Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-136-2021.pdf
PDF · 180.85 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/136/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: M.B.A. Financie s.r.o., so sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 754 404, zastúpeného zástupcom M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Opletalova 1603/57, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 043 29 724, na území Slovenskej republiky konajúca prostredníctvom M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Gr?sslingová 5, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 04 329 724, proti žalovanému: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. E. XXXX/XX, XXX XX E., v konaní o zaplatenie 26.650 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/17/2021-174 zo dňa 19. mája 2021 v spojení s (opravným) uznesením č.k. 18Cb/17/2021-203 zo dňa 6.7.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/17/2021-174 zo dňa 19. mája 2021 v spojení s (opravným) uznesením č.k. 18Cb/17/2021-203 zo dňa 6.7.2021 p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s (opravným) uznesením okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom II. tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že podľa výroku III. o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, vydaný platobný rozkaz, odpor žalovaného, následné podania sporových strán a za aplikácie § 216 ods. 1 CSP, § 34, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 2, § 533, § 531 ods. 4 Občianskeho zákonníka a po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu zamietol.
3. Okresný súd mal v spore preukázané, že žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok v súlade s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu, ktorým bola E. IČO: 00 151 653, bolo preukázané Oznámením o postúpení tejto pohľadávky žalovanému, listom postupcu zo dňa 29.9.2020, ktorý produkoval do spisu žalovaný. S poukazom na ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka okresný súd skonštatoval, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku.
4. Pri vyhodnotení dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu proti žalovanému okresný súd vychádzal z obsahu žaloby, z písomného vyjadrenia žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu a vyjadrenia zástupcu žalobcu na pojednávaní, podľa ktorých si žalobca nárok proti žalovanému uplatnil z titulu
pristúpenia k záväzku žalovaného, v zmysle listiny doloženej k žalobe na č.l. 11 spisu, podľa obsahu ktorej pristupujúci dlžník G. R., s uvedením rodného čísla, OP, adresy, vyhlasuje, že sa oboznámil s textom dodatku, so zmenou zmluvy v tomto rozsahu súhlasí a s ohľadom na uzatvorenú dohodu o pristúpení sa zaväzuje plniť dohodnuté práva a povinnosti. Ďalej je uvedené miesto a dátum - Martin, dňa 25.10.2016, k textu pristupujúci dlžník je uvedený G. a podpis.
5. Okresný súd poukázal na ust. § 216 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že súd nemôže ísť nad rámec žalobného petitu a nemôže ani priznať žalovanú sumu na základe iných skutkových okolností ako sú opísané v žalobe. Z uvedeného považoval za dôvodné vychádzať z právnej úpravy § 533 Občianskeho zákonníka, a v súvislosti so vznikom tvrdeného právneho úkonu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ako bol doložený k žalobe na č.l. 11 aj z ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Posúdením listiny, na základe ktorej žalobca proti žalovanému uplatnil nárok z titulu dohody o pristúpení k záväzku, okresný súd dospel k záveru, táto nespĺňa kritériá písomnej formy právneho úkonu, a preto je v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 533 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Písomná forma úkonu, ktorá je v danom prípade zákonom predpísaná (§ 533 Občianskeho zákonníka), predpokladá existenciu písomnosti, čo predmetná listina spĺňa, lebo obsah prejavu je zachytený v texte listiny, avšak nespĺňa ďalšiu náležitosť - podpis konajúcej osoby, právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa, nakoľko listina je podpísaná len G. - žalovaným, označeným ako pristupujúci dlžník. Samotný podpis žalovaný na predmetnej listine nespochybnil, namietal jej neplatnosť okrem chýbajúceho podpisu veriteľa aj pre neurčitosť, tak v odpore proti platobnému rozkazu ako aj počas celého sporu.
6. Okresný súd vychádzal z predložených listinných dôkazov, a to z Dodatku k Zmluve o povolenom prečerpaní, podľa ktorého E., IČO: 00 151 653 ako banka a spoločnosť Sponge s.r.o., IČO: 47 704 764 ako dlžník, uzatvorili Dodatok k Zmluve o povolenom prečerpaní dňa 25.10.2016, obsahom ktorého bola zmena Zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXX tak, že výška povoleného prečerpania bola dohodnutá na 35.000 Eur. Účet pre poskytnutie povoleného prečerpania je uvedený E. XXXX, s lehotou na čerpanie do dňa konečnej splatnosti povoleného prečerpania na prevádzkové potreby dlžníka. V záhlaví dodatku k zmluve o povolenom prečerpaní sa uvádza, že je tento uzatvorený medzi zmluvnými stranami E. ako bankou a Sponge s.r.o. ako dlžníkom. Po časti III. Záverečné ustanovenia je miesto a dátum podpísania, Martin dňa 25.10.2016, pod tým E., podpísaná H., špecialista pre podnikateľov a E. K., B.., špecialista pre podnikateľov a pod dlžníkom Sponge s.r.o. je uvedený G. R., konateľ a podpis (č.l. 10 spisu) a z listiny na č.l. 11, podľa ktorej pristupujúci dlžník G. R., s uvedením rodného čísla, OP, adresy, vyhlasuje, že sa oboznámil s textom dodatku, so zmenou zmluvy v tomto rozsahu súhlasí a s ohľadom na uzatvorenú dohodu o pristúpení sa zaväzuje plniť dohodnuté práva a povinnosti. Ďalej je uvedené miesto a dátum - Martin, dňa 25.10.2016, k textu pristupujúci dlžník je uvedený G. R. a podpis. Podľa okresného súdu z uvedených listín nebolo možné vyhodnotiť, v zmysle vyjadrenia žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu, že listina - pristúpenie k záväzku na č.l. 11 spisu je súčasť dodatku k zmluve o povolenom prečerpaní, ktorú právny predchodca žalobcu E. podpísal, a to z toho dôvodu, že dodatok k zmluve o povolenom prečerpaní je uzatvorený medzi tam (v záhlaví) označenými zmluvnými stranami E., IČO: 00 151 653 ako banka a SPONGE, s.r.o., IČO: 47 704 764 ako dlžník. V záhlaví tohto dokumentu absentuje tretí subjekt - G. R. (žalovaný) ako pristupujúci dlžník. Tiež za textom Dodatku k Zmluve o povolenom prečerpaní za bodom III. Záverečné ustanovenia predmetného dodatku a dátumom spísania a podpísania tohto dodatku sa uvádzajú podpisy zástupcov E. a dlžníka Sponge s.r.o.. Až následne, na samostatnej, neočíslovanej listine, bez označenia zmluvných strán, je spísaný text: „Pristupujúci dlžník G. R., r.č. XXXXXXXXXX, občiansky preukaz Y. XXXXXX, I. podpisom vyhlasuje, že sa oboznámil s textom Dodatku, so zmenou Zmluvy v tomto rozsahu súhlasí a s ohľadom na uzatvorenú Dohodu o pristúpení sa zaväzuje plniť dohodnuté práva a povinnosti“, nasleduje miesto a dátum: Martin dňa 25.10.2016, text pristupujúci dlžník, uvedený G. R. a podpis. Takto podpísanú listinu
- len G. R., nebolo možné vyhodnotiť, že je súčasťou dodatku k zmluve o povolenom prečerpaní, ani že pristúpenie k záväzku bolo podpísané aj veriteľom, teda, že predmetná listina spĺňa písomnú formu právneho úkonu, ako to predpokladá ust. § 533 Občianskeho zákonníka, lebo forma právneho úkonu je spôsob, akým sa právny úkon prejavuje navonok. Okresný súd poukázal na to, že už zo samotného pojmu právny úkon vyplýva, že prejav vôle sa musí vyjadriť v nejakej forme. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti, ktorá v konkrétnom prípade splnená bola, teda text právneho úkonu bol zachytený v samotnom texte listiny a ďalšou náležitosťou je podpis konajúcej osoby. Táto náležitosť písomného právneho úkonu spočíva v tom, že podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle. Podpis je teda ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej
formy prejavu, bez podpisu - v konajúcej veci veriteľa sa písomný právny úkon považuje za neúplný, a teda neplatný právny úkon. Podľa okresného súdu nemožno vychádzať zo skutočnosti, že podpísaním dodatku k zmluve o povolenom prečerpaní veriteľom bolo veriteľom podpísané aj sporné pristúpenie k záväzku na č.l. 11, ako to tvrdil žalobca, lebo toto pristúpenie nebolo obsahom predmetného dodatku. Žalobca ho doložil k žalobe ako samostatnú listinu podpísanú len žalovaným.
7. Okresný súd posúdil, že okrem chýbajúceho podpisu konajúcej osoby, a to veriteľa, je tento právny úkon neplatný aj pre jeho neurčitosť, ako to namietal aj žalovaný. Z textu listiny, ktorú podpísal G., označený ako pristupujúci dlžník, nie je zrejmé, ktorého dodatku, ku ktorej zmluve sa vyhlásenie G. R. týka. Potom aj v prípade, ak by predmetná listina spĺňala náležitosť, a to podpis konajúcej osoby veriteľa, je tento právny úkon neplatný aj v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nebol urobený dostatočne určito. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, ako v konajúcej veci, potom určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je tento úkon zaznamenaný. Nestačí, že by účastníkom zmluvy bolo jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je spoznateľné z textu listiny, čo možno konštatovať v danom prípade. Len zo samotnej listiny, kde G. podpísal text: „Pristupujúci dlžník G. ...“ nie je dostatočne určitý predmet záväzku, konkrétne určité práva a povinnosti, teda s textom akého dodatku, so zmenou akej zmluvy žalovaný súhlasí. Neboli dostatočne určité povinnosti, ktoré sa žalovaný v zmysle predmetnej listiny zaväzuje plniť. Okresný súd zvýraznil, že prejav vôle by nemal vzbudzovať pochybnosti o jeho obsahu nielen u samotných zmluvných strán, ale ani u tretích osôb.
8. Okresný súd poukázal aj na argumentáciu žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, že na základe trojstrannej Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 8.12.2014 sa zaviazal ako pristupujúci dlžník na úhradu povoleného prečerpania vo výške 8.500 Eur, teda nie na zaplatenie záväzku v zmysle Dodatku zo dňa 25.10.2016 a pristúpenia k záväzku zo dňa 25.10.2016. Toto tvrdenie žalovaného dotvrdil aj list právneho predchodcu žalobcu E.. zo dňa 25.6.2020, adresovaný žalovanému (č.l. 72 spisu), v ktorom sám odkazuje na Zmluvu o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.12.2014, že súčasťou zmluvy o úvere bola aj Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 8.12.2014, ktorou sa žalovaný stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Teda k dátumu 25.6.2020, ako je datovaný list pôvodného veriteľa, kedy podľa žalobcu už malo byť podpísané pristúpenie k záväzku na č.l. 11 spisu, právny predchodca žalobcu takýmto právnym úkonom neargumentoval. K tomu okresný súd odkázal aj na obsah žaloby, konkrétne článok II. bod 2 a čl. II. bod 4 zmluvy o úvere a dohody.
9. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaný sa stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi vo vzťahu k žalovanému nároku na základe právnych úkonov Dodatku k Zmluve o povolenom prečerpaní zo dňa 25.10.2016 a listiny na č.l. 11 spisu v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, preto žalobu zamietol.
10. K úplnosti okresný súd uviedol, že dôvodnosť uplatneného nároku nebola preukázaná aj s ohľadom na námietku žalovaného čo do rozdielnosti účtov, keď povolené prečerpanie sa povoľuje k účtu č. XXXXXXXXXX a na výpise z úveru sa uvádza iné číslo úveru: XXXXXXXXXX. Žalobca túto rozpornosť ku dňu rozhodovania neodstránil a nepreukázal, že žalovaný nárok je nárokom podľa Dodatku k Zmluve o povolenom prečerpaní zo dňa 25.10.2016. Pokiaľ zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19.5.2021 vysvetlil, ako mohlo dôjsť k zmene účtu, na ktorom sa t.č. vedie dlžná suma zo zmluvného nároku podľa dodatku k zmluve o povolenom prečerpaní, toto ostalo iba v teoretickej rovine, bez preukázania, že práve na účte XXXXXXXXXX je vedený zostatok z účtu XXXXXXXXXX, ku ktorému bolo dlžníkovi povolené prečerpanie predmetným dodatkom, za situácie, keď žalovaný uvedené popieral, ako aj výšku nároku. Žalobca na výzvu okresného súdu k uvedenej obrane žalovaného predložil znovu rovnaký výpis z účtu ako k žalobe, z ktorého nebolo možno verifikovať, či preklopenie práve tam uvedenej sumy, v zmysle vyjadrenia zástupcu žalobcu na pojednávaní, bolo práve z účtu, ku ktorému bolo povolené prečerpanie v zmysle dodatku k zmluve o povolenom prečerpaní. Potom, okrem neplatnosti právneho úkonu - pristúpenie k záväzku na č.l. 11 a v tejto súvislosti nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, nebolo možné verifikovať ani dôvodnosť žalovanej sumy, či práve táto suma súvisí s tým dodatkom k zmluve o povolenom prečerpaní, na ktorý žalobca v žalobe odkazoval a ktorý ako dôkaz k žalobe pripojil.
11. Okresný súd zopakoval, že podľa § 216 ods. 1 CSP je viazaný žalobným návrhom nielen čo do výšky žalovanej sumy, ale aj skutkovými okolnosťami, na základe ktorých si uplatňuje žalobca proti žalovanému
nárok, že civilné sporové konanie je ovládané dispozičným a prejednacím princípom, pričom je to žalobca, ktorý vymedzuje predmet sporového konania, pokiaľ ide o konkrétny právny vzťah, konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému má poskytnúť súd ochranu a rovnako aj výšku alebo rozsah plnenia, ktoré z daného nároku žiada.
12. Argumentáciu žalovaného, že k predmetnému bankovému účtu nemá žiadne dispozičné oprávnenia, nakoľko tieto previedol na nového konateľa dlžníka - spoločnosť Sponge s.r.o., okresný súd vyhodnotil ako bez relevancie na predmet sporu. Podstatné podľa okresného súdu bolo to, či žalovanému vznikol záväzok z listiny na č.l. 11 spisu, na základe ktorej žalobca voči žalovanému odôvodnil zaplatenie žalovanej sumy. Aj skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol (odsek 21. rozsudku), boli bez relevancie na žalobou uplatnený nárok, keďže bolo podstatné vyhodnotiť, či došlo k platnému pristúpeniu k záväzku žalovaným v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka.
13. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalobca s poukazom na ust. § 533, § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, že daný právny úkon
- dohoda o pristúpení k záväzku je pre chýbajúci podpis veriteľa na tretej strane listiny, ktorá obsahuje pristúpenie k záväzku žalovaného, z tohto titulu neplatným právnym úkonom. Z dôsledného pozretia tejto listiny - dodatku je evidentné, že na druhej strane, na ktorej sa nachádzajú podpisy konateľa spoločnosti Sponge s.r.o. - žalovaného a osôb konajúcich za E., nie je dostatok priestoru pre akúkoľvek textáciu, a preto logicky došlo k posunu textu obsahujúceho pristúpenie k záväzku žalovaného na stranu tri. V tejto súvislosti dal do pozornosti Nález Ústavného súdu SR z 3. júla 2008, sp. zn. I. ÚS 242/07. Skutočnosť, že v záhlaví dodatku absentuje žalovaný ako pristupiteľ k záväzku, nepovažoval za dôvod, pre ktorý musí byť takýto úkon neplatným právnym úkonom. Ak podmienkou uzavretia zmluvy o úvere na poskytnutie úverového limitu vo výške 8.500 Eur bolo zabezpečenie úveru formou pristúpenia k záväzku, tak mal za evidentné, že pri navýšení úverového limitu na 35.000 Eur, bude banka taktiež trvať na určitom spôsobe zabezpečenia takéhoto záväzku, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje pôvodný úverový limit. Na tomto mieste odvolateľ citoval časť z Nálezu Ústavného súdu SR z 3. júla 2008, sp. zn. I. ÚS 242/07, odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2006, sp. zn. 2Cdo 281/2005 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. júla 2008, sp. zn. 21Cdo 2730/2007. Podľa žalobcu, žalovaný nijakým relevantným spôsobom nepreukázal, že by 25.10.2016 ako pristupujúci dlžník podpísal v E. aj iný dodatok ako ten, ktorý bol súčasťou žaloby, a ani to, že listinou, na ktorej je pristúpenie k záväzku, ktorá je očíslovaná ako strana tri (3), bolo manipulované, prípadne, že strana tri nepatrí k predmetnému dodatku. Žalovaný vo svojich podaniach nespochybnil, že dodatok podpísal, na svoju obranu žalovaný uviedol, že na pristúpení k záväzku absentuje podpis veriteľa, ktorý sa však nachádza na druhej strane dodatku. Z podaní žalovaného nevyplýva, že by akokoľvek spochybňoval celistvosť listiny - dodatku. Takéto tvrdenie žalovaného je v rozpore s ustálenou judikatúrou, že právne úkony treba vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu vôle toho, kto právny úkon urobil a s prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta. Žalovaný nespochybnil svoj podpis na pristúpení k záväzku k predmetnému dodatku a nijakým spôsobom ani nespochybnil to, že svojím podpisom pristúpil k záväzku dlžníka. S odstupom času sa žalovaný snaží svojimi argumentmi presvedčiť súd, že pristúpenie k záväzku podpísal, jeho vôľa pristúpiť k takémuto záväzku je evidentná, ale poukazuje na to, takýto právny úkon je údajne neplatný, a teda ho nemôže plniť. Snahou žalovaného je vyhnúť sa plneniu žalobcu, vzniknutému z titulu platnej a účinnej zmluvy. Napriek tomu, že sa nejedná o spor s ochranou slabšej strany, okresný súd prijal argumenty žalovaného za dostatočné a napriek ustálenej judikatúre sa odklonil od výkladu v prospech platnosti právneho úkonu.
15. K záveru okresného súdu, že právny úkon dohody o pristúpení je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný z dôvodu, že nie je dostatočne určitý, sa žalobca nestotožnil. Mal za to, že pristúpenie k záväzku je neoddeliteľnou súčasťou dodatku. Obsah listiny sa nachádza na strane očíslovanej číslom tri (3). Predchádzajúca listina, na ktorej sú podpisy osôb konajúcich za pôvodného veriteľa a konateľa Sponge s.r.o., je na strane očíslovanej číslom dva (2). Textácia dodatku je na strane číslo jedna (1) a dva (2). V článku I. dodatku je uvedené, že banka a dlžník uzavreli dňa 08.12.2014 Zmluvu o povolenom
prečerpaní č. XXXXXXXXXX.. Z uvedeného je jednoznačné, že dodatkom sa upravuje pôvodná zmluva o povolenom prečerpaní, na základe ktorej došlo k čerpaniu úveru vo výške 8.500 Eur. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014. Ďalej uviedol, že v zmysle článku III. bod 4 zmluvy o povolenom prečerpaní sa všetky právne vzťahy výslovne zmluvou neupravené, budú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, a preto poukázal na citáciu ust. § 266 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka.
16. K rozdielnosti účtov, t.j. účtu, na ktorý bolo poskytnuté povolené prečerpanie a technického účtu, žalobca uviedol, že prílohou žaloby bolo Odstúpenie od zmluvy zo dňa 29.6.2019. Z uvedenej listiny explicitne vyplýva, že banka odstupuje od zmluvy, na základe ktorej poskytla a vedie účet číslo XXXXXXXXXX., na ktorý bolo poskytnuté povolené prečerpanie. Táto pohľadávka zahŕňa aj pohľadávku banky z povoleného prečerpania. Ďalej v texte banka uvádza, že pohľadávku banky je potrebné uhradiť na číslo účtu XXXXXXXXXX. Uvedená listina tak dostatočným spôsobom preukazuje, že sa jedná o pohľadávku vzniknutú z titulu povoleného prečerpania. Účet XXXXXXXXXX je technickým účtom, ktorý bol vytvorený za účelom vysporiadania splatnej pohľadávky z povoleného prečerpania. Nakoľko odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu účtu č. XXXXXXXXXX, ktorým ak by ostal v platnosti, tak by napr. podliehal poplatkom za vedenie účtu. Je teda logické, že po odstúpení od zmluvy banka pristúpi k zrušeniu pôvodného účtu. Takáto prax bánk je bežná a nie je ničím výnimočná. Technické účty používajú banky aj v prípade, ak je na účet dlžníka vedené exekučné konanie. Napriek tomu, že okresný súd mal uvedený dôkaz k dispozícii, vyhodnotil ho podľa žalobcu nesprávne, resp. na tento dôkaz vôbec neprihliadol. | 17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, žalobca mal za to, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu svedčiaceho v prospech ním deklarovanej neplatnosti dodatku a dohody o pristúpení k záväzku v spojení so zjavne jednostranným a formalistickým prístupom k zákonným kritériám interpretácie platnosti dodatku a dohody o pristúpení k záväzku je v rozpore nielen s judikatúrou Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, ale aj s platnou legislatívou. Odôvodnenie a argumenty okresného súdu navodzujú dojem, že sa jedná o spor s ochranou slabšej strany - spotrebiteľa, čo vylučuje, nakoľko zmluva o úvere bola poskytnutá obchodnej spoločnosti. Nárok žalobcu je dôvodný. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobca k odvolaniu priložil listinu: Dodatok k Zmluve o povolenom prečerpaní (č.l. 192-193 spisu).
18. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný (č.l. 210-212 spisu). Žalovaný uviedol, že nenamieta ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z ust. § 35 ods. 1 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prejav vôle nesmie vzbudzovať pochybnosti, avšak v danom dokumente nie je možné určiť, k akému ručiteľskému záväzku tento prejav smeruje a s akým dodatkom sa spája. Navyše, identifikačné údaje žalovaného sa nenachádzajú v záhlaví dokumentu pri stranách dodatku, z čoho jasne vyplýva vôľa pôvodného veriteľa E. aby ako fyzická osoba nebol účastníkom tohto právneho vzťahu. Z uvedených ustanovení taktiež vyplýva, že právny úkon musí byť určitý, čo v tomto prípade nie je naplnené. Na priloženej listine nie je totiž uvedené, k akému dodatku sa vzťahuje, ani číslo dodatku a nie je určený ani iným identifikačným znakom, ktorý by potvrdzoval, že sa jedná o dokument súvisiaci s predmetným dodatkom. Samostatne stojace číslo 3 nemôže byť brané ako podklad napĺňajúci prvok určitosti. Aj pôvodný veriteľ E. túto zaužívanú formu aplikuje, uvádza sa na dokumentoch minimálne číslovanie strán v takom formáte, kde je uvedený aj celkový počet strán dokumentu. V ustanovení § 34 Občiansky zákonník predpokladá, že strany budú dbať o odstránenie rozporov, avšak absencia jednotlivých identifikačných prvkov, ale aj označenie mojej osoby v záhlaví daného dokumentu vytvára priestor pre neurčitosť a rozpory. Mal za to, že neboli dodržané základné znaky nevyhnutné pre platnosť právneho úkonu a že sporný dokument (označený na spodnej časti strany číslom 3) nebol súčasťou predmetného dodatku. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa stotožnil s názorom okresného súdu, že sa jedná o neplatný právny úkon, pretože nespĺňa formu požadovanú zákonom, je neurčitý a plný rozporov.
19. K vyjadreniu žalobcu, že na (druhej) strane dodatku nie je dostatok priestoru pre akúkoľvek ďalšiu textáciu, žalovaný uviedol, že dokument predložený k odvolaniu nezodpovedá pôvodnému dokumentu, ktorý je súčasťou spisu. Dokument je upravený tak, aby navodzoval dojem nedostatočného priestoru pre text, ktorý mal byť údajne posunutý na ďalšiu (tretiu) stranu. Spodné hrany číslic 2, ktoré sa nachádzajú
v päte dokumentu, sú od seba vzdialené takmer 1 cm, čo vykazuje znaky upravovania dôkazu. Bez tejto vizuálnej pomôcky (úpravy - zmenšenia) by bolo možné jasne určiť, že by sa uvádzaný text na predmetnú stranu zmestil. Žalovaný neuznáva, že sa jedná o text súvisiaci s predmetným dodatkom, len upriamuje pozornosť na irelevantnosť žalobcových tvrdení a jeho praktiky. K námietkam žalobcu o prehnanom formalizme súdu, k poukazu na to, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady, žalovaný uviedol, že práve zmluvy sa vyhotovujú ako prejav vôle strán. Pôvodný veriteľ svojím podpisom dodatku potvrdil, že obsah tejto listiny zodpovedá prejavu jeho vôle. Nakoľko v predmetnom dodatku nebol v záhlaví uvedený pristupujúci dlžník ako strana, je zjavná vôľa strán, že dodatok bude uzavretý len medzi dvomi stranami - E. a spoločnosťou Sponge s.r.o.. To, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným ako pristupujúcim dlžníkom Dohodu o pristúpení k záväzku na sumu 8.500,00 Eur, nevytvára predpoklad, že tak chcel urobiť aj pri spornom dodatku, nakoľko týmto smerom nebola vôľa pôvodného veriteľa prejavená. V celom dodatku nie je žiadna zmienka o pristupujúcom dlžníkovi - nie je uvedený v záhlaví ako strana a ani v jednotlivom texte dodatku nie je uvedené žiadne ustanovenie o pristúpení k záväzku pristupujúcim dlžníkom. Nakoľko je vôľa vnútorným stavom konajúcej osoby a nie je poznateľná interpretom právneho úkonu, je zrejmé, že vzhľadom na takmer 30-ročnú prax pôvodného veriteľa by v prípade, že by chcel prejaviť svoju vôľu a zaviazať v predmetnom dodatku aj žalovaného ako pristupujúceho dlžníka, tak by ho uviedol v záhlaví ako stranu a implementoval by tieto ustanovenia aj do samotnej textácie. Podľa žalovaného je síce dodatok k zmluve o povolenom prečerpaní platný, avšak nie je záväzný pre neho ako fyzickú osobu, ale len pre strany dodatku - E. a spoločnosť Sponge s.r.o.. Žalovaný od začiatku namietal celistvosť dodatku a skutočnosť, že nie je možné identifikovať, o aké pristúpenie k záväzku sa jedná v prípade sporného dokumentu. Žalobca sa svojimi vyjadreniami snaží, po zistení, že nemá právny nárok na vymáhanie pohľadávky od žalovaného ako fyzickej osoby, aby údajný právny úkon konvalidoval, avšak pri uzatváraní právnych úkonov je analógia neprípustná (ak podpísal jednu zmluvu, musel podpísať aj druhú), v ktorej súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 73/2009. Podľa žalovaného nie je možné predmetný dodatok a údajné pristúpenie k záväzku vykladať dvojakým spôsobom a na základe toho uprednostniť výklad, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, avšak je ho možné vykladať len takým výkladom, ktorý zakladá jeho neplatnosť.
20. Nakoľko u pôvodného veriteľa nastali údajné technické problémy už pri vystavovaní upomienok (2x uvedená suma o 20.351,91 Eur nižšia ako je v súčasnosti vymáhaná), je pravdepodobné, že nastala u pôvodného veriteľa chyba aj pri priradení ručiteľského vyhlásenia k predmetnému dodatku. Ak je žalobca názoru, že sa nejedná o chybu, žiadal, aby jasne a nevyvrátiteľne preukázal, že predmetné neurčité a sporné pristúpenie k záväzku sa týka uvedeného dodatku.
21. K rozdielnosti účtov žalovaný poukázal na to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatňovaného nároku a ani, že takýto nárok je nárokom reálnym, preneseným z pôvodného účtu. Verifikácia dôvodnosti uplatňovaného nároku zostala v teoretickej rovine bez preukázania akéhokoľvek dôkazu žalobcom, a to aj napriek tomu, že ho k preukázaniu vyzval aj okresný súd, pričom žalobca len stroho zopakoval svoje tvrdenia bez toho, aby nevyvrátiteľne preukázal dôvody navyšovania ako aj samotnej výšky nároku. Žalovaný ďalej poukázal aj na to, že v spoločnosti Sponge s.r.o. nastala dňa 13.10.2017 zmena vo vlastníctve a vedení spoločnosti, a to aj zmena štatutárneho orgánu Sponge s.r.o.. Ako bývalý štatutárny orgán preto previedol všetky práva a povinnosti vyplývajúce z činnosti spoločnosti na nového konateľa spoločnosti A., a teda aj pristúpenie k záväzku (všetky pohľadávky, ale aj záväzky). Pôvodnému veriteľovi bola dňa 15.03.2018 jasne položená otázka, či pôvodný veriteľ eviduje akýkoľvek právny a/alebo iný vzťah G. ako fyzickej osoby k predmetnému bankovému účtu. Na tento list prišlo žalovanému vyjadrenie pôvodného veriteľa č. XXXXXXXX/XXXX, kde sám pôvodný veriteľ uvádza, že objasňuje vzťah žalovaného k danému bankovému účtu a že z dôvodu individuálneho pochybenia pracovníka E. nedošlo k dostatočnej aktualizácii údajov. Táto skutočnosť nebola nikdy vyvrátená, a to ani pôvodným veriteľom, ani žalobcom a ani nebola nikdy namietaná alebo spochybnená. Upozornil na to, že ho pôvodný veriteľ už vtedy neevidoval ako disponenta účtu, a neevidoval žiadny právny a ani iný vzťah žalovaného k tomuto účtu, čo zahŕňa aj pristúpenie k záväzku. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že žalovaný pri úhrade platby, ktorú od neho neoprávnene žiadal pôvodný veriteľ, musel uhradiť poplatok 3 Eur, nakoľko už pôvodný veriteľ neevidoval jeho vzťah k bankovému účtu, čím pôvodný veriteľ sám uznal, že v liste č. XXXXXXXX/XXXX pod pojmom údaje nie sú zahrnuté len údaje o disponentovi k účtu, pretože ak by neaktualizoval údaje o disponentovi, poplatok 3 eurá by sa uhrádzať nemusel. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný veriteľ neaktualizoval údaje o pristúpení k záväzku, nie o disponentovi
účtu, a to z dôvodu individuálneho pochybenia pracovníka pôvodného veriteľa. Na základe uvedeného nemá žalobca právny nárok na uplatňovanie predmetnej spornej pohľadávky. Žalovaný poznamenal, že všetky dokumenty potrebné na prevod pristúpenia k záväzku boli podpísané a zostali pôvodnému veriteľovi, nakoľko jeho pracovníčka nemala aj napriek dohode pripravené všetky podklady a bolo potrebné prísť opakovane. Na toto druhé stretnutie už nebol prizvaný. Celé konanie pôvodného veriteľa a žalobcu vykazuje znaky upravovania skutočností podľa ich potrieb. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal oprávnenosť vymáhaného nároku. Celý návrh žalobcu je nedôvodný a neuznáva ho naďalej v plnom rozsahu, čo do dôvodu aj výšky. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
22. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 222 - 224 spisu). Mal za to, že vôľa zmluvných strán podpísať dodatok k zmluve o povolenom prečerpaní a pristúpiť k záväzku pôvodného veriteľa je zjavná a dostatočne určitá. Ak pôvodný veriteľ pri poskytnutí úveru vo výške 8.500 Eur vyžadoval zabezpečenie úveru formou pristúpenia k záväzku žalovaného, tak je logické, že v prípade, ak dôjde k štvornásobnému navýšeniu úveru v zmysle dodatku, tak bude trvať taktiež na určitej forme zabezpečenia. Zo strany žalovaného je naivné si myslieť, že banka poskytne klientovi úver 8.500 Eur a vyžaduje určitú záruku a pri navýšení tohto úveru na 35.000 Eur už upustí od akejkoľvek formy zabezpečenia. Tvrdenie žalovaného, že pôvodný veriteľ prejavil vôľu uzavrieť dodatok len s dlžníkom a nie so žalovaným ako fyzickou osobou, je v rozpore s elementárnou logikou. Žalobca citoval ust. § 533 Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplývajú podmienky, ktoré musí spĺňať dohoda o pristúpení k záväzku. Mal za to, že dohoda o pristúpení k dodatku spĺňa zákonné náležitosti. Ak žalovaný tvrdí, že v zmysle § 43 Občianskeho zákonníka vznikli rozpory, ktoré vytvorili priestor pre neurčitosť týchto právnych úkonov, tak je zarážajúce, že žalovaný na tieto údajné rozpory, ktoré podľa neho nie sú v súlade s legislatívou, nepoukázal už pri podpise či už dohody o pristúpení k záväzku alebo dodatku. V čase podpisu, keď potreboval načerpať úver poskytnutý pôvodným veriteľom, tak mu tieto podmienky prišli legitímne, ale aktuálne, keď je potrebné vysporiadať záväzok, tak už sú podmienky, za ktorých došlo k načerpaniu úveru, resp. jeho navýšeniu v rozpore so všetkým.
23. Voči tvrdeniu, že akýmkoľvek spôsobom upravoval predmetný dodatok, sa žalobca ohradil. Uviedol, že má k dispozícii len tie podklady, ktoré mu boli odovzdané pôvodným veriteľom a tieto boli priložené k žalobe a k odvolaniu ako dôkazy preukazujúce nárok žalobcu. Tvrdenie, že sa údajne snaží konvalidovať právny úkon, považoval za ničím nepodložené a nie je mu jasné, na základe akých indícií dospel žalovaný k tomuto presvedčeniu. Skutočnosť, že v upomienke zasielanej pôvodným veriteľom boli vplyvom technickej chyby v informačnom systéme vygenerované nesprávne údaje, podľa žalobcu nie je možné prirovnávať k údajnému chybnému ručiteľskému vyhláseniu. Všetky upomienky sú tlačené na centrále, ich tlač je automatizovaná, dohoda o pristúpení k záväzku je vyhotovovaná a podpisovaná na pobočke banky zamestnancom pobočky. Žalobca súhlasil s tvrdením žalovaného, že nepodpísal ručiteľské vyhlásenie, nakoľko mal za to, že žalovaný podpísal dohodu o pristúpení k záväzku, čo je inštitút odlišný od ručiteľského vyhlásenia. Tvrdenie žalovaného je v rozpore s výzvami zasielanými žalovanému ako pristupujúcemu dlžníkovi potom, ako došlo k zmene štatutárneho zástupcu u dlžníka. Výzvou zo dňa 4.5.2020 vyzval pôvodný veriteľ žalovaného, aby z titulu dohody o pristúpení vysporiadal splatnú pohľadávku, ktorá predstavuje sumu 35.914,22 Eur. K tvrdeniu žalovaného, že nijakým spôsobom nepreukázal rozdielnosť účtov a že takýto nárok je preneseným z pôvodného účtu, žalobca mal za to, že uvedená skutočnosť je dostatočným spôsobom preukázaná v Odstúpení od zmluvy zo dňa 29.6.2019, z ktorého explicitne vyplýva, že banka odstúpila od zmluvy, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý účet E. Pohľadávka na tomto účte aj z titulu povoleného prečerpania predstavuje sumu 34.615,20 Eur. Ak došlo k odstúpeniu od zmluvy, tak pôvodný účet dlžníka bol uzavretý, resp. zrušený, pre účely vysporiadania pohľadávky banky bol vytvorený technický účet E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol dlžníkovi oznámený v odstúpení od zmluvy. Dlžník bol upozornený, že pohľadávku je možné vysporiadať len na tento účet. Uvedené preukazuje aj výpis z technického účtu, kde je k 29.6.2019 v popise transakcie čerpanie. 29.6.2019 došlo k odstúpeniu od zmluvy a k preklopeniu pohľadávky banky z pôvodného účtu dlžníka na nový technický účet.
24. Tvrdenie žalovaného, že ako bývalý štatutárny zástupca previedol všetky práva a povinnosti z činnosti obchodnej spoločnosti na nového konateľa, a teda aj pristúpenie k záväzku, považoval za irelevantné a v rozpore s platnou legislatívou. Žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že nový štatutár dlžníka prevzal namiesto neho všetky práva a povinnosti vyplývajúce
z dohody o pristúpení k záväzku. Z ust. § 533 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že tretia osoba ako pristupujúci dlžník k záväzku pôvodného dlžníka sa musí dohodnúť písomne s veriteľom. Pôvodný veriteľ by musel súhlasiť s takouto zmenou. Žalovaný prevodom obchodného podielu a zmenou štatutárneho zástupcu dlžníka, dosiahol len zmenu vlastníckej štruktúry a zmenu štatutárneho zástupcu. Takáto zmena však nemá žiadny vplyv na jeho záväzok vyplývajúci z dohody o pristúpení k záväzku, ktorú podpísal ako fyzická osoba. Ak u dlžníka došlo k zmene vlastníckej štruktúry a zmene konateľa, tak je logické, že žalovaný nemá mať prečo dispozičné právo k účtu. Podľa žalobcu uplatnený nárok je dôvodný, a preto žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.
25. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný (č.l. 242-246 spisu). Mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmetné neurčité a sporné pristúpenie k záväzku sa týka predmetného dodatku tak, ako bol dotazovaný žalovaným v predchádzajúcom vyjadrení. Takýto prejav vôle vzbudzuje pochybnosti o jeho pravosti a nespĺňa formu požadovanú zákonom, nakoľko v ňom absentuje identifikácia zmluvnej strany, podpis veriteľa a priradenie pristúpenia k záväzku k predmetnému dokumentu. Navyše absentujú základné informácie o záväzku, ku ktorému sa mal údajne zaviazať. Žalobca sa odvoláva vo svojom vyjadrení na tvrdenie, že prejav vôle uzavrieť dodatok len s dlžníkom, je v rozpore s elementárnou logikou. Ak by žalovaný aj napriek tomu, že je právny úkon absolútne neplatný, aplikoval tvrdenia žalobcu o logike, je logické, že vôľová zložka na pristúpenie k záväzku bude absentovať po prevode obchodného podielu a zániku jeho osoby ako štatutárneho zástupcu. Práve to, že by sa zaviazal plniť za osobu, na ktorú nemá žiadny vplyv, dosah, nie je v štruktúre takejto spoločnosti a ani nie je jeho blízkou osobou, postráda elementárnu logiku.
26. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nepoukázal na rozpory už pri podpise, žalovaný uviedol, že nebol zmluvnou stranou pri tomto dodatku, a teda žiadny rozpor alebo neurčitosť v čase uzavretia neexistoval. Navyše pôvodný veriteľ sám uznal svojim listom po prevode obchodnej spoločnosti (obchodný podiel a aj štatutárny orgán), že nemá žiadny právny a ani iný vzťah k predmetnému bankovému účtu. Žalovaný mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu, čo nie je možné ho dodatočne zhojiť odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidácia), o čo sa snaží žalobca. Vzhľadom na technickú chybu, ktorá vznikla na strane pôvodného veriteľa, nie je jasné, akým spôsobom je možné, aby informačný systém, ktorý je automatizovaný, mohol vygenerovať nesprávne údaje a následne neskôr bez zásahu vygenerovať zase údaje údajne správne. Žiadal preto o doloženie reportu o takejto technickej chybe pôvodného veriteľa, nakoľko v opačnom prípade nie je možné na takéto vyjadrenie prihliadať, a teda žalobca nedokáže hodnoverne preukázať výšku uplatňovanej pohľadávky. Nakoľko mal však pôvodný veriteľ toľko technických chýb v predmetnej veci, je možné, že nastala chyba aj pri dohode a omylom k nej bolo priložené aj toto vyhlásenie, najmä ak sa jedná o ľudský faktor a s prihliadnutím na to, že pôvodný veriteľ sám uznal neexistenciu akéhokoľvek právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom a žalovaným. Ak žalobca súhlasil s tvrdením, že žalovaný nepodpísal ručiteľské vyhlásenie, ale dohodu o pristúpení k záväzku, tak k tomu žalovaný uviedol, že v prípade, že by sa jednalo o dohodu o pristúpení k záväzku, bol by uvedený v predmetnom dokumente ako strana, avšak nie je tam ako fyzická osoba uvedený vôbec. Dodatok podpísal len ako konateľ spoločnosti Sponge s.r.o. za túto spoločnosť a takisto v hlavičke absentuje identifikácia jeho osoby. Údajné pristúpenie k záväzku nemožno vyhodnotiť ako súčasť dodatku, nakoľko bolo predložené ako samostatná strana nesúvisiaca s dodatkom, absentuje strana v záhlaví dokumentu a podpis veriteľa a nie je zrejmé, ktorého dodatku, ku ktorej zmluve sa vyhlásenie týka. Podľa žalovaného predmetné sporné pristúpenie k záväzku predstavuje neplatný právny úkon. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca predložil dôkaz: VÝZVA zo dňa 04.05.2020, kde je uvedená suma 35.914,22 Eur bez príslušenstva. Považoval za zarážajúce, že žalobca uplatňuje svoju údajnú pohľadávku o takmer 10.000,00 Eur menej vo výške 26.650,00 Eur. Mal za zrejmé, že žalobca a ani pôvodný veriteľ sami nevedia, aká by mala byť výška predmetnej pohľadávky, a preto má dôvodnú pochybnosť o predloženej výške vymáhanej pohľadávky, ako aj o jej existencii. Podľa žalovaného žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal rozdielnosť účtov a že výška uplatňovaného nároku je nárokom z pôvodného účtu a nárokom zo zmluvy medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, a teda nie je možné verifikovať dôvodnosť žalovanej sumy a ani jej pôvodnosť. Ak sa žalobca vyjadroval k potvrdeniu pôvodného veriteľa, tak z predloženého listu je evidentné, že sa pôvodný veriteľ zaoberal akýmkoľvek právnym vzťahom medzi jeho osobou a pôvodným veriteľom, konkrétne účtom číslo E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V tomto liste je ďalej uvedené: „...z dôvodu individuálneho pochybenia pracovníka banky nedošlo k dostatočnej aktualizácii údajov, čím Banka naďalej evidovala vzťah Vašej osoby k predmetnému účtu.“ Keby sa jednalo len o dispozičné práva k predmetnému bankovému účtu, pôvodný veriteľ by okamžite argumentoval pristúpením k záväzku a
neospravedlňoval by sa za pochybenie pracovníka banky. Pôvodný veriteľ pravdepodobne až dodatočne zistil, že si pohľadávku žiadnym spôsobom nezabezpečil a snažil sa nekalo túto skutočnosť „napraviť“. Záverom žalovaný uviedol, že nepodarená snaha žalobcu spochybniť jeho spôsobilosť, nemá vplyv na absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu. Ako vtedajší štatutárny zástupca previedol všetky práva a povinnosti z činnosti spoločnosti na nového konateľa. Žalobca pravdepodobne pozabudol na fakt, že konateľ koná v mene spoločnosti a že dispozičné práva k bankovému účtu a aj ostatné práva a povinnosti môže previesť len konateľ. Žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
27. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 22.9.2021 bolo vyjadrenie žalovaného doručené na vedomie žalobcovi prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 250 spisu).
28. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
29. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/136/2021-255 zo dňa 14.03.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.03.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
30. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
31. Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenia, ktoré sa aplikujú na konanie pred krajským súdom, keďže sa krajský súd zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrenými v podanom odvolaní (č.l. 189 - 191 spisu), a to len tými, ktoré sa týkali posúdenia uplatneného nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP, za preukázaného splnenia poučovacej povinnosti okresným súdom podľa ust. § 153 a § 154 CSP, ktoré bolo obsiahnuté v Zápisnici o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 19.5.2021, po ktorom poučení právny zástupca žalobcu uviedol, že ...„nemáme ďalšie návrhy na dokazovanie“.
32. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu, vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
33. Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe súdu prvej inštancie vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v podstatných záveroch sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým okresný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 26.650 Eur s príslušenstvom, zamietol a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, závery ktorých odvolateľ namietal v odvolaní podanom proti rozsudku.
34. K námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu sa uvádza, že tento vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu podstatnú skutočnosť, majúcu za následok úvahu o prípadnej vade v procesnom právnom postupe súdu prvej inštancie, resp. o prípadnej nesprávnosti záverov rozhodnutia okresného súdu, vo vzťahu k posúdeniu právneho úkonu pristúpenia k záväzku. V danom prípade okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, podrobne opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré okresný súd prijal, dostatočným spôsobom vysvetlil. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.
35. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia, odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu, a to v rozsahu návrhov strán sporu vykonané dokazovanie, nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP. Dodáva odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať, v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/2004, sp. zn. IV. ÚS 252/04.
36. Podľa obsahu spisového materiálu, od začatia súdneho konania žalobca na základe vymedzených tvrdení v žalobe preukazoval aktívnu vecnú legitimáciu v spore, dôvodnosť uplatneného nároku o zaplatenie 26.650 Eur a na druhej strane žalovaný dôvodnosť tohto uplatneného nároku popieral.
37. Žalobca v žalobe uviedol tvrdenia, že dňa 08.12.2014 E. ako pôvodný veriteľ uzatvorila so spoločnosťou Sponge s.r.o., IČO: 47 704 764, Zmluvu o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXX a Dohodu o pristúpení k záväzku. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie povoleného prečerpania vo výške 8.500 Eur pre MIKRO podnikateľov za účelom financovania prevádzkových, resp. investičných potrieb dlžníka v súlade s jeho predmetom činnosti. Dňa 25.10.2016 uzavrel pôvodný veriteľ s dlžníkom a žalovaným Dodatok k zmluve o úvere, na základe ktorého došlo k navýšeniu povoleného prečerpania na sumu 35.000 Eur. Výzvou zo dňa 2.5.2018 oznámil pôvodný veriteľ dlžníkovi a žalovanému, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky, zároveň bol dlžník upovedomený, že predmetný účet bol blokovaný súdnym exekútorom. Ďalšou výzvou zo dňa 25.2.2019 oznámil pôvodný veriteľ dlžníkovi a žalovanému, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky a vzhľadom na porušenie zmluvných podmienok zo strany dlžníka, následne dňa 29.06.2019 pôvodný veriteľ pristúpil k odstúpeniu od zmluvy o úvere. Dlžník bol zároveň vyzvaný na uhradenie pohľadávky banky vo výške 34.615,20 Eur do 7 dní odo dňa doručenia odstúpenia. Žalobca aktívnu legitimáciu preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0228/2020/CE zo dňa 26.3.2020. K výške požadovaného nároku uviedol, že ku dňu postúpenia pohľadávky dlžná istina úveru predstavuje 26.650 Eur, ktorú preukazuje doložený výpis z úverového účtu. K tomuto tvrdeniu žalobca v žalobe doložil listinné dôkazy, a to dodatok k zmluve o povolenom prečerpaní (č.l. 10 spisu) spolu s listinou na č.l. 11 spisu, Odstúpenie od zmluvy zo dňa 29.06.2016 (č.l. 12 spisu), výpis z úveru za účtovné obdobie 29.06.2019, 19.10.2020, listinu zo dňa 02.05.2018, 25.02.2019, 04.05.2020, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0748/2020/CE zo dňa 22.09.2020.
38. Voči platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že na základe trojstrannej Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 08.12.2014 sa zaviazal ako pristupujúci dlžník na úhradu povoleného prečerpania vo výške 8.500 Eur. Namietal, že dodatok k zmluve o povolenom prečerpaní o zmene povoleného prečerpania na výšku 35.000 Eur predstavuje len dvojstrannú zmluvu medzi E. a Sponge s.r.o.. Ručiteľský záväzok nachádzajúci sa na údajnej tretej strane predstavuje neurčitý záväzok, nie je z neho možné identifikovať, k akému konkrétnemu dodatku sa vzťahuje a či sa vzťahuje k dodatku, ktorý predložil žalobca. Zároveň namietol, že záväzok nie je možné spájať s predmetným dodatkom, keďže pristupujúci dlžník nie je uvedený v dodatku ako zmluvná strana, záväzok je neurčitý, predmet záväzku nevyjadrený. Celý dodatok predstavuje dvojstranný právny úkon medzi bankou a dlžníkom. Ručiteľské vyhlásenie nespĺňa obligatórne náležitosti. Zároveň namietal, že nemá ako po zmene jeho postavenia, už na bývalého konateľa akýkoľvek dosah na nakladanie s bankovými účtami. Mal za to, že nie je subjektom
akéhokoľvek právneho vzťahu, ani iného vzťahu s bankovým účtom - IBAN: E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (č.l. 49 spisu). Zároveň namietal aj nezrovnalosti v označení účtov.
39. Na tieto skutkové tvrdenia žalovaného reagoval žalobca v podaní na č.l. 37 - 38 spisu, v ktorom tvrdenie žalovaného, že pristupujúci dlžník nie je uvedený v dodatku, považoval za zavádzajúce. Dodatok k Zmluve o povolenom prečerpaní zo dňa 25.10.2016 má tri strany. Na tretej a zároveň poslednej strane je explicitne uvedené, že pristupujúci dlžník - G. svojim podpisom vyhlasuje, že sa oboznámil s textom dodatku, so zmenou zmluvy v tomto rozsahu súhlasí a s ohľadom na dohodu o pristúpení sa zaväzuje plniť dohodnuté práva a povinnosti. Žalobca mal za to, že dohoda o pristúpení k záväzku dlžníka je v súlade s platnou legislatívou.
40. Spornou otázkou v rámci prvoinštančného konania, ako i odvolacieho konania, na základe podaného odvolania žalobcu bolo posúdenie existencie platného záväzku žalovaného z titulu pristúpenia záväzku podľa listiny na č.l. 11 spisu, očíslovanej v pravej spodnej časti číslicou 3, ktorá bola pripojená k dodatku k zmluve o povolenom prečerpaní.
41. Vo všeobecnosti uvádza krajský súd, že v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka je predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh voči veriteľovi.
42. Podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
43. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
44. Z textu listiny na č.l. 11 spisu krajský súd zistil, že ...„Pristupujúci dlžník G. R., s uvedením rodného čísla, čísla občianskeho preukazu a bydliska, podpisom vyhlasuje, že sa oboznámil s textom Dodatku, so zmenou Zmluvy v tomto rozsahu súhlasí a s ohľadom na uzatvorenú Dohodu o pristúpení sa zaväzuje plniť dohodnuté práva a povinnosti“, pod ktorým textom je uvedené „Martin, dňa 25.10.2016“ a ,,Pristupujúci dlžník - G. R.“ a podpis. Na tejto listine na č.l. 11 spisu absentuje podpis veriteľa. Listina na č.l. 11 spisu je označená na pravej spodnej strane č. 3. Táto listina je pripojená k Dodatku k Zmluve o povolenom prečerpaní, uzatvorenému medzi zmluvnými stranami E. a Sponge s.r.o. datovanému dňa 25.10.2016. Dodatok k Zmluve o povolenom prečerpaní obsahuje v záhlaví označenie zmluvných strán, v čl. I. Úvodné ustanovenia, v čl. II. Obsah Dodatku, v čl. III. Záverečné ustanovenia, miesto a dátum Martin, dňa 25.10.2016, pod ktorým sa v pravej časti nachádza označenie veriteľa E., s uvedením mien poverených pracovníkov a ich podpismi a na ľavej strane označenie dlžníka Sponge s.r.o., pod tým G. R. - konateľ a podpis.
45. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
46. Podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
47. Krajský súd zvýrazňuje, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti a podpisu. Písomnosť spočíva v tom, že prejav vôle konajúceho subjektu zahŕňa všetky podstatné náležitosti zachytené v písomnom texte listiny. Písomný prejav musí byť zároveň podpísaný. Teda k tomu, aby došlo k uzavretiu dvojstranného právneho úkonu, pristúpeniu k záväzku, pre platnosť ktorého sa vyžaduje písomná forma, bolo potrebné prehlásenie žalobcu (právneho predchodcu) a prehlásenie žalovaného. Inak povedané, bolo potrebné prehlásenie veriteľa a prehlásenie pristupujúceho dlžníka. Je zrejmé, že v prípade zákonom vyžadovanej písomnej formy je písomný prejav platný až od podpisu konajúcej osoby. Význam pri písomnom právnom úkone má práve podpis konajúceho. Podpis samotný priestorovo a obsahovo uzatvára nielen listinu, ale i samotný písomný
právny úkon. Podpis tak identifikuje konajúcu osobu a súčasne verifikuje obsah jeho prejavu vôle. Podpis taktiež preukazuje pravosť listiny, na ktorej sa nachádza. Teda, až od podpisu konajúcej osoby, ktorým verifikuje obsah jeho prejavu vôle, je písomný prejav platný. Nedodržanie písomnej formy robí právny úkon neplatným. Táto neplatnosť je pri nedodržaní písomnej formy stanovenej zákonom absolútna, ako vyplýva z ust. § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka.
48. Odvolací súd uvádza, že v rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca tvrdil, že došlo k podpísaniu dodatku a v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie okresným súdom, že daný právny úkon je pre chýbajúci podpis veriteľa na tretej strane listiny, ktorá obsahuje pristúpenie k záväzku žalovaného neplatným právnym úkonom, pretože na druhej strane dodatku sa nachádzajú podpisy konateľa, dlžníka - Sponge s.r.o. a osôb konajúcich za E. a keďže na tejto druhej strane nie je dostatok priestoru pre akúkoľvek textáciu, a preto logicky došlo k posunu textu obsahujúceho pristúpenie k záväzku žalovaného na stranu 3, tak s týmto záverom krajský súd nesúhlasí. Z listiny dodatku na č.l. 10 spisu je nepochybne zrejmé, že dodatok k zmluve o povolenom prečerpaní, jeho jednotlivé články I. až III. boli obsahovo a priestorovo uzavreté podpismi osôb oprávnených konať za veriteľa E. a dlžníka Sponge s.r.o., ktorý dlžník konal prostredníctvom konateľa spoločnosti Sponge s.r.o., pričom išlo o konanie v zmysle ust. § 13 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka, teda išlo o konanie štatutárnym orgánom za dlžníka. Na č.l. 11 spisu, a to listine označenej „3“ je uvedený podpis pristupujúceho dlžníka G. označeného rodným číslom, číslom OP a bydliskom, teda fyzickou osobou samostatne konajúcou. Text týkajúci sa vyhlásenia pristupujúceho dlžníka, ktorý obsahovo zodpovedá štruktúre ust. § 533 Občianskeho zákonníka, však nie je verifikovaný osobou konajúcou za veriteľa, teda absentuje tu prejav vôle konajúceho subjektu za veriteľa. Z tohto zistenia, a to absencie podpisu veriteľa, bolo nevyhnutné konštatovať to, že nebola splnená obligatórna náležitosť dohody o pristúpení k záväzku, a to prejav vôle veriteľa. Keďže dohoda o pristúpení k záväzku musí mať písomnú formu, konkludentným spôsobom ju nie je možné uzatvoriť, potom bolo potrebné pre absenciu podpisu veriteľa konštatovať absolútnu neplatnosť tohto tvrdeného právneho úkonu. 49. V zhode s okresným súdom i krajský súd konštatuje, že znenie tejto listiny na č.l. 11 spisu vykazuje znaky neurčitosti, čo namietal i žalovaný. V tejto súvislosti poukazuje na to, že sankcia neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa viaže k náležitostiam prejavu vôle, prejav vôle je neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc aj z preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou, súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu, tento bude neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť použitím interpretačných pravidiel. V danom prípade však v texte na č.l. 11 spisu nebol vôbec vymedzený predmet záväzku, konkrétne určité práva a povinnosti, teda s akým textom akého dodatku, so zmenou akej zmluvy žalovaný súhlasí, tak ako správne vyjadril okresný súd. Predsa, ak na č.l. 11 spisu nebol záväzok, ku ktorému pristupujúci dlžník pristupuje, identifikovaný nominálnou hodnotou, identifikačnými údajmi zmluvy, prípadne dlžníkom, potom to, či tento list bol očíslovaný na pravej strane č. 3, prípadne bol pripojený k dodatku k zmluve o povolenom prečerpaní, kde sa výška povoleného prečerpania stanovila konkrétnou sumou, bolo bez právneho významu. Pre platnosť právneho úkonu, ktorým nepochybne pristúpenie k záväzku je, predsa musí byť jasne a zrozumiteľne vyjadrené, k akému záväzku, s konkrétne vyjadreným predmetom dlžník pristupuje a nie je postačujúce len vyhlásenie, že sa oboznámil s textom dodatku, so zmenou zmluvy, a to práve preto, že pristúpenie k záväzku je podmienené súhlasom strán, ktoré majú byť jeho účastníkmi a tento záväzok musí byť vymedzený určitým spôsobom. Práve z takéhoto právneho úkonu musí byť jasné a zreteľné aj tretím osobám, ktoré subjekty účastníkmi takéhoto úkonu majú byť, teda kto má byť veriteľom a kto má byť pristupujúcim dlžníkom, keďže veriteľ má mať priamy nárok voči pristupujúcemu dlžníkovi z jasne a určito vymedzeným záväzkom.
50. Pokiaľ žalobca kládol dôraz na použitie výkladových pravidiel, tak výklad prejavu vôle za použitia pravidiel stanovených v ust. § 266 Obchodného zákonníka môže smerovať len k objasneniu toho, čo skutočne prejavené bolo, ale za pomoci výkladu prejavu vôle nemožno „nahradzovať“ alebo doplňovať niečo, čo v právnom úkone nie je. Ak žalobca svoj nárok voči žalovanému odvodzoval z titulu pristúpenia k záväzku podľa č.l. 11 spisu, s tvrdením, že sa jedná o platný úkon, je potrebné uviesť, že v tomto vyhlásení nebol identifikovaný záväzok výškou peňažnej pohľadávky, nebola identifikovaná osoba
veriteľa a absencia tohto vymedzenia vyvoláva pochybnosť o tom, k akému záväzku a vo vzťahu ku ktorému veriteľovi mal pristupujúci dlžník pristúpiť. Odvolací súd pri posudzovaní neplatnosti tohto právneho úkonu pristúpenia k záväzku vychádzal i z názoru vyjadreného Ústavným súdom SR sp. zn. I. ÚS 640/2014, avšak prihliadal na individuálne okolnosti, konkrétne zistenia v danej veci, z ktorých nemohol dospieť k inému záveru, než k tomu, že išlo o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje i na záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 96/1995, podľa ktorého absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu je, že právny úkon nemá žiadne právne účinky a hľadí sa naň, ako keby neexistoval. Bez vplyvu na tento záver je i tvrdenie žalobcu, že žalovaný nepreukázal, že podpísal iný dodatok ako ten, ktorý bol súčasťou žaloby, poukazoval na celistvosť listiny - dodatku, ktoré námietky neboli zhodnotené ako relevantné, a to práve za konštatovania, že námietka žalovaného o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pristúpenia k záväzku bola dôvodná. Okresný súd vecne správne skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že žalovaný sa stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi vo vzťahu k žalovanému nároku, na základe právneho úkonu pristúpenia k záväzku, a preto pokiaľ žalobu zamietol, jeho postup bol vecne správny.
51. Odvolací súd však súhlasí so žalobcom, že okresný súd v odseku 47. odôvodnenia, nesprávne posúdil stav rozdielnosti účtov, a to účtu č. E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a č. E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to vo väzbe na výpis z úveru na č.l. 18 spisu. Tento záver krajského súdu vychádza z obsahu úkonu Odstúpenia od zmluvy datovaného dňa 29.06.2019 (č.l. 12 spisu), v ktorom už v jeho úvodnej časti je uvedené, že banka s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia odstupuje od zmluvy, na základe ktorej poskytla a vedie účet č. E., s tým, že v ďalšej časti textu oznámila výšku pohľadávky ku dňu vyhotovenia oznámenia, ktorú žiadala zaplatiť už na iný účet a uvedením zúčtovacích údajov, a to číslo účtu E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: 5053182138, čo korešponduje aj s údajom výpisu z úveru na č.l. 18 spisu za účtovné obdobie 29.06.2019 - 19.10.2020, kde už je uvedené č. účtu, IBAN, a to s novým pridelením čísla účtu. Je zrejmé, že odstúpením od zmluvy o povolenom prečerpaní, na základe ktorej bol vedený účet č. E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, táto zmluva zanikla, a teda už pohľadávka banky bola vedená na inom číselne vedenom úverovom účte. Je potrebné súhlasiť so žalobcom v tom, že v danom prípade išlo o technický účet, ktorý bol vytvorený za účelom vysporiadania splatnej pohľadávky z povoleného prečerpania. V tejto časti bola preto námietka žalobcu zhodnotená ako dôvodná.
52. Nesprávne posúdenie okresného súdu len v otázke rozdielnosti účtov však nemalo vplyv na správnosť záverov podstatných pre danú vec, a to záveru o nepreukázaní, že sa žalovaný stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi v zmysle listiny na č.l. 11 spisu, t.j. z titulu platného úkonu pristúpenia k záväzku v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka. Preto pokiaľ okresný súd žalobu žalobcu zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania nebol osobitnými odvolacími dôvodmi žalobcu napadnutý, a preto ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že žalobca nebol so svojim odvolaním úspešný, preto žalovanému ako úspešnej strane sporu odvolacieho konania bol priznaný voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.