Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32Ek-2203-2021.pdf
PDF · 77.47 KB
No categories available
32Ek/2203/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: 365.bank, a. s., IČO 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., IČO 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti povinnému: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. sociálnych služieb Y., Q. XXX, XXX XX Q., o vymoženie pohľadávky vo výške 6471,54 Eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom, JUDr. Milošom Kabáčom, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo, pod sp. zn. 370EX 615/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Ek/2203/2021 zo dňa 23.11.2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 23.11.2021 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení za použitia ustanovení § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 písm. a/, § 61k ods. 1, 2, 5 a § 61l ods. 3 a 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý vyšší súdny úradník posúdil ako návrh s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku). Po jeho preskúmaní konštatoval jeho nedôvodnosť. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému, práve naopak existenciu záväzku voči oprávnenému povinný uznáva. Pokiaľ povinný poukazuje na skutočnosť, že jeho súčasná finančná situácia neumožňuje splácanie dlhov, nakoľko nemá okrem invalidného dôchodku, z ktorého uhrádza starostlivosť v domove sociálnych služieb, žiadny iný príjem, neznamená to, že povinný nemá žiadny iný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Ak však povinný nevlastní ani žiaden iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, súd v súvislosti s novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 dáva do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Zmena vykonaná vyššie uvedenou novelou Exekučného poriadku nastala aj v otázke posudzovania nemajetnosti povinného ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie, kým podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 obligatórne rozhodoval o zastavení exekúcie v prípadoch nemajetnosti povinného súd, od 01.04.2017 toto rozhodovanie prešlo do kompetencie súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Súdny exekútor tak v zmysle vyššie cit. ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v prípade exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do piatich rokov od
začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Proti takému upovedomeniu Exekučný poriadok pripúšťa podanie námietok účastníkov konania v zákonnej 15-dňovej lehote od jeho doručenia, pričom exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu za predpokladu, že námietky podané neboli. Posúdenie nemajetnosti povinného a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá v zmysle vyššie uvedeného do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného môže dospieť k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie a to z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, v čoho dôsledku súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a jeho doručením súdu sa exekúcia zastavuje.
2/ Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi a preto v predmetnej veci mu neprináleží rozhodovať o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že zo strany súdneho exekútora nemajetnosť povinného nebola preukázaná a to jednak aj z dôvodu, že zákonná lehota piatich rokov odo dňa začatia exekúcie ani objektívne uplynúť nemohla, súd nemohol návrhu povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť. Z uvedeného vyplýva, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto vyšší súdny úradník podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný. Nebola tak naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.
3/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná sťažnosť povinného, v ktorej opätovne poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá mu neumožňuje uhradiť záväzok. Kvôli zdravotnému stavu je odkázaný na pobyt v Domove sociálnych služieb - CSS STUDIENKA Novoť, v ktorom je umiestnený od 22.08.2018. Za pobyt v tomto zariadení musí platiť úhradu v zmysle zákonných ustanovení, a to v mesiaci s 31 dňami 400,88 Eur a s 30 dňami 388,02 Eur. Jeho invalidný dôchodok je 338,10 Eur. Nakoľko je jeho príjem nedostačujúci, platí čiastočnú úhradu vo výške 283,58 Eur, zvyšná suma sa eviduje ako pohľadávka. V zmysle zákona 448/2008 Z.z. mu po zaplatení úhrady za poskytované sociálne služby musí zostať 25 % sumy životného minima (54,52), túto sumu používa na zabezpečenie liekov a základných životných potrieb. Neplatenie úhrady alebo nedostatok financií na úhradu jeho liečby by mu spôsobili veľmi vážne problémy a ohrozili jeho život. Z dôvodu platenia iba čiastočnej úhrady mu vzniká pohľadávka v CSS STUDIENKA Novoť, ktorá je v celkovej výške 1.467,75 Eur. Uvedomuje si svoj záväzok, no kvôli vyššie spomínaným skutočnostiam, nie je schopný vyplatiť ho, preto žiadal o zastavenie exekúcie.
4/ Vzhľadom k tomu, že povinný v sťažnosti uvádza v zásade tie isté skutočnosti ako v návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorým sa už oprávnený vyjadril, súd nezasielal pred rozhodnutím o sťažnosti oprávnenému sťažnosť na vyjadrenie, ale bude mu zaslaná spolu s týmto rozhodnutím.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný
titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9/ Podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku neporadilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
10/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Sudca dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
11/ Na podporu správnosti napadnutého uznesenia sudca už len dodáva, že povinný sa zastavenia exekúcie domáhal z dôvodu jeho nepriaznivých majetkových pomerov a sociálnej situácie. Dôvody, ktorými sa povinný môže brániť proti začatej exekúcii návrhom na zastavenie exekúcie (s odkladným účinkom), sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Medzi nich však nemajetnosť povinného nepatrí. Rozhodnutie o zastavení exekúcie v prípade zistenej nemajetnosti vydáva súdny exekútor podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, pričom je v citovanom ustanovení zároveň uvedená lehota, po uplynutí ktorej také upovedomenie súdny exekútor môže vydať (5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku). Keďže samotné tvrdenie o jeho nemajetnosti sa musí v exekučnom konaní preukázať postupom súdneho exekútora a zároveň v tomto štádiu exekúcie nepredstavuje dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, bola sťažnosť povinného ohľadom jeho nemajetnosti nedôvodná. Povinný môže na zmiernenie dopadov exekúcie na jeho majetok využiť iné inštitúty podľa Exekučného poriadku (napr. plnenie v splátkach § 61g Exekučného poriadku, prípadne odklad exekúcie podľa § 61h Exekučného poriadku, pričom rozhodovanie o týchto návrhoch je v kompetencii súdneho exekútora, nie exekučného súdu).
12/ Nakoľko rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považoval sudca za správne, vzhľadom k tomu, že povinný neuviedol taký dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia v tomto štádiu zastavená, sudca jeho sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 32Ek/2203/2021 zo dňa 23.11.2021 považoval za nedôvodnú a podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).