníka). Je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uzavrel, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Uvedené rozhodnutie bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 60/2018, pričom z uverejnenej právnej vety vyplýva, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 468/2001 Z.z. o bankách, je neplatný právny úkon.
31. Zo zreteľom na uvedené, súd skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky stanovené § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná, a to (2) až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Splnenie týchto osobitných zákonných predpokladov postúpenia
bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky.
32. V danom prípade žalobkyňa v konaní nijako nepreukázala, že Slovenská sporiteľňa ešte pred postúpením pohľadávky písomne vyzvala žalovanú na uhradenie jej splatného záväzku. Žalobkyňa v konaní ani len netvrdila, že takáto výzva bola zo strany Slovenskej sporiteľne urobená. Žalobkyňa teda nepreukázala, že pohľadávka Slovenskej sporiteľne voči žalovanej bola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného dôvodu súd považoval zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.9.2012, uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovanou, za neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona o bankách).
33. So zreteľom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky súd pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
34. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z toho, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2 431,17 € (2 359,80 € + 71,37 €). V danom prípade súd konanie v časti o zaplatenie 1 300 € zastavil pre čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré žalobkyňa odôvodnila úhradami vykonanými žalovanou po podaní žaloby. V tejto časti preto procesne zavinila zastavenie konania žalovaná, čo zároveň znamená úspech žalobkyne v rozsahu 53,47 %. Vo zvyšnej časti 1 131,17 €, t.j. 46,53 %, v ktorej súd žalobu zamietol, bola úspešná žalovaná. Vo veci tak bola napokon úspešnejšia žalobkyňa, ktorej vzniklo voči žalovanej právo na pomernú náhradu účelne vynaložených trov v rozsahu 6,94 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).