Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Vyd-1-2021.pdf
PDF · 130.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10Vyd/1/2021
Uznesenie
Okresný súd Lučenec vo veci navrhovateľov: 1/ L. a 2/ O., obaja trvale bytom C., obaja zast.: JUDr. Daniela Gavorníková, advokátka, so sídlom V. P. Tótha 64/14, 036 01 Martin, a účastníkov konania: 3/ C., narodený XX.XX.XXXX, bytom F., 4/ O., narodená XX.XX.XXX, bytom D.5/ N., narodneá XX.XX.XXX4, bytom C.6/ L., narodený XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom M., 7/ M., narodený XX.XX.XXXX., bytom N., 8/ S., narodená XX.XX.XXXX, bytom N., 9/ O., narodená XX.XX.XXXX, bytom G.10/ S., narodený XX.XX.XXXX, bytom U., 11/ V., narodená XX.XX.XXXX., bytom trvale bytom N.12/ M., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z., 13/ M., zast.: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 14/ L., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M., 15/ M., narodená XX.XX.XXXX., bytom U.16/ M., narodený XX.XX.XXXX, bytom U.17/ A., zast.: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 18/ M., narodený XX.XX.XXXX., bytom N., 19/ T., zast.: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 20/ O., zast.: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 21/ M., narodená XX.XX.XXXX, bytom G., 22/ F.k, narodený XX.XX.XXXX, bytom N., 23/ S., narodený XX.XX.XXXX, bytom A., 24/ V., narodený XX.XX.XXXX, bytom S., 25/ V., narodená XX.XX.XXXX., bytom F., 26/ L., narodený XX.XX.XXXX., bytom O., 27/ R., narodená XX.XX.XXXX, bytom M., 28/ U., narodená XX.XX.XXXX, bytom T., 29/ O., zast.: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 30/ P., zast.: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 31/ O., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. mája XXX, Hliník nad Hronom, 32/ M., narodená XX.XX.XXXX, bytom A., 33/ S., narodená XX.XX.XXXX, bytom W., 34/ I., narodená XX.XX.XXXX, bytom A., 35/ O., narodená XX.XX.XXXX, bytom O., 36/ O., narodený XX.XX.XXXX, bytom H.37/ S., narodená XX.XX.XXXX, bytom C., 38/ O., narodený XX.XX.XXXX, bytom O., 39/ O., narodená XX.XX.XXXX, bytom N., 40/ V., narodená XX.XX.XXXX, bytom N., 41/ V., narodená XX.XX.XXXX, bytom H., 42/ O., narodený XX.XX.XXXX, bytom S., 43/ M., narodený XX.XX.XXXX, bytom U., 44/ C., zast.: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 45/ V., zast.: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 46/ O., zast.: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 47/ S., zast.: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 48/ M., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z., 49/ M., nar. XX.XX.XXXX, zast.: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava,
50/ A., narodený XX.XX.XXXX, bytom S.51/ Agro Lovinobaňa, s.r.o. so sídlom Bottova 1522, 962 12 Detva, IČO: 46 326 430, v konaní o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Konanie voči účastníkovi konania 6/ L. s a z a s t a v u j e.
II. V zostávajúcej časti s a návrh z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.07.2021 bol súdu doručený návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. W., obec W., okres U. parcela registra „Y.“ č. XXXX/XX. o výmere XXX m2, resp. v zmysle geometrického plánu z roku 2015 ako parcely registra „Y.“ č. XXXX/XX o výmere XXX m2, č. XXXX/XX o výmere XXX m2, č. XXXX/XX o výmere XXX m2, č. XXXX/XX o výmere XX m2 a č. XXXX/XX o výmere XX m2.
1.1. Z návrhu vyplýva, že na základe geometrického plánu na oddelenie parcely č. XXX-XXX-XXX- XX-č.X, ktorý vypracoval Geodézia n.p. Žilina, Stredisko v Lučenci dňa XX.XX.XXXX. a úradne overil Geodézia n.p. Žilina, Stredisko v Lučenci dňa XX.XX.XXXX bol z pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. W., obec W.
- parcelné číslo XXX oddelený diel č. X. o výmere XX m2,
- parcelné číslo XXX/a/X oddelený diel č. X. o výmere XXX m2,
- parcelné číslo XXX/a/X. oddelený diel č. X o výmere XX m2,
- parcelné číslo XXX/X oddelený diel č. X. o výmere XX m2,
- parcelné číslo XXX/X oddelený diel č. X o výmere XXX m2, z uvedených dielov č. X až X vytvorená nová parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2.
1.2. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril navrhovateľ ako kujúci a p. M. a manželka O. ako predávajúci kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele č. XXX - dielu č. X . o výmere XX m2 tak, ako je vyznačený geometrickým plánom z roku XXXX. Za predmet prevodu navrhovateľ uhradil predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu X XXX,- Kčs.
1.3. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril navrhovateľ ako kujúci a p. M. a manželka M. ako predávajúci kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele č. XXX/a/X - dielu č. X o výmere XXX m2 tak, ako je vyznačený geometrickým plánom z roku XXXX. Za predmet prevodu navrhovateľ uhradil predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu X XXX,- Kčs.
1.4. Dňa 1X.XX.XXXX uzatvoril navrhovateľ ako kujúci a p. V. a manželka O. ako predávajúci kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele č. XXX/a/X - b - dielu č. X . a dielu č. X. o výmere XX m2 tak, ako sú vyznačené geometrickým plánom z roku XXXX. Za predmet prevodu navrhovateľ uhradil predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu XXX,- Kčs.
1.5. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril navrhovateľ ako kujúci a p. G. ako predávajúci kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele č. XXX/X - dielu č. X o výmere XXX m2 tak, ako je vyznačený geometrickým plánom z roku XXXX. Za predmet prevodu navrhovateľ uhradil predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu X XXX,- Kčs. . 1.6. Geometrický plán z roku XXXX bol overený Krajskou správou geodézie a kartografie, Stredisko geodézie v Lučenci dňa XX.XX.XXXX.. Diely č. X až X, ktoré boli zamerané geometrickým lánom z roku XXXX, spoločne vytvorili novú parcelu v stave I. pod parcelným číslom XXXX/X o výmere XXX m2, druh F..
1.7. Geometrický plán z roku XXXX nebol na katastrálny odbor podaný na realizáciu, takže parcela Y. o výmere XXX m2 nebola prevedená. V roku XXXX pri rozdelení intravilánu a extravilánu vznikla parcela registra „Y. o výmere XXX m2. Právny vzťah k parcele registra „Y. o výmere XXX m2 nie je momentálne evidovaný na liste vlastníctva a neexistujú ani známi vlastníci.
1.8. V danom prípade však parcela registra „Y. o výmere XXX m2 je duplicitne vyznačená na katastrálnej mape aj ako časť parciel registra „I.“ a to
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/X o výmere XXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/XX o výmere XXXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/XX. o výmere XXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX (pôvodne ako LV č. XXXX) ako časť parcely č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh: orná pôda.
1.9. Na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX na oddelenie a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti p.č. XXXX/XX, XX - XX vypracovaného GEODETI G5 s.r.o., so sídlom Dukelských hrdinov č. 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 624 039 zo dňa 1X.XX.XXX5, úradne overeného Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor pod č. XXX/XXX v roku XXXX bol
- z pôvodnej parcely registra „I. o výmere XXX m2 zameraný diel č. X k novovzniknutej parcele č. XXXX/ XX o výmere XXX m2,
- z pôvodnej parcely registra „. o výmere XXXX m2 zameraný diel č. X k novovzniknutej parcele č. XXXX/XX o výmere XXX m2,
- z pôvodnej parcely registra „I. o výmere XXX m2 zameraný diel č. X k novovzniknutej parcele č. XXXX/ XX o výmere XX m2,
- z pôvodnej parcely registra „I. o výmere XXX m2 zameraný diel č. X. k novovzniknutej parcele č. XXXX/ XX o výmere XX m2,
- z pôvodnej parcely registra „I. o výmere XXXX m2 zameraný diel č. X k novovzniknutej parcele č. XXXX/XX o výmere XXX m2.
1.10. Súčet výmery novovzniknutých parciel registra „C“:
- č. XXXX/XX o výmere XXX m2
- č. XXXX/XX o výmere XXX m2,
- č. XXXX/XX o výmere XXX m2,
- č. XXXX/XX o výmere XXX m2
- č. XXXX/XX o výmere XX m2,
- č. XXXX/XX o výmere XX m2, v zmysle geometrického plánu z roku XXXX je XXX m2. Jedná sa o identickú výmeru, ako má parcela registra „Y. Zároveň sa ale jedná tiež o pôvodnú parcelu vytvorenú geometrickým plánom z roku XXXX parcelu v stave I.. o výmere XXX m2, druh roľa, ktorú na základe kúpnych zmlúv z roku XXXX nadobudol navrhovateľ.
1.11. Navrhovateľ nehnuteľnosť označenú ako parcela registra „Y. parcelné č. XXXX/XX o výmere XXX m2, resp. podľa geometrického plánu z roku XXXX označenú ako parcely registra „Y.“ parcelné č. XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX využíva ako svoju záhradu. Svoje vlastnícke právo k nej odvodzuje od uzatvorených kúpnych zmlúv z roku XXXX.
1.12. Navrhovateľ nehnuteľnosť označenú ako parcela registra „Y.“ parcelné č. XXXX/XX o výmere XXX m2, resp. podľa geometrického plánu z roku XXXX označenú ako parcely registra „Y.“ parcelné č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX po uzatvorení kúpnych zmlúv v roku XXXX oplotil, nakoľko sa jednalo o pozemok susediaci s jeho pozemkom parcelné číslo X.XXX/X, na ktorom má postavenú stavbu rodinného domu súpisné číslo XX. Od roku XXXX až do súčasnosti navrhovateľ parcelu označenú ako parcela registra „Y.“ parcelné č. XXXX/XX o výmere XXX m2, resp. podľa geometrického plánu z roku XXXX označenú ako parcely registra „Y.“ parcelné č. XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX nepretržite užíva ako svoju záhradu, v dobromyseľnej viere, že je jej vlastníkom. Do dnešného dňa žiadna osoba nevzniesla námietku užívania predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľom, nevyzval ho na vydanie, resp. nepodnikla žiadne právne kroky, ktoré by mohli v navrhovateľovi vzbudiť dôvodné podozrenie, že nie je vlastníkom. Túto skutočnosť potvrdzujú aj susedia
navrhovateľa - pani S. ktorí čestne prehlasujú, že majú vedomosť o tom, že navrhovateľ uvedenú parcelu využíva ako záhradu. Na základe vyššie uvedeného má za to, že navrhovateľ sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností vydržaním najskôr XX.XX.XXXX, t.j. uplynutím 10-ročnej vydržacej doby, ktorá začala plynúť dňom uzatvorenia kúpnych zmlúv.
2. Navrhovatelia 1/ a 2/ k návrhu pripojili čestné prehlásenia S. zo dňa 21.07.2021, e-mailovú komunikáciu s Okresným úradom Lučenec, katastrálnom odborom, fotodokumentáciu záhrady, geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX, lok. č. X vypracovaný Geodézia, n.p., Žilina, stredisko Lučenec dňa 05.04.1984, geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vypracovaný GEODETI G5 s.r.o., Lučenec dňa 15.06.2015, kúpno-predané zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, čiastočných výpisov z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre k.ú. Divín a výrez z katastrálnej mapy - parcela registra „Y. 3. Uznesením č.k. 10Vyd/1/2021-63 zo dňa 21.09.2021 Okresný súd Lučenec vyzval navrhovateľov 1/ a 2/ na opravu a doplnenie podania zo dňa 20.07.2021 pod hrozbou odmietnutia podania podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku tak, že uvedú správne a úplné označenie účastníkov konania; uvedú správne označenie nehnuteľností podľa údajov z katastra nehnuteľností a doplnia podanie, aby bolo súdu zrejmé, čoho sa týka a čo ním navrhovatelia sledujú (presný a určitý petit návrhu), ktorý bude v súlade s účelom konania o potvrdení vydržania.
3.1. Dňa 23.09.2021 bolo súdu doručené doplnenie návrhu navrhovateľov 1/ a 2/, v ktorom navrhovatelia doplnili účastníkov konania 3/ až 51/ s tým, že účastníci v rade 13., 17., 19., 20., 29., 30., 44., 45., 46., 47. a 49. sú v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom neznámymi vlastníkmi a zároveň v súlade s § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách sú v tomto konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom.
3.2. K označeniu nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností uviedli, že nehnuteľnosť - parcela registra „Y.“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/XX o. výmere XXX m2, druh: orná pôda, číslo listu vlastníctva: právny vzťah k parcele Y. nie je evidovaný na liste vlastníctva, pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, údaje o vlastníkoch: neexistuje záznam o vlastníkoch. Takéto označenie nehnuteľností vyplýva z údajov z katastra nehnuteľností. Nakoľko zápis parcely registra „Y.“ je právne záväzný (naproti duplicitnému zápisu v registri „E“, ktorý nemá právnu záväznosť), je potrebné na účely návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania vychádza z údajov týkajúcich sa parcely registra „Y.“. V danom prípade však parcela registra „. o výmere XXX m2, druh: orná pôda je duplicitne vyznačená na katastrálnej mape aj ako časť parciel registra „I.“ a to
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/X o výmere XXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/XX o výmere XXXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX (pôvodne ako LV č. XXXX) ako časť parcely č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh: orná pôda.
3.3. Z tohto dôvodu je však otázne, či účastníkmi konania sú okrem navrhovateľov aj podieloví spoluvlastníci zapísaní na príslušných listoch vlastníctva k parcelám registra „I.“, nakoľko konanie o potvrdení vydržania sa týka parcely registra „Y. o výmere XXX m2, druh: orná pôda, ku ktorej nie sú evidovaní žiadni ďalší vlastníci, keďže k tejto parcele nie je založený list vlastníctva. Z dôvodu právnej istoty, aby nedošlo k odmietnutiu návrhu však v bode 1. tohto doplnenia označili aj podielových spoluvlastníkov nehnuteľností k parcelám registra „I.“.
3.4. Zároveň uviedli, že v danom prípade sa jedná o mimosporové konanie, ktoré je charakteristické zvýšeným zasahovaním štátu do konania z úradnej povinnosti. Dôvodom je potreba zvýšenej ochrany účastníkov konania. Princíp formálnej pravdy (zistenie skutkového stavu) ustupuje princípu materiálnej pravdy (zistenie skutočného stavu), v širšej miere sa uplatňuje vyšetrovací princíp a princíp oficiality. Kladie sa tak dôraz na procesnú aktivitu súdu, ktorý musí zistiť stav veci a v tejto súvislosti môže (a musí) zasahovať do dokazovania, čím ovplyvňuje procesné práva a povinnosti účastníkov konania.
3.5. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovatelia navrhli, aby sa súd podrobne oboznámil s predloženými dôkazmi, ktoré potvrdzujú, že pozemok označený v čase spísania tohto podania ako parcela registra „Y. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh: orná pôda, nachádzajúci sa v k.ú. W. navrhovatelia užívajú od
roku XXXX, kedy pozemky tvoriace túto parcelu nadobudli kúpnymi zmluvami do BSM, oplotili ju a v dobrej viere ju doteraz užívajú ako svoju záhradu za rodinným domom.
3.6. Navrhovatelia tiež opravili petit návrhu tak, že žiadajú, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal nasledovné uznesenie: Súd potvrdzuje, že dňa 13.04.1995 navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade nadobudli vydržaním do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území W., obec W., okres U. evidovanú v katastri nehnuteľností ako parcelu registra „Y.“ evidovanú na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXX m2, druh: orná pôda, číslo listu vlastníctva: právny vzťah k parcele C nie je evidovaný na liste vlastníctva, pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, a ktorá je zároveň duplicitne vyznačená na katastrálnej mape ako časť parciel registra „E“ a to:
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/X. o výmere XXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/XX. o výmere XXXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/XX. o výmere XXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh: orná pôda.
4. Na výzvu súdu, aby navrhovatelia oznámili a preukázali, či kúpno-predajné zmluvy (štyri) zo dňa 12.04.1985, ktoré majú byť právnym titulom vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré vydržanie vlastníckeho práva žiadajú v konaní potvrdiť, boli registrované štátnym notárstvom podľa § 134 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, navrhovatelia prostredníctvom svojej zástupkyne v písomnom podaní zo dňa 07.02.2022 uviedli, že vzhľadom na značný odstup času si navrhovatelia nespomínajú, či kúpne zmluvy zo dňa 12.04.1985 boli registrované štátnym notárstvom. Všetky spisy štátnych notárstiev by sa vzhľadom na ustanovenie § 100 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti mali nachádzať v archíve okresného súdu, v obvode ktorého pôsobilo štátne notárstvo. V danom prípade účastníci kúpnych zmlúv tieto podpisovali v obci W.. Navrhovatelia preto žiadali súd, aby v rámci lustrácie preveril archív Okresného súdu Lučenec, ktorý prevzal všetky spisy štátnych notárstiev v jeho obvode. Na záver polemizovali nad potrebou preverenia, či kúpne zmluvy boli alebo neboli registrované na štátnom notárstve. Predmetom tohto konania je vydržanie pozemkov a nie rozhodnutie o platnosti či účinnosti kúpnych zmlúv. Takáto otázka nie je predbežnou otázkou. Zároveň poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018 a uviedli, že v danom prípade sa jednalo o platné kúpne zmluvy, na základe ktorých bolo prevedené vlastnícke právo na navrhovateľov, ktorí na ich základe zaplatili dojednanú kúpnu cenu. Preto sa domnievajú, že skúmanie, či kúpne zmluvy boli alebo neboli registrované štátnym notárstvom, je aj vzhľadom na uvedený nález nadbytočné.
5. Vo vzťahu k odpovedi navrhovateľov súd poznamenáva, že bolo úlohou navrhovateľov, aby sami požiadali Okresný súd Lučenec o preverenie v archíve, či boli predmetné kúpne zmluvy registrované štátnym notárstvom, a to ešte pred začatím samotného konania. Každopádne, súd vykonal lustráciu v registratúrnom stredisku tunajšieho súdu v uvedenom smere a zistil, že kúpne zmluvy zo dňa 12.04.1985 sa v registratúrnom stredisku nenachádzajú.
6. Súd lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že navrhovateľmi označený účastník konania L. zomrel dňa XX.XX.XXXX, t.j. pred podaním návrhu na súd.
7. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
8. Podľa § 7 ods. 2 OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
9. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
12. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 24 CMP, konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí konania.
15. Citované ustanovenie § 62 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas konania. Keďže jej nedostatok v čase začatia konania (t.j. v deň doručenia návrhu) je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ide o dôvod na zastavenie konania.
16. V návrhu označený účastník konania 6/ L. neexistuje, nemá právnu subjektivitu, teda nie je spôsobilý byť účastníkom konania. Návrh v čase jeho podania smeruje voči neexistujúcemu subjektu, tzv. non subjektu, čo predstavuje taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, preto súd konanie voči tomuto účastníkovi v zmysle § 62 v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastavil.
17. Pokiaľ ide o samotný návrh na začatie konania o potvrdí vydržania, tento súd právne posúdil nasledovne:
18. Podľa § 359a CMP, konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
19. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
20. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.
21. Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.
22. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
23. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
24. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
25. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
26. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
27. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.
28. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
29. Základnými predpokladmi vydržania sú spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania, oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
30. Oprávneným držiteľom v zmysle § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011).
31. K platnému nadobudnutiu nehnuteľnosti (aj súčasný) Občiansky zákonník požaduje písomnú zmluvu, uzavretím ústnej zmluvy vlastníctvo nehnuteľnosti nadobudnúť nemožno. V určitých prípadoch nepostačí k vstupu do oprávnenej držby ani existencia písomnej zmluvy uzavretej medzi všetkými do úvahy prichádzajúcimi účastníkmi. Ide o prípady vstupu do držby v čase, keď okrem uzavretia zmluvy bola potrebná aj jej registrácia na štátnom notárstve.
32. Právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskheo zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, nie je ospravedlniteľný. Ak sa držiteľ chopil držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom (pozn. - teraz vklad do katastra nehnuteľností) v dobe, kedy zákon takú registráciu vyžadoval, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 490/2001 zo dňa 10.10.2002).
33. Ak sa držiteľ chopil držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v čase, keď zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohol byť s prihliadnutím na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom nehnuteľnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 807/2005 zo dňa 18.10.2005).
34. Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010, R 73/2015).
35. Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. Ak sa kupujúci ujali v roku 1971 držby pozemkov na základe zmluvy o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2 (v znení platnom do 31.12.1991) tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010).
36. V predmetnej veci navrhovatelia uviedli, že geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX-XX, lok. č. X zo dňa XX.XX.XXXX boli oddelené časti parciel č. XXX, XXX/a/X, XXX/a/X, XXX/X, XXX/X v katastrálnom území Divín a vytvorená nová parcela č. XXXX/X. Uvedené diely boli predmetom kúpnych zmlúv zo dňa XX.XX.XXXX, a to
- kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril predávajúci M.š a manželka O. s kupujúcim L. a manželka O., rodená Z.2 (navrhovatelia 1/ a 2/), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele č. XXX (dielu č. 1) o výmere XX m2 za kúpnu cenu X.XXX,- Kčs,
- kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril predávajúci M. a manželka M. s kupujúcim ID.k a manželka O. (navrhovatelia 1/ a 2/), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele č. XXX/a/X (dielu č. X) o výmere XXX m2 za kúpnu cenu X.XXX,- Kčs,
- kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril predávajúci V. a manželka O. s kupujúcim ID. a manželka O. (navrhovatelia 1/ a 2/), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele č. XXX/a/X - b (dielu č. X a 4) o výmere XX m2 za kúpnu cenu XXX,- Kčs,
- kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril predávajúca G. s kupujúcim L. a manželka O. (navrhovatelia 1/ a 2/), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele č. XXX/X . (dielu č. X) o výmere XXX m2 za kúpnu cenu X.XXX,- Kčs.
37. Geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX., lok. č. X. nebol na katastrálny úrad podaný na realizáciu, takže parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2 nebola prevedená, teda zapísaná na liste vlastníctva.
38. V roku XXXX pri rozdelení intravilánu a extravilánu vznikla parcela registra „Y.“ č. XXXX/XX o výmere XXX m2, pričom právny vzťah k tejto parcele rovnako nie je evidovaný na liste vlastníctva. Táto parcela je na katastrálnej mape (č.l. 33 spisu) vyznačená aj ako časť parciel registra „I.“, a to
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/X o výmere XXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/XX o výmere XXXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/XX. o výmere XXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX (pôvodne ako LV č. XXXX) ako časť parcely č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh: orná pôda, pričom nie je zrejmé, akú časť týchto parciel má parcela registra „Y. o výmere XXX m2 vyznačená na priloženej katastrálnej mape tvoriť.
39. V poradí ďalším geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveným dňa 1X.XX.XXXX bol
- z pôvodnej parcely registra „I. o výmere XXX m2 zameraný diel č. X k novovzniknutej parcele č. XXXX/XX o výmere XXX m2,
- z pôvodnej parcely registra „I. o výmere XXXX m2 zameraný diel č. X k novovzniknutej parcele č. XXXX/XX o výmere XXX m2,
- z pôvodnej parcely registra „I. o výmere XXX m2 zameraný diel č. X. k novovzniknutej parcele č. XXXX/ XX o výmere XX m2,
- z pôvodnej parcely registra „I. o výmere XXX m2 zameraný diel č. X k novovzniknutej parcele č. XXXX/ XX o výmere XX m2,
- z pôvodnej parcely registra „I. o výmere XXXX m2 zameraný diel č. X k novovzniknutej parcele č. XXXX/XX o výmere XXX m2. Súčet výmer takto vzniknutých parciel registra „Y.“ je XXX m2, pričom sa má jednať o pôvodnú parcelu vytvorenú geometrickým plánom z roku 1XXX č. XXXX/X o výmere XXX m2, ktorej sa týkali kúpne zmluvy z roku XXXX.
40. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa upraveným petitom návrhu domáhajú, aby súd potvrdil, že nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov parcelu registra „Y.“ evidovanú na katastrálnej mape (č.l. 33) parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - orná pôda, právny vzťah k parcele nie je evidovaný na liste vlastníctva, pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, ktorá je duplicitne vyznačená ako časť parciel registra „I.“
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/X. o výmere XXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/XX o výmere XXXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/XX. o výmere XXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh: orná pôda,
- na LV č. XXXX ako časť parcely č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh: orná pôda.
41. Z vyššie uvedeného opisu skutkového stavu je zrejmé, že kúpne zmluvy, na základe ktorých mali navrhovatelia nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti (záhrade), boli uzatvorené v roku XXXX. Ako vyplýva z vyššie citovanej judikatúry súdov, oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom. Nebolo preukázané, že kúpne zmluvy navrhovateľov boli takto registrované, preto takúto držbu navrhovateľov nemožno považovať za dobromyseľnú a teda nie sú splnené predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti. Keďže navrhovatelia nepreukázali splnenie podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, súd ich návrh (v zostávajúcej časti) zamietol.
42. Súd tiež vyslovuje pochybnosť o spôsobilosti uvedeného pozemku tak, ako je tento vymedzený v upravenom petite návrhu zo dňa 21.09.2021, byť predmetom vydržania.
43. Predmetom kúpnych zmlúv z roku XXXX boli časti existujúcich parciel registra „I.“ oddelených geometrickým plánom. V tejto súvislosti súd pre úplnosť poznamenáva, že geometrický plán, zobrazujúci kvalifikovaným spôsobom určitú časť zemského povrchu, nezakladá sám o sebe dobrú vieru držiteľa, a to ani vtedy, ak sa stal neoddeliteľnou súčasťou listín, podľa ktorých má byť vykonaný zápis do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2632/2003 zo dňa 17.03.2004). Avšak
návrhom na rozhodnutie sa navrhovatelia domáhajú potvrdenia vlastníckeho práva k parcele registra „C“ č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - orná pôda, ktorá nie je vedená na žiadnom liste vlastníctva a ktorá je na katastrálnej mape vyznačená duplicitne ako časť parciel vedených na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX pre k.ú. W., avšak nie je ani zrejmé, v akej časti parcela č. XXXX/XX zasahuje do týchto jednotlivých parciel (napríklad tak, ako to bolo uvedené v geometrickom pláne z roku 2015), čo je informácia podstatná aj pre ostatných účastníkov konania, ktorí sú ako vlastníci evidovaní na listoch vlastníctva.
44. Záverom súd poznamenáva, že je nesporné, že otázku vlastníckeho práva navrhovateľov ohľadne predmetnej nehnuteľnosti je síce potrebné riešiť v súdnom konaní (ak eventuálne nedôjde k dohode medzi účastníkmi konania), avšak nie v konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a CMP, ktoré predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, keď navrhovatelia nepreukázali uzatvorenie zmlúv o prevode nehnuteľnosti tak, ako vyžadoval Občiansky zákonník v ustanovení § 134 účinnom ku dňu uzavretia zmlúv (t.j. 12.04.1985), kedy sa pre účinnosť zmluvy, ktorou sa nadobúdalo vlastníctvo nehnuteľnej veci, vyžadovala registrácia štátnym notárstvom. Ako súd uviedol vyššie, v zmysle ustálenej judikatúry súdov takúto držbu nemožno považovať za dobromyseľnú, a teda nie je splnený predpoklad pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
45. Pokiaľ navrhovatelia poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018, súd je toho názoru, že tento sa nevzťahuje na prejednávaný prípad, keďže sa jednalo o vec, v ktorej bola uzatvorená ústna zmluva. V tomto prípade navrhovatelia uzatvorili zmluvy písomné, ktoré neboli registrované podľa zákona a v tomto smere odkazuje na citovanú judikatúru súdov. Pre úplnosť súd tiež poznamenáva, že nakoľko návrh navrhovateľov smeroval aj proti účastníkovi konania, ktorý stratil procesnú subjektivitu, nie je v danej veci úplný okruh účastníkov. Majetok tohto účastníka zapísaný na príslušnom liste vlastníctva je potrebné prejednať ako dedičstvo po poručiteľovi.
46. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
47. Vzhľadom na skutočnosť, že súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol, uznesenie doručoval len navrhovateľom prostredníctvom ich právneho zástupcu (§ § 359e ods. 3 CMP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.